Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Liptovský Mikuláš 21C/24/2024 5624201442 11. 03. 2025 JUDr. Daniel Marcián ECLI:SK:OSLM:2025:5624201442.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Marciánom v spore žalobcov : 1.) A. B., nar. XX. X. XXXX, bytom A. B. XXXX/X, C. D., a 2.) E. B., nar. XX. X. XXXX, bytom A. B. XXXX/X, C. D., obaja zastúpení JUDr. Miloslavom Hrickom, advokátom, Ulica 1. mája 709, Liptovský Mikuláš, proti žalovanému : A. F., nar. XX. X. XXXX, bytom G. XXX/XX, C. D., zastúpeného Mgr. Samuelom Dorociakom, advokátom, Ulica 1. mája 697/26, Liptovský Mikuláš, IČO : 42391059, o uloženie povinnosti uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu, takto rozhodol: I. Žalobu z a m i e t a . II. Žalovaný m á voči žalobcom v 1. a 2. rade n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. odôvodnenie: 1. Žalobou z 31. 3. 2024, doručenou na tunajší súd 2. 4. 2024 sa žalobcovia v 1. a 2. rade domáhali rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť uzavrieť s nimi zmluvu o prevode vlastníctva bytu nasledovného znenia, ktorým by sa nahradilo vyhlásenie vôle žalovaného : „ZMLUVA o prevode vlastníctva bytu č. 6 I. Zmluvné strany 1. Predávajúci: A. F., G. F.. nar. XX.X.XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXXX G. XXX/XX, XXX XX C. D. štátny občan SR 2. Kupujúci: 1/ A. B., G. B. nar. XX.X.XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXX 2/ E. B., rodná H. nar. XX.X.XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXX, obaja bytom A. B. XXXX/XX, XXX XX C. D. - I. D. obaja štátni občania SR II Predmet zmluvy 1. Predmetom zmluvy je odplatný prevod vlastníckeho práva k : a) byt č. X na X. H. H. J. K. X bytového domu súpisné číslo XXXX, k. ú. C. D., vrátane jeho príslušenstva,
b) spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu s. č. XXXX PO veľkosti 5760/155980, c) spoluvlastnícky podiel 5760/155980 na pozemku parcela KNC č. 392/3 0 výmere 388 m 2, zastavaná plocha a nádvorie, d) spoluvlastnícky podiel 5760/155980 na pozemku parcela KNC č. 392/12 0 výmere 2119 m2, zastavaná plocha a nádvorie, e) spoluvlastnícky podiel 5760/155980 na pozemku parcela KNC č. 392/14 0 výmere 166 m2, zastavaná plocha a nádvorie, f) spoluvlastnícky podiel 5760/155980 na pozemku parcela KNC č. 392/150 výmere 76 m2, zastavaná plocha a nádvorie. 2. Nehnuteľnosti podľa odseku 1 písm. a) až c) sú zapísané na LV č. XXXX a nehnuteľnosti podľa odseku 1 písm. d) až f) sú zapísané na LV č. XXXX katastrálneho odboru Okresného úradu Liptovský Mikuláš pre katastrálne územie C. D.. 3. Predávajúci predáva kupujúcim do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov nehnuteľnosti označené P čl. 1l ods. 1 tejto zmluvy za kúpnu cenu podľa čl. VI tejto zmluvy. III Popis bytu a príslušenstva bytu 1. Byt č. X, ktorý je predmetom prevodu podľa čl. 11 ods. 1 písm. a) tejto zmluvy, sa nachádza na X. H. H. J. K. X L. M.. Byt pozostáva z dvoch obytných miestností a príslušenstva. 2. Príslušenstvom bytu je kuchyňa, predsieň, kúpeľňa, WC nachádzajúce sa v byte, a pivnica o výmere 2, 05m 2 nachádzajúca sa na prízemí obytného domu. 3. Súčasťou bytu je jeho vnútorné vybavenie a to balkón, lodžia, vodovodné, kanalizačné, elektrické a teplonosné obytné prípojky, okrem tých, ktoré sú určené na spoločné užívanie, domový telefón s elektrickým vrátnikom, vstavaná skriňa nachádzajúca sa P chodbe a zvonček. 4. Celková výmera podlahovej plochy bytu je 57,60 m 2. IV Určenie a popis spoločných častí a spoločných zariadení domu 1. S vlastníctvom bytu je nerozlučne spojené spoluvlastníctvo spoločných častí, spoločných zariadení, príslušenstva bytového domu, pozemku zastavaného bytovým domom a priľahlého pozemku. 2. Spoločnými časťami domu sú základy domu, zvislé a vodorovné nosné konštrukcie, deliace konštrukcie, vodorovné konštrukcie, strecha, vchody, priečelia, chodby vrátane schodíšť; vodorovné a zvislé nosné a izolačné konštrukcie. 3. Spoločnými zariadeniami bytového domu, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu sú: bleskozvody, vodovodné, kanalizačné, elektrické a teplonosné prípojky a rozvody s uzavieracími ventilmi, šachty na technické zariadenie budov, odpadové potrubia vrátane odbočiek, elektrické rozvody do skríň merania po ističe, osvetlenie spoločných priestorov, elektrický vrátnik vrátane rozvodov, miestnosť pre bicykle, miestnosť' na meranie spotreby vody, elektriny, WC, miestnosť pre upratovačku, plynná kotolňa, kočikáreň a spoločné televízne antény. 4. Priľahlým pozemkom sú pozemky označené P čl. II ods. 1 písm. d) až f) tejto zmluvy. 5. Predávajúci s bytom prevádza na kupujúcich spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu, príslušenstve, zastavanom a priIW110m pozemku. Veľkosť tohto spoluvlastníckeho podielu je 5760/155980-in. V Technický stav domu a bytu 1. Predávajúci vyhlasuje, že mu nie sú známe také vady a poškodenia bytu a jeho vybavenia, spoločných časti a spoločných zariadení a príslušenstva bytového domu, na ktoré by mal kupujúcich osobitne upozorniť.
2. Kupujúci vyhlasujú, že pred uzavretím tejto zmluvy sa oboznámili s technickým stavom bytu a obytného domu. Stav domu a bytu ako aj spoločných časti a spoločných zariadení obytného domu je bežný po vzťahu k opotrebovaniu za čas od výstavby obytného domu a P tomto stave vrátane spoluvlastníckeho podielu ho preberajú a kupujú. VI Úprava práv k pozemku 1. Spoluvlastnícky podiel 5760/155980 na pozemku parcela KNC č. 392/3 0 výmere 388 m 2, zastavaná plocha a nádvorie, k. ú. C. D., na ktorom je bytový dom postavený, je predmetom prevodu podľa čl. II ods. 1 písm. c) tejto zmluvy. 2. Spoluvlastnícky podiel 5760/155980 na priľahlom pozemku je Predmetom prevodu podľa čl. II ods. 1 písm. d) až f) tejto zmluvy. VII Cena bytu a pozemku 1. Predávajúci predmet kúpy podľa čl. 11 ods. 1 a ods. 2 tejto zmluvy predáva kupujúcim do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov za kúpnu cenu 4214,08 g ktorá pozostáva z : a) ceny bytu s spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach obytného domu podľa čl. l ods. 1písm. a) a b) tejto zmluvy vo výške 2213,39 g b) ceny spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch podľa čl. II ods. 1 písm. c) až f) tejto zmluvy vo výške 2000,69 €. 2. Kúpna cena je splatná v lehote 10 dní odo dňa uzavretia tejto zmluvy (právoplatnosti rozsudku nahradzujúceho prejav vôle predávajúceho). VIII Správa domu 1. Kupujúci vyhlasujú, že na správu domu zriadia spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (ďalej len „spoločenstvo”) ak vlastníci bytu a nebytových priestorov neuzavrú zmluvu o výkone správy s inou právnickou osobou. Predávajúci je povinný bez zbytočného odkladu odovzdať správcovi alebo spoločenstvu technickú dokumentáciu k bytovému domu. 2. V prípade, že ku dňu uzavretia tejto zmluvy došlo k uzavretiu zmluvy o založení spoločenstva alebo bola uzavretá k zmluva o výkone správy, kupujúci vyhlasujú, že k takejto zmluve bez výhrad pristupujú.“ II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcom trovy konania v rozsahu 100%.“ 2. Tento žalobný návrh odôvodnili žalobcovia tým, že sú nájomcami bytu v bytovom dome súp. číslo XXXX, postavenom na pozemku reg. „C“, parc. č. 392/3, k. ú. C. D., pričom ide o byt č. X B. X. H. J. J. K. X uvedeného bytového domu. Nájom k tomuto bytu žalobcom vznikol podľa § 871 ods. 1 Občianskeho zákonníka transformáciou práva osobného užívania, pričom právo osobného užívania k bytu žalobcom vzniklo 1. 3. 1977 kedy im bol byt pridelený, odovzdaný a ktorý odvtedy až doposiaľ užívajú. V súlade so z. č. 182/1993 Z. z. – vlastníctvo bytov a nebytových priestorov žalobcovia požiadali listom z 5. 11. 1999 vtedajšieho vlastníka N. L. o prevod bytu do ich vlastníctva, ktorý však na ich žiadosť nereagoval, a preto sa domáhajú v tomto konaní uloženia mu povinnosti previesť byt (nahradiť jeho prejav vôle) žalobou na súde. N. L. celý bytový dom kúpnou zmluvou z 3. 3. 2003 predal žalovanému, a to napriek podaným žiadostiam nájomcov bytov o prevod vlastníctva bytov v bytovom dome. Správa katastra Liptovský Mikuláš vklad vlastníckeho práva na žalovaného do katastra nehnuteľností povolila, čo napadla tunajšia prokuratúra protestom proti uvedenému rozhodnutiu správy katastra, ktorému protestu správa katastra nevyhovela, a preto Krajská prokuratúra v Žiline podala proti rozhodnutiu katastrálneho úradu ako druhostupňovému orgánu protest. Katastrálny úrad následne rozhodnutie o povolení vkladu zrušil proti tomuto rozhodnutiu katastrálneho úradu sa odvolal žalovaný a odvolací orgán úrad geodézie, kartografie a katastra SR napadnuté rozhodnutie potvrdil. Rozhodnutie tohto úradu žalovaný napadol správnou žalobou, o ktorej rozhodoval Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. : 3S/209/2011, ktorý v tejto veci rozsudkom z 3. 6. 2014 žalobu zamietol. Žalovaný sa proti tomuto rozsudku odvolal a Najvyšší súd SR toto rozhodnutie krajského súdu rozsudkom z 30. 11. 2015 sp. zn. :
10Sžr/134/2014 potvrdil. Žalovaný toto rozhodnutie najvyššieho súdu napadol na Ústavnom súde SR, ktorý jeho sťažnosti vyhovel s poukazom na to, že rozhodnutie najvyššieho súdu nebolo dostatočne odôvodnené a to nálezom sp. zn. III.ÚS193/2017 zo 4. 7. 2017 rozhodnutie najvyššieho súdu zrušil a vec mu vrátil na nové konanie. Následne najvyšší súd zrušil rozhodnutie krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Krajský súd v Bratislave následne znova rozhodol rozsudkom sp. zn. : 1S/37/2018 z 18. 3. 2021, proti ktorého rozhodnutiu podal žalovaný kasačnú sťažnosť a konanie o nej bolo vedené na Najvyššom správnom súde SR pod sp. zn. 3Svk/7/2021. V priebehu tohto konania žalovaný zobral kasačnú sťažnosť späť a rozsudok súdu prvej inštancie tak nadobudol právoplatnosť. Medzitým ako O. N. L. zomrel prebiehalo po ňom dedičské konanie, ktoré bolo prerušené do skončenie konania o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia orgánu katastra nehnuteľností. Vzhľadom na to, že dedičia O. N. L. dedičstvo odmietli malo dedičstvo pripadnúť ako odúmrť štátu. Štát v dedičskom konaní zastupoval Okresný úrad Žilina. Po skončení konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia uzavrel štát v dedičskom konaní dohodu s veriteľom poručiteľa - žalovanej, pôvodným kupujúcim bytového domu, ktorý si v konaní prihlásil pohľadávku na vrátanie kúpnej ceny. Uzavreli dohodu podľa § 472 ods. 2 Občianskeho zákonníka o tom, že štát dedičstvo aj s bytovým domom prenechá veriteľovi na úhradu dlhov poručiteľa a tunajší súd v tomto zmysle 22. 2. 2023 vydá uznesenie o dedičstve sp. zn. : 6D/157/2011, v ktorom prenechanie dedičstva veriteľovi je obsahom výroku II tohto uznesenia. Okrem prevodu bytu žalobcovia žiadajú aj prevod vlastníckeho práva k pozemku, na ktorom je bytový dom postavený, ako aj príloha jeho pozemku, pretože ide o povinné náležitosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu podľa § 5 z. č. 182/1993 Z. z., hoci sú pozemky reg. „C“ parc. č. 392/12, 392/14 a 392/15 v súčasnosti zastavané stavbami a slúžia podnikaniu žalovaného, stále ide o priľahlé pozemky podľa § 2 ods. 6 z. č. 182/193 Z. z. Rozhodujúci je faktický stav týchto pozemkov v čase vzniku povinnosti previesť vlastníctvo bytu. Táto povinnosť žalovanému vznikla doručením žiadosti v roku 1999 a stala sa splatnou v roku 2001. V oboch týchto rokoch tieto pozemky slúžili na spoločné užívanie s bytovým domom súp. č. XXXX, bola to oplotená záhrada, v ktorej bolo zriadené pieskovisko, ihrisko a prašiaky. Prístup na oplotený pozemok bol cez bráničku k bytovému domu. To, že ide o priľahlý pozemok vyplýva aj zo štúdie plánovacieho odberu ONV Liptovský Mikuláš z 9. 11. 1973. K prípadnej námietke premlčania žalobcovia uviedli, že právo žalobcov na prevod vlastníctva k bytu je majetkovým právom, ktoré sa odo dňa jeho zročnosti premlčalo, avšak táto námietka by bola v rozpore s dobrými mravmi ako vyplynulo z predchádzajúcej histórie súdnych a iných konaní bol to žalovaný, ktorý žalobcov a ostatných nájomcov bytov v bytovom dome dlhé roky udržiaval v neistote kto je skutočným vlastníkom bytového domu, tým, že opakovane napádal rozhodnutia príslušných orgánov o neplatnosti zmluvy, ktorou mal nadobudnúť vlastníctvo k bytovému domu. Ak by súd prihliadol na prípadnú námietku premlčania bolo by to vo vzťahu k žalobcom nespravodlivé a v rozpore s dobrými mravmi. Cenu bytu a cenu zastavaného a priľahlých pozemkov žalobcovia určili na základe znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline č. 71/2019, ktorý určil cenu bytu, ktorého prevodu sa žalobkyňa domáhala v roku 2011, teda počítal s opotrebením za 34 rokov veku bytu, ale žalobcovia požiadali o prevod vlastníctva bytu v roku 1999 a lehota na uzavretie zmluvy podľa zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov uplynula v roku 2001, a preto vyčíslili cenu bytu k roku 1996, teda počítali s opotrebením za 24 rokov. Cena bytu bola stanovená v súlade s § 18 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v hodnote 2.213,39 eur. Cenu zastavaného pozemku a cenu priľahlých pozemkov žalobcovia stanovili podľa záverov znaleckého posudku označeného vyššie. 3. Vo vyjadrení k žalobe z 24. 7. 2024, doručenom na tunajší súd toho istého dňa žalovaný uviedol, že žalobcovia nepreukázali vznik a existenciu nájomného vzťahu, predložili k žalobe len zápis o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu z 1. 3. 1977, z ktorého zápisu nevyplýva aký byt mal byť predmetom užívania, pričom tiež predložili evidenčný list bez uvedenia dátumu a podpisu vlastníka bytového domu, z ktorého taktiež nevyplýva, ktorý byt mal byť predmetom užívania. Z evidenčného listu pritom vyplýva, že sa vzťahuje na byt, ktorého celková výmera predstavuje 45,70 m2 avšak byt, vo vzťahu ku ktorému sa žalobcovia domáhajú žalobou svojho nároku má výmeru 57,60 m2, a teda celkom zjavne sa nemôže jednať o rovnaké byty. Zápis o dohode bez špecifikácie bytu a evidenčný list bez špecifikácie bytu bez podpisu a dátumu nepreukazuje vznik a trvanie užívacieho práva a následne vznik nájomného vzťahu bytu. Žalobcovia v žalobe tiež neuviedli formu a spôsob uzatvorenia nájomnej zmluvy, a ani nešpecifikovali podstatné náležitosti tejto zmluvy. Žalobcovia nepredložili žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval skutočnosť, že takýto nájomný vzťah by mal trvať ku dňu zaslania žiadosti o odpredaj bytu. Vzhľadom na uvedené rozporoval žalovaný vznik aj existenciu nájomného vzťahu. Pokiaľ žalobcovia tvrdili, že nájom bytu mal vzniknúť podľa § 871 ods. 1 Občianskeho zákonníka transformáciou práva osobného užívania bytu, tak z predložených listinných dôkazov nevyplýva, ktorý konkrétny byt mal byť
predmetom osobného užívania. Žalovaný tiež nie je nositeľom pasívnej vecnej legitimácie. Nadobudol totiž do vlastníctva predmetný bytový dom v dedičskom konaní, avšak nie ako dedič, ale v dôsledku univerzálnej sukcesie, ale ako veriteľ na základe dohody s dedičom (štátom) o prenechanie majetkovej podstaty patriacej do dedičstva veriteľovi (žalovanému) za účelom uhradenia peňažného dlhu poručiteľa. Žalovaný teda predmet dedenia nenadobudol ako dedič prechodom všetkých práv a povinností, ale na základe odplatného právneho úkonu (dohody o prenechaní majetku z dedičstva) žalovanému, ktorý právny úkon podlieha schváleniu súdu. A následne štát z peňažných prostriedkov utŕžených predajom majetku patriaceho do dedičstva uspokojil dlhy poručiteľa. Nejedná sa tu teda o tzv. univerzálnu sukcesiu kedy žalovaný vstúpil do všetkých majetkových práv a povinností poručiteľa, vrátane záväzkov poručiteľa vyplývajúcich z osobitného právneho predpisu (zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.) Za žalovaného, ktorý nie je právnym nástupcom poručiteľa, lebo predmetný majetok nezdedil, tak neprešli žiadne majetkové práva a povinnosti titulom dedenia. Právna povinnosť vyplývajúca z § 29 ods. 8 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v nadväznosti na ustanovenia § 17 ods. 3 písm. c) - f) tohto zákona, od ktorého žalobcovia odvodzujú svoj uplatnený nárok je povinnosť vzťahujúca sa výlučne na osoby uvedené v predmetnom ustanovení zákona, t. j. v danom prípade fyzická osoba, ktorá nadobudla byty do vlastníctva podľa osobitného predpisu, t. j. podľa z. č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby. Tento záväzok je osobnej povahy, pričom v žiadnom prípade nemá vecnoprávnu povahu, t. j. nevzťahuje sa na krátkodobého vlastníka bytového domu. Ak teda došlo k platnému prevodu bytu alebo bytového domu na tretiu osobu, tak táto tretia osoba nemôže byť ďalej nositeľom povinnosti vzťahujúcej sa výlučne na osoby uvedené v § 17 ods. 3 písm. d) - f) zákona. Nakoľko pôvodný nositeľ tejto povinnosti zomrel, pričom žiaden dedič nevstúpil do jeho práv a povinností, povinnosť podľa § 29 ods. 8 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov zanikla jeho smrťou a nemohla prejsť na žalovaného ako nadobúdateľa (kupujúceho) bytového domu. Podľa slovenského právneho poriadku jediný právny inštitút, na základe ktorého dôjde u fyzickej osoby k prechodu všetkých práv a povinností na verejnú osobu, vrátane práv osobnej povahy v dôsledku tzv. univerzálnej sukcesie je dedenie. Univerzálna sukcesia nemôže byť predmetom dohody o prenechaní dedičstva veriteľom ani nemôže byť predmetom speňaženia pri likvidácii dedičstva. Žalovaný si kúpil v dedičskom konaní nehnuteľnosť, ktorá nebol zaťažená žiadnym vecným právom, ktoré by prechádzalo spolu s touto nehnuteľnosťou. Povinnosť, ktorá je predmetom tohto konania je výlučne osobný záväzok pána L., ktorý mal prejsť na jeho dedičov, avšak nie na žalovaného. Pokiaľ by súd odvodzoval hmotnoprávny základ pasívnej vecnej legitimácie žalovaného z § 680 ods. 2 OZ, takýto právny názor by bol neudržateľný, nakoľko toto ustanovenie upravuje výlučne kontinuitu nájomného vzťahu na strane prenajímateľa pre prípad, ak nastane zmena vlastníctva k prenajatej veci. Toto ustanovenie predpokladá prechod práv a povinností typických pre nájomný vzťah, teda tých, ktoré tvoria jeho pojmové znaky s výnimkou tých práv a povinností, ktoré majú samostatný právny režim daný právnym dôvodom ich vzniku. So vstupom nadobúdateľa do nájomného vzťahu nemôže byť za žiadnych okolností spojený ten dôsledok, že by na neho prešli záväzky jeho právneho predchodcu, ktoré presahujú základný rámec nájomného vzťahu. K prechodu do takýchto záväzkov by mohol dôjsť výlučne v dôsledku univerzálnej sukcesie. Ďalej argumentoval žalovaný, že uplatnený nárok je premlčaný, pretože ak by aj žalobcovia preukázali existenciu nájomného vzťahu, tak právo žalobcov na prevod vlastníctva bytu je premlčané. Žalobcovia totiž odvodzujú uplatnený nárok z ust. § 29 ods. 8 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, v zmysle ktorého vlastník bytového domu je povinný v lehote 2 rokov odo dňa zaslania žiadosti uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva k bytu a s nájomcom tohto bytu. Toto právo sa premlčuje ako každé iné majetkové právo. Všeobecná premlčacia doba je 3 roky a táto premlčacia doba začína plynúť nasledujúcim dňom po uplynutí lehoty, v ktorej bol vlastník povinný uzavrieť takúto zmluvu. Zo skutkových tvrdení žalobcu uvádzaných v žalobe a z predložených dôkazov vyplýva, že žalobcovia zaslali žiadosť o odkúpenie bytu 5. 11. 1999, lehota na uzatvorenie zmluvy by tak uplynula 5. 11. 2001. Premlčacia doba by začala plynúť 6. 11. 2001 a uplynula by 6. 11. 2004. Zo skutkových tvrdení žalobcov uvedených v žalobe je tak jasné, že žalobcovia si tento nárok uplatnili až po uplynutí premlčacej doby. Vzhľadom na uvedené žalovaný vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k uplatnenému nároku, pričom k námietke žalobcov ohľadne rozporu námietky premlčania s dobrými mravmi žalovaný uviedol, že túto námietku žalobcov nemožno aplikovať voči žalovanému, nakoľko žalovaný nebol v rozhodnom čase nositeľom povinnosti previesť vlastnícke právo k bytu na žalobcu, ale nositeľom tejto povinnosti bola iná osoba, ktorá túto povinnosť (za predpokladu, že by jej vznikla) porušila. Navyše je zodpovednosťou žalobcov, že si podobne ako iní vtedajší nájomcovia toto právo riadne a včas neuplatnili na súde. Žalovaný v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy k bytovému domu nemal a ani nemohol mať žiadnu vedomosť o prípadných nárokoch riešiť nájomcov bytového domu. Uplatnený nárok je považovaný v rozpore s dobrými mravmi, totižto žalobcovia mali podľa neho záujem špekulatívnym spôsobom
nadobudnúť vlastníctvo k bytu, ktorého trhová cena môže dosahovať 150.000 eur za úhrnnú sumu 4.214,08 eur, nakoľko žalovaný musel bytový dom kúpiť a zaplatiť zaň kúpnu cenu vo výške 555.436,24 eur považuje za neprijateľné, aby žalobcovia profitovali z peňažných prostriedkov žalovaného. Ak by žalovaný bytový dom nekúpil, žalobcovia by sa nemali voči komu domáhať svojho nároku. Teda, ak by súd vyhodnotil, že uplatnený nárok je dôvodný, žalovaný považoval za neprípustné, aby žalobcovia na úkor žalovaného nadobudli takmer zadarmo byt za vyššie uvedených okolností. Vzhľadom na uvedené považovali žalobu za nedôvodnú, navrhli, aby súd v plnom rozsahu zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania. 4. V replike z 13. 9. 2024, doručenej na tunajší súd 16. 9. 2024 k námietke nepreukázania trvania nájomného vzťahu žalobcovia uviedli, že žalobcom ako zamestnancom bol byt ako podnikový pridelený ich zamestnávateľom Interhotely Ružomberok štátny podnik podľa § 15 vtedy platného Občianskeho zákonníka. Žalobcom vzniklo právo osobného užívania bytu, ktoré sa v roku 1992 transformovalo zo zákona na nájomný vzťah. Byt im bol odovzdaný 1. 3. 1977 a žalobcovia zápis o odovzdaní a prevzatí bytu priložili k žalobe. Odovzdaniu predchádzalo pridelenie bytu o čom svedčí list z 15. 2. 1977. V ňom sa uvádza, že ide o dvojizbový byt č. XX. Toto číslo bytu je uvedené aj v evidenčnom liste, ktorý žalobcovia pripojili k žalobe a priložili aj ďalší evidenčný list 1. 9. 1993, v ktorom je byt označený už novým číslom 6, číslo bytu a označené poschodia sa časom menili. Žalobcovia však užívali stále jeden a ten istý byt, ktorého sú nájomcami, ktorý je aktuálne na liste vlastníctva označený ako byt č. X, na H. poschodí bytového domu súpisné číslo XXXX. Existenciu a trvanie nájomného bytu žalobcov k bytu potvrdzuje práve pridelenie bytu, zápis o jeho odovzdaní a evidenčné listy. To, že žalobcovia užívali a užívajú stále ten istý byt môžu potvrdiť svedkovia - susedia, ktorí sa do novopostaveného bytového domu nasťahovali v tom istom čase ako žalobcovia. Žalovaný je pasívne vecne legitimovaný, pričom argumentáciu žalovaného z vyjadrenia k žalobe považovali žalobcovia za nesprávnu s odôvodnením, že povinnosť prevodu nie je povinnosťou osobnou. Ak by povinnosť prevodu bola povinnosťou, ktorej nositeľom môže byť iba osoba uvedená v § 29 ods. 7, ods. 8 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov tak by išlo o povinnosť, ktorá v súlade s § 579 ods. 1 OZ zaniká smrťou, resp. zánikom povinnej osoby, ale pritom ani žalovaný nepopiera, že táto povinnosť môže prejsť univerzálnou sukcesiou na iný subjekt. Táto povinnosť nemá osobný charakter aj preto, že sa neviaže na žiadnu konkrétnu osobnú vlastnosť osôb podľa § 29 ods. 7, ods. 8 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Môže ju bez problémov splniť priamo osoba podľa § 29 ods. 7, ods. 8 uvedeného zákona, ale aj jej univerzálny, či singulárny právny nástupca. Ak nejde o osobnú povinnosť, tak charakter povinnej osoby je rozhodujúci iba v čase jej vzniku (kedy nájomca požiadal o prevod vlastníctva bytu), ale nie neskôr, keď došlo k sukcesii, teda v čase keď nájomca požiadal prenajímateľa o prevod vlastníctva bytu musel byť prenajímateľ osobou podľa § 29 ods. 7, ods. 8 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Ak ňou bol vznikla mu povinnosť previesť byt nájomcovi. Táto jeho povinnosť ale mohla prejsť na inú osobu, ktorá už nie je osobou podľa § 29 ods. 7, ods. 8 uvedeného zákona. Žalobca požiadal o prevod vlastníctva bytu N. L., ktorý bytový dom nadobudol v privatizácii, bol teda osobou podľa § 29 ods. 7 a ods. 8 uvedeného zákona a vznikla mu povinnosť previesť byt nájomcom. Žalovaný tvrdí, že k univerzálnej sukcesii nedošlo, ale podľa žalobcu došlo k zákonnej sukcesii podľa § 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože povinnosť previesť byt je nerozlučne spätá s existenciou nájomného vzťahu a môže existovať iba v rámci toho vzťahu, ide teda o povinnosť, ktorá prechádza zo zákona na nadobúdateľa nehnuteľnosti a tak to prešlo aj na žalovaného. Žalovaného tvrdil, že povinnosť prevodu má osobitný právny režim a presahuje základný rámec vzájomného vzťahu, pričom poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, v ktorom sa však riešila otázka, či na nového vlastníka nehnuteľnosti prechádza aj povinnosť, ktorá vzniká nájomcovi pri skončení nájmu kauciu pričom dohoda o kaucii bola dohodnutá osobitnou zmluvou a nie priamo v nájomnej zmluve. Najvyšší súd dospel k záveru, že na nadobúdateľa nehnuteľnosti prechádza aj povinnosť vrátiť kauciu. Podľa označeného rozsudku podľa § 680 OZ neprechádzajú práva a povinnosti, ktoré majú samostatný právny režim daný právnym dôvodom ich vzniku, ale prechádzajú tie práva a povinnosti, ktoré tvoria podstatu nájomného vzťahu a tie práva a povinnosti tohto vzťahu, ktoré vyplývajú zo zákona alebo zmluvy. Zmyslom a účelom § 680 ods. 2 OZ je ochrana právneho postavenia nájomcu, a preto zákonná sukcesia podľa § 680 ods. 2 OZ vzťahuje sa teda nielen na jeho podstatné zložky (napríklad spôsob výpočtu alebo iné určenie výšky nájomného z bytu), ale aj pravidelné (napríklad miesto a čas plnenia nájomného), ale taktiež aj vedľajšie dojednania. Bolo by v rozpore so zmyslom a účelom § 680 ods. 2 OZ – ochrana postavenia nájomcu ak by podľa neho prechádzali všetky aj vedľajšie zložky nájomného vzťahu, ale neprešla by na nadobúdateľa povinnosť prevodu podľa zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktorý takisto slúži na ochranu nájomcov bytu. Ak by povinnosť prevodu bola dojednaná v nájomnej zmluve medzi nájomcom
a prenajímateľom ako vedľajšie dojednanie, nebolo by pochýb o tom, že táto povinnosť prechádza aj na nadobúdateľa nehnuteľností podľa § 680 ods. 2 OZ, preto nie je dôvod, aby takáto povinnosť na nadobúdateľa neprešla, keď vyplýva priamo zo zákona. Žalovaný pritom o existencii tejto povinnosti musel vedieť, musel o nej vedieť vzhľadom na spory, ktoré viedol v súvislosti s nadobudnutím bytového domu zmluvou z roku 2003, musel o nej vedieť aj s ohľadom na spôsob akým bytový dom nadobudol v roku 2003 z predchádzajúcich sporov aj zo znaleckého posudku ústavu súdneho inžinierstva, ktorý bol vyhotovený v dedičskom konaní na účely postupu podľa § 472 ods. 2 OZ. Pokiaľ ide o premlčanie, tak žalovaný sa v postave kúpy bytového domu správal ako jeho vlastník. Ešte v roku 2010 podpisoval nájomné zmluvy na byty v bytovom dome, napr. s F. a D. L. alebo s P. a F. G.. Žalobcom dal výpoveď nájmu bytu a žalobcovia sa museli proti jeho výpovedi a vyprataniu bytu brániť žalobou na tunajšom súde. Zápis žalovaného ako vlastníka do katastra nehnuteľnosti bol sporný už od roku 2003, kedy vklad napadol protestom prokurátor. Žalobcovia sa dostali do situácie keď nevedeli voči komu majú svoje právo uplatňovať a žalovaný ich v tomto stave udržiaval, tento stav žalobcovi vyhovoval, pretože vystupoval ako vlastník viacerých bytov v bytovom dome, viacerým obyvateľom dal výpovede z nájmu bytov, dokonca ich žaloval o vypratanie bytu a sám užíval niektoré z bytov, ďalšie dal do nájmu iným osobám a užíval aj priľahlý pozemok reg. „C“ parc. č. 392/12, na ktorom postavil a prevádzkoval autoumyvárku, pozemok reg. „C“ parc. č. 392/15, na ktorom prevádzkoval autobazár a na pozemku reg. „C“ parc. č. 392/14 prevádzkoval predajňu. Možno to nebol pre neho ideálny stav, ale vyhovoval mu viac ako prípadné rozhodnutie, že nie je vlastníkom, a preto tento stav dlhé roky udržiaval až do doby keď sa dohodol so štátom na uzatvorenie dohody podľa § 472 OZ. 5. Z dupliky z 18. 12. 2024, doručenej na tunajší súd 18. 12. 2024 vyplynulo, že žalovaný k námietke žalobcov, že uplatnenie námietky premlčania je v rozpore s dobrými mravmi uviedol, že v tomto prípade neexistuje žiaden rozpor s dobrými mravmi. Žalobcovia uvádzajú, že v podaní žaloby im bránilo sporné vlastníctvo. To však nie je pravda, žalobcovia mali možnosť podať žalobu rovnako ako ostatní nájomcovia bytového domu riadne a včas v premlčacej lehote. A ak žalobcovia trvajú na tom, že nevedeli určiť komu mala žaloba smerovať, mohli z dôvodu právnej istoty žalovať ako N. L., tak aj žalovaného, avšak nespravili to. Skutočnosti uvádzané žalobcami, t. j., že žalovaný sa správal ako vlastník nehnuteľnosti a bránil zákonným spôsobom svoje práva a právom chránené záujmy nemôže zakladať dôvodnosť námietky žalobcov. Žalovaný kúpil nehnuteľnosti v dobrej viere, že sú nezaťažené akýmikoľvek ťarchami a právami tretích osôb. Žalovaný pred podpisom zmluvy nemal žiadnu vedomosť o žiadostiach nájomcov na prevod bytov. Žalovaný ako bežný človek nemal ani vedomosť o tom, že takáto povinnosť vyplývajúca zo zákona existuje. Za nehnuteľnosť zaplatil riadnu kúpnu cenu, pričom trvalo takmer 20 rokov kedy žalovaný žil v právnej neistote ohľadom jeho vlastníctva bytového domu, nakoľko si žalovaný musel bytový dom kúpiť aj druhýkrát a zaplatiť zaň opätovne kúpnu cenu. Žalovaný sa tak nedopustil žiadneho úkonu, ktorý by bolo možné posudzovať tak, že je v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný sa zachoval rovnako ako by sa zachoval ktokoľvek iný v jeho postavení. Po kúpe nehnuteľnosti využil právne prostriedky k tomu, aby chránil svoj majetok a investíciu. V článku 4 kúpnej zmluvy je uvedené prehlásenie predávajúceho, že prevádzané nehnuteľnosti nie sú zaťažené akýmikoľvek právami tretích osôb. Predávajúci dokonca výslovne vyhlásil, že žiaden z nájomcov bytového domu nepožiadal o prevod vlastníckeho práva k bytu. Žalovaný teda kupoval nehnuteľnosť v dobrej viere a bol dobromyseľný v tom, že za svoje peniaze si kupuje nezaťažené nehnuteľnosti. Nositeľom povinnosti a prevod vlastníctva bytu bol N. L., ktorý túto povinnosť porušil. Proti N. L. by takáto námietka hypoteticky mohla byť opodstatnená, nie však voči žalovanému a už vôbec nie po uplynutí cca 20 rokov od uplynutia premlčacej doby. Žalovaný poukázal na ....právny názor uvedený v iných konaniach vedených na tunajšom súde týkajúceho sa predmetnej bytovky a vo vzťahu k preukázaniu splnenia hmotnoprávnych podmienok uplatneného nároku v plnom rozsahu trval na skutočnostiach uvedených vo vyjadrení k žalobe. 6. Na pojednávaní 11. 3. 2025 žalobcovia v 1. a 2. rade uviedli, že odkazujú na obsah písomnej žaloby a repliky. Potom iba k otázke premlčania a rozporu námietky premlčania s dobrými mravmi uviedli, že v tomto prípade ide o výnimočnú situáciu, ktorá odôvodňuje, aby súd na námietku premlčania žalovaného neprihliadal. Súd v rámci predbežného právneho posúdenia rozčlenil argumenty žalobcov, ktorými odôvodňovali svoje záver, neprihliadať pre rozpor s dobrými mravmi na námietku premlčania, do 3 okruhov. Pri prvom - otázke prvého úkonu žalovaného, teda kedy on vstúpil do celého toho procesu, a kedy začal uplatňovať svoje práva a povinnosti, a tým znemožňoval riadne uplatnenie práva žalobcov žalobou na súde, súd poukázal na to, že prvým úkonom žalovaného malo byť odvolanie zo 17. 1. 2005, o ktorom nakoniec rozhodol úrad geodézie, kartografie a katastra, ale žalobcovia chcú poukázať na to, že žalovaný bol na úplnom začiatku, on uzavrel s O. L. zmluvu o prevode vlastníctva k bytu, a tým sa to
začalo. Od uzavretia zmluvy profitoval z toho domnelého vlastníctva stavby bytového domu a priľahlých pozemkov a profituje z toho doteraz. Ak by súd prihliadol na premlčanie, tak ten jeho profit by bol neprimeraný, vzhľadom na to, čo stratia žalobcovia a ostatní nájomcovia bytov v bytovom dome. Čo sa týka druhého okruhu - to je ten pocit neistoty, koho žalovať, súd poukazoval na to, že existujú procesné prostriedky, akými to riešiť, a poukazoval tiež na to, že ten pocit neistoty je tu vždy, pretože otázka pasívnej vecnej legitimácie sa rieši ako predbežná otázka. V danom prípade, ale netreba opomenúť to, že v rozhodnom čase, teda počas doby od povolenia vkladu vlastníckeho práva podľa tejto kúpnej zmluvy (od 11. 4. 2003) do 11. 11. 2024 bol v katastri nehnuteľností ako vlastník pozemkov a ako vlastník bytového dobu zapísaný práve žalovaný, ale žalobcovia a aj ostatní nájomcovia mali vedomosť o tom, že tento jeho zápis bol opakovane napádaný okresnou prokuratúrou, krajskou prokuratúrou, a preto objektívne mohli byť v pocite neistoty, koho žalovať a ako to vyriešiť, pretože jedno hovorí materiálna publicita katastra a druhé hovorili všetky úkony kompetentných štátnych orgánov v tejto veci, ktoré spochybňovali vlastníctvo žalovaného, a preto žalobcovia boli naozaj v neistote, a to po dobu vlastne 19 mesiacov, vyše polovicu z premlčacej doby, a to v tom, či a koho by mali zažalovať ako osobu povinnú na prevedenie vlastníctva bytu v bytovom dome. Ak by súd prihliadol na námietku premlčania, tak ako ju vzniesol žalovaný, ten výsledný stav by bol extrémne nespravodlivý a v rozpore s dobrými mravmi, a preto navrhli, aby na ňu neprihliadal a žalobe v celom rozsahu vyhovel. 7. Na pojednávaní 11. 3. 2025 žalovaný uviedol, že zotrvávam v plnom rozsahu na skutočnostiach, ktoré doposiaľ uviedol vo svojich písomných prednesoch, a keďže v duplike z 18. 12. 2024 označili kúpnu zmluvu, ktorú uzatvoril pán L. so žalovaným, avšak nedopatrením túto kúpnu zmluvu nepredložil spolu s vyjadrením, rozhodol sa predložiť tento dôkaz teraz súdu ako aj protistrane. Podstatou tejto kúpnej zmluvy je preukázanie dobrej vôle žalovaného v čase, keď kupoval predmetnú nehnuteľnosť, kde v kúpnej zmluve, v čl. IV sa nachádzajú vyhlásenia predávajúceho, že nemá vedomosť, resp. že neexistujú akékoľvek práva tretích osôb, ktoré by zaťažovali prevádzané nehnuteľnosti, a taktiež, že neexistuje žiadne zákonná, a ani iná zmluvná povinnosť predávajúceho, teda pána L., ktorú by si mal splniť v súvislosti s prevodom vlastníckeho práva na žalovaného, a s ohľadom na skutočnosti, ktoré už uviedol navrhol, aby súd žalobu v plnom rozsahu zamietol a zaviazal žalobcov na náhradu trov konania. Následne sa žalovaný v plnom rozsahu stotožnil s právnym posúdením súdu, čo sa týka otázky posúdenia premlčania uplatneného nároku, a doplnil, že k tým dôvodom, na ktoré poukazoval súd týkajúcim sa možného zavinenia alebo nezavinenia uplynutia premlčacej doby zo strany žalobcov, poukázal žalovaný na to, že žalobcovia mali už v roku 2001, 2002, 2003 a 2004 vedomosť o tom, že iní vlastníci bytov alebo užívatelia bytov daného bytového domu v tomto období podali žalobu o uložení povinnosti uzatvoriť zmluvu, a tak ako to poukázal súd, boli to piati užívatelia alebo nájomcovia bytov v tomto bytovom dome, a napriek tomu, že to nevyplynulo z dnešného dokazovania, nakoľko žalobcovia neboli vypočutí, alebo teda sa vo veci nevyjadrili, ale z iných konaní vyplynulo, že obyvatelia tej bytovky ako nejaké spoločenstvo v tom čase mali vedomosť a vzájomne sa koordinovali v tomto postupe, a je podľa jeho názoru zjavné, že aj títo žalobcovia mali vedomosť o tom, že boli podané žaloby v iných veciach a skôr sa spoliehali na to, že v závislosti od toho ako tieto žaloby na konci dňa dopadnú, tak podľa toho aj oni sa rozhodnú, že či žalobu v tejto veci podajú alebo nepodajú, a napokon tak sa aj stalo, pretože táto žaloba bola podaná až v čase, kedy tunajší súd rozhodol vo veci samej v inom konaní, kde sa vlastníci už v roku 2004 domáhali uloženia povinnosti uzatvoriť kúpnu zmluvu, takže žalobcovia vlastne čakali celých 20 rokov vedome, na to ako dopadnú tieto predchádzajúce spory, a až potom keď zistili, že súd rozhodol v prospech vlastníkov a uložil žalovanému v jednom konaní povinnosť uzatvoriť kúpnu zmluvu, tak až potom sa rozhodli, že oni sami si tento nárok uplatnia na súde, a bolo to viac ako 20 rokov po uplynutí premlčacej doby. Taktiež zdôraznil, že nebol to žalovaný, kto bol nositeľom tej prvotnej povinnosti, ale bol to pán L., ktorý si mal túto povinnosť voči žalobcom splniť, a aj preto rozpor s dobrými mravmi nemožno vytýkať žalovanému. Vzhľadom na uvedené navrhol žalovaný, aby súd žalobu v plnom rozsahu zamietol a zaviazal žalobcov na náhradu trov v plnom rozsahu. 8. K zisteniu (relevantných) skutkových okolností súd dospel na základe jednak nespornosti skutkových tvrdení strán sporu (daných či už ich účinným nepopretím v zmysle § 151 CSP, resp. na základe vyslovenej zhodnosti skutkových tvrdení strán sporu podľa § 186 ods. 2 CSP), ako aj na základe vykonaného dokazovania. 9. Nebolo sporné, že žalobcovia 5. 11. 1999 spísali žiadosť adresovanú vtedajšiemu vlastníkovi bytového domu N. L. o odpredaj bytu pri Hoteli Jánošík, a z fotokópie podacieho lístku na č. l. 72 zadná strana
pritom súčasne vyplynulo, že táto žiadosť bola odoslaná na poštovú prepravu pre tohto adresáta 10. 11. 1999. 10. Nebolo tiež sporné, že tejto žiadosti nebolo doteraz, či už O. N. L. alebo neskôr žalovaným vyhovené, a nebolo sporné ani to, že do 2. 4. 2024 nebola podaná zo strany žalobcov v 1. a 2. rade žaloba o nahradenie prejavu vôle uzatvoriť s nimi zmluvu o prevode vlastníctva bytu. 11. Z vlastnej rozhodovacej činnosti bolo tunajšiemu súdu známe, že v inej veci vedenej pred tým istým zákonným sudcom pod sp. zn. : 10C/152/2004 sa vedie obdobné konanie, kde žalobkyňa v rámci plynutia premlčacej doby podala žalobu o nahradenie prejavu vôle vlastníka bytového domu uzatvoriť s ňou zmluvu o prevode vlastníctva bytu, pričom pôvodne žalovala ako pôvodného vlastníka, tak aj žalovaného. 12. Takisto nebolo sporné skutkové tvrdenie žalovaného, že na tunajšom súde sa vedú aj ďalšie konania, kedy žalobcovia v rámci plynutia premlčacej doby podali takéto žaloby o nahradenie prejavu vôle v období, keď sa viedli správne konania, resp. konania správneho súdnictva v otázke určenia vlastníka predmetného bytového domu. 13. Z odôvodnenia rozhodnutia Úradu geodézie, kartografie a katastra SR z 15. 9. 2011 č. PO-6160/2011/ Sl (na č.l. 16, zadná strana) vyplynulo, že proti rozhodnutiu katastrálneho úradu v Žiline č. Vo-34/2003Sl(PD) z 19. 12. 2004 podal účastník konania A. F. (žalovaný) v zákonom stanovenej lehote svoje odvolanie zo 17. 1. 2005. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia tiež vyplynulo, že proti rozhodnutiu správy katastra Liptovský Mikuláš č. V/685/2003 z 11. 4. 2003 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš17. 7. 2003 protest. 14. Pri právnom posúdení zisteného skutkového stavu súd aplikoval najmä nasledovné hmotnoprávne ustanovenia. 15. Podľa § 29 ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z. (v znení účinnom v čase podania žiadosti žalobcov o uzavretie zmluvy podľa tohto ustanovenia z 5. 11. 1999 u vtedajšieho vlastníka bytu - N. L.) vlastníci domov uvedení v odseku 7 a v § 17 ods. 3 písm. c) až f) sú povinní s nájomcom bytu uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu do dvoch rokov odo dňa, keď nájomca požiada o prevod vlastníctva bytu. Ak nájomca požiadal o prevod vlastníctva bytu pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, vlastník domu je povinný s nájomcom bytu uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu do dvoch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Nájomca môže po uplynutí tejto lehoty podať návrh na súd, aby uložil splnenie tejto povinnosti. Cena bytu a cena pozemku nesmie presiahnuť cenu uvedenú v § 18 ods. 1 a v § 18a ods. 1. 16. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“) právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 - 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník na premlčanie dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. 17. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. 18. Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. 19. Pri právnom posúdení zisteného skutkového stavu sa súd spravoval nasledovnými úvahami. 20. Žalobcovia si v predmetnom konaní uplatňovali nárok za prevod vlastníctva bytu uvedeného v žalobnom petite podľa § 29 ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z. (účinného v čase podania ich žiadosti o uzatvorenie zmluvy o tomto prevodu bytu z 5. 11. 1999 u vtedajšieho vlastníka bytu - N. L.), pričom k tejto účinnosti právneho predpisu viď aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. : IV. ÚS 105/2013 zo 7. 5. 2013, ktorý odobril v tomto smere závery uvedené v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. : 6 Cdo 37/2010 z 21. 12. 2010.)
21. Ak by aj v predmetnej veci strany sporu spĺňali podmienky, či už aktívnej alebo pasívnej vecnej legitimácie (čo už súd z dôvodu hospodárnosti konania vzhľadom na ďalej uvedený výklad neskúmal - čl. 17 CSP), tak vo všeobecnosti platí, že právo nájomcov bytu na uzatvorenie zmluvy o prevode vlastníctva bytu podľa § 29 ods. 8 vtedy účinného zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe ako majetkové právo, ktorá premlčacia doba začína plynúť odo dňa, kedy tento nárok mohol byť uplatnený prvýkrát (v tomto smere viď aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. : 4 Cdo 273/2021 z 28. 3. 2023 alebo rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 37/2010 z 21. 12. 2010.) 22. Vzhľadom na to, že v tejto veci si pôvodný vlastník tohto bytu a aj bytového domu (N. L.) nesplnil povinnosť uzatvoriť zmluvu o prevode bytu (podľa § 29 ods. 8 vtedy účinného zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov) so žalobcami v lehote 2 rokov od odoslania žiadosti žalobcov z 5. 11. 1999 do jeho dispozičnej sféry (podľa § 45 ods. 1 OZ - ako hmotnoprávneho úkonu, nemusel teda menovaný prevziať vlastnoručne uvedenú zásielku), k čomu došlo 10. 11. 1999, začala tak plynúť týmto nájomcom uvedená trojročná premlčacia doba na podanie žaloby o nahradenie prejavu vôle vlastníka bytu uzatvoriť s nimi zmluvu o prevode bytu o dva roky neskôr, t.j. od 11. 11. 2001, a teda táto trojročná premlčacia doba uplynula 11. 11. 2004. Žaloba však bola podaná až 2. 4. 2024. K premlčaniu tak došlo 11. 11. 2004, a keďže žalovaný namietol toto premlčanie, súd tak podľa § 100 ods. 1 OZ musel na premlčanie prihliadať. 23. Pokiaľ ide o následnú námietku žalobcov týkajúcu sa rozporu uplatnenej námietky premlčania s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 OZ, tak tunajší súd považuje za potrebné najprv vo všeobecnosti uviesť, že uplatnenie námietky premlčania by bolo možné považovať za v rozpore s dobrými mravmi len v určitých výnimočných prípadoch, a to vtedy kedy by bolo takéto uplatnenie námietky premlčania výrazom zneužitia tohto práva, a to na úkor účastníka, ktorý márne uplynutie premlčacej doby nijako nezavinil (viď aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. : 25 Cdo 3377/2018 z 31. 10. 2018.) 24. V tejto veci videli žalobcovia rozpor uplatnenej námietky premlčania zo strany žalovaného s dobrými mravmi (v žalobe) v tom, že bol to žalovaný, kto žalobcov a ostatných nájomcov dlhé roky udržiaval v neistote, že kto je skutočným vlastníkom bytov v bytovom dome tým, že opakovane napádal rozhodnutia príslušných orgánov o neplatnosti zmluvy, ktorou mal od N. L. nadobudnúť vlastníctvo k bytovému domu. K tejto časti argumentácie, ktorá mala podľa žalobcov odôvodniť rozpor uplatnenej námietky premlčania s dobrými mravmi, však súd uvádza, že žalovaný prvýkrát napadol nejaké rozhodnutie až 17. 1. 2005, keď spísal odvolanie voči rozhodnutiu katastrálneho úradu v Žiline č. Vo-34/2003-Sl (Pd) z 19. 12. 2004, teda až po uplynutí premlčacej doby na podanie žaloby o nahradenie prejavu vôle u žalobcov v 1. a 2. rade, ktorá im uplynula 11. 11. 2004, a preto v tejto časti bola táto argumentácia žalobcov, ktorá mala podporovať rozpor uplatnenej námietky premlčania s dobrými mravmi, úplne nedôvodná. 25. V replike žalobcovia potom podporili svoju argumentáciu o rozpore námietky premlčania žalovaného s dobrými mravmi ešte tým, že žalobcovia si neboli istí (počas plynutia premlčacej doby) voči komu majú podať žalobu. K tejto časti argumentácie žalobcov tunajší súd uvádza, že za prvé, do momentu prvého zápisu žalovaného do katastra nehnuteľností (11. 4. 2003) nebolo vôbec možné uvažovať o tom, že je vlastníctvo k bytovému domu (pre kohokoľvek, vrátane žalobcov) sporné, pretože do 11. 4. 2003 bol vlastníkom predmetného bytu stále len N. L., a teda pri plynutí premlčacej doby od 11. 11. 2001 do 11. 4. 2003, nie je možné vôbec uvažovať o argumentácii žalobcov, nevedeli koho majú žalovať. A pokiaľ ide o obdobie od 11. 4. 2003 až do uplynutia premlčacej doby (11. 11. 2004), tak v tomto období mali žalobcovia možnosť (tak ako to urobili aj iní nájomcovia bytov v predmetnej bytovke) podať žalobu o nahradenie prejavu vôle vlastníka bytového domu uzatvoriť s nimi zmluvy o prevode vlastníctva k bytu podľa § 29 ods. 8 uvedeného zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, a to napriek ich subjektívnemu vnímaniu, ich pocitu neistoty, o tom kto je skutočný (objektívny), teda nie iba zapísaný vlastník predmetného bytového domu, a poťažmo tým aj predmetného bytu. Podľa názoru súdu totiž prebiehajúce správne konania, resp. neskôr aj konania z odboru správneho súdnictva nevylučovali, aby si žalobcovia vytvorili objektívne správny právny názor na to, kto je objektívnym vlastníkom bytového domu, a koho teda majú správne žalovať. Výsledok uvedených správnych konaní, resp. aj konaní v oblasti správneho súdnictva totiž nespadá pod prípady, kedy je civilný súd (ktorý by rozhodoval o takejto
žalobe o nahradenie prejavu vôle) viazaný inými rozhodnutiami (ako je to v súčasnosti podľa § 193 CSP, a ako to bolo pred 1. 7. 2016 podľa obdobného ustanovenia § 135 ods. 1 OSP.) Všetky ostatné otázky, ktorých sa netýkajú ustanovenie § 193 CSP, resp. pred 1. 7. 2016 obdobné ustanovenie § 235 ods. 1 OSP si potom ako v zmysle § 135 ods. 2 OSP, tak aj v zmysle § 194 ods. 1 a ods. 2 CSP mohol civilný súd sám vyriešiť (ako predbežné otázky, teda nie vo výrokovej časti svojho rozhodnutia), a preto ako za účinnosti predchádzajúceho, tak aj za účinnosti súčasného procesného kódexu (v tomto prípade je však rozhodujúci predchádzajúci procesný kódex - OSP, keďže premlčacia doba žalobcom plynula za obdobie jeho účinnosti) by nebol príslušný civilný súd konajúci o takejto žalobe o nahradenie prejavu vôle vlastníka bytového domu nijako obmedzený v možnosti urobiť si záver a vyriešiť si túto predbežnú otázku vlastníctva bytového domu v takomto civilnom konaní, a teda vyriešiť si otázku pasívnej vecnej legitimácie samostatne, nezávisle od výsledku týchto správnych konaní, resp. konaní správneho súdnictva (i keď, z nejakého dôvodu, obvyklou súdnou praxou bolo vyčkávať na výsledok takýchto konaní, to však bol fakultatívny postup.) Žalobca vždy vstupuje do civilného konania s určitou mierou neistoty, z hľadiska úspechu v konaní, či už vo veci samej alebo aj z hľadiska úspechu s ňou súvisiacich predbežných otázok, medzi ktoré možno zaradiť aj otázku pasívnej vecnej legitimácie, inými slovami rovnako ako si žalobcovia v 1. a 2. rade nemohli byť istí úspechom v merite sporu o nahradenie prejavu vôle vlastníka bytového domu, si tak nemohli byť istí ani tým ako bude vyhodnotená predbežná otázka pasívnej vecnej legitimácie v takomto konaní, a preto iba poukaz na ich neistotu (v smere koho žalovať) ako dôvod na ospravedlnenie pre nepodanie žaloby v premlčacej dobe, ktorý by podľa § 3 ods. 1 OZ zakladal rozpor žalovaným uplatnenej námietky premlčania s dobrými mravmi neobstojí. V tomto prípade síce možno konštatovať, že subjektívny pocit žalobcov, ich pocit neistoty, v tom koho majú žalovať bol (vzhľadom na uvedené prebiehajúce správne konania, resp. konania správneho súdnictva) o niečo vyšší než by bol v prípade, keby takéto konania paralelne neprebiehali, avšak ani táto okolnosť podľa názoru súdu nezakladala existenciu intenzitu až takej výnimočnej okolnosti, ktorá by vylučovala zavinenie žalobcov na nevyužití premlčacej doby, ktorá by mala založiť rozpor žalovaným uplatnenej námietky premlčania s dobrými mravmi. 26. Navyše, ak by aj uvedený právny názor nebol správny, a teda ak by aj vzhľadom na prebiehajúce iné právne konania bol s tým spojený subjektívny pocit neistoty žalobcov v rámci plynutia premlčacej doby natoľko relevantný, že by ospravedlňoval nepodanie žaloby o nahradenie prejavu vôle v priebehu jej plynutia, tak súd k tomuto potom uvádza, že na to aby žalobcovia vtedy úplne eliminovali pocit neistoty v otázke pasívnej vecnej legitimácie, mali predsa stále k dispozícii niekoľko možností ako postupovať (za súčasného podania žaloby o nahradenie prejavu vôle), a to mohli napr. podať takúto žalobu voči obom potenciálnym žalovaným s tým, že následne by hneď navrhli prerušenie konania do vyriešenia otázky skutočného vlastníctva bytového domu v prebiehajúcich správnych a súdnych konaniach, a po ich vyriešení zobrať žalobu späť voči tomu z nich, ktorý by nebol v týchto konaniach ustálený ako vlastník bytového domu, resp. mohli podať žalobu len voči jednému z nich, ktorý by sa im javil ako pravdepodobnejší vlastník, a súčasne hneď navrhnúť prerušenie konania až do skončenia uvedených paralelných konaní, a následne využiť inštitút zámeny účastníkov konania (ktorý vtedajší procesný kódex - OSP pripúšťal práve ako prostriedok na zhojenie nedostatku počiatočnej vecnej legitimácie v spore), alebo aj inštitút pristúpenia druhého účastníka konania (za súčasného späťvzatia žaloby voči druhému žalovanému), ktorý inštitút pristúpenia ďalšieho účastníka, či už v režime OSP alebo od 1. 7. 2016 aj v režime CSP (§ 79) je prípustný ako postup slúžiaci na zhojenie počiatočnej nesprávnej vecnej legitimácie, ako to nakoniec urobili aj iní žalobcovia z tohto bytového domu (vo veciach vedených na tunajšom súde pod sp. zn. : 10C/152/2024, 13C/130/2004, 13C/131/2000, 13C/132/2000 a 12C/154/2004.) 27. Pokiaľ ide o tú časť argumentácie žalobcov, ktorá mala podporiť ich záver o rozpore námietky premlčania žalovaného s dobrými mravmi, podľa ktorej žalovaný sa od kúpy bytového domu v roku 2003 správal ako jeho vlastník, podpisoval nájomné zmluvy na byty v bytovom dome, dával výpovede z nájmov bytov, návrhy na vypratanie, využíval priľahlé pozemky na svoju podnikateľskú činnosť rôzneho charakteru a pod., tak k tejto argumentácii súd uvádza, že nie je predsa možné vytýkať žalovanému, ktorý uzatvoril kúpnu zmluvu na bytový dom, za ktorý aj zaplatil kúpnu cenu (a potom čo už bol raz žalovaný zapísaný ako vlastník nehnuteľnosti), že sa potom aj ujal držby a výkonu vlastníckeho práva s ním súvisiaceho, súc v právnom názore, že je aj objektívnym, skutočným vlastníkom, a nebolo od neho možné vyžadovať, aby vzhľadom na tieto iné prebiehajúce správne konania, resp. konania správneho súdnictva upustil od výkonu vlastníckeho práva až kým sa situácia vyjasní, a to čo aj len po dobu plynutia zvyšku premlčacej doby u žalobcov, len aby ich neuviedol do omylu v tom, či je alebo nie je vlastník, a aby
ich tak nejako nezavádzal v ich úvahách, o tom či podajú v rámci premlčacej doby žalobu o nahradenie prejavu vôle alebo nie. Ani tieto okolnosti týkajúce sa správania žalovaného by tak (bez ďalšieho) nemohli zakladať dôvod na výnimočný postup, kedy by mala byť námietka premlčania žalovaného vyhlásená s dobrými mravmi, pretože v takéto správanie, ani posudzujúc ho spätne, by nemohlo byť výrazom zneužitia práva uplatňovať si premlčanie, na úkor žalobcov. 28. Vzhľadom na to, že žalobou uplatnené právo bolo premlčané v dôsledku uplynutia premlčacej doby, pričom súčasne bola vznesená námietka premlčania zo strany žalovaného v priebehu tohto konania, ktorú súd vyhodnotil ako nie v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 OZ, súd tak musel žalobu podľa § 100 v spojení s § 101 OZ, ako aj v spojení s § 29 ods. 8 uvedeného zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov ako nedôvodnú zamietnuť. 29. Porovnajúc uplatnený žalobný petit s výrokom rozsudku súd dospel k záveru o plnej úspešnosti žalovaného, a preto mu podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP priznal voči žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom súčasne podľa § 262 ods. 2 CSP vyslovil, že o výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach, o ktorom odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Žiline. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.