Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Lučenec 11C/1/2024 6624200168 04. 06. 2025 JUDr. Katarína Červenková ECLI:SK:OSLC:2025:6624200168.6
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Lučenec, sudkyňou JUDr. Katarínou Červenkovou, v spore žalobcov: 1./ A. B., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX C. X, 2./ D. B., nar. XX.X.XXXX, E. XXX/XX,XXX XX F., 3./ F. G. B., nar. X.X.XXXX, Bakossova 3868/45, 974 01 Banská Bystrica, 4./ H. I. B., nar. XX.XX.XXXX, F. XXXX/XX, XXX XX B. J. K. L., 5./ D. M. B., nar. XX.XX. XXXX, E. XXX/XX, XXX XX F., 6./ F. B., nar. X.XX.XXXX, XXX XX I. XX, 7./ H. J. B., nar. XX.XX.XXXX, M. D. XXXX/XX, XXX XX B. B., 8./ H. N. B., r.č. 27.06.1967, 985 53 Dobroč č. 212, 9./ D. B. neznámy vlastník, zast. Slovenský pozemkový fond, Búdkova 36, Bratislava, IČO: 17335345, 10./ H. D. B., nar. XX.X.XXXX, E. XXXX/XX, XXX XX O. O. – J., 11./ F. B., zast. Slovenský pozemkový fond, Búdkova 36, Bratislava, IČO: 17335345, 12./ D. J. B., nar. X.X.XXXX, B. XXX/X, XXX XX P. Q. X, 13./ N. B., nar. X.XX.XXXX, K. XX, XXX XX P., 14./ D. R. B., nar. XX.X.XXXX, O. XXXX/X, XXX XX B. – F., 15./ N. S., nar. X.X.XXXX, XXX XX I. XX, 16./ A. J., nar. XX.X.XXXX, F. XX, XXX XX Q. L., 17./ D. R. A., nar. XX.X.XXXX, J. S. XXXX/XX, XXX XX B. - E. D., 18./ G. T., nar. XX.X.XXXX, XXX XX Breznička 284, 19./ B. T., nar. XX.XX.XXXX, E. XXX/XX, XXX XX F., 20./ N. T., nar. XX.X.XXXX, Q. D. XXXX/XXX, XXX XX B. - R. L., 21./ R. T., nar. XX.XX.XXXX, D. XX/X, XXX XX B. - E. D., 22./ N. Q., nar. X.X.XXXX, J. K. XXX/XX, XXX XX B. – I., 23./ L. Q., nar. X.X.XXXX, U. R. XXXX/XX, XXX XX B. - J. K. L., 24./ H. M. Q., nar. XX.XX.XXXX, B. XXXX/X, XXX XX B. - J. K. L., 25./ H. F. Q., nar. X.X.XXXX, D. XXXX/X, XXX XX B. – F., 26./ I. M. Q., nar. X.X.XXXX, R. XXX/XX, XXX XX B. – J., 27./ H. D. Q., nar. XX.X.XXXX, R. XXX/XX, XXX XX B. – J., 28./ A. Q. U., nar. XX.X.XXXX, V. XXX/ XX, XXX XX W. X, 29./ D. Q., nar. X.XX.XXXX, XXX XX Rovňany 15, 30./ D. D. Q., nar. XX.X.XXXX, F. Q. XXX/XXX, XXX XX J. P. - K. R., 31./ E. Q., nar. X.XX.XXXX, U. XXX/XX, XXX XX E., 32./ L. Q., nar. X.X.XXXX, U. XXX/XX, XXX XX E., 33./ D. G. Q., nar. XX.X.XXXX, XXX XX I. XX, 34./ L. N., nar. XX.X.XXXX, W. XXX, XXX XX E., 35./ X. R., nar. X.X.XXXX, D. XXXX/XX, XXX XX B. B. – Fončorda, 36./ J. R., nar. XX.X.XXXX, X. U. XXXX/XX, XXX XX P., 37./ H. R., nar. X.X.XXXX, J. XXXX/XX, XXX XX G., 38./ Y. R., nar. XX.XX.XXXX, F. XXXX/XX, XXX XX G., 39./ J. R., nar. XX.XX.XXXX, E. XXX/XX, XXX XX G., 40./ N. R., nar. XX.X.XXXX, E. XXX/XX, XXX XX F., 41./ D. D. R., nar. X.XX.XXXX, O. XXXX/ X, XXX XX I. E., 42./ R. R., nar. XX.X.XXXX, N. XXXX/XX, XXX XX B. B., 43./ F. R., nar. XX.X.XXXX, R. XXX/XX, XXX XX B. – I., 44./ R. R., nar. XX.X.XXXX, J. XX/X, XXX XX B. - K. D., 45./ M. R., nar. XX.X.XXXX, L.Svobodu 1741//26, 979 01 Rimavská Sobota 1, 46./ N. R., nar. XX.X.XXXX, Z. XXXX/ XX, XXX XX S. T., 47./ X. R., nar. XX.XX.XXXX, L. XXX, XXX XX L., 48./ H. H. R., nar. XX.XX.XXXX, E. XXXX/XX, XXX XX B. B. – E., 49./ Y. R., nar. XX.XX.XXXX, M. Q. XXXX/XX, XXX XX G., 50./ D. R., nar. XX.XX.XXXX, Rudé námestie 14, 743 01 Bílovec, 51./ I. R., nar. X.X.XXXX, F. XXXX/XX, XXX XX K. – Z., 52./ X. P., nar. XX.XX.XXXX, C. D. I. XXXX/XX, XXX XX P., 53./ N. P., nar. XX.X.XXXX, F. XXX, XXX XX O. Q., 54./ H. D. D., nar. X.XX.XXXX, XXX XX I. XX, 55./ D. B. D., nar. XX.X.XXXX,T. XX, XXX XX T., 56./ H. J. D., nar. XX.X.XXXX, E. XXX/XX, XXX XX F., 57./ N. D., zast. Slovenský pozemkový fond, Búdkova 36, Bratislava, IČO: 17335345, 58./ H. D. D., nar. XX.XX.XXXX, E. XXX/X, XXX XX F., 59./ N. D., nar. XX.X.XXXX, D. XXX/XX, XXX XX B. U., 60./ D. D., nar. X.X.XXXX, XXX XX I. XX, XX./ F. D., zast. Slovenský pozemkový fond, Búdkova 36, Bratislava, IČO: 17335345, 62./ D. K., nar. XX.X.XXXX, J. XXXX/XX, XXX XX B. - F. B., 63./ D. D. F., nar. XX.XX.XXXX, T. XXX, XXX XX Q., 64./ N. F., nar. X.XX.XXXX, R. X, XXX XX L. Q., 65./ D. L. F., nar. XX.X.XXXX, U. K. XXXX/XX, XXX XX D. – G., 66./ D. P. F., nar. XX.XX.XXXX, F. XXX/XX, XXX XX F., 67./ D. I., nar. XX.X.XXXX, XXX XX I. XX, 68./ X. I., nar. XX.XX.XXXX, D. XXX/XX, XXX XX B. – I., 69./ B. D. I., nar. XX.X.XXXX, XXX XX I. XX, 70./ G. I., nar. XX.XX.XXXX, D. XXX/XX, XXX XX B. – I., 71./ J. I., nar. XX.X.XXXX, Q. X, XXX XX Q., 72./ D. N. E., nar. XX.X.XXXX, XXX XX Cinobaňa 126, 73./ N. E., nar. XX.X.XXXX, XXX XX I. XX, 74./ J. E., nar. XX.X.XXXX, U. XXXX/X, XXX XX B. B. – Fončorda, 75./ D. P. E., nar. XX.XX.XXXX, R. K. XXX/XXX, XXX
XX E., 76./ Slovenská republika – Slovenský pozemkový fond, IČO: 17 335 345, Búdkova 36, Bratislava, 77./ D. E., zast. Slovenský pozemkový fond, Búdkova 36, Bratislava, IČO: 17335345, 78./ H. N. E., nar. XX.XX.XXXX, O. XXXX/XX,XXX XX B. B., 79./ X. E., nar. XX.XX.XXXX, U. XXXX/XX, XXX XX P., 80./ B. U., nar. X.X.XXXX, XXX XX I. XX, 81./ N. U., zast. Slovenský pozemkový fond, Búdkova 36, Bratislava, IČO: 17335345, 82./ N. U., nar. X.X.XXXX, K. XXX/XX, XXX XX F., 83./ D. U., zast. Slovenský pozemkový fond, Búdkova 36, Bratislava, IČO: 17335345, 84./ I. U., nar. XX.XX.XXXX, K. Y. XXX/XX, F., 85./ H. M. C., nar. X.X.XXXX, Y. XXXX/X, XXX XX B. - G. B., XX./ H. L., zast. Slovenský pozemkový fond, Búdkova 36, Bratislava, IČO: 17335345, 87./ N. L., nar. XX.X.XXXX, F. XXX/XX, XXX XX F. 4 - Jižní Město, 88./ G. L., nar. XX.X.XXXX, XXX XX I. X, 89./ H. D. L., nar. XX.XX.XXXX, P. XXXX/XX, XXX XX R. X, 90./ Y. L., zast. Slovenský pozemkový fond, Búdkova 36, Bratislava, IČO: 17335345, 91./ L. L., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX I. XX, 92./ D. L., nar. XX.X.XXXX, U. XX/X, XXX XX O., 93./ M. L., nar. X.X.XXXX, I. XXXX/X, XXX XX B. – P., 94./ M. L., nar. XX.XX.XXXX, I. H. XXXX/XX, XXX XX P., 95./ F. G., nar. X.X.XXXX, A. XXX/XX, XXX XX F., Z. I., všetci občania SR a ako dedičia po poručiteľke F. G. B. I. B., nar. X.X.XXXX, zomrela X.X.XXXX,: 96./ B. T. I. B., nar. X.X.XXXX, E. XXX/XX, Poltár, občianka SR, 97./ D. Q. O. I. B., nar. XX.X.XXXX, M. B. XXXX/X, P., občianka SR, všetko ako členovia pozemkového spoločenstva Urbárska a lesné spoločnosti Rovňany, pozemkové spoločenstvo, IČO : 42312728, Rovňany 98, 985 24 Rovňany, zastúpení na základe § 16 ods. 2 zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách výborom pozemkového spoločenstva, zastúpení na základe plnej moci JUDr. Bronislavou Garajovou, AK, Železničná č. 291, Poltár, proti žalovaným: 1./ D. M. U., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX B. XXX, zast.: Mgr. Jozef Mochnacký, advokát, Advokátska kancelária so sídlom v Lučenci, T.G.Masaryka 14/A, 2./ R. U., nar. XX.XX.XXXX,trvale bytom Q. S. XXX/XX, XXX XX P., prechodne Q., O. XXX/XX, 3./ E. R., nar. XX.XX.XXXX, B. X, XXX XX B., o vypratanie nehnuteľností, takto rozhodol: I. Žalovaní 1/ a 2/, s ú p o v i n n í vypratať nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v k.ú. B., zapísanú na Okresnom úrade Poltár na LV č. XXX ako E KN p.č. 607/47 lesný pozemok o výmere 837m2, a to do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Súd žalobu voči žalovanému 3/ z a m i e t a. III. Žalovaní 1/ a 2/ s ú p o v i n n í nahradiť žalobcom trovy konania v rozsahu 100% do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu o výške náhrady trov konania s tým, že plnením ktoréhokoľvek zo žalovaných, zaniká v rozsahu jeho plnenia povinnosť druhého žalovaného. IV. žalovanému 3/ sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 1. Žalobcovia sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 08.01.2024 domáhali voči žalovaným vypratania nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území B., zapísanej Okresným úradom Poltár na LV č. XXX ako EKN parcela č. 607/47 lesný pozemok, o výmere 837m2 do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Žalobcovia žalobu odôvodnili tým, že ako členovia pozemkového spoločenstva: Urbárska a lesné spoločnosti Rovňany, pozemkové spoločenstvo, sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku nachádzajúceho sa v katastrálnom území B., na LV č. XXX, a to parcely EKN č. 607/47 lesný pozemok o výmere 837m2. Pozemok vo vlastníctve členov pozemkového spoločenstva však užíva žalovaná 1/ ako vlastníčka susediacej nehnuteľnosti - rodinného domu súpisné č.XXX na CKN parcela č. 622, ktorá je dcérou žalovaného 2/ a susediace nehnuteľnosti získala darovacou zmluvou V XXX/XXXX. Žalovaný 3/ je švagrom žalovaného 2/. 2.1. Žalobcovia uviedli, že pozemok EKN parcela č. 607/47 sa nachádza medzi zástavbou rodinných domov v obci B. a tvorí vchod do lesného porastu v správe pozemkového spoločenstva, pričom je nevyhnutne potrebný pre spoločenstvo na prejazd lesnou technikou do lesného porastu, ako aj peši a nachádza sa na ňom transformátor. Z uvedeného dôvodu výbor pozemkového
spoločenstva vstúpil so žalovanými dojednania, pričom žalovaných vyzval na predloženie dokladov, ktoré by ich oprávňovali k užívaniu cudzej nehnuteľnosti. Žalovaní na výzvu predložili Nájomnú zmluvu zo dňa 05.12.2000, ktorej predmetom boli parcela č.607/67 zastavané plochy o výmere 273m2 a parcela č. 607/66 ostatné plochy o výmere 537m2 a bola uzatvorená s pozemkovým spoločenstvom Urbárska a lesné spoločnosti Rovňany bez právnej subjektivity, zastúpené D. D.. Nájomcami boli žalovaný 2/ a žalovaný 3/. 2.2. Žalobcovia v žalobe poukazujú na to, že predmetom nájomnej zmluvy nie je parcela EKN č. 607/47 lesný pozemok o výmere 837m2 vypratania ktorej sa domáhajú a predloženú nájomnú zmluvu pozemkové spoločenstvo ani neeviduje medzi uzatvorenými nájomnými zmluvami. Keďže ju pozemkové spoločenstvo neuzatvorilo, majú za to, že nájomná zmluva spoločenstvo ani nezaväzuje. Navyše predmetom nájomnej zmluvy sú pozemky, ktoré nie sú evidované v katastri nehnuteľností, preto považujú nájomnú zmluvu za neplatnú a spoločenstvo nezaväzujúcu. Podotkli, že pozemkové spoločenstvo združujúce žalobcov nie je univerzálnym sukcesorom spoločenstva, ktoré nedisponovalo právnou subjektivitou. 2.3. Žalobcovia následne v žalobe uviedli, že listom zo dňa 23.11.2023 spoločenstvo vyzvalo žalovaných, aby pozemok v podielovom spoluvlastníctve členov pozemkového spoločenstva vypratali, pričom žalovaní aj naďalej pozemok užívajú, na pozemku sa nachádzajú hospodárske budovy, a teda užívajú predmetnú nehnuteľnosť bez platnej nájomnej zmluvy a bez právneho dôvodu, pričom žalobcom za užívanie neplatia žiadnu náhradu. 3. Žalovaná 1/ sa k podanej žalobe vyjadrila prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomným podaním doručeným súdu dňa 11.04.2024 v ktorom uviedla, že je vlastníčkou susedných nehnuteľností, vedených na LV č.XX pre katastrálne územie B., a to pozemku CKN parcela č.621 záhrada o výmere 680 m2, parcely č. 622 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 78m2, parcely č.623 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 378m2 a rodinného domu súp.č.100 na parc. 622, pričom pozemok žalobcov EKN parc.č. 607/47 lesný pozemok o výmere 837m2 neužíva. Stavby, ktoré sú na ňom umiestnené, nie sú v jej vlastníctve, keďže nehnuteľnosť nadobudla na základe kúpnej zmluvy z 23.09.2021 a užíva ich len od uvedeného dátumu. Pred kúpou nehnuteľnosti bývala v Lučenci, žiadne stavby preto na uvedenom pozemku nepostavila a ani nenadobudla iným spôsobom. 3.1. Žalovaná 1/ ďalej vo vyjadrení uviedla, že má vedomosť o tom, že na pozemku EKN parcela č. 607/47 je postavený oporný múr, ktorý bráni zosuvu pôdy, pričom bol postavený ešte niekedy v 60. rokoch a takéto oporné múry sú postavené za každým rodinným domom na ulici z dôvodu hrozby zosuvu pôdy. Na opornom múre je postavený plechový prístrešok, tiež postavený v 60. rokoch za účelom zabránenia vytápania prízemia rodinného domu žalovanej 1/ jej starým otcom. Ani oporný múr, ani prístrešok však nepatria do jej vlastníctva a ani ich aktívne neužíva. Na pozemku je ďalej postavené oplotenie, ktoré rovnako ako aj oporný múr a plechový prístrešok nepatrí do jej vlastníctva a podľa jej vedomostí nebráni vstupu na pozemok EKN parcela č. 607/47 cez bránu, ktorá nie je uzamknutá a ani nie je na nej zámok. 3.2. Žalovaná 1/ ďalej uviedla, že podľa jej vedomostí bol tento pozemok predmetom predaja na základe Kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, ktorá však nebola zavkladovaná do katastra nehnuteľností, aj keď kúpna cena vo výške 16.200,-Sk bola predávajúcemu zaplatená. Na základe uvedenej kúpnej zmluvy bol kupujúci povinný urobiť oplotenie pozemku na parc.č. 607/47. Potom, ako kúpna zmluva nebola zavkladovaná, bolo urobené oplotenie uvedeného pozemku na základe dohody s predsedom Urbárskej lesnej spoločnosti Rovňany, keďže uvedená spoločnosť nebola schopná vrátiť zaplatenú kúpnu cenu. Vzhľadom k uvedenému považuje žalobu za nedôvodnú a navrhuje ju zamietnuť. 4. Žalovaný 2/ sa k podanej žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 18.04.2024, v ktorom uviedol, že na uvedenom pozemku sa nenachádzajú žiadne stavby v jeho vlastníctve a pozemok vôbec neužíva. Rovnako žiadnym spôsobom neobmedzuje vlastnícke právo žalobcov k vyššie uvedenému pozemku, preto považuje žalobu za nedôvodnú a navrhuje ju zamietnuť. 5. Žalovaný 3/ sa k podanej žalobe nevyjadril. 6. Žalobcovia na vyjadrenie žalovaných reagovali písomným podaním doručeným súdu dňa 23.05.2024 v ktorom uviedli, že zotrvávajú na podanej žalobe, ako aj na tvrdení uvedenom v žalobe o tom, že na pozemku žalovaná 1/ a jej príbuzní parkujú motorové vozidlá a prístrešok je príslušenstvom k rodinnému domu žalovanej. Okrem toho partner žalovanej na sociálnej sieti ako reakciu na rokovanie obecného
zastupiteľstva obce Breznička, týkajúceho sa prenájmu sporného pozemku obcou uviedol, že cesta do hory vedľa domu súp.č. 100 bude uzatvorená minimálne do roku 2095. 6.1. Dňa 10.10.2024 právna zástupkyňa žalobcov súdu oznámila, že medzi sporovými stranami prebehli mimosúdne jednania, ktorých výsledkom bolo čiastočné posunutie oplotenia pozemku brániaceho vstupu na pozemok, avšak jedná sa len opätovne o posunutie plota na pozemok žalobcov tak, aby bolo možné prechádzať do lesa, keďže pozemok žalobcov praktický kopíruje obvodný múr rodinného domu súp.č.100 postaveného na CKN parc.č. 622 patriaci žalovanej 1/. Oplotenie, ktoré žalovaná posunula sa preto aj naďalej nachádza na pozemku žalobcov. K dobrovoľnému plneniu došlo len čiastočne. 7. Súd vo veci nariadil na 20.11.2024 predbežné prejednanie sporu, ktorého sa sporové strany osobne zúčastnili. Žalobcovia zotrvali na podanej žalobe, nakoľko k plneniu zo strany žalovaných došlo len čiastočne a to tým, že žalovaní odstránili zátarasu - vstup na pozemok, avšak stále je potrebné odstrániť časť oplotenia vpredu, t.j. múrik, ktorý je z červenej plotovky a v zadnej časti pozemku sa nachádza plechové oplotenie a prístrešok, respektíve voliéry so psami. 7.1. Právny zástupca žalovanej 1/ na predbežnom prejednaní sporu uviedol, že sa so žalobcami snažili mimosúdne dohodnúť a z tohto dôvodu žalovaná 1/ odstránila aj plechové oplotenie, ktoré bránilo vstupu na uvedený pozemok, aj keď nepatrilo podľa jej názoru do jej vlastníctva. Z tohto dôvodu ho zatiaľ len oprela o svoju nehnuteľnosť, keďže nevie, ako má s ním naložiť. Čo sa týka pevnej časti plota spredu, takisto má za to, že toto oplotenie nie je jej vlastníctvom. Prístrešok, na ktorý poukazuje právna zástupkyňa žalobcov, bol tiež vybudovaný ešte v čase, kedy nebola vlastníčkou nehnuteľností, čiže ho nadobudla spolu s rodinným domom a jedná sa o prekrytie oporného múrika slúžiaceho k zabráneniu zosuvom pôdy, pričom sa so žalobcom dohodli, že tento múr nemusí odstraňovať a ani ho nie je možné odstrániť, nakoľko by dochádzalo k zosuvom pôdy na pozemok žalovanej. 7.2. Právna zástupkyňa žalobcov potvrdila, že uvedené oporné oplotenie je oporou brániacou k zosuvu svahu, preto nežiadali a ani nežiadajú o jeho odstránenie. 7.3. Právny zástupca žalovanej 1/ potvrdil skutočnosť o tom, že na pozemku žalobcov sa nachádza ešte jedna voliéra s dvoma psami, avšak k tejto časti pozemku má právny titul na užívanie jej otec - žalovaný 2/, a to na základe uzatvorenej platnej nájomnej zmluvy. 7.4. Žalovaný 2/ na predbežnom prejednaní sporu potvrdil umiestnenie voliéry s dvomi psami na pozemku žalobcu, avšak má za to, že tento pozemok, na ktorom sa nachádza voliéra má prenajatý na základe nájomnej zmluvy s urbárskym spoločenstvom, ktorá je podľa neho platná a stále trvá. 7.5. Žalovaný 3/ na predbežnom prejednaní sporu uviedol, že žiadny vzťah k tomuto pozemku a nehnuteľnosti nemá, preto žiada žalobcu, aby zobral žalobu v časti jeho osoby späť, nakoľko na uvedenom pozemku nemá umiestnené žiadne hnuteľné ani nehnuteľné veci. 8. Z dôvodu návrhu sporových strán prerušiť konanie za účelom mimosúdnych jednaní, súd uznesením vyhláseným na predbežnom prejednaní sporu konanie prerušil najmenej na 3 mesiace a opätovne vo veci konal až na základe návrhu právnej zástupkyne žalobcov, v ktorom uviedla, že k dohode medzi sporovými stranami nedošlo, hoci od posledného prejednania veci prebehli medzi stranami sporu mimosúdne jednania, kde bolo žalovanej 1/ navrhnuté aj zriadenie práva prechodu a prejazdu ako práva záväzkového, a to bezodplatne, no žalovaná 1/ to odmietla a poukazovala na nájomnú zmluvu k pozemku uzatvorenú s jej otcom, ktorá je podľa nej platná. 8.1. Právna zástupkyňa žalobcov k nájomnej zmluve zo dňa 05.12.2000, ako aj kúpnej zmluve zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré žalovaní predložili uviedla, že na pozemkové spoločenstvo - Urbárska a lesné spoločnosti Rovňany bez právnej subjektivity sa v roku 1997 vzťahoval režim zákona č. 181/1995 Z.z. o pozemkových spoločenstvách. V Článku 2. Kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi Urbárskou a lesnými spoločnosťami Rovňany zast. D. D. ako predávajúcim a R., M. U., E.. R. a R.. R. ako kupujúcimi sa uvádza: „podielnici na schôdzi podielnikov 17.12.1995 rozhodli sa odpredať preluku medzi parcelami 607/26 a 607/3. Výbor spoločenstva na svojom zasadnutí 03.03.1997 rozhodol odpredať parcelu č. 607/67 a 607/66 kupujúcemu R. U. za 16.200,- Sk. Výbor poveruje D. D. uzatvorením kúpno-predajnej zmluvy“. 8.2. Žalobcovia zastávajú názor, že uzatvorenie kúpnej zmluvy podliehalo zákonu č. 181/1995 Z.z. o pozemkových spoločenstvách, kde v zmysle § 18 ods. 1 písm. d) zákona, do pôsobnosti zhromaždenia patrí najmä rozhodovať o hospodárení spoločenstva a nakladaní so spoločným majetkom spoločenstva. Kompetencia rozhodovať o hospodárení a nakladaní s majetkom patrila v tom čase valnému zhromaždeniu spoločenstva. Valné zhromaždenie a výbor odsúhlasili odpredaj pozemkov a k tomuto úkonu poveril výbor predsedu D. D.. Skutočnosť, že vôľa členov pozemkového
spoločenstva smerovala k uzatvoreniu kúpnej zmluvy potvrdzuje aj príjmový pokladničný doklad na sumu 16.200,-Sk, ktorý je vystavený z 24.05.1997, teda v čase schválenia odpredaja nehnuteľnosti. Nájomná zmluva bola uzatvorená až v roku 2000, preto platba 16.200,- Sk nebola uhradená ako nájomné. Podľa žalobcov z obsahu nájomnej zmluvy, ani z iného listinného dôkazu nevyplýva novácia záväzku, teda zmena kúpnej zmluvy na nájom. Podľa stanov pozemkového spoločenstva pod č.7: členská schôdza schvaľuje pravidlá hospodárenia na nerozdelenom a spoločnom užívaní majetku spoločnosti. Valné zhromaždenie ani výbor spoločenstva neschválil uzatvorenie nájomnej zmluvy, ani nepoveril výbor spoločenstva, či jeho predsedu jej uzatvorením. Podľa § 20 ods. 3 zákona č. 181/1995 Zb. o pozemkových spoločenstvách, výbor je štatutárnym orgánom spoločenstva a zodpovedá za svoju činnosť zhromaždeniu. Ak zo stanov nevyplýva niečo iné, za výbor koná navonok predseda spoločenstva, ktorý je súčasne členom výboru. Ak je však na právny úkon, ktorý robí výbor predpísaná písomná forma, je potrebný podpis aspoň dvoch členov výboru. Žalobcovia v tejto súvislosti ďalej uviedli, že podľa potvrdenia OÚ Poltár zo dňa 26.02.1996, bolo pozemkové spoločenstvo zapísané do registra pozemkových spoločenstiev bez právnej subjektivity pod č. 4/1996 – REPSb, pričom za spoločníkov bol oprávnený konať D. D. v rozsahu: v hospodárskych záležitostiach v intenciách rozhodnutia výboru. Žalobcovia preto konštatujú, že po oboznámení sa s obsahom vtedy platnej právnej úpravy, kúpnej zmluvy a nájomnej zmluvy, stanov spoločenstva a potvrdenia o registrácii spoločenstva bez právnej subjektivity, nájomná zmluva mala na základe dohody strán písomnú formu, preto ju museli podpísať dvaja členovia výboru spoločenstva. O hospodárení so spoločnými nehnuteľnosťami rozhodovalo valné zhromaždenie ( členská schôdza ) a následne vykonával rozhodnutie výbor. Valné zhromaždenie (členská schôdza) pozemkového spoločenstva schválil odpredaj pozemkov, ale neschválil nájomnú zmluvu. Výbor spoločenstva poveril D. D. uzatvorením kúpnej zmluvy, nie nájomnej zmluvy. Nájomnú zmluvu ako písomný právny úkon mohli za výbor spoločenstva podpísať dvaja členovia výboru. Vzhľadom na uvedené žalobcovia považujú nájomnú zmluvu za neplatný právny úkon, od ktorého nie je možné odvodzovať právo žalovaných k užívaniu nehnuteľnosti. 8.3. Žalobcovia tiež uzavreli, že nájomnú zmluvu dnes existujúce pozemkové spoločenstvo ani neeviduje medzi uzatvorenými nájomnými zmluvami, existujúce pozemkové spoločenstvo ju neuzatvorilo a ani ju nezaväzuje. Pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou združujúce žalobcov nie je univerzálnym sukcesorom spoločenstva, ktoré nedisponovalo právnou subjektivitou. Z tohto dôvodu aj naďalej trvajú na vyprataní pozemku. 9. Na pojednávaní konanom dňa 07.05.2025 právny zástupca žalobcov zotrval na podanej žalobe a pridržal sa svojich doterajších písomných vyjadrení. 9.1. Právny zástupca žalovanej 1/ uviedol, že pozemkové spoločenstvo bez právnej subjektivity nie je právnickou osobou a nemá právnu subjektivitu, t.j. spôsobilosť na práva a povinnosti, ani spôsobilosť na právne úkony. Touto spôsobilosťou disponujú len spoločníci takéhoto pozemkového spoločenstva, ktorými sú vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o konanie za všetkých účastníkov združenia voči tretím osobám v zásade platí, že konať môže každý člen združenia, pokiaľ zmluva neustanovuje niečo iné. Rozhodovacou súdnou praxou bolo ustálené, že účastníci združenia môžu robiť právne úkony voči tretím osobám pod spoločným menom v mene združenia, a to s poukazom na § 10 ods. 2 Obchodného zákonníka, a teda môžu pod spoločným menom združenia uzavrieť aj napr. kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a podobne (rozhodnutie NS ČR 29 Odo/83/2001, R 6/2004 ). Na rozdiel od združenia založeného podľa § 829 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z právnej úpravy inštitútu pozemkového spoločenstva bez právnej subjektivity vyplýva, že právne úkony voči tretím osobám v mene všetkých vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti, ktorí sú spoločníkmi takéhoto spoločenstva bez právnej subjektivity, nemôže robiť každý spoločník, ale len ten, kto je splnomocnený a zároveň oznámený príslušnému orgánu ako splnomocnená osoba konať v mene ostatných spoločníkov navonok, na základe plnomocenstva v zmysle § 31 Občianskeho zákonníka. Z osobitnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 10 ods. 3 zákona č. 181/1995 Z.z. možno nepriamo vyvodiť, že spoločníci spoločne a nerozdielne len ručia za záväzky, ktoré vznikajú konaním ich splnomocnencov v mene spoločníkov. Podľa potvrdenia OÚ Poltár zo dňa 26.02.1996, za spoločníkov pozemkového spoločenstva - Urbárska a lesné spoločnosti Rovňany, bol oprávnený konať D. D., a to v rozsahu: v hospodárskych záležitostiach v intenciách rozhodnutia výboru. Nakoľko sa jednalo o združenie bez právnej subjektivity, oprávnenie konať za spoločníkov mal splnomocnenec D. D., nie teda výbor, ktorý nie je obligatórnym štatutárnym orgánom pri pozemkovom spoločenstve bez právnej subjektivity. Zmluva o nájme zo dňa XX.XX.XXXX bola za spoločníkov podpísaná osobou splnomocnenou spoločníkmi pozemkového spoločenstva, zapísaná na príslušnom OÚ. Zo znenia bodu 7 stanov pozemkového spoločenstva totiž nevyplýva, že členská schôdza rozhoduje o jednotlivých nájomných zmluvách, resp. že podmienkou ich
platnosti je predbežné alebo následné schválenie, či už nájomných alebo iných zmlúv, ale len rozhoduje o pravidlách a zásadách hospodárenia všeobecne. Žalovaná 1/ preto zastáva názor, že pokiaľ by aj eventuálne došlo zo strany splnomocnenca D. D. k prípadnému prekročeniu oprávnenia vyplývajúceho z plnomocenstva udeleného mu spoločníkmi spoločenstva, ktoré bolo podkladom pre vykonanie zápisu spoločenstva Obvodným úradom v Poltári, dôsledkom takéhoto prekročenia nie je neplatnosť právneho úkonu, ale dôsledkom takéhoto konania môže byť len to, že splnomocniteľ nie je právnym úkonom viazaný, avšak len v prípade, ak svoj nesúhlas s týmto konaním oznámi bez zbytočného odkladu osobe, s ktorou splnomocnenec konal. V prejednávanej veci však nebolo tvrdené, že spoločenstvo po uzavretí nájomnej zmluvy oznámilo žalovanému 2/ a žalovanému 3/, že s týmto konaním nesúhlasí. V zmysle § 33 ods. 1 Občianskeho zákonníka preto v prípade, ak splnomocniteľ neoznámi osobe, s ktorou splnomocnenec konal svoj nesúhlas bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o prekročení oprávnenia dozvedel platí, že prekročenie schválil. 9.2. Následne právny zástupca žalovanej 1/ poukázal na rozsudok Krajského súdu Bratislava č. k. 8Co/557/2015, ktorý vo svojom rozsudku uviedol: „ v súvislosti s § 18 ods. 2 písm. d) zákona č. 181/1995 Z.z., podľa ktorého do pôsobnosti valného zhromaždenia patrí okrem iného aj rozhodovanie o hospodárení spoločenstva a nakladaní so spoločným majetkom spoločenstva, na ktoré žalobca v konaní poukazoval, odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 12 citovaného zákona, v zmysle ktorého je určenie orgánov spoločenstva, ich oprávnení a povinností zákonom stanovenou náležitosťou zmluvy o založení, ktorou sa v zmysle § 11 ods. 1 citovaného zákona zakladá spoločenstvo s právnou subjektivitou, a teda na spoločenstvo založené bez právnej subjektivity v zmysle § 10 citovaného zákona sa nevzťahuje zákonom stanovená obligatórna povinnosť vytvorenia orgánov spoločenstva a vytvorenie takýchto orgánov spoločenstvom bez právnej subjektivity je len fakultatívnou možnosťou takéhoto spoločenstva bez právnej subjektivity, a preto sa na takéto spoločenstvo nevzťahuje ani ustanovenie § 18 ods. 2 citovaného zákona. Okrem toho ustanovenie § 18 ods. 2 písm. d) citovaného zákona sa netýka ani hospodárenia a nakladania so spoločným majetkom spoločníkov, ktorý je predmetom zmluvy o nájme, ale týka sa hospodárenia a nakladania so spoločným majetkom spoločenstva, ktorý v zmysle § 13 ods. 1 a 2 citovaného zákona vlastní spoločenstvo a je určený na plnenie úloh spoločenstva, slúži mu a vznikol v súvislosti s užívaním a hospodárením na spoločnej nehnuteľnosti prípadne, ktorý nadobudlo spoločenstvo, ako príspevok, dar alebo iný príjem“. 9.3. Právny zástupca žalovanej 1/ vychádzajúc z právnych záverov uvedených v rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 8Co/557/2015 má za to, že na spoločenstvo založené bez právnej subjektivity v zmysle § 10 citovaného zákona, sa nevzťahuje zákonom stanovená obligatórna povinnosť vytvorenia orgánov spoločenstva a vytvorenie takýchto orgánov spoločenstvom bez právnej subjektivity je len fakultatívnou možnosťou spoločenstva bez právnej subjektivity, preto sa na takéto spoločenstvo nevzťahuje ani ustanovenie § 20 ods. 3 citovaného zákona, ktoré bolo v prípade konania za Urbárska a lesné spoločnosti Rovňany ako pozemkové spoločenstvo bez právnej subjektivity nerealizovateľné aj z dôvodu, že podľa potvrdenia OÚ Poltár zo dňa 26.02.1996, za spoločníkov pozemkového spoločenstva Urbárska a lesné spoločnosti Rovňany bol oprávnený konať výlučne splnomocnenec D. D., nie nejaký orgán - výbor, respektíve konkrétni členovia takéhoto výboru. Takéto oprávnenie na konanie za spoločníkov pozemkového spoločenstva z potvrdenia OÚ Poltár nevyplýva a za spoločníkov pozemkového spoločenstva bol oprávnený konať jedine a výlučne D. D.. 9.4. Právny zástupca žalovanej 1/ ďalej k platnosti nájomnej zmluvy uviedol, že § 663 Občianskeho zákonníka nepredpisuje písomnú formu a môže byť uzatvorená aj ústne, či konkludentne. Z obsahu nájomnej zmluvy je nesporné, že zmluvné strany sa dohodli na predmete nájmu, dobe nájmu, výške nájmu a nájomné bolo zaplatené. Podľa dojednania zmluvných strán obsiahnuté v nájomnej zmluve, písomná forma sa vyžaduje len v prípade dodatkov k nájomnej zmluve, pričom žiadny dodatok urobený nebol. Skutočnosť, že dnes existujúce spoločenstvo neeviduje zmluvu, neznamená jej neplatnosť a neexistenciu, najmä ak ide o vzťah vzniknutý v čase, keď spoločenstvo nemalo právnu subjektivitu a právne úkony sa vykonávali menej formalizovane. Nedostatky v evidencii spoločenstva nemôžu byť na ujmu žalovaným, ktorí uzavreli nájomnú zmluvu v dobrej viere a v tomto konaní preukázali existenciu platnej nájomnej zmluvy a podľa jeho názoru, zmluva je platná aj pre pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou. Nenastala totiž žiadna právna skutočnosť, ktorá by mala za následok zánik tejto nájomnej zmluvy. 9.5. Na uvedenom pojednávaní súd vypočul štatutára Urbárska a lesné spoločnosti Rovňany, pozemkové spoločenstvo D. L. Q., ktorý v predmetnej veci uviedol, že členom spoločenstva je už od 90.tych rokov a ako predseda 3 roky. Nájomná zmluva, ktorú žalovaní v konaní predložili, nebola na valnom zhromaždení vlastníkov pozemkového spoločenstva nikdy prerokovávaná. Pozemok, ktorý je predmetom sporu sa spoločenstvo rozhodlo prenajať obci, no ozvali sa žalovaní, že už prenajatým
je. Dôkladne preto prezrel všetky doklady, avšak túto nájomnú zmluvu v dokladoch pozemkového spoločenstva nikde nenašiel. Potom, ako mu bola zo strany žalovaných mailom doručená, bol zhrozený, ako niekto mohol prenajať pozemok na 99rokov. Je to vyslovene nevýhodná zmluva pre urbár, pretože obvykle daň z nehnuteľnosti platí nájomca, pričom za pozemok, vypratania ktorého sa domáhajú, platí daň z nehnuteľnosti terajšie pozemkové spoločenstvo, preto pokiaľ by sa nerozhodli, že tento pozemok prenajmú obci, ani by nevedeli, že už mal byť niekedy v minulosti údajne prenajatý. D. L. Q. ďalej vypovedal, že sa na pozemku bol pozrieť a zistil, že tento pozemok využíva pani U. ( žalovaná 1/) ako parkovacie miesto, je tam postavený aj prístrešok pre psa, teda využívajú väčšinu z tohto pozemku. Dom pani U. je presne na hranici s pozemkom spoločenstva a jedine cez tento pozemok môže žalovaná 1/ vojsť do garáže, preto jej navrhli, že jej umožnia bezplatný prechod cez pozemok, aby mohla chodiť do svojej nehnuteľnosti a parkovať v garáži, s čím pani U. nesúhlasila, stále bola toho názoru, že nájomná zmluva existuje, je platná, takže nie je dôvod. Predseda spoločenstva D. L. Q. tiež uviedol, že z tých podkladov ktoré má k dispozícii mu vychádza, že tento pozemok mienil bývalý predseda D. D. odpredať, avšak kataster zmluvu nezavkladoval. Na základe toho si myslí, že vymysleli údajnú nájomnú zmluvu a tie peniaze čo zaplatili, ak vôbec zaplatili, nakoľko k tomu nemá žiadnu evidenciu, tak ide o doklad za predaj pozemku, nie nájom. 9.6. Svedok D. B. R. na pojednávaní konanom dňa 7.5.2025 vypovedal, že je starostom obce Breznička a v súvislosti s rekonštrukciou chodníkov v obci zistil, že jeden pozemok pod chodníkom obci nepatrí a z tohto dôvodu oslovil predsedu urbariátu pána D. Q., či obci tento pozemok prenajmú. On sa vyjadril že samozrejme, aby nechal pripraviť zmluvu. Následne si uvedomil, že tento pozemok priamo susedí s pozemkom žalovanej 1/ a vie, že ohľadne toho pozemku boli už dlhodobejšie medzi obyvateľmi otázky, prečo je uzavretý. V minulosti tam totiž viedla cesta do lesa, ktorá sa aj využívala, chodili po nej traktory, potom sa však tento prístup uzavrel a z počutia má vedomosť, že to bol otec pani U., čiže žalovaný 2/. Ako bežného občana ho to nezaujímalo, ale ako starostu áno, nakoľko niekoľkokrát boli za ním aj pracovníci distribúcie, že sa nevedia dostať ku transformátoru, lebo je to zahradené a pýtali sa ho aj občania, prečo je prechod uzavretý a nedá sa do lesa prejsť. Z tohto dôvodu opäť oslovil pána D. Q. ako predsedu urbariátu, aby mu tieto skutočnosti vysvetlil, nakoľko na liste vlastníctva nenašiel žiadnu ťarchu. Pán Q. sa vyjadril, že on k tomu pozemku nemá nijakú zmluvu, ani nikto neplatí nájom za tento pozemok a z jeho pohľadu je preto voľný. Pozemok zahrnuli do nájomnej zmluvy, keďže si ho chceli prenajať a na obecnom zastupiteľstve túto nájomnú zmluvu aj schválili. Svedok ďalej vypovedal, že zhodou okolností v ten deň bol pred bodom, v ktorom sa mala schvaľovať táto nájomná zmluva aj dosť ostrejšia výmena názorov s pani U. za poplatky škôlky a následne partner pani U. mailom komentoval, z akého dôvodu riešime prenájom tohto pozemku, keď už je prenajatý príbuzným pani U. na 99 rokov. Urobil snímku obrazovky a poslal ju pánovi Q., že je tu nejaký problém s týmto pozemkom a z tohto dôvodu aj pozastavili uzavretie nájomnej zmluvy. Pán Q. ho požiadal, aby sa pokúsil získať nejaké dokumenty ohľadne nároku na tento pozemok zo strany žalovaných a z tohto dôvodu pani U. aj oslovil. Bolo mu prisľúbené, že dostaneme tieto dokumenty na obecný úrad, avšak do dnes tak neurobila. Svedok ďalej uviedol, že v súčasnosti je už brána, ktorá bránila prístupu do lesa odstránená, len je vstup zarastený stromami. Na samotnom pozemku sa ešte nachádza prístrešok, v ktorom sú psy a nejaký plot od cesty, čo však obci nevadí. Obec si chce pozemok prenajať za účelom obnovenia cesty do lesa. 9.7. Svedok H. D., ktorého súd vypočul na pojednávaní konanom dňa 7.5.2025 vypovedal, že je poslancom obecného zastupiteľstva a tento pozemok na obecnom zastupiteľstve prejednávali. V minulosti bol využívaný ako cesta, prístup do lesa. Ako mladý sa tam chodieval sánkovať, chodievalo sa tadiaľ na huby, bicyklovali sa tam, ale zhruba pred 20 - 25 rokmi sa to zapravilo a prístup viac do lesa nebol. Nevedel z akého dôvodu. Išlo o dobrú skratku aj do dediny a po zapravení sa to muselo obchádzať. Pred mesiacom sa tam bol pozrieť a ešte stále to bolo zarastené, zvrchu tam bol natiahnutý nejaký plot a nedalo sa tadiaľ prejsť. 10. Podľa § 123 zákona č. 40/1964 Zb.z. Občiansky zákonník, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. 11. Podľa § 126 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. 12. Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
13. Podľa § 33 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce z plnomocenstva, je splnomocniteľ viazaný, len pokiaľ toto prekročenie schválil. Ak však splnomocniteľ neoznámi osobe, s ktorou splnomocnenec konal, svoj nesúhlas bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o prekročení oprávnenia dozvedel, platí, že prekročenie schválil. 14. Podľa § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak splnomocnenec pri konaní prekročil svoje oprávnenie konať za splnomocniteľa alebo ak niekto koná za iného bez plnomocenstva, je z tohto konania zaviazaný sám, ibaže ten, za koho sa konalo, právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schváli. Ak splnomocniteľ neschváli prekročenie plnomocenstva alebo konanie bez plnomocenstva, môže osoba, s ktorou sa konalo, od splnomocnenca požadovať buď splnenie záväzku, alebo náhradu škody spôsobenej jeho konaním. 15. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. 16. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. 17. Podľa § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka, písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne. 18. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. 19. Podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak. 2a) 20. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky. 21. Podľa § 1 zákona č. 181/1995 Zb.z. o pozemkových spoločenstva účinného ku dňu 05.12.2000, tento zákon upravuje vznik, právne postavenie, hospodárenie a zánik pozemkových spoločenstiev, ako aj niektoré práva, povinnosti a vzájomné vzťahy členov pozemkového spoločenstva. 22. Podľa § 9 zákona č. 181/1995 Z.z., spoločenstvo podľa tohto zákona môže vzniknúť ako spoločenstvo bez právnej subjektivity alebo ako spoločenstvo s právnou subjektivitou. 23. Podľa § 10 zákona č. 181/1995 Z.z. (1) Spoločenstvo bez právnej subjektivity zakladajú vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti (ďalej len "spoločníci") zápisom do zoznamu spoločníkov. Podmienkou zápisu je aj písomné vyhlásenie spoločníkov o združení sa. Na vznik spoločenstva bez právnej subjektivity je potrebný zápis spoločníkov vlastniacich najmenej dve tretiny spoločnej nehnuteľnosti a súhlas Slovenského pozemkového fondu za vlastnícke podiely spoločnej nehnuteľnosti v jeho správe. (2) Spoločníci sú povinní oznámiť vznik spoločenstva bez právnej subjektivity obvodnému lesnému úradu, ktorý vedie register pozemkových spoločenstiev. Spoločníci súčasne oznámia, kto je splnomocnený v ich mene konať navonok. 16) (3) Za záväzky spoločenstva podľa odseku 1 voči iným osobám ručia spoločníci spoločne a nerozdielne. 24. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 181/1995 Z.z., spoločenstvo s právnou subjektivitou 17) sa zakladá zmluvou o založení spoločenstva s právnou subjektivitou (ďalej len "zmluva o založení") vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti. 25. Podľa § 12 zákona č. 181/1995 Z.z. (1) Zmluva o založení musí byť písomná a musí obsahovať a) názov a sídlo spoločenstva,
b) účel spoločenstva, c) orgány spoločenstva, ich oprávnenia a povinnosti, d) spôsob voľby, odvolávania a volebné obdobie orgánov spoločenstva, e) základné práva a povinnosti členov spoločenstva, f) podmienky obmedzenia drobenia vlastníckych podielov spoločnej nehnuteľnosti, g) ďalšie skutočnosti, o ktorých to ustanovuje tento zákon alebo dohoda členov spoločenstva, najmä skutočnosť, či spoločenstvo vykonáva činnosť podľa § 3 ods. 2. (2) V zmluve o založení možno určiť, že spoločenstvo vydá svoje stanovy, ktoré podrobnejšie upravia práva a povinnosti členov spoločenstva, vnútornú organizačnú štruktúru spoločenstva, pôsobnosť jeho orgánov, zásady hospodárenia spoločenstva, prípadne ďalšie otázky, na ktorých sa členovia dohodli. (3) Súčasťou zmluvy o založení je aj zoznam vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti, ktorí zmluvu uzatvárajú. 26. Podľa § 31 ods. 1, 5, 6 zákona č. 97/2013 Zb. o pozemkových spoločenstvách (1) Spoločenstvá s právnou subjektivitou podľa doterajších predpisov sa považujú za spoločenstvá podľa tohto zákona. Spoločenstvá bez právnej subjektivity založené podľa doterajších predpisov sa považujú za spoločenstvá bez právnej subjektivity podľa doterajších predpisov až do splnenia povinnosti podľa odseku 5. (5) Spoločenstvá založené podľa doterajších predpisov sú povinné prispôsobiť svoje právne pomery ustanoveniam tohto zákona do 30. júna 2014 a podať návrh na zápis podľa § 24, ak nie sú zapísané v registri, alebo návrh na zápis podľa § 25 ods. 2, ak sú zapísané v registri. (6) Spoločenstvá bez právnej subjektivity založené podľa doterajších predpisov sú povinné do 30. júna 2014 podať návrh na zápis podľa § 24. 27. Podľa § 31 ods. 10, 14 zákona č. 97/2013 Z.z. (10) Ak spoločenstvo bez právnej subjektivity založené podľa doterajších predpisov nesplní povinnosť podľa odseku 6, zrušuje sa. (14) Na spoločenstvo, ktoré vzniklo zo spoločenstva bez právnej subjektivity, prechádzajú ku dňu zápisu do registra len práva a povinnosti, ktoré vznikli jednotlivým vlastníkom podielov na spoločnej nehnuteľnosti v súvislosti s jej obhospodarovaním. 28. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. 29. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. 30. Vyššie uvedené zákonné ustanovenia súd aplikoval na zistený skutkový stav. 31. Vlastnícke právo patrí do skupiny absolútnych práv, ktoré pôsobia voči všetkým, takže im zodpovedá povinnosť každého iného subjektu nerušiť oprávnený subjekt vo výkone jeho práva k veci. Ak dôjde k porušeniu tohto práva, zabezpečuje Občiansky zákonník vlastníkovi účinnú ochranu vo forme vlastníckych žalôb. Vlastnícke žaloby uvedené v ustanovení § 126 Občianskeho zákonníka sú hmotnoprávnym inštitútom, na základe ktorého sa realizuje subjektívny nárok vlastníka veci na ochranu. Subjektom oprávneným na podanie vlastníckej žaloby podľa ustanovenia § 126 ods. 2 Občianskeho zákonníka je predovšetkým vlastník veci, preto základnou podmienkou úspechu všetkých žalôb vo vlastníckych veciach je preukázanie vlastníckeho práva žalobcu. 31.1. Žalobcovia svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní preukázali predložením listu vlastníctva č.XXX, vedeného Okresným úradom - katastrálnym odborom pre okres Poltár, katastrálne územie B., v ktorom je vlastnícke právo žalobcov k parcele č. XXX/XX lesný pozemok o výmere 837m2 (vypratania ktorého sa podanou žalobou žalobcovia domáhajú) zapísané. 31.2. Pasívnu vecnú legitimáciu má v prípade vlastníckych žalôb akákoľvek osoba, ktorá zasahuje do vlastníckeho práva iného, resp. o sebe tvrdí, že je vlastníkom resp. detentorom veci, o ktorú v spore ide, či z iného dôvodu odmieta vec vydať. 31.3. V ustanovení § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka sú zakotvené dve typické vlastnícke žaloby, a to negatórna žaloba - žaloba na stanovenie povinnosti zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva a vindikačná, resp. reivindikačná žaloba - žaloba na vydanie veci. Osobitným druhom negatórnej
žaloby je žaloba na vypratanie pozemku, ktorá je prostriedkom ochrany vlastníka pozemku proti tomu, kto na pozemku má neoprávnene umiestnené hnuteľné veci, prípadne tento pozemok neoprávnene užíva ( uznesenie NR ČR 27.07.2005 spisová značka 22Cdo/1646/2005 ). Žalobcovia sa práve takouto podanou žalobou domáhali súdnej ochrany voči žalovaným, ktorí podľa tvrdenia žalobcov jeho nehnuteľnosť bez právneho dôvodu užívajú a majú na nej umiestnené hnuteľné veci. 32. Medzi stranami nebolo sporné, že nehnuteľnosťou, ktorú žalobcovia žiadali vypratať, je pozemok špecifikovaný ako parcela EKN č. 607/47 lesný pozemok o výmere 837m2, ktorého vlastnícke právo je na žalobcov zapísané na LV č. XXX vedeného Okresným úradom Poltár, katastrálny odbor, pre katastrálne územie B.. V priebehu konania prebehli medzi sporovými stranami viaceré mimosúdne jednania za účelom mimosúdnej dohody, výsledkom ktorých bolo podľa žalobcov čiastočné plnenie zo strany žalovaných, avšak k úplnému plneniu (odstráneniu hnuteľných vecí a užívaniu nehnuteľnosti) zo strany žalovanej 1/ a žalovaného 2/ nedošlo. 33. Žalobcovia už v podanej žalobe uvádzajú, že vstúpili do jednania so žalovanými a vyzvali ich na predloženie dokladov, ktoré by ich oprávňovali užívať cudziu nehnuteľnosť, na čo bola zo strany žalovanej 1/ a žalovaného 2/ predložená Nájomná zmluva zo dňa XX.XX.XXXX, ktorú žalovaný 2/ spolu so žalovaným 3/ ako nájomcovia uzatvorili s pozemkovým spoločenstvom bez právnej subjektivity: Urbárska a lesné spoločnosti Rovňany, ktoré bolo pri uzatvorení nájomnej zmluvy zastúpené vtedajším predsedom spoločnosti D. D. a v zmysle uvedenej zmluvy, ktorú stále považujú za platnú, sú nájomcami sporného pozemku až do 01.01.2095. 33.1. V súvislosti s predloženou nájomnou zmluvou žalobcovia už v podanej žalobe poukázali na to, že predmetom tejto nájomnej zmluvy nie je EKN parcela č. 607/47, a to lesný pozemok o výmere 837m2, ktorého sú vlastníkmi a vypratania ktorého sa žalobou aj domáhajú, pričom uvedenú nájomnú zmluvu pozemkové spoločenstvo ani neeviduje medzi uzatvorenými nájomnými zmluvami. Poukázali tiež na to, že predmetom nájomnej zmluvy sú pozemky, ktoré nie sú evidované v katastri nehnuteľnosti a takúto nájomnú zmluvu považujú za neplatnú a spoločenstvo nezaväzujúcu. 34. Nájomná zmluva je upravená v Občianskom zákonníku v § 663, pričom ide o najrozšírenejší zmluvný typ, na základe ktorého dochádza k odovzdaniu individuálne určenej hnuteľnej veci alebo nehnuteľnosti do dočasného užívania. Nájomná zmluva je zmluvou, ktorou jedna strana ( prenajímateľ ) prenecháva druhej strane ( nájomcovi ) určitú vec, aby ju dočasne užíval alebo bral z nej úžitky, a to za odplatu ( nájomné ). Nájomná zmluva je teda nominátnym zmluvným typom, upraveným v Občianskom zákonníku a predstavuje dvojstranný konsenzuálny právny úkon, ktorý kreuje právny vzťah medzi nájomcom a prenajímateľom a vymedzuje ich vzájomné práva a povinnosti. 34.1. Zákonodarca deklaruje, že každý právny úkon musí spĺňať predpísané náležitosti. Ak právny úkon nespĺňa zákonom predpísané náležitosti, sankcionuje ho neplatnosťou. V občianskom zákonníku je uplatnená zásada tzv. absolútnej neplatnosti a len § 40a § 775 taxatívne vymedzujú, ktoré právne úkony sa považujú za relatívne neplatné, pričom tento taxatívny výpočet nie je možné analogicky rozširovať. Každý právny úkon je v zmysle §37 Občianskeho zákonníka potrebné urobiť slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. V tomto ustanovení však nie je možné nájsť výklad pojmu „určitý“ a „zrozumiteľný“ právny úkon. K tomuto výkladu slúži výklad daný teóriou a súdnou praxou. Dobrý základ pre pochopenie týchto pojmov ponúka česká súdna prax. V odôvodnení rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29 Cdo 2638/99 zo dňa 30.11.2000 možno nájsť snahu o definovanie týchto pojmov: „Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 OZ právny úkon musí byť vykonaný slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Uvedená definícia náležitostí prejavu vôle vyžaduje, aby uskutočnený právny úkon bol formulovaný spôsobom umožňujúcim druhému účastníkovi zoznámiť sa s ním a vnímať jeho zdelenie v pre neho pochopiteľnej forme (požiadavka zrozumiteľnosti), a aby aspoň jeho výkladom podľa § 35 OZ bolo zistiteľné, aký obsah ním mal byť vyjadrený a čo je konkrétne predmetom dojednania (požiadavka určitosti).“ 34.2. Pre každú nájomnú zmluvu je charakteristické užívanie konkrétnej veci, branie úžitkov, jej dočasnosť a odplatnosť, preto esenciálnymi náležitosťami nájomnej zmluvy sú najmä exaktná špecifikácia predmetu nájomnej zmluvy, dĺžka trvania nájmu a výška nájomného. Ak nájomná zmluva neobsahuje niektorú z týchto náležitostí, v nadväznosti na § 37 Občianskeho zákonníka je potrebné takýto právny úkon považovať za neplatný, nakoľko nie je dostatočne určitý. Ak má byť predmetom nájmu užívanie nejakého pozemku, v nájomnej zmluve musí byť tento pozemok presne špecifikovaný, a to katastrálnym územím, listom vlastníctva, parcelným číslom, kultúrou, ako aj výmerou, resp. je nevyhnutné, aby tieto údaje boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, napr. vo forme
prílohy. S touto problematikou je späté aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 4Cdo/240/2009, ktorý potvrdil rozhodnutie odvolacieho krajského súdu z 18. septembra 2008, sp.zn. 13Co/25/2008, podľa ktorého: „Absolútne neplatným právnym úkonom je aj neurčitý právny úkon. Pri takomto právnom úkone nemožno zistiť čo je jeho predmetom. V preskúmavaných zmluvách chýba špecifikácia predmetu nájmu nehnuteľnosti, čo spôsobuje ich neurčitosť, a tým ich absolútnu neplatnosť. Zo zmlúv nie je možné zistiť o prenájom akých nehnuteľností ide, nakoľko špecifikácia nehnuteľností ( podľa katastrálneho územia, listov vlastníctva, parcelných čísiel, kultúra výmery ) nie je v nich uvedená a príloha, na ktorú zmluvy odkazujú, nie je ich súčasťou a jej existencia nebola súdu preukázaná. Keďže v preskúmanom prípade ide o právne úkony, pri ktorých nemožno zistiť čoho sa prejavená vôľa týchto úkonov týka, pretože nie je určito a konkrétne vyjadrená, ide o absolútne neplatné právne úkony“. 35. Súd uvádza, že absolútnu neplatnosť musí skúmať z úradnej povinnosti bez toho, či takúto neplatnosť účastník konania namieta alebo nie. Podľa názoru súdu, predložená nájomná zmluva, z ktorej žalovaná 1/ a žalovaný 2/ odvodzujú svoje užívateľské právo k pozemku žalobcov, nie je dostatočne jasná a určitá vo svojom predmete, nakoľko sa v nej nachádza len čisté konštatovanie o tom, že prenajímateľ je spoluvlastníkom pozemkovej nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, katastrálne územie B., parcely č. 607/1 stavu EKN v katastrálnom území B., časť parcely 607/1 tvorí preluku medzi rodinnými domami, ktorá bola zameraná geometrickým plánom č. XXX/XXX/- XXX/XX spracovaným H. N. U., parcela č. 607/67 - zastavaná plocha o výmere 273m2, parcely 607/66 ostatné plochy o výmere 537m2, spolu 810m2. Z uvedeného je zrejmé, že v predmete zmluvy úplne chýba vôľová zložka (vyjadrenie vôle, čo sa uvedenou zmluvou sleduje) a ide len o konštatáciu spoluvlastníckeho vzťahu pozemkového spoločenstva k uvedeným parcelám bez toho, aby bolo z obsahu zmluvy zrejmé ( pokiaľ by sa teda malo jednať o nájomnú zmluvu ), že dochádza k prenechaniu užívania nehnuteľnosti, ktorá nie je navyše v zmluve ani riadne špecifikovaná. Z obsahu zmluvy totiž nevyplýva, či predmetom nájmu má byť celá parcela č. 607/1 alebo len jej časť zameraná geometrickým plánom, pričom pokiaľ predmetom nájmu malo byť prenechanie užívania len časti parcely 607/1 oddelenej geometrickým plánom, tento mal tvoriť neoddeliteľnú prílohu nájomnej zmluvy. Parcela č.607/67, ani parcela 607/66 nie sú evidovaná v katastri nehnuteľností. Zároveň z dôvodu absencie geometrického plánu č. 326/686/- 050/96, ktorý ani v priebehu konania nebol zo strany žalovaných súdu predložený, nemožno stotožniť parcely č. 607/67 a č. 607/66 s parcelou EKN č. 607/47 lesný pozemok o výmere 837 m2, ktorého vypratania sa žalobcovia domáhajú a ani sa nejedná o totožnú výmeru novovytvorených parciel s parc. EKN č.607/47. 35.1. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33 Cdo 1527/99 zo dňa 22.6.2000: „Podľa § 37 OZ je neplatný právny úkon, ktorý nebol vykonaný určite a zrozumiteľne. Týmto ustanovením sa sankcia neplatnosti právneho úkonu viaže k náležitostiam prejavu vôle; prejav vôle je neurčitý, pokiaľ je neistý jeho obsah, to značí – okrem prípadov, keď úplne chýba určitá vôľa – keď sa konajúcemu nepodarilo obsah vôle jednoznačným spôsobom stanoviť, a je nezrozumiteľný, ak konajúci nedosiahol – vadným slovným alebo iným sprostredkovaním – jasného vyjadrenia svojej vôle. Záver o neurčitosti či nezrozumiteľnosti právneho úkonu predpokladá, že ani jeho výkladom nie je možné dospieť k nepochybnému poznaniu, čo chcel účastník prejaviť (§ 35 ods. 2 OZ). 35.2. Podľa uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. júna 2012, sp. zn. 7 M Cdo 12/2011: „Danosť vôle je základným predpokladom každého právneho správania – tvorí podstatnú, neopomenuteľnú a ničím nenahraditeľnú (výkladom neodstrániteľnú) náležitosť právneho úkonu. Právny úkon je prejavom vôle, s ktorým právny poriadok spája vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností účastníkov právneho vzťahu. Podstatu právneho úkonu tvorí prejav vôle. Vôľa je nenahraditeľným elementom (prvkom) prejavu vôle. Prejav je odrazom (vyjadrením) psychického vnútra človeka rozpoznateľný v objektívnej realite. Aby sa vôľa mohla v objektívnej realite (navonok) uplatniť, musí byť vyjadrená tak, aby bola rozpoznateľná a uplatniteľná. Pokiaľ ide o prejav vôle výslovný (vyjadrený napríklad slovom, písmom, kresbou a pod.) spravidla ľahšie možno v ňom identifikovať uvedené rozlišovacie znaky charakterizujúce vôľu a jej obsahovú stránku. Zložitejšia situácia nastáva, ak je prejav vôle uskutočnený mlčky (konkludentne), v týchto prípadoch sa uplatňuje pravidlo, ktoré dovoľuje na ňu prihliadať, len pokiaľ (vzhľadom na všetky okolnosti) sú vylúčené akékoľvek pochybnosti o tom, že tu vôľa je a tiež i to, aká je táto vôľa (porovnaj § 35 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka)“. 36. Vo vyššie citovaných rozhodnutiach súdy objasňujú výklad pojmu neurčitý úkon v súvislosti s náležitosťou vôle v prípade, keď je vôľa neurčitá, ako aj v prípade, kedy vyjadrenie vôle úplne chýba, čo je aj prípad predloženej nájomnej zmluvy, od ktorej žalovaní odvodzujú právo užívať nehnuteľnosť žalobcov. V oboch prípadoch ( pri neurčite vyjadrenej vôli, ako aj v prípade jej absencie) súd musí konštatovať z úradnej povinnosti neplatnosť takéhoto právneho úkonu. V súdenom prípade navyše nie
je jednoznačne špecifikovaný ani jej predmet, keď z obsahu zmluvy nevyplýva či predmetom nájmu mala byť celá parcela č. 607/1 alebo len jej časť zameraná geometrickým plánom, ktorý navyše ani netvorí jej prílohu, preto aj z dôvodu neurčitosti a nezrozumiteľnosti predmetu nájmu, je nutné považovať predloženú nájomnú zmluvu za absolútne neplatný právny úkon, ktorý nie je možné preklenúť ani výkladom. 36.1. Súd dodáva, že síce zákon nepredpisuje v prípade nájomnej zmluvy písomnú formu ( s výnimkou lesného pozemku, pričom parc. EKN 607/1 lesným pozemkom je ) a súhlasí s právnym zástupcom žalovanej 1/, že je možné ju uzatvoriť ústne a dokonca aj konkludentne, no ani v takomto prípade nemožno mať vzhľadom na všetky okolnosti akékoľvek pochybnosti o tom, že tu vôľa prenajať určitú nehnuteľnosť je, pričom v tomto prípade dôkazné bremeno preukázania uzatvorenia takejto nájomnej zmluvy zaťažuje práve žalovaných ako nájomcov, ktorí podľa názoru súdu vôľu pozemkového spoločenstva uzatvoriť so žalovanými nájomnú zmluvu neuniesli, a to aj vzhľadom na výpoveď predsedu pozemkového spoločenstva D. L. Q., ktorý ako dlhoročný člen a súčasný predseda pozemkového spoločenstva vypovedal, že pozemkové spoločenstvo nikdy nemalo záujem prenajať tento pozemok žalovaným a pokiaľ tak jeho predchodca D. D. urobil, konal v rozpore s vôľou ostatných spoluvlastníkov, pričom na uzatvorenie takejto nájomnej zmluvy nemal ani právomoc. Uvedené by však platilo jedine v prípade, ak by predmetom nájomnej zmluvy nebol lesný pozemok parc. EKN 607/1, kde je predpísaná písomná forma. 37. V súvislosti s nedostatkom právomoci predsedu D. D. podpísať nájomnú zmluvu za pozemkové spoločenstvo bez právnej subjektivity súd dopĺňa, že v tom čase platný a účinný zákon č. 181/1995 Zb.z. rozlišoval dva druhy pozemkových spoločenstiev, a to spoločenstvo bez právnej subjektivity a spoločenstvo s právnou subjektivitou (§ 9 zákona č. 181/1995 Z.z. ). 37.1. Z ustanovenia § 10 ods. 1 a 2 zákona č. 181/1995 Zb.z. vyplýva, že spoločenstvo bez právnej subjektivity zakladajú vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti – spoločníci, a to zápisom do zoznamu spoločníkov. Spoločníci sú povinní oznámiť vznik spoločenstva bez právnej subjektivity obvodnému lesnému úradu, ktorý vedie register pozemkových spoločenstiev a súčasne oznámiť, kto je splnomocnený v ich mene konať navonok. Vzhľadom na uvedené, pozemkové spoločenstvo môže konať navonok voči tretím osobám buď prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu ( napr. predsedu ) alebo spoločníci konajú samostatne. V súdenom prípade Urbárska a lesné spoločnosti Rovňany vznikla ako pozemkové spoločenstvo bez právnej subjektivity, čo vyplýva z potvrdenia Obvodného úradu právne oddelenie v Poltári o zápise do registra pozemkových spoločenstiev bez právnej subjektivity, vedenom na Obvodnom úrade, právnom oddelení v Poltári pod č. 4/1996 – REPSb, pričom podľa bodu 6 uvedeného potvrdenia, za spoločníkov je splnomocnený konať D. D. v rozsahu: v hospodárskych záležitostiach, v intenciách rozhodnutia výboru. Ku dňu podpísania predloženej nájomnej zmluvy bol D. D. oprávnený konať za pozemkové spoločenstvo bez právnej subjektivity ako jeho predseda, avšak je potrebné zdôrazniť, že túto kompetenciu mal len v intenciách rozhodnutia výboru. 37.2. Hoci na rozdiel od pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou, ktoré sa zakladá zmluvou a jej obsahom musia byť obligatórne aj orgány spoločenstva, ich oprávnenia, povinnosti a spôsob kreovania ( § 12 ods. 1 zákona č. 181/1995 Z.z. ), pozemkové spoločenstvo bez právnej subjektivity túto povinnosť nemá, no pokiaľ sa spoluvlastníci dohodnú kreovať orgány spoločnosti a stanoviť im jednotlivé oprávnenia, (k čomu pristúpilo aj pozemkové spoločenstvo bez právnej subjektivity Urbárska a lesné spoločnosti Rovňany vo svojich stanovách, ktoré podľa článku 11 nadobúdajú platnosť schválením členskou schôdzou dňa 17.12.1995 a zápisom do registra spoločnosti), sú potom pre spoločenstvo záväzné. V článku 6 s názvom „Organizácia spoločnosti a jeho orgánov“, je popísaná organizačná štruktúra spoločnosti, jednotlivé orgány spoločnosti, ich právomoc a spôsob kreovania. Najvyšším orgánom spoločnosti je členská schôdza, ktorá volí výkonný výbor, dozornú radu aj zmierovaciu komisiu. Podľa článku 7 stanov, členská schôdza ako najvyšší orgán spoločnosti volí predsedu spoločnosti a členov výkonného výboru, dozornej rady a zmierovacej komisie. Výkonný výbor je podľa článku 8 štatutárnym zástupcom spoločnosti, ktorý ju navonok zastupuje a je oprávnený konať v jej mene v hospodárskych záležitostiach. 37.3. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ sa členovia pozemkového spoločenstva rozhodli kreovať jednotlivé orgány a navonok mal spoločenstvo zastupovať predseda v intenciách rozhodnutia výboru, pre platnosť nájomnej zmluvy, ktorú za pozemkové spoločenstvo bez právnej subjektivity podpísal predseda spoločenstva D. D., je potrebné aj súhlasné rozhodnutie výboru pozemkového spoločenstva, ktoré však k nájomnej zmluve pripojené nebolo a nebolo ani dodatočne predložené v priebehu súdneho konania. Aj z tohto dôvodu je nutné považovať predloženú nájomnú zmluvu za neplatný právny úkon, podpísaný
osobou, ktorá na to nemala kompetenciu, navyše ak bývalý predseda spoločenstva D. D. prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce z plnomocenstva, nebol splnomocniteľ – pozemkové spoločenstvo bez právnej subjektivity viazaný takýmto úkonom, nakoľko nedošlo k jeho dodatočnému schváleniu, pričom z vykonaného dokazovania vyplynulo, že pozemkové spoločenstvo ani o uzatvorení zmluvy nemalo vedomosť, zmluva sa medzi ostatnými nájomnými zmluvami podľa výpovede D. Q. nenachádza a len čo sa o jej existencii dozvedeli, začali podnikať s tým súvisiace právne kroky, preto tvrdenie právneho zástupcu žalovanej 1/, že aj v prípade prekročenia právomoci D. D., keďže splnomocniteľ neoznámil osobe, s ktorou splnomocnenec konal svoj nesúhlas bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o prekročení oprávnenia dozvedel, platí, že prekročenie schválil. 38. Zároveň súd pre úplnosť dodáva, že pokiaľ by aj došlo k platnému uzavretiu nájomnej zmluvy medzi žalovanými a pozemkovým spoločenstvom bez právnej subjektivity, táto žalobcov nezaväzuje, nakoľko nie sú univerzálnym sukcesorom spoločenstva, ktoré s právnou subjektivitou nedisponovalo. Podľa § 31 zákona č. 97/2013 o pozemkových spoločenstvách, pozemkové spoločenstvá s právnou subjektivitou, ako aj bez právnej subjektivity mali povinnosť prispôsobiť svoje právne pomery novému zákonu. Podľa pôvodného znenia § 31 ods.5 zákona č. 97/2013 Z.z., povinnosť všetkých subjektov prispôsobiť sa pomerom platila do 28.02.2014 a v dôsledku novely, t.j. zákona č. 34/2014 Z.z. sa lehota predĺžila do 30. júna 2014. Išlo o povinnosť spoločenstiev bez právnej subjektivity pretransformovať sa na spoločenstvá s právnou subjektivitou, ako aj prispôsobenie zmluvy o spoločenstve v zmysle povinných náležitostí podľa nového zákona o pozemkových spoločenstvách. Zákon v ods. 6 ukladal spoločenstvám bez právnej subjektivity povinnosť do 30. júna 2014 podať vtedajšiemu príslušnému obvodnému lesnému úradu návrh na zápis spoločenstva do registra spoločenstiev. Tieto spoločenstvá (spoločenstvá bez právnej subjektivity) boli teda povinné prijať zmluvu o spoločenstve, prípadne aj stanovy, o založení spoločenstva spísať notársku zápisnicu a podať návrh na jej zápis. V takomto prípade - v prípade transformácie na spoločenstvo s právnou subjektivitou, na takéto spoločenstvo ku dňu zápisu do registra prešli aj práva a povinnosti, ktoré vznikli jednotlivým vlastníkom podielov na spoločnej nehnuteľnosti v súvislosti s jej obhospodarovaním. Ak spoločenstvo pôvodne bez právnej subjektivity neprispôsobilo svoje právne pomery novému zákonu, dochádzalo zo zákona k jej zrušeniu (ods. 10 § 31 zákona č. 97/2013 Z.z. ). Z uvedeného možno vyvodiť, že pozemkové spoločenstvo Urbárska a lesné spoločnosti Rovňany s právnou subjektivitou nie je univerzálnym sukcesorom spoločenstva, ktoré s právnou subjektivitou nedisponovalo, nedošlo totiž k pretransformovaniu pozemkového spoločenstva bez právnej subjektivity na pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou, ale v dôsledku nesplnenia si povinnosti podľa nového zákona o pozemkových spoločenstvách (zákona č. 97/2013 Z.z. ), došlo ex lege k zrušeniu spoločenstva. 39. V konaní bola žalovanou 1/ predložená aj kúpna zmluva, uzatvorená dňa 16.05.1997 medzi Urbárska a lesné spoločnosti Rovňany (pozemkové spoločenstvo bez právnej subjektivity) v zastúpení predsedom spoločnosti D. D. ako predávajúcim a žalovaným 2/ spolu s manželkou a žalovaným 3/ spolu s manželkou ako kupujúcimi. Kúpna zmluva nebola zavkladovaná príslušným katastrom nehnuteľností, no dôvody pre ktoré nebol podaný návrh na vklad vlastníckeho práva do príslušného katastra, resp. nebol povolený vklad vlastníckeho práva, sporové strany súdu neuviedli. Paradoxne kúpnu zmluvu v konaní predložila žalovaná 1/, ktorá nebola ani len jej účastníčkou, pričom žalovaní 2/ a 3/, ktorí ako kupujúci zmluvu uzatvárali, vlastnícke právo žalobcov k nehnuteľnosti EKN parcela č. 607/47 lesný pozemok o výmere 837m2 v tomto konaní nespochybňovali a právo užívať nehnuteľnosť žalobcov odvodzoval žalovaný 2/ len od uzatvorenej nájomnej zmluvy a dokonca žalovaný 3/ na predbežnom prejednaní sporu dňa 20.11.2024 do zápisnice uviedol, že žiadny vzťah k tomuto pozemku a nehnuteľnosti nemá a požiadal právneho zástupcu žalobcov, aby voči jeho osobe zobral žalobu späť, nakoľko na uvedenom pozemku nemá umiestnené žiadne hnuteľné veci, ani pozemok neužíva. 39.1. Zmluva o prevode nehnuteľnosti môže byť platnou bez ohľadu na to, či bol vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností vykonaný, avšak právne účinky prevodu, ako je zmena vlastníka, nastávajú až vkladom do katastra. 39.2. V článku II zmluvy sa uvádza: podielnici podľa LV č. XXX k.ú. B. na schôdzi podielnikov konanej 17.12.1995 na obecnom úrade v Rovňanoch rozhodli odpredať preluku medzi parcelami 607/23 a 607/3 ľubovoľnému záujemcovi. Výbor spoločnosti na svojom zasadnutí 03.03.1997 rozhodol odpredať parcely č. 607/67 o výmere 273m2 a č. 607/66 o výmere 537m2 (zamerané geometrickým plánom č. 326/688/050/96 - spracovaným H. N. U., súkromná geodetická kancelária), spolu 810m2, kupujúcemu R. U..
Výpis z uznesenia výborovej schôdze Urbárskej a lesných spoločností Rovňany konanej dňa 3.3.1997 na OÚ Rovňany: Výbor spoločnosti súhlasí s odpredajom parciel .č. 607/67 o výmere 273m2 a parc.č. 607/66 o výmere 537m2, spolu 810 m2 podľa geometrického plánu č. 326/688 - 050/96 pre R. U. za dohodnutú kúpnu cenu 16.200,-Sk. Výbor poveruje predsedu p. D. D. uzavrieť s menovaným kúpnopredajnú zmluvu a vklad do katastra nehnuteľností na okresnom úrade Poltár. 39.3. Ako už súd právne uzavrel v súvislosti s nájomnou zmluvou, za pozemkové spoločenstvo bez právnej subjektivity Urbárska a lesné spoločnosti Rovňany bol oprávnený konať predseda spoločnosti, avšak len v intenciách rozhodnutia výboru, to znamená, že akýkoľvek právny úkon týkajúci sa hospodárenia so spoločným majetkom, musel byť schválený výborom spoločnosti. Pokiaľ skutočne došlo k rozhodnutiu výboru o odpredaji uvedených parciel, tak ako sa uvádza v kúpnej zmluve, predseda spoločnosti D. D. bol oprávnený za predávajúceho kúpnu zmluvu uzavrieť s kupujúcim R. U. ( nie však s inými osobami ) a toto rozhodnutie musí byť pripojené ku kúpnej zmluve, inak zmluvu nie je možné považovať za platný právny úkon. 39.4. Následne súd konštatuje, že predmetom prevodu podľa článku IV kúpnej zmluvy mali byť parc.č. 607/67 a parc.č. 607/66 zamerané geometrickým plánom č. XXX/XXX/- 050/96, spracovaným H. N. U., ktorý rovnako pripojený ku kúpnej zmluve nebol a bez ktorého jednak nie je možné kúpnu zmluvu zavkladovať v katastri nehnuteľností, ale ani stotožniť nehnuteľnosť žalobcov, ktorej vypratania sa domáhajú, s novovytvorenými parcelami tvoriacimi predmet kúpnej zmluvy. Navyše podľa článku III. kúpnej zmluvy, predávajúci je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č.XXX katastrálne územie B., parc.č.607/1 lesné pozemky o výmere 761138m2 a parc.č. 607/28 ostatná plocha o výmere 164 m2, ktoré podľa geometrického plánu č. 326/688/- 050/96, mali byť rozdelené na pozemky parc.č. 607/1 lesné pozemky o výmere 761138m2, parc.č. 607/67 zastavaná plocha o výmere 273 m2, parcela č. 607/6 - ostatné plochy o výmere 537m2. Z uvedeného vyplýva, že dve parcely: parc.č. 607/1 a parc.č. 607/28 v súhrnnej výmere 761302m2, mali byť rozdelené na 3 parcely, a to parc. č. 607/1, 607/67 a 607/66 v súhrnnej výmere 761948m2, teda v oveľa vyššej výmere, čo z matematického hľadiska nie je možné (rozdelením nemôžu vzniknúť väčšie časti), pričom bez predloženia geometrického plánu, ktorým k rozdeleniu parciel malo dôjsť a ktorý nie je zapísaný v katastri nehnuteľností, ani uvedené parcely č.607/67 a 607/66 nie sú evidované v katastri nehnuteľností, je takéto ustanovenie zmluvy nezrozumiteľné. Aj v tomto prípade musí súd konštatovať, že uvedená kúpna zmluva, tak ako bola predložená súdu, bez pripojeného geometrického plánu a rozhodnutia výboru, je pre súd neurčitá a nezrozumiteľná, nepotvrdzujúca vlastnícky nárok žalovaného 2/ a 3/ k nehnuteľnosti, ktorej vypratania sa žalobcovia v tomto konaní domáhajú. 40. Vzhľadom na vyššie uvedené právne zdôvodnenie, ako aj zistený skutkový stav, súd prvým výrokom rozsudku žalobu voči žalovanému 3/ zamietol, keďže v konaní nebolo preukázané užívanie pozemku zo strany žalovaného 3/ a z výsluchu sporových strán, ako aj svedkov vyplynulo užívanie nehnuteľnosti len zo strany žalovanej 1/ a žalovaného 2/, teda žalovaný 3/ nie je pasívne vecne legitimovaným v tomto konaní. 40.1. Žalovaného 2/ súd zaviazal vypratať predmetnú nehnuteľnosť v zmysle petitu žaloby, keďže v konaní bolo preukázané, že žalovaný 2/ nehnuteľnosť aktívne užíva, má na nej umiestnenú voliéru so psami a túto skutočnosť sám potvrdil aj v priebehu súdneho konania. 40.2. Rovnako súd zaviazal vypratať predmetnú nehnuteľnosť aj žalovanú 1/, ktorá v konaní nepreukázala existenciu titulu, ktorý by ju oprávňoval k užívaniu predmetnej nehnuteľnosti, pričom aj z predloženej fotodokumentácie žalobcu vyplýva, že na uvedenom pozemku parkuje svoje motorové vozidlá a nehnuteľnosť žalobcov využíva aj v prípade vjazdu do garáže, pretože jediný prístup do nej je možný len cez pozemok žalobcov. Hoci žalobcovia navrhli žalovanej 1/ bezplatné zriadenie práva prechodu a prejazdu ako práva záväzkového, žalovaná tento návrh žalobcov odmietla s poukazom na existenciu nájomnej zmluvy, ktorú uzatvoril jej otec s pozemkovým spoločenstvom bez právnej subjektivity. 40.2.1. Žalobou podľa § 126 Občianskeho zákonníka sa možno brániť aj proti neoprávneným zásahom, ktoré boli vykonané, trvajú alebo hrozia opakovane. V rozsudku Najvyššieho súdu ČR, spisová značka 2CDoN/1626/96 (Soudní rozhledy č. 7/1999) sa konštatuje, že zákaz neoprávneného rušenia vlastníka veci podľa § 126 Občianskeho zákonníka prichádza do úvahy tam, kde neoprávnené rušenie vlastníka zo strany rušiteľa trvá, resp. pokračuje alebo tam, kde síce prestalo, avšak existuje nebezpečenstvo jeho opakovania v budúcnosti. Rovnako podľa R 65/1972 nie je vylúčené úspešné uplatnenie negatórnej žaloby aj po jednom čine, ktorý nezanechal následky, ak nie je možné vylúčiť, že by žalobcovi nehrozilo opakovanie tohto činu. Aj z uvedeného dôvodu súd napriek tomu, že v súčasnosti na predmetných nehnuteľnostiach žalovaná 1/ nemá podľa jej tvrdenia už zaparkované motorové vozidlá, ale vstup do
garáže je situovaný tak, že nie je možné do nej vojsť bez toho, aby využila pozemok žalobcov, a teda je nebezpečenstvo, že aj v budúcnosti bude užívať predmetnú nehnuteľnosť, súd vyhovel žalobe žalobcov aj voči žalovanej 1/, pretože nie je možné vylúčiť opakovanie neoprávnených zásahov do vlastníckeho práva žalobcu. 40.3. Obom žalovaným, ktorých súd zaviazal na vypratanie pozemku určil v zmysle petitu žaloby lehotu na plnenie 30 dní s poukazom na ust. § 232 ods.3 CSP, ktorá sa súdu javí ako primeraná na splnenie súdom uloženej povinnosti. 41. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 42. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 43. O náhrade trov konania voči žalovaným súd rozhodol v zmysle zásady úspechu. Žalobcovia boli v konaní plne úspešní vo vzťahu k žalovanej 1/ a žalovanému 2/, preto majú nárok na plnú náhradu trov konania od procesne neúspešných žalovaných, ktorí netvoria nerozlučné spoločenstvo, ale každý z nich konal sám za seba, preto v rozsahu plnenia ktoréhokoľvek zo žalovaných, zaniká v rozsahu jeho planenia povinnosť druhého žalovaného. Voči žalovanému 3/ súd žalobu zamietol, preto ako úspešnej strane v konaní by mu patrila voči žalobcom plná náhrada trov konania, no keďže mu zo spisu žiadne trovy nevyplývajú, ani si žiadne trovy neuplatnil, súd mu ich nárok nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v Lučenci, Dr. Herza 14 písomne. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.