Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Lučenec 38C/31/2025 6625203415 17. 12. 2025 JUDr. Tomáš Minárik ECLI:SK:OSLC:2025:6625203415.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Tomášom Minárikom v spore žalobcu: Union zdravotná poisťovňa, a. s., IČO: 36 284 831, so sídlom Karadžičova 10, 814 53 Bratislava-Staré Mesto, zast.: JUDr. Ľudmila Jurčová, advokátka, so sídlom Hodžovo nám. 2A, 811 06 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, proti žalovanej: A. B., B. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. E. XXX/X, XXX XX F. G., zast.: JUDr. Jozef Veselý, advokát, so sídlom Mierová č. 1, 990 01 Veľký Krtíš, o zaplatenie 2.609,27 € s príslušenstvom,, takto rozhodol: I. Žalovaná je p o v i n n á uhradiť žalobcovi sumu 2.609,27 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,40 % ročne zo sumy 2.609,27 € od 09.05. 2025 do zaplatenia, a to v mesačných splátkach po 100 € vždy do 25. dňa v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcom po mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť s tým, že v prípade omeškania s úhradou ktorejkoľvek splátky sa stane splatným celý zostatok dlhu. II. Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým bude rozhodnuté o ich výške. odôvodnenie: 1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 2.609,27 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,40 % ročne zo sumy 2.609,27 € od 9.5.2025 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania na tom skutkovom základe, že žalovanej bola poskytnutá zdravotná starostlivosť v dôsledku preukázaného užitia alkoholu alebo inej návykovej látky, ktorú žalobca následne uhradil poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. V súvislosti s liečením žalovanej ako poistenca žalobcu v dôsledku užitia alkoholu alebo inej návykovej látky žalobca vynaložil liečebné náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v úhrnnej výške 2.609,27 €. Právny nárok žalobcu na zaplatenie predmetnej sumy žalovanou vznikol na základe ustanovenia § 9 ods. 7 písm. b) Zákona č 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o zdravotnom poistení“), podľa ktorého má zdravotná poisťovňa právo uplatniť si svoj nárok na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť voči poistencovi, ak sa mu poskytla preukázateľne v dôsledku užitia alkoholu alebo inej návykovej látky; to neplatí, ak ide o maloletého poistenca, ktorý je umiestnený v resocializačnom stredisku pre drogovo závislých a inak závislých na základe rozhodnutia súdu. V zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia žalobca listom vyzval žalovanú na náhradu vynaložených liečebných nákladov. Žalovaná však neplnila vôbec. Preto si žalobca spolu s istinou uplatňuje voči žalovanej aj úrok z omeškania v zákonom stanovenej výške, a to odo dňa uplynutia lehoty na plnenie uvedenej v predžalobnej výzve. 2. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom, ktorý bol v dôsledku podaného odporu žalovanou ex lege zrušený. V odpore proti platobnému rozkazu žalovaná uviedla, že „ja A. B. nepijem ziadny alkohol
ani len pivo. Bola som Gratulovat mojmu bratovi a pila som jedine enerdzi, Beriem silne lieky vela rokov ako je Tramal 150mg,Xanax,Lexaurin3.mg,Diompraz 75.mg..Mala som v nohách silne kŕče bolesti chrbtice . Išla som domov a svetlo nesvietilo. Mavam nizky tlak zle som stupila na schody, a uz som letela zo schodou.“ Ďalej uviedla, že ju záchranári odviezli na chirurgiu a že absolvovala röntgen, ktorý nič neukázal. Dali jej injekciu a infúziu a H. I. ju poslal domov. Krv jej nevzali. Doma jej bolo už veľmi zle, zvracala a nemohla jesť. Manžel jej zavolal záchranku, ktorá ju odviezla na traumatológiu a lekári nariadili CT hrudníka. Mala zlomene rebro, ktoré jej prepichlo pľúca. Hneď ju odviezli na lôžkovú časť a lekári jej oznámili, čo sa mi stalo. Zdôraznila, že len vďaka ukrajinským lekárom žije, lebo „náš lekár“ H. I. to „odflákol“. Jej manžel na neho kričal, že mu skoro nechal ženu umrieť. Žalovaná je názoru, že je to pomsta menovaného lekára, ktorý mal službu. Záverom poukázala na svoju nepriaznivú finančnú situáciu. 3. Žalobca vo vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu uviedol, že rozhodujúce pre posúdenie veci sú objektívne zistenia lekárov poskytujúcich zdravotnú starostlivosť a nie subjektívne spomienky či názory žalovanej na priebeh poskytovania zdravotnej starostlivosti. V podanom odpore žalovaná uvádza tvrdenia o údajnom pochybení konkrétneho lekára (E. I.), ktorý však nie je ani len spomenutý v podanom návrhu na vydanie platobného rozkazu, ani k návrhu priložených listinách. Takéto tvrdenia preto nemajú žiadny relevantný vzťah k prejednávanej veci. Preukázateľné a rozhodujúce sú práve oznámenia dvoch nezávislých lekárov, a to E. J. I. (sekundárny lekár) a E. K. L. (úrazový chirurg), oboje zo dňa 25.07.2025, ktoré už v konaní boli žalobcom pripojené k návrhu na vydanie platobného rozkazu. Obaja lekári, viazaní príslušnými právnymi predpismi o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, jednoznačne potvrdili, že žalovanej bola poskytnutá zdravotná starostlivosť v dôsledku užitia alkoholu, a to s konkrétnym výsledkom 1,31 g/l promile alkoholu v krvi. Žalovaná vo svojom odpore uvádza, že v čase pred poskytnutím zdravotnej starostlivosti konzumovala výlučne energetické nápoje. Energetické nápoje však neobsahujú aktívnu látku etanol, a preto nemôžu viesť k zisteniu 1,31 g/l promile alkoholu v krvi. Tento výsledok je objektívne dosiahnuteľný výlučne konzumáciou alkoholických nápojov, a nie bežnou konzumáciou kofeínových, či energetických nápojov. Vzhľadom k uvedenému žalobca na podanej žalobe zotrval. 4. Žalovaná v duplike (na č.l. 43 spisu) uviedla, že „dna 25.07.2024 som bola gratulovať svojmu bratovi k meninám, Žiadne návykové latky nepoužívam alkohol ani pivo, Výnimočne som si pripila dva deci červeného vína s pespi, pila som viac enerdži a limonádu značka:Vinea..Beriem silne lieky ako sú Tramal 150mg,lexaurin.3.mg..Okolo pol tretej nad ranom som išla domov a pred ich panelákom nesvieti svetlo. Mala som na nohách gumené šľapky a dostavala som kŕče do nôh .Dole mi svietil chlapec s mobilom na schody. Otočil sa a ja som zle stupila. Mávam nízky tlak a často sa mi stáva, že sa mi zatočí hlava,...spadla som.“ Následne zopakovala svoje tvrdenia uvádzané už v odpore proti platobnému rozkazu o tom, že po privezení záchrankou absolvovala röntgen, ktorý nič neukázal, že ju následne E. I. poslal domov, že nasledujúci deň 26.7.2024 jej manžel zavolal sanitku, odviezli ju na traumatológiu, že absolvovala CT hrudníka, ktorý preukázal zlomeninu rebra a prepichnutie pľúc, že až na základe CT vyšetrenia bola hospitalizovaná a že podľa jej názoru je celé toto konanie pomstou E. I. jej osobe. Tiež poukázala na skutočnosť, že nevidí dôvod platiť takto vysokú sumu, keď nebola riadne vyšetrená a hospitalizovaná v deň úrazu (25.7.2024), ale bola poslaná domov, a až 26.7.2024 bola zistená zlomenina rebra a bola hospitalizovaná. 5. Na výzvu súdu zo dňa 10.11.2025 aby žalobca doplnil svoje skutkové tvrdenia a uviedol kedy (deň, hodina, minúta), kým a akým spôsobom bola zistená prítomnosť alkoholu u žalovanej žalobca v písomnom podaní na č.l. 79 spisu uviedol, že v prílohe tohto podania predkladá lekársku správu Všeobecnej nemocnice s poliklinikou Veľký Krtíš, z ktorej vyplýva, že žalovaná bola dňa 25.7.2024 o 03:57 hod dovezená RZP potom ako spadla, zo správy je zrejmé, že sama priznáva požitie alkoholu. Z prílohy k lekárskej správe - výsledkového listu Oddelenia klinickej biochémie a hematológie VšNsP n.o. vyplýva, že žalovanej boli realizované odbery 25.7.2024, vzorka bola prijatá o 05:38 hod. a validovaná o 06:26 hod. Z pripojeného výsledkového listu je zrejmá prítomnosť alkoholu v krvi žalovanej tak ako to deklaruje žalobca. 6. Súd vo veci nariadil pojednávania na 17.12.2025. Právny zástupca žalobcu svoju neúčasť ako aj neúčasť žalobcu na tomto pojednávaní ospravedlnil a súhlasil, aby súd vec prejednal aj v ich neprítomnosti.
7. Žalovaná po výzve súdu na doplnenie skutkových tvrdení na pojednávaní uviedla: „v daný deň bolo F., ja som bola bratovi zagratulovať, a ja nie som alkoholičkou, vypila som po trošku hádam dva deci vína s colou a asi tak dva štamperlíky vodky za približne tri hodiny. Nešlo o žiadne ožranstvo. Ja mám nízky tlak, ja mám kŕče v nohách a chcela som ísť už domov, opitá som nebola a ani som necítila, že by som mala niečo v sebe. Keď som odchádzala, vyprevádzal ma kamarát s mobilom, ja som mala na nohách gumené šľapky. Kamarát sa na chvíľu otočil, ja som nevidela na schody, zle som stúpila a už som letela dole. Spadla som na schodoch. Keď ma prišli zobrať záchranári, tí ma odviezli na chirurgiu, z kadiaľ ma poslali na röntgen, ktorý však nič neukázal. Následne som skončila na internom oddelení, kde mi dali infúziu a lieky proti bolesti. Mňa sa tam pýtala aj sestrička, že či mi brali krv, ja som jej uviedla, že mne žiadnu krv nebrali, preto ja neviem, z kadiaľ pochádza tá vzorka, podľa ktorej som mala byť pod vplyvom alkoholu. Ja som spadla lebo som mala kŕče v nohách, gumené šľapky a bolo to v noci. Neviem uviesť, prečo na röntgene nebolo vidieť, že som mala zlomené rebro, až ďalší deň, keď som bola teda konečne hospitalizovaná, sa na CT zistilo, že mám rebro zlomené a toto mi prepichlo pľúca. Podľa môjho názoru to lekári pri vyšetrení v prvý deň zanedbali. Hneď ma mali poslať na CT a preto ja nerozumiem, prečo by som mala platiť takú vysokú sumu. Podľa môjho názoru sú lekári v tunajšej nemocnici voči mojej osobe zaujatí, nakoľko som s nimi mala osobný konflikt. Viem tiež aj o veľkom množstve ľudí, ktorí sú jednoducho ožratí, spôsobia napríklad nehodu alebo podobne, vôbec za nič neplatia. Vôbec neviem, prečo by som mala takú vysokú sumu platiť. Pokiaľ sa jedná o moje osobné pomery, ja poberám starobný dôchodok vo výške 582 €. Žijem s manželom, ktorý poberá invalidný dôchodok vo výške 235 €. Manžel má rakovinu. Pokiaľ sa jedná o výdavky, tak platím internet a mobil 75 €, inkaso 120 €, splácam pôžičku 175 €, ďalšiu pôžičku vyše 15 €, na lieky miniem 50 až 60 €, tiež platím životnú poistku pre seba a pre muža je to 26 €, televíziu 12,40 € a úrazovú poistku 15,50 €. Ostáva mi mesačne k dispozícii okolo 150,Eur. Tiež sme si museli kúpiť klimatizáciu kvôli tomu, že sme doteraz kúrili drevom, avšak manžel pre zlý zdravotný stav ho už nedokáže rúbať. Zaplatila som akontáciu z tejto klimatizácie a na zvyšok som si zobrala pôžičku vo výške 1.000 €, ktorú mám splácať po 45 €.“ 8. Právny zástupca žalobkyne na predmetnom pojednávaní uviedol, že podľa zákona má zdravotná poisťovňa právo uplatniť si svoj nárok na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť voči poistencovi, ak sa mu poskytla preukázateľne v dôsledku užitia alkoholu. To znamená, že musí byť príčinná súvislosť medzi požitím alkoholu a poskytnutím zdravotnej starostlivosti. Dôkazné bremeno v tomto prípade je na žalobcovi. Žalovaná uviedla, že je osobou s vážnym zdravotným postihnutím a chorobami, a teda ten pád, ktorý nastal, nebol v príčinnej súvislosti s požitím alkoholu ale tam nebolo svetlo, mala nesprávnu obuv a užíva aj silné lieky. Príčina pádu mohla byť požitie liekov, mohla byť nevhodná obuv, mohla byť tma, to znamená, že sú tam viaceré alternatívy a nemožno konštatovať, že príčinou pádu bolo požitie alkoholických nápojov. Žalobca by mal predložiť hodnoverný dôkaz, že k úrazu došlo v príčinnej súvislosti s požitím alkoholu, čo preukázané nebolo. Preukázané bolo len to, že údajne pokiaľ bola odobratá tá krv menovanej, že tam bol prítomný alkohol. Ďalšia vec je výška predmetných nákladov, z ktorých najzávažnejšou je ústavná lôžková starostlivosť, kde sa jedná o presné číslo bez akýchkoľvek dokladov, z čoho táto suma pozostáva. Navyše ústavná lôžková starostlivosť bola poskytnutá v čase, keď žalovaná bola preukázateľne triezva a bolo to na základe zlej diagnostiky. Zdravotná starostlivosť tak nebola poskytnutá „lege artis“. Ak podľa názoru súdu má dôkazné bremeno uniesť žalobca, tak takéto dôkazné bremeno nebolo unesené a je potrebné žalobu zamietnuť. V prípade názoru súdu, že dôkazné bremeno by mala znášať žalovaná, navrhol, aby súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie ohľadne vzniku úrazu, lekárskeho ošetrenia, následkov tohto úrazu a vyčíslenia nákladov na lekársku starostlivosť. Pokiaľ by súd bol toho názoru, že podaná žaloba je dôvodná, požiadal o splátkový kalendár s minimálnymi splátkami. 9. Súd vykonal dokazovanie oznámeniami zdravotnej poisťovni na čl. 7 a 8 spisu, výzvou na čl. 9 spisu, vyčíslením vynaložených liečebných nákladov na čl. 9 p.v. spisu, detailmi o zásielke na čl. 11 spisu, lekárskymi správami na č.l. 71 – 73 spisu, prepúšťacou správou na č.l. 74 spisu, lekárskou správou na č.l. 80 spisu a výsledkovým listom na č.l. 80 p.v. spisu, pričom zistil nasledovný skutkový stav. 10. Z oznámení zdravotnej poisťovni o poskytnutí zdravotnej starostlivosti v dôsledku porušenia liečebného režimu alebo užitia alkoholu alebo inej návykovej látky na č.l. 7 a 8 spisu vyplýva, že dňa 25. 7. 2024 došlo v dôsledku užitia alkoholu k poškodeniu zdravia žalovanej, ktoré si vyžiadalo poskytnutie ambulantnej i ústavnej zdravotnej starostlivosti vo Všeobecnej nemocnici s poliklinikou n.o. Veľký Krtíš. Žalobca následne, keďže je žalovaná jeho poistencom, uhradil vyššie uvedenému zdravotníckemu zariadeniu náklady tejto poskytnutej zdravotnej starostlivosti za obdobie od 25.7.2024 do 21.8.2024 v
sume 2.609,27 € (lekárske predpisy z 31.7.2024 v sume 12,31 €, DZS a RZS – doprava z 26.7.2024 v sume 34,5 €, ambulantný špecialista ŠAS z 25.7.2024 v sume 39,22 €, laboratórne výkony SVLZ od 25.7.2024 do 30.7.2024 v sume 28,5 €, ústavná lôžková starostlivosť od 26.7.2024 do 31.7.2024 v sume 2.466,91 €, ambulantný špecialista ŠAS od 7.8.2024 do 21.8.2024 v sume 19,63 €, laboratórne výkony SVLZ z 21.8.2024 v sume 4,75 € a DZS a RZS – doprava z 25.7.2024 v sume 3,45 €) tak, ako to vyplýva z vyčíslenia nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v dôsledku požitia alkoholu na č.l. 8 p.v. spisu. Žalobca si následne výzvou na č.l. 9 spisu v zmysle § 9 ods. 7 písm. b) Zákona o zdravotnom poistení uplatnil nárok na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť voči žalovanej s tým, že podľa predmetnej výzvy mala žalovaná plniť do 8.5.2025. Uvedená výzva bola žalovanej doručená dňa 11.4.2025 (detail o zásielke na č.l. 11 spisu). 11. Z lekárskych správ na č.l. 80 súd zistil, že dňa 25.7.2024 bola žalovaná vyšetrená vo Všeobecnej nemocnici s poliklinikou Veľký Krtíš po tom, čo bola privezená RZP po páde na schodoch. Udávala, že pri páde si udrela hlavu a driek, že má tlaky na hrudníku, sťažené dýchanie a priznala požitie alkoholu. Bol u nej realizovaný röntgen hlavy, driekovej chrbtice a hrudníka s negatívnym výsledkom. Podľa výsledkového listu oddelenia klinickej biochémie a hematológie predmetnej nemocnice bola žalovanej uvedeného dňa odobratá vzorka krvi, táto bola dňa 25.7.2024 o 5:38 hod prijatá oddelením klinickej biochémie a hematológie a následne validovaná o 6:26 totožného dňa E. B. M.. V krvi žalovanej bola zistená prítomnosť alkoholu (etanolu) 1,31 promile. Dňa 26.7.2024 bola žalovaná znovu privezená RPZ do Všeobecnej nemocnice s poliklinikou Veľký Krtíš a následne hospitalizovaná od 26.7.2024 do 31.7.2024 pre úraz z 25.7.2024, keď CT vyšetrením z 26.7.2024 bol u žalovanej zistený hemopneumotorax vľavo a zlomenina VI rebra vľavo (viď. prepúšťacia správa na č.l. 74 – 75 spisu). Následne po prepustení z ústavnej lôžkovej starostlivosti bola žalovaná v súvislosti s predmetným úrazom ambulantne vyšetrená ešte dňa 7.8.2024, 21.8.2024 a 18.9.2024 ( lekárske správy na č.l. 71 – 73 spisu). 12. Podľa § 3 ods. 1 Zákona o zdravotnom poistení poistenec na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je povinne verejne zdravotne poistená podľa tohto zákona (ďalej len „verejne zdravotne poistená”). 13. Podľa § 3 ods. 2 veta pred bodkočiarkou Zákona o zdravotnom poistení verejne zdravotne poistená je fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. 14. Podľa § 9 ods. 7) písm. b) Zákona o zdravotnom poistení má zdravotná poisťovňa právo uplatniť svoj nárok na úhradu nákladov za zdravotnú starostlivosť voči poistencovi, ak sa mu poskytla preukázateľne v dôsledku užitia alkoholu alebo inej návykovej látky; to neplatí, ak ide o maloletého poistenca, ktorý je umiestnený v resocializačnom stredisku pre drogovo závislých a inak závislých na základe rozhodnutia súdu. 15. Povinnosť zdravotnej poisťovne uhradiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti náklady na starostlivosť poskytnutú jej poistencovi, je plnením zákonnej povinnosti zdravotnej poisťovne, ktorá existuje bez ohľadu na dôvod, pre ktorý bola zdravotná starostlivosť poskytnutá. Ustanovenie § 9 ods. 7 Zákon o zdravotnom poistení však zakladá zdravotnej poisťovni špecifické právo (právo postihu alebo tzv. regresné právo) požadovať náhradu týchto nákladov od poistenca (písm. a/ a b/ ods. 7 § 9 citovaného zákona) alebo tretích osôb (písm. c/ – f/ ods. 7 § 9 citovaného zákona), ktoré je originárnym hmotnoprávnym nárokom zdravotnej poisťovne odlišným o práva na náhradu škody podľa § 420 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (m.m. uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 Cdo 205/2012). Regresné právo zdravotnej poisťovne sa vzťahuje na všetky poisťovňou uhradené zdravotné výkony, ako aj na náklady na lieky, zdravotnícke pomôcky a dietetické potraviny (§ 88 ods. 4 a 5 zákona č. 363/2011 Z.z.) a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti (§ 6 ods. 1 písm. d/ zákona č. 581/2004 Z. z.). Poskytnutie zdravotnej starostlivosti poistencovi v dôsledku porušenia liečebného režimu a požitia alkoholu alebo inej návykovej látky oznamuje zdravotnej poisťovni poskytovateľ zdravotnej starostlivosti (§ 79a ods. 1 písm. c/ zákona č. 578/2004 Zz.) V prejednávanej veci si žalobca ako zdravotná poisťovňa uplatnil voči žalovanej ako svojej poistenkyni regresný nárok podľa § 9 ods. 7 písm. b/ Zákona o zdravotnom poistení s odôvodením, že žalovanej bola poskytnutá zdravotná starostlivosť v dôsledku užitia alkoholu, že náklady na túto zdravotnú starostlivosť predstavovali 2.609,27 € a že tieto náklady žalobca ako zdravotná poisťovňa uhradil poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Medzi stranami sporu pritom nebolo sporné, že dňa 25.7.2024 skutočne došlo k poškodeniu zdravia žalovanej, že žalovaná v uvedenom čase bola poistencom žalobcu, a ani, že žalobca skutočne poskytovateľom
zdravotnej starostlivosti žalovanej uhradil celkovo sumu 2.609,27 €. Skutočnosť, že žalovanej bola zdravotná starostlivosť poskytnutá z dôvodu požitia alkoholu žalobca odvodzoval jednak z oznámení zdravotnej poisťovni o poskytnutí zdravotnej starostlivosti v dôsledku porušenia liečebného režimu alebo užitia alkoholu alebo inej návykovej látky, ktoré oznámenia boli za poskytovateľa zdravotnej starostlivosti (Všeobecná nemocnica s poliklinikou, n.o. Veľký Krtíš) podľa § 79a ods. 1 písm. c/ zákona č. 578/2004 Z. z. vystavené dvomi lekármi (E. K. L., úrazový chirurg a E. N. I., sekundárny lekár), ale tiež aj z lekárskej správy zo dňa 25.7.2024, z ktorej vyplýva, že žalovaná požitie alkoholu pred pádom na schodoch sama priznala, a napokon aj z výsledkového listu oddelenia klinickej biochémie a hematológie Všeobecnej nemocnice s poliklinikou, n.o. Veľký Krtíš zo dňa 25.7.2024, z ktorého vyplynulo, že v krvi žalovanej bola zistená prítomnosť alkoholu (etanolu) 1,31 promile. 16. Pokiaľ sa jedná o žalovanú, táto pokiaľ sa jedná o požitie alkoholu pred úrazom zo dňa 25.7.2024 v odpore proti platobnému rozkazu uviedla, že bola gratulovať svojmu bratovi a nepila žiadny alkohol. V duplike na č.l. 43 spisu však už uviedla, že si výnimočne pripila dva deci červeného vína s Pepsi. Skutkové tvrdenia žalovanej prezentované v odpore a v duplike tak sú odlišné, z čoho možno vyvodiť, že minimálne jedno z nich (alebo aj obidve) sú nepravdivé (nemožno totiž pripustiť aj pravdivosť tvrdenia, že pred úrazom vôbec alkohol nepila, aj pravdivosť tvrdenia, že pila 2 dcl vína s Pepsi, keďže tieto tvrdenia sa vzájomne vylučujú). Zároveň neboli dostatočne úplné ani skutkové tvrdenia žalovanej o vzniku predmetného úrazu v oboch písomných verziách. V odpore proti platobnému rozkazu totiž žalovaná uviedla: „mala som v nohách silne kŕče bolesti chrbtice. Išla som domov a svetlo nesvietilo. Mavam nizky tlak zle som stupila na schody, a uz som letela zo schodou.“ V tomto písomnom podaní tak žalovaná v prvom rade uviedla, že mala silné kŕče v nohách a bolesti chrbtice. Neuviedla však, či uvedené silné kŕče v nohách mali za následok stratu jej stability (napr. podlomenie dolných končatín a pod.), prípadne aký mali vplyv na samotný pád. Uvedené rovnako platí o jej tvrdení, že mala aj bolesti chrbtice, keď súdu bez ďalších skutkových tvrdení nie je zrejmé, aký je vzťah medzi bolesťou chrbtice a skutočnosťou, že žalovaná na schodoch spadla. Ďalej žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu uviedla, že nesvietilo svetlo, že máva nízky tlak a že zle na schody stúpila. V tejto súvislosti súdu nebolo z predmetného písomného podania žalovanej zrejmé, či teda tvrdí, že zle stúpila na schody preto, že bolo nedostatok svetla, alebo či má uvedené zle stúpenie na schody nejaký súvis s jej ďalším skutkových tvrdením o tom, že „máva“ nízky tlak. I v súvislosti so skutočnosťou, že sa nízky tlak u nej niekedy vyskytuje, čo vyjadrila slovom „máva“, bolo potrebné jej skutkové tvrdenia v odpore proti platobnému rozkazu považovať za neurčité a neúplné, keď hoci je všeobecne známou skutočnosťou, že nízky tlak môže spôsobiť závrat, či dokonca prechodnú stratu vedomia, žalovaná v predmetnom písomnom podaní neuviedla ani len to, že nízky tlak mala v čase vzniku úrazu, a už vôbec nie to, či uvedené zníženie tlaku spôsobilo napr. už spomínaný závrat, či stratu vedomia, ktoré zlé stúpenie na schody spôsobili. Spomínaná neúplnosť skutkových tvrdení žalovanej nebola celkom odstránená ani v duplike na č.l. 43 spisu, v rámci ktorej žalovaná uviedla „Okolo pol tretej nad ranom som išla domov a pred ich panelákom nesvieti svetlo. Mala som na nohách gumené šľapky a dostavala som kŕče do nôh. Dole mi svietil chlapec s mobilom na schody. Otočil sa a ja som zle stupila. Mávam nízky tlak a často sa mi stáva, že sa mi zatočí hlava,...spadla som.“ V predmetnom písomnom podaní tak žalovaná zopakovala svoje tvrdenia o tom, že mala silné kŕče v nohách, opätovne však bez doplnenia, aký vplyv tieto kŕče mali na jej schopnosť bezpečnej chôdze. Ďalej doplnila svoje skutkové tvrdenia o nedostatku svetla v tom smere, že jej na schody svietil mobilom chlapec a keď sa otočil, ona zle stúpila. Zároveň zopakovala svoje tvrdenia o tom, že nízky tlak máva s doplnením, že sa jej často stáva, že sa jej zatočí hlava, avšak bez toho, aby uviedla, či sa jej hlava zatočila práve pred úrazom, a teda či zatočenie hlavy je príčinou (alebo aspoň jednou z príčin) vzniku predmetného úrazu. Ďalej žalovaná v tomto písomnom podaní doplnila svoje skutkové tvrdenia o to, že mala na nohách gumené šľapky, neuviedla však, či táto skutočnosť mala na vznik úrazu nejaký vplyv (či sa jej napr. šľapka zachytila o hranu schodu a preto spadla, či sa jej zosunula z nohy a to spôsobilo pád, a podobne). V tejto verzii skutkového deja žalovaná navyše nepopisovala problémy s chrbticou. Žalovaná tak v duplike dostatočne prezentovala svoje skutkové tvrdenia len v súvislosti s nedostatkom svetla v čase úrazu (keď uviedla, že na schodisku pred panelákom svetlo nesvieti, že jej na schody svietil jej chlapec mobilom a že ona zle stúpila vtedy, keď sa on na chvíľu s mobilom otočil), nie však aj v súvislosti s ďalšími svojimi skutkovými tvrdeniami (kŕče v nohách, nízky tlak, či gumené šľapky na nohách). 17. Z dôvodu, že skutkové tvrdenia žalovanej ohľadne požitia alkoholu pred úrazom boli v písomných podaniach protichodné a zároveň ďalšie skutkové tvrdenia žalovanej neboli úplné, vyzval súd žalovanú na pojednávaní na doplnenie skutkových tvrdení, ktorým doplnením sa mal odstrániť rozpor v jej
tvrdeniach tom, či vôbec pred úrazom nepila alkoholické nápoje alebo pila 2dcl červeného vína s Pepsi, a zároveň doplniť skutkové okolnosti, za ktorých predmetný úraz vznikol. Žalovaná však na pojednávaní nie len, že neodstránila rozpor v predchádzajúcich skutkových tvrdeniach, z ktorých podľa prvého nepila alkoholické nápoje pred úrazom vôbec a podľa druhého „len“ 2dcl vína s Pepsi, ale prezentovala v poradí tretiu verziu skutkových okolnosti, keď uviedla, že vypila „dva deci vína s colou a asi tak dva štamperlíky vodky“. Predmetné (už) tri skutkové verzie však popri sebe neobstoja, a preto sú dve z nich, prípadne aj všetky, nepravdivé. Zároveň žalovaná na tomto pojednávaní nie len, že nedoplnila svoje skutkové tvrdenia ohľadne nízkeho tlaku, kŕčov v nohách a gumených šľapkách a ich vplyvu na vznik daného úrazu, keď opätovne len zopakovala, že nízky tlak má, že má aj kŕče v nohách a gumené šľapky na nohách mala, ale odlišným spôsobom opísala už v duplike na č.l. 43 spisu prezentované skutkové tvrdenia v súvislosti s nedostatkom svetla v čase úrazu. Pokiaľ totiž v spomínanej duplike tvrdila, že jej na schody mobilom svietil „jej chlapec“, na pojednávaní už uviedla, že osobou, ktorá jej svietila, bol jej kamarát. Žalovaná tak po výzve na doplnenie skutkových tvrdení nie len, že dovtedy existujúce rozpory v ňou prezentovanom skutkovom stave neodstránila a chýbajúce skutkové tvrdenia nedoplnila, ale prezentovala ďalšie skutkové tvrdenia, ktoré sú s pôvodnými skutkovými tvrdeniami (i tými dovtedy dostatočnými ohľadne nedostatku svetla spôsobenom tým, že sa jej chlapec, ktorý je svietil mobilom na cestu, otočil) nekompatibilné. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že ust. § 150 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) zakotvuje jednu zo základných povinností (oboch) strán sporu, a to povinnosť tvrdiť. Každú stranu sporu tak zaťažuje bremeno tvrdenia (onus dicendi). Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom (onus probandi) je predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti „relevantne“ tvrdiť (t.j. uviesť tvrdenia z hľadiska ich kvality pravdivé, úplné, podstatné a rozhodujúce) má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu, ktorá má podobu prehry sporu. Procesnej povinnosti strany sporu uviesť skutkové tvrdenia zodpovedá procesná povinnosť protistrany poprieť tvrdené skutočnosti. Inými slovami, bremeno tvrdenia je v korelácii s bremenom popretia tvrdení protistrany. Pre kvalitu popretia skutkových tvrdení platia rovnaké požiadavky ako pre predkladanie skutkových tvrdení podľa § 150 ods. 1 CSP. Ak teda žalovaný poprie skutkové tvrdenia žalobcu, musí nie len uviesť vlastné skutkové tvrdenia, ale tieto jeho vlastné skutkové tvrdenia musia byť pravdivé, úplné, podstatné a rozhodujúce, inak je popretie skutkových tvrdení neúčinné (ust. § 150 ods. 1 CSP v spojení s § 151 ods. 2 CSP). Zároveň je osobitne potrebné uviesť, že povinnosť tvrdiť podstatné a rozhodujúce skutočnosti sa v právnej teórii označuje ako povinnosť substancovane tvrdiť, resp. povinnosť uviesť substatancované tvrdenia. Následkom porušenia povinnosti žalovaného substancovane tvrdiť je, že súd bez toho, aby vykonal dokazovanie ohľadne nesubstancovaných tvrdení, takúto obranu žalovaného nezohľadní. Súd nemá čo dokazovať, ak tvrdenie nie je substancované. Nesubstancované tvrdenie sa nedá substancovane poprieť (Števček, M, a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s. 568-575). 18. Aplikujúc vyššie uvedené závery na prejednávaný prípad je potrebné v prvom rade uviesť, že žalovanou prezentované skutočnosti o tom, že mala kŕče v nohách, máva nízky tlak a mala na nohách obuté šľapky sú pre ich neúplnosť skutočnosťami, ktoré nie sú pre rozhodnutie prejednávanej veci podstatnými a rozhodujúcimi, a teda žalovaná pokiaľ ide o tieto skutočnosti nesplnila svoju povinnosť substatncovane tvrdiť. Ako už totiž bolo uvedené vyššie, žalovaná opakovane a navyše napriek tomu, že jej súd umožnil skutkové tvrdenia doplniť ešte aj na pojednávaní, uvádzala nanajvýš to, že mala v čase úrazu kŕče v nohách, avšak bez toho aby tvrdila, že by tieto kŕče mali za následok stratu jej stability (napr. podlomenie dolných končatín a pod.), prípadne aký mali vplyv na samotný pád. Tiež tvrdila, že „máva“ nízky tlak, avšak bez toho, aby uviedla, či nízky tlak mala aj v čase úrazu, a či tento mal za následok napr. závrat, ktorý závrat spomenula len v jednom písomnom podaní a aj to len v tom zmysle, že sa jej hlava točiť zvykne (t. j. netvrdila, že by sa jej hlava zatočila v čase úrazu). Napokon tvrdila, že mala na nohách gumené šľapky, neuviedla však, či táto skutočnosť mala na vznik úrazu nejaký vplyv a ak áno vplyv aký (či sa jej napr. šľapka zachytila o hranu schodu a preto spadla, či sa jej zosunula z nohy a to spôsobilo pád a podobne). Ako už bolo uvedené vyššie, nesubstancované skutkové tvrdenia nie sú predmetom dokazovania. Preto súd na ich preukázanie nedoplnil dokazovanie výsluchom žalovanej. Ak by totiž uvedeným dôkazom aj bolo preukázané, že žalovaná skutočne mala kŕče v nohách, pravidelne máva nízky tlak a v čase úrazu mala obuté šľapky (či aspoň niektoré z týchto tvrdených skutočností), stále by sa jednalo o skutočnosti, ktoré nie sú pre rozhodnutie prejednávanej veci podstatnými a rozhodujúcimi (keď napr. samotné obutie šľapiek pád zo schodov nespôsobuje). Výsluch žalovanej na preukázanie vyššie uvedených skutočností súd nevykonal ani z dôvodu, že podľa § 195 CSP môže súd takýto dôkaz vykonať v prípade, ak tvrdené skutočnosti nemožno preukázať inak. V civilnom sporom konaní je tak výsluch strany len dôkazom podporným (subsidiárnym) a aj podľa dôvodovej správy k Civilnému sporovému
poriadku je na mieste vtedy, ak je potrebné kompenzovať informačný deficit strany. Podľa názoru súdu však žalobkyňa informačným deficitom ohľadne okolností, ktoré mali predchádzať jej pádu na schodoch, netrpí. Ak by totiž boli dostatočne substancované jej tvrdenia o tom, že máva kŕče v nohách, nízky tlak a na nohách mala obuté gumené šľapky, čo by následne vyvolalo (v prípade ich popretia protistranou) potrebu tieto (už substancované) skutkové okolnosti preukázať, žalovanej by nič nebránilo preukázať tieto skutočnosti napr. lekárskymi správami, z ktorých by vyplynulo napr., že sa lieči na nízky krvný tlak, alebo svedeckými výpoveďami, z ktorých by napr. vyplynulo, že v daný večer pri návrate z oslavy svojho brata skutočne gumené šľapky obuté mala. Zároveň súd k vykonaniu tohto dôkazu nepristúpil ani pre zjavne veľmi nízku vierohodnosť žalovanej, ktorá (ako už bolo uvedené vyššie) napriek poučeniu súdu o povinnosti v konaní uvádzať pravdivé skutkové okolnosti (ktoré poučenie jej bolo doručené spolu s platobným rozkazom) opakovane uvádzala skutočnosti nepravdivé napr. v súvislosti s otázkou požitia alkoholu pre svojim pádom. 19. Výsluch žalovanej súd nenariadil ani na preukázanie skutkových tvrdení žalovanej, že jej na predmetné schody, z ktorých spadla, svietil „jej chlapec“ (podľa skutkových tvrdení uvedených v duplike), alebo jej kamarát (podľa skutkových tvrdení uvedených na pojednávaní), ktorý „jej chlapec“, či kamarát, sa mali náhle otočiť a žalobkyňa mala z tohto dôvodu na schody zle stúpiť, a to z obdobných dôvodoch ako sú tie, o ktorých súd pojednával v predchádzajúcom odseku. Súd totiž žalovanú nepovažoval za osobu vierohodnú, ktorá nevierohodnosť sa prejavila nie len v troch odlišných verziách skutkového stavu v otázke požitia alkoholických nápojov (žiadne alkoholické nápoje, vs. „len“ 2dcl červeného vína s L., vs. 2 dcl červeného vína s Pepsi a dva štamperlíky vodky), ale aj pokiaľ sa jedná o identifikáciu osoby, ktorá je na predmetné schody svietiť mala („jej chlapec“, vs. jej kamarát). Zároveň (a ako to už bolo opätovne uvedené aj v odseku vyššie) výsluch strany je na mieste nariadiť v prípade, ak strana trpí tzv. informačným deficitom, t. j. v prípade, ak tvrdené skutočnosti nemožno preukázať inak. Žalovanej však podľa súdu nič nebránilo túto skutočnosť preukázať napr. výsluchom svedka (či už „jej chlapca“, alebo kamaráta), ktorý dôkaz však nenavrhla, prípadne súdu uviesť akékoľvek iné skutočnosti, ktorými by deklarovala, že okolnosti, ktoré bezprostredne jej pádu predchádzali, objektívne nedokáže iným spôsobom ako svojim výsluchom preukázať, a preto informačným deficitom trpí. 20. Ďalej je potrebné zopakovať, že žalobca v konaní nie len tvrdil, že žalovanej bola zdravotná starostlivosť poskytnutá z dôvodu požitia alkoholu, ktorý bol v krvi žalovanej zistený v koncentrácii 1,31 promile, ale tieto skutočnosti aj preukázal najmä výsledkovým listom oddelenia klinickej biochémie a hematológie Všeobecnej nemocnice s poliklinikou, n.o. Veľký Krtíš zo dňa 25.7.2024, z ktorého vyplynulo, že žalovanej uvedeného dňa, ktorý zodpovedá dňu, kedy sa žalovanej úraz stal, bola odobratá vzorka krvi, táto bola dňa 25.7.2024 o 5:38 hod prijatá oddelením klinickej biochémie a hematológie a následne validovaná o 6:26 totožného dňa E. B. M. práve s výsledkom prítomnosti alkoholu (etanolu) 1,31 promile. Je pritom všeobecne známou skutočnosťou (ktorá sa podľa § 186 ods. 1 CSP nedokazuje), že intoxikácia organizmu človeka alkoholom v koncentrácii viac ako 1 promile už okrem zhoršeného videnia a pozornosti spôsobuje i poruchy koordinácie. Preto ak žalobca tvrdil, že žalovanej bola poskytnutá zdravotná starostlivosť v dôsledku požitia alkoholu, ktorý bol v krvi žalovanej preukázaný v koncentrácii 1,31 promile a žalovaná v konaní tvrdí, že spadla pre to, že na schodoch zle stúpila, uvedené zle stúpenie na schody zodpovedá vplyvu alkoholu v koncentrácii nad 1 promile na telesné funkcie človeka, ktorými, ako už bolo uvedené vyššie, sú o.i. zhoršenie videnia, pozornosti a poruchy koordinácie. Vykonaným dokazovaním preukázané požitie alkoholu a následný pád na schodoch sú tak v priamej príčinnej súvislosti. V tejto súvislosti súd nepovažoval za potrebné a najmä za hospodárne nariadiť znalecké dokazovanie „ohľadne vzniku úrazu“, ako to požadovala žalovaná, keď (ako už o tom súd pojednával v ods. 16 -19 odôvodnenia tohto rozhodnutia) v konaní neboli preukázaná žiadne iné skutočnosti, ktoré by mohli pád žalovanej zo schodov spôsobiť (napr. podlomenie nôh pre kŕče, zatočenie hlavy pre nízky tlak, zavadenie šľapky na nohe o hranu schodu, otočenie človeka, ktorý žalovanej na schody svietil a podobne). Len za predpokladu, ak by v konaní bola preukázaná nejaká okolnosť, ktorá by tiež pád zo schodov spôsobiť mohla, by bolo na mieste vykonať ďalšie dokazovanie (napr. aj znalecké), ktorého predmetom by bolo skúmanie, ktorá z viacerých možných príčin v skutočnosti pád spôsobila, prípadne, ak ho spôsobili príčiny viaceré, akou mierou sa tá-ktorá príčina na páde a jeho následkoch prejavila. Dokazovanie totiž nemá slúžiť strane sporu na to, aby prostredníctvom neho zistila, či (náhodou) neexistujú skutočnosti v jej prospech (tzv. fishing expectation), o ktorý prípad ide nie len vtedy, ak strana uvedie len všeobecné konštatovanie typu „podľa môjho názoru došlo k vzniku úrazu inak, ako to tvrdí žalobca“ ale napr. aj v prípade, ak žalovaný uvedie viaceré hypotetické príčiny vzniku úrazu a navrhuje znalecké dokazovanie za účelom zistenia príčin úrazu (ako tomu bolo aj v prejednávanom
prípade, keď právny zástupca žalovanej uviedol, že „príčina pádu mohla byť požitie liekov, mohla byť nevhodná obuv, mohla byť tma, to znamená, že sú tam viaceré alternatívy“ a následne navrhol znalecké dokazovanie za účelom zistenia jeho príčin), a to všetko bez toho, aby bola akákoľvek s okolností, ktorá by tiež pád spôsobiť (aspoň) mohla, bola v konaní preukázaná. Napokon nariadenie znaleckého dokazovania na základe požiadavky právneho zástupcu žalovanej vznesenej až na pojednávaní by bolo v rozpore aj so zásadou hospodárnosti, ktorá je vyjadrená v § 153 ods. 1 CSP tak, že strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany (kam s poukazom na § 149 CSP patria aj návrhy na vykonanie dôkazov) včas. Prostriedky procesného útoku a procesnej obrany nie sú vykonané včas, ak ich strana sporu mohla uplatniť skôr (objektívne hľadisko), ak by konala starostlivo (subjektívne hľadisko). Ak neexistujú osobitné dôvody, v zásade platí, že predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov až na pojednávaní nie je včasné (k uvedenému pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/13/2023 z 12.03.2024). V prejedávanej veci tak žalovaná mohla predmetný návrh na vykonanie dokazovania uplatniť už v odpore proti platobnému rozkazu, či v duplike s tým, že žalovaná bola vo výzve zo dňa 30.9.2025 (na č.l. 40 spisu), v ktorej ju súd na podanie dupliky vyzval, poučená o tom, že na neskôr predložené alebo označené dôkazy súd prihliadnuť nemusí. Žalovaná tak ani v jednom z uvedených písomných podaní neurobila a k návrhu na vykonanie takého dôkazu nepristúpila ani v ďalšom svojom písomnom podaní zo dňa 29.10.2025, ktoré bolo súdu doručené ešte pred tým, ako súd pojednávanie nariadil. Naopak, predmetný návrh žalovaná prezentovala až po otvorení pojednávania. Nakoľko akceptovanie takéhoto návrhu predneseného až na pojednávaní by si vyžadovalo pojednávanie odročiť a následne nariadiť nový termín pojednávania, súd na takýto návrh neprihliadol (§ 153 ods. 2 CSP) aj z týchto dôvodov. 21. Žalovaná v konaní nespochybnila, že jej bola poskytnutá ambulantná starostlivosť v deň úrazu (25.7.2024), následne ústavná lôžková starostlivosť (od 26.7.2024 do 31.7.2024), ďalej z dôvodu potreby následných kontrol zdravotného stavu aj ambulantná starostlivosť dňa 7.8.2024 a 21.8.2024 a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti (doprava formou RZS), čo vyplýva nie len zo skutkových tvrdení žalovanej v písomných podaniach a z jej tvrdení (a tiež tvrdení jej právneho zástupcu) na pojednávaní, ale aj zo skutočnosti, že sama predložila súdu prepúšťaciu správu z hospitalizácie od 26.7.2024 do 31.7.2024, či lekárske správy zo dňa 7.8.2024 a 21.8.2024. Z týchto lekárskych správ predložených žalovanou, ako aj z lekárskych správ zo dňa 25.7.2024 a 26.7.2024, ktoré predložil žalobca, pritom jednoznačne vyplýva, že zdravotná starostlivosť poskytnutá žalovanej v dňoch 25.7.2024 – 21.8.2024 formou ambulantnej a ústavnej starostlivosti, ako aj služby, s touto starostlivosťou spojené (doprava), je boli poskytnuté v dôsledku úrazu zo dňa 25.7.2024. Skutočnosť, že ústavná zdravotná starostlivosť od 26.7.2024 do 31.7.2024 boli žalovanej poskytnuté už v čase, keď bola triezva, ako to tvrdil jej právny zástupca (čo pravdepodobne platí aj pre následné kontroly zdravotného stavu žalovanej ambulantnou formou dňa 7.8.2024 a 21.8.2024 – poznámka súdu) však pre prejedávaný prípad relevantná nie je. Ako totiž už bolo uvedené vyššie, medzi stranami nebolo sporné, že predmetný úraz si vyžiadal aj ústavnú lôžkovú starostlivosť, aj následné kontroly zdravotného stavu po ukončení lôžkovej zdravotnej starostlivosti (čo bolo napokon preukázané aj vykonanými dôkazmi). 22. Ďalej žalovaná v konaní namietala, že nebola riadne vyšetrená už dňa 25.7.2024, keď po negatívnom röntgene ju podľa jej názoru mali hneď v ten deň poslať na CT a následne hneď v ten deň aj hospitalizovať a neurobiť tak až v deň nasledujúci po zhoršení jej zdravotného stavu.. V tejto súvislosti jej právny zástupca navrhol nariadenie znaleckého dokazovania na riešenie otázky, či bola žalovanej poskytnutá zdravotná starostlivosť „lege artis“. Súd však takýto návrh nepovažoval za dôvodný. Žalovaná totiž v prvom rade (z dôvodov, o ktorých súd už pojednával v odseku 20 odôvodnenia tohto rozsudku) tento svoj návrh nepredniesla včas, keď tak neurobila v žiadnom zo svojich písomných podaní, ktoré súdu pred nariadením pojednávania doručila, a to napriek tomu, že bola riadne poučená o sudcovskej koncentrácii konania. Naopak, až na pojednávaní jej právny zástupca navrhol v tejto súvislosti znalecké dokazovanie, ktorého prípadné akceptovanie by si vyžiadalo nariadené pojednávanie odročiť, znalecké dokazovanie nariadiť a následne neriadiť vo veci pojednávanie nové. Preto boli splnené podmienky na to, aby súd na uvedený návrh na vykonanie dôkazu podľa § 153 ods. 2 CSP neprihliadal. Navyše, súd nepovažuje vykonanie uvedeného dôkazu ani za relevantné pre rozhodnutie sporu, keď nevidí súvis medzi vznikom a výškou nákladov na zdravotnú starostlivosť, ktorá žalovanej objektívne poskytnutá bola, a vznikom a výškou týchto nákladov v prípade, ak by žalovanej zdravotná starostlivosť bola poskytnutá podľa jej predstáv. Skutočnosť, či CT vyšetrenie bolo vykonané až 26.7.2024 (t.j. nasledovný deň po úraze), a nie už 25.7.2024 po negatívnom röntgene, totiž síce mohla mať vplyv na kvalitu života žalobkyne v medziobdobí uvedeného jedného dňa, nemohla však mať žiadny vplyv na vznik, či výšku
nákladov, ktoré na predmetné CT vyšetrenie boli vynaložené. Rovnako výška nákladov na hospitalizáciu by podľa názoru súdu nebola iná, ak by žalovaná bola hospitalizovaná od 25.7.2024 do 30.7.2024 a nie od 26.7.2024 do 31.7.2024, čo rovnako platí aj na potrebu žalovanej absolvovať po prepustení z hospitalizácie kontroly na zhodnotenie jej zdravotného stavu. 23. Záverom je potrebné uviesť, že vzhľadom na hospodárnosť konania a zásadu sudcovskej koncentrácie (§ 153 ods. 2 CSP) súd neprihliadol na argumentáciu právneho zástupcu žalovanej, ktorá bola prvý krát uvedená až v priebehu pojednávania, a ktorou spochybnil vyčíslenie vynaložených liečebných nákladov (na č.l. 9 p.v. spisu) s odôvodnením, že z tohto vyčíslenia nie je zrejmé, z čoho jednotlivé položky tohto vyčíslenia pozostávajú. Ako totiž už súd opakovane uvádzal vyššie, i túto námietku mohla žalovaná prezentovať v ktoromkoľvek zo svojich písomných podaní ešte do nariadenia pojednávania, a nie až priamo na ňom. Pripustenie tejto námietky by totiž (rovnako ako tomu bolo v prípade námietok predchádzajúcich) znamenalo povinnosť súdu pojednávanie odročiť, žalobcu na špecifikáciu jednotlivých položiek tvoriacich obsah vyčíslenia liečebných nákladov na č.l. 9 p.v. spisu vyzvať a následne naradiť ďalšie pojednávanie. 24. Z vyššie uvedených dôvodov preto súd nárok žalobcu na zapletenie sumy 2.609,27 € považoval za dôvodný. 25. Podľa § 563 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. 26. Podľa § 517 ods.2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 27. Podľa § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. (ďalej aj „Nariadenie“), výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 28. Podľa § 121 ods. 3 OZ príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. 29. Nakoľko sa žalovaná dostala do omeškania s úhradou dlhu podľa výzvy žalobcu dňom 9.5.2025 (podľa obsahu tejto výzvy mala svoj dlh plniť najneskôr dňa 8.5.2025), zaviazal súd žalovanú aj k úhrade úroku z omeškania z dlžnej sumy vo výške 7,4 % ročne od 9.5.2025 do zaplatenia podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 Nariadenia. 30. Pri určovaní lehoty na plnenie súd postupoval podľa § 232 ods. 3 veta druhá a ods. 4 veta za bodkočiarkou CSP a uložil žalovanej povinnosť judikovanú pohľadávku uhradiť v splátkach vo výške 100 € mesačne vždy do 25. dňa v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť, a to pod následkom straty výhody splátok v prípade omeškania z úhradou akejkoľvek splátky. Zo skutkových tvrdení žalovanej totiž vyplynulo, že žalovaná spolu so svojim manželom sú dôchodcami, dosahujú len príjem 817 € mesačne (582 € žalovaná + 235 € jej manžel) a po úhrade všetkých výdavkov ( internet a mobil 75 €, inkaso 120 €, pôžička 175 € + 15 €, lieky 50 - 60 €, životná poistka pre žalovanú a pre manžela 26 €, televízia 12,40 €, úrazová poistka 15,50 €, pôžička na klimatizáciu 45 € + náklady na hygienu a stravu) jej mesačne zostane k dispozícii suma okolo 150 €. Vzhľadom potom na výšku pohľadávky (len istina bez úrokov predstavuje 2.609,27 € , čo značne prevyšuje nie len sumu, ktorá žalovanej po úhrade pravidelných výdavkov mesačne ostáva, ale prevyšuje aj celkové mesačné príjmy žalovanej a jej manžela) tak možno žiadosť žalovanej o umožnenie úhrady pohľadávky v splátkach považovať za dôvodnú. Preto súd žalovanej umožnil priznanú pohľadávku uhradiť v splátkach po 100 € mesačne, a to osobitne s poukazom na to, že žalobca je akciovou spoločnosťou, a teda možno predpokladať, že úhrada priznanej pohľadávky nie v lehote 3 dní, ale v splátkach, nebude mať na neho podstatnejší vplyv. V prípade omeškania s úhradou ktorejkoľvek splátky sa však stane splatným celý zostatok dlhu.
31. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi ako procesne úspešnej strane konania priznal voči v konaní neúspešnej žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia cestou Okresného súdu Lučenec, pracovisko Veľký Krtíš na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.