Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Galanta 33Nt/5/2025 2325010181 10. 09. 2025 JUDr. Ing. Veronika Pravdová ECLI:SK:OSGA:2025:2325010181.1
Uznesenie Okresný súd Galanta v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ing. Veroniky Pravdovej a prísediacich Tatiany Puškeľ Pintérovej a JUDr. Kataríny Kubicovej, LL.M, v trestnej veci odsúdeného A. B., C. XX.X.XXXX D. E., B. F. G., H. XXX/XX, I. E., B. J. D. D. B. D. K. A., o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania, na verejnom zasadnutí konanom dňa 10.9.2025 v Galante, takto rozhodol: Podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku súd návrh odsúdeného A. B., C. XX.X.XXXX D. E., B. F. G., H. XXX/XX, I. E., B. J. D. D. B. D. K. A., na povolenie obnovy konania vedeného pred Okresným súdom Galanta pod sp. zn. 31T/166/2018, ktoré sa skončilo rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 31T/166/2018 zo dňa 7.7.2021 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 6To/58/2021 zo dňa 23.9.2021, zamieta, pretože nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394 odsek 1 Trestného poriadku. odôvodnenie: Odsúdený A. B. (ďalej len odsúdený) podaním doručeným Okresnému súdu Galanta dňa 19.2.2025, doplneným dňa 6.8.2025 a následne dňa 27.8.2025, žiadal o povolenie obnovy konania voči rozsudku Okresného súdu Galanta sp. zn. 31T/127/2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 6To/58/2021 zo dňa 23.9.2021 z dôvodu, že senát, ktorý vo veci rozhodol bol zaujatý (prijatie vyhlásenia o vine spoluobžalovaného a pokračovanie v konaní, čím došlo k porušeniu prezumpcie neviny a zaujatosti sudcu), pričom poukázal na uznesenie Súdneho dvora vo veci C-709/2018 z 28.5.2020 a na nález Ústavného súdu SR I. ÚS 72/2023. Odsúdený tiež žiadal o povolanie obnovy konania z dôvodu novely Trestného zákona účinnej od 6.8.2024, pričom poukázal aj na rozsudok Súdneho dvora vo veci T.T. BAJI TRANS s.r.o. proti Národnému inšpektorátu práce sp. zn. C-544/23 z 1.8.2025. Rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 31T/166/2018 zo dňa 30.9.2020 a 7.7.2021 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 6To/58/2021 zo dňa 23.9.2021 bol odsúdený uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) rokov a 6 (šesť) mesiacov so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia. Súd vo veci nariadil a vykonal verejné zasadnutie za účasti prokurátora, obhajcu a odsúdeného. Na termíne verejného zasadnutia odsúdený uviedol, že sa plne pridržiava svojho návrhu.
Súd na verejnom zasadnutí vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to: pripojený spis Okresného súdu Galanta sp. zn. 31T/166/2018 a z neho: č. l. 1575 až 1584 rozsudok Okresného súdu Galanta zo dňa 30.9.2020, sp. zn. 31T/166/2018, č. l. 1819 až 1823 rozsudok Okresného súdu Galanta zo dňa 7.7.2021, sp. zn. 31T/166/2018, č. l. 1936 až 1944 rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 23.9.2021, sp. zn. 6To/58/2021. Po takto vykonanom dokazovaní nemali procesné strany návrhy na doplnenie dokazovania. Podľa § 393 ods. 1 Trestného poriadku, ak sa skončilo trestné stíhanie vedené proti určitej osobe právoplatným rozsudkom, právoplatným trestným rozkazom alebo právoplatným uznesením, možno v trestnom stíhaní tej istej osoby pre ten istý skutok pokračovať, len ak bola povolená obnova konania. Podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku, obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu. Podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku, súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí podmienky obnovy konania podľa § 394. Podľa § 394 ods. 4 písm. a), b) Trestného poriadku skutočnosťou skôr neznámou okrem iného aj podľa odseku 1 je aj a) rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorého rozhodnutím prokurátora alebo súdu Slovenskej republiky alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody obvineného, ak negatívne dôsledky tohto rozhodnutia nemožno inak napraviť, b) strata účinnosti právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia podľa čl. 125 ods. 3 ústavy voči rozsudku vydanému na základe aplikácie takého právneho predpisu jeho časti alebo niektorého ustanovenia, ak tento rozsudok nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný. Po preskúmaní podaného návrhu odsúdeného v intenciách § 399 ods. 1 Trestného poriadku súd dospel k záveru, že nie je daný dôvod na odmietnutie návrhu, pretože návrh bol podaný oprávnenou osobou podľa § 396 ods. 3 Trestného poriadku, návrh smeruje proti rozhodnutiu, ohľadne ktorého je obnova konania prípustná podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku, a zároveň obnova konania nie je vylúčená podľa § 395 Trestného poriadku. Sú preto splnené formálne predpoklady na meritórne rozhodnutie o návrhu odsúdeného. Pokiaľ ide o povolenie obnovy konania podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku, čo bol aj prípad prejednávaného návrhu odsúdeného, musia byť súčasne splnené dve podmienky. Prvou podmienkou je, že musia vyjsť najavo nové skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme. Druhou podmienkou je, že musí ísť o také nové dôkazy a skutočnosti, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu. Z uvedeného vyplýva, že nové skutočnosti alebo dôkazy musia byť tak závažné, že sú spôsobilé prelomiť zásadu právnej istoty a nezrušiteľnosť a nezmeniteľnosť právoplatného rozhodnutia súdu. V tejto súvislosti je potrebné spomenúť, že z právnej úpravy dotýkajúce sa obnovy konania nevyplýva, že by na povolenie obnovy konania postačovalo naznačenie existencie alebo možnosti existencie skutočností a dôkazov, ktoré nevyplynuli súdu najavo v pôvodnom konaní a ktoré môžu odôvodniť iné rozhodnutie vo veci. Práve naopak, povolenie obnovy konania bude možné a zákonné len za veľmi výnimočných okolností. Konanie o povolení obnovy konania sa obmedzuje len na zistenie, či vyšli najavo také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré boli súdu skôr neznáme, a ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi, odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo treste. Súd nemôže preskúmavať
zákonnosť postupu v pôvodnom konaní, pretože konanie o povolení obnovy konania nie je založené na revíznom princípe. V konaní o povolenie obnovy konania súd nemôže preskúmavať zákonnosť postupu v pôvodnom konaní v tom smere, či sa súdy pri rozhodovaní vyrovnali so všetkými okolnosťami a s obhajobou obvineného, a nemôže preskúmavať ani vecnú správnosť rozhodnutia vydaného v pôvodnom konaní. Za nové skutočnosti alebo dôkazy v zmysle ustanovenia § 394 ods. 1 Trestného poriadku nemožno považovať skutočnosti alebo dôkazy, ktoré možno zistiť z obsahu spisov, a to ani vtedy, keď sa súdy s nimi v rozhodnutiach nevysporiadali, alebo ich dokonca prehliadli, prípadne ich nesprávne vyhodnotili. Účelom mimoriadneho opravného prostriedku (obnovy konania) je umožniť opätovný prieskum tých právoplatne skončených vecí, v ktorých medzičasom vyšli najavo nové okolnosti skutkovej povahy, pre ktoré pôvodné rozhodnutie neobstojí. Zjednodušene povedané, kým obnova konania podľa § 394 a nasl. Trestného poriadku je zameraná na nápravu skutkového stavu veci, dovolanie podľa § 368 a nasl. Trestného poriadku smeruje k náprave právnych pochybení. Tak je potom potrebné nazerať aj na výklad pojmu nová skutočnosť, t. j. ako taký závažný poznatok skutkovej povahy, ktorý konajúcim súdom nebol v čase rozhodovania známy. Samotné rozhodnutie súdu - mimo skutočností a dôkazov z neho plynúcich, ale takú povahu nemá (ide o individuálny právny akt vydaný na to určeným štátnym orgánom, ktorý v predpísanom konaní zistí skutkový stav veci, aby naň potom aplikoval príslušnú právnu normu, pozn.). Z tohto dôvodu môže byť rozhodnutie súdu (ako také) dôvodom pre povolenie obnovy konania len v tých prípadoch, kde to zákon výslovne pripúšťa. Takým prípadom je § 394 ods. 4 Trestného poriadku, podľa ktorého sa za skutočnosť skôr neznámu považuje aj (v skratke) rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva o porušení základných ľudských práv alebo slobôd a rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky o strate účinnosti právneho predpisu, jeho časti alebo ustanovenia. V tomto zmysle je treba interpretovať spojku „aj“ použitú v § 394 ods. 4 Trestného poriadku - ako rozšírenie okruhu skôr neznámych skutočností, ktoré (bez ďalšieho) umožnia obnoviť konanie o vydanie niektorého z tam uvádzaných rozhodnutí. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. júla 2022, sp. zn. 5 Tost 16/2022, uverejnené v Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 4/2024). Dôvodom na obnovu konania na základe právnych (iných než skutkových) okolností je podľa § 394 ods. 4 písm. a), b) Trestného poriadku len rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva konštatujúce v konkrétnej veci porušenie ľudských práv alebo slobôd obvineného (keďže tento súd nie je kasačným súdom a obmedzí sa len na konštatáciu dotknutého porušenia práv), ako aj zmena zákona v dôsledku derogačného nálezu ústavného súdu (ostatne uvedený dôvod výlučne v súvislosti s neústavným podkladom pre skoršie rozhodnutie a v kontexte následného využitia účinkov čl. 50 ods. 6 ústavy v novom konaní). Dôvodom na obnovu konania teda nie je zmena zákona v otázke podstatnej pre pôvodné rozhodnutie, ktorá bola vykonaná po jeho právoplatnosti v bežnom legislatívnom procese (I.). Sťažovateľom označená judikatúra Súdneho dvora Európskej únie (ak by bola použiteľná ako argument na vykonanie prieskumu už právoplatných rozhodnutí v trestných veciach, a ak áno, tak na vykonanie prieskumu ich určitého okruhu na základe spojenia s prvkom výkonu európskeho práva) by mohla byť takto použitá len vo vzťahu k prieskumu pôvodného právoplatného meritórneho rozhodnutia v dovolacom konaní podľa Trestného poriadku (a to pri kvalifikačnom použití zákona zmeneného po právoplatnosti dotknutého rozhodnutia). To však neplatí o konaní o obnove trestného konania (relevantné a výlučné dôvody povolenia obnovy konania, ktoré sú právnej povahy, sú popísané v predchádzajúcom odseku) (II.). (Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS/503/2025 z 30. septembra 2025) Súd v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku vyhodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, a dospel k záveru, že nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku, a to z nasledovných dôvodov. Z návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania, ako aj z jeho následných podaní a vyjadrení na verejnom zasadnutí vyplýva, že odsúdený dôvody povolenia obnovy konania vidí predovšetkým v novej skutočnosti, ktorou má byť nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 72/2023 zo dňa 7.9.2023 a uznesenie Súdneho dvora vo veci C-709/2018, ďalej poukázal na novelizované znenie Trestného zákona, účinné od 6.8.2024, na úpravu trestných sadzieb, o.i. aj pri trestnom čine zo spáchania ktorého bol právoplatne uznaný vinným a odsúdený podľa Trestného zákona v znení účinnom do 6.8.2024, kedy podľa Trestného zákona účinného od 6.8.52024 by skutky uvedené v rozsudku napĺňali skutkovú podstatu zločinu podľa
§ 173 ods. 3 písm. a) Trestného zákona, kde zákon stanovuje sadzbu 7 až 15 rokov, t.j. výrazne nižšiu oproti pôvodnej, zároveň poukázal na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-544/2023 z 1.8.2025, ktorý sa týkal riešenia prejudiciálnej otázky na základe uznesenia Najvyššieho správneho súdu vydaného v rámci kasačného konania vedeného pred Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky. Súd dospel k záveru, že obnova konania v danom prípade neprichádzala do úvahy, nakoľko obnovu konania možno povoliť, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme. Nové skutočnosti a dôkazy sa týkajú len skutkových okolností trestného činu a páchateľa, ale nie je v ich zahrnutá zmena právnej úpravy, v ktorej dôsledku by bolo možné skutok - trestný čin, za ktorý bol vyhlásený odsudzujúci rozsudok posudzovať inak. Účelom obnovy konania je odstránenie nedostatkov v skutkových zisteniach s jednou výnimkou, podľa ktorej je obnova konania možná aj pre prípad, ktorý sa netýka nedostatkov v skutkových zisteniach, a tou je rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva konštatujúce v konkrétnej veci porušenie ľudských práv alebo slobôd obvineného, ako aj zmena zákona v dôsledku derogačného nálezu ústavného súdu - strata účinnosti právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia podľa čl. 125 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (výlučne v súvislosti s neústavným podkladom pre skoršie rozhodnutie a v kontexte následného využitia účinkov čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky v novom konaní), čo však nie je tento prípad. Rozhodnutia, ktoré prezentoval odsúdený vo svojom návrhu, t.j. nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 72/2023 zo dňa 7.9.2023, v ktorom ústavný súd konštatoval porušenie práva na spravodlivé konanie a zrušil konkrétne uznesenie najvyššieho súdu vo veci iného sťažovateľa ako i uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci C-709/18 z 28.5.2020, ktoré je prejudiciálnym rozhodnutím, ktoré vykladá právo EÚ (najmä Smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/343 z 9.3.2016 o posilnení určitých aspektov prezumpcie neviny a práva byť prítomný na konaní pred súdom v trestnom konaní), nemožno v zmysle vyššie uvedeného považovať za skutočnosť odôvodňujúcou povolenie obnovy konania podľa § 394 ods. 4 písm. a), b) Trestného poriadku. Za skutočnosť súdu skôr neznámu v zmysle § 394 ods. 1 Trestného poriadku nemožno považovať ani zmenu predpisov hmotného práva, keďže táto (zmena hmotnoprávneho predpisu) v čase vyhlásenia pôvodného rozhodnutia objektívne neexistovala a teda nemohla byť zohľadňovaná, príp. aplikovaná pri procese rozhodovania (viď napr. nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 142/2018 z 26.6.2019). Zmena právnych predpisov hoci by aj bola pre odsúdeného priaznivejšia (ako uvádza vo svojom návrhu odsúdený, pričom poukazuje na novelu Trestného zákona účinnú od 6.8.2024), nemôže zakladať dôvod na povolenie obnovy konania. Trestného poriadku. Súd na doplnenie argumentácie poukazuje na § 2 ods. 1 Trestného zákona z ktorého je zrejmé, že aplikácia prípadných novelizácií trestných kódexov, ak by boli na prospech stíhanej osoby, je možná v časovom období od spáchania skutku, no len do právoplatného rozhodnutia súdu o ňom. Uvedené platí aj z dôvodu, že novšiu právnu úpravu nemožno uplatňovať spätne z dôvodu zákazu retroaktivity (spätného pôsobenia) na už právoplatne skončené trestné veci; výnimkou z uvedeného je len postup podľa § 405a a nasl. Ani odsúdeným označená judikatúra Súdneho dvora EÚ nie je dôvodom povolenia obnovy trestného konania. Závery rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-544/23 sú založené na posúdení odlišných skutkových okolností týkajúcich sa aplikácie administratívnej sankcie a preto nemôže byť aplikovateľné na prípad právoplatného odsúdenia v konaní podľa ustanovení Trestného poriadku, teda na prípad odsúdeného. Prejudiciálna otázka tam riešená sa týkala pokuty v administratívnom konaní a teda tieto závery nemožno bez ďalšieho kopírovať do trestného konania. Súdny dvor EÚ zároveň v predmetnom rozhodnutí na aplikáciu zásady lex mitior na právoplatné rozhodnutia vyžadoval, aby bolo toto rozhodnutie ešte zvratné na základe (mimoriadneho) opravného prostriedku, ktorého uplatnenie je podľa vnútroštátneho zákona časovo obmedzené, čo nie je prípad obnovy konania, ktorá časovo obmedzená nie je. Vzhľadom na už uvedené skutočnosti a úvahy súd nezistil podmienky pre povolenie obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku, pretože odsúdený neuviedol žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, a preto súd návrh odsúdeného ako nedôvodný postupom podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok. Sťažnosť sa podáva na Okresný súd Galanta a to do 3 (troch) pracovných dní od oznámenia uznesenia, a rozhoduje o nej Krajský súd v Trnave. Oznámením uznesenia je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
uznesenie doručiť, alebo doručenie rovnopisu uznesenia. Právne neúčinná je sťažnosť podaná osobou, ktorá sa svojho práva podať sťažnosť výslovne vzdala.