{"guid": "cddfb0d6-a0df-4d15-9ec5-e44801ccf8fc:cc19182b-1da2-48c6-9364-26918cb4145d", "ecli": "ECLI:SK:OSLC:2024:6123342818.3", "spisova_znacka": "16C/21/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Lučenec sp. zn. 16C/21/2024 z 26. 6. 2024", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Lučenec z 26. júna 2024, sp. zn. 16C/21/2024, ECLI:SK:OSLC:2024:6123342818.3", "identifikacne_cislo": "6123342818", "sud": {"guid": "sud_141", "nazov": "Okresný súd Lučenec", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-lucenec"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2024-06-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "13Co/104/2024", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "guid": "9be6b671-2e40-4895-8848-847ebd499ca4:19df4634-9b5f-4b9a-b852-de6002f1ef2e", "datum": "2025-06-30", "vztah": "zrusene"}, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cc19182b-1da2-48c6-9364-26918cb4145d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSLC:2024:6123342818.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSLC:2024:6123342818.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSLC:2024:6123342818.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Lučenec\n16C/21/2024\n6123342818\n26. 06. 2024\nJUDr. Dušan Kucbel\nECLI:SK:OSLC:2024:6123342818.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Lučenec, pred sudcom JUDr. Dušanom Kucbelom, v spore žalobcu Železničná spoločnosť\nSlovensko, a.s., so sídlom Rožňavská 1, 832 72 Bratislava-Nové Mesto, IČO: 35 914 939, proti\nžalovanému NOPOL s.r.o., so sídlom 9. Mája 479/40, 987 01 Poltár, IČO: 36 635 171, v zastúpení\nsplnomocneným zástupcom A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/X, XXX XX D. a zákonným\nzástupcom Urbariát, pozemkové spoločenstvo, so sídlom České Brezovo 89, 985 03 České Brezovo,\nIČO: 42 006 996, v konaní o zaplatenie 318,50 Eur s príslušenstvom, takto\nrozhodol:\nI. Súd žalobu z a m i e t a .\nII. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1. Predmetom sporu bol nárok žalobcu na náhradu škody v sume 318,50 Eur, ktorá mu vznikla zrážkou\nosobného vlaku Os 6623 ZSSK s prevísajúcimi konármi stromu v priechodovom priereze koľaje dňa\n11.06.2021. Vyšetrovací orgán – Železnice Slovenskej republiky, ÚS ŽSR – stredisko bezpečností\na inšpekcie Zvolen v správe zo dňa 21.09.2021 uzatvoril ostatnú udalosť (zrážku vlaku) na vlastníka\nparcely č. 1121/3, k. ú. E. A., okres Poltár, zapísanej na LV č. XXX. Konár stromu bol pod vplyvom\nváhy dažďovej vody naklonený v priechodovom priereze, pričom koreňový systém rástol na pravej\nstrane v smere jazdy vlaku vo vzdialenosti 6,2 m od osi koľaje v km 26,200. Prieme kmeňa vo výške\n1,2 m bol 0,10 m, výška stromu bola 10 m. Na parcele 1121/3 boli vykonané pravidelné prehliadky,\nkontroly a údržby v zmysle platných právnych predpisov ŽSR. Žalovaný je spoluvlastníkom predmetnej\nparcely a tiež je zapísaný na LV ako jej nájomca. Žalovaný bol určený ako vinník škodovej udalosti\npríslušným vyšetrovacím orgánom. Žalobca v dôsledku uvedenej udalosti vykonal dňa 16.06.2021\nopravu koľajového vozidla po nanútenom poškodení, kde vyčíslil náklady v sume 318,50 Eur. Nárok\nna náhradu škody odvodzoval z § 6 ods. 2 zákona č. 513/2009 Z. z. o dráhach. Prevenčnú povinnosť\nnespôsobovať škodu na trati nepatrí žalobcovi alebo ŽSR, ale vlastníkovi nehnuteľnosti. V zmysle písm.\nE vyšetrovacej správy žalobca a ani ŽSR neporušili žiadnu právnu povinnosť. Udržiavať zeleň má\nžalovaný, nie žalobca. Po predbežnom prejednaní sporu ( a poskytnutom predbežnom právnom názore\nsúdu) žalobca doplnil označenie žalovaného o zástupcu – Urbariát, pozemkové spoločenstvo České\nBrezovo 89, IČO: 42 006 996.\n2. Žalovaný v spore poprel, že by bol zodpovedný za škodovú udalosť. Predmetná nehnuteľnosť je\nspoločnou nehnuteľnosťou podľa zákona č. 97/2013 Z. z. zapísaná v registri pozemkových spoločenstiev\nv pozemkovom spoločenstve – Urbariát, pozemkové spoločenstvo České Brezovo 89, IČO: 42 006 996.\nZa škodu tak zodpovedá urbariát. S ním má žalovaný uzavretú nájomnú zmluvu na predmetnú parcelu\nlen v časti o výmere 3038 m2. Ide o časť parcely, ktorá sa užíva na poľnohospodárske účely. Časť\nparcely pozdĺž železničnej trate je obhospodarovaná pozemkovým spoločenstvom. Mal za to, že ŽSR\n\nsi nesplnili svoju zákonnú povinnosť podľa zákona o dráhach, pretože nekontrolovali trať. Žalovaný\nnemohol prechádzať trať 24 hodín denne a kontrolovať, či strom je premočený a či nezasahuje do trate.\nTo mali robiť ŽSR a mali ho prípadne vyzvať na odstránenie nedostatkov, prípadne padnutých stromov.\nAk by to urobili, tak by z ich strany došlo odstráneniu závad. Preto navrhol žalobu zamietnuť.\n3.Na predbežnom prejednaní sporu nebolo podľa § 151 ods. 2 CSP v spojení s § 186 ods. 2 CSP\nsporné, že že dňa 11.06.2021 o 15:54 hod. došlo medzi stanicami NŽST Poltár - Výh. Zlatno nz., v km\n26,200 k udalosti kategórie OU 1 – zrážka vlaku Os 6623 ZSSK do konárov stromov zasahujúcich do\npriechodového prierezu traťovej koľaje. Predmetný vlak bol vezený MV 95 56 7 812 053-1 a MJ 95 56\n7 813 020-9/96 56 4 913 020-4. Na komisionálnej prehliadke poškodeného motorového vozidla MJ 95\n56 7 812 053-1 v RD Fiľakovo bolo dňa 16.06.2021 zistené poškodenie dvoch kusov spätných zrkadiel\nna pravej prednej strane. Nebolo sporné, že príčinou vzniku ostatnej udalosti bol náraz predmetného\nvlaku do nahnutého konára stromu, o čom bola vypracovaná správa príslušným vyšetrovacím orgánom,\na to Železnicami Slovenskej republiky, ÚS ŽSR – Stredisko bezpečnosti a inšpekcie Zvolen., ktorá bola\nuzatvorená na vlastníka parcely 1 121/3, vedenej na LD č. XXX pre Kú České Brezovo. Ako príčinou\npoškodenia vlaku bolo podľa správy konár stromu bol pod vplyvom váhy dažďovej vody naklonený\nv PP, koreňový systém stromu rástol na pravej strane v smere jazdy vlaku vo vzdialenosti 6,2 m od\nosi koľaje v km 26,2, priemer kmeňa vo výške 1,2 m bol 0,10 m a výška stromu bola 10 m, pozemok,\nna ktorom rástol strom sa nachádza v katastrálnom území E. A. na parcele č. 1121/3, pričom boli\nvykonané pravidelné prehliadky, kontroly a údržby v zmysle platných právnych predpisov ŽSR. Žalovaný\nje spoluvlastníkom uvedenej parcely v podiele 18533/100000 v pomere k celku, a tiež je na uvedenom\nLV zapísaný ako nájomca. V konaní tiež nebola sporná výška opravy na poškodenom vozidle v sume\n318,50 Eur.\n4. Súd z obsahu čiastočného LV č. XXX, okres Poltár, k. ú. E. A. (č. l. 17) zistil, že nehnuteľnosť\nje spoločnou nehnuteľnosťou podľa zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách,\nktorej spoluvlastníkom je okrem žalovaného ďalší počet fyzických a právnických osôb, pričom táto\nnehnuteľnosť je spravovaná subjektom – Urbariát, pozemkové spoločenstvo České Brezovo 89, IČO:\n42 006 996.\n5. Súd nepripustil v spore dôkazy predložené žalovaným až na pojednávaní s poukazom na zásadu\nsudcovskej koncentrácie konania podľa § 153 ods. 2 CSP. Žalovaný mal stanovenú lehotu na uplatnenie\nprostriedkov procesnej obrany v rámci predbežného prejednaniu sporu, ktorú nesplnil. Zároveň súd včas\nnepožiadal o predĺženie lehoty na predkladanie dôkazov, ak ich nevedel zabezpečiť v stanovenej lehote.\nNekonal tak hospodárne so starostlivosťou o výsledok sporu.\n6. Súd pri rozhodovaní vychádzal z tohto záveru o skutkovom stave: Žalobca bol dňa 11.06.2021\ndopravcom vlaku označeného ako Os 6623 ZSSK vedeného MV 95 56 7 812 053-1, MJ 95 56\n7 813 020-9/96 56 4 913 020-4, pričom v čase o 15:54 hod. došlo medzi stanicami Poltár – výh.\nZlatno v km 26,2 k zrážke tohto vlaku do konárov stromov zasahujúcich do priechodového prierezu\nkoľaje. ŽSR ako príslušný orgán pre vyšetrovanie tejto udalosti zistil, že konáre stromu boli v čase tejto\nudalosti premočené dažďovou vodou, koreňový systém bol vo vzdialenosti 6,2 m od osi kolaje, priemer\nkmeňa stromu vo výške 1,2 m bol 0,10 m a výška stromu 10m. Na danom mieste trate boli pravidelne\nvykonávané prehliadky, kontroly a údržby prevádzkovateľom trate ŽSR. Strom rástol na nehnuteľnosti,\nktorej je žalobca spoluvlastníkom. Nehnuteľnosť je obhospodarovaná pozemkovým spoločenstvom.\nOprava na poškodenom vozidle žalobcu v podobe dvoch kusov spätných zrkadiel na pravej prednej\nstrane vozidla MJ 95 56 7 812 053-1 v RD Fiľakovo predstavovala sumu 318,50 Eur.\n7. Meritom posúdenia sporu bola otázka subsumpcie zisteného skutkového stavu pod ustanovenie § 6\nods. 2 zákona o dráhach a tomu nadväzujúcej úpravy náhrady škody podľa § 420 a nasl. Občianskeho\nzákonníka. Ustanovenie § 6 ods. 2 zákona o dráhach upravuje tzv. prevenčnú povinnosť (predchádzať\nškodám na dráhe a ohrozovať jej prevádzku). Vlastníci a užívatelia nehnuteľností v ochrannom pásme\ndráhy sú v zmysle danej prevencie povinní udržiavať pozemky, stromy a kry (a iné) v takom stave a užívať\nich takým spôsobom, aby neohrozili prevádzku dráhy a jej súčastí, neobmedzili bezpečnosť a plynulosť\ndopravy na dráhe. Možnosť vysádzať a pestovať stromy a kry s výškou presahujúcou tri metre majú\nv ochrannom pásme dráhy len vtedy, ak je zabezpečené, že pri páde nemôžu poškodiť súčasť dráhy.\n\n8. Súd predtým, ako pristúpil k vecnej aplikácii § 6 ods. 2 zákona o dráhach musel zistiť, či si\nžalobca uplatňuje svoj nárok voči vlastníkovi alebo užívateľovi predmetnej nehnuteľnosti, čo malo\nvplyv pre správne označenie žalovaného. Predmetná nehnuteľnosť je spoločnou nehnuteľnosťou\npodľa § 8 ods. 1 zákona o pozemkových spoločenstvách a žalovaný (ako podielový spoluvlastník\nspoločnej nehnuteľnosti) tak je členom pozemkového spoločenstva podľa § 9 ods. 1 uvedeného\nzákona. Žalobca po predbežnom prejednaní sporu a poskytnutom predbežnom právnom názore\nsúdu doplnil označenie žalovaného o zástupcu – pozemkové spoločenstvo. Súd z toho vyvodil, že\nžalobca si uplatnil nárok voči žalovanému ako (spolu)vlastníkovi nehnuteľnosti, ktorý je aj nájomcom\nkonkrétnej časti nehnuteľnosti. Pre procesný postup súdu to malo vplyv v tom, že žalobca (teda\nžalujúc jedného zo spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti) správne označil ako zástupcu žalovaného,\nktorým bolo v tomto spore pozemkové spoločenstvo, za ktoré koná výbor podľa § 16 ods. 2 zákona\no pozemkových spoločenstvách. Predmetný spor sa týkal spoločného užívania spoločnej nehnuteľnosti,\npretože jej užívaním (či už priamo alebo prostredníctvom nájmu), mala vzniknúť žalobcovi škoda.\nPodľa názoru súdu, z jazykového výkladu § 16 ods. 2 písm. a) vyplýva, že ide o zákonné zastúpenie\nčlenov spoločenstva, tak ako to bolo uvedené v zrušenom uznesení Najvyššieho súdu SR sp.\nzn. 7Cdo/110/2021 nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 425/2023 zo dňa 08.02.2024 (z\nprocesných dôvodov). Veci uvedené v § 16 ods. 2 zákona o pozemkových spoločenstvách sú vecami\njednotlivých podielnikov, avšak v záujme zreálnenia výkonu ich vlastníckeho práva sa konštruuje\nzákonné zastúpenie. To však z jazykového vyjadrenia § 16 ods. 2 nemožno obmedziť len na prípady, ak\nvystupujú členovia spoločenstva na strane žalobcu, ale aj na strane žalovaného. Inak by to zákonodarca\njasne definoval. Zároveň zákonné zastúpenie nebráni tomu, aby sa člen spoločenstva dal sám priamo\nzastúpiť na základe plnej moci, ako tomu bolo v danej veci (podporne porovnaj článok Maslák, M.\nPostavenie pozemkového spoločenstva v súdnom konaní, Bulletin SAK 1 – 2/2019). Súd na pojednávaní\nvšak nepripustil uznesením, aby žalovaného na základe splnomocnenia podľa § 89 ods. 1 CSP\nzastupovali dve fyzické osoby, ktoré nie sú advokátom. Z výkladu ustanovenia § 110 ods. 2 CSP vyplýva,\nže stranu sporu môžu zastupovať na základe plnej moci viacerí zástupcovia iba v prípade, ak sú súčasne\nadvokátom. Preto súd ďalej v spore konal len s jedným splnomocneným zástupcom žalovaného (po ich\ndohode na pojednávaní).\n9. Súd dáva do pozornosti, že žalobca napriek uvedenému doplneniu označenia žalovaného\no zákonného zástupcu v spore ďalej argumentoval tým, že si uplatňuje žalobu voči žalovanému ako\n(spolu)vlastníkovi nehnuteľnosti, ktorý je aj jeho nájomcom. Hoci to na prvý pohľad evokovalo, že si\nuplatnil nárok voči vlastníkovi, ako aj užívateľovi podľa § 6 ods. 2 zákona o dráhach, čo v nadväznosti\nna § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka je možné,\nnebolo to pre výsledok sporu rozhodujúce. Napriek tomu z doplneného označenia žalovaného o zákonné\nzastúpenie pozemkovým spoločenstvom však žalobca podľa názoru súdu deklaroval, že si nárok\nuplatňuje len voči žalovanému ako vlastníkovi nehnuteľnosti, čím reagoval na predbežný právny názor\nsúdu a nadväzujúcu výzvu na doplnenie skutkových tvrdení (viď zápisnicu z predbežného prejednania\nsporu). Ak by mal žalobca záujem na tom, aby žaloval žalovaného aj ako vlastníka a aj ako užívateľa\nnehnuteľnosti (nájomcu), musel by navrhnúť pristúpenie ďalšieho subjektu (hoci totožného) do konania,\navšak bez zákonného zastúpenia podľa § 79 CSP, čo však neurobil. Len tak by potom mohol súd\nrozhodnúť výrokom aprobujúcim ustanovenie § 6 ods. 2 zákona o dráhach v spojení s § 511 ods. 1 a §\n438 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Napriek tomu, že by z hľadiska právnej subjektivity a procesnej\nspôsobilosti išlo o de facto a de iure totožný subjekt. Logicky zo všeobecnej úpravy vlastníctva podľa §\n123 Občianskeho zákonníka oproti nájmu podľa § 663 Občianskeho zákonníka vyplýva, že vlastník veci\nnemôže byť súčasnej jej nájomcom a ak sa nájomca stane vlastníkom, nájom splynutím subjektov nájmu\nzaniká. To však neplatí pri osobitnej úprave zákona o pozemkových spoločenstvách, resp. pri nájme\nspoločnej veci, keďže podľa § 9 ods. 15 zákona môže byť celá nehnuteľnosť alebo jej časť prenajatá\naj jednému zo spoluvlastníkov (dokonca aj pozemkovému spoločenstvu). Potom spoluvlastník môže\nv spore s poukazom na § 6 ods. 2 zákona o dráhach vystupovať aj ako nájomca aj ako „vlastník“,\navšak musí byť procesne odlíšený v akom postavení sa nachádza, a to jedine prostredníctvom hraníc\nprocesnej úpravy podľa § 75 ods. 1 CSP. Význam to má jednak pre ich vzájomný regresný nárok\nv prípade neúspechu vo veci podľa § 511 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, ale v danom prípade aj pre\nprípadný regresný nárok jedného zo spoluvlastníkov voči ostatným podľa § 139 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka. Ak by v spore pri aplikovaní § 6 ods. 2 Občianskeho zákonníka, vo špecifickej veci akou je\ntáto, nebolo odlíšené, či súd uložil povinnosť nahradiť škodu vlastníkovi a/alebo len nájomcovi, bolo by\nuplatnenie regresného nároku voči spoluvlastníkom spoločnej veci (ktorí nevystupovali v spore) zjavne\nsťažené. Zároveň potreba vyššie uvedeného odlišovania v spore vlastníka od nájomcu má vplyv na\n\ntom, že nemusia byť vždy splnené podmienky úspechu žalobcu voči obom týmto subjektom – hoci\nide o totožnú stranu sporu. Z toho dôvodu je preto v spore významné, že pokiaľ žalobca nenavrhol\npristúpenie žalovaného bez zákonného zastúpenia do sporu podľa § 79 CSP, smeroval zjavne žalobu len\nvoči žalovanému ako spoluvlastníkovi spoločnej nehnuteľnosti, čo mu dovoľuje právna úprava v zmysle\n§ 139 ods. 1 v spojení s § 511 Občianskeho zákonníka.\n10. V zmysle § 420 Občianskeho zákonníka všeobecnú zodpovednosť za náhradu škody je možné\ncharakterizovať ako subjektívnu zodpovednosť s predpokladaným zavinením škodcu. Predpokladmi\nzodpovednosti škodcu za škodu je kumulatívne: a) porušenie právnej povinnosti spočívajúcej v konaní\nalebo opomenutí škodcu, b) vznik škody, c) príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou\nškodou, d) zavinenie škodcu (ktoré je podľa zákona predpokladané.\n11. V predmetnej veci nebolo sporné, že žalobcovi (v skutkovej časti) zistenou škodou udalosťou vznikla\nujma na majetku. Išlo o ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére žalobcu a bola vyjadriteľná peniazmi –\nspojenými s vynaložením nákladov na opravu vozidla do stavu, ako pred škodovou udalosťou, resp. do\nprevádzky schopného stavu. Výška škody na strane žalobcu nebola sporná.\n12. Súd ďalej skúmal, či žalovaný porušil právnu povinnosť uloženú mu zákonom alebo zmluvou. Zistil,\nže strom o výške 10 m, rastúci na nehnuteľnosti žalovaného , ktorého konáre prevísali do prierezového\npriestoru koľaje (po búrke), mal koreňový systém vo vzdialenosti 6,2 m od osi koľaje. Rástol teda\nv ochrannom pásme dráhy podľa § 5 ods. 3 písm. a) zákona o dráhach. Bolo preto povinnosťou\nžalovaného (ako aj ostatných spoluvlastníkov danej nehnuteľnosti) v zmysle § 6 ods. 2 zákona o dráhach\nudržiavať stromy a kry na svojom pozemku v takom stave a užívať ich takým spôsobom, aby neohrozili\nprevádzku dráhy a jej súčastí, neobmedzili bezpečnosť a plynulosť dopravy na dráhe. Dokonca pestovať\nstromy s výškou presahujúcou tri metre možno len vtedy, ak bude zabezpečené, že pri páde nemôžu\npoškodiť súčasti dráhy. Z opisu škodovej udalosti vyplynulo, že žalovaný tak porušil podľa názoru súdu\nsvoju osobitnú prevenčnú povinnosť udržiavať stromy na svojom pozemku v takom stave, aby neohrozili\nprevádzku a bezpečnosť trate, najmä, ak strom rastúci v ochrannom pásme dráhy presahoval výšku 3\nm. Žalovaný tak nekonal spôsobom, akým konať mal.\n13. Následne sa súd zaoberal, či medzi nekonaním žalovaného pri plnení jeho prevenčnej povinnosti\na vzniknutou škodou na strane žalobcu je daná príčinná súvislosť. Teda, či hlavnou príčinou vzniku škody\nbolo porušenie právnej povinnosti žalovaným. Zisťovanie príčinnej súvislosti znamená, že z celej reťaze\nvšeobecnej príčinnosti treba sledovať iba tie príčiny a následky, ktoré sú dôležité pre zodpovednosť\nza škodu. Súd konkrétne zisťuje – so zreteľom na konkrétnu škodu – či niektorá z týchto skutočností\nbola príčinou vzniku škody a či skutočne škodu spôsobila. V každom konkrétnom prípade je preto nutné\nskúmať, či medzi skutočnosťami, ktoré môžu predstavovať predchádzajúcu príčinu vzniku škody, je\nmožné identifikovať aj protiprávny úkon. Posúdenie, ktorá z príčin je hlavnou a ktorá je vedľajšou, je\nvecou hodnotenia všetkých okolností konkrétneho prípadu.\n14. Otázku, ktorú si preto súd v spore položil bola, či porušenie povinnosti žalovaným bolo hlavnou\npríčinou vzniku škodu na majetku žalobcu, s ktorou právna úprava vytvára zodpovednostný vzťah medzi\nsporovými stranami. Je všeobecne známou skutočnosťou známej aj z poznania súdu podľa § 186 ods.\n1 CSP, že žalobca nie je prevádzkovateľom dráhy, ale dopravcom na dráhe. Prevádzkovateľom dráhy\nv mieste škodovej udalosti, prípadne jej vlastníkom sú Železnice Slovenskej republiky (vyplýva to aj\nz toho, že správu vypracoval práve tento subjekt). Podľa § 27 ods. 1 zákona o dráhach prevádzkovaním\ndráhy je okrem iného aj zabezpečenie dráhy v stave, ktorý umožňuje bezpečnú a plynulú dopravu na\ndráhe. Prevádzkovateľom dráhy podľa § 27 ods. 4 zákona o dráhach je fyzická alebo právnická osoba,\nktorá prevádzkuje dráhu ako jej vlastník, alebo na základe zmluvy s jej vlastníkom. Vlastník dráhy je\nokrem iného podľa § 28 ods. 2 zákona o dráhach povinný udržiavať dráhu v prevádzky schopnom stave,\nstarať sa o údržbu dráhy. Prevádzkovateľ dráhy je podľa § 30 ods. 1 písm. b) povinný prevádzkovať dráhu\ns pravidlami prevádzkovania dráhy podľa tohto zákona a podľa písm. i) a l) predmetného ustanovenia\ndbať o prevenciu vzniku škôd, dbať na zaistenie bezpečnosti prevádzkovania dráhy a o bezpečnú plynulú\ndopravu na dráhe v súlade s technickým pokrokom a bezpečnostnými predpismi.\n15. Uvedené povinnosti vlastníka a prevádzkovateľa znamenajú, že je to vlastník a prevádzkovateľ\ndráhy, kto je povinný zabezpečovať schodnosť dráhy, jej bezpečnosť a plynulú prevádzku (vrátane\nprevencie vzniku nehôd) pre uskutočnenie jej cieľa, ktorým je primárne doprava na dráhe. Hlavným\n\nsubjektom, kto je zodpovedný za dráhu, je teda podľa názoru súdu jej vlastník, resp. prevádzkovateľ\ndráhy. Aby vlastník a prevádzkovateľ dráhy mohol splniť svoje povinnosti, zákon o dráhach ukladá\npovinnosti aj iným osobám, v konkrétnom prípade vlastníkovi pozemku (žalovanému) v ochrannom\npásme dráhy podľa § 6 ods. 2, prípadne v § 4 ods. 1 až 3 zákona o dráhach. Za tým účelom preto\nzákonodarca vytvoril pojmy ako ochranné pásmo dráhy (§ 5) a obvod dráhy (§ 3). Cieľom právnej normy\n§ 6 ods. 2 zákona o dráhach (od ktorej žalobca odvodzoval svoj nárok), obdobne ako v § 4 zákona, tak\nje len zabezpečiť možnosť pre splnenie povinností prevádzkovateľa trate (v tomto prípade ŽSR) voči\nsubjektom, ktoré prevádzkujú vlakovú (dráhovú) dopravu na nej. Zo systematického výkladu § 6 zákona\no dráhach súd dospel k záveru, že v ods. 2 tohto zákona je uložená konkrétna prevenčná povinnosť\nvlastníkovi a užívateľovi pozemkov v ochrannom pásme dráhy. Ak prevádzkovateľ dráhy pri plnení\nsvojich vyššie uvedených povinností zistí, že vlastník a užívateľ dráhy si svoju prevenčnú povinnosť\nnesplnil, je oprávnený ho vyzvať na splnenie prevenčnej povinnosti (ods. 3) a následne môže požiadať\no uloženie tejto povinnosti špeciálnym stavebným úradom (ods. 4). Ak je ohrozená bezprostredne\nprevádzka dráhy, je prevádzkovateľ dráhy po upovedomení vlastníka oprávnený vstúpiť na nehnuteľnosť\na vykonať nevyhnutné úpravy stromov a krov na jeho náklady (ods. 6). Obdobne je to aj v prípade § 4\nods. 3 zákona o dráhach, podľa ktorého prevádzkovateľ dráhy je povinný trvalo zabezpečovať obvod\ndráhy a priechodový prierez dráhy v stave, ktorý neohrozuje dráhu a jej súčasti, ani dopravu na dráhe\na predchádzať ohrozeniu prevádzky dráhy. Za tým účelom je oprávnený vyzvať vlastníka alebo užívateľa\nnehnuteľnosti na nápravu. V danom prípade je tiež potrebné si uvedomiť, že ovísajúce konáre stromu\nsa už aj podľa vypracovanej správy nachádzali v priechodovom priereze dráhy, tak ako to predpokladá\n§ 4 ods. 3 zákona o dráhach, za ktorý je zodpovedný prevádzkovateľ dráhy.\n16. Účelom právnej normy vyjadrenej v § 6 ods. 2, prípadne § 4 ods. 1 až 3 zákona o dráhach bolo\nposkytnúť ochranu prevádzkovateľovi trate, aby mohol zabezpečiť plnenie svojich zákonných povinností,\na to aj voči dopravcom na dráhe. Nebolo jej primárnym cieľom poskytnúť ochranu dopravcovi voči\nvlastníkovi a užívateľovi pozemku v ochrannom pásme dráhy (§ 6 ods. 2) a v priechodovom priereze\ndráhy (§ 4 ods. 1 až 3 zákona o dráhach). Takúto povinnosť totiž žalovaný ako vlastník pozemku nemal\nvoči všetkým (nešlo o všeobecnú prevenčnú povinnosť), ale len voči prevádzkovateľovi trate. Právna\nnorma, ktorá bola porušená žalovaným ako škodcom tak nebola určená na ochranu právneho statku\nžalobcu, ale na ochranu právneho statku prevádzkovateľa dráhy. Aby prevádzkovateľ dráhy si mohol\nreálne plniť svoje (vyššie definované) zákonné povinnosti pri prevádzkovaní dráhy, aj voči dopravcom\nna dráhe. Medzi porušením právnej povinnosti žalovaným a škodou na strane žalobcu tak nebol vzťah\npríčiny a následku.\n17. Súd uvedeným výkladom aplikoval pri posudzovaní príčinnej súvislosti teóriu tzv. ochranného účelu\nprávnej normy. Teoretickým základom tohto právneho názoru je nemecký koncept ochranného účelu\nprávnej normy (Schutzzweck der Norm). Ide o jeden z faktorov, ktoré obmedzujú rozsah škodlivých\nnásledkov, ktoré sú pričítané škodcovi, a to druh a účel právnej normy, ktorú škodca porušil. Za otca\ndoktríny sa považuje Ernst Rabel, ktorý ju prvotne navrhol pre zmluvnú zodpovednosť. Jeho teória\nsa ale rozšírila najmä v oblasti deliktuálnej zodpovednosti. Učenie o ochrannom účele právnej normy\npreniklo do judikatúry v slávnom rozhodnutí Spolkového súdneho dvora z 22. 4. 1958 BGHZ 27, 137. V\nuvedenom prípade Súdny dvor aplikoval - teóriu aj v rámci deliktu podľa § 823 ods. 1 BGB, keď uviedol,\nže „... najprv sa musí skúmať, či uplatňovaný nárok na náhradu škody (škoda) spadá pod ochranný\núčel predmetnej normy; inými slovami, či sa jedná o následky, ktoré spadajú do oblasti tých rizík, pre\nktoré bola právna norma ustanovená“. Podľa teórie ochranného účelu právnej normy sa nemusí nahradiť\ntá škoda, ktorá by síce pri správaní sa v súlade s právom nevznikla, ale nebolo účelom porušenej\nprávnej normy chrániť pred vznikom takejto škody konkrétneho poškodeného (pozri k tomu uznesenie\nÚstavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 295/2017 zo dňa 09.05.2017). Podstatou učenia o ochrannom účele\nnormy je myšlienka, že zodpovedať za škodu sa má vtedy, ak bolo porušené pravidlo, ktorého účelom\nbolo chrániť poškodeného pred touto škodou. Ochrana poškodeného nemá byť len reflexiou právnej\núpravy, teda vedľajším efektom, ale jej chceným účelom. Účelom normy by mala byť ochrana jednotlivca\nminimálne vtedy, ak mu garantuje subjektívne právo, resp. nárok požadovať danú kvalitu správania sa\nod dotknutého subjektu (pozri aj Glosa k uzneseniu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 295/2017 zo\ndňa 09.05.2017 (ochranný účel normy a zodpovednosť bankový dohľad) od doc. JUDr. Kristián Csacha,\nPhD. In: Súkromné právo, publikované dňa 01.11.2017). To v danej veci nebolo splnené.\n18. Žalobca bol vo vzťahu k uvedenému (do úvahy prichádzajúcemu) právnemu posúdeniu veci ďalej\nv spore pasívny, hoci súd na predbežnom prejednaní sporu ho s možnosťou takéhoto riešenia oboznámil\n\n(viď zápisnicu z predbežného prejednania sporu). Pokiaľ žalobca právne kvalifikoval svoj nárok vo\nsvojej argumentácii podľa § 415 Občianskeho zákonníka (všeobecná prevenčná povinnosť), tú súd\nnepovažoval za správnu. Aj v zmysle právnej doktríny je všeobecnú prevenčnú povinnosť podľa § 415\nObčianskeho zákonníka možné aplikovať len vtedy, ak nie je k dispozícii právna úprava, vzťahujúca sa\nna konanie, ktorého protiprávnosť sa posudzuje (Švestka, J., Spáčil, J., Škárová, M., Hulmák, M. a kol.\nObčanský zákonník I. § 1 – 459, Komentář. 1. vydaní. Praha : C. H. Beck, 2008, § 415). S judikatúrou,\nktorou argumentoval v spore žalobca sa súd nestotožnil, pričom nejde o judikatúru najvyšších súdnych\nautorít, prípadne ustálenú rozhodovaciu prax v zmysle čl. 2 ods. 1 CSP. Najmä predmetná judikatúra\nsa parciálne nezaoberala otázkou výkladu ochranného účelu právnej normy ako to urobil súd v danom\nprípade.\n19. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu vo veci. Žalovaný bol\nv spore úspešný v celom rozsahu, pretože súd žalobu zamietol. Z dôvodu, že súd na strane žalovaného\nnezistil v čase vyhlásenia rozhodnutia žiadne trovy konania, rozhodol tak, že žalovanému nárok na\nnáhradu trov konania nepriznáva.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia\nprostredníctvom Okresného súdu Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne vo vyhotovení\ntrojmo.\nV odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí\n– odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, z akých dôvodov sa\nrozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh),\nodvolanie musí byť podpísané (§ 363 v spojení s § 127 C. s. p.). Odvolanie treba predložiť v troch\nrovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.\nOdvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1\nC. s. p.).\nOdvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej\ninštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada\nmala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C. s. p.).\nAk povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh\nna vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/95 Z.z. a noviel – Exekučný poriadok.", "vazby": {"stav": {"sz": "13Co/104/2024", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "guid": "9be6b671-2e40-4895-8848-847ebd499ca4:19df4634-9b5f-4b9a-b852-de6002f1ef2e", "datum": "2025-06-30", "vztah": "zrusene"}}, "cituje": [{"guid": "ussr:b0acd098-310d-4348-829f-2ce86bcb81eb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.425.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 425/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 425/2023 z 8. 2. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-02-08", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.425.2023.1"}, {"guid": "ussr:0a00fe0c-5aa8-442f-a157-5d3253afaab6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.295.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 295/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 295/2017 z 9. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-09", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.295.2017.1"}], "citovane_v": []}