{"guid": "e3d07101-ac0c-41a2-babd-173f92af7ac5:70564249-bd28-426a-8260-71e25efa7f06", "ecli": "ECLI:SK:OSLM:2025:5624201442.3", "spisova_znacka": "21C/24/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 21C/24/2024 z 11. 3. 2025", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš z 11. marca 2025, sp. zn. 21C/24/2024, ECLI:SK:OSLM:2025:5624201442.3", "identifikacne_cislo": "5624201442", "sud": {"guid": "sud_134", "nazov": "Okresný súd Liptovský Mikuláš", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-liptovsky-mikulas"}, "sudca": "JUDr. Daniel Marcián", "sudca_id": 2779, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-daniel-marcian-2779", "datum_vydania": "2025-03-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastníctvo bytov a nebytových priestorov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "6Co/106/2025", "sud": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "guid": "5cb719e5-63fe-4bf4-8c8a-0ba502206cd9:022470af-2642-44c3-a2b3-780b1e6e5698", "datum": "2026-05-29", "vztah": "potvrdene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-29.odsek-8", "nazov": "§ 29 ods. 8 zákona č. 182/1993 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-29.odsek-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/182-1993/paragraf-29"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-100.odsek-1", "nazov": "§ 100 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-100.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-100"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-101", "nazov": "§ 101 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-101", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-101"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "nazov": "§ 262 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-2", "nazov": "§ 262 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1993/182#paragraf-29", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-100", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-101", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-3", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-262"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/70564249-bd28-426a-8260-71e25efa7f06", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSLM:2025:5624201442.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSLM:2025:5624201442.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSLM:2025:5624201442.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Liptovský Mikuláš\n21C/24/2024\n5624201442\n11. 03. 2025\nJUDr. Daniel Marcián\nECLI:SK:OSLM:2025:5624201442.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Marciánom v spore žalobcov : 1.) A. B., nar. XX. X. XXXX,\nbytom A. B. XXXX/X, C. D., a 2.) E. B., nar. XX. X. XXXX, bytom A. B. XXXX/X, C. D., obaja zastúpení\nJUDr. Miloslavom Hrickom, advokátom, Ulica 1. mája 709, Liptovský Mikuláš, proti žalovanému : A. F.,\nnar. XX. X. XXXX, bytom G. XXX/XX, C. D., zastúpeného Mgr. Samuelom Dorociakom, advokátom, Ulica\n1. mája 697/26, Liptovský Mikuláš, IČO : 42391059, o uloženie povinnosti uzavrieť zmluvu o prevode\nvlastníctva bytu, takto\nrozhodol:\nI. Žalobu z a m i e t a .\nII. Žalovaný m á voči žalobcom v 1. a 2. rade n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %,\npričom o výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.\nodôvodnenie:\n1. Žalobou z 31. 3. 2024, doručenou na tunajší súd 2. 4. 2024 sa žalobcovia v 1. a 2. rade domáhali\nrozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť uzavrieť s nimi zmluvu o prevode vlastníctva\nbytu nasledovného znenia, ktorým by sa nahradilo vyhlásenie vôle žalovaného :\n„ZMLUVA o prevode vlastníctva bytu č. 6\nI. Zmluvné strany\n1. Predávajúci:\nA. F., G. F..\nnar. XX.X.XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXXX G. XXX/XX, XXX XX C. D. štátny občan SR\n2. Kupujúci:\n1/ A. B., G. B. nar. XX.X.XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXX\n2/ E. B., rodná H. nar. XX.X.XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXX, obaja bytom A. B. XXXX/XX, XXX XX\nC. D. - I. D. obaja štátni občania SR\nII Predmet zmluvy\n1. Predmetom zmluvy je odplatný prevod vlastníckeho práva k :\na) byt č. X na X. H. H. J. K. X bytového domu súpisné číslo XXXX, k. ú.\nC. D., vrátane jeho príslušenstva,\n\nb) spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu s. č. XXXX\nPO veľkosti 5760/155980,\nc) spoluvlastnícky podiel 5760/155980 na pozemku parcela KNC č. 392/3 0 výmere 388 m 2, zastavaná\nplocha a nádvorie,\nd) spoluvlastnícky podiel 5760/155980 na pozemku parcela KNC č. 392/12 0 výmere 2119 m2,\nzastavaná plocha a nádvorie,\ne) spoluvlastnícky podiel 5760/155980 na pozemku parcela KNC č. 392/14 0 výmere 166 m2, zastavaná\nplocha a nádvorie,\nf) spoluvlastnícky podiel 5760/155980 na pozemku parcela KNC č. 392/150 výmere 76 m2, zastavaná\nplocha a nádvorie.\n2. Nehnuteľnosti podľa odseku 1 písm. a) až c) sú zapísané na LV č. XXXX a nehnuteľnosti podľa odseku\n1 písm. d) až f) sú zapísané na LV č. XXXX katastrálneho odboru Okresného úradu Liptovský Mikuláš\npre katastrálne územie C. D..\n3. Predávajúci predáva kupujúcim do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov nehnuteľnosti\noznačené P čl. 1l ods. 1 tejto zmluvy za kúpnu cenu podľa čl. VI tejto zmluvy.\nIII Popis bytu a príslušenstva bytu\n1. Byt č. X, ktorý je predmetom prevodu podľa čl. 11 ods. 1 písm. a) tejto zmluvy, sa nachádza na X. H.\nH. J. K. X L. M.. Byt pozostáva z dvoch obytných miestností a príslušenstva.\n2. Príslušenstvom bytu je kuchyňa, predsieň, kúpeľňa, WC nachádzajúce sa v byte, a pivnica o výmere\n2, 05m 2 nachádzajúca sa na prízemí obytného domu.\n3. Súčasťou bytu je jeho vnútorné vybavenie a to balkón, lodžia, vodovodné, kanalizačné, elektrické\na teplonosné obytné prípojky, okrem tých, ktoré sú určené na spoločné užívanie, domový telefón s\nelektrickým vrátnikom, vstavaná skriňa nachádzajúca sa P chodbe a zvonček.\n4. Celková výmera podlahovej plochy bytu je 57,60 m 2.\nIV Určenie a popis spoločných častí a spoločných zariadení domu\n1. S vlastníctvom bytu je nerozlučne spojené spoluvlastníctvo spoločných častí, spoločných zariadení,\npríslušenstva bytového domu, pozemku zastavaného bytovým domom a priľahlého pozemku.\n2. Spoločnými časťami domu sú základy domu, zvislé a vodorovné nosné konštrukcie, deliace\nkonštrukcie, vodorovné konštrukcie, strecha, vchody, priečelia, chodby vrátane schodíšť; vodorovné a\nzvislé nosné a izolačné konštrukcie.\n3. Spoločnými zariadeniami bytového domu, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne\ntomuto domu sú: bleskozvody, vodovodné, kanalizačné, elektrické a teplonosné prípojky a rozvody\ns uzavieracími ventilmi, šachty na technické zariadenie budov, odpadové potrubia vrátane odbočiek,\nelektrické rozvody do skríň merania po ističe, osvetlenie spoločných priestorov, elektrický vrátnik vrátane\nrozvodov, miestnosť pre bicykle, miestnosť' na meranie spotreby vody, elektriny, WC, miestnosť pre\nupratovačku, plynná kotolňa, kočikáreň a spoločné televízne antény.\n4. Priľahlým pozemkom sú pozemky označené P čl. II ods. 1 písm. d) až f) tejto zmluvy.\n5. Predávajúci s bytom prevádza na kupujúcich spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach,\nspoločných zariadeniach domu, príslušenstve, zastavanom a priIW110m pozemku. Veľkosť tohto\nspoluvlastníckeho podielu je 5760/155980-in.\nV Technický stav domu a bytu\n1. Predávajúci vyhlasuje, že mu nie sú známe také vady a poškodenia bytu a jeho vybavenia, spoločných\nčasti a spoločných zariadení a príslušenstva bytového domu, na ktoré by mal kupujúcich osobitne\nupozorniť.\n\n2. Kupujúci vyhlasujú, že pred uzavretím tejto zmluvy sa oboznámili s technickým stavom bytu a\nobytného domu. Stav domu a bytu ako aj spoločných časti a spoločných zariadení obytného domu\nje bežný po vzťahu k opotrebovaniu za čas od výstavby obytného domu a P tomto stave vrátane\nspoluvlastníckeho podielu ho preberajú a kupujú.\nVI Úprava práv k pozemku\n1. Spoluvlastnícky podiel 5760/155980 na pozemku parcela KNC č. 392/3 0 výmere 388 m 2, zastavaná\nplocha a nádvorie, k. ú. C. D., na ktorom je bytový dom postavený, je predmetom prevodu podľa čl. II\nods. 1 písm. c) tejto zmluvy.\n2. Spoluvlastnícky podiel 5760/155980 na priľahlom pozemku je Predmetom prevodu podľa čl. II ods.\n1 písm. d) až f) tejto zmluvy.\nVII Cena bytu a pozemku\n1. Predávajúci predmet kúpy podľa čl. 11 ods. 1 a ods. 2 tejto zmluvy predáva kupujúcim do ich\nbezpodielového spoluvlastníctva manželov za kúpnu cenu 4214,08 g ktorá pozostáva z :\na) ceny bytu s spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach obytného domu podľa\nčl. l ods. 1písm. a) a b) tejto zmluvy vo výške 2213,39 g\nb) ceny spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch podľa čl. II ods. 1 písm. c) až f) tejto zmluvy vo výške\n2000,69 €.\n2. Kúpna cena je splatná v lehote 10 dní odo dňa uzavretia tejto zmluvy (právoplatnosti rozsudku\nnahradzujúceho prejav vôle predávajúceho).\nVIII Správa domu\n1. Kupujúci vyhlasujú, že na správu domu zriadia spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov\nv dome (ďalej len „spoločenstvo”) ak vlastníci bytu a nebytových priestorov neuzavrú zmluvu o výkone\nsprávy s inou právnickou osobou. Predávajúci je povinný bez zbytočného odkladu odovzdať správcovi\nalebo spoločenstvu technickú dokumentáciu k bytovému domu.\n2. V prípade, že ku dňu uzavretia tejto zmluvy došlo k uzavretiu zmluvy o založení spoločenstva alebo\nbola uzavretá k zmluva o výkone správy, kupujúci vyhlasujú, že k takejto zmluve bez výhrad pristupujú.“\nII. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcom trovy konania v rozsahu 100%.“\n2. Tento žalobný návrh odôvodnili žalobcovia tým, že sú nájomcami bytu v bytovom dome súp. číslo\nXXXX, postavenom na pozemku reg. „C“, parc. č. 392/3, k. ú. C. D., pričom ide o byt č. X B. X. H.\nJ. J. K. X uvedeného bytového domu. Nájom k tomuto bytu žalobcom vznikol podľa § 871 ods. 1\nObčianskeho zákonníka transformáciou práva osobného užívania, pričom právo osobného užívania\nk bytu žalobcom vzniklo 1. 3. 1977 kedy im bol byt pridelený, odovzdaný a ktorý odvtedy až doposiaľ\nužívajú. V súlade so z. č. 182/1993 Z. z. – vlastníctvo bytov a nebytových priestorov žalobcovia požiadali\nlistom z 5. 11. 1999 vtedajšieho vlastníka N. L. o prevod bytu do ich vlastníctva, ktorý však na ich žiadosť\nnereagoval, a preto sa domáhajú v tomto konaní uloženia mu povinnosti previesť byt (nahradiť jeho\nprejav vôle) žalobou na súde. N. L. celý bytový dom kúpnou zmluvou z 3. 3. 2003 predal žalovanému,\na to napriek podaným žiadostiam nájomcov bytov o prevod vlastníctva bytov v bytovom dome. Správa\nkatastra Liptovský Mikuláš vklad vlastníckeho práva na žalovaného do katastra nehnuteľností povolila,\nčo napadla tunajšia prokuratúra protestom proti uvedenému rozhodnutiu správy katastra, ktorému\nprotestu správa katastra nevyhovela, a preto Krajská prokuratúra v Žiline podala proti rozhodnutiu\nkatastrálneho úradu ako druhostupňovému orgánu protest. Katastrálny úrad následne rozhodnutie\no povolení vkladu zrušil proti tomuto rozhodnutiu katastrálneho úradu sa odvolal žalovaný a odvolací\norgán úrad geodézie, kartografie a katastra SR napadnuté rozhodnutie potvrdil. Rozhodnutie tohto úradu\nžalovaný napadol správnou žalobou, o ktorej rozhodoval Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod\nsp. zn. : 3S/209/2011, ktorý v tejto veci rozsudkom z 3. 6. 2014 žalobu zamietol. Žalovaný sa proti tomuto\nrozsudku odvolal a Najvyšší súd SR toto rozhodnutie krajského súdu rozsudkom z 30. 11. 2015 sp. zn. :\n\n10Sžr/134/2014 potvrdil. Žalovaný toto rozhodnutie najvyššieho súdu napadol na Ústavnom súde SR,\nktorý jeho sťažnosti vyhovel s poukazom na to, že rozhodnutie najvyššieho súdu nebolo dostatočne\nodôvodnené a to nálezom sp. zn. III.ÚS193/2017 zo 4. 7. 2017 rozhodnutie najvyššieho súdu zrušil\na vec mu vrátil na nové konanie. Následne najvyšší súd zrušil rozhodnutie krajského súdu a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Krajský súd v Bratislave následne znova rozhodol rozsudkom sp.\nzn. : 1S/37/2018 z 18. 3. 2021, proti ktorého rozhodnutiu podal žalovaný kasačnú sťažnosť a konanie\no nej bolo vedené na Najvyššom správnom súde SR pod sp. zn. 3Svk/7/2021. V priebehu tohto konania\nžalovaný zobral kasačnú sťažnosť späť a rozsudok súdu prvej inštancie tak nadobudol právoplatnosť.\nMedzitým ako O. N. L. zomrel prebiehalo po ňom dedičské konanie, ktoré bolo prerušené do skončenie\nkonania o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia orgánu katastra nehnuteľností. Vzhľadom na to, že\ndedičia O. N. L. dedičstvo odmietli malo dedičstvo pripadnúť ako odúmrť štátu. Štát v dedičskom konaní\nzastupoval Okresný úrad Žilina. Po skončení konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia uzavrel\nštát v dedičskom konaní dohodu s veriteľom poručiteľa - žalovanej, pôvodným kupujúcim bytového\ndomu, ktorý si v konaní prihlásil pohľadávku na vrátanie kúpnej ceny. Uzavreli dohodu podľa § 472\nods. 2 Občianskeho zákonníka o tom, že štát dedičstvo aj s bytovým domom prenechá veriteľovi na\núhradu dlhov poručiteľa a tunajší súd v tomto zmysle 22. 2. 2023 vydá uznesenie o dedičstve sp. zn. :\n6D/157/2011, v ktorom prenechanie dedičstva veriteľovi je obsahom výroku II tohto uznesenia. Okrem\nprevodu bytu žalobcovia žiadajú aj prevod vlastníckeho práva k pozemku, na ktorom je bytový dom\npostavený, ako aj príloha jeho pozemku, pretože ide o povinné náležitosti zmluvy o prevode vlastníctva\nbytu podľa § 5 z. č. 182/1993 Z. z., hoci sú pozemky reg. „C“ parc. č. 392/12, 392/14 a 392/15 v súčasnosti\nzastavané stavbami a slúžia podnikaniu žalovaného, stále ide o priľahlé pozemky podľa § 2 ods. 6 z. č.\n182/193 Z. z. Rozhodujúci je faktický stav týchto pozemkov v čase vzniku povinnosti previesť vlastníctvo\nbytu. Táto povinnosť žalovanému vznikla doručením žiadosti v roku 1999 a stala sa splatnou v roku 2001.\nV oboch týchto rokoch tieto pozemky slúžili na spoločné užívanie s bytovým domom súp. č. XXXX, bola\nto oplotená záhrada, v ktorej bolo zriadené pieskovisko, ihrisko a prašiaky. Prístup na oplotený pozemok\nbol cez bráničku k bytovému domu. To, že ide o priľahlý pozemok vyplýva aj zo štúdie plánovacieho\nodberu ONV Liptovský Mikuláš z 9. 11. 1973. K prípadnej námietke premlčania žalobcovia uviedli, že\nprávo žalobcov na prevod vlastníctva k bytu je majetkovým právom, ktoré sa odo dňa jeho zročnosti\npremlčalo, avšak táto námietka by bola v rozpore s dobrými mravmi ako vyplynulo z predchádzajúcej\nhistórie súdnych a iných konaní bol to žalovaný, ktorý žalobcov a ostatných nájomcov bytov v bytovom\ndome dlhé roky udržiaval v neistote kto je skutočným vlastníkom bytového domu, tým, že opakovane\nnapádal rozhodnutia príslušných orgánov o neplatnosti zmluvy, ktorou mal nadobudnúť vlastníctvo\nk bytovému domu. Ak by súd prihliadol na prípadnú námietku premlčania bolo by to vo vzťahu k žalobcom\nnespravodlivé a v rozpore s dobrými mravmi. Cenu bytu a cenu zastavaného a priľahlých pozemkov\nžalobcovia určili na základe znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline\nč. 71/2019, ktorý určil cenu bytu, ktorého prevodu sa žalobkyňa domáhala v roku 2011, teda počítal\ns opotrebením za 34 rokov veku bytu, ale žalobcovia požiadali o prevod vlastníctva bytu v roku 1999\na lehota na uzavretie zmluvy podľa zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov uplynula v roku\n2001, a preto vyčíslili cenu bytu k roku 1996, teda počítali s opotrebením za 24 rokov. Cena bytu bola\nstanovená v súlade s § 18 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v hodnote 2.213,39 eur.\nCenu zastavaného pozemku a cenu priľahlých pozemkov žalobcovia stanovili podľa záverov znaleckého\nposudku označeného vyššie.\n3. Vo vyjadrení k žalobe z 24. 7. 2024, doručenom na tunajší súd toho istého dňa žalovaný uviedol, že\nžalobcovia nepreukázali vznik a existenciu nájomného vzťahu, predložili k žalobe len zápis o dohode\no odovzdaní a prevzatí bytu z 1. 3. 1977, z ktorého zápisu nevyplýva aký byt mal byť predmetom\nužívania, pričom tiež predložili evidenčný list bez uvedenia dátumu a podpisu vlastníka bytového\ndomu, z ktorého taktiež nevyplýva, ktorý byt mal byť predmetom užívania. Z evidenčného listu pritom\nvyplýva, že sa vzťahuje na byt, ktorého celková výmera predstavuje 45,70 m2 avšak byt, vo vzťahu\nku ktorému sa žalobcovia domáhajú žalobou svojho nároku má výmeru 57,60 m2, a teda celkom\nzjavne sa nemôže jednať o rovnaké byty. Zápis o dohode bez špecifikácie bytu a evidenčný list bez\nšpecifikácie bytu bez podpisu a dátumu nepreukazuje vznik a trvanie užívacieho práva a následne vznik\nnájomného vzťahu bytu. Žalobcovia v žalobe tiež neuviedli formu a spôsob uzatvorenia nájomnej zmluvy,\na ani nešpecifikovali podstatné náležitosti tejto zmluvy. Žalobcovia nepredložili žiadny dôkaz, ktorý by\npreukazoval skutočnosť, že takýto nájomný vzťah by mal trvať ku dňu zaslania žiadosti o odpredaj bytu.\nVzhľadom na uvedené rozporoval žalovaný vznik aj existenciu nájomného vzťahu. Pokiaľ žalobcovia\ntvrdili, že nájom bytu mal vzniknúť podľa § 871 ods. 1 Občianskeho zákonníka transformáciou práva\nosobného užívania bytu, tak z predložených listinných dôkazov nevyplýva, ktorý konkrétny byt mal byť\n\npredmetom osobného užívania. Žalovaný tiež nie je nositeľom pasívnej vecnej legitimácie. Nadobudol\ntotiž do vlastníctva predmetný bytový dom v dedičskom konaní, avšak nie ako dedič, ale v dôsledku\nuniverzálnej sukcesie, ale ako veriteľ na základe dohody s dedičom (štátom) o prenechanie majetkovej\npodstaty patriacej do dedičstva veriteľovi (žalovanému) za účelom uhradenia peňažného dlhu poručiteľa.\nŽalovaný teda predmet dedenia nenadobudol ako dedič prechodom všetkých práv a povinností, ale\nna základe odplatného právneho úkonu (dohody o prenechaní majetku z dedičstva) žalovanému, ktorý\nprávny úkon podlieha schváleniu súdu. A následne štát z peňažných prostriedkov utŕžených predajom\nmajetku patriaceho do dedičstva uspokojil dlhy poručiteľa. Nejedná sa tu teda o tzv. univerzálnu sukcesiu\nkedy žalovaný vstúpil do všetkých majetkových práv a povinností poručiteľa, vrátane záväzkov poručiteľa\nvyplývajúcich z osobitného právneho predpisu (zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.) Za\nžalovaného, ktorý nie je právnym nástupcom poručiteľa, lebo predmetný majetok nezdedil, tak neprešli\nžiadne majetkové práva a povinnosti titulom dedenia. Právna povinnosť vyplývajúca z § 29 ods. 8\nzákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v nadväznosti na ustanovenia § 17 ods. 3 písm.\nc) - f) tohto zákona, od ktorého žalobcovia odvodzujú svoj uplatnený nárok je povinnosť vzťahujúca sa\nvýlučne na osoby uvedené v predmetnom ustanovení zákona, t. j. v danom prípade fyzická osoba, ktorá\nnadobudla byty do vlastníctva podľa osobitného predpisu, t. j. podľa z. č. 92/1991 Zb. o podmienkach\nprevodu majetku štátu na iné osoby. Tento záväzok je osobnej povahy, pričom v žiadnom prípade nemá\nvecnoprávnu povahu, t. j. nevzťahuje sa na krátkodobého vlastníka bytového domu. Ak teda došlo\nk platnému prevodu bytu alebo bytového domu na tretiu osobu, tak táto tretia osoba nemôže byť ďalej\nnositeľom povinnosti vzťahujúcej sa výlučne na osoby uvedené v § 17 ods. 3 písm. d) - f) zákona.\nNakoľko pôvodný nositeľ tejto povinnosti zomrel, pričom žiaden dedič nevstúpil do jeho práv a povinností,\npovinnosť podľa § 29 ods. 8 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov zanikla jeho smrťou\na nemohla prejsť na žalovaného ako nadobúdateľa (kupujúceho) bytového domu. Podľa slovenského\nprávneho poriadku jediný právny inštitút, na základe ktorého dôjde u fyzickej osoby k prechodu všetkých\npráv a povinností na verejnú osobu, vrátane práv osobnej povahy v dôsledku tzv. univerzálnej sukcesie\nje dedenie. Univerzálna sukcesia nemôže byť predmetom dohody o prenechaní dedičstva veriteľom\nani nemôže byť predmetom speňaženia pri likvidácii dedičstva. Žalovaný si kúpil v dedičskom konaní\nnehnuteľnosť, ktorá nebol zaťažená žiadnym vecným právom, ktoré by prechádzalo spolu s touto\nnehnuteľnosťou. Povinnosť, ktorá je predmetom tohto konania je výlučne osobný záväzok pána L., ktorý\nmal prejsť na jeho dedičov, avšak nie na žalovaného. Pokiaľ by súd odvodzoval hmotnoprávny základ\npasívnej vecnej legitimácie žalovaného z § 680 ods. 2 OZ, takýto právny názor by bol neudržateľný,\nnakoľko toto ustanovenie upravuje výlučne kontinuitu nájomného vzťahu na strane prenajímateľa pre\nprípad, ak nastane zmena vlastníctva k prenajatej veci. Toto ustanovenie predpokladá prechod práv\na povinností typických pre nájomný vzťah, teda tých, ktoré tvoria jeho pojmové znaky s výnimkou\ntých práv a povinností, ktoré majú samostatný právny režim daný právnym dôvodom ich vzniku. So\nvstupom nadobúdateľa do nájomného vzťahu nemôže byť za žiadnych okolností spojený ten dôsledok,\nže by na neho prešli záväzky jeho právneho predchodcu, ktoré presahujú základný rámec nájomného\nvzťahu. K prechodu do takýchto záväzkov by mohol dôjsť výlučne v dôsledku univerzálnej sukcesie.\nĎalej argumentoval žalovaný, že uplatnený nárok je premlčaný, pretože ak by aj žalobcovia preukázali\nexistenciu nájomného vzťahu, tak právo žalobcov na prevod vlastníctva bytu je premlčané. Žalobcovia\ntotiž odvodzujú uplatnený nárok z ust. § 29 ods. 8 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov,\nv zmysle ktorého vlastník bytového domu je povinný v lehote 2 rokov odo dňa zaslania žiadosti\nuzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva k bytu a s nájomcom tohto bytu. Toto právo sa premlčuje ako\nkaždé iné majetkové právo. Všeobecná premlčacia doba je 3 roky a táto premlčacia doba začína\nplynúť nasledujúcim dňom po uplynutí lehoty, v ktorej bol vlastník povinný uzavrieť takúto zmluvu. Zo\nskutkových tvrdení žalobcu uvádzaných v žalobe a z predložených dôkazov vyplýva, že žalobcovia\nzaslali žiadosť o odkúpenie bytu 5. 11. 1999, lehota na uzatvorenie zmluvy by tak uplynula 5. 11. 2001.\nPremlčacia doba by začala plynúť 6. 11. 2001 a uplynula by 6. 11. 2004. Zo skutkových tvrdení žalobcov\nuvedených v žalobe je tak jasné, že žalobcovia si tento nárok uplatnili až po uplynutí premlčacej doby.\nVzhľadom na uvedené žalovaný vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k uplatnenému nároku, pričom\nk námietke žalobcov ohľadne rozporu námietky premlčania s dobrými mravmi žalovaný uviedol, že túto\nnámietku žalobcov nemožno aplikovať voči žalovanému, nakoľko žalovaný nebol v rozhodnom čase\nnositeľom povinnosti previesť vlastnícke právo k bytu na žalobcu, ale nositeľom tejto povinnosti bola\niná osoba, ktorá túto povinnosť (za predpokladu, že by jej vznikla) porušila. Navyše je zodpovednosťou\nžalobcov, že si podobne ako iní vtedajší nájomcovia toto právo riadne a včas neuplatnili na súde.\nŽalovaný v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy k bytovému domu nemal a ani nemohol mať žiadnu\nvedomosť o prípadných nárokoch riešiť nájomcov bytového domu. Uplatnený nárok je považovaný\nv rozpore s dobrými mravmi, totižto žalobcovia mali podľa neho záujem špekulatívnym spôsobom\n\nnadobudnúť vlastníctvo k bytu, ktorého trhová cena môže dosahovať 150.000 eur za úhrnnú sumu\n4.214,08 eur, nakoľko žalovaný musel bytový dom kúpiť a zaplatiť zaň kúpnu cenu vo výške 555.436,24\neur považuje za neprijateľné, aby žalobcovia profitovali z peňažných prostriedkov žalovaného. Ak by\nžalovaný bytový dom nekúpil, žalobcovia by sa nemali voči komu domáhať svojho nároku. Teda, ak by\nsúd vyhodnotil, že uplatnený nárok je dôvodný, žalovaný považoval za neprípustné, aby žalobcovia na\núkor žalovaného nadobudli takmer zadarmo byt za vyššie uvedených okolností. Vzhľadom na uvedené\npovažovali žalobu za nedôvodnú, navrhli, aby súd v plnom rozsahu zamietol a priznal žalovanému nárok\nna náhradu trov konania.\n4. V replike z 13. 9. 2024, doručenej na tunajší súd 16. 9. 2024 k námietke nepreukázania trvania\nnájomného vzťahu žalobcovia uviedli, že žalobcom ako zamestnancom bol byt ako podnikový pridelený\nich zamestnávateľom Interhotely Ružomberok štátny podnik podľa § 15 vtedy platného Občianskeho\nzákonníka. Žalobcom vzniklo právo osobného užívania bytu, ktoré sa v roku 1992 transformovalo zo\nzákona na nájomný vzťah. Byt im bol odovzdaný 1. 3. 1977 a žalobcovia zápis o odovzdaní a prevzatí\nbytu priložili k žalobe. Odovzdaniu predchádzalo pridelenie bytu o čom svedčí list z 15. 2. 1977. V ňom\nsa uvádza, že ide o dvojizbový byt č. XX. Toto číslo bytu je uvedené aj v evidenčnom liste, ktorý\nžalobcovia pripojili k žalobe a priložili aj ďalší evidenčný list 1. 9. 1993, v ktorom je byt označený už\nnovým číslom 6, číslo bytu a označené poschodia sa časom menili. Žalobcovia však užívali stále jeden\na ten istý byt, ktorého sú nájomcami, ktorý je aktuálne na liste vlastníctva označený ako byt č. X, na\nH. poschodí bytového domu súpisné číslo XXXX. Existenciu a trvanie nájomného bytu žalobcov k bytu\npotvrdzuje práve pridelenie bytu, zápis o jeho odovzdaní a evidenčné listy. To, že žalobcovia užívali\na užívajú stále ten istý byt môžu potvrdiť svedkovia - susedia, ktorí sa do novopostaveného bytového\ndomu nasťahovali v tom istom čase ako žalobcovia. Žalovaný je pasívne vecne legitimovaný, pričom\nargumentáciu žalovaného z vyjadrenia k žalobe považovali žalobcovia za nesprávnu s odôvodnením,\nže povinnosť prevodu nie je povinnosťou osobnou. Ak by povinnosť prevodu bola povinnosťou, ktorej\nnositeľom môže byť iba osoba uvedená v § 29 ods. 7, ods. 8 zákona o vlastníctve bytov a nebytových\npriestorov tak by išlo o povinnosť, ktorá v súlade s § 579 ods. 1 OZ zaniká smrťou, resp. zánikom\npovinnej osoby, ale pritom ani žalovaný nepopiera, že táto povinnosť môže prejsť univerzálnou sukcesiou\nna iný subjekt. Táto povinnosť nemá osobný charakter aj preto, že sa neviaže na žiadnu konkrétnu\nosobnú vlastnosť osôb podľa § 29 ods. 7, ods. 8 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.\nMôže ju bez problémov splniť priamo osoba podľa § 29 ods. 7, ods. 8 uvedeného zákona, ale aj jej\nuniverzálny, či singulárny právny nástupca. Ak nejde o osobnú povinnosť, tak charakter povinnej osoby\nje rozhodujúci iba v čase jej vzniku (kedy nájomca požiadal o prevod vlastníctva bytu), ale nie neskôr,\nkeď došlo k sukcesii, teda v čase keď nájomca požiadal prenajímateľa o prevod vlastníctva bytu musel\nbyť prenajímateľ osobou podľa § 29 ods. 7, ods. 8 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.\nAk ňou bol vznikla mu povinnosť previesť byt nájomcovi. Táto jeho povinnosť ale mohla prejsť na\ninú osobu, ktorá už nie je osobou podľa § 29 ods. 7, ods. 8 uvedeného zákona. Žalobca požiadal\no prevod vlastníctva bytu N. L., ktorý bytový dom nadobudol v privatizácii, bol teda osobou podľa §\n29 ods. 7 a ods. 8 uvedeného zákona a vznikla mu povinnosť previesť byt nájomcom. Žalovaný tvrdí,\nže k univerzálnej sukcesii nedošlo, ale podľa žalobcu došlo k zákonnej sukcesii podľa § 680 ods. 2\nObčianskeho zákonníka, pretože povinnosť previesť byt je nerozlučne spätá s existenciou nájomného\nvzťahu a môže existovať iba v rámci toho vzťahu, ide teda o povinnosť, ktorá prechádza zo zákona na\nnadobúdateľa nehnuteľnosti a tak to prešlo aj na žalovaného. Žalovaného tvrdil, že povinnosť prevodu\nmá osobitný právny režim a presahuje základný rámec vzájomného vzťahu, pričom poukazoval na\nrozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, v ktorom sa však riešila otázka, či na nového vlastníka\nnehnuteľnosti prechádza aj povinnosť, ktorá vzniká nájomcovi pri skončení nájmu kauciu pričom dohoda\no kaucii bola dohodnutá osobitnou zmluvou a nie priamo v nájomnej zmluve. Najvyšší súd dospel\nk záveru, že na nadobúdateľa nehnuteľnosti prechádza aj povinnosť vrátiť kauciu. Podľa označeného\nrozsudku podľa § 680 OZ neprechádzajú práva a povinnosti, ktoré majú samostatný právny režim daný\nprávnym dôvodom ich vzniku, ale prechádzajú tie práva a povinnosti, ktoré tvoria podstatu nájomného\nvzťahu a tie práva a povinnosti tohto vzťahu, ktoré vyplývajú zo zákona alebo zmluvy. Zmyslom a účelom\n§ 680 ods. 2 OZ je ochrana právneho postavenia nájomcu, a preto zákonná sukcesia podľa § 680 ods. 2\nOZ vzťahuje sa teda nielen na jeho podstatné zložky (napríklad spôsob výpočtu alebo iné určenie výšky\nnájomného z bytu), ale aj pravidelné (napríklad miesto a čas plnenia nájomného), ale taktiež aj vedľajšie\ndojednania. Bolo by v rozpore so zmyslom a účelom § 680 ods. 2 OZ – ochrana postavenia nájomcu ak by\npodľa neho prechádzali všetky aj vedľajšie zložky nájomného vzťahu, ale neprešla by na nadobúdateľa\npovinnosť prevodu podľa zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktorý takisto slúži na\nochranu nájomcov bytu. Ak by povinnosť prevodu bola dojednaná v nájomnej zmluve medzi nájomcom\n\na prenajímateľom ako vedľajšie dojednanie, nebolo by pochýb o tom, že táto povinnosť prechádza aj\nna nadobúdateľa nehnuteľností podľa § 680 ods. 2 OZ, preto nie je dôvod, aby takáto povinnosť na\nnadobúdateľa neprešla, keď vyplýva priamo zo zákona. Žalovaný pritom o existencii tejto povinnosti\nmusel vedieť, musel o nej vedieť vzhľadom na spory, ktoré viedol v súvislosti s nadobudnutím bytového\ndomu zmluvou z roku 2003, musel o nej vedieť aj s ohľadom na spôsob akým bytový dom nadobudol\nv roku 2003 z predchádzajúcich sporov aj zo znaleckého posudku ústavu súdneho inžinierstva, ktorý\nbol vyhotovený v dedičskom konaní na účely postupu podľa § 472 ods. 2 OZ. Pokiaľ ide o premlčanie,\ntak žalovaný sa v postave kúpy bytového domu správal ako jeho vlastník. Ešte v roku 2010 podpisoval\nnájomné zmluvy na byty v bytovom dome, napr. s F. a D. L. alebo s P. a F. G.. Žalobcom dal výpoveď\nnájmu bytu a žalobcovia sa museli proti jeho výpovedi a vyprataniu bytu brániť žalobou na tunajšom\nsúde. Zápis žalovaného ako vlastníka do katastra nehnuteľnosti bol sporný už od roku 2003, kedy vklad\nnapadol protestom prokurátor. Žalobcovia sa dostali do situácie keď nevedeli voči komu majú svoje právo\nuplatňovať a žalovaný ich v tomto stave udržiaval, tento stav žalobcovi vyhovoval, pretože vystupoval\nako vlastník viacerých bytov v bytovom dome, viacerým obyvateľom dal výpovede z nájmu bytov,\ndokonca ich žaloval o vypratanie bytu a sám užíval niektoré z bytov, ďalšie dal do nájmu iným osobám\na užíval aj priľahlý pozemok reg. „C“ parc. č. 392/12, na ktorom postavil a prevádzkoval autoumyvárku,\npozemok reg. „C“ parc. č. 392/15, na ktorom prevádzkoval autobazár a na pozemku reg. „C“ parc.\nč. 392/14 prevádzkoval predajňu. Možno to nebol pre neho ideálny stav, ale vyhovoval mu viac ako\nprípadné rozhodnutie, že nie je vlastníkom, a preto tento stav dlhé roky udržiaval až do doby keď sa\ndohodol so štátom na uzatvorenie dohody podľa § 472 OZ.\n5. Z dupliky z 18. 12. 2024, doručenej na tunajší súd 18. 12. 2024 vyplynulo, že žalovaný k námietke\nžalobcov, že uplatnenie námietky premlčania je v rozpore s dobrými mravmi uviedol, že v tomto prípade\nneexistuje žiaden rozpor s dobrými mravmi. Žalobcovia uvádzajú, že v podaní žaloby im bránilo sporné\nvlastníctvo. To však nie je pravda, žalobcovia mali možnosť podať žalobu rovnako ako ostatní nájomcovia\nbytového domu riadne a včas v premlčacej lehote. A ak žalobcovia trvajú na tom, že nevedeli určiť\nkomu mala žaloba smerovať, mohli z dôvodu právnej istoty žalovať ako N. L., tak aj žalovaného, avšak\nnespravili to. Skutočnosti uvádzané žalobcami, t. j., že žalovaný sa správal ako vlastník nehnuteľnosti\na bránil zákonným spôsobom svoje práva a právom chránené záujmy nemôže zakladať dôvodnosť\nnámietky žalobcov. Žalovaný kúpil nehnuteľnosti v dobrej viere, že sú nezaťažené akýmikoľvek ťarchami\na právami tretích osôb. Žalovaný pred podpisom zmluvy nemal žiadnu vedomosť o žiadostiach nájomcov\nna prevod bytov. Žalovaný ako bežný človek nemal ani vedomosť o tom, že takáto povinnosť vyplývajúca\nzo zákona existuje. Za nehnuteľnosť zaplatil riadnu kúpnu cenu, pričom trvalo takmer 20 rokov kedy\nžalovaný žil v právnej neistote ohľadom jeho vlastníctva bytového domu, nakoľko si žalovaný musel\nbytový dom kúpiť aj druhýkrát a zaplatiť zaň opätovne kúpnu cenu. Žalovaný sa tak nedopustil žiadneho\núkonu, ktorý by bolo možné posudzovať tak, že je v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný sa zachoval\nrovnako ako by sa zachoval ktokoľvek iný v jeho postavení. Po kúpe nehnuteľnosti využil právne\nprostriedky k tomu, aby chránil svoj majetok a investíciu. V článku 4 kúpnej zmluvy je uvedené\nprehlásenie predávajúceho, že prevádzané nehnuteľnosti nie sú zaťažené akýmikoľvek právami tretích\nosôb. Predávajúci dokonca výslovne vyhlásil, že žiaden z nájomcov bytového domu nepožiadal o prevod\nvlastníckeho práva k bytu. Žalovaný teda kupoval nehnuteľnosť v dobrej viere a bol dobromyseľný v tom,\nže za svoje peniaze si kupuje nezaťažené nehnuteľnosti. Nositeľom povinnosti a prevod vlastníctva\nbytu bol N. L., ktorý túto povinnosť porušil. Proti N. L. by takáto námietka hypoteticky mohla byť\nopodstatnená, nie však voči žalovanému a už vôbec nie po uplynutí cca 20 rokov od uplynutia premlčacej\ndoby. Žalovaný poukázal na ....právny názor uvedený v iných konaniach vedených na tunajšom súde\ntýkajúceho sa predmetnej bytovky a vo vzťahu k preukázaniu splnenia hmotnoprávnych podmienok\nuplatneného nároku v plnom rozsahu trval na skutočnostiach uvedených vo vyjadrení k žalobe.\n6. Na pojednávaní 11. 3. 2025 žalobcovia v 1. a 2. rade uviedli, že odkazujú na obsah písomnej\nžaloby a repliky. Potom iba k otázke premlčania a rozporu námietky premlčania s dobrými mravmi\nuviedli, že v tomto prípade ide o výnimočnú situáciu, ktorá odôvodňuje, aby súd na námietku premlčania\nžalovaného neprihliadal. Súd v rámci predbežného právneho posúdenia rozčlenil argumenty žalobcov,\nktorými odôvodňovali svoje záver, neprihliadať pre rozpor s dobrými mravmi na námietku premlčania, do\n3 okruhov. Pri prvom - otázke prvého úkonu žalovaného, teda kedy on vstúpil do celého toho procesu,\na kedy začal uplatňovať svoje práva a povinnosti, a tým znemožňoval riadne uplatnenie práva žalobcov\nžalobou na súde, súd poukázal na to, že prvým úkonom žalovaného malo byť odvolanie zo 17. 1. 2005,\no ktorom nakoniec rozhodol úrad geodézie, kartografie a katastra, ale žalobcovia chcú poukázať na to,\nže žalovaný bol na úplnom začiatku, on uzavrel s O. L. zmluvu o prevode vlastníctva k bytu, a tým sa to\n\nzačalo. Od uzavretia zmluvy profitoval z toho domnelého vlastníctva stavby bytového domu a priľahlých\npozemkov a profituje z toho doteraz. Ak by súd prihliadol na premlčanie, tak ten jeho profit by bol\nneprimeraný, vzhľadom na to, čo stratia žalobcovia a ostatní nájomcovia bytov v bytovom dome. Čo sa\ntýka druhého okruhu - to je ten pocit neistoty, koho žalovať, súd poukazoval na to, že existujú procesné\nprostriedky, akými to riešiť, a poukazoval tiež na to, že ten pocit neistoty je tu vždy, pretože otázka\npasívnej vecnej legitimácie sa rieši ako predbežná otázka. V danom prípade, ale netreba opomenúť\nto, že v rozhodnom čase, teda počas doby od povolenia vkladu vlastníckeho práva podľa tejto kúpnej\nzmluvy (od 11. 4. 2003) do 11. 11. 2024 bol v katastri nehnuteľností ako vlastník pozemkov a ako vlastník\nbytového dobu zapísaný práve žalovaný, ale žalobcovia a aj ostatní nájomcovia mali vedomosť o tom,\nže tento jeho zápis bol opakovane napádaný okresnou prokuratúrou, krajskou prokuratúrou, a preto\nobjektívne mohli byť v pocite neistoty, koho žalovať a ako to vyriešiť, pretože jedno hovorí materiálna\npublicita katastra a druhé hovorili všetky úkony kompetentných štátnych orgánov v tejto veci, ktoré\nspochybňovali vlastníctvo žalovaného, a preto žalobcovia boli naozaj v neistote, a to po dobu vlastne 19\nmesiacov, vyše polovicu z premlčacej doby, a to v tom, či a koho by mali zažalovať ako osobu povinnú\nna prevedenie vlastníctva bytu v bytovom dome. Ak by súd prihliadol na námietku premlčania, tak ako\nju vzniesol žalovaný, ten výsledný stav by bol extrémne nespravodlivý a v rozpore s dobrými mravmi, a\npreto navrhli, aby na ňu neprihliadal a žalobe v celom rozsahu vyhovel.\n7. Na pojednávaní 11. 3. 2025 žalovaný uviedol, že zotrvávam v plnom rozsahu na skutočnostiach,\nktoré doposiaľ uviedol vo svojich písomných prednesoch, a keďže v duplike z 18. 12. 2024 označili\nkúpnu zmluvu, ktorú uzatvoril pán L. so žalovaným, avšak nedopatrením túto kúpnu zmluvu nepredložil\nspolu s vyjadrením, rozhodol sa predložiť tento dôkaz teraz súdu ako aj protistrane. Podstatou tejto\nkúpnej zmluvy je preukázanie dobrej vôle žalovaného v čase, keď kupoval predmetnú nehnuteľnosť,\nkde v kúpnej zmluve, v čl. IV sa nachádzajú vyhlásenia predávajúceho, že nemá vedomosť, resp.\nže neexistujú akékoľvek práva tretích osôb, ktoré by zaťažovali prevádzané nehnuteľnosti, a taktiež,\nže neexistuje žiadne zákonná, a ani iná zmluvná povinnosť predávajúceho, teda pána L., ktorú by si\nmal splniť v súvislosti s prevodom vlastníckeho práva na žalovaného, a s ohľadom na skutočnosti,\nktoré už uviedol navrhol, aby súd žalobu v plnom rozsahu zamietol a zaviazal žalobcov na náhradu\ntrov konania. Následne sa žalovaný v plnom rozsahu stotožnil s právnym posúdením súdu, čo sa týka\notázky posúdenia premlčania uplatneného nároku, a doplnil, že k tým dôvodom, na ktoré poukazoval\nsúd týkajúcim sa možného zavinenia alebo nezavinenia uplynutia premlčacej doby zo strany žalobcov,\npoukázal žalovaný na to, že žalobcovia mali už v roku 2001, 2002, 2003 a 2004 vedomosť o tom, že\niní vlastníci bytov alebo užívatelia bytov daného bytového domu v tomto období podali žalobu o uložení\npovinnosti uzatvoriť zmluvu, a tak ako to poukázal súd, boli to piati užívatelia alebo nájomcovia bytov\nv tomto bytovom dome, a napriek tomu, že to nevyplynulo z dnešného dokazovania, nakoľko žalobcovia\nneboli vypočutí, alebo teda sa vo veci nevyjadrili, ale z iných konaní vyplynulo, že obyvatelia tej bytovky\nako nejaké spoločenstvo v tom čase mali vedomosť a vzájomne sa koordinovali v tomto postupe, a je\npodľa jeho názoru zjavné, že aj títo žalobcovia mali vedomosť o tom, že boli podané žaloby v iných\nveciach a skôr sa spoliehali na to, že v závislosti od toho ako tieto žaloby na konci dňa dopadnú, tak\npodľa toho aj oni sa rozhodnú, že či žalobu v tejto veci podajú alebo nepodajú, a napokon tak sa aj stalo,\npretože táto žaloba bola podaná až v čase, kedy tunajší súd rozhodol vo veci samej v inom konaní,\nkde sa vlastníci už v roku 2004 domáhali uloženia povinnosti uzatvoriť kúpnu zmluvu, takže žalobcovia\nvlastne čakali celých 20 rokov vedome, na to ako dopadnú tieto predchádzajúce spory, a až potom keď\nzistili, že súd rozhodol v prospech vlastníkov a uložil žalovanému v jednom konaní povinnosť uzatvoriť\nkúpnu zmluvu, tak až potom sa rozhodli, že oni sami si tento nárok uplatnia na súde, a bolo to viac\nako 20 rokov po uplynutí premlčacej doby. Taktiež zdôraznil, že nebol to žalovaný, kto bol nositeľom\ntej prvotnej povinnosti, ale bol to pán L., ktorý si mal túto povinnosť voči žalobcom splniť, a aj preto\nrozpor s dobrými mravmi nemožno vytýkať žalovanému. Vzhľadom na uvedené navrhol žalovaný, aby\nsúd žalobu v plnom rozsahu zamietol a zaviazal žalobcov na náhradu trov v plnom rozsahu.\n8. K zisteniu (relevantných) skutkových okolností súd dospel na základe jednak nespornosti skutkových\ntvrdení strán sporu (daných či už ich účinným nepopretím v zmysle § 151 CSP, resp. na základe\nvyslovenej zhodnosti skutkových tvrdení strán sporu podľa § 186 ods. 2 CSP), ako aj na základe\nvykonaného dokazovania.\n9. Nebolo sporné, že žalobcovia 5. 11. 1999 spísali žiadosť adresovanú vtedajšiemu vlastníkovi bytového\ndomu N. L. o odpredaj bytu pri Hoteli Jánošík, a z fotokópie podacieho lístku na č. l. 72 zadná strana\n\npritom súčasne vyplynulo, že táto žiadosť bola odoslaná na poštovú prepravu pre tohto adresáta 10.\n11. 1999.\n10. Nebolo tiež sporné, že tejto žiadosti nebolo doteraz, či už O. N. L. alebo neskôr žalovaným vyhovené,\na nebolo sporné ani to, že do 2. 4. 2024 nebola podaná zo strany žalobcov v 1. a 2. rade žaloba\no nahradenie prejavu vôle uzatvoriť s nimi zmluvu o prevode vlastníctva bytu.\n11. Z vlastnej rozhodovacej činnosti bolo tunajšiemu súdu známe, že v inej veci vedenej pred tým\nistým zákonným sudcom pod sp. zn. : 10C/152/2004 sa vedie obdobné konanie, kde žalobkyňa v rámci\nplynutia premlčacej doby podala žalobu o nahradenie prejavu vôle vlastníka bytového domu uzatvoriť\ns ňou zmluvu o prevode vlastníctva bytu, pričom pôvodne žalovala ako pôvodného vlastníka, tak aj\nžalovaného.\n12. Takisto nebolo sporné skutkové tvrdenie žalovaného, že na tunajšom súde sa vedú aj ďalšie konania,\nkedy žalobcovia v rámci plynutia premlčacej doby podali takéto žaloby o nahradenie prejavu vôle\nv období, keď sa viedli správne konania, resp. konania správneho súdnictva v otázke určenia vlastníka\npredmetného bytového domu.\n13. Z odôvodnenia rozhodnutia Úradu geodézie, kartografie a katastra SR z 15. 9. 2011 č. PO-6160/2011/\nSl (na č.l. 16, zadná strana) vyplynulo, že proti rozhodnutiu katastrálneho úradu v Žiline č. Vo-34/2003Sl(PD) z 19. 12. 2004 podal účastník konania A. F. (žalovaný) v zákonom stanovenej lehote svoje\nodvolanie zo 17. 1. 2005. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia tiež vyplynulo, že proti rozhodnutiu správy\nkatastra Liptovský Mikuláš č. V/685/2003 z 11. 4. 2003 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Liptovský\nMikuláš17. 7. 2003 protest.\n14. Pri právnom posúdení zisteného skutkového stavu súd aplikoval najmä nasledovné hmotnoprávne\nustanovenia.\n15. Podľa § 29 ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z. (v znení účinnom v čase podania žiadosti žalobcov\no uzavretie zmluvy podľa tohto ustanovenia z 5. 11. 1999 u vtedajšieho vlastníka bytu - N. L.) vlastníci\ndomov uvedení v odseku 7 a v § 17 ods. 3 písm. c) až f) sú povinní s nájomcom bytu uzatvoriť zmluvu\no prevode vlastníctva bytu do dvoch rokov odo dňa, keď nájomca požiada o prevod vlastníctva bytu.\nAk nájomca požiadal o prevod vlastníctva bytu pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, vlastník\ndomu je povinný s nájomcom bytu uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu do dvoch rokov odo dňa\nnadobudnutia účinnosti tohto zákona. Nájomca môže po uplynutí tejto lehoty podať návrh na súd, aby\nuložil splnenie tejto povinnosti. Cena bytu a cena pozemku nesmie presiahnuť cenu uvedenú v § 18\nods. 1 a v § 18a ods. 1.\n16. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“) právo\nsa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 - 110). Na premlčanie súd\nprihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník na premlčanie dovolá, nemožno premlčané právo\nveriteľovi priznať.\n17. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná\na plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.\n18. Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez\nprávneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými\nmravmi.\n19. Pri právnom posúdení zisteného skutkového stavu sa súd spravoval nasledovnými úvahami.\n20. Žalobcovia si v predmetnom konaní uplatňovali nárok za prevod vlastníctva bytu uvedeného\nv žalobnom petite podľa § 29 ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z. (účinného v čase podania ich žiadosti\no uzatvorenie zmluvy o tomto prevodu bytu z 5. 11. 1999 u vtedajšieho vlastníka bytu - N. L.), pričom\nk tejto účinnosti právneho predpisu viď aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. : IV. ÚS\n105/2013 zo 7. 5. 2013, ktorý odobril v tomto smere závery uvedené v uznesení Najvyššieho súdu SR\nsp. zn. : 6 Cdo 37/2010 z 21. 12. 2010.)\n\n21. Ak by aj v predmetnej veci strany sporu spĺňali podmienky, či už aktívnej alebo pasívnej vecnej\nlegitimácie (čo už súd z dôvodu hospodárnosti konania vzhľadom na ďalej uvedený výklad neskúmal - čl.\n17 CSP), tak vo všeobecnosti platí, že právo nájomcov bytu na uzatvorenie zmluvy o prevode vlastníctva\nbytu podľa § 29 ods. 8 vtedy účinného zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov sa premlčuje\nvo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe ako majetkové právo, ktorá premlčacia doba začína plynúť\nodo dňa, kedy tento nárok mohol byť uplatnený prvýkrát (v tomto smere viď aj rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. : 4 Cdo 273/2021 z 28. 3. 2023 alebo rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo\n37/2010 z 21. 12. 2010.)\n22. Vzhľadom na to, že v tejto veci si pôvodný vlastník tohto bytu a aj bytového domu (N. L.) nesplnil\npovinnosť uzatvoriť zmluvu o prevode bytu (podľa § 29 ods. 8 vtedy účinného zákona o vlastníctve bytov\na nebytových priestorov) so žalobcami v lehote 2 rokov od odoslania žiadosti žalobcov z 5. 11. 1999 do\njeho dispozičnej sféry (podľa § 45 ods. 1 OZ - ako hmotnoprávneho úkonu, nemusel teda menovaný\nprevziať vlastnoručne uvedenú zásielku), k čomu došlo 10. 11. 1999, začala tak plynúť týmto nájomcom\nuvedená trojročná premlčacia doba na podanie žaloby o nahradenie prejavu vôle vlastníka bytu uzatvoriť\ns nimi zmluvu o prevode bytu o dva roky neskôr, t.j. od 11. 11. 2001, a teda táto trojročná premlčacia\ndoba uplynula 11. 11. 2004. Žaloba však bola podaná až 2. 4. 2024. K premlčaniu tak došlo 11. 11.\n2004, a keďže žalovaný namietol toto premlčanie, súd tak podľa § 100 ods. 1 OZ musel na premlčanie\nprihliadať.\n23. Pokiaľ ide o následnú námietku žalobcov týkajúcu sa rozporu uplatnenej námietky premlčania\ns dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 OZ, tak tunajší súd považuje za potrebné najprv vo všeobecnosti\nuviesť, že uplatnenie námietky premlčania by bolo možné považovať za v rozpore s dobrými mravmi\nlen v určitých výnimočných prípadoch, a to vtedy kedy by bolo takéto uplatnenie námietky premlčania\nvýrazom zneužitia tohto práva, a to na úkor účastníka, ktorý márne uplynutie premlčacej doby nijako\nnezavinil (viď aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. : 25 Cdo 3377/2018 z 31. 10.\n2018.)\n24. V tejto veci videli žalobcovia rozpor uplatnenej námietky premlčania zo strany žalovaného s dobrými\nmravmi (v žalobe) v tom, že bol to žalovaný, kto žalobcov a ostatných nájomcov dlhé roky udržiaval\nv neistote, že kto je skutočným vlastníkom bytov v bytovom dome tým, že opakovane napádal\nrozhodnutia príslušných orgánov o neplatnosti zmluvy, ktorou mal od N. L. nadobudnúť vlastníctvo\nk bytovému domu. K tejto časti argumentácie, ktorá mala podľa žalobcov odôvodniť rozpor uplatnenej\nnámietky premlčania s dobrými mravmi, však súd uvádza, že žalovaný prvýkrát napadol nejaké\nrozhodnutie až 17. 1. 2005, keď spísal odvolanie voči rozhodnutiu katastrálneho úradu v Žiline č.\nVo-34/2003-Sl (Pd) z 19. 12. 2004, teda až po uplynutí premlčacej doby na podanie žaloby o nahradenie\nprejavu vôle u žalobcov v 1. a 2. rade, ktorá im uplynula 11. 11. 2004, a preto v tejto časti bola\ntáto argumentácia žalobcov, ktorá mala podporovať rozpor uplatnenej námietky premlčania s dobrými\nmravmi, úplne nedôvodná.\n25. V replike žalobcovia potom podporili svoju argumentáciu o rozpore námietky premlčania žalovaného\ns dobrými mravmi ešte tým, že žalobcovia si neboli istí (počas plynutia premlčacej doby) voči komu\nmajú podať žalobu. K tejto časti argumentácie žalobcov tunajší súd uvádza, že za prvé, do momentu\nprvého zápisu žalovaného do katastra nehnuteľností (11. 4. 2003) nebolo vôbec možné uvažovať o tom,\nže je vlastníctvo k bytovému domu (pre kohokoľvek, vrátane žalobcov) sporné, pretože do 11. 4. 2003\nbol vlastníkom predmetného bytu stále len N. L., a teda pri plynutí premlčacej doby od 11. 11. 2001\ndo 11. 4. 2003, nie je možné vôbec uvažovať o argumentácii žalobcov, nevedeli koho majú žalovať.\nA pokiaľ ide o obdobie od 11. 4. 2003 až do uplynutia premlčacej doby (11. 11. 2004), tak v tomto\nobdobí mali žalobcovia možnosť (tak ako to urobili aj iní nájomcovia bytov v predmetnej bytovke) podať\nžalobu o nahradenie prejavu vôle vlastníka bytového domu uzatvoriť s nimi zmluvy o prevode vlastníctva\nk bytu podľa § 29 ods. 8 uvedeného zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, a to napriek ich\nsubjektívnemu vnímaniu, ich pocitu neistoty, o tom kto je skutočný (objektívny), teda nie iba zapísaný\nvlastník predmetného bytového domu, a poťažmo tým aj predmetného bytu. Podľa názoru súdu totiž\nprebiehajúce správne konania, resp. neskôr aj konania z odboru správneho súdnictva nevylučovali, aby\nsi žalobcovia vytvorili objektívne správny právny názor na to, kto je objektívnym vlastníkom bytového\ndomu, a koho teda majú správne žalovať. Výsledok uvedených správnych konaní, resp. aj konaní\nv oblasti správneho súdnictva totiž nespadá pod prípady, kedy je civilný súd (ktorý by rozhodoval o takejto\n\nžalobe o nahradenie prejavu vôle) viazaný inými rozhodnutiami (ako je to v súčasnosti podľa § 193\nCSP, a ako to bolo pred 1. 7. 2016 podľa obdobného ustanovenia § 135 ods. 1 OSP.) Všetky ostatné\notázky, ktorých sa netýkajú ustanovenie § 193 CSP, resp. pred 1. 7. 2016 obdobné ustanovenie § 235\nods. 1 OSP si potom ako v zmysle § 135 ods. 2 OSP, tak aj v zmysle § 194 ods. 1 a ods. 2 CSP\nmohol civilný súd sám vyriešiť (ako predbežné otázky, teda nie vo výrokovej časti svojho rozhodnutia),\na preto ako za účinnosti predchádzajúceho, tak aj za účinnosti súčasného procesného kódexu (v tomto\nprípade je však rozhodujúci predchádzajúci procesný kódex - OSP, keďže premlčacia doba žalobcom\nplynula za obdobie jeho účinnosti) by nebol príslušný civilný súd konajúci o takejto žalobe o nahradenie\nprejavu vôle vlastníka bytového domu nijako obmedzený v možnosti urobiť si záver a vyriešiť si túto\npredbežnú otázku vlastníctva bytového domu v takomto civilnom konaní, a teda vyriešiť si otázku\npasívnej vecnej legitimácie samostatne, nezávisle od výsledku týchto správnych konaní, resp. konaní\nsprávneho súdnictva (i keď, z nejakého dôvodu, obvyklou súdnou praxou bolo vyčkávať na výsledok\ntakýchto konaní, to však bol fakultatívny postup.) Žalobca vždy vstupuje do civilného konania s určitou\nmierou neistoty, z hľadiska úspechu v konaní, či už vo veci samej alebo aj z hľadiska úspechu s ňou\nsúvisiacich predbežných otázok, medzi ktoré možno zaradiť aj otázku pasívnej vecnej legitimácie, inými\nslovami rovnako ako si žalobcovia v 1. a 2. rade nemohli byť istí úspechom v merite sporu o nahradenie\nprejavu vôle vlastníka bytového domu, si tak nemohli byť istí ani tým ako bude vyhodnotená predbežná\notázka pasívnej vecnej legitimácie v takomto konaní, a preto iba poukaz na ich neistotu (v smere koho\nžalovať) ako dôvod na ospravedlnenie pre nepodanie žaloby v premlčacej dobe, ktorý by podľa § 3 ods.\n1 OZ zakladal rozpor žalovaným uplatnenej námietky premlčania s dobrými mravmi neobstojí. V tomto\nprípade síce možno konštatovať, že subjektívny pocit žalobcov, ich pocit neistoty, v tom koho majú\nžalovať bol (vzhľadom na uvedené prebiehajúce správne konania, resp. konania správneho súdnictva)\no niečo vyšší než by bol v prípade, keby takéto konania paralelne neprebiehali, avšak ani táto okolnosť\npodľa názoru súdu nezakladala existenciu intenzitu až takej výnimočnej okolnosti, ktorá by vylučovala\nzavinenie žalobcov na nevyužití premlčacej doby, ktorá by mala založiť rozpor žalovaným uplatnenej\nnámietky premlčania s dobrými mravmi.\n26. Navyše, ak by aj uvedený právny názor nebol správny, a teda ak by aj vzhľadom na prebiehajúce\niné právne konania bol s tým spojený subjektívny pocit neistoty žalobcov v rámci plynutia premlčacej\ndoby natoľko relevantný, že by ospravedlňoval nepodanie žaloby o nahradenie prejavu vôle v priebehu\njej plynutia, tak súd k tomuto potom uvádza, že na to aby žalobcovia vtedy úplne eliminovali pocit\nneistoty v otázke pasívnej vecnej legitimácie, mali predsa stále k dispozícii niekoľko možností ako\npostupovať (za súčasného podania žaloby o nahradenie prejavu vôle), a to mohli napr. podať takúto\nžalobu voči obom potenciálnym žalovaným s tým, že následne by hneď navrhli prerušenie konania\ndo vyriešenia otázky skutočného vlastníctva bytového domu v prebiehajúcich správnych a súdnych\nkonaniach, a po ich vyriešení zobrať žalobu späť voči tomu z nich, ktorý by nebol v týchto konaniach\nustálený ako vlastník bytového domu, resp. mohli podať žalobu len voči jednému z nich, ktorý by sa\nim javil ako pravdepodobnejší vlastník, a súčasne hneď navrhnúť prerušenie konania až do skončenia\nuvedených paralelných konaní, a následne využiť inštitút zámeny účastníkov konania (ktorý vtedajší\nprocesný kódex - OSP pripúšťal práve ako prostriedok na zhojenie nedostatku počiatočnej vecnej\nlegitimácie v spore), alebo aj inštitút pristúpenia druhého účastníka konania (za súčasného späťvzatia\nžaloby voči druhému žalovanému), ktorý inštitút pristúpenia ďalšieho účastníka, či už v režime OSP\nalebo od 1. 7. 2016 aj v režime CSP (§ 79) je prípustný ako postup slúžiaci na zhojenie počiatočnej\nnesprávnej vecnej legitimácie, ako to nakoniec urobili aj iní žalobcovia z tohto bytového domu (vo veciach\nvedených na tunajšom súde pod sp. zn. : 10C/152/2024, 13C/130/2004, 13C/131/2000, 13C/132/2000\na 12C/154/2004.)\n27. Pokiaľ ide o tú časť argumentácie žalobcov, ktorá mala podporiť ich záver o rozpore námietky\npremlčania žalovaného s dobrými mravmi, podľa ktorej žalovaný sa od kúpy bytového domu v roku\n2003 správal ako jeho vlastník, podpisoval nájomné zmluvy na byty v bytovom dome, dával výpovede\nz nájmov bytov, návrhy na vypratanie, využíval priľahlé pozemky na svoju podnikateľskú činnosť rôzneho\ncharakteru a pod., tak k tejto argumentácii súd uvádza, že nie je predsa možné vytýkať žalovanému,\nktorý uzatvoril kúpnu zmluvu na bytový dom, za ktorý aj zaplatil kúpnu cenu (a potom čo už bol raz\nžalovaný zapísaný ako vlastník nehnuteľnosti), že sa potom aj ujal držby a výkonu vlastníckeho práva\ns ním súvisiaceho, súc v právnom názore, že je aj objektívnym, skutočným vlastníkom, a nebolo od neho\nmožné vyžadovať, aby vzhľadom na tieto iné prebiehajúce správne konania, resp. konania správneho\nsúdnictva upustil od výkonu vlastníckeho práva až kým sa situácia vyjasní, a to čo aj len po dobu plynutia\nzvyšku premlčacej doby u žalobcov, len aby ich neuviedol do omylu v tom, či je alebo nie je vlastník, a aby\n\nich tak nejako nezavádzal v ich úvahách, o tom či podajú v rámci premlčacej doby žalobu o nahradenie\nprejavu vôle alebo nie. Ani tieto okolnosti týkajúce sa správania žalovaného by tak (bez ďalšieho) nemohli\nzakladať dôvod na výnimočný postup, kedy by mala byť námietka premlčania žalovaného vyhlásená\ns dobrými mravmi, pretože v takéto správanie, ani posudzujúc ho spätne, by nemohlo byť výrazom\nzneužitia práva uplatňovať si premlčanie, na úkor žalobcov.\n28. Vzhľadom na to, že žalobou uplatnené právo bolo premlčané v dôsledku uplynutia premlčacej doby,\npričom súčasne bola vznesená námietka premlčania zo strany žalovaného v priebehu tohto konania,\nktorú súd vyhodnotil ako nie v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 OZ, súd tak musel žalobu\npodľa § 100 v spojení s § 101 OZ, ako aj v spojení s § 29 ods. 8 uvedeného zákona o vlastníctve bytov\na nebytových priestorov ako nedôvodnú zamietnuť.\n29. Porovnajúc uplatnený žalobný petit s výrokom rozsudku súd dospel k záveru o plnej úspešnosti\nžalovaného, a preto mu podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP priznal voči žalobcom\nv 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom súčasne podľa § 262 ods. 2\nCSP vyslovil, že o výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným\nuznesením.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom\nsúde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach, o ktorom odvolaní bude rozhodovať Krajský\nsúd v Žiline.\nOdvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.\nV odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)\na čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\nodvolania.\nOdvolanie možno odôvodniť len tým, že :\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia veci.\nOdvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej\ninštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,\nak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.\nOdvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na\npodanie odvolania.\nProstriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred\nsúdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)\nsa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní\n\ndošlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez\nsvojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.", "vazby": {"stav": {"sz": "6Co/106/2025", "sud": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "guid": "5cb719e5-63fe-4bf4-8c8a-0ba502206cd9:022470af-2642-44c3-a2b3-780b1e6e5698", "datum": "2026-05-29", "vztah": "potvrdene"}}, "cituje": [{"guid": "ussr:7fbaf9d7-e211-4277-a482-f5a8bbfbb6ca", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.193.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 193/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 193/2017 z 4. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-04", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.193.2017.2"}, {"guid": "ussr:dfd739a1-a2b9-425a-b271-07591d054cb1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 105/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 105/2013 z 7. 5. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-05-07", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dfd739a1-a2b9-425a-b271-07591d054cb1"}, {"guid": "3317e924-1334-4555-96c1-b065d0869cb7:29486cfd-bdee-4675-8ff6-04cad0e5f19f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:2318207734.1", "spisova_znacka": "4Cdo/273/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/273/2021 z 28. 2. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-02-28", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:2318207734.1"}], "citovane_v": []}