Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Galanta 0T/181/2021 2321010799 22. 05. 2024 JUDr. Simona Štanglovičová ECLI:SK:OSGA:2024:2321010799.6
Uznesenie Okresný súd Galanta, samosudkyňou JUDr. Simonou Štanglovičovou, v trestnej veci obžalovaného D. W., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Galante dňa 22.05.2024 takto rozhodol: Podľa § 280 odsek 2 Trestného poriadku súd trestnú vec obžalovaného D. W., A.. XX.XX.XXXX Q. Š., S. W. Q. P. XXX, vedenú na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 0T/181/2021 na podklade obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta sp. zn. 3 Pv 311/21/2202 zo dňa 17.07.2021 pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že dňa 15. júla 2021 v čase okolo 21:05 hod. v obci Q. P. po M. ulici, pod vplyvom alkoholu viedol ako vodič osobné motorové vozidlo značky ŠKODA KODIAQ evidenčného čísla L., kde bol hliadkou Obvodného oddelenia Policajného zboru Sládkovičovo kontrolovaný a podrobený dychovej skúške s tým, že elektronickým meračom AlcoQuant 6020 plus mu bola v čase o 21:05:22 hod. nameraná hodnota 0,50 mg/l alkoholu v dychu, čo pri zohľadnení odchýlky prístroja zodpovedá 0,99 promile, a v čase o 21:32:56 hod. hodnota 0,48 mg/l alkoholu v dychu, čo pri zohľadnení odchýlky prístroja zodpovedá 0,95 promile, postupuje Okresnému dopravnému inšpektorátu v Galante Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Galante, pretože nejde o trestný čin, ale žalovaný skutok by mal byť prejednaný ako priestupok. odôvodnenie: Na základe obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Galanta č. 3Pv 311/21/2202-5 podanej na Okresný súd Galanta dňa 17.07.2021 súd prejednal trestnú vec obžalovaného D. W., A.. XX.XX.XXXX (ďalej len „obžalovaný“). Po vykonanom dokazovaní súd uznesením zo dňa 15.03.2023 rozhodol tak, že trestnú vec, ktorý je stíhaný podľa obžaloby Okresnej prokuratúry Galanta zo dňa 17.07.2021, sp. zn. 3 Pv 311/21/2202, pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že dňa 15. júla 2021 v čase okolo 21:05 hod. v obvi Q. po M. ulici, pod vplyvom alkoholu viedol ako vodič osobné motorové vozidlo značky ŠKODA KODIAQ evidenčného čísla L., kde bol hliadkou Obvodného oddelenia PZ Sládkovičovo kontrolovaný a podrobený dychovej skúške s tým, že elektronickým meračom AlcoQuant 6020 plus mu bola nameraná hodnota 0,50 mg/l alkoholu v dychu (v prepočte 1,04 promile), postúpil príslušnému okresnému dopravnému inšpektorátu, pretože nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by sa mal prejednať ako priestupok. Voči predmetnému uzneseniu podala prokurátorka Okresnej prokuratúry Galanta sťažnosť, na základe ktorej predložil tunajší súd vec na rozhodnutie Krajskému súdu v Trnave na rozhodnutie.
Uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 19.12.2023, sp. zn. 3To/91/2023 bolo zrušené uznesenie Okresného súdu Galanta zo dňa 15.03.2023 v celom rozsahu a vec bola okresnému súdu vrátená, aby vo veci znovu konal a rozhodol z dôvodu, že sa okresný súd dopustil pochybenia v tom, že skutková veta nekorešpondovala svojím obsahom s výsledkami vykonaného dokazovania a tiež tým, že postupoval v zmysle ustanovenia § 241 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku za použitia § 214 ods. 1 Trestného poriadku, hoci mal správne postupovať v zmysle § 280 ods. 2 Trestného poriadku, nakoľko k v rozsudku popísaným skutkovým a právnym záverom dospel po vykonaní dokazovania na hlavnom pojednávaní. Krajský súd konštatoval, že sťažnosti prokurátora bolo možné vyhovieť, avšak výlučne z dôvodu procesno-formálnych pochybení okresného súdu. Zároveň sťažnostný súd konštatoval, že pri hraničných hodnotách, ak s aplikáciou odchýlky sa dospeje k hodnote pod 1 promile (0,4762 mg/ l alkoholu v dychu), je potrebné skutok kvalifikovať ako priestupok a vec postúpiť príslušnému orgánu na prejednanie priestupku. Po vrátení veci prvostupňovému súdu bol vytýčený termín hlavného pojednávania na 17.05.2024 a 22.05.2024, na ktorom súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. Z výsluchu obžalovaného na hlavnom pojednávaní súd zistil, že obžalovaný ľutuje, čo sa stalo, avšak svoju vinu popiera. V ten deň prišli z roboty s kamarátmi, zastavili sa na pivo bolo asi 8 hodín večer a dali si pár pív. Neuvedomil si, že je tam autom a keď išiel domov, zastavili ho policajti, povedali mu, že mu nesvietia svetlá, dali mu fúkať a následne ho obmedzili na osobnej slobode. Následne rozmýšľal, že mu svetlá určite svietili, pretože jeho auto sa rozsvieti automaticky, išiel na miesto, kde bol zastavený a hľadal, či sa tam nenachádzajú nejaké kamery. Takto našiel dve kamery, jedna sa nachádzala pri pizzerii a jedna na rodinnom dome, pri ktorom bol zastavený. Z týchto kamier si vyžiadal kamerové záznamy a zistil, že svietil. Nevie uviesť, čo presne pil, asi pil len pivo, bolo to už dávno, nespomína si koľko, myslí si, že dve. Išiel na osobnom motorovom vozidle zn. Škoda Kodiaq, ktoré je v jeho vlastníctve. K rozporom vo výpovediach na hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní uviedol, že si to už presne nepamätá, ale ak uviedol v prípravnom konaní, že vypil štyri pollitrové pivá, tak to bude asi pravda, pretože nezvykne klamať a už si to presne vzhľadom na odstup času nepamätá. Svedkyňa W.. T. F. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že si už na zastavenie vozidla nepamätá, nespomína si ani na obžalovaného, bolo to asi vo Q. P., nepozná veľmi ani Q. P.. Nevie, kedy to bolo, už dva roky nemáva nočné, nepamätá si nič, všetko musí byť uvedené v úradnom zázname. Po nahliadnutí do úradného záznamu uviedla, že podpis na ňom je jej, nevie však, kto ho spisoval, robila to buď ona alebo kolega, nepamätá si na tento skutok, nevie uviesť, či bola nejaká akcia, nevie prečo ho zastavili, ale určite bol na to nejaký dôvod. Po nahliadnutí do fotodokumentácie na č.l. 51-55 svedkyňa na otázky obhajkyne uviedla, že vozidlo vidí, avšak nevie uviesť, o aké vozidlo sa jedná, ani akej je farby, značky, evidenčného čísla a ani či ide o vozidlo patriace obžalovanému. Nevie uviesť, kde presne stáli, k zapnutým svetlometom osobného motorového vozidla na fotografiách uviedla, že ak je v úradnom zázname napísané, že svetlá nemal zapnuté, tak ich vozidlo zapnuté nemalo a za tým si stojí, úradný záznam spisovala buď ona alebo kolega ale určite to bolo tak, ako je v ňom uvedené. Nevie presne uviesť, kto vykonal dychovú skúšku, ale aj táto skutočnosť musí byť v zápisnici poznačená. Na otázky prokurátora uviedla, že úradné záznamy sa spisujú tak, že si rozdelia s kolegami robotu, píšu, čo sa stalo, vždy ich píšu nanovo a neprepisujú pôvodné, teda ona určite nie, kolegovia nevie, ale vždy si rozdelia kto čo ide robiť, avšak môžu sa vyskytnúť pisárske chyby, ako aj v tomto prípade, kedy je na začiatku úradného záznamu uvedená zrejmá chyba v písaní a to rok 2011, pričom už v texte úradného záznamu ako aj v záhlaví je správne uvedený rok 2021. Iný dôvod zastavenia sa v úradnom zázname môže uviesť, ak napr. hliadka dostane tajný tip, že niekto požíva alkoholické nápoje, a pravidelne odchádza napriek ich požitiu odtiaľ osobným motorovým vozidlom a teda z dôvodu ochrany oznamovateľa, ona to však nikdy neurobila. Po prehratí kamerového záznamu zo dňa 15.07.2021 svedkyňa uviedla, že je pravda, že niekedy si vodiči zapnú svetlá, keď zbadajú hliadku, stáva sa to pravidelne, že idú bez svetiel, uviedia pomaľované policajné auto, ktoré je už z diaľky vidno, a zapnú si svetlá. Na zázname nevidí, či ide o auto zn. Škody, zvyknú zastavovať aj dve vozidlá naraz, vidí len nejaké vozidlo, nie je vidno ani evidenčné číslo, ani farbu vozidla, ani jeho značku, nevie čo je to za vozidlo a či patrí obžalovanému. Svedok P.. P. Q. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že si na tento skutok nespomína, bolo to už dávno, podobných prípadov sa stáva veľa, bolo to už dva roky dozadu, prečítal si úradný záznam, ale nevie už uviesť, kto ho vypracoval, bol to buď on alebo kolegyňa, pretože tieto veci si rozdeľujú, nepamätá si to už presne, keď zastavia človeka pod vplyvom, treba dávať pozor aj aby si neublížil, aby neutiekol,
ak v úradnom zázname uviedli, že nemal rozsvietené svetlá, tak ich vozidlo určite rozsvietené nemalo, kvôli tomu ho teda kontrolovali. Vodičov väčšinou upozornia, že nesvietia, spravia dychovú skúšku, len za svetlá ich sankcionujú napomenutím. Situácia, že by bol zastavený z iného dôvodu, ako je uvedené v úradnom zázname, nastať nemohla. Ak nedá smerovku alebo niečo iné, tak to všetko tiež spíšu. Po prehratí kamerového záznamu zo dňa 15.07.2021 svedok na otázky obhajkyne uviedol, že nevidí svetlá na múriku, tam ani vozidlá nezastavovali, nevidí, aké je to vozidlo, vidí len nejaké vozidlo. Čo sa týka ďalšieho vozidla, opäť vidí len nejaké vozidlo, niečo tam blikalo, svetlá mohol zapnúť aj dodatočne, nevie uviesť, či je obžalovaný osobou, ktorá sa nachádza vo vozidle ani o aké vozidlo sa jedná. Na kamerovom zázname je uvedený aj iný čas. Na ulici M. vo Q.O. P. mali vykonávať dohľad nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky a to aj robili, pričom zabránili podnapitému vodičovi v ďalšej jazde cez celú dedinu, kde sa pohybuje aj veľa cyklistov. Na podrobnosti si vzhľadom na odstup času nespomína. Na otázky prokurátora svedok uviedol, že úradný záznam čítal, mal ho od zástupcu zo spisu, nakoľko si ho súd vyžiadal. Keď spisujú úradný záznam, tak nie je podstatné, koho meno je v ňom uvedené ako prvé, poradie nemá špecifický význam, nemajú vzor, píšu ho vždy nanovo, neslúžia vždy v rovnakom zložení. Dôvod, prečo bolo vozidlo zastavené, je uvedený v úradnom zázname. Nemôže sa mu stať, že uvedie iný dôvod zastavenia, pretože to nerobí, ak má podozrenie na jazdu pod vplyvom alebo ak napr. nedá vodič smerovku, toto tiež do úradného záznamu uvádza. To, že by dostal tip na zastavenie nejakého vozidla sa mu ešte nestalo. Čo sa týka odchýlky v meraní, obžalovaný nafúkal 0,50 mg/l, v tomto odchýlka nie je. Ak nafúka nad 1 promile a teda nad 0,48 tam už nie je odchýlka. Osoba však môže požiadať o odber krvi, tam ale alkoholu býva viac ako v dychu. Odchýlka sa vzťahuje len ak niekto nafúka od 0 do 0,14, vtedy sa to nerieši, pretože sa berie do úvahy odchýlka. Ak niekto nafúka nad 0,48, teda nad jedno promile, tak podľa zákona osobu obmedzia na osobnej slobode, pričom obžalovaný nafúkal nad 1 promile. V prípade hraničnej hodnoty, teda v prípade 1 promile, tam sa čaká, či má stúpajúcu alebo klesajúcu tendenciu, pričom pri opakovanej skúške mal obžalovaný presne 1 promile. Opakovaná skúška sa robí po 15 minútach, berie sa však do úvahy prvé fúkanie. Určite nie je možné, aby mal obžalovaný nižšiu hodnotu, to podľa prístroja nie je možné, nevie uviesť, či stáli v priamej línii, boli umiestnení tak, aby ich videli, čiže určite boli viditeľní. Nevie presne uviesť, odkedy obžalovaného videli, Q. P. pozná, vie kde sa nachádza spomínaná reštaurácia, nachádza sa na začiatku dediny a z M. I. nie je viditeľná. M. I. je dlhá, na tento konkrétny prípad si nespomína, kedy vozidlo uvideli, určite však viditeľní boli, sú tam aj iné ulice, mohol ísť obísť, obžalovaného nepozná a odvtedy ho ani nestretol. Na doplňujúce otázky obhajkyne uviedol, že k hodnote najväčšej dovolenej chyby pre koncentráciu menšiu ako 0,4 mg/l, 0,02 mg/l a pri koncentrácii v rozmedzí (0,4-2mg/ô) vo výške 5% uvedenej v úradnom zázname sa vyjadriť nevie, k tomu sa vie vyjadriť odborník. V zmysle zákona a školení sú povinní nad 0,48 osobu obmedziť na osobnej slobode a pod 0,48 zadržať vodičský preukaz a zakázať ďalšiu jazdu a pri 0-0,14 nevykonať ani z toho, ani nič iné. Stalo sa, že mal vodič aj 0,15 a vtedy boli povinní zadržať vodičský preukaz. Z oboznámených fotografií z č.l. 51-52 súd zistil, že boli vyhotovené dňa 15.07.2021 v čase o 21:01:50 a 21:02:11 a zobrazujú verejné priestranstvo s viacerými osobnými motorovými vozidlami, pričom z fotografií nie je možné jednoznačne identifikovať osobné motorové vozidlo patriace obžalovanému, prípadne obžalovaného. Z oboznámených fotografií z č.l. 53-55 predložené obhajobou tvoriace súčasť podaného odporu, súd zistil, že boli vyhotovené dňa 15.07.2021 v čase o 19:00:20, 19:51:41 a 19:51:44, a zobrazujú verejné priestranstvo - ulicu, pričom z fotografií záznamov nie je možné jednoznačne identifikovať osobné motorové vozidlo patriace obžalovanému, prípadne obžalovaného. Na fotografiách sa nachádza osobné motorové vozidlo so zapnutými svetlometmi, avšak nie je možné určiť značku, typ, farbu, prípadne evidenčné číslo tohto vozidla. Z prílohy na č.l. 50 je zrejmé, že dňa 20.07.2021 v čase o 11:28 bol čas prehrávaného záznamu rozdielny (približne o 1 hodinu a 12 minút posunutý spätne). Z uvedenej prílohy však nijak nevyplýva, že by táto súvisela a akým spôsobom s niektorou z oboznámených fotografií, resp. záznamom. K oboznámeným fotografiám prokurátor uviedol, že je viditeľná len časť cesty, pričom časť je za kríkmi a preto nie je zrejmé, či aj na inom úseku vozidlo svietilo, ak by sa vôbec malo jednať o vozidlo obžalovaného. K oboznámeným fotografiám obžalovaný uviedol, že na jeho aute sa svetlá zapínajú automaticky, nevie, prečo by mal svetlá po naštartovaní vypínať a následne zapínať a schovávať sa, veď nekradol.
Z obrazového záznamu zachyteného na CD nosiči č.l. 45 (vyhotovený majiteľom reštaurácie El Kamino) súd zistil, že v čase o 21:01:16 osoba mužského pohlavia (podľa vyjadrenia obhajoby sa má jednať o obžalovaného) prechádza po ceste smerom k osobnému motorovému vozidlu, do ktorého nasadne, a odchádza s ním preč. Vzhľadom na kvalitu záznamu nie je možné určiť, či sa skutočne jedná o osobu obžalovaného a už vôbec nie je možné identifikovať auto, do ktorého táto osoba nasadla a s ktorým z miesta odišla. Z obrazového záznamu zachyteného na CD nosiči č.l. 45 (vyhotovený Ľ. O., I. XXX, Q. P.)) súd zistil, že v čase o 19:00:20 prechádza po ulici osobné motorové vozidlo, pravdepodobne patriace hliadke polície (podľa tmavých fľakov na aute by sa mohlo jednať o typické sfarbenie policajného auta), avšak vzhľadom na kvalitu záznamu to nie je možné jednoznačne určiť. V čase o 19:22:04 po ceste prechádza osobné motorové vozidlo, avšak vzhľadom na kvalitu záznamu nie je možné identifikovať jeho značku, typ, farbu, evidenčné číslo a ani jeho vodiča. V čase o 19:31:37 po ceste prechádza osobné motorové vozidlo, avšak vzhľadom na kvalitu záznamu nie je možné identifikovať jeho značku, typ, farbu, evidenčné číslo a ani jeho vodiča. V čase o 19:47:14 po ceste prechádza osobné motorové vozidlo, avšak vzhľadom na kvalitu záznamu nie je možné identifikovať jeho značku, typ, farbu, evidenčné číslo a ani jeho vodiča. V čase o 19:51:44 po ceste prechádza osobné motorové vozidlo, avšak vzhľadom na kvalitu záznamu nie je možné identifikovať jeho značku, typ, farbu, evidenčné číslo a ani jeho vodiča. Vozidlo má zapnuté svetlomety. Z kamerového záznamu nie je zrejmé, či vozidlo bolo zastavené hliadkou polície. V čase o 19:57:26 po ceste prechádza osobné motorové vozidlo, avšak vzhľadom na kvalitu záznamu nie je možné identifikovať jeho značku, typ, farbu, evidenčné číslo a ani jeho vodiča. K prehratým obrazovým záznamom prokurátor uviedol, že nie je možné identifikovať osobné motorové vozidlo, ani osobu v ňom a tiež nie skutočnosť, či po celý čas svietilo. Obhajkyňa trvala na tom, že ide o vozidlo obžalovaného, k rozdielu v čase na uvedenom prehratom kamerovom zázname uviedla, že si môže od vlastníka vyžiadať potvrdenie. Obžalovaný trval na tom, že v čase o 19:51:44 sa jedná o jeho motorové vozidlo, ktoré svietilo. Z potvrdenia o dychovej skúške z č.l. 16 vyplýva, že u obžalovaného dychovou skúškou prístrojom AlcoQuant 6020 plus bola zistená prítomnosť alkoholu v krvi v hodnote 0,50 mg/l dňa 15.07.2021 v čase o 21:05:22 hod. Z potvrdenia o dychovej skúške z č.l. 17 vyplýva, že u obžalovaného dychovou skúškou prístrojom AlcoQuant 6020 plus bola zistená prítomnosť alkoholu v krvi v hodnote 0,48 mg/l dňa 15.07.2021 v čase o 21:32:56 hod. Z certifikátu o overení z č.l. 18 vyplýva, že meradlo AlcoQuant 6020 plus (analyzátor dychu), výrobného čísla A409667 zodpovedá schválenému typu a spĺňa metrologické požiadavky na daný druh meradla ustanovené predpisom podľa prílohy č. 62 vyhlášky č. 161/2019 Z. z. v znení neskorších predpisov a že hodnota najväčšej dovolenej chyby je pre koncentráciu menšiu ako 0,4 mg/l 0,02 mg/l a pre koncentráciu v rozmedzí 0,4 až 0,2 mg/l je 5%. Z odpisu registra trestov č.l. 167 súd zistil, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný. Z výpisu z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov z č.l. 168 súd zistil, že obžalovaný má evidované dva záznamy, pričom v oboch prípadoch spáchal priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Z lustrácie v systéme AVÍZO z č.l. 20 zo dňa 16.07.2021 bolo zistené, že obžalovaný nebol v tom čase trestne stíhaný. Z evidenčnej karty vodiča z č.l. 25-28 súd zistil, že obžalovaný má v časti blokové pokuty evidovaných spolu 18 záznamov, pričom ani v jednom prípade nebola u neho zistená prítomnosť alkoholu v dychu. Má tiež evidovaný jeden zákaz činnosti a to od 16.06.2006 do 16.08.2006. Z návodu na použitie meradla AlcoQuant 6020 plus z č.l. 57 - 72, konkrétne z časti technická špecifikácia - parametre prístroja bolo zistené, že presnosť prístroja, resp. max. chyba merania vo vzťahu k
etanolovému štandardu predstavuje v rozsahu nameranej hodnoty od 0,48 do 0,96 mg/l hodnotu +/- 5% z meranej hodnoty. Z inštruktážneho záznamu OO PZ Sládkovičovo z č.l. 102 - 104 vyplýva, že od 19:00 dňa 15.07.2021 do 07:00 hod. dňa 16.07.2021 hliadka s volacím znakom GRAFIT352 pozostávala z členov hliadky ppor. T. F. a nstržm. P.. P. Q., v čase od 20:00 hod. do 21:00 hod. vo Q. P. vykonávali plnenie opatrení pri dohľade nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, so zameraním dohľadu na ulicu Q., L., M., prevencia trestnej činnosti, dohľad nad verejným poriadkom, pričom išlo o bežný výkon služby. Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán a z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že sa stal skutok uvedený v obžalobe. Uvedený záver umožnili súdu spoľahlivo prijať výsledky vykonaného dokazovania, vyplývajúce z celého radu ako priamych tak aj nepriamych dôkazov, vrátane vyhodnotenia obrany obžalovaného. Z vyššie uvedených dôkazov mal súd za jednoznačne preukázané, že obžalovaný dňa 15.07.2021 v čase okolo 21:05 hod. viedol v obci Q.Á. P. pod vplyvom alkoholu ako vodič osobné motorové vozidlo značky Škoda Kodiaq, evidenčného čísla L., kde bol hliadkou Obvodného oddelenia PZ Sládkovičovo kontrolovaný a podrobený dychovej skúške s tým, že elektronickým meračom AlcoQuant 6020 plus mu bola nameraná hodnota 0,50 mg/l alkoholu v dychu. Z vykonaného dokazovania, najmä z výsluchu svedkov W.. T. F. a P.. P. Q. je zrejmé, že k zastaveniu vozidla obžalovaného došlo hliadkou PZ z dôvodu, že vozidlo, ktoré viedol obžalovaný, nemalo (v rozpore s ustanovením § 32 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) počas jazdy rozsvietené svetlomety. Takéto zastavenia motorového vozidla nemožno chápať ako bezdôvodné. Keďže výpovede svedkov sa zhodovali v rozhodujúcich skutočnostiach, súd o ich pravdivosti nemá žiadne pochybnosti a preto vyhodnotil dôvodnosť zastavenia vozidla za súladné so zákonom. Gro obhajoby obžalovaného spočívalo v spochybňovaní zákonnosti zastavenia motorového vozidla, ktoré viedol. Z výsluchu policajtov však jednoznačne vyplynulo, že títo mali legitímny dôvod na zastavenie predmetného motorového vozidla, nakoľko nemalo počas jazdy rozsvietené svetlomety. Obaja zhodne uviedli, že iný dôvod zastavenia vozidla, ako dôvod, pre ktorý je motorové vozidlo príslušníkmi Policajného zboru zastavené, sa do úradného záznamu neuvádza. Keďže svedkovia vypovedali súladne ohľadom skutočností týkajúcich sa spisovania úradného záznamu a výkonu služieb, nemal súd žiaden dôvod neveriť týmto svedkom aj v tej časti výpovede, v ktorej sa vyjadrovali k tomu, čo bolo dôvodom pre zastavenie vozidla. Obhajobou namietané skutočnosti ohľadom výpovede svedkov sú pre posúdenie veci nepodstatné. Objektívne nie je možné po zasahujúcich policajtoch žiadať, aby si s odstupom takmer dvoch rokov od realizovanej kontroly pamätali detailne všetky podrobnosti. Na uvedenom závere nič nemenia ani dôkazy predložené obžalovaným (fotografie, kamerové záznamy), pretože ani z jedného dôkazu nevyplýva, že by osoba obžalovaného viedla dňa 15.07.2021 v čase o 21:05 hod. v obci Q. P. na M. ulici vozidlo značky Škoda Kodiaq, ktoré by počas jazdy, v čase jeho zastavenia, malo rozsvietené svetlomety. Objektom trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona je záujem spoločnosti na ochrane života a zdravia ľudí alebo záujem na ochrane cudzieho majetku pred konaním osôb, ktoré pod vplyvom návykovej látky vykonávajú zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorej ohrozujú život, zdravie alebo majetok. Objektívna stránka spočíva v tom, že páchateľ v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, vykonáva zamestnanie (povolanie) alebo inú činnosť, pri ktorých by potenciálne mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku. Stav vylučujúci spôsobilosť je stav, keď človek nie je schopný bezpečne vykonávať určité zamestnanie alebo činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo majetok, a to v dôsledku návykovej látky, ktorá nepriaznivo ovplyvňuje fyzické a psychické schopnosti človeka. Subjekt je všeobecný, tento trestný čin môže spáchať ktorákoľvek trestne zodpovedná fyzická osoba. Subjektívna stránka spočíva v úmyselnom zavinení, pričom úmysel zahŕňa vedomie páchateľa, že po užití návykovej látky vykonáva konanie, pri ktorom je vplyv návykovej látky obzvlášť nebezpečný. Z hľadiska zavinenia súd konanie obžalovaného vyhodnotil podľa § 15 ods. 2 Trestného zákona ako nepriamy úmysel, kedy obžalovaný vedel, že svojim konaním môže spôsobiť porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného týmto zákonom, a pre prípad, že také porušenie alebo ohrozenie spôsobí, bol s tým uzrozumený.
K nameranej hodnote alkoholu u obžalovaného je potrebné v prvom rade uviesť, že podľa medicínskych záverov, ktoré sú akceptované trestnoprávnou praxou, je schopnosť vodiča bezpečne viesť motorové vozidlo nepriaznivo ovplyvnená, ak hladina alkoholu v krvi dosiahne hodnotu 1,0 g/kg (1 hmotnostné promile). Podľa lekárskej vedy žiaden vodič motorového vozidla nie je pri tejto hladine alkoholu v krvi schopný bezpečne viesť vozidlo, ide teda o taký vplyv alkoholu, ktorý vylúči nevyhnutnú úroveň vodičských schopností objektívne vyžadovaných pre bezpečné vedenie motorového vozidla. Konanie páchateľa takéhoto skutku sa v praxi teda považuje za trestný čin, ak páchateľ bude viesť motorové vozidlo po požití alkoholických nápojov, pričom hodnota alkoholu v krvi bude predstavovať najmenej 1,00 g/kg, pretože po prekročení tejto hranice sa každý človek dostáva do stavu vylučujúceho spôsobilosť viesť motorové vozidlo. Uvedené vyplýva aj z dôvodovej správy k zákonu č. 313/2011 Z. z., ktorý sa novelizoval do dnešnej podoby § 289 Trestného zákona: „Pri požití alkoholických nápojov bola judikatúra ustálená na hodnote 0,4762 mg/l alkoholu v krvi (1 promile), ktoré spravidla spôsobuje stav vylučujúci spôsobilosť... Delikty, pri ktorých by bola zistená hodnota nižšia, by sa naďalej posudzovali ako priestupok. Súčasná aktuálna prax a nastavenie je exaktné a vychádza čisto z matematického postoja, že nad 1g/kg (1 promile) ide o trestný čin, pod 1 promile ide o priestupok. Aj Krajský súd v Prešove v rozhodnutí zo dňa 24.júla 2012 sp. zn. 6To/6/2022 konštatoval, že samotný fakt, že dychová skúška bola vykonaná overeným meradlom, ešte neznamená, že zobrazený výsledok merania skutočne zodpovedá hladine alkoholu v krvi. Podľa výsledkov alkohol testu bolo u obžalovaného prvé meranie 0,50 mg/l alkoholu, čo predstavuje hodnotu 1,04 promile a druhé meranie 0,48 mg/l, čo predstavuje presne 1,00 promile. Podľa certifikátu o overení meracieho prístroja je stanovená dovolená chyba merania pre koncentráciu v rozmedzí 0,4 až 2 mg/l vo výške 5%. Pri zohľadnení uvedenej dovolenej chyby merania výsledok prvého merania u obžalovaného predstavoval hodnotu 0,475 mg/l, čo zodpovedá 0,99 promile a výsledok druhého meranie predstavoval hodnotu 0,456 mg/l, čo zodpovedá 0,95 promile. Je pravda, že obe merania možno označiť za hraničné, avšak pri zohľadnení prípustnej odchýlky, zároveň aj za nepostačujúce k naplneniu hodnoty pre posúdenie konania obžalovaného ako trestného činu. Ako bolo vyššie uvedené, z medicínskeho hľadiska, ktoré je akceptované trestnoprávnou praxou, schopnosť vodiča bezpečne viesť motorové vozidlo je nepriaznivo ovplyvnená, ak hladina alkoholu v krvi dosiahne 0,4762 mg/l etanolu vo vzduchu, čo je hladina alkoholu v krvi 1,00 g/kg, teda 1 promile. Pri zohľadnení prípustnej päť percentnej odchýlky však ani jedno z meraní túto hodnotu nedosahovalo a teda nebola s istotou zodpovedaná otázka, či skutok kladený obžalovanému za vinu má znaky trestného činu. Je pravdou, že svedok P.. P. Q. vo svojej výpovedi uviedol, že pri nameranej hodnote nad 0,48 sa odchýlka neaplikuje, uvedené tvrdenie však nijak neodôvodnil, pričom prípustnosť odchýlky, resp. dovolenej chyby merania bola jednoznačne preukázaná a vyplýva z prečítaných listinných dôkazov (návod na použitie AlcoQuant z č.l. 57-72 a certifikát o overení z č.l. 18). Z vyššie uvedeného vyplýva, že záver o nenaplnení znakov žalovaného trestného činu - ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona bol súdom ustálený na základe odchýlky merania pri dychovej skúške na zistenie množstva požitého alkoholu, vyplývajúcej z popisu a obsahu certifikátu o overení z č.l. 18 z ktorého vyplýva, že hodnota najväčšej dovolenej chyby je pre koncentráciu menšiu ako 0,4 mg/l 0,02 mg/l a pre koncentráciu v rozmedzí 0,4 až 0,2 mg/l je 5% Zodpovedanie otázky, či vôbec a do akej miery sa zohľadňuje odchýlka merania pri dychovej skúške na zistenie množstva požitého alkoholu, je kľúčové pre určenie, či daný skutok možno kvalifikovať ako trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. (Trestný zákon, ďalej len ,,TZ“) alebo ako priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. e) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. V návode na použitie prístroja AlcoQuant 6020 Plus sa v časti technická špecifikácia uvádza, že pri koncentrácii alkoholu od 0,2 do 2 mg/l sa pripúšťa odchýlka až 5% z nameranej hodnoty. Štandardná odchýlka je stanovená na úrovni 0,002- 0,011 mg/l. Podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, kto vykonáva v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.
V zmysle § 130 ods. 5 Trestného zákona sa návykovou látkou okrem iného rozumie aj alkohol. Stav vylučujúci spôsobilosť nie je v Trestnom zákone, ani v iných právnych predpisoch definovaný, preto bolo potrebné stanoviť hranicu, kedy pri požití určitého množstva alkoholu sa predpokladá, že každá takáto osoba sa dostáva do stavu vylučujúceho spôsobilosť. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 5Tdo/71/2014 zo dňa 27.11.2014 judikoval: ,,Z medicínskeho hľadiska, ktoré je akceptované aj trestnoprávnou praxou, schopnosť vodiča bezpečne viesť motorové vozidlo je nepriaznivo ovplyvnená, ak hladina alkoholu v jeho krvi dosiahne 0,4762 mg/l etanolu vo vzduchu, čo je hladina alkoholu v krvi 1,00 g/kg, teda jedno promile. Podľa lekárskej vedy žiaden - teda ani nadpriemerne disponovaný vodič motorového vozidla - nie je schopný pri tejto hladine alkoholu v krvi bezpečne viesť vozidlo. Túto hodnotu všeobecné súdy uznávajú ako hraničnú, pri nameraní takéhoto množstva alkoholu je možné považovať skutok za trestný čin, ak túto hodnotu prístroj nenameria, ide len o priestupok. Uvedené potvrdzuje napríklad aj rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 4 To/22/2014 zo dňa 02.10.2014: „Dlhoročná súdna prax však, vychádzajúc z poznatkov lekárskej vedy, ustálila, že žiadny, ani nadpriemerne disponovaný vodič motorového vozidla, nie je schopný bezpečne riadiť motorové vozidlo, pokiaľ hladina alkoholu v jeho krvi dosiahne úroveň najmenej 1,00 g/kg (teda 1 promile).“ Oprávnenie policajta vyzvať vodiča, aby sa podrobil vyšetreniu, či nie je ovplyvnený alkoholom alebo inou návykovou látkou alebo liekmi, ktoré môžu znížiť jeho schopnosť bezpečne viesť vozidlo, vyplýva aj z ustanovenia § 69 ods. 1 písm. d/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Policajt je zároveň oprávnený v zmysle § 32 zákona č. 171/1993 Z. z. o policajnom zbore v platnom znení vyžadovať lekárske vyšetrenie na zistenie požitého množstva alkoholu alebo inej užitej návykovej látky v prípadoch ustanovených v § 4 a § 5 zákona č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb. Čo sa týka dychovej skúšky u vodiča motorového vozidla, tu neraz dochádza k situáciám, kedy nameraná hodnota fluktuuje niekde na úrovni 1 promile, čo je množstvo alkoholu, ktoré podľa judikatúry zakladá spáchanie trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky. Pokiaľ je nameraná hodnota na úrovni 1 promile alebo vyššia, bežne sa vykonáva druhá dychová skúška na overenie množstva alkoholu, resp. či má toto množstvo klesajúcu tendenciu alebo nie. Ako každý prístroj, tak aj prístroj na meranie alkoholu 4 AlcoQuant 6020 Plus vykazuje určitú odchýlku merania (5%). Otázne je to, či je možné zohľadniť túto odchýlku v prospech vodiča, ktorému bolo namerané cez 1 promile (0,4762 mg/l v dychu) aj pri opakovanom meraní v prípadoch kedy s použitím tejto odchýlky v prospech vodiča by sa mohol skutok kvalifikovať ako priestupok (hodnota by bola nižšia ako 1 promile). V tejto súvislosti je potrebné skúmať základné princípy trestného konania, kde patrí aj prezumpcia neviny uvedená v čl. 4 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku. Súčasťou prezumpcie neviny je aj princíp in dubio pro reo, teda pokiaľ orgány činné v trestnom konaní nezistia skutkový stav veci dostatočne bez akýchkoľvek pochybností, má sa zato, že rozhodnutie musí byť vydané vždy v prospech obvineného. Uvedenú problematiku rozoberá aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 3Asan/30/2019 zo dňa 12.02.2019: „Dokazovanie v práve všeobecne vychádza zo zásady tzv. materiálnej pravdy; zo zásady formálnej pravdy je prípustné vychádzať len vtedy, ak je tak výslovne stanovené na základe nejakého rozumného dôvodu. Prihliadnuc aj na zásadu in dubio pro reo by sa mala vo všeobecnosti zohľadňovať dychová skúška priaznivejšia pre vodiča, pričom uvedené však podľa názoru kasačného súdu nemožno chápať izolovane od iných skutočností relevantných pre prípad, ako napr. od výsledku prvej skúšky, či od ostatných dôkazov preukazujúcich určitú skutočnosť.“ Je zrejmé, že ani zásada in dubio pro reo nie je absolútna v tom zmysle, že by v situácii, o akú ide vo veci samej, mal súd prihliadať napr. výlučne len na výsledok opakovanej dychovej skúšky, ktorá bola v zmysle nariadenia PPZ negatívna, a to len z toho titulu, že nameraná hodnota bola nižšia ako pri prvej dychovej skúške, a teda výsledok opakovanej skúšky sa javí pre žalobcu ako priaznivejší. Zásada in dubio pro reo úzko súvisí so zásadou prezumpcie neviny, ktorej realizácia v priestupkovom konaní znamená, že správny orgán je povinný dokázať vinu obvineného z priestupku, a ak sú o nej pochybnosti, musí rozhodnúť v prospech obvineného z priestupku (in dubio pro reo). Aplikácia zásady in dubio pro reo teda má byť zohľadňovaná v prípade, ak existujú určité pochybnosti, pričom spravidla pôjde o jav označovaný aj ako ,,dôkazná núdza“.
Najvyšší súd v predmetnom rozhodnutí ďalej uvádza, že : „ ... v zákonných ani podzákonných predpisoch nie je v súčasnosti ustanovená povinnosť zohľadňovať túto odchýlku pri vykonávaní orientačných dychových skúšok. K námietke žalobcu, v rámci ktorej poukázal aj na stanovisko ÚNMS, podľa ktorého používateľ určeného meradla by mal na zabezpečenie relevantnosti dôkazného prostriedku a tým zabezpečenie právnej istoty svojho konania najväčšiu dovolenú chybu uvedenú v bode 2.1 prílohy č. 25 k vyhláške zohľadňovať v nameranom výsledku, je potrebné poukázať na skutočnosť, že odchýlka merania je nielen v kladnom, ale aj zápornom vyjadrení, čo má za následok, že nemožno tvrdiť, že by jej zohľadnenie prispelo k právnej istote, práve naopak". V judikatúre súdov nachádzame aj názor, podľa ktorého do stavu nespôsobilosti viesť motorové vozidlo sa môže uviesť aj osoba, ktorej bolo namerané nižšie množstvo alkoholu ako 1 promile, nakoľko na každú osobu vplýva alkohol inak. Ako vyplýva z Uznesenia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4To/22/2014 zo dňa 02.10.2014 : ,,Za nespôsobilého viesť motorové vozidlo z dôvodu vplyvu alkoholu môže byť považovaný aj páchateľ, u ktorého bola zistená nižšia hladina alkoholu v krvi ako jedno promile, zvlášť ak je zistená odchýlka tak malá, ako je tomu v prejednávanej veci, avšak o nespôsobilosti páchateľa viesť motorové vozidlo musia svedčiť aj ďalšie skutkové okolnosti, vo veci vykonaným dokazovaním spoľahlivo zistené, pričom vtedy je možné na zníženú schopnosť páchateľa viesť motorové vozidlo usudzovať zo správania sa páchateľa pred jazdou a počas nej.“ Stav vylučujúci spôsobilosť viesť motorové vozidlo môže teda nastať aj pri nižšej koncentrácii ako je 1 g/kg (1 hmotnostné promile) alkoholu v krvi, ale takisto aj pri koncentrácii vyššej. Záver o naplnení zákonných znakov trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky je možný vtedy, ak v konkrétnom prípade je zistené, že aj menšie množstvo alkoholu v krvi blížiace sa hranici jedného promile vylučovalo spôsobilosť viesť motorové vozidlo (R 12/1985). V konkrétnom prípade však nebolo zistené, že by aj takto zistené menšie množstvo alkoholu v krvi obžalovaného blížiace sa k hranici jedného promile vylučovalo jeho spôsobilosť viesť motorové vozidlo. Čo sa však týka samotnej odchýlky 5 %, rozhodovacia línia krajských súdov je jednotná. Možno to vidieť napr. na uznesení Krajského súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 3To/39/2021 zo dňa 13.01.2022, v ktorom sa súd nestotožnil s názorom prvoinštančného súdu, že skutok je trestný čin, pretože s použitím 5% odchýlky merania prístrojom AlcoQuant 6020 Plus dospel k záveru o pochybnosti, že hodnota alkoholu bola aspoň 1 promile, a teda kvalifikoval skutok ako priestupok. Ako je uvedené v spomenutom uznesení Krajského v Žiline: ,,Dychová skúška, a teda nameraná hodnota alkoholu 0,48 mg/l (1 promile), bola jediným determinujúcim kritériom pre vznik trestnoprávnej zodpovednosti obžalovaného. Obžalovanému bola nameraná hodnota alkoholu o 14.23 hod. 0,48 mg/l (1 promile) a následne o necelých 20 minút neskôr 0,43 mg/l (0,90 promile). Pre okresný súd tak bol jediným dôkazom svedčiacim pre naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. výsledok prvej dychovej skúšky obžalovaného. Prihliadajúc na výrobcom dychových analyzátorov deklarovanú možnú meraciu odchýlku analyzátora dychu AlcoQuant 6020 plus, t. j. 0,017 mg/l (+/- 5% nameranej hodnoty), krajský súd nemal s určitosťou preukázanú nameranú hraničnú hodnotu 0,48 mg/l (celé 1 promile). Vzhľadom k tomu, že existujú objektívne pochybnosti o naplnení všetkých znakov skutkovej podstaty trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky a tiež vzhľadom na zásadu „in dubio pro reo“ - v pochybnostiach v prospech obžalovaného, krajský súd dospel k záveru, že skutok nie je trestným činom.“ Použitím odchýlky 5 % v zmysle zásady in dubio pro reo sa riadil i Krajský súd v Bratislave v konaní pod sp. zn. 4To/74/2022 zo dňa 25.08.2022, v ktorom súd uvádza: ,,Podľa výsledkov alkohol testu bolo u obvineného prvé meranie 0,54 mg/1 alkoholu čo predstavuje hodnotu 1,13‰, a druhé meranie 0,43 mg/1, čo predstavuje 0,90‰ a na tejto hodnote sa zastavilo aj tretie meranie. Podľa certifikátu o overení meracieho prístroja je stanovená dovolená chyba merania pre koncentráciu menšiu ako 0,4 mg/1 0,02 mg/1 a pre koncentráciu v rozmedzí 0,4 až 2 mg/1, je 5% Pri zohľadnení uvedeného obvineného prvé meranie bolo v hodnote 0,51 mg/1 čo predstavuje 1,06‰ a druhé meranie 0,41 mg/1 čo predstavuje hodnotu 0,85‰. Na tomto mieste súd považuje za potrebné poukázať, že za predpokladu, keď sú hodnoty nameraného alkoholu v dychu takto rôzne pričom, prvá hodnota síce prevyšuje 1‰, ale toto je tiež hraničné, a druhé a tretie meranie je v hodnote 0,85‰. Podľa súčasného stavu poznania v oblasti medicíny a pri zohľadnení všetkých okolnostiach, ktoré sú spôsobilé ovplyvniť výsledok merania, akými sú množstvo alkoholu, vek, výška, obvineného, ako i prepočítací faktor, spôsob dýchania, chorobné stavy, prítomnosť alkoholu v ústnej dutine, dodržiavanie návodu na použitie a tolerancia merania. Súhrn týchto faktorov a namerané hodnoty sú podľa názoru súdu spôsobilé jednoznačne prijať záver o
takej pochybnosti, pri daných hodnotách alkoholu, že súd v danej veci postupoval v zmysle zásady v pochybnostiach v prospech obvineného.“ V zmysle zásady in dubio pro reo opätovne rozhodol Krajský súd v Bratislave v konaní sp. zn. 3To/69/2023 zo dňa 08.06.2023, v ktorom potvrdil rozhodnutie o postúpení veci prvoinštančným súdom z dôvodu, že skutok napĺňa znaky priestupku, nie trestného činu. V ňom súd uvádza, že: ,,V prípade, ak u páchateľa budú namerané hraničné hodnoty tak, ako tomu bolo v posudzovanej trestnej veci, nesmie byť o presnom množstve - hodnoty alkoholu žiadna pochybnosť, a to aj z hľadiska posudzovania závažnosti činu v zmysle § 10 odsek 2 Trestného zákona. V takýchto hraničných prípadoch je nevyhnutné podrobiť osobu páchateľa aj lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi, aby nebolo žiadnych pochybností o tom, či takáto osoba skutočne vykonávala danú činnosť v stave vylučujúcom spôsobilosť...“ Súd dodáva, že : ,,Prihliadajúc na kópiu certifikátu o overení, ktorá je súčasťou spisu, z ktorej vyplýva, že použitý analyzátor dychu zodpovedal v čase merania schválenému typu a technickým a metrologickým požiadavkám kladeným na tento druh meradla, t. zn. mimo iného najviac ±5 % dovolenej chybe merania pri hmotnostnej koncentrácii etanolu vo vydychovanom vzduchu od 0,4 mg/l do 2 mg/ l (príloha č. 62 k vyhláške Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky č. 161/2019 Z. z. o meradlách a metrologickej kontrole v znení neskorších zmien a doplnkov), sťažnostný súd nemal s určitosťou preukázanú nameranú hraničnú hodnotu 0,52 mg/l (1,08 promile).“ Podobne uvažoval aj Krajský súd v Prešove v konaní sp. zn. 6To/6/2022 zo dňa 29.06.2022; ten uvádza, že : ,,Pri akceptovaní tejto 5 % miery nepresnosti pri koncentráciách nad 0,48 mg/l a jej zohľadnení v prospech obžalovaného by hodnota alkoholu naďalej prevyšovala, z pohľadu posudzovanej trestnej veci, kľúčovú hodnotu 0,4762 mg/l“. Trend zohľadňovania odchýlky merania v prospech kontrolovanej osoby napokon deklaruje aj Ústavný súd , ktorý v konaní PL. ÚS 11/2023 zo dňa 27.09.2023 judikoval : ,,Pri hodnote alkoholu zisťovanej výlučne dychovou skúškou treba pri dokazovaní zavinenia v prípade nameraných hraničných hodnôt zohľadňovať aj odchýlku prístroja, ktorá sa v súčasnosti pri prístroji zn. AlcoQuant 6020 používanom Policajným zborom SR podľa údajov od výrobcu pripúšťa na úrovni 5%.“ Na záver možno uviesť, že síce neexistuje zákonná povinnosť zohľadňovať odchýlku merania prístroja pri dychovej skúške na zistenie množstva požitého alkoholu vodiča motorového vozidla, všeobecné súdy Slovenskej republiky ako i Ústavný súd Slovenskej republiky však nastolili trend posudzovať množstvo alkoholu pri hraničných hodnotách v súlade zásadou in dubio pro reo. Na chybu merania prístroja AlcoQuant 6020 Plus v rozsahu 5 % z nameranej hodnoty teda berú zreteľ a zohľadňujú odchýlku merania v prospech kontrolovanej osoby. Preto pri hraničných hodnotách, ak s aplikáciou odchýlky dospejú k hodnote pod 1 promile (0,4762 mg/ l alkoholu v dychu), je potrebné vzhľadom na vyššie uvedené skutok kvalifikovať ako priestupok, a vec postúpiť príslušnému orgánu na prejednanie priestupku. Ak prokurátor namietal, že sa súd nezaoberal všetkými okolnosťami, ktoré sú spôsobilé ovplyvniť výsledok merania a teda nevykonal „vlastné dokazovanie“, keď mal pochybnosti o množstve alkoholu v dychu v čase kontroly, súd uvádza, že už v prípravnom konaní boli známe tieto dve namerané hraničné hodnoty a o to dôležitejším sa javilo vykonať celé prípravné konanie tak, aby dostatočne odôvodnilo podstavenie obvineného pred súd a to všetko v nadväznosti na ustanovenie § 119 Trestného poriadku (R 54/1968), pričom treba mať na zreteli, že súd zo svojej podstaty nie je oprávnený pomáhať niektorej z procesných strán v konaní pred súdom ohľadom ustálenia viny, resp. neviny, najmä za situácie, ak procesná strana žiadne konkrétne dokazovanie v danom smere nenavrhla. Z uvedeného vo svojom súhrne vyplýva, že vykonaným dokazovaním nemohol súd s poukazom na odchýlku prípustnú v meraní dospieť k jednoznačnému záveru, že skutok uvedený v obžalobe je trestným činom, pretože nebolo bez pochybností preukázané, že by obžalovaný vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku. Práve naopak, súd dospel k záveru, že skutok nie je trestným činom ale ide o skutok, ktorý by sa mal prejednať ako priestupok, a preto trestnú vec obžalovaného postúpil príslušnému okresnému dopravnému inšpektorátu. Do výroku uznesenia súd nepoňal konkrétny druh priestupku,
keďže podľa ustálenej súdnej praxe uvedené musí ponechať na úvahu správneho orgánu, inak by súd svojím konštatovaním o spáchaní konkrétneho priestupku prejudikoval rozhodnutie správneho orgánu. Vzhľadom na vyššie uvedené sa už súd nevenoval tzv. materiálnemu korektívu podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona, teda či vzhľadom na spôsob vykonania činu, jeho následok, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia, pohnútku obžalovaného, je závažnosť činu nepatrná. V súlade s právnym názorom odvolacieho súdu súd pristúpil k úprave skutkovej vety tak, aby korešpondovala svojím obsahom s výsledkami vykonaného dokazovania, kedy v popise skutku skutkovej vety je vyjadrené, že skutok nie je trestným činom, teda sú v nej vyjadrené skutkové okolnosti svedčiace o nenaplnení skutkovej podstaty žalovaného trestného činu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu môže prokurátor podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok (§ 280 odsek 3 Trestného poriadku). O podanej sťažnosti rozhoduje Krajský súd v Trnave. Právo podať sťažnosť nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.