Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Galanta 1T/32/2017 2317010150 31. 01. 2025 JUDr. Simona Štanglovičová ECLI:SK:OSGA:2025:2317010150.19
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Galanta, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Simony Štanglovičovej a prísediacich sudcov Ing. Silvie Šérikovej a Ing. Eduarda Skupina, v trestnej veci obžalovaného A. B., stíhaného pre pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Galante dňa 31. januára 2025 takto rozhodol: Podľa § 41 odsek 3 Trestného zákona súd z r u š u j e výrok o vine a treste rozsudku Okresného súdu Bratislava 3 zo dňa 20.08.2020, sp. zn. 3T/4/2019, právoplatný dňa 20.08.2020 za skutky v bodoch 1/-5/, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú v tomto výroku o vine svoj podklad a obžalovaný A. B., narodený XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D., prechodne bytom a adresa na doručovanie E. X, F. G., H. s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e : 1/ v čase približne o 00.15 hod. dňa 03.01.2016 v D. I. J. F. K. XX doposiaľ nezisteným predmetom poškodil plastové okno situované na konci budovy smerom od terasy a to tak, že ho vypáčil v spodnej časti rámu v oblasti pántov, vošiel dnu a z priestoru izby odcudzil tablet zn. Samsung one touch zakúpený v marci 2015 v hodnote 25,- Eur, mobilný telefón zn. Sony Xperia Z1 – čiernej farby s chrómovým rámom v hodnote 30,- Eur, mobilný telefón zn. Nokia X3 v hodnote 15,- Eur, striebornú súpravu – jeden set zn. Argentino design – náušnice, náramok a čierno strieborná retiazka s príveskom a kamienkami v hodnote 80,- Eur, 2. set – prívesok, náušnice a retiazka v hodnote 40,- Eur, plechovú dózu – prasiatko s finančnou hotovosťou 100 Eur v presne nezistenom počte 1,- Eur a 0,50 Eur mincí, kožený náramok na ruku Swarovski – čierny v hodnote 100,- Eur a dve korálky – prvá korálka modrej farby – Swarovski kameň, druhá korálka s náušnicami štvorcového tvaru zn. Pandora v hodnote 50,- Eur, čím takto spôsobil poškodenej I. D., nar. XX.XX.XXXX škodu krádežou vo výške 440,- Eur, pričom skutok spáchal aj napriek tomu, že už bol za taký čin v predchádzajúcich 24 mesiacoch odsúdený a to trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III, pod sp. zn. 1T 103/15 zo dňa 20.04.2015, právoplatným dňa 05.06.2015, 2/ v čase od 23.45 hod. dňa 19.02.2016 do 00.42 hod. dňa 20.02.2016 bez použitia násilia vnikol do ubytovne v D. na B. I. K. X/X, následne prešiel na prvé poschodie ubytovne, kde bez zjavného použitia násilia vošiel cez neuzamknuté dvere do izby nachádzajúcej sa oproti kuchyni, odkiaľ počas spánku poškodených, nezisteným spôsobom odcudzil zo stolíka látkovú peňaženku čiernej farby v hodnote 5,Eur s obsahom OP, preukaz VZV, zdravotná karta VŠZP na meno poškodeného E. D., nar. XX.XX.XXXX, bankomatová karta VUB banky, firemný preukaz na autobus DHL, čipová karta vstupu do DHL, finančná hotovosť vo výške 220,- Eur, čím poškodenému E. D. spôsobil celkovú škodu krádežou vo výške 225,Eur, ďalej z izby odcudzil mobilný telefón zn. LG Bell s dotykovým displejom v súčasnej hodnote 80,Eur, koženú peňaženku s obsahom OP a VP v hodnote 12,- Eur na meno poškodeného L. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., a finančnú hotovosť vo výške 27,- Eur, čím poškodenému L. M., spôsobil celkovú škodu krádežou vo výške 119,- Eur, celková spôsobená škoda je vo výške 344,- Eur, pričom skutok spáchal aj napriek tomu, že už bol za taký čin v predchádzajúcich 24 mesiacoch odsúdený
a to trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III, pod sp. zn. 1T 103/15 zo dňa 20.04.2015, právoplatným dňa 05.06.2015, 3/ dňa 02.01.2016 v čase od 04:24 hod v Senci na Mierovom námestí č. 5/D bez použitia násilia vošiel do ubytovne, kde prešiel bez násilia na prvé poschodie, kde bez použitia násilia otvoril neuzamknuté dvere poslednej izby naľavo, vošiel do izby kde počas spánku poškodeného odcudzil mobilný telefón zn. ZTE čiernej farby, nezisteného IMEI v hodnote 80,- Eur, tablet zn. Samsung Galaxy 10.1, čiernej farby v hodnote 120,- Eur a osobné doklady na meno poškodeného, čím poškodenému A. F., nar. XX.XX.XXXX spôsobil škodu vo výške 200,- Eur, pričom skutok spáchal aj napriek tomu, že už bol za taký čin v predchádzajúcich 24 mesiacoch odsúdený a to trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III, pod sp. zn. 1T 103/15 zo dňa 20.04.2015, právoplatným dňa 05.06.2015, 4/ v Senci na ul. Šafárikovej č. 105 dňa 02.04.2016 v čase o 04.50 hod. bez použitia násilia vnikol do neuzamknutej budovy MŠ na uvedenej adrese odkiaľ odcudzil z kuchynky mobilný telefón zn. Sony Xperia Z-ultra v hodnote 180 Eur bielej farby, mobilný telefón zn. Huawei Honor 4C bielej farby v hodnote 130,- Eur, peňaženky bez hotovosti s osobnými dokladmi na meno E. E. a E. E., doklady boli vrátené počas obhliadky miesta činu, potom z miestnosti oproti kuchynke odcudzil Playstation 4 bielej farby č. P-274522256-F v hodnote 340,- Eur, následne z vedľajšej miestnosti odcudzil notebook zn. Lenovo striebornej farby v hodnote 469,- Eur, čím krádežou spôsobil poškodenému N. O., nar. XX.XX.XXXX škodu vo výške 520 Eur, poškodenému E. E., nar. XX.XX.XXXX škodu vo výške 130 Eur a poškodenému O. I., nar. XX.XX.XXXX škodu vo výške 469,- Eur, pričom skutok spáchal aj napriek tomu, že už bol za taký čin v predchádzajúcich 24 mesiacoch odsúdený a to trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III, pod sp. zn. 1T 103/15 zo dňa 20.04.2015, právoplatným dňa 05.06.2015, 5/ dňa 22.02.2016, v nočných hodinách, v ubytovni na adrese B. I. K. X/X, D. prešiel bez použitia násilia na prvé poschodie, kde bez použitia násilia otvoril neuzamknuté dvere vedúce do kúpeľne odkiaľ vyšiel cez strešné okno na strechu ubytovne, z ktorej následne prešiel po streche až k rodinnému domu s adresou B. K. X D., ku ktorému je ubytovňa pristavaná, tam cez otvorené strešné okno vošiel do izby rodinného domu, potom prešiel po schodisku na spodné podlažie rodinného domu kde po prezretí skriniek, z ktorých nič neodcudzil, sa rovnakým spôsobom, vrátil späť do ubytovne, z ktorej následne odišiel preč, 6/ v presne nezistený deň mesiaca januára 2016 v čase okolo 03:30 hod. prišiel k rodinnému domu s popisným číslom 320/14 na ulici sídlisko P. v meste Galanta, kde preskočil oplotenie, čím sa dostal na pozemok, následne prešiel k vchodovým dverám rodinného domu, ktoré za pomoci tam nájdenej železnej tyče vypáčil, tak sa dostal do rodinného domu, kde z chodby zobral 10 stravných lístkov v hodnote 3,15 eur za kus, dva staršie mobilné telefóny značky Nokia nezisteného typu a nezisteného IMEI a finančnú hotovosť vo výške 90,- eur, čím poškodenému Q. L., narodenému XX.XX.XXXX, trvale bytom Galanta, Sídl. P. 320/14 spôsobil škodu vo výške 121,50 eur, a bol za taký čin odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava 3 sp. zn. 1T/103/2015 zo dňa 20.04.2015, právoplatný dňa 05.06.2015, 7/ dňa 16.03.2016 v presne nezistenom čase, v meste Galanta, na ulici Staničná, prišiel pred pohostinstvo „U EVY“, kde spred pohostinstva zobral 1 ks dámsky horský bicykel bledomodrej farby, ktorý tam bol voľne opretý, neuzamknutý o lavičku, následne na bicykel nasadol a odišiel s ním v meste Galanta, na sídlisko Sever, kde ho odložil na neznáme miesto, čim poškodenej E. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., G. F. XXXX/XX, spôsobil škodu krádežou vo výške 49,- eur, a bol za taký čin odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava 3 sp. zn. 1T/103/2015 zo dňa 20.04.2015, právoplatný dňa 05.06.2015, 8/ od presne nezistenej doby do 14:30 hod. dňa 21.02.2016 v meste Galanta, na ulici Hlavná 948/13, v budove Obvodného oddelenia Policajného zboru neoprávnene prechovával pre vlastnú potrebu u seba, v igelitovom vrecku s tlakovým uzáverom biely kryštalický materiál s hmotnosťou 112 mg, obsahujúci účinnú látku metamfetamín v množstve väčšom ako 20 mg, čo bolo zistené znaleckým posudkom Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru v Bratislave, pričom metamfetamín je v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do II. skupiny psychotropných látok,
teda: v bodoch 1/ až 7/ prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, spôsobil tak malú škodu, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený, a čin spáchal závažnejším spôsobom konania – na viacerých osobách, v bodoch 1/, 2/, 3/, 5/ a 6/ neoprávnene vnikol do obydlia iného a neoprávnene tam zotrval a čin spáchal závažnejším spôsobom konania – vlámaním,
v bode 8/ neoprávnene prechovával inú psychotropnú látku ako psychotropnú látku obsahujúcu akýkoľvek tetrahydrokanabinol, izomer alebo jeho stereochemickú variantu v nepatrnom množstve, čím spáchal: v bodoch 1/ až 7/ pokračovací zločin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno b), odsek 3 písmeno b) Trestného zákona účinného od 06.08.2024 (ďalej len „Trestný zákon“) s poukazom na § 138 písmeno j) Trestného zákona, v bodoch 1/, 2/, 3/, 5/ a 6/ pokračovací prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno e) Trestného zákona, v bode 8/ prečin neoprávneného prechovávania omamnej látky a psychotropnej látky podľa § 171 odsek 2 Trestného zákona. Za to mu
súd
ukladá:
Podľa § 212 odsek 3 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2, § 36 písmeno l), § 37 písmeno m), § 39 odsek 5, § 41 odsek 2, odsek 3, § 42 odsek 1 Trestného zákona súhrnný a spoločný trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov. Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona súd zrušuje výrok o treste uložený rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 16.03.2017, sp. zn. 3T/153/2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 1To/21/2017 zo dňa 19.09.2017, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku povinnosť nahradiť poškodenej I. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. I. XXXX/XX, E., škodu vo výške 440,- eur. Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku povinnosť nahradiť poškodenému A. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX/XX, M., škodu vo výške 200,- eur. Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku povinnosť nahradiť poškodenému E. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. I. X/X, D., škodu vo výške 225,- eur. Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku poškodeného Q. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Galanta, Sídl. P. 320/14 s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku poškodenú E. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., G. F. XXXX/XX s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces. odôvodnenie: Prokurátor Okresnej prokuratúry Galanta podal dňa 07.03.2017 obžalobu na A. B. (ďalej len „obžalovaný“ v príslušnom gramatickom tvare) pre pokračovací prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno f), odsek 3 písmeno b) Trestného zákona (v bode 1/ a 2/) a zároveň v bode 1/ v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno e) Trestného zákona a v bode 3/ pre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 odsek 1 Trestného zákona. Súd vo veci nariadil a vykonal hlavné pojednávanie. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.02.2020 urobil po príslušnom zákonnom poučení vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutkov, ktoré sú mu kladené za vinu, ktoré vyhlásenie o vine súd prijal. Po zmene zákonnej sudkyne bola trestná vec obžalovaného postúpená senátu a hlavné pojednávanie bolo vykonané odznova. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28.10.2022 urobil po príslušnom zákonnom poučení vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutkov, ktoré sú mu kladené za vinu, ktoré vyhlásenie o vine súd prijal. Zároveň uviedol, že škodu poškodeným Q. L. a E. C. nahradil a to prostredníctvom obhajkyne Mgr. Faktorovej. Následne bolo na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie k výroku o treste, náhrade škody a ochrannom opatrení, a to výsluchom obžalovaného k jeho osobným a majetkovým pomerom a prečítaním listinných dôkazov. Obžalovaný po zákonnom poučení k osobným a majetkovým pomerom uviedol, že je ženatý, má jedno maloleté dieťa, je zamestnaný u zamestnávateľa JO Consulting s mesačným príjmom približne 1.100,eur, alkohol ani drogy neužíva, v minulosti bol súdne trestaný aj priestupkovo prejednávaný. Spáchanie skutkov veľmi ľutuje, škodu uhradil, posledný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov vykonal, už sa do výkonu trestu nechce vrátiť, žije slušný život, je riadne zamestnaný, podrobuje sa aj probačnému dohľadu. Z podstatného obsahu spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 3T/153/2016 súd zistil, že obžalovaný bol trestným rozkazom zo dňa 19.12.2016, doručeným obžalovanému dňa 28.12.2016 uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Rozsudkom zo dňa 16.03.2017, právoplatný dňa 19.09.2017 bol obžalovaný uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Skutok bol páchaný od 07.10.2015 do 08.04.2016, trest bol vykonaný dňa 12.04.2018. Z podstatného obsahu spisu Okresného súdu Galanta sp. zn. 31T/145/2019 súd zistil, že obžalovaný bol trestným rozkazom zo dňa 18.12:2019, ktorý bol obžalovanému doručený dňa 18.12.2019 uznaný za vinného z pokračovacieho prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Skutok bol spáchaný dňa 12.10.2019. Rozsudkom zo dňa 05.02.2020 v spojení s uznesením Krajksého súdu v Trnave zo dňa 21.07.2020, sp. zn. 6To32/2020 bol obžalovaný uznaný za vinného z pokračovacieho prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 22.090.2021, sp. zn. 31T/46/2020 bol obžalovaný uznaný za vinného v bode 1/ až 4/ z pokračovacieho prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona z toho v bode 2 aj podľa § 194 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona a v bodoch 1/ až 4/ z pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, za čo mu
bol uložený úhrnný a spoločný trest odňatia slobody vo výmere 30 (tridsať) mesiacov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia ako i ochranný dohľad na 2 roky s povinnosťou zamestnať sa alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie. Z pracovnej zmluvy č.l. 712 súd zistil, že obžalovaný predmetnú pracovnú zmluvu uzatvoril ako zamestnanec dňa 06.11.2024 so zamestnávateľom JO Consulting s.r.o. a to na dobu neurčitú. Z poučenia č.l. 714 a vstupného pohovoru č.l. 715 súd zistil, že obžalovaný dňa 05.09.2024 absolvoval s probačnou a mediačnou úradníčkou pohovor, kedy bol poučený o svojich povinnostiach v rámci súdom uloženého probačného dohľadu. Z pracovnej zmluvy č.l. 716 súd zistil, že obžalovaný dňa 17.09.2024 uzatvoril ako zamestnanec pracovnú zmluvu so zamestnávateľom INDEX NOSLUŠ s.r.o. na dobu určitú do 17.03.2025. Na základe dohody o dočasnom pridelení na výkon práce u iného zamestnávateľa zo dňa 17.09.2024 bol obžalovaný dočasne pridelený užívateľskému zamestnávateľovi SAMSUNG Electronics Slovakia s.r.o. (č.l. 718-727). Z aktuálneho odpisu Registra trestov súd zistil, že obžalovaný bol doposiaľ 18 krát súdne trestaný pre rôznorodú, prevažne však majetkovú trestnú činnosť. Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 22.09.2021, sp. zn. 31T/46/2020 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 13.01.2022, sp. zn. 6To/81/2021. Z aktuálneho výpisu z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov vyplynulo, že obžalovaný nemá evidovaný žiaden priestupok. Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č.l. 127 vyplynulo, že v minulosti sa obžalovaný dopustil 6 priestupkov rôzneho charakteru (v období od 03.03.2012 do 13.02.2016). Z dokladu o kúpe horského bicykla č.l. 76 vyplynulo, že horský bicykel bol kúpený za kúpnu cenu 49,eur dňa 19.01.2016. Z podstatného obsahu spisu Okresného súdu Galanta sp. zn. 31T/61/2018 vyplynulo, že obžalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 07.08.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 31.03.2020, sp. zn. 6To/5/2020 uznaný za vinného v bodoch 1/ a 2/ z pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona účinného od 01.08.2019, z toho v bode 1/ aj podľa § 212 odsek 1 písmeno b) Trestného zákona účinného od 01.08.2019 a v bode 2/ v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona v spojení s § 138 písmeno e) Trestného zákona a bol mu uložený úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky a 6 mesiacov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia ako aj ochranný dohľad na 1 rok, pričom skutok bol spáchaný dňa 21.07.2017. Z podstatného obsahu spisu Okresného súdu Galanta sp. zn. 31T/11/2019 súd zistil, že obžalovaný bol trestným rozkazom zo dňa 08.06.2020, doručený obžalovanému dňa 15.06.2020, právoplatný dňa25.06.2020 uznaný za vinného z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona (skutok spáchaný dňa 12.06.2018) a bolo mu upustené od uloženia súhrnného trestu s poukazom na odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 31T/61/2019 zo dňa 07.08.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 31.03.2020, sp. zn. 6To/5/2020. Z podstatného obsahu spisu Okresného súdu Galanta sp. zn. 1T/92/2018 súd zistil, že obžalovaný bol rozsudkom zo dňa 12.08.2020 uznaný za vinného z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona v bode 1/ (spáchaný dňa 31.05.2018) a v bode 2/ z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b) Trestného zákona v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona (spáchaný dňa 14.06.2018) a bolo mu upustené od uloženia súhrnného trestu s poukazom na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 6To/5/2020 zo dňa 31.03.2020.
Z podstatného obsahu spisu Okresného súdu Bratislava III. sp. zn. 3T/4/2019 súd zistil, že obžalovaný bol rozsudkom zo dňa 20.08.2020, právoplatný dňa 20.08.2020 uznaný za vinného v bodoch 1/ až 4/ z prečinu krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a), písmeno b), odsek 2 písmeno b) Trestného zákona, v bodoch 1/, 2/. 3/ a 5/ z pokračovacieho prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona a v bodoch 6/ a 7/ z pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, z toho z časti v jednočinnom súbehu s prečinom neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 odsek 1 Trestného zákona a bol mu za skutky v bode 1/ až 5/ uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 9 mesiacov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a za skutky v bode 6/ a 7/ mu bolo upustené od uloženia súhrnného trestu s poukazom na rozsudok Okresného súdu Galanta sp. zn. 31T/61/2019 zo dňa 07.08.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 31.03.2020, sp. zn. 6To/5/2020. Z podstatného obsahu spisu Okresného súdu Bratislava III. Súd zistil, že obžalovaný bol trestným rozkazom zo dňa 19.02.2015, ktorý bol obžalovanému doručený dňa 09.03.2015 uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno a), odsek 3 písmeno b) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 roky so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 30.09.2020, právoplatným dňa 30.09.2020 bol obžalovaný uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno a), odsek 3 písmeno b) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona a bolo mu upustené od uloženia súhrnného trestu s poukazom na odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 1T/214/2012. Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupuje každý súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v ust. § 34 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Trest ako taký je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia (represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestný zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické. Pri ukladaní trestu musí súd obligatórne prihliadnuť podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Zároveň pri určovaní druhu a výmery trestu musí
súd v súlade s ust. § 34 ods. 4 Tr. zák. prihliadnuť na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a intenzita trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu. Neprimerane prísne (ale, samozrejme, i neprimerane mierne) tresty pôsobia škodlivo na páchateľa i spoločnosť. U verejnosti môžu neprimerané tresty vyvolať súcit s páchateľom, či ohroziť jej dôveru v spravodlivé rozhodovanie súdu, či jej dôveru v súdnu moc ako celok. U páchateľa neprimerane prísne tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ oprávnene nemôže považovať za spravodlivé. Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť (bezprávie), ktorú trestným činom spáchal, a preto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť. Spravodlivosť trestu je tak možné považovať aj za predpoklad prerastania represívneho pôsobenia trestu do pôsobenia výchovného. V období od spáchania predmetných trestných činov do rozhodnutia súdu došlo k zmene znenia Trestného zákona /zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony/, a to v dôsledku jeho novely zákonom č. 40/2024 Z. z. účinnej od 06.08.2024. Z ustanovenie § 2 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona vyplýva, že trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Páchateľovi možno uložiť taký druh trestu, ktorý dovoľuje uložiť zákon účinný v čase, keď sa o trestnom čine rozhoduje, ak je to pre páchateľa priaznivejší. Podľa článku 50 ods.6 Ústavy Slovenskej republiky : Trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Vo vzťahu k obžalovanému súd trestnosť činov posudzoval a trest ukladal podľa novelizovaného Trestného zákona účinného od 06.08.2024, ktorý bol pre obžalovaného priaznivejší najmä s poukazom na výšku trestných sadzieb, ale aj na novelizované zásady ukladania trestov. Základná trestná sadzba podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 (s poukazom na § 2 ods. 1 Trestného zákona) je 2 roky až 8 rokov. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd u obžalovaného prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, ale aj na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd skúmal pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. U obžalovaného súd vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písmeno l) Trestného zákona, teda že sa priznal k spáchaniu trestných činov a ich spáchanie úprimne oľutoval. Súd posudzoval vyjadrenú ľútosť obžalovaného z hľadiska jej úprimnosti, či nešlo o čisto formálne a účelové konštatovanie a hodnotil ju na základe správania sa páchateľa v období od spáchania skutku po rozhodovanie o ňom a taktiež aj na základe ďalších procesných prejavov obžalovaného, ako je záverečná reč a posledné slovo (porovnaj R 44/2017). Súd prihliadol aj na postoj obžalovaného k jeho trestnej činnosti od počiatku trestného stíhania, skutočnosť, že už v prípravnom konaní sa priznal k spáchaniu trestnej činnosti (vo vzťahu ku skutku následne uvedenému v bode 3/ obžaloby nepopieral svoju vinu, len využil svoje právo nevypovedať), jeho postoj k vykonávanému dokazovaniu na hlavnom pojednávaní ako aj na skutočnosť, že učinil vyhlásenie o vine. U obžalovaného bola zároveň zistená prítomnosť jednej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona, teda že obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený. Z vykonaného dokazovania vyvstala potreba ukladania súhrnného a spoločného trestu. Súd ukladal vo vzťahu k odsúdeniu 3T/4/2019 trest
spoločný, zrušil preto skorší výrok o vine a treste rozsudku Okresného súdu Bratislava 3 zo dňa 20.08.2020, sp. zn. 3T/4/2019, právoplatný dňa 20.08.2020 za skutky v bodoch 1/ až 5/ a pri viazanosti skutkovými zisteniami v zrušenom rozsudku rozhodol znovu o vine za pokračovací trestný čin vrátane nového čiastkového útoku, ako aj o spoločnom treste. Trest ukladal vo vzťahu k odsúdeniu rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 16.03.2017, sp. zn. 3T/153/2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 1To/21/2017 zo dňa 19.09.2017 aj ako trest súhrnný a to podľa zásad pre uloženie úhrnného trestu, teda trest ukladal podľa zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahovalo na trestný čin z nich najprísnejšie trestný (§ 212 odsek 3 Trestného zákona účinného od 06.08.2024). Obžalovanému súd trest ukladal za viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden bol zločinom, a ktoré boli spáchané viacerými skutkami, z tohto dôvodu bolo potrebné podľa asperačnej zásady uvedenej v ustanovení § 41 odsek 2 Trestného zákona zvýšiť hornú hranicu trestnej sadzby najprísnejšieho trestného činu o jednu tretinu. Z dôvodu aplikácie tzv. asperačnej zásady súd nepriznal obžalovanému priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písmeno h) Trestného zákona, teda že spáchal viac trestných činov, a to z nasledujúcich dôvodov. Podľa § 38 ods. 1 Trestného zákona na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno prihliadnuť ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby, alebo okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby. Aplikáciu ustanovenia § 41 ods. 2 Trestného zákona možno jednoznačne kvalifikovať ako okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby. Aplikáciou ustanovenia § 41 ods. 2 Trestného zákona prišlo k zmene (zvýšeniu) trestnej sadzby, a to k zvýšeniu hornej hranice trestnej sadzby trestu odňatia slobody o jednu tretinu. Z tohto dôvodu (zvýšenia trestnej sadzby) nemožno na spáchanie viacerých trestných činov prihliadnuť aj ako na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona. Ustanovenie § 38 ods. 1 Trestného zákona nerozlišuje medzi zvýšením hornej a dolnej sadzby trestu odňatia slobody, ale vychádza len zo sprísnenia sadzby trestu odňatia slobody po aplikácii príslušného hmotnoprávneho ustanovenia (v tomto prípade § 41 ods. 2 Trestného zákona). Pri ukladaní trestu súd vychádzal z takto modifikovanej trestnej sadzby v rozpätí 2 roky až 10 rokov a 8 mesiacov. Nakoľko však obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine, súd pristúpil k mimoriadnemu zníženiu trestu o jednu tretinu pod dolnú hranicu trestnej sadzby a tak uložil obžalovanému trest odňatia vo výmere 16 mesiacov. Pri určovaní výmery trestu súd zohľadnil najmä kritický postoj obžalovaného k spáchanej trestnej činnosti, ku ktorej sa priznal a oľutoval ju, ako aj jeho vyhlásenie o vine učinené na hlavnom pojednávaní, čím obžalovaný prispel k tomu, že v konaní pred súdom nebolo nevyhnutné vykonávať dokazovanie v plnom rozsahu, ale len vo vzťahu k výroku o treste ochrannom opatrení, ako sa aj vzdal svojho práva resp. obmedzil svoje právo na podanie opravného prostriedku. Pri ukladaní trestu teda nebolo možné opomenúť kritický postoj obžalovaného, ktorá skutočnosť je dôvodom na to, že v prípade ukladania trestu stačí na takú osobu pôsobiť kratším, resp. miernejším trestom, nakoľko si uvedomuje nesprávnosť svojho konania, oproti osobe, ktorá spáchanie trestnej činnosti opakovane popiera a nie je schopná prijať zodpovednosť za svoje konanie. Súd už vzhľadom na uvedené pri posudzovaní výmery trestu odňatia slobody a pri posudzovaní spravodlivosti ukladaného trestu uložil obžalovanému trest odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom stanoveného trestu odňatia slobody. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že obžalovaný vyhlásením o vine neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe. Súd poukazuje aj na ustálenú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej pokiaľ v konaní pred okresným súdom obžalovaný využil právo urobiť vyhlásenie o vine zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe (§ 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku) a toto vyhlásenie súd prijal, stratil možnosť takéto vyhlásenie o vine odvolať a zároveň v tomto rozsahu, t.j. v rozsahu priznania viny, podať riadny opravný prostriedok (obdobne pozri Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. II. ÚS 143/2020 zo 07. júla 2020). Po prijatí vyhlásenia o vine súdom teda obžalovaný neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny, dokonca bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výmere uloženého trestu (R 44/2017). Súd prihliadol na správanie sa obžalovaného počas celého trestného stíhania, kedy už v prípravnom sa k stíhanej trestnej činnosti priznával, resp. vo vzťahu k niektorému zo skutkov nevypovedal, trestnú činnosť však nepopieral, pričom po prednesení obžaloby na hlavnom pojednávaní a následnom poučení učinil vyhlásenie o vine. Podľa názoru súdu nepodmienečný súhrnný a spoločný trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov v sebe zohľadňuje na jednej strane priznanie sa obžalovaného k ním spáchanej trestnej činnosti, jej úprimné oľutovanie a realizované vyhlásenie o vine, no na strane druhej odráža aj závažnosť spáchanej
trestnej činnosti, kriminálnu minulosť obžalovaného a zavinenie vo forme priameho úmyslu. Takto uložený trest je podľa názoru súdu primeraný (proporcionálny) a spravodlivý a u obžalovaného splní svoju funkciu nielen z hľadiska individuálnej, ale aj generálnej prevencie a zároveň morálne odsúdi jeho konanie. Uloženie vyššieho trestu súd považoval už za neprimerane prísne, najmä s prihliadnutím na postoj obžalovaného k jeho trestnej činnosti, ku ktorej sa priznal a prejavil nad ňou ľútosť, s tým súvisiace vyhlásenie o vine a teda na obžalovaným prejavenú relevantnú mieru sebareflexie. Neprimerane dlhý trest by mohol demotivovať osobu obžalovaného od resocializácie a sťažiť jeho návrat do riadneho života. Súd zohľadnil aj skutočnosť, že obžalovaný je v súčasnosti riadne zamestnaný. Na výkon uloženého trestu odňatia slobody súd obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Z dôvodu ukladania súhrnného trestu súd samostatným výrokom zrušil výrok o treste uložený rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 16.03.2017, sp. zn. 3T/153/2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 1To/21/2017 zo dňa 19.09.2017, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Poškodených E. Q. L. a E. C. súd s ich nárokmi na náhradu škody odkázal na civilný proces, pretože na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody vy bolo treba vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho. Z dôvodu ukladania spoločného trestu, v rámci ktorého boli zrušené aj všetky ďalšie výroky, ktoré majú v zrušenom výroku o vine svoj podklad (teda aj výrok o náhrade škody, ktorý je závislý od výroku o vine), súd rozhodol samostatnými výrokmi znovu o povinnosti nahradiť poškodeným I. D., A. F. a E. D. škodu spôsobenú trestným činom tak, ako bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Bratislava 3 zo dňa 20.08.2020, sp. zn. 3T/4/2019, právoplatný dňa 20.08.2020. Vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Záverom súd uvádza, že po právoplatnosti rozsudku bude samostatným uznesením rozhodnuté o započítaní väzby a trestu. Obžalovaný väzbu v predmetnej trestnej veci vykonával od 08.04.2016 do 07.04.2017 a nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov uložený mu rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 16.03.2017, sp. zn. 3T/153/2016, v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 19.09.2017, sp. zn. 1To/21/2017 (ktorý výrok o treste bol v rámci ukladania súhrnného trestu zrušený) obžalovaný vykonal dňa 12.04.2018. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Galanta), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.