Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Malacky 23Er/2851/2014 1614208767 15. 01. 2026 Mgr. Zuzana Albert ECLI:SK:OSMA:2026:1614208767.2
Uznesenie Okresný súd Malacky, v exekučnej veci oprávnených: 1. A. B., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX C. XXX, 2. D. E. B., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX C. XXX, obaja zast.: JUDr. Ľudmila Penz Vachulová, advokátka, Leškova 3A, 811 04 Bratislava, proti povinným: 1. F. G., nar. XX.XX.XXXX, Hviezdoslavova 736/60, 900 31 Stupava, 2. Dipl. D. G. G., nar. XX.XX.XXXX, St. Augustinus str. 31, Bonn, Nemecko, zast.: Capitol Legal Group, advokátska kancelária s.r.o., IČO: 47 257 211, Einsteinova 19, 851 01 Bratislava, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ivan Lutter, Exekútorský úrad Longobardská 1301/27, 851 10 Bratislava, na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 2.185,22 Eur a trovy exekúcie, takto rozhodol: I. Súd exekúciu zastavuje. II. Povinní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 143,47 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. odôvodnenie: 1. Súdny exekútor doručil dňa 28.07.2014 tunajšiemu súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávnených na vykonanie exekúcie, a to na podklade exekučného titulu – Rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Co 368/2012-360 zo dňa 06.02.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.04.2014 a vykonateľnosť dňa 06.05.2014. 2. Poverením č. 5106 060949 zo dňa 03.09.2014 poveril tunajší súd súdneho exekútora vykonaním exekúcie na vymoženie uloženej povinnosti každému z povinných zaplatiť oprávneným každý po 1.092,61 Eur a spoločne a nerozdielne zaplatiť trovy konania 249,72 Eur, trovy znaleckého dokazovania 77,00 Eur, trovy právneho zastúpenia 2.188,82 Eur, trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní 147,22 Eur, súdny poplatok 16,50 Eur, notárske poplatky 15,96 Eur a zaplatiť trovy exekúcie. 3. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 4. Dňa 06.10.2014 súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu námietky povinného v 2. rade proti exekúcii, ktoré vzniesol v zákonnej lehote. V priložených námietkach povinný v 2. rade uvádza, že súdny exekútor vedie predmetnú exekúciu na základe exekučného titulu – rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Co 368/2012-360 zo dňa 06.02.2014. Dňa 29.05.2014 podal povinný v 2. rade proti predmetnému exekučnému titulu dovolanie a zároveň požiadal o odklad vykonateľnosti rozsudku. Dovolanie podané zo strany povinného v 2. rade tak predstavuje dôvod, pre ktorý je exekúcia neprípustná, keďže na základe rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky môže dôjsť k zmene alebo zrušeniu rozsudku. S poukazom na uvedené skutočnosti uvádza, že návrh oprávnených na vykonanie exekúcie považuje za predčasne podaný, a to aj s prihliadnutím na to, že povinný v 2. rade ešte pred samotným podaním
návrhu na vykonanie exekúcie zo strany oprávnených, informoval oprávnených o podaní dovolania ako aj návrhu na odklad vykonateľnosti rozsudku. 5. Oprávnený vo svojom vyjadrení k námietkam, doručenom súdu prostredníctvom súdneho exekútora navrhujú, aby súd námietky zamietol ako nedôvodné, pretože tvrdenia uvádzané povinným sú tendenčné, nemajúce oporu v platnom právnom poriadku. Ďalej uvádzajú, že v súlade s platným právom dovolanie nemá suspenzívny účinok a podanie dovolania nemá vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť ním napádaného rozhodnutia. V zmysle uvedeného je nepochybné, že podanie dovolania akýmkoľvek a žiadnym spôsobom nebráni podaniu návrhu na vykonanie exekúcie, ak povinný dobrovoľne nesplní riadne a včas, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, rovnako nebráni vydaniu poverenia exekučného súdu a výkonu exekúcie (napr. nález Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 60/04 zo dňa 19.05.2004). 6. Následne dňa 22.02.2016 povinný v 2. rade podal návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom doplnil, že Najvyšší súd Slovenskej republiky vydal dňa 29.10.2015 pod sp.zn. 2Cdo/472/2014 uznesenie, ktorým zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 9Co/368/2012 zo dňa 06.02.2014 a vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16.12.2015. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. b) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti navrhol povinný v 2. rade zastavenie exekúcie. 7. Z pripojeného rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave č. 9Co 368/2012-360 zo dňa 06.02.2014 súd zistil, že vo výroku rozhodnutia odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením zo dňa 21.05.2012 č.k. 6C 470/2008-304 v napadnutom zamietajúcom výroku zmenil tak, že odporca 1/ je povinný zaplatiť navrhovateľom 1/, 2/ sumu 1.092,61 Eur a odporca 2/ je povinný zaplatiť navrhovateľom 1/, 2/ sumu 1.092,61 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odporcovia 1/, 2/ sú povinný spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľom 1/, 2/ náhradu trov konania, a to sumu 249,72 Eur titulom súdnych poplatkov, sumu 77 Eur titulom trov znaleckého dokazovania a trovy právneho zastúpenia v sume 2.188,82 Eur, na účet JUDr. Petra Jankovského, advokáta v Bratislave, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 30.04.2014 a vykonateľnosť dňa 06.05.2014. Z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Cdo 472/2014 zo dňa 10.12.2014 súd zistil, že Najvyšší súd Slovenskej republiky do rozhodnutia o dovolaní žalovaného 2/ odložil vykonateľnosť rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 6. februára 2014 sp.zn. 9Co 368/2012. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.12.2014. Z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Cdo 472/2014 zo dňa 29.10.2015 súd zistil, že dovolací súd zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo 6. februára 2014 sp.zn. 9Co 368/2012 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.12.2015. 8. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) EP, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným. 9. Súd mal v konaní preukázané, že exekučné konanie sa vedie na podklade exekučného titulu – Rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Co 368/2012-360 zo dňa 06.02.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.04.2014 a vykonateľnosť dňa 06.05.2014. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp.zn. 2Cdo 472/2014 zo dňa 29.10.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.12.2015, zrušil exekučný titul a vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie. Vzhľadom na skutočnosť, že po začatí exekúcie bolo zrušené rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, súd exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. b) zastavil. Keďže súd rozhodol priamo o zastavení exekúcie, nerozhodoval už o podaných námietkach proti exekúcii. 10. Podľa § 200 ods. 5 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. 11. Podľa § 200 ods. 1 EP trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§50).
12. Podľa § 196 EP (účinného do 31.03.2017) za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty. 13. Podľa § 197 ods. 1 EP, náklady podľa § 196 uhrádza povinný. 14. O trovách exekúcie bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, s poukazom na ustanovenia 14, 15, 22 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“). 15. Podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Paušálna suma za jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura. 16. Podľa § 15 ods. 1 Vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného. 17. Podľa ustanovenia § 14 v spojení s ustanovením § 15 ods. 1 citovanej Vyhlášky, súd súdnemu exekútorovi priznal paušálnu sumu za jednotlivé úkony exekučnej činnosti (odmena), a to konkrétne za nasledovné úkony: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, g) každé zisťovanie bydliska povinného - 3x, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného- 5x, i) každé zisťovanie účtu povinného- 8x, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného- 7x, celkovo vo výške 89,64 Eur, nakoľko podľa § 15 ods. 1 písm. b),c), d), e) Vyhlášky patrí exekútorovi odmena len za príslušný úkon, bez ohľadu na to koľko príkazov na začatie exekúcie (exekučných príkazov) exekútor doručoval alebo koľkým subjektom boli doručované. Ak by zákonodarca chcel, aby za každé jednotlivé doručenie príkazu na začatie exekúcie patrila exekútorovi paušálna odmena, tak by toto vyjadril tak, ako v ďalších písmenách § 15 ods. 1 Vyhlášky (písm. g/, h/, i/, j/). 18. Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. 19. Súdny exekútor si uplatnil náhradu hotových výdavkov celkovo v sume 27,00 Eur za „poštovné“ (18 zásielok po 1,50 Eur), čo preukázal doložením doručeniek. V zmysle ustanovenia § 22 citovanej Vyhlášky, súd súdnemu exekútorovi priznal náhradu hotových výdavkov v sume 27,00 Eur. 20. Súd priznal súdnemu exekútorovi 23 % DPH z odmeny a náhrady hotových výdavkov vo výške 26,83 Eur (zo sumy 116,64 Eur), nakoľko súdny exekútor je platiteľom DPH, čo má súd za preukázané zo zoznamu daňových subjektov registrovaných pre DPH zverejneného na webovej stránke Finančnej správy SR. 21. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti s prihliadnutím na citované ustanovenia právnych predpisov súd súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie súhrnne v sume 143,47 Eur (89,64 € + 27,00 € + 26,83 €), na náhradu ktorých zaviazal povinných tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
22. Súd k náhrade trov exekúcie zaviazal povinného v zmysle § 197 ods. 1 EP, nakoľko podľa uvedeného ustanovenia náklady spojené s výkonom exekučnej činnosti v zásade uhrádza povinný. Výnimky z tejto zásady upravuje Exekučný poriadok v ustanovení § 203, podľa ktorého oprávnený je povinný na náhradu trov exekúcie iba v prípade, ak došlo k zastaveniu exekúcie jeho zavinením (odsek 1), alebo ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (odsek 2). V tomto prípade došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu zrušenia rozhodnutia, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie po podaní dovolania. Podanie dovolania však nemá vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť ním napádaného rozhodnutia. V zmysle uvedeného je nepochybné, že podanie dovolania žiadnym spôsobom nebráni podaniu návrhu na vykonanie exekúcie, ak povinný dobrovoľne nesplní riadne a včas, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, rovnako nebráni vydaniu poverenia exekučného súdu a výkonu exekúcie (napr. nález Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 60/04 zo dňa 19.05.2004). Zastavenie teda nenastalo v dôsledku zavinenia oprávnených. Z uvedených dôvodov súd zaviazal povinných uhradiť trovy exekúcie. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu vo výroku I. je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Proti tomuto uzneseniu vo výroku II. nie je prípustné odvolanie.