Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Humenné 12Csp/73/2025 8325202891 16. 03. 2026 JUDr. Jozef Engel ECLI:SK:OSHE:2026:8325202891.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Jozefom Engelom v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. D. E. XXX, XXX XX F. D. E. 2/ C. B., nar. XX.XX.XXXX, C. D. E. XXX, XXX XX F. D. E., obaja zast. JUDr. Igor Šafranko, Advokátska kancelária, ul. Sovietskych hrdinov č. 163/66, 089 01 Svidník, IČO: 31 954 448, proti žalovanému: 365.bank, a. s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, zast.: Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, v konaní o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov a iné, takto rozhodol: voči Dlžníkovi/Spoludlžníkovi. “ 8 I. Súd určuje, že úver zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka č. XXXXXXXXXX, z 18.3.2016, je bezúročný a bez poplatkov. II. Žalovaná je povinná vydať žalobcom bezdôvodné obohatenie vo výške 727,64 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,15 % ročne zo sumy 727,64 eur, od 14.11.2025 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. III. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka č. XXXXXXXXXX zo dňa 1.12.2016 v časti [4] Práva a povinnosti zmluvných strán, bod 4.5 v znení: „Banka a Dlžník/Spoludlžník sa dohodli, že Banka si môže započítať svoje pohľadávky zo ZoÚ voči pohľadávke Dlžníka/Spoludlžníka z ktoréhokoľvek účtu alebo vkladu vedeného Bankou. Banka je z tohto dôvodu zároveň oprávnená nevykonať akýkoľvek prevod peňažných prostriedkov, či inak neumožniť Dlžníkovi/Spoludlžníkovi nakladať s prostriedkami na ktoromkoľvek účte Dlžníka/Spoludlžníka alebo s vkladom Dlžníka/Spoludlžníka, s čím Dlžník/Spoludlžník podpisom ZoÚ súhlasí.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. IV. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka č. XXXXXXXXXX G. dňa 1.12.2016 v časti [4] Práva a povinnosti zmluvných strán, bod 4.6 v znení: „V prípade riadneho nesplácania Úveru je Banka oprávnená: (iii) úročiť sumu, s ktorej úhradou je Dlžník/ Spoludlžník v omeškaní popri úroku aj zákonným úrokom z omeškania počnúc prvým dňom omeškania až do jej zaplatenia.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka č. XXXXXXXXXX zo dňa 1.12.2016 v časti [5] Ďalšie zmluvné dojednania, bod 5.1 v znení: „Každá z osôb podpisujúcich túto ZoÚ, a to každá z nich jednotlivo, vyhlasuje, že nemá osobitný vzťah k Banke v zmysle zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov [ďalej len „ZoB“] a je si vedomá, že nepravdivosť tohto vyhlásenia spôsobuje neplatnosť tejto ZoÚ a okamžitú splatnosť poskytnutého Úveru ku dňu, keď sa Banka dozvie o nepravdivosti tohto vyhlásenia. Každá z osôb podpisujúcich túto ZoÚ je povinná ihneď informovať Banku o zmene jej osobitného vzťahu k Banke.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
V. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o spotrebiteľskom úvere lepšiasplátka č. XXXXXXXXXX zo dňa 1.12.2016 v časti [5] Záverečné ustanovenia, bod 6.3 v znení: „Dlžník/Spoludlžník sa pred uzatvorením ZoÚ oboznámil s podmienkami Úveru uvedenými vo Formulári pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere a OP, ktorý dostal pred podpisom ZoÚ a svojím podpisom potvrdzuje, že bol s príslušnými dokumentmi oboznámený a súhlasí s nimi. “, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. VI. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka č. XXXXXXXXXX zo dňa 1.12.2016v časti [6] Záverečné ustanovenia, bod 6.3 v znení: „Dlžník/Spoludlžník súhlasí, aby sa ich platby započítavali v nasledujúcom poradí: a]náklady spojené s poistením (ak bolo uzavreté), b] poplatky podľa ZoÚ, c] úrok z omeškania, d] zmluvný úrok z Úveru, e] splátka istiny Úveru, pričom platí, že v prípade viacerých pohľadávok Banky voči Dlžníkovi/Spoludlžníkovi sa platby Dlžníka/Spoludlžníka započítavajú najskôr na pohľadávky skôr splatné.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. VII. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka č.XXXXXXXXXX zo dňa 1.12.2016 v časti (6 ), bod 6.4, v znení : „ Dlžník/ Spoludlžník súhlasí, aby sa ich platby započítavali v nasledujúcom poradí: a, náklady spojené s poistením ( ako bolo zavreté ) b, poplatky podľa ZoÚ, c) úrok z omeškania, d) zmluvný úrok z úveru, e) splátka istiny úveru, pričom platí, že v prípade viacerých pohľadávok Banky voči Dlžníkovi/ Spoludlžníkovi sa platby Dlžníka/ Spoludlžníka započítavajú najskôr na pohľadávky skôr splatné.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. VIII. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Obchodných podmienkach pre spotrebiteľské úvery účinné od 1.1.2016 k Zmluve o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka č. XXXXXXXXXX zo dňa 1.12.2016 v čl. III. Čerpanie a splácanie úveru, bod 3.7 v znení: „Dlžník/Spoludlžník sa zaväzuje, že bez zbytočného odkladu oznámi Banke akékoľvek zmeny, ktoré boli rozhodné pre poskytnutie Úveru vrátane informácií a okolností, ktoré môžu mať negatívny vplyv na schopnosť Dlžníka a/alebo Spoludlžníka splácať záväzok vyplývajúci zo ZoÚ, najmä to, že bolo začaté súdne, rozhodcovské, konkurzné, reštrukturalizačné, exekučné alebo iné konanie voči Dlžníkovi/Spoludlžníkovi. “, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. IX. Súd priznáva žalobcom v 1. a 2. rade vo vzťahu k žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku. odôvodnenie: H. I.. “ X 1.Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 5.11.2025 domáhali určenia, že úver poskytnutý žalovaným na základe zmluvy zo dňa 1.12.20216 je bezúročný a bez poplatkov, vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 1 033,54 eur a určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok. Žalobu odôvodnili tým, že dňa 1.12.2026 uzatvorili so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere lepšiasplátka č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalobcom vo výške 14.900,eur, ktorý sa žalobcovia zaviazali splácať v 90 mesačných splátkach s prvou až predposlednou splátkou vo výške 212,91 eur, poslednou 90. splátkou vo výške 212,83 eura, s ročnou úrokovou sadzbou 6,90 %, s RPMN 7,20 %, so splatnosťou prvej splátky dňa 10.1.2017, s konečnou splatnosťou 10.6.2024 a s Celkovou čiastkou vo výške 19. 161,82 eur. Žalovanému uhradili sumu 15. 933,54 eura. Z obsahu žaloby ďalej vyplýva, že v Zmluve o spotrebiteľskom úvere lepšiasplátka č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.3.2016 nie sú náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až 1, s), z ) a aa) zákona č. 129/2010 Z. z. (druh spotrebiteľského úveru, doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a neuvedenie všetkých predpokladov použitých na výpočet RPMN), čo spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.
Žalobcovia v žalobe uviedli, že z poskytnutého úveru vo výške 14 900 eur uhradili žalovanému sumu 15 933,54 eur, a preto požadovali o vyplatenie rozdielu t. j. 1 033,54 eur z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobcovia zároveň v žalobe žiadali určiť neprijateľné zmluvné podmienky v Zmluve o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.3.2026, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku. 2. Zástupca žalovaného v písomnom vyjadrení k žalobe nesúhlasil s tvrdením, že v zmluve majú byť uvedené predpoklady použité na výpočet RPMN. V tejto súvislosti zástupca žalovaného poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 7Cdo/183/2020 zo dňa 24.2.2021, odmietol vo veci predpokladov na výpočet RPMN nesprávnu súdnu prax v prospech spotrebiteľa. V posudzovanom prípade zákon o spotrebiteľských úveroch výslovne neuvádza uviesť v zmluve i matematický výpočet výšky ročnej percentuálnej miery nákladov, ako to vyplýva z dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu. Pokiaľ by takúto požiadavku mal zákonodarca v úmysle, nič mu nebránilo uviesť ju v danej právnej norme. Zákonodarca pritom formulačne jednoznačne požaduje, aby boli v zmluve uvedené len predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, pričom pod predpokladmi nie je možné rozumieť uvedenie vzorca výpočtu, ktorý (vzorec) je len jeden, navyše spotrebiteľovi prístupný priamo v zákone, v jeho prílohe č. 2. Pokiaľ odvolací súd považuje za predpoklad na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov i vzorec na jej výpočet, s týmto sa dovolací súd nestotožňuje. Vzhľadom k uvedeným záverom Najvyššieho súdu SR nevyplýva povinnosť veriteľa uviesť v zmluve konkrétny matematický výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, pričom zákon nepožaduje ani predpoklady pre výpočet RPMN špeciálne v zmluve označovať ako predpoklady pre výpočet RPMN. Súd prvej inštancie tak nemôže z uvedeného dôvodu dospieť k určeniu bezpoplatkovosti a bezúročnosti úveru. V súvislosti s namietanou zmluvnou podmienkou v článku 5 bod 5.1 zmluvy, zástupca žalovaného uviedol, že nevidí relevantný dôvod na to, aby takáto zmluvná podmienka bola vyhlásená za neprijateľnú. Uvedená zmluvná podmienka žiadnym spôsobom nepredstavuje neprimeraný zásah do súkromia spotrebiteľa a už vôbec nejde o zmluvnú podmienku, ktorá by bola neprijateľná podľa generálnej klauzuly podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách vo všeobecnosti pozitívne vymedzuje Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka. V zmysle uvedeného pozitívneho vymedzenia sa za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve považuje ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Z podmienok, ktoré zákon kladie pri pozitívnom vymedzení neprijateľnej podmienky je zrejmé, že uvedené ustanovenie musí byť takej intenzity, že spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pri hodnotení práv a povinností zmluvných strán nie je možné práva a povinnosti skúmať izolovanie bez vzájomných súvislosti s inými všeobecne záväznými predpismi. Žalovaný poukazoval na Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1CoCsp/16/2023 zo dňa 17.10.2023, ktorý zmenil rozsudok vo výroku III. o určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky uvedenej v čl. VII bod 7.6. zmluvy o úvere z 5.5.2015 tak, že v tejto časti žalobu zamietol. Žalovaný ďalej uviedol, že zmluva o úvere má zákonom predpísané náležitosti, žalobca úkony urobil slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne a nebol daný zákonný dôvod pre vyslovenie neprijateľnosti takejto zmluvnej podmienky. Žalovaný postupoval v súlade so zákonom, keď zisťoval, či klient nie je osobou s osobitným vzťahom k banke. Tak ako uviedol Krajský súd v Prešove vo svojom rozhodnutí sp. zn. 1CoCsp/ 16/2023 zo dňa 17.10.2023, ide o zákonnú požiadavku, ktorá vyplýva priamo z ustanovenia § 35 zákona o bankách, ktorú musel žalovaný dodržiavať. Spôsob započítania platieb na poplatky, úroky a istinu vychádza z obchodnoprávneho charakteru Zmluvy o úvere. Máme za to, že nemožno hovoriť o neprijateľnosti zmluvnej podmienky, nakoľko pri splnení všetkých zmluvných podmienok spotrebiteľa nijak neznevýhodňuje. Už pri uzatváraní Zmluvy o úvere totiž tento presne vie, aká bude celková výška nákladov (poplatky, úroky a pod.), ak sa bude pridržiavať ustanovení zmluvy.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere je absolútnym obchodom a z toho vyplýva aj aplikácia ustanovení Obchodného zákonníka na jej znenie. Bez ohľadu na spotrebiteľský charakter nie je spornou otázka, že Zmluva o úvere je absolútnym obchodom. Žalobca postupoval v súlade so zákonom, keď započítaval úhradu najskôr na úroky a až následne na istinu. Podľa ust. § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka pri plnení peňažného záväzku sa započíta platenie najprv na úroky a potom na istinu, ak dlžník neurčí inak. Žalovaný ďalej poukazoval na rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 13.05.2014 sp.zn 2Cob/326/2012 v súvislosti so započítaním plnenia. Žalobca pri žiadnej zo svojich platieb neurčil, že sa má započítavať výlučne na istinu. Teda nie len, že v konaní nebola preukázaná neprijateľnosť, Žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem, súčasne je potrebné skonštatovať, že zmluvná podmienka, ktorá je v súlade s platnou právnou úpravou, je platná. V ďalšej časti vyjadrenia žalovaný namietal premlčanie uplatneného nároku, a to v subjektívnej aj objektívnej premlčacej dobe. Na základe uvedených skutočnosti zástupca žalovaného navrhoval žalobu zamietnuť. 3. K vyjadreniu žalovaného sa písomným podaním 1.12.2025 vyjadril zástupca žalobcov, ktorý zotrval na podanej žalobe. 4. Vykonaným dokazovaním a to oboznámením sa s obsahom žaloby, písomným vyjadrením zástupcu žalobcov, prednesom zástupcu žalobcov, prednesom zástupcu žalovaného Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, Prehlásením Združenia na ochranu spotrebiteľov HOOS súd zistil tento skutkový stav: 5.Zástupca žalobcov na pojednávaní zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu. Z obsahu žaloby vyplýva, že dňa 1.12.2016 žalobcovia uzatvorili so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka č. 168166 predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalobcom vo výške 14. 900,-eur, ktorý sa žalobcovia zaviazali splácať v 90 mesačných splátkach s prvou až predposlednou splátkou vo výške 212,91 eur, poslednou 90. splátkou vo výške 212,83 eura, s ročnou úrokovou sadzbou 6,90 %, s RPMN 7,20 %, so splatnosťou prvej splátky dňa 10.1.2017, s konečnou splatnosťou 10.6.2024 a s Celkovou čiastkou vo výške 19. 161,82 eur. Žalovanému uhradili sumu 15. 933,54 eura. 6. Zástupca žalovaného na pojednávaní zotrval na písomnom vyjadrení k žalobe v celom rozsahu. 7. Z Prehlásenia Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS zo dňa 23.9.2025 vyplýva, že sa na združenie obrátili žalobcovia ako spotrebitelia a dňa 20.11.2023 boli informovaní o zmluvných podmienkach týkajúcich sa ich zmluvy so žalovaným, teda že ide pravdepodobne o zmluvu bezúročnú, bez poplatkov a je pravdepodobné, že obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. 8. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobe potrebné vyhovieť. 9. Podľa § 52 ods. 1,2,3,4 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 54 ods. 1,2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 10. Podľa § 1 ods. 2 zákona č.129/2010 Z.z. účinného v čase uzavretia, zmluvy spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci, poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. a/ citovaného zákona spotrebiteľom podľa tohto zákona sa rozumie fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa § 2 písm. b/ citovaného zákona veriteľom sa rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Podľa § 2 písm. d/ citovaného zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 9 ods. 1 vety prvej citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1. Podľa § 11 ods.4 Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou. 11. Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., pričom medzi nimi pod písm. j/ ročná percentuálna miera nákladov a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miere nákladov. 12. Súd poukazuje na to, že údaj o RPMN (ročnej percentuálnej miere nákladov) je jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Zákonodarca v záujme poskytnutia ochrany slabšej zmluvnej strany v spotrebiteľskom právnom vzťahu, teda spotrebiteľovi, stanovil prísne obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré v zákona č. 129/2010 Z. z. sprísnil aj tým, že pri údaji o RPMN sa musia uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet, teda nestačí len uvedenie jeho výšky. Je nepochybné, že v predmetnej úverovej zmluve spomínaný údaj chýba, keďže nie je uvedené, aké predpoklady boli použité pre výpočet RPMN a preto je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Už len z toho dôvodu bolo opodstatnené žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia vyhovieť. Súd prvej inštancie teda v rámci preskúmavania predmetnej spotrebiteľskej zmluvy dospel k bezpoplatkovosti a bezúročnosti úveru z dôvodov vyššie uvedených. 13. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 14. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania súd skúmal túto námietku premlčania. 15. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva. 16. Podľa § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa § 107 ods. 2 OZ najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. 17. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty sa vyžaduje skutočná a nie iba predpokladaná vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor bol získaný majetkový prospech, a o tom, kto ho získal. Nie je rozhodujúce, že oprávnený sa mohol o tom dozvedieť pri vynaložení potrebnej starostlivosti skôr (rozsudok Najvyššieho súdu 2CZ 35/77 zo dňa 17.12.1978). 18. Pri bezdôvodnom obohatení musí súd prihliadať v zmysle citovaného § 107 ods. 1 a 2 OZ tak na uplynutie subjektívnej lehoty (dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil) ako aj objektívnej lehoty (tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, desať rokov odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo). Vo vzťahu k subjektívnej lehote žalobcovia uviedli a prehlásením doložili, že o bezdôvodnom obohatení sa dozvedeli dňa 20.11.2023 a teda dvojročná subjektívna premlčacia lehota mu uplynula až dňa 20.11.2025. Pretože žaloba bola na súd doručená 10.11.2025 súd považoval vznesenú námietku premlčania z hľadiska subjektívnej premlčacej lehoty za nedôvodnú. 19. Objektívna premlčacia lehota plynie od vzniku bezdôvodného obohatenia, t. j. v danom prípade od úhrad žalobcu žalovanému. Súd však zastáva názor, že v danom prípade je potrebné vychádzať z desaťročnej premlčacej lehoty. Žalovaný má totiž v predmete činnosti poskytovanie úverov a preto sa vyžaduje, aby dodržiaval príslušné právne normy vzťahujúce sa na ich poskytovanie. Žalovaný preto minimálne musel byť uzrozumený s tým, že pokiaľ v úverovej zmluve neuviedol obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré sú citované v tomto rozsudku napriek tomu, že musel si byť vedomý toho, že ide o spotrebiteľa a nebude môcť od žalobcu žiadať úroky a iné poplatky a pre prípad, že to tak urobí, bol s uvedenou zákonnou sankciou uzrozumený. Minimálne teda na jeho strane išlo o nepriamy úmysel získať majetkový prospech. Keďže zmluva bola podpísaná 18.3.2016, pričom úhrady z tejto zmluvy boli pochopiteľne uhrádzané ešte neskôr, desaťročná premlčacia lehota do podania žaloby neuplynula. 20. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutia súdov v obdobných sporoch napr. rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co 84/2011 zo dňa 12.12.2011, sp. zn. 3Co 41/2012 zo dňa 6.3.2013, sp. zn. 2Co 9/2012 zo dňa 21.1.2013, sp. zn. 5Co 134/2012 zo dňa 26.11.2013, sp. zn. 3Co 89/2012 zo dňa 8.2.2012, alebo Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co 648/2013 zo dňa 20.2.2014 alebo Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co 301/2011 zo dňa 4.7.2012, napokon aj v rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 17 Co 122/2017 zo dňa 12.12.2017. Súd tak námietku premlčania vznesenú žalovaným vyhodnotil ako nedôvodnú. 21. Žalobcovia dostali od žalovaného úver vo výške 14.900,-eur a žalovanému zaplatili 15 933,54 eur a pretože súd určil, zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov, znamená to, že žalobcovia zaplatili žalovanému naviac sumu 1 033,54 eur a preto súd túto sumu zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcom z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. 22. Z prisúdenej istiny súd priznal žalobcom aj požadovaný aj úroky z omeškania vo výške 7,15 % ročne, výška ktorého je v súlade s ust. § 3 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z. 23. Súd v danej veci podrobil preskúmanie prejednávanej veci nielen z pohľadu pozitívnoprávneho, ale aj z pohľadu jusnaturalistického, najmä cez prizmu dobrých mravov. Len na margo súd prvej inštancie poukazuje na fakt, že k inštitútu dobrých mravov treba pristupovať ako k stáročia sa vyvíjajúcemu inštitútu, ktorý vo svojej bazálnej podstate však ostáva až na drobné výnimky plynúce z celkového spoločenského vývoja nemenný. 24. Dobré mravy netvoria spoločenský normatívny systém, ale sú skôr merítkom etického hodnotenia konkrétnych situácií zodpovedajúcim všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti, poctivého správania a dobra. Dobré mravy sú vykladané ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť vystihujú podstatné historické tendencie, sú uznávané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. 25. Občiansky zákonník, ani iný predpis nedefinuje pojem dobré mravy. Teória a súdna prax však zhodne považujú dobré mravy za všeobecne uznávané pravidlá morálky, ktoré predstavujú fundamentálny hodnotový poriadok spoločnosti a zákonodarca ich považuje za tak významné, že ich pomocou odkazu v právnej norme včleňuje do občianskeho práva. Z toho vyplýva, že tieto morálne pravidlá majú objektívnu povahu, a preto akékoľvek súhlasné, a teda subjektívne motivované vyhlásenie zmluvných strán, nie je smerodajné v tom, či nimi uzavretá zmluva je v súlade s dobrými mravmi, alebo nie. (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28. augusta 2008, sp. zn. 16Co/152/2008. 26. Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
27.V civilnom procese platí tzv. prejednacia zásada. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je záležitosťou procesných strán, aké predložia skutkové podklady, vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tieto skutočnosti podporujúce je tak výlučne vecou strán a každá zo strán nesie procesnú zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie do procesu ten skutkový materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými záujmami. Súd je oprávnený založiť rozhodnutie na skutočnostiach predložených procesnými stranami, a to, čo strany nepredložia, nemôže brať za základ pre svoje rozhodovanie. Stranám teda hrozí pri nesplnení dôkaznej povinnosti a pri neunesení dôkazného bremena, nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej. Dôkazné bremeno je teda inštitútom procesného práva, ktoré stíha toho účastníka, v ktorého záujme je aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a stranou tvrdená bola v konaní skutočne preukázaná. Pravým zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu vydať rozhodnutie i v tých prípadoch, keď určitá skutočnosť pre spor rozhodná dokázaná nebola, teda keď si súd nemôže urobiť záver o tom, že určitá skutočnosť je alebo nie je pravdivá. 28. Každá spotrebiteľská zmluva musí byť transparentná. Zmluvné podmienky musia byť formulované jasne a zrozumiteľne nielen gramaticky, ale aj z toho pohľadu, aby spotrebiteľ bol schopný na základe jasných a zrozumiteľných kritérií posúdiť hospodárske dôsledky, ktoré z roho pre neho vyplývajú (rozsudok ESD C-26/13). 29. Zásada transparentnosti dopadá i na aplikáciu Všeobecných obchodných podmienok a Sadzobníka poplatkov. Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru a nesmú slúžiť k tomu, aby do nich často v neprehľadnej, zložitej formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že ujdú jeho pozornosti. Pokiaľ tak dodávateľ urobí, takému konaniu nemožno priznať právnu ochranu (nález ÚS SR I. ÚS 3512/11 z 11.11.2013). 30. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 31. V danej veci súd vyhovel žalobe aj v časti určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok, tak ako to navrhovali žalobcovia. 32. Súd zistil, že zmluva obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, uvedenú v časti [4] Práva a povinnosti zmluvných strán, bod 4.5 . ( výrok III.) V zmysle zmluvnej podmienky uvedenej v bode 4.5 Zmluvy si môže žalovaná započítať svoje pohľadávky zo zmluvy voči pohľadávke spotrebiteľa z ktoréhokoľvek jeho účtu alebo vkladu vedeného bankou. Spôsobenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa spočíva v tom, že žalovaná si podľa tejto zmluvnej podmienky môže započítať akékoľvek pohľadávky zo zmluvy o úvere voči pohľadávke dlžníka/spoludlžníka z ktoréhokoľvek jeho účtu alebo vkladu vedeného bankou napr. na rôzne poplatky, resp. úroky, ktoré nemuseli byť dohodnuté v zmluve a už iba skutočnosť, že žalovaná takúto možnosť má, a to bez akejkoľvek súdnej kontroly, spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom vzťahu. Z tohto zmluvného ustanovenia taktiež vyplýva že banka je oprávnená nevykonať akýkoľvek prevod peňažných prostriedkov, či inak neumožniť dlžníkovi/spoludlžníkovi nakladať s prostriedkami na ktoromkoľvek účte dlžníka/spoludlžníka alebo vklade dlžníka/spoludlžníka, s čím dlžník/spoludlžník podpisom zmluvy súhlasí. Takéto ustanovenie hrubo a neprimerane obmedzuje dlžníka, resp. aj spoludlžníka napr. pri realizácii platieb, ktoré môžu byť dôležité z hľadiska jeho existencie, resp. plnenia si zákonných povinností. Takýmto dojednaním môže banka existenčne ohroziť dlžníka/spoludlžníka pri rôznych životne dôležitých udalostiach. Banka si takýmto dojednaním vlastne uzurpovala právo disponovať so všetkými prostriedkami spotrebiteľa resp. zároveň zamedziť akúkoľvek dispozíciu s jeho prostriedkami, a to na započítanie akýchkoľvek platieb, ktoré skutočne nemusia byť dojednané resp. zákonné. 33. Súd určil za neprijateľnú aj zmluvnú podmienku uvedenú v časti [4] Práva a povinnosti zmluvných strán, bod 4.6.( výrok IV )
Takému obsahu zmluvnej podmienky môže spotrebiteľ rozumieť tak, že popri úroku z omeškania má platiť riadny úrok aj z dlžných splátok, ktoré už riadny úrok obsahujú. Takéto znenie zmluvnej podmienky umožňuje žalovanej inkasovať aj riadny úrok z riadneho úroku, ktorý už splátka obsahuje. Naviac, žalovaná má nárok len na riadny úrok, ktorý by jej patril pri riadnom splácaní úveru. Ak by úrok z úveru túto dohodnutú výšku prekročil, žalovanej by už patril len úrok z omeškania. 34. Súd určil na neprijateľnú zmluvnú podmienku uvedenú v časti [5] Ďalšie zmluvné dojednania, bod 5.1.( výrok V.) V súvislosti s touto zmluvnou podmienkou súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu Prešov, sp. zn. 6CoCsp/16/2024, z 19.9.2024, priamo vo vzťahu k žalovanej: - odôvodnenie 31.: „Odvolací súd súhlasí aj so záverom o neprijateľnosti zmluvnej podmienky uvedenej v zmluve o úvere, v časti 4. zmluva o úvere, podmienky úveru a záverečné ustanovenia, bod [4.8], v znení: „ Dlžník, ako aj každý Spoludlžník a Vlastník nehnuteľnosti vyhlasuje, že nemá osobitný vzťah k Banke*** v zmysle Zákona o bankách a si je vedomý, že nepravdivosť tohto vyhlásenia spôsobuje neplatnosť tejto ZoÚ a okamžitú splatnosť poskytnutého úveru ku dňu, kedy sa Banka dozvie o nepravdivosti tohto vyhlásenia.“, pričom odôvodnenie súdu prvej inštancie a jeho poukaz na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ sp. zn. C-66/19 považuje odvolací súd za výstižné. Len ťažko možno považovať za postačujúce, ak uvedená zmluvná podmienka neobsahuje definíciu všeobecného pojmu „osobitný vzťah k banke“, aby druhá zmluvná strana (spotrebiteľ) vedela, aký je skutočný obsah citovaného vyhlásenia a čo konkrétne zahŕňa. Na tomto závere nič nemení ani odvolacia argumentácia žalovaného opierajúca sa o § 93 a ods. 1 písm. a) bod 4. zákona č. 483/2001 Z. z., ktorý sa vôbec netýka povinnosti dodávateľa uvádzať v spotrebiteľskej zmluve aj vysvetlenia tých všeobecných (nekonkrétnych) pojmov, ohľadne ktorých sú do zmluvy zakomponované vyhlásenia spotrebiteľa, ktorých prípadná nepravdivosť má dokonca spôsobovať neplatnosť zmluvy o úvere alebo jeho okamžitú splatnosť. Podstata neprijateľnosti citovanej podmienky nespočíva v tom, že by spotrebiteľ nebol povinný oznamovať konkrétne podstatné skutočnosti banke, ale v tom, že posudzovaná spotrebiteľská zmluva v dotknutej časti tieto neozrejmuje, v dôsledku čoho je spotrebiteľ v nevedomosti o tom, aký je skutočný obsah tohto jeho vyhlásenia. Skutočnosť, že banka má zákonnú povinnosť zisťovať, či klient nie je osobou s osobitným vzťahom k banke a že v zmluve s klientom má byť dohodnuté, že v prípade nepravdivosti daného vyhlásenia klienta je banka oprávnená použiť sankciu okamžitej splatnosti celej dlžnej sumy neznamená, že formulácia predmetnej zmluvnej podmienky nemá obsahovať vysvetlenie pojmov, ktoré nemôžu byť priemernému spotrebiteľovi bez ďalšieho známe (k tomu por. rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 29Csp/74/2022 z 24.10.2022, ktorým bola zmluvná podmienka obdobného znenia právoplatne určená za neprijateľnú).“ 35. Súd určil, že Zmluva obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku uvedenú v časti [6] Záverečné ustanovenia, bod 6.3. ( výrok VI ) Predmetná zmluvná podmienka prenáša dôkazné bremeno na spotrebiteľa. Na spotrebiteľa je prenášané dôkazné bremeno v otázke riadneho oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami a okolnosťami uzavretia úverovej zmluvy. Je neprijateľné, aby bolo na spotrebiteľa štandardnou zmluvnou podmienkou prenášané dôkazné bremeno oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami a splnenia si zákonných povinností veriteľa. Spotrebiteľ ani nemusí byť znalý povinností, ktoré veriteľovi ukladá zákon. Ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá má za následok, že na spotrebiteľa je de facto prenášané dôkazné bremeno v otázke riadneho oboznámenia so zmluvnými podmienkami, ktoré má pre spotrebiteľa neprijateľný účinok vo vzťahu k potenciálnemu uplatneniu jeho práv na súde a u iných štátnych orgánov. Existuje nebezpečenstvo, že zmluvná podmienka spotrebiteľa ovplyvní pri uplatňovaní jeho práv, resp. u spotrebiteľa vyvolá dojem, že sa nemôže dovolávať súdnej ochrany, keďže platí domnienka, že si zmluvné podmienky prečítal a porozumel im, pretože prehlásil, že bol s nimi oboznámený a vyslovil s nimi súhlas, a teda spotrebiteľ už len v dôsledku predmetnej zmluvnej podmienky môže byť odradený od prípadného uplatnenia svojich nárokov voči veriteľovi. 36. Súd určil, zmluva obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku uvedenú v časti [6] Záverečné ustanovenia, bod 6.4 ( výrok VII.) Ide o všeobecne známu neprijateľnú zmluvnú podmienku, neprijateľnosť ktorej už bola určená ku všetkým obchodníkom, ktorí ju v rôznych obmenách používajú. 37. Súd zistil, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou je aj zmluvná podmienka v čl. III. Čerpanie a splácanie úveru, bod 3.7. ( výrok VIII)
Predmetná zmluvná podmienka je nejasná a neurčitá, nakoľko jej široký záber do osobnej a ekonomickej oblasti spotrebiteľa jasne nedefinuje situácie, na ktoré sa povinnosť spotrebiteľa vzťahuje. 38. Z týchto dôvodov súd žalobe vyhovel v celom rozsahu. 39. Podľa § 255 ods. 1 CSP., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 40. V civilnom sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní. Ak mala strana plný úspech vo veci, prizná sa jej tiež celá náhrada nákladov konania, ak mala strana len čiastočný úspech, náhrada nákladov bude pomerne rozdelená. Ak je úspech a neúspech vyvážený, vysloví súd, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Platí teda, že žalobca má plný úspech, ak výrok rozsudku zodpovedá žalobnému petitu, naopak, žalovaný má plný úspech, ak žaloba je v plnom rozsahu zamietnutá. 41. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP a priznal náhradu trov konania žalobcom vo vzťahu k žalovanému v rozsahu 100% z dôvodu, že žalobe bolo vyhovené. 42. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku, tak ako to vyplýva z ust. § 262 ods.2 CSP. Poučenie: voči Dlžníkovi/Spoludlžníkovi. “ 8 Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.