Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Michalovce 25T/17/2026 7726010099 29. 06. 2026 JUDr. Peter Bodo ECLI:SK:OSMI:2026:7726010099.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Michalovce, samosudca JUDr. Peter Bodo, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29.6.2026 takto rozhodol: obžalovaný A. B., nar. XX.X.XXXX v A., trvale bytom C. D. E. XXX, uznáva
sa vinným
- zo zločinu: ublíženie na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona, - z prečinu: výtržníctvo podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, p r e t o, ž e dňa 21.12.2024 v čase okolo 01.29 h pred barom s názvom Lagúna, nachádzajúcom sa na adrese C. F. G. XXXX, XXX XX A., fyzicky napadol poškodeného A. A., nar. XX.XX.XXXX a to tým spôsobom, že prišiel k poškodenému, ktorý ležal na zemi, zakľakol ho, kde ho začal tlačiť rukami k zemi a dvakrát ho udrel zovretou päsťou pravej ruky do oblasti hlavy, čím sa na mieste verejnosti prístupnom dopustil výtržnosti, pričom poškodenému A. A. spôsobil zranenia a to otvorenú dislokovanú zlomeninu tela sánky vpravo do ústnej dutiny, zlomeninu uhla sánky vľavo, zlomeninu zuba múdrosti vľavo, pomliaždenie s odreninami v oblasti temena vpravo, opuch a odreniny v temenno-záhlavnej oblasti vľavo, opuch a odreniny v oblasti lícnej kosti vľavo, ktoré podľa znaleckého posudku č. 1/2025, vypracovaným A. H. I., znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a úrazová chirurgia, sťažili A. A. jeho obvyklý spôsob života po dobu v trvaní 47 dní, teda - inému úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, - sa dopustil fyzicky a na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti najmä tým, že napadol iného, z a to sa o d s u d z u j e Podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j/, l/, n/ Trestného zákona, § 37 písm. h/ Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 39 ods. 1 Trestného zákona, § 41 ods. 1, Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd obžalovanému výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje obžalovanému skúšobnú dobu v trvaní (osemnásť) mesiacov.
18
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej Dôvera, zdravotnej poisťovni, a. s., so sídlom Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 35 942 436, škodu vo výške 2.843,60 €. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému A. A., nar. XX.XX.XXXX, J., K. XXX/XX škodu vo výške 5.181,60 €. odôvodnenie: Prokurátor Okresnej prokuratúry Michalovce podal dňa 2.03.2026 obžalobu na obžalovaného A. B. (ďalej už len „obžalovaný v príslušnom gramatickom tvare) pre skutok kvalifikovaný ako zločin ublíženie na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona a pre prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písm. a/ Trestného zákona. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29.06.2026 obžalovaný po poučení urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku o tom, že je vinný. Obžalovaný na otázky samosudcu podľa § 333 ods. 3 písm. c,d,f,g, h/ Tr. por. či: - rozumie podstate skutku, ktorý je mu kladený za vinu, odpovedal áno, - bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu a či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu, odpovedal áno, - rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu, odpovedal áno, - bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin kladený mu za vinu, odpovedal áno, - dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, odpovedal áno. Následne súd prijal vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku, nakoľko nemal akékoľvek pochybnosti o skutkových tvrdeniach uvedených v obžalobe a vykonanie kontradiktórneho hlavného pojednávania nepovažoval za nevyhnutné, ani z hľadiska ustálenia právnej kvalifikácie konania obžalovaného, preto zároveň rozhodol, že dokazovanie v rozsahu plného priznania obžalovaného nevykoná a vykoná dokazovanie iba v rozsahu výroku o treste a výšky škody a to výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkov, prečítaním znaleckého posudku a prečítaním listinných dôkazov. Prehľad vykonaných dôkazov Zo zápisnice o výsluchu obžalovaného z prípravného konania zo dňa 9.6.2025, ktorá bola prečítaná na hlavnom pojednávaní vyplýva, že obžalovaný bol v decembri 2024 na firemnej akcii, kde požil tvrdý alkohol. Po skončení firemnej akcie šiel na vianočný punč, kde vypil asi 3 poháre punču. Odtiaľ šiel do baru RockHell, kde stretol svojho známeho a kde za barom opäť popíjali tvrdý alkohol. Potom šli z baru vonku, kde si ako poslednú vec pamätá, že začal dostávať údery na hlavu od cudzieho človeka, a potom sa bránil. Priebeh bitky si nepamätá. Po bitke šiel domov. Nevedel uviesť, prečo ho tá cudzia osoba napadla. Nikdy v živote ho nevidel. Nevedel uviesť, akým spôsobom sa bránil, keď na neho táto osoba zaútočila. Zároveň uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by s touto osobou, ktorá na neho zaútočila, mal nejaký ústny konflikt, resp. výmenu názorov. Zo zápisnice o výsluchu svedka – poškodeného A. A. z prípravného konania zo dňa 3.3.2025, ktorá bola prečítaná na hlavnom pojednávaní vyplýva, že poškodený bol v decembri roku 2024 na firemnej akcii v Sobranciach, z ktorej šiel do podniku ARCHA v Michalovciach. Následne odišiel do podniku RockHell v Michalovciach. Všade popíjal alkoholické nápoje. V podniku RockHell na nich začala nejaká partia slovne útočiť, ale nevedel uviesť, aký konkrétny problém tam vznikol. Kontaktovali pracovníka SBS, ktorý túto druhú partiu vyviedol z baru. Po asi 10 minútach si šiel zapáliť a čo si pamätá, tak ho niekto zhodil zo schodov, no naviac si už nespomína. Nevedel uviesť, či ho na schodoch niekto udrel, nepamätal si to. Pred herňou následne začala bitka a pamätá si len, že tam bolo viac ľudí asi tak 3 alebo 4 a pamätá si, že ho jeden muž udieral niekoľkokrát päsťami a nohami do tváre. Rovnako si pamätal,
že mu niekto dal z nohy dole tenisku, ale nepamätal si kde a kedy. Počas tohto útoku sa bránil a svojimi rukami si kryl hlavu. Myslí si, že on nikoho fyzicky nenapadol, čo usudzuje z toho, že nemal žiadne poranenia na svojich rukách. Počas bitky prišiel pred herňu Lagúna aj jeho kamarát H. A., ktorý keď videl čo sa dialo, tak rýchlo volal políciu . Po bitke z miesta ušiel, zobral si taxík do Sobraniec. A., ktorý ho fyzicky napadol nepozná. Svedkovi bol prehratý kamerový záznam, na ktorom je zaznamenaný skutok zo dňa 21.12.2024 v čase okolo 1.29 hod pred podnikom Lagúna, nachádzajúcom sa na adrese C. F. G. XXXX A. k čomu svedok uviedol, že vidí ako jeden muž odťahuje ďalšieho muža, pričom tam prišiel on (poškodený) a zaútočil na jedného z týchto mužov tak, že ho začal fackovať, ale nevie z akého dôvodu to bolo. Ďalej vidí, že nemá jednu tenisku na nohe. Ďalej videl ako ho niekto strčil a preto spadol na zem. Následne k nemu prišiel muž, na ktorého zaútočil, ktorý si na neho pričupol a niečo mu hovoril. Pri tom, ako mu niečo hovoril, tak ho priľahol a následne ho 2 krát udrel do tváre a odišiel od neho. Potom videl ako ho niekto zodvihol zo zeme. Svedok si pamätal, že údery smerovali do oblasti úst a nosa a nevedel uviesť, prečo fyzicky zaútočil na neznámu osobu, ktorá ho neskôr napadla a nevedel ani popísať, čo sa stalo predtým ako túto osobu napadol. Zároveň nevedel uviesť, či mal okrem konfliktu, ktorý bol prehratý na videozázname aj nejaký iný konflikt. Pokiaľ sa týka jeho pádu na schodoch uviedol, že nevie o tom, aby pritom utrpel nejaké zranenia. Keď prišiel domov do Sobraniec zistil pri pohľade do zrkadla , že má posunuté zuby smerom dole, preto šiel na urgent, kde mu bola diagnostikovaná zlomenina sánky. Oboznámením písomného prepisu kamerového záznamu zo dňa 21.12.2024 z kamery, ktorá sníma hlavný vchod baru Lagúna na adrese Park študentov súd zistil, že na uvedom zázname je zaznamenané ako sa v daný deň v čase o 1:28:59 vonku pred vchodom do herne Lagúna medzi sebou strkajú J. L. a A. B.. Následne k nim prichádza A. A., ktorý A. B. zozadu niekoľkokrát udrel otvorenou dlaňou do hlavy. Následne k nim prišiel J. F., ktorý má na hlave šiltovku. Potom sa tieto osoby presunuli pod strechu baru Lagúna, pričom ich nie je vidieť na kamerovom zázname. Následne je vidieť ako J. L. vychádza z pod strechy a A. A. je vedľa neho, pričom A. A. padá na zem, kde zo záznamu nie je jasné, ako došlo k pádu A. A.. Následne k nemu prichádza J. L. a J. F.. Potom k A. A. , ktorý leží na zemi, prichádza A. B. a H. A., kde A. B. odstrčil H. A.. Ďalej je vidieť, ako A. B. prikľakol na zemi A. A. a tlačí ho v oblasti hrudníka a hlavy svojimi rukami k zemi, pričom sa ho H. A. snaží od A. A. odtiahnuť, čo sa mu nepodarilo. Následne je vidieť ako A. B. dal jeden slabší úder pravou rukou do oblasti hlavy A. A.. Potom A. B. na chvíľu stráca rovnováhu a zvalí sa na A. A. svojim telom. Potom je vidieť ako Martin Doda 1 krát udrel pravou zovretou rukou v päsť A. A. do oblasti hlavy a následne Martin Doda vstal a odišiel od A. A., ktorý ostal ležať na zemi. Bol prečítaný znalecký posudok A. H. I., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia, ktorý v závere svojho znaleckého posudku konštatoval, že poškodený A. A. utrpel 21.12.2024 pred barom Lagúna v Michalovciach zranenia: otvorenú dislokovanú zlomeninu tela sánky vpravo do ústnej dutiny, zlomeninu uhla sánky vľavo a zlomeninu zuba múdrosti, pomliaždenie s odreninami v oblasti temena vpravo, opuch a odreniny v temenno-záhlavnej oblasti vľavo a opuch a odreniny v oblasti lícnej kosti vľavo. Bodové ohodnotenie zranení u poškodeného činí 170 bodov, čo predstavuje sumu 5181,60 €. Zo správy poisťovne Dôvera a.s. je zrejmá výška vynaložených nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v súvislosti s ošetrením a následnou liečbou ich poistenca – poškodeného A. A., kde výška týchto nákladov bola vyčíslená na sumu 2843,60 €. Zo správy o povesti vystavenej Obcou Petrovce nad Laborcom vyplýva, že obžalovaný žije s babkou a súrodencami v rodinnom dome, pričom obžalovaný je veľmi nápomocný pri výchove a finančnom zabezpečení celej rodiny. Správa sa slušne, je nekonfliktný a je vždy nápomocný pri obecných kultúrnych podujatiach. Jeho správanie nebolo prejednávané komisiou verejného poriadku. Z lustrácie v Registri priestupkov obžalovaného je zrejmé, že obžalovaný sa dopustil piatich priestupkov z toho 3 z nich boli na úseku dopravy, a posledného priestupku sa dopustil dňa 8.12.2021, pričom šlo o priestupok na úseku civilnej ochrany. Z odpisu z Registra trestov je zrejmé, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný. K výroku o treste
Súd obžalovanému uložil podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j/, l/, n/ Trestného zákona, § 37 písm. h/ Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 39 ods. 1 Trestného zákona a § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov, pričom výkon tohto trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov. Takto uložený trest, pokiaľ ide o druh aj výšku, súd považuje za nevyhnutný a zároveň dostatočný na dosiahnutie účelu trestu, ktorým je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom trestnej činnosti tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho prevýchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Súd uvádza, že páchateľ trestného činu má právo na primeraný trest zodpovedajúci jeho trestnému činu. Primeranosť trestu je nevyhnutným predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je akceptovanie trestu ako spravodlivého následku protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii nemôže dôjsť. Uznanie spravodlivosti trestu má zároveň aj pôsobenie výchovné. V záujme individualizácie trestu, súd pri určovaní druhu a výmery trestu prihliada na konkrétne okolnosti a spôsob spáchania skutku, jeho následok, mieru zavinenia, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, pomery páchateľa (rodinné, majetkové osobné pomery, zdravotný stav páchateľa), či možnosti jeho nápravy. V prvom rade súd posudzoval existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v zmysle ust. § 36, § 37 a § 38 Trestného zákona. U obžalovaného súd vzhliadol tri poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 Trestného zákona a to, že sa priznal a skutok oľutoval (§ 36 písm. l/). Obžalovaný tak učinil na hlavnom pojednávaní, kde navyše vyhlásil, že je vinný. Rovnako súd priznal obžalovanému aj poľahčujúcu okolnosť v zmysle ust. § 36 písm. n/ Trestného zákona. Samotné priznanie sa ku skutku nemôže znamenať automatické pripustenie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n/ Trestného zákona. Jej priznanie musí byť v kontexte niečoho iného. Tu je potrebné uviesť, že priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti súdom bolo v kontexte jeho vyhlásenia, že je vinný. Skutočnosť, že obžalovaný učinil toto vyhlásenie a tým sa vzdal práva na verejné prejednanie jeho viny, nemôže zostať bez povšimnutia, a takéto vyhlásenie obžalovaného je nutné považovať za „najvyššiu“ formu napomáhania súdu pri objasňovaní trestnej činnosti v konaní pred súdom (viď Uznesenie NS SR sp.zn. 4Tdo 63/2016 zo dňa 25.10.2016). Ďalšou poľahčujúcou okolnosťou bola v zmysle § 36 písm. j/ Trestného zákona a to, že obžalovaný viedol riadny život. Súd vzhliadol priťažujúcu okolnosť v zmysle ust. § 37 písm. h/ Trestného zákona, že obžalovaný spáchal viac trestných činov. Obžalovaný spáchal dva trestné činy a to zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona. V zmysle ust. § 38 ods. 2 Trestného zákona, teda súd vyhodnotením poľahčujúcich a priťažujúcich okolností neupravoval trestnú sadzbu. Pri úvahe o druhu trestu súd neuvažoval o uložení alternatívneho trestu. Uloženie trestu povinnej práce by odporovalo zákonu, keďže takýto trest je možné uložiť len v prípade, ak súd odsudzuje páchateľa prečinu za ktorý zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody, ktorého horná hranica sadzby trestu odňatia slobody nepresahuje 5 rokov. Táto podmienka v prejednávanej trestnej veci nebola splnená. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že obžalovaný pracuje v zahraničí a teda nebolo by možné, (vhodné) uložiť mu trest domáceho väzenia. Pokiaľ sa týka možnosti uloženia peňažného trestu tak súd vzhľadom na to, že obžalovaný sa podieľa na finančnom zabezpečení svojej rodiny (mladších súrodencov) a vzhľadom na výšku spôsobenej škody nepovažoval za vhodné a primerané “zaťažovať“ obžalovaného ešte aj povinnosťou zaplatiť peňažný trest. Napokon následkom prejednávaného spáchaného úmyselného trestného činu bola ťažká ujma na zdraví poškodeného, kde v tomto kontexte sa peňažný trest, resp. akýkoľvek alternatívny trest javí ako nepostačujúci a neprimeraný. V prejednávanej trestnej veci je trestná sadzba pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona vo výmere 4 – 10 rokov. Súd by mohol uložiť obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 4 roky za súčasného uloženia probačného dohľadu, avšak vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho pomery a okolnosti prípadu súd považuje trest v trvaní 4 roky za súčasného uloženia probačného dohľadu za neprimerane prísny. Podľa záverov vykonaného dokazovania obžalovaný je osobou, u ktorej nie je potrebné (nevyhnutné) kontrolovať riadne správanie sa počas skúšobnej doby dohľadom probačného a mediačného úradníka.
Súd považoval za dostatočný a primeraný trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov za použitia ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona. V rámci úvah pri rozhodovaní o výške trestu súd prihliadol na to, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že celý konflikt medzi obžalovaným a poškodeným vyprovokoval poškodený. On začal fyzicky napádať obžalovaného (búchať ho po hlave). Zo žiadneho z vykonaných dôkazov nevyplýva, že by obžalovaný predtým poškodeného podnecoval/provokoval k takémuto útoku. Z vykonaného dokazovania je ďalej zrejmé, že obaja, obžalovaný aj poškodený, boli pod značným vplyvom alkoholu, pričom pod vplyvom alkoholu zvyknú byť reakcie človeka impulzívnejšie, agresívnejšie, resp. je ťažšie ovládať svoje reakcie. Zo záverov vykonaného dokazovania je možné konštatovať, že prejednávaný skutok je len excesom z inak riadneho správania sa obžalovaného a obžalovaný nemá sklony k páchaniu násilnej, ani inej trestnej činnosti. Priestupky, ktoré doposiaľ obžalovaný spáchal, sú bežnými priestupkami, ktoré sa môžu stať každému a ich charakter nenasvedčuje tomu, že by bol obžalovaný osobou nebezpečnou pre spoločnosť, resp. osobou so sklonmi k protiprávnej činnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti prípadu a pomery páchateľa má súd za to, že použitie trestnej sadzby stanovenej týmto zákonom (4 – 10 rokov) by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest v kratšom trvaní, t.j. v trvaní 8 mesiacov. Takýto trest sa podľa názoru súdu javí ako plne primeraný, zákonný a spravodlivý a postačí na nápravu a prevýchovu obžalovaného, aby si tento uvedomil následky svojho konania a v budúcnosti sa obdobného konania nedopúšťal. K výroku o náhrade škody V trestnom konaní si poškodená Dôvera zdravotná poisťovňa a.s., so sídlom Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: XX XXX XXX a A. A. si uplatnili nárok na náhradu škody, ktorú riadne vyčíslili a preukázali, preto súd v preukázanom rozsahu uložil obžalovanému povinnosť túto škodu poškodeným nahradiť a to Dôvere zdravotne poisťovni a.s., vo výške 2843,60 € a poškodenému A. A. vo výške 5181,60 €. K nároku na náhradu škody súd uvádza, že v priebehu hlavného pojednávania nebol produkovaný jediný dôkaz, ktorý by nasvedčoval tomu, že poškodený A. A. si spoluzavinil ujmu na zdraví. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že on vyprovokoval celý konflikt a pokiaľ by nenapadol obžalovaného, s najväčšou pravdepodobnosťou by k skutku, ktorý je predmetom obžaloby, nedošlo. Avšak v zmysle vykonaného dokazovania škoda na zdraví vznikla poškodenému A. údermi obžalovaného do oblasti tváre. Z dokazovania (najmä kamerového záznamu) vyplýva, že k týmto úderom a následne k zlomenine sánky poškodeného došlo údermi obžalovaného v čase, keď útok poškodeného netrval, a ani nehrozil, pričom sám obžalovaný prišiel k ležiacemu poškodenému, ktorý ho neohrozoval, a len týmto svojím konaním spôsobil poškodenému ujmu na zdraví spočívajúcu v zraneniach uvedených v znaleckom posudku, ktorý je obsahom spisu. Súd na základe tých skutočností nemal pochybnosť o tom, že poškodenie zdravia poškodeného zavinil výlučne obžalovaný, bez spoluzavinenia poškodeného, a preto uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému škodu titulom bolestného a neodkázal poškodeného A. A. s nárokom na náhradu škody na civilný proces. Keďže Dôvera zdravotná poisťovňa a.s. presne špecifikovala aké liečebné úkony boli vykonané pri ošetrení a liečení poškodeného A. A. a zároveň presne vyčíslila hodnotu týchto liečebných úkonov súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej zdravotnej poisťovni škodu titulom hodnoty liečebných nákladov. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré má odkladný účinok. Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu
ich splnomocnenec, musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku, alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať, resp. osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu. Odvolanie podané v prospech obžalovaného obhajcom alebo inou oprávnenou osobou môže byť vzaté späť len s výslovným súhlasom obžalovaného. Prokurátor môže vziať takéto odvolanie späť i bez súhlasu obžalovaného.