Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Lučenec 16C/21/2024 6123342818 26. 06. 2024 JUDr. Dušan Kucbel ECLI:SK:OSLC:2024:6123342818.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Lučenec, pred sudcom JUDr. Dušanom Kucbelom, v spore žalobcu Železničná spoločnosť Slovensko, a.s., so sídlom Rožňavská 1, 832 72 Bratislava-Nové Mesto, IČO: 35 914 939, proti žalovanému NOPOL s.r.o., so sídlom 9. Mája 479/40, 987 01 Poltár, IČO: 36 635 171, v zastúpení splnomocneným zástupcom A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/X, XXX XX D. a zákonným zástupcom Urbariát, pozemkové spoločenstvo, so sídlom České Brezovo 89, 985 03 České Brezovo, IČO: 42 006 996, v konaní o zaplatenie 318,50 Eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: 1. Predmetom sporu bol nárok žalobcu na náhradu škody v sume 318,50 Eur, ktorá mu vznikla zrážkou osobného vlaku Os 6623 ZSSK s prevísajúcimi konármi stromu v priechodovom priereze koľaje dňa 11.06.2021. Vyšetrovací orgán – Železnice Slovenskej republiky, ÚS ŽSR – stredisko bezpečností a inšpekcie Zvolen v správe zo dňa 21.09.2021 uzatvoril ostatnú udalosť (zrážku vlaku) na vlastníka parcely č. 1121/3, k. ú. E. A., okres Poltár, zapísanej na LV č. XXX. Konár stromu bol pod vplyvom váhy dažďovej vody naklonený v priechodovom priereze, pričom koreňový systém rástol na pravej strane v smere jazdy vlaku vo vzdialenosti 6,2 m od osi koľaje v km 26,200. Prieme kmeňa vo výške 1,2 m bol 0,10 m, výška stromu bola 10 m. Na parcele 1121/3 boli vykonané pravidelné prehliadky, kontroly a údržby v zmysle platných právnych predpisov ŽSR. Žalovaný je spoluvlastníkom predmetnej parcely a tiež je zapísaný na LV ako jej nájomca. Žalovaný bol určený ako vinník škodovej udalosti príslušným vyšetrovacím orgánom. Žalobca v dôsledku uvedenej udalosti vykonal dňa 16.06.2021 opravu koľajového vozidla po nanútenom poškodení, kde vyčíslil náklady v sume 318,50 Eur. Nárok na náhradu škody odvodzoval z § 6 ods. 2 zákona č. 513/2009 Z. z. o dráhach. Prevenčnú povinnosť nespôsobovať škodu na trati nepatrí žalobcovi alebo ŽSR, ale vlastníkovi nehnuteľnosti. V zmysle písm. E vyšetrovacej správy žalobca a ani ŽSR neporušili žiadnu právnu povinnosť. Udržiavať zeleň má žalovaný, nie žalobca. Po predbežnom prejednaní sporu ( a poskytnutom predbežnom právnom názore súdu) žalobca doplnil označenie žalovaného o zástupcu – Urbariát, pozemkové spoločenstvo České Brezovo 89, IČO: 42 006 996. 2. Žalovaný v spore poprel, že by bol zodpovedný za škodovú udalosť. Predmetná nehnuteľnosť je spoločnou nehnuteľnosťou podľa zákona č. 97/2013 Z. z. zapísaná v registri pozemkových spoločenstiev v pozemkovom spoločenstve – Urbariát, pozemkové spoločenstvo České Brezovo 89, IČO: 42 006 996. Za škodu tak zodpovedá urbariát. S ním má žalovaný uzavretú nájomnú zmluvu na predmetnú parcelu len v časti o výmere 3038 m2. Ide o časť parcely, ktorá sa užíva na poľnohospodárske účely. Časť parcely pozdĺž železničnej trate je obhospodarovaná pozemkovým spoločenstvom. Mal za to, že ŽSR
si nesplnili svoju zákonnú povinnosť podľa zákona o dráhach, pretože nekontrolovali trať. Žalovaný nemohol prechádzať trať 24 hodín denne a kontrolovať, či strom je premočený a či nezasahuje do trate. To mali robiť ŽSR a mali ho prípadne vyzvať na odstránenie nedostatkov, prípadne padnutých stromov. Ak by to urobili, tak by z ich strany došlo odstráneniu závad. Preto navrhol žalobu zamietnuť. 3.Na predbežnom prejednaní sporu nebolo podľa § 151 ods. 2 CSP v spojení s § 186 ods. 2 CSP sporné, že že dňa 11.06.2021 o 15:54 hod. došlo medzi stanicami NŽST Poltár - Výh. Zlatno nz., v km 26,200 k udalosti kategórie OU 1 – zrážka vlaku Os 6623 ZSSK do konárov stromov zasahujúcich do priechodového prierezu traťovej koľaje. Predmetný vlak bol vezený MV 95 56 7 812 053-1 a MJ 95 56 7 813 020-9/96 56 4 913 020-4. Na komisionálnej prehliadke poškodeného motorového vozidla MJ 95 56 7 812 053-1 v RD Fiľakovo bolo dňa 16.06.2021 zistené poškodenie dvoch kusov spätných zrkadiel na pravej prednej strane. Nebolo sporné, že príčinou vzniku ostatnej udalosti bol náraz predmetného vlaku do nahnutého konára stromu, o čom bola vypracovaná správa príslušným vyšetrovacím orgánom, a to Železnicami Slovenskej republiky, ÚS ŽSR – Stredisko bezpečnosti a inšpekcie Zvolen., ktorá bola uzatvorená na vlastníka parcely 1 121/3, vedenej na LD č. XXX pre Kú České Brezovo. Ako príčinou poškodenia vlaku bolo podľa správy konár stromu bol pod vplyvom váhy dažďovej vody naklonený v PP, koreňový systém stromu rástol na pravej strane v smere jazdy vlaku vo vzdialenosti 6,2 m od osi koľaje v km 26,2, priemer kmeňa vo výške 1,2 m bol 0,10 m a výška stromu bola 10 m, pozemok, na ktorom rástol strom sa nachádza v katastrálnom území E. A. na parcele č. 1121/3, pričom boli vykonané pravidelné prehliadky, kontroly a údržby v zmysle platných právnych predpisov ŽSR. Žalovaný je spoluvlastníkom uvedenej parcely v podiele 18533/100000 v pomere k celku, a tiež je na uvedenom LV zapísaný ako nájomca. V konaní tiež nebola sporná výška opravy na poškodenom vozidle v sume 318,50 Eur. 4. Súd z obsahu čiastočného LV č. XXX, okres Poltár, k. ú. E. A. (č. l. 17) zistil, že nehnuteľnosť je spoločnou nehnuteľnosťou podľa zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách, ktorej spoluvlastníkom je okrem žalovaného ďalší počet fyzických a právnických osôb, pričom táto nehnuteľnosť je spravovaná subjektom – Urbariát, pozemkové spoločenstvo České Brezovo 89, IČO: 42 006 996. 5. Súd nepripustil v spore dôkazy predložené žalovaným až na pojednávaní s poukazom na zásadu sudcovskej koncentrácie konania podľa § 153 ods. 2 CSP. Žalovaný mal stanovenú lehotu na uplatnenie prostriedkov procesnej obrany v rámci predbežného prejednaniu sporu, ktorú nesplnil. Zároveň súd včas nepožiadal o predĺženie lehoty na predkladanie dôkazov, ak ich nevedel zabezpečiť v stanovenej lehote. Nekonal tak hospodárne so starostlivosťou o výsledok sporu. 6. Súd pri rozhodovaní vychádzal z tohto záveru o skutkovom stave: Žalobca bol dňa 11.06.2021 dopravcom vlaku označeného ako Os 6623 ZSSK vedeného MV 95 56 7 812 053-1, MJ 95 56 7 813 020-9/96 56 4 913 020-4, pričom v čase o 15:54 hod. došlo medzi stanicami Poltár – výh. Zlatno v km 26,2 k zrážke tohto vlaku do konárov stromov zasahujúcich do priechodového prierezu koľaje. ŽSR ako príslušný orgán pre vyšetrovanie tejto udalosti zistil, že konáre stromu boli v čase tejto udalosti premočené dažďovou vodou, koreňový systém bol vo vzdialenosti 6,2 m od osi kolaje, priemer kmeňa stromu vo výške 1,2 m bol 0,10 m a výška stromu 10m. Na danom mieste trate boli pravidelne vykonávané prehliadky, kontroly a údržby prevádzkovateľom trate ŽSR. Strom rástol na nehnuteľnosti, ktorej je žalobca spoluvlastníkom. Nehnuteľnosť je obhospodarovaná pozemkovým spoločenstvom. Oprava na poškodenom vozidle žalobcu v podobe dvoch kusov spätných zrkadiel na pravej prednej strane vozidla MJ 95 56 7 812 053-1 v RD Fiľakovo predstavovala sumu 318,50 Eur. 7. Meritom posúdenia sporu bola otázka subsumpcie zisteného skutkového stavu pod ustanovenie § 6 ods. 2 zákona o dráhach a tomu nadväzujúcej úpravy náhrady škody podľa § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 6 ods. 2 zákona o dráhach upravuje tzv. prevenčnú povinnosť (predchádzať škodám na dráhe a ohrozovať jej prevádzku). Vlastníci a užívatelia nehnuteľností v ochrannom pásme dráhy sú v zmysle danej prevencie povinní udržiavať pozemky, stromy a kry (a iné) v takom stave a užívať ich takým spôsobom, aby neohrozili prevádzku dráhy a jej súčastí, neobmedzili bezpečnosť a plynulosť dopravy na dráhe. Možnosť vysádzať a pestovať stromy a kry s výškou presahujúcou tri metre majú v ochrannom pásme dráhy len vtedy, ak je zabezpečené, že pri páde nemôžu poškodiť súčasť dráhy.
8. Súd predtým, ako pristúpil k vecnej aplikácii § 6 ods. 2 zákona o dráhach musel zistiť, či si žalobca uplatňuje svoj nárok voči vlastníkovi alebo užívateľovi predmetnej nehnuteľnosti, čo malo vplyv pre správne označenie žalovaného. Predmetná nehnuteľnosť je spoločnou nehnuteľnosťou podľa § 8 ods. 1 zákona o pozemkových spoločenstvách a žalovaný (ako podielový spoluvlastník spoločnej nehnuteľnosti) tak je členom pozemkového spoločenstva podľa § 9 ods. 1 uvedeného zákona. Žalobca po predbežnom prejednaní sporu a poskytnutom predbežnom právnom názore súdu doplnil označenie žalovaného o zástupcu – pozemkové spoločenstvo. Súd z toho vyvodil, že žalobca si uplatnil nárok voči žalovanému ako (spolu)vlastníkovi nehnuteľnosti, ktorý je aj nájomcom konkrétnej časti nehnuteľnosti. Pre procesný postup súdu to malo vplyv v tom, že žalobca (teda žalujúc jedného zo spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti) správne označil ako zástupcu žalovaného, ktorým bolo v tomto spore pozemkové spoločenstvo, za ktoré koná výbor podľa § 16 ods. 2 zákona o pozemkových spoločenstvách. Predmetný spor sa týkal spoločného užívania spoločnej nehnuteľnosti, pretože jej užívaním (či už priamo alebo prostredníctvom nájmu), mala vzniknúť žalobcovi škoda. Podľa názoru súdu, z jazykového výkladu § 16 ods. 2 písm. a) vyplýva, že ide o zákonné zastúpenie členov spoločenstva, tak ako to bolo uvedené v zrušenom uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/110/2021 nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 425/2023 zo dňa 08.02.2024 (z procesných dôvodov). Veci uvedené v § 16 ods. 2 zákona o pozemkových spoločenstvách sú vecami jednotlivých podielnikov, avšak v záujme zreálnenia výkonu ich vlastníckeho práva sa konštruuje zákonné zastúpenie. To však z jazykového vyjadrenia § 16 ods. 2 nemožno obmedziť len na prípady, ak vystupujú členovia spoločenstva na strane žalobcu, ale aj na strane žalovaného. Inak by to zákonodarca jasne definoval. Zároveň zákonné zastúpenie nebráni tomu, aby sa člen spoločenstva dal sám priamo zastúpiť na základe plnej moci, ako tomu bolo v danej veci (podporne porovnaj článok Maslák, M. Postavenie pozemkového spoločenstva v súdnom konaní, Bulletin SAK 1 – 2/2019). Súd na pojednávaní však nepripustil uznesením, aby žalovaného na základe splnomocnenia podľa § 89 ods. 1 CSP zastupovali dve fyzické osoby, ktoré nie sú advokátom. Z výkladu ustanovenia § 110 ods. 2 CSP vyplýva, že stranu sporu môžu zastupovať na základe plnej moci viacerí zástupcovia iba v prípade, ak sú súčasne advokátom. Preto súd ďalej v spore konal len s jedným splnomocneným zástupcom žalovaného (po ich dohode na pojednávaní). 9. Súd dáva do pozornosti, že žalobca napriek uvedenému doplneniu označenia žalovaného o zákonného zástupcu v spore ďalej argumentoval tým, že si uplatňuje žalobu voči žalovanému ako (spolu)vlastníkovi nehnuteľnosti, ktorý je aj jeho nájomcom. Hoci to na prvý pohľad evokovalo, že si uplatnil nárok voči vlastníkovi, ako aj užívateľovi podľa § 6 ods. 2 zákona o dráhach, čo v nadväznosti na § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka je možné, nebolo to pre výsledok sporu rozhodujúce. Napriek tomu z doplneného označenia žalovaného o zákonné zastúpenie pozemkovým spoločenstvom však žalobca podľa názoru súdu deklaroval, že si nárok uplatňuje len voči žalovanému ako vlastníkovi nehnuteľnosti, čím reagoval na predbežný právny názor súdu a nadväzujúcu výzvu na doplnenie skutkových tvrdení (viď zápisnicu z predbežného prejednania sporu). Ak by mal žalobca záujem na tom, aby žaloval žalovaného aj ako vlastníka a aj ako užívateľa nehnuteľnosti (nájomcu), musel by navrhnúť pristúpenie ďalšieho subjektu (hoci totožného) do konania, avšak bez zákonného zastúpenia podľa § 79 CSP, čo však neurobil. Len tak by potom mohol súd rozhodnúť výrokom aprobujúcim ustanovenie § 6 ods. 2 zákona o dráhach v spojení s § 511 ods. 1 a § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Napriek tomu, že by z hľadiska právnej subjektivity a procesnej spôsobilosti išlo o de facto a de iure totožný subjekt. Logicky zo všeobecnej úpravy vlastníctva podľa § 123 Občianskeho zákonníka oproti nájmu podľa § 663 Občianskeho zákonníka vyplýva, že vlastník veci nemôže byť súčasnej jej nájomcom a ak sa nájomca stane vlastníkom, nájom splynutím subjektov nájmu zaniká. To však neplatí pri osobitnej úprave zákona o pozemkových spoločenstvách, resp. pri nájme spoločnej veci, keďže podľa § 9 ods. 15 zákona môže byť celá nehnuteľnosť alebo jej časť prenajatá aj jednému zo spoluvlastníkov (dokonca aj pozemkovému spoločenstvu). Potom spoluvlastník môže v spore s poukazom na § 6 ods. 2 zákona o dráhach vystupovať aj ako nájomca aj ako „vlastník“, avšak musí byť procesne odlíšený v akom postavení sa nachádza, a to jedine prostredníctvom hraníc procesnej úpravy podľa § 75 ods. 1 CSP. Význam to má jednak pre ich vzájomný regresný nárok v prípade neúspechu vo veci podľa § 511 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, ale v danom prípade aj pre prípadný regresný nárok jedného zo spoluvlastníkov voči ostatným podľa § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak by v spore pri aplikovaní § 6 ods. 2 Občianskeho zákonníka, vo špecifickej veci akou je táto, nebolo odlíšené, či súd uložil povinnosť nahradiť škodu vlastníkovi a/alebo len nájomcovi, bolo by uplatnenie regresného nároku voči spoluvlastníkom spoločnej veci (ktorí nevystupovali v spore) zjavne sťažené. Zároveň potreba vyššie uvedeného odlišovania v spore vlastníka od nájomcu má vplyv na
tom, že nemusia byť vždy splnené podmienky úspechu žalobcu voči obom týmto subjektom – hoci ide o totožnú stranu sporu. Z toho dôvodu je preto v spore významné, že pokiaľ žalobca nenavrhol pristúpenie žalovaného bez zákonného zastúpenia do sporu podľa § 79 CSP, smeroval zjavne žalobu len voči žalovanému ako spoluvlastníkovi spoločnej nehnuteľnosti, čo mu dovoľuje právna úprava v zmysle § 139 ods. 1 v spojení s § 511 Občianskeho zákonníka. 10. V zmysle § 420 Občianskeho zákonníka všeobecnú zodpovednosť za náhradu škody je možné charakterizovať ako subjektívnu zodpovednosť s predpokladaným zavinením škodcu. Predpokladmi zodpovednosti škodcu za škodu je kumulatívne: a) porušenie právnej povinnosti spočívajúcej v konaní alebo opomenutí škodcu, b) vznik škody, c) príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou, d) zavinenie škodcu (ktoré je podľa zákona predpokladané. 11. V predmetnej veci nebolo sporné, že žalobcovi (v skutkovej časti) zistenou škodou udalosťou vznikla ujma na majetku. Išlo o ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére žalobcu a bola vyjadriteľná peniazmi – spojenými s vynaložením nákladov na opravu vozidla do stavu, ako pred škodovou udalosťou, resp. do prevádzky schopného stavu. Výška škody na strane žalobcu nebola sporná. 12. Súd ďalej skúmal, či žalovaný porušil právnu povinnosť uloženú mu zákonom alebo zmluvou. Zistil, že strom o výške 10 m, rastúci na nehnuteľnosti žalovaného , ktorého konáre prevísali do prierezového priestoru koľaje (po búrke), mal koreňový systém vo vzdialenosti 6,2 m od osi koľaje. Rástol teda v ochrannom pásme dráhy podľa § 5 ods. 3 písm. a) zákona o dráhach. Bolo preto povinnosťou žalovaného (ako aj ostatných spoluvlastníkov danej nehnuteľnosti) v zmysle § 6 ods. 2 zákona o dráhach udržiavať stromy a kry na svojom pozemku v takom stave a užívať ich takým spôsobom, aby neohrozili prevádzku dráhy a jej súčastí, neobmedzili bezpečnosť a plynulosť dopravy na dráhe. Dokonca pestovať stromy s výškou presahujúcou tri metre možno len vtedy, ak bude zabezpečené, že pri páde nemôžu poškodiť súčasti dráhy. Z opisu škodovej udalosti vyplynulo, že žalovaný tak porušil podľa názoru súdu svoju osobitnú prevenčnú povinnosť udržiavať stromy na svojom pozemku v takom stave, aby neohrozili prevádzku a bezpečnosť trate, najmä, ak strom rastúci v ochrannom pásme dráhy presahoval výšku 3 m. Žalovaný tak nekonal spôsobom, akým konať mal. 13. Následne sa súd zaoberal, či medzi nekonaním žalovaného pri plnení jeho prevenčnej povinnosti a vzniknutou škodou na strane žalobcu je daná príčinná súvislosť. Teda, či hlavnou príčinou vzniku škody bolo porušenie právnej povinnosti žalovaným. Zisťovanie príčinnej súvislosti znamená, že z celej reťaze všeobecnej príčinnosti treba sledovať iba tie príčiny a následky, ktoré sú dôležité pre zodpovednosť za škodu. Súd konkrétne zisťuje – so zreteľom na konkrétnu škodu – či niektorá z týchto skutočností bola príčinou vzniku škody a či skutočne škodu spôsobila. V každom konkrétnom prípade je preto nutné skúmať, či medzi skutočnosťami, ktoré môžu predstavovať predchádzajúcu príčinu vzniku škody, je možné identifikovať aj protiprávny úkon. Posúdenie, ktorá z príčin je hlavnou a ktorá je vedľajšou, je vecou hodnotenia všetkých okolností konkrétneho prípadu. 14. Otázku, ktorú si preto súd v spore položil bola, či porušenie povinnosti žalovaným bolo hlavnou príčinou vzniku škodu na majetku žalobcu, s ktorou právna úprava vytvára zodpovednostný vzťah medzi sporovými stranami. Je všeobecne známou skutočnosťou známej aj z poznania súdu podľa § 186 ods. 1 CSP, že žalobca nie je prevádzkovateľom dráhy, ale dopravcom na dráhe. Prevádzkovateľom dráhy v mieste škodovej udalosti, prípadne jej vlastníkom sú Železnice Slovenskej republiky (vyplýva to aj z toho, že správu vypracoval práve tento subjekt). Podľa § 27 ods. 1 zákona o dráhach prevádzkovaním dráhy je okrem iného aj zabezpečenie dráhy v stave, ktorý umožňuje bezpečnú a plynulú dopravu na dráhe. Prevádzkovateľom dráhy podľa § 27 ods. 4 zákona o dráhach je fyzická alebo právnická osoba, ktorá prevádzkuje dráhu ako jej vlastník, alebo na základe zmluvy s jej vlastníkom. Vlastník dráhy je okrem iného podľa § 28 ods. 2 zákona o dráhach povinný udržiavať dráhu v prevádzky schopnom stave, starať sa o údržbu dráhy. Prevádzkovateľ dráhy je podľa § 30 ods. 1 písm. b) povinný prevádzkovať dráhu s pravidlami prevádzkovania dráhy podľa tohto zákona a podľa písm. i) a l) predmetného ustanovenia dbať o prevenciu vzniku škôd, dbať na zaistenie bezpečnosti prevádzkovania dráhy a o bezpečnú plynulú dopravu na dráhe v súlade s technickým pokrokom a bezpečnostnými predpismi. 15. Uvedené povinnosti vlastníka a prevádzkovateľa znamenajú, že je to vlastník a prevádzkovateľ dráhy, kto je povinný zabezpečovať schodnosť dráhy, jej bezpečnosť a plynulú prevádzku (vrátane prevencie vzniku nehôd) pre uskutočnenie jej cieľa, ktorým je primárne doprava na dráhe. Hlavným
subjektom, kto je zodpovedný za dráhu, je teda podľa názoru súdu jej vlastník, resp. prevádzkovateľ dráhy. Aby vlastník a prevádzkovateľ dráhy mohol splniť svoje povinnosti, zákon o dráhach ukladá povinnosti aj iným osobám, v konkrétnom prípade vlastníkovi pozemku (žalovanému) v ochrannom pásme dráhy podľa § 6 ods. 2, prípadne v § 4 ods. 1 až 3 zákona o dráhach. Za tým účelom preto zákonodarca vytvoril pojmy ako ochranné pásmo dráhy (§ 5) a obvod dráhy (§ 3). Cieľom právnej normy § 6 ods. 2 zákona o dráhach (od ktorej žalobca odvodzoval svoj nárok), obdobne ako v § 4 zákona, tak je len zabezpečiť možnosť pre splnenie povinností prevádzkovateľa trate (v tomto prípade ŽSR) voči subjektom, ktoré prevádzkujú vlakovú (dráhovú) dopravu na nej. Zo systematického výkladu § 6 zákona o dráhach súd dospel k záveru, že v ods. 2 tohto zákona je uložená konkrétna prevenčná povinnosť vlastníkovi a užívateľovi pozemkov v ochrannom pásme dráhy. Ak prevádzkovateľ dráhy pri plnení svojich vyššie uvedených povinností zistí, že vlastník a užívateľ dráhy si svoju prevenčnú povinnosť nesplnil, je oprávnený ho vyzvať na splnenie prevenčnej povinnosti (ods. 3) a následne môže požiadať o uloženie tejto povinnosti špeciálnym stavebným úradom (ods. 4). Ak je ohrozená bezprostredne prevádzka dráhy, je prevádzkovateľ dráhy po upovedomení vlastníka oprávnený vstúpiť na nehnuteľnosť a vykonať nevyhnutné úpravy stromov a krov na jeho náklady (ods. 6). Obdobne je to aj v prípade § 4 ods. 3 zákona o dráhach, podľa ktorého prevádzkovateľ dráhy je povinný trvalo zabezpečovať obvod dráhy a priechodový prierez dráhy v stave, ktorý neohrozuje dráhu a jej súčasti, ani dopravu na dráhe a predchádzať ohrozeniu prevádzky dráhy. Za tým účelom je oprávnený vyzvať vlastníka alebo užívateľa nehnuteľnosti na nápravu. V danom prípade je tiež potrebné si uvedomiť, že ovísajúce konáre stromu sa už aj podľa vypracovanej správy nachádzali v priechodovom priereze dráhy, tak ako to predpokladá § 4 ods. 3 zákona o dráhach, za ktorý je zodpovedný prevádzkovateľ dráhy. 16. Účelom právnej normy vyjadrenej v § 6 ods. 2, prípadne § 4 ods. 1 až 3 zákona o dráhach bolo poskytnúť ochranu prevádzkovateľovi trate, aby mohol zabezpečiť plnenie svojich zákonných povinností, a to aj voči dopravcom na dráhe. Nebolo jej primárnym cieľom poskytnúť ochranu dopravcovi voči vlastníkovi a užívateľovi pozemku v ochrannom pásme dráhy (§ 6 ods. 2) a v priechodovom priereze dráhy (§ 4 ods. 1 až 3 zákona o dráhach). Takúto povinnosť totiž žalovaný ako vlastník pozemku nemal voči všetkým (nešlo o všeobecnú prevenčnú povinnosť), ale len voči prevádzkovateľovi trate. Právna norma, ktorá bola porušená žalovaným ako škodcom tak nebola určená na ochranu právneho statku žalobcu, ale na ochranu právneho statku prevádzkovateľa dráhy. Aby prevádzkovateľ dráhy si mohol reálne plniť svoje (vyššie definované) zákonné povinnosti pri prevádzkovaní dráhy, aj voči dopravcom na dráhe. Medzi porušením právnej povinnosti žalovaným a škodou na strane žalobcu tak nebol vzťah príčiny a následku. 17. Súd uvedeným výkladom aplikoval pri posudzovaní príčinnej súvislosti teóriu tzv. ochranného účelu právnej normy. Teoretickým základom tohto právneho názoru je nemecký koncept ochranného účelu právnej normy (Schutzzweck der Norm). Ide o jeden z faktorov, ktoré obmedzujú rozsah škodlivých následkov, ktoré sú pričítané škodcovi, a to druh a účel právnej normy, ktorú škodca porušil. Za otca doktríny sa považuje Ernst Rabel, ktorý ju prvotne navrhol pre zmluvnú zodpovednosť. Jeho teória sa ale rozšírila najmä v oblasti deliktuálnej zodpovednosti. Učenie o ochrannom účele právnej normy preniklo do judikatúry v slávnom rozhodnutí Spolkového súdneho dvora z 22. 4. 1958 BGHZ 27, 137. V uvedenom prípade Súdny dvor aplikoval - teóriu aj v rámci deliktu podľa § 823 ods. 1 BGB, keď uviedol, že „... najprv sa musí skúmať, či uplatňovaný nárok na náhradu škody (škoda) spadá pod ochranný účel predmetnej normy; inými slovami, či sa jedná o následky, ktoré spadajú do oblasti tých rizík, pre ktoré bola právna norma ustanovená“. Podľa teórie ochranného účelu právnej normy sa nemusí nahradiť tá škoda, ktorá by síce pri správaní sa v súlade s právom nevznikla, ale nebolo účelom porušenej právnej normy chrániť pred vznikom takejto škody konkrétneho poškodeného (pozri k tomu uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 295/2017 zo dňa 09.05.2017). Podstatou učenia o ochrannom účele normy je myšlienka, že zodpovedať za škodu sa má vtedy, ak bolo porušené pravidlo, ktorého účelom bolo chrániť poškodeného pred touto škodou. Ochrana poškodeného nemá byť len reflexiou právnej úpravy, teda vedľajším efektom, ale jej chceným účelom. Účelom normy by mala byť ochrana jednotlivca minimálne vtedy, ak mu garantuje subjektívne právo, resp. nárok požadovať danú kvalitu správania sa od dotknutého subjektu (pozri aj Glosa k uzneseniu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 295/2017 zo dňa 09.05.2017 (ochranný účel normy a zodpovednosť bankový dohľad) od doc. JUDr. Kristián Csacha, PhD. In: Súkromné právo, publikované dňa 01.11.2017). To v danej veci nebolo splnené. 18. Žalobca bol vo vzťahu k uvedenému (do úvahy prichádzajúcemu) právnemu posúdeniu veci ďalej v spore pasívny, hoci súd na predbežnom prejednaní sporu ho s možnosťou takéhoto riešenia oboznámil
(viď zápisnicu z predbežného prejednania sporu). Pokiaľ žalobca právne kvalifikoval svoj nárok vo svojej argumentácii podľa § 415 Občianskeho zákonníka (všeobecná prevenčná povinnosť), tú súd nepovažoval za správnu. Aj v zmysle právnej doktríny je všeobecnú prevenčnú povinnosť podľa § 415 Občianskeho zákonníka možné aplikovať len vtedy, ak nie je k dispozícii právna úprava, vzťahujúca sa na konanie, ktorého protiprávnosť sa posudzuje (Švestka, J., Spáčil, J., Škárová, M., Hulmák, M. a kol. Občanský zákonník I. § 1 – 459, Komentář. 1. vydaní. Praha : C. H. Beck, 2008, § 415). S judikatúrou, ktorou argumentoval v spore žalobca sa súd nestotožnil, pričom nejde o judikatúru najvyšších súdnych autorít, prípadne ustálenú rozhodovaciu prax v zmysle čl. 2 ods. 1 CSP. Najmä predmetná judikatúra sa parciálne nezaoberala otázkou výkladu ochranného účelu právnej normy ako to urobil súd v danom prípade. 19. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu vo veci. Žalovaný bol v spore úspešný v celom rozsahu, pretože súd žalobu zamietol. Z dôvodu, že súd na strane žalovaného nezistil v čase vyhlásenia rozhodnutia žiadne trovy konania, rozhodol tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne vo vyhotovení trojmo. V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí – odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), odvolanie musí byť podpísané (§ 363 v spojení s § 127 C. s. p.). Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C. s. p.). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C. s. p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/95 Z.z. a noviel – Exekučný poriadok.