Rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 27C/30/2024 z 21. 7. 2025

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Okresný súd Dunajská Streda 27C/30/2024 2224201493 21. 07. 2025 Mgr. Anikó Aibeková ECLI:SK:OSDS:2025:2224201493.10

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Dunajská Streda v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Anikó Aibekovou v spore žalobcov: 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., E., t.č. bytom B. F. XXXX/X, G., 2/ B. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XX, F., E., prechodne bytom C. XX, I., žalobkyne 1/ a 2/ zastúpené: JUDr. Helena Buzgóová, advokátka so sídlom Alžbetínske námestie 2, Dunajská Streda, 3/ B. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX, H. C., 4/ B. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XX, H. M., 5/ D. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXXX/XX, O. X, J. E., žalobcovia 3/ až 5/ zastúpení žalobkyňou 1/, proti žalovaným: 1/ P. M. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX/X, I., zastúpená: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., IČO: 36 853 186, so sídlom Štefánikova 8, Bratislava, 2/ N. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX, H. C., zastúpený: JANČI & Partners s.r.o., IČO: 47 258 748, so sídlom G. XXX/X, H. M., 3/ C. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX/X, C. R., 4/ A. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXXX, G. – T. G., J. E., o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, takto rozhodol: I. Žaloba sa zamieta. II. Žalovaná 1/ má voči žalobcom 1/ až 5/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. III. Žalovaným 2/ až 4/ sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: 1. Žalobcovia sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.04.2024, zmenenou a doplnenou dňa 22.01.2025 domáhali určenia, že nehnuteľnosti v kat. úz. I., obec I., parc. č. XXXX/X, záhrada vo výmere 35 m2, parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha vo výmere 6 m2 podľa geometrického plánu č. 36780278-254/22 zo dňa 16.12.2022 overeného dňa 20.12.2022 S. U. K. F., katastrálnym odborom patrí do dedičstva po nebohej M. O., E. O., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX. 2. Žalobcovia v žalobe a v jej doplnení tvrdili, že žalobkyňa 2/ je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností v kat. úz. I., obec I., parc. č. XXXX/X záhrady vo výmere 246 m2, parc. č. XXXX/X, záhrady vo výmere 129 m2, parc. č. XXXX/X zastavenej plochy a nádvoria vo výmere 102 m2, parc. č. XXXX/X zastavanej plochy a nádvoria vo výmere 25 m2, evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX S. U. K. F., katastrálneho odboru. Rovnako žalobkyňa 2/ je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti v kat. úz. I., obec I., rodinného domu s.č. XXX stojaceho na parc. č. XXXX/X a hospodárskej budovy s.č. XXXX stojacej na parc. č. XXXX/ X evidovanej nehnuteľnosti na liste vlastníctva č. XXXX S. U. K. F., katastrálneho odboru. Vlastnícke právo žalobkyňa nadobudla darovacou zmluvou V 5202/23 od žalobkyne 1/. Žalovaná 1/ je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti v kat. úz. I., obec I., parc. č. XXXX, zastavaná plocha a nádvoria vo výmere 556 m2, parc. č. XXXX záhrady vo výmere 213 m2 evidovanej na liste vlastníctva č. XXX S. U. K. F., katastrálneho odboru. Nehnuteľnosť, ktorej je žalobkyňa 2/ výlučnou vlastníčkou pôvodne patrila jej prastarým rodičom A. O., nar. XX.XX.XXXX a M. O., nar. XX.XX.XXXX. Pôvodne bola evidovaná v ich

bezpodielovom spoluvlastníctve parc. č. XXX/X dom a dvor vo výmere 539 m2. Rôznymi nesprávnymi geometrickými plánmi boli právni predchodcovia žalobkyne 2/ ukrátení na výmere nehnuteľnosti, ktorá je dnes evidovaná vo výmere 502 m2, o 37 m2. V skutočnosti je nehnuteľnosť užívaná tak ako je zameraná geometrickým plánom č. 36780278-254/22 zo dňa 16.12.2022. Žalobkyňa 2/ užíva parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X ako aj novoutvorenú parc. č. XXXX/X záhradu vo výmere 35 m2 a parc. č. XXXX/X zastavanú plochu vo výmere 6 m2. Podľa terajšieho zistenia parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X sú evidované vo vlastníctve žalovanej. Uvedená hranica pozemkov bola takto užívaná ešte za života A. O. až do jeho smrti, dňa 10.06.1965. Po jeho smrti nehnuteľnosť užívala M. O., E. R., ako aj ich dcéra M. O., nar. XX.XX.XXXX až do svojej smrti do 23.02.2022, t.j. 83 rokov nerušene a nepretržite ako svoje vlastníctvo. Podľa dokladov získaných zo štátneho archívu, nehnuteľnosť je v terajšom stave užívaná od roku 1939. Svedčí o tom i skutočnosť, že právni predchodcovia žalovanej 1/ si na tejto hranici vystavali pevné oplotenie. Žalovaná 1/ v roku 2022 zistila, že novovytvorené parcely č. XXXX/X A. XXXX/X patria vlastnícky jej. Ďalej žalobcovia poukázali na to, že žalobcovia majú naliehavý právny záujem usporiadať vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorú jej prastarí rodičia riadne odkúpili, vlastnícky usporiadali, nerušene a nepretržite ju užívali ako vlastnú, v užívaní nikým neboli rušení, zomreli obaja v domnení, že im vlastnícky patrí. Predmetné nehnuteľnosti nadobudli A. O. a jeho manželka M. v roku 1932 od pôvodného vlastníka M. F. kúpnou zmluvou za 2.400 Kčs ako parc. č. XXX/X vo výmere 539 m2. Na uvedenej nehnuteľnosti si vystavili rodinný dom v roku 1937 do roku 1939. A. O. zomrel XX.XX.XXXX, pričom jeho zákonnými dedičmi boli manželka a dcéry: V. F., C. J., M. W., A. O., M. O., pričom predmetnú nehnuteľnosť zdedila manželka a dcéra V. F.. Pôvodný dom starých rodičov bol zbúraný a na základe stavebného povolenia zo dňa 25.05.1987 M. O., nar. XX.XX.XXXX za pomoci žalobkyne 1/ vystavala nový rodinný dom, v ktorom žila až do svojej smrti. M. O. nehnuteľnosť, pozemok a rodinný dom darovala svojej neteri, žalobkyni 1/, t.j. dcére M. W. - svojej sestry zmluvou č. V 6519/2018. Nehnuteľnosť užívala M. O., ktorú podvodným spôsobom cudzí ľudia pripravili o celý majetok, t.j. dom a pozemok, a ktorá sa svojho práva bola nútená domáhať sa na S. F. K. F. v konaní sp. zn. XX/XXX/XXXX, ktoré sa skončilo úspešne. M. O., nar. XX.XX.XXXX celú nehnuteľnosť užívala nerušene, nepretržite ako svoju vlastnú až do svojej smrti do 23.02.2022. Skutočnosťou je aj to, že v roku 1979 došlo k vlastníckemu usporiadaniu pozemku parc. č. XXX/X vo výmere 539 m2. Právni predchodcovia žalovanej 1/ nadobudli pozemok parc. č. XXX/XX vo výmere 758 m2 dňa 27.05.1973. Toho času sa žalovaná domáha výmery celej svojej nehnuteľnosti vo výmere 769 m2, t.j. o 11 m2 viac ako nadobudli jej právni predchodcovia. M. O. sa viackrát v minulosti domáhala ochrany svojho vlastníckeho práva tak ako bola nehnuteľnosť odkúpená a užívaná, svedčia o tom aj žiadosti na Mestský úrad v I. a zamerania súdnym znalcom P. G.. Žalobcovia považovali za osvedčený nárok na zachovanie existujúceho stavu držby. Oplotenie na hranici doteraz užívanej nehnuteľnosti je vysoké bariérové betónové, vystavané právnymi predchodcami žalovanej 2/ približne v rokoch 1970. Na hranici predtým stálo oplotenie z drôteného pletiva. Z dôvodu, že žalovaná 1/ trvá na posune hranice pozemku, žalobcovia sú nútení s poukazom na § 134 ods. 1 a § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka domáhať sa svojho práva súdnou cestou. Vzhľadom na to, že A. O. a jeho manželka M. od roku 1932 až do svojej smrti uvedenú nehnuteľnosť nerušene a nepretržite ako vlastnú užívali a M. O. nehnuteľnosť ako vlastnú užívala od smrti svojich rodičov až do svojej smrti, splnili podmienky § 134 Občianskeho zákonníka s prihliadnutím na § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka. 3. Žalovaná 1/ vo vyjadrení k žalobe, doručenom súdu dňa 12.06.2024, poukázala na nedostatok vecnej legitimácie žalobkyne 2/, keďže návrh na dodatočné konanie o dedičstve, ako aj žalobu o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, môže podať iba dedič. Naviac v konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, tvoria všetci dedičia nerozlučné spoločenstvo; v opačnom prípade je nevyhnutné žalobu zamietnuť pre nedostatok vecnej legitimácie. Ďalej poukázala aj na nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobkyne 2/ na požadovanom určení. Účelom žaloby podľa § 137 písm. c) CSP je odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. V tomto prípade podaná žaloba k takémuto výsledku nesmeruje. V danom prípade žaloba nevedie k odstráneniu neistoty v právnom postavení žalobkyne 2/. Žalobkyňa 2/ sa už na tunajšom súde domáhala určenia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, ktoré údajne nadobudla vydržaním. S. F. K. F. rozsudkom sp. zn. XXX/XX/XXXX zo dňa 23.01.2024 žalobu zamietol, pričom v odôvodnení uviedol, že žalobkyňa 2/ nikdy nebola dobromyseľnou držiteľkou týchto nehnuteľností, v dôsledku čoho ich ani nemohla vydržať. Podmienky vydržania nie sú splnené ani u M. O., resp. u jej právnych predchodcov. Pozemok, ktorého časť sa stala spornou, sa pôvodne nachádzal na parc. č. XXX/XX. Rodičia žalovanej 2/, X. Q. a B. Q. ho nadobudli do vlastníctva na základe rozhodnutia S. T. N. K. F. o pridelení pozemku do osobného užívania č. fin. 4/671/1973-B zo dňa 27.03.1973. Po výstavbe rodinného domu došlo k rozdeleniu

pôvodnej parc. č. XXX/XX, na parc. č. XXX/XX a parc. č. XXX/XXX zmysle geometrického plánu č. 762-914-8-2620 zo dňa 04.04.1978. Z parciel č. XXX/XX A. XXX/XX následne vznikli parcely č. XXXX A. XXXX, nachádzajúce sa vo vlastníctve rodičov žalovanej 1/, ktoré boli následne rozdelené na parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X A. XXXX/X podľa geometrického plánu č. 36780278-254/22 zo dňa 16.12.2022. Právni predchodcovia žalobcov nikdy nevlastnili pôvodnú parc. č. XXX/XX, na ktorej sa nachádzajú sporné nehnuteľnosti. Chýba tu právny titul, z ktorého sa odvodzuje dobromyseľnosť žalobkyne 2/, ktorá tvrdí, že výmera parc. č. XXX/X bola pôvodne o 37 m2 väčšia. Na tejto skutočnosti však nemôže zakladať svoju dobrú vieru, keďže výmera sporných parciel (č. XXXX/X A. XXXX/X) tvorí spolu 41 m2, a teda je zjavne rozdielna. Na základe rozhodnutia bývalého MSNV v I. č. FO-2GY zo dňa 10.09.1974 boli rodičia žalovanej 1/ oslobodení od platenia daní za identifikované nehnuteľnosti až do 01.01.1990. Po tomto období však riadne platili dane a poplatky za tieto nehnuteľnosti, vrátane ich sporných častí, čo taktiež svedčí o ich vlastníctve. Žalovaná 1/ a jej rodičia sa nasťahovali do svojho rodinného domu v roku 1975. V tom čase bol rodinný dom právnej predchodkyne žalobcov v dezolátnom stave a hrozilo, že sa zrúti. Z tohto dôvodu vybudoval otec žalovanej 1/ približne v roku 1990 cca. 2-3 metre od okraja vlastného pozemku drôtený plot na betónovom základe, ktorý neskôr zakryl drevenými doskami. Žalovaná 1/ a jej právni predchodcovia si boli vedomí vlastníckeho práva k sporným pozemkom. Síce tolerovali zásah do ich vlastníckeho práva, avšak nikdy sa ho nevzdali. Na strane právnych predchodcov žalobkyne tak nielenže absentuje dobrá viera, ale akékoľvek úvahy o nadobudnutí vlastníckeho práva vydržaním by za daných okolností hrubo odporovali dobrým mravom. Je totiž neprijateľné, aby žalobkyňa a jej právni predchodcovia zhromažďovaním odpadu de facto vytlačili žalovanú 1/ z jej vlastného pozemku a následne by sa snažili túto skutočnosť špekulatívne využiť v prospech vlastného vydržania. Podľa právnej doktríny dobromyseľnosť spočíva v presvedčení držiteľa, že je vlastníkom veci, alebo vykonávateľom práva. Dobromyseľnosť musí byť daná objektívne. V tejto súvislosti žalovaná 1/ poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XXXX/XXX/XXXX zo dňa 23.06.2016. Vzhľadom na dlhodobé konflikty medzi sporovými stranami, stav evidovaný v katastri nehnuteľností, ako aj ďalšie predložené listinné dôkazy si žalobkyňa a jej právni predchodcovia museli byť vedomí toho, že sporné nehnuteľnosti vlastní žalovaná 1/ a jej rodičia.. Aj keby si toho subjektívne vedomí neboli, tak z objektívneho hľadiska museli mať minimálne pochybnosti o tom, či im vec skutočne patrí, čo vylučuje ich dobromyseľnosť. Žalovaná 1/ ďalej poukázala na splnenie podmienok vydržania na jej strane, keď po smrti svojho otca v roku 1995 žalovaná a jej sestra nadobudli dedením do vlastníctva jeho spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa na liste vlastníctva č. XXX. V roku 2010 žalovaná 1/ na základe kúpnej zmluvy zo dňa 01.06.2010 odkúpila spoluvlastnícky podiel jej sestry. Po smrti matky v roku 2022 žalovaná nadobudla dedením do vlastníctva celý spoluvlastnícky podiel svojej matky. Žalovaná 1/ je tak v súčasnosti výlučnou vlastníčkou aj sporných pozemkov. Oprávnená držba žalovanej tak trvá minimálne od roku 2010, keď odkúpila časť podielu svojej sestry, čím je splnená aj podmienka 10-ročnej vydržacej doby. Matka žalovanej obdobne disponuje právnym titulom (rozhodnutím o pridelení pozemku do osobného užívania zo dňa 27.03.1973), z ktorého možno vyvodiť dobromyseľnosť vo vzťahu k jej vlastníctvu. O existencii svojho vlastníckeho práva bola navyše utvrdená po smrti manžela v roku 1995 na základe dedičského konania. Teda ak by aj boli hypoteticky právni predchodcovia žalobcov vlastníkmi sporných nehnuteľností, tak vlastníctvo nadobudla vydržaním práve žalovaná 1/, ktorá spĺňa všetky zákonné podmienky upravené v § 134 ods. 1 v spojení s § 134 ods. 3 a § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené žalovaná 1/ navrhla žalobu zamietnuť a priznať žalovanej 1/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 4. Žalobcovia v replike, doručenej súdu dňa 10.07.2024, opätovne poukázali na spôsob nadobudnutia nehnuteľnosti ich právnymi predchodcami vo výmere 539 m2, pričom A. O. užíval nehnuteľnosť od roku 1932 do roku 1965, t.j. spolu 33 rokov, pani M. O. od roku 1932 do roku 1983, kedy ju darovala svojej dcére M. O., ktorá nehnuteľnosť užívala nerušene a nepretržite od roku 1983 do roku 2022, t.j. 39 rokov. Hranice nehnuteľnosti sa nemenili od roku 1932 až do roku 2023, kedy správnosť hranice napadla žalovaná 1/ po zameraní. Od roku 1932 bola nehnuteľnosť oplotená, vytýčená hranice rešpektovaná každým užívateľom a vlastníkom do roku 2023. Právni predchodcovia žalovanej nehnuteľnosť nadobudli v roku 1973, hranice nehnuteľnosti boli stanovené v roku 1932 a od uvedenej doby užívané 41 rokov. Právni predchodcovia žalovanej 1/ hranice rešpektovali, pretože na tejto hranici vystavali bariérové oplotenie. Jednoznačne majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení, keďže starí rodičia nehnuteľnosť odkúpili a v dobrej viere užívali do svojej smrti, že im nehnuteľnosť vlastnícky patrí a v tomto domnení ju užívala aj dcéra M. O. až do svojej smrti. Ďalej uviedli, že žalobkyňa 1/ je jediná žijúca zákonná dedička M. O.. Ďalej poukázali na prehlásenie X. Q. pred Výborom ľudovej kontroly v I. v roku 1983, kedy v skutočnosti uznal vlastnícke právo spornej nehnuteľnosti v prospech M. O.. Vzhľadom na

nerušené a nepretržité užívanie nehnuteľnosti ako vlastnej M. O. aj jej rodičia splnili podmienky § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka. 5. Uznesením č.k. XXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 12.08.2024 súd pripustil pristúpenie ďalšieho subjektu na strane žalobcov ako žalobkyne 1/ (s tým, že ako žalobkyňa 2/ vystupuje pôvodná žalobkyňa). 6. Žalovaná 1/ v duplike, doručenej dňa 26.08.2024 opätovne poukázala na nedostatok vecnej legitimácie žalobcov, ako aj na skutočnosť, že žalobkyne sa už raz v konaní vedenom pod sp. zn. XXX/ XX/XXXX domáhali určenia vlastníckeho práva, pričom súd ich žalobu zamietol. Podľa tvrdení žalobkýň M. O. nadobudla do vlastníctva nehnuteľnosti nachádzajúce sa na pôvodnej parc. č. XXX/X darovaním v roku 1983. V konaní vedenom pod sp. zn. XXX/XX/XXXX vyšlo najavo, že M. O. mali v roku 2006 cudzí ľudia pripraviť o celý majetok, t.j. dom a pozemok. Z toho dôvodu sa domáhala súdnej ochrany svojho vlastníckeho práva pod sp. zn. XX/XXX/XXXX. Predmetom tohto konania boli nehnuteľnosti vo výmere 502 m2, tvoriace celý jej majetok. Javí sa preto, že ani M. O. nebola nikdy vlastníčkou nehnuteľnosti vo výmere 539 m2, teda taktiež nemohla byť dobromyseľná, že jej patria nehnuteľnosti o výmere o 37 m2 väčšej. Ďalej uviedla, že M. O. mala podľa tvrdenia žalobcov v roku 2018 darovať celý svoj majetok žalobkyni 1/ (vrátane pozemku a rodinného domu vo výmere 502 m2), pričom aj v nadväznosti na uvedené pôsobí žalobný návrh zmätočne, ak žalobcovia na jednej strane sa domáhajú určenia, že M. O. bola v čase svojej smrti výlučnou vlastníčkou sporných nehnuteľností, na druhej strane uvádzajú, že menovaná celý svoj majetok previedla na žalobkyňu 1/ ešte v roku 2018. Opätovne poukázala na to, že sporné parcely pochádzajú z pôvodnej parcely č. XXX/XX, ktorú žalobcovia, ani ich právni predchodcovia nikdy nevlastnili. Dobromyseľné užívanie sporných nehnuteľností nemožno odvodiť z postaveného oplotenia, ktoré vybudoval otec žalovanej 1/ výlučne kvôli tomu, že právni predchodcovia žalobcov neoprávnene zasahovali do jeho pozemku. Vzhľadom na dlhodobé konflikty medzi sporovými stranami a stav evidovaný v katastri, nehnuteľnosti vlastní žalovaná 1/ a jej rodičia. Aj v hypotetickom prípade, ak by právni predchodcovia žalobcov v minulosti boli vlastníkmi týchto nehnuteľností, podmienky vydržania sú splnené práve na strane žalovanej 1/. 7.1. Na pojednávaní konanom dňa 16.10.2024 právna zástupkyňa žalobcov uviedla, že M. O. bola v čase smrti dňa 23.02.2022 výlučnou vlastníčkou sporných nehnuteľností, ktoré boli v užívaní rodiny O. 90 rokov. Od roku 1932 do roku 2022 sa strany resp. ich právni predchodcovia nedomáhali usporiadania vlastníckeho práva. Pani M. O. však sa asi dvakrát obrátila na Mestský úrad v I. z dôvodu, že otec žalovanej 1/ rôznymi spôsobmi narúšal jej užívacie právo. Po prešetrení celej veci v roky 1983 pán Q. po zameraní nehnuteľnosti uznal, že nehnuteľnosť, ktorú užíva M. O. tvorí jej vlastníctvo. Poukázala na skutočnosť, že sporné pozemky právni predchodcovia žalobcov užívali 90 rokov a v tomto neboli rušení. M. O. a jej rodičia zomreli v domnení, že im nehnuteľnosti patria. Žalovaná 1/ nehnuteľnosti vo výmere 35 m2 a 6 m2 nikdy neužívala, pričom hranicu medzi dvoma nehnuteľnosťami od roku 1973 až do roku 2022 právni predchodcovia žalovanej 1/ rešpektovali a na tejto hranici si vytvorili bariérové oplotenie. Ďalej poukázala na to, že žalobkyňa 2/ posledné roky opatrovala pani M. O., finančne jej pomohla stavať dom. Pozemok bol odkúpený jej starými rodičmi vo výmere, ktorá je súdu zrejmá z rozsudku tunajšieho súdu, a preto má naliehavý právny záujem na usporiadaní žalovanej časti vlastníckeho práva. 7.2. Na pojednávaní konanom dňa 16.10.2024 právny zástupca žalovanej 1/ trval na tom, že je žaloba nedôvodná. Poukázal na nutnosť skúmať podmienky vecnej legitimácie v tomto konaní. Čo sa týka samotného tvrdenia, že žalobcovia resp. ich právni predchodcovia mali vlastníctvo k nehnuteľnostiam, toto tvrdenie odmietajú, a to najmä z dôvodu, že ide o sporné parcely č. XXXX/X A. XXXX/X, ktoré vznikli postupným delením pôvodnej parcely č. XXX/XX. Túto parcelu XXX/XX žalobcovia, ani ich právni predchodcovia nikdy nevlastnili. Na tunajšom súde už bolo vedené konanie určenie vlastníckeho práva k predmetným pozemkom, v ktorom súd uzavrel, že žalobkyni boli darované nehnuteľnosti vo výmere 502 m2, a teda nikdy nemohla byť dobromyseľná v tom, že jej patria nehnuteľnosti vo výmere o 39 m2 väčšej. Medzi sporovými stranami existujú dlhodobé konflikty, čo taktiež vylučuje dobromyseľnosť. Tieto konflikty viedli aj k postaveniu oplotenia medzi pozemkami. V prípade, ak by právni predchodcovia žalobcov aj vlastnili nehnuteľnosti, medzičasom tieto nadobudla vydržaním práve žalovaná 1/. Navrhol žalobu zamietnuť a priznať žalovanej 1/ proti žalobcom náhradu trov konania. 8. Uznesením č.k. XXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 03.03.2025 súd pripustil pristúpenie ďalších subjektov na strane žalobcov ako žalobcov 3/ až 5/ (výrok I.), pripustil pristúpenie ďalších subjektov na strane

žalovaných ako žalovaných 2/ až 3/ (výrok II.), návrh na vstup pani A. J. na strane žalobcov zamietol (výrok III.) a pripustil zmenu žaloby (výrok IV.). 9. Žalovaný 2/ sa k žalobe nevyjadril. 10. Žalovaná 3/ v písomných podaniach, doručených súdu dňa 20.03.2025 a 28.05.2025 uviedla, že o vlastníckych vzťahoch k sporným pozemkom nemá žiadnu vedomosť a nemá záujem sa v predmetnom spore akýmkoľvek spôsobom angažovať. 11. Uznesením č.k. XXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 07.05.2025 súd pripustil pristúpenie ďalšieho subjektu do konania na strane žalovaných ako žalovanej 4/. 12. Žalovaná 4/ v písomnom podaní, doručenom súdu dňa 02.06.2025 sa k predmetu sporu nevyjadrila, avšak súhlasila, aby súd konal a rozhodol v jej neprítomnosti. Žiadala, aby pre prípad úspechu protistrany v konaní, nebola zaviazaná k náhrade trov konania s prihliadnutím na jej zhoršený zdravotný stav a sociálny status. 13.1. Na pojednávaní konanom dňa 23.06.2025 právna zástupkyňa žalobcov vo svojej záverečnej reči uviedla, že navrhuje určiť vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti, teda navrhuje určiť, že uvedená nehnuteľnosť patrí do dedičstva po nebohej M. O. nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX. V roku 1932 starí rodičia žalobcov A. O. a M. O. odkúpili nehnuteľnosti za cieľom stavby rodinného domu a v roku 1932 im bola vytýčená hranica odkúpenej nehnuteľnosti. Hranicu odkúpenej nehnuteľnosti oplotili a táto hranica nebola porušená do roku 2023. Starí rodičia žalobcov užívali nehnuteľnosť, a to starý otec do roku 1965 spolu 33 rokov a stará matka žalobcov do roku 1983 spolu 18 rokov. V roku 1983 získala M. O. formou daru pozemok aj dom, ktorý užívala do svojej smrti do roku 2022 t.j 39 rokov. Teda od roku 1932 sa hranica pozemkov nemenila, a to ani vtedy, keď susednú nehnuteľnosť - pozemok odkúpili právni predchodcovi žalovanej 1/ v roku 1975. Právni predchodcovia žalovanej 1/ si vybudovali bariérové oplotenie na pôvodnej hranici z roku 1932, odstránili oplotenie rodiny O. a vybudovali nový plot. Starí rodičia žalobcov, aj následne všetky deti starých rodičov až do svojej smrti boli v domnení, že užívajú nimi nadobudnuté vlastníctvo. Žalovaná 1/ si dala zamerať svoj pozemok po smrti svojich rodičov v roku 2022 a v roku 2023 oslovila terajšiu vlastníčku o vydanie 35 m2 a 6 m2, pretože v roku 2022 zistila, že uvedená výmera jej podľa listu vlastníctva patrí. Právni predchodcovia žalovanej 1/, ani žalovaná 1/ túto výmeru od roku 1975 nikdy neužívali, ani nevedeli, že im vlastnícky patrí. Uvedenú nehnuteľnosť užívala iba rodina O., a to od roku 1983 M. O., ktorá splnila všetky 3 podmienky § 134 Občianskeho zákonníka s prihliadnutím na § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka. K dokladom predloženým žalovanou 1/ na pojednávaní uviedla, že sú to doklady smerujúce k určeniu právnych hraníc medzi nehnuteľnosťami, ale žalobcovia majú naliehavý právny záujem na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorú jednak nadobudli a jednak vydržali starí rodičia a M. O.. M. O. zomrela v domnení, že nehnuteľnosť, ktorú jej rodičia a ona užívali do smrti im vlastnícky patrí. Zdôraznila, že táto hranica bola narušená v roku 2023, kedy žalovaná 1/ odstránila oplotenie z roku 1975 a posunula hranicu do dvora terajšej vlastníčky. 13.2. Na pojednávaní konanom dňa 23.06.2025 právny zástupca žalovanej 1/ uviedol, že z darovacej zmluvy síce vyplýva výmera pozemku 539 m2, avšak je nesporné, že v roku 2012 sa pani poručiteľka t. j. právna predchodkyňa žalobcov domáhala určenia vlastníckeho práva k pozemkom vo výmere 502 m2. Od tohto momentu teda nemohla byť dobromyseľná v tom, že jej patrí pozemok vo väčšej rozlohe. Tak ako to vyplýva aj z darovacej zmluvy, poručiteľka bola vlastníčkou pôvodnej parcely XXX/ X, nie však vlastníčkou parcely XXX/XX. Hranica medzi pozemkami aj toho času je a vždy aj bola medzi pozemkami rovná v jednej línií. Táto skutočnosť vyplýva z geometrického plánu z roku 1978, ako aj z katastrálnej mapy a rovnako aj z aktuálnej kópie katastrálnej mapy. Pokiaľ by súd žalobe vyhovel, hranica medzi pozemkami by už rovná nebola. V záverečnej reči uviedol, že žalovaná 1/ naďalej považuje žalobu za nedôvodnú. Pozemky, ktoré sú predmetom tohto konania pochádzajú z pôvodnej parc. XXX/XX, ktorú žalobcovia, ani ich právni predchodcovia nikdy nevlastnili. Vlastnili iba parc. č. XXX/ X. Ak aj žalobcovia v konaní tvrdili, že im pôvodne patrili pozemky vo výmere o 39 m2 väčšej nemôžu byť v tomto spore dobromyseľní v tom, že vlastnia parcely v rozdielnej výmere 41 m2, ktoré sú predmetom tohto konania. V roku 2012 sa poručiteľka v konaní na tunajšom súde pod sp. zn. XX/XXX/XXXX domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vo výmere 502 m2. Toto jej vlastníctvo bolo judikované aj súdom, takže najneskôr v tomto okamihu si musela byť vedomá, že vlastní nehnuteľnosti iba vo výmere 502 m2. O tom, že sporné parcely vždy patrili žalovanej 1/ a jej právnym predchodcom

svedčí aj dlhodobé usporiadanie hranice medzi hranicami sporových strán. Ak by aj žalobcovia boli niekedy vlastníkmi sporných nehnuteľností, čo odmietajú, tak podmienky vydržania sú splnené práve na strane žalovanej 1/, ktorá je evidovaná ako vlastníčka nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností, disponuje legitímnym právnym titulom, z ktorého možno odvodzovať aj jej dobromyseľnosť a spĺňa všetky zákonné predpoklady vydržania. Z týchto dôvodov sa žalovaná 1/ domáha, aby súd žalobu zamietol a priznal žalovanej 1/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 13.3. Na pojednávaní konanom dňa 23.06.2025 žalovaná 3/ uviedla, že k predmetu sporu sa nevie vyjadriť. Žiadala, aby súd vo veci rozhodol spravodlivo. 14. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, pričom dôkladne sa oboznámil so žalobou a jej prílohami, a to výpisom z listu vlastníctva č. XXXX, výpisom z listu vlastníctva č. XXX, geometrickým plánom č. 36780278-254/22 vyhotoveným dňa 16.12.2022, úmrtným listom M. O., rozsudkom S. F. K. F. sp. zn. XX/XXX/XXXX zo dňa 14.03.1979, dedičským rozhodnutím I. T. N. K. F. po nebohom A. O. sp. zn. D 834/1980 zo dňa 21.08.1980, rozsudkom S. F. K. F. č.k. XX/XXX/XXXX-XX zo dňa 12.12.2012, uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. XXXX/XXX/XXXX-XXX zo dňa 29.04.2014, rozhodnutím S. U. K. F. katastrálneho odboru číslo vkladu V 6519/2018 zo dňa 07.09.2018, darovacou zmluvou zo dňa 20.07.2018, dokumentáciou v stavebnom konaní pre uskutočnenie stavby zo dňa 25.05.1987, Územným rozhodnutím o umiestnení stavby na parc. č. XXX/X zo dňa 31.08.1984, potvrdením M. T. N. I. zo dňa 20.06.1986, kópiou z pozemkovej mapy zo dňa 29.02.1984, fotografiou na č.l. 33, rozsudkom S. F. K. F. č.k. XXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 23.01.2024 s doložkou o autorizácii, vyjadrením žalovanej 1/ a jeho prílohami, a to uznesením sp. zn. XXX/XXX/XXXX zo dňa 02.02.2023, kúpnou zmluvou zo dňa 01.06.2010, dedičským uznesením sp. zn. D 1112/95 zo dňa 14.01.1997, čestným vyhlásením Y. R. zo dňa 04.03.2023, rozhodnutím M. I. o vyrubení dane zo dňa 24.03.2022, platobným výmerom zo dňa 28.02.2003, platobným výmerom zo dňa 09.03.1999, rozhodnutím Mestského národného výboru v I. o oslobodení od platenia dane zo dňa 10.09.1974, listom vlastníctva č. XX, geometrickým plánom č. 762-914-8-2620 vyhotoveným dňa 04.04.1978, výpisom z listu vlastníctva č. XXX, rozhodnutím S. T. N. K. F. o pridelení pozemku do osobného užívania zo dňa 10.04.1973, Oznámením Výboru ľudovej kontroly zo dňa 21.12.1983, oznámením M. I. zo dňa 03.05.2024, replikou žalobcov, dedičským uznesením S. F. K. F. č.k. XX/XX/XXXX zo dňa 15.06.2020, úmrtným listom M. W., úmrtným listom A. O., úmrtným listom C. J., podaním žalobkyne 1/ zo dňa 01.08.2024, uznesením S. F. K. F. č.k. XXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 12.08.2024, duplikou žalovanej 1/, úradným prekladom vyhlásenia O. Z. zo dňa 04.03.2023, dedičským uznesením S. F. K. F. sp. zn. XX/XX/XXXX zo dňa 03.06.2022, zápisnicou o pojednávaní zo dňa 16.10.2024, podaním žalobcov zo dňa 21.11.2024, zápisnicou o pojednávaní zo dňa 11.12.2024, doplnením žaloby zo dňa 22.01.2025, dedičským uznesením S. F. N. R. č.k. XX K. XXXX/XXXX-XX zo dňa 05.12.2011, podaním A. J. zo dňa 21.02.2025, súhlasom žalobcov 3/ až 5/ so vstupom do konania, zápisnicou o pojednávaní zo dňa 26.02.2025, uznesením S. F. K. F. č.k. XXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 03.03.2025, podaním žalovanej 3/ zo dňa 20.03.2025, dedičským uznesením S. F. H. M. č.k. XX/XXX/XXXX-XX zo dňa 29.09.2011, Zápisnicou o predbežnom vyšetrení sp. zn. XX/XXX/XXXX zo dňa 31.08.2011, zápisnicou o pojednávaní zo dňa 05.05.2025, uznesením S. F. K. F. č.k. XXX/XX/ XXXX-XXX zo dňa 07.05.2025, darovacou zmluvou spísanou vo forme notárskej zápisnice N. 409/1983 dňa 26.10.1983, podaním žalovanej 3/ zo dňa 28.05.2025, podaním žalovanej 4/ a jeho prílohami zo dňa 02.06.2025, fotografiami z č.l. 286-287, zápisnicou o pojednávaní zo dňa 23.06.2025, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav: 15. Žalobcovia sa (po pripustení zmeny žaloby) v konaní domáhajú určenia, že nehnuteľnosti v kat. úz. I., obec I., okres K. F., parc. č. XXXX/X, záhrada vo výmere 35 m2, parc. č. XXXX/X zastavaná plocha vo výmere 6 m2 (ďalej aj „nehnuteľnosti“) podľa geometrického plánu č. 36780278-254/22 zo dňa 16.12.2022 overeného dňa 20.12.2022 S. U. K. F., katastrálnym odborom patrí do dedičstva po nebohej M. O., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX. 16. Žalobcovia o.i. tvrdili, že poručiteľka M. O. nadobudla od svojej matky na základe darovacej zmluvy zo dňa 26.10.1983 nehnuteľnosti v kat. území I. (historické označenie kat. úz. J.), parc. č. XXX/X vo výmere 539 m2. Predmetné nehnuteľnosti (parc. č. XXX/X vo výmere 539 m2) rodičia poručiteľky M. O. kúpili od pána M. F. v roku 1932, pričom v roku 1939 si na tomto pozemku postavili rodinný dom. Keďže zápis ich vlastníckych práv nebol vykonaný v pozemkovej knihe, S. F. K. F. rozsudkom sp. zn. XX/ XXX/XXXX zo dňa 14.03.1979, právoplatným dňa 05.10.1979 (č.l. 15) určil, že vlastníčkou nehnuteľnosti v kat. úz. J., parc. č. XXX/X – dom s dvorom vo výmere 539 m2 je nebohý A. O. a vdova M. O. v celosti.

17. Z dedičského rozhodnutia I. T. N. K. F. sp. zn D 834/80 zo dňa 21.08.1980 po nebohom otcovi poručiteľky A. O., zomr. XX.XX.XXXX (č.l. 16) vyplýva, že pozemok v kat. úz. J. parc. č. XXX/X v 1/2-ici nadobudla v 1/6-ine V. F. a v 5/6-inách M. O., t.j. matka poručiteľky. 18. Z darovacej zmluvy spísanej formou notárskej zápisnice N. 409/83, Nz. 412/83 zo dňa 26.10.1983 vyplýva darovanie nehnuteľnosti v kat. úz. J., vedených na LV č. XXX, parc. č. XXX/X, dom a dvor vo výmere 539 m2 výlučnou vlastníčkou M. O. svojej dcére M. O.. 19. Následne poručiteľka M. O. dala odstrániť pôvodný rodinný dom stojaci na parcele XXX/X a postavila nový rodinný dom. Z územného rozhodnutia M. T. N. N. I. zo dňa 31.08.1984 (č.l. 29-30) vyplýva súhlas s umiestnením stavby, t.j. rodinného domu so zvýšeným prízemím, elektrická, vodovodná a kanalizačná prípojka (resp. žumpa). Na č.l. 28 je dokumentácia overená v stavebnom konaní. Z potvrdenia M. T. N. N. I. zo dňa 20.06.1986 vyplýva určenie v potvrdení uvedených podmienok pre umiestnenie a projektovú prípravu stavby. 20. Poručiteľka sa ochrany svojho vlastníckeho práva domáhala na súde, keď - ako to tvrdili žalobcovia - cudzí ľudia ju pripravili o majetok. Rozsudkom S. F. K. F. sp. zn. XX/XXX/XXXX zo dňa 12.12.2012, právoplatným čo do výroku I. a II. (č.l. 17-20) o.i. určil, že výlučnou vlastníčkou nehnuteľností v katastri nehnuteľností vedeného R. U. N. [., F. R. K. F., na LV č. XXXX, okres K. F., obec: I., kat. úz. I. ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape parc. č. XXXX/X o výmere 271 m2 – záhrady, parc. č. XXXX/ X o výmere 231 m2 – záhrady je navrhovateľka M. O., nar. XX.XX.XXXX (výrok I.). 21. Následne darovacou zmluvou zo dňa 20.07.2018 (č.l. 24-26) darkyňa M. O. darovala obdarovanej žalobkyni 1/ svoj spoluvlastnícky podiel 5/6 z nehnuteľností v kat. úz. I., obec I. parc. č. XXXX/X, záhrady vo výmere 271 m2, parc. č. XXXX/X záhrady vo výmere 231 m2, evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX S. U. K. F., katastrálneho odboru podľa rozsudku S. F. K. F. sp. zn. XXX/XX/XXXX zo dňa 18.04.2018. Vklad vlastníckeho práva bol v prospech žalobkyne 1/ povolený rozhodnutím S. U. K. F., katastrálneho odboru číslo vkladu V 6519/2018 zo dňa 07.09.2018 (č.l. 23). Pre úplnosť súd poznamenáva, že v čase darovania, žalobkyňa 1/ bola podielová spoluvlastníčka nehnuteľností v podiele 1/6-iny v pomere k celku na základe rozhodnutia S. F. K. F. sp. zn. XXX/XX/XXXX zo dňa 18.04.2018. 22.1. Z úmrtného listu M. O. (č.l. 14) vyplýva, že poručiteľka zomrela XX.XX.XXXX. 22.2. Z dedičského uznesenia S. F. K. F. sp. zn. XX/XX/XXXX (č.l. 164-165) zo dňa 03.06.2022 vyplýva že sa dedičské konanie po poručiteľke M. O. zastavilo pre nemajetnosť. Účastníkmi dedičského konania boli A. B. C., N. J., B. J., B. J. a C. M.. 22.3. Z dedičského uznesenia S. F. H. M. sp. zn. XX/XXX/XXXX (č.l. 244) zo dňa 29.09.2011 vyplýva že sa dedičské konanie po poručiteľke C. J., zomr. XX.XX.XXXX zastavilo pre nemajetnosť. Účastníkmi dedičského konania podľa zápisnice o predbežnom šetrení (č.l. 245-248) boli H. J., N. J., B. J., C. M., B. J. a D. G.. 22.4. Z dedičského uznesenia S. F. N. R. sp. zn. XXX XXXX/XXXX (č.l. 198) zo dňa 05.12.2011 vyplýva že dedičkou po nebohom H. J., zomr. XX.XX.XXXX je A. J.. 22.5. Z dedičského uznesenia S. F. K. F. sp. zn. XX/XX/XXXX zo dňa 15.06.2020 (č.l. 115) vyplýva že jedinou dedičkou po nebohej M. W., zomr. XX.XX.XXXX je žalobkyňa 1/. 23. Podľa tvrdení žalobcov od roku 1932 až do roku 2023 boli nehnuteľnosti oplotené. Tak poručiteľka M. O., ako aj jej právni predchodcovia (t.j. rodičia) nerušene a nepretržite užívali nehnuteľnosti (vrátane sporných novovytvorených parciel XXXX/X vo výmere 35 m2 a parc. č. XXXX/X vo výmere 6 m2) ako vlastné až do ich smrti v presvedčení, že im patria, čím splnili všetky podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním podľa § 134 ods. 1 v spojení s § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Vlastnícke právo poručiteľky (ako aj jej právnych predchodcov a právnych nástupcov) nikto nespochybnil až do roku 2022, kedy žalovaná 1/ po zameraní pozemku zistila, že novovytvorené parcely č. XXXX/ X A. XXXX/X patria jej. 24. Žalovaná 1/ v konaní o.i. tvrdila, že sporné nehnuteľnosti vznikli rozdelením pôvodnej parcely č. XXX/ XX, ktorú poručiteľka a jej právni predchodcovia nikdy nevlastnili, teda im chýba právny titul, z ktorého by mohli objektívne odvodzovať svoju dobromyseľnosť s osobitným dôrazom na to, že výmera sporných

parciel tvorí spolu 41 m2, pričom aj podľa tvrdení žalobcov bola pôvodná výmera pôvodnej parcely XXX/ X iba o 37 m2 väčšia než tá, ktorú poručiteľka vo výmere 502 m2 darovala žalobkyni 1/. 25. Žalobkyňa 1/, žalobcovia 3/ až 5/ a žalovaní 2/ až 4/ sú dedičia po poručiteľke M. O.. Žalobkyňa 2/ (pôvodná žalobkyňa) je vlastníčka nehnuteľností v kat. území I. vedených na LV č. XXXX. Žalovaná 1/ je vlastníčka o.i. aj sporných nehnuteľností podľa listu vlastníctva č. XXX. 26. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že žalobkyňa 2/ je výlučná vlastníčka nehnuteľností, evidovaných na parcele registra „C“ ako parc. č. XXXX/X vo výmere 246 m2, druh pozemku: záhrada, parc. č. XXXX/X vo výmere 129 m2, druh pozemku: záhrada, parc. č. XXXX/X vo výmere 102 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvoria, parc. č. XXXX/XX vo výmere 25 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, stavby so súp. č. XXX na pozemku parc. č. XXXX/X, druh stavby 10, popis stavby – rodinný dom a stavby so súp. č. XXXX na pozemku parc. č. XXXX/X, druh stavby 20, popis stavby – hospodárska budova. Ako titul nadobudnutia je uvedená darovacia zmluva s vecným bremenom (právo doživotného bezodplatného bývania a užívanie nehnuteľností v prospech žalobkyne 1/), ktorej vklad bol povolený 20.09.2023. 27. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX vyplýva, že žalovaná 1/ je výlučná vlastníčka nehnuteľností, evidovaných na parcele registra „C“ ako parc. č. XXXX vo výmere 556 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXXX vo výmere 213 m2, druh pozemku: záhrada a stavby so súp. č. XXX na pozemku parc. č. XXXX, druh stavby 10, popis stavby – rodinný dom. Ako titul nadobudnutia sú uvedené kúpna zmluva z 20.07.2010, dedičské uznesenie D 1112/95, Dnot 856/95 a dedičské uznesenie XXX/ XXXX/XXXX, Dnot 9/2023. 28. Z geometrického plánu č. 36780278-254/22, vyhotoveného dňa 16.12.2022 [. Q., autorizačne overeného dňa 16.12.2022 P. P. R., úradne overeného P. K. O. dňa 20.12.2022 (č.l. 12-13), vyplýva rozdelenie pôvodných parciel č. XXXX A. XXXX, vedených na LV č. XXX a ich rozdelenie na parcely: č. XXXX/X vo výmere 550 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvoria, č. XXXX/X vo výmere 6 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvoria, č. XXXX/X vo výmere 178 m2, druh pozemku: záhrada a č. XXXX/X vo výmere 35 m2 druh pozemku: záhrada. 29. Z kópie z pozemkovej mapy č. 813-2-245-97-84 vyhotovenej dňa 29.02.1984 (č.l. 32) vyplýva polohové zobrazenie a tvar pôvodných parciel č. XXX/X, J. XXX/XX A. J. XXX/XX, ako aj to, že od parciel v tom čase právnych predchodcov žalovanej 1/ bola odčlenená jedna úzka parcela susediaca s parcelou č. XXX/X. 30. Z rozhodnutia S. T. N. K. F. o pridelení pozemku do osobného užívania zo dňa 10.04.1973 (č.l. 84) vyplýva pridelenie pozemku X. Q. a jeho manželke B. pozemok v I., kat. úz. J. parc. č. XXX/XX vo výmere 758 m2. 31. Z výpisu z evidencie nehnuteľností zo dňa 17.07.1973 (č.l. 83) vyplýva, že X. Q. a jeho manželka B. boli vlastníkmi nehnuteľnosti v kat. úz. J., parc. č. XXX/XX vo výmere 758 m2. 32. Z geometrického plánu č. 762-914-8-2620, vyhotoveného dňa 04.04.1978 K. M., autorizačne overeného dňa 18.04.1978 P. R., úradne overeného P. G. dňa 08.04.1978 (č.l. 82), vyplýva rozdelenie pôvodnej parcely č. XXX/XX, vedených na LV č. XXX a jej rozdelenie na parcely: č. XXX/XX vo výmere 378 m2, druh pozemku: dom a č. XXX/XX vo výmere 380 m2, druh pozemku: záhrada. 33. Z listu vlastníctva č. XX zo dňa 04.10.1996 (č.l. 80) vyplýva, že X. Q. a jeho manželka B. boli vlastníkmi nehnuteľností, a to parc. č. XXXX vo výmere 556 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a parc. č. XXXX vo výmere 213 m2, druh pozemku: záhrada. 34. Z dedičského uznesenia sp. zn. K. zo dňa 14.01.1997 (č.l. 72) po nebohom X. Q. vyplýva, že nehnuteľnosti v katastrálnom území I. na LV č. XXX parc. č. XXXX a parc. č. XXXX a rodinný dom so súp. č. XXX v podiele 1 vzhľadom k celku nadobudli žalovaná 1/ a P. B. C. v rovnakom pomere.

35. Z dedičského uznesenia sp. zn. XXX/XXX/XXXX zo dňa 02.02.2023 (č.l. 67-70) po nebohej B. Q. vyplýva, že nehnuteľnosti v katastrálnom území I. na LV č. XXX parc. č. XXXX a parc. č. XXXX a rodinný dom so súp. č. XXX v podiele 1 vzhľadom k celku nadobudla žalovaná 1/. 36. Z kúpnej zmluvy uzavretej P. B. C. ako predávajúcou a žalovanou 1/ ako kupujúcou zo dňa 01.06.2010 vyplýva predaj spoluvlastníckeho podielu predávajúcej v podiele 1 na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v kat. úz. I., zapísaných na liste vlastníctva č. XXX ako rodinný dom so súp. č. XXX, pozemok parc. č. XXXX, záhrady vo výmere 213 m2 a pozemok parc. č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 556 m2 za kúpnu cenu 33.300,- Eur. 37. Z fotografií na č.l. 286-287 je zrejmé aktuálne umiestnenie betónového oplotenia na hranici pozemkov žalobkyne 2/ a žalovanej 1/. 38. Z odpovede mesta I. na žiadosť o fyzickú kontrolu výstavby zo dňa 03.05.2024 (č.l. 105) vyplýva oznámenie mesta, že nevykoná štátny stavebný dohľad za účelom fyzickej kontroly oplotenia, pretože na to nie je dôvod. Tvrdenie, že hranica pozemku je očividne zle zameraná a že základy oplotenia nie sú na pozemku stavebníčky, môže byť preukázaná jedine súdnym rozhodnutím. 39. Z úradného prekladu vyhlásenia Y. R. zo dňa 04.03.2023 (č.l. 73) vyplýva, že menovaný od roku 1975 do roku 2017 býval v rodinnom dome na F. \. N. I.. Dobre poznal rodinu Q. aj O.. O. boli vždy veľmi neporiadni, jeden z nich mal kompulzívnu chorobou zhromažďovania. Viacerí ich obchádzali, pretože mali konflikt s mnohými ľuďmi. Raz bol očitým svedkom ako pani O. zaútočila na M. Q.. Podľa M. Q. to bolo v roku 2004. Pani O. zašla cez otvorenú bránu na pozemok Q. a vykrikovala M. Q., aby odišli odtiaľ preč, keďže tam všetko patrí im. Q. mali samozrejme protichodný názor. M. Q. sa podarilo cez bránu uniknúť na ulicu a priamo bežala k nemu, lebo práve v tom čase stál na chodníku pred svojim domom. Hlasným krikom odohnal pani O. a tak zachránil M. Q. pred bitkou, keďže pani O. mala palicu v ruke. 40. Z úradného prekladu vyhlásenia O. Z. zo dňa 04.03.2023 (č.l. 154-158) vyplýva, že menovaný rodičov žalovanej 1/ dobre poznal. Keď si v roku 1973 stavali rodinný dom na F. \. veľa im pomáhal pri zakladaní základov, tesárskych aj pokrývačských prácach. Poznal aj ich susedov, O., ktorí veľmi komplikovali susedské vzťahy, pretože neustále vyvolávali konflikty. Pán Q. bol veľmi rozvážny, kľudný a mierumilovný človek, ktorý sa vždy snažil vyhýbať konfliktom. Dom O. bol už roky v dezolátnom stave, dokonca hrozilo že sa dom zrúti na pozemok vo vlastníctve Q., preto sa pán Q. rozhodol z bezpečnostných dôvodov postaviť v určitej vzdialenosti, asi 2 m od domu, drôtený plot. Napriek tomu sa pán Q. nikdy nevzdal svojho vlastníctva a vždy spomínal, že pozemok za plotom je jeho vlastníctvom. Neskôr sa pozemok pani O. stal takým zanedbaným, že pani M. Q. bola nútená z bezpečnostných dôvodov prestavať drôtené oplotenie na betónový plot, pretože to bol najlepší spôsob, ako sa vyhnúť susedským sporom. Sporný pozemok vždy patril rodine Q. a nikdy si zaň neuplatňovali nárok na náhradu alebo nájomné, pretože ho vždy považovali za svoj majetok. 41. Z oznámenia Výboru ľudovej kontroly zo dňa 21.12.1983 (č.l. 103 a 104) vyplýva, že po vyhotovení znaleckého posudku Geodézie a kartografie a po miestnom šetrení bolo dokázané, že plochu pozemku vo výmere 41 m2 neoprávnene užíva X. Q.. Po predvolaní menovaného, ten prehlásil, že bez všetkých ťažkostí je ochotný prenechať uvedený pozemok vlastníkom. M. O. bola poučená ako má ďalej pokračovať 42.1. Rozsudkom S. F. K. F. č.k. XXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 23.01.2024, právoplatným dňa 19.03.2024, súd žalobu žalobkyne 2/ o určenie vlastníckeho práva k novovytvoreným parcelám č. XXXX/X A. J. XXXX/X zamietol. 42.2. V predmetnom rozsudku súd v odôvodnení v bode 15. konštatoval, že medzi stranami, resp. ich právnymi predchodcami sú dlhodobé nezhody ohľadom výmery a presného priebehu hraníc medzi ich pozemkami, o čom svedčia aj písomné podania pána R. zo dňa 04.04.2023, pána R. zo dňa 14.05.1986, podania právnych predchodcov strán na MNV a zápisnice vyhotovené MNV. „Na miestnej obhliadke dňa 14.12.1982 bolo právnej predchodkyni žalobkyne uložené, aby predložila znalecký posudok, z ktorého bude vyplývať hranica medzi susednými pozemkami. Zo znaleckého posudku č. 47/1983 vypracovaného P. N. G. dňa 27.09.1983 vyplýva, že parcela č. XXX/X podľa meraných skutočných dĺžok má 498 m2. Táto parcela bola vytvorená prvýkrát z bývalej pozemkovoknižnej parcely XXX v roku 1933 ako parcela XXX/ X. Na severnej strane parcely vtedy nechali prístupovú cestu, ktorá mala slúžiť ako prechod na parcelu

XXX/X. Dom na parcele XXX/X postavili na južnej parcele pozemku, a preto chceli, aby prístupová cesta bola na južnej strane pozemku. Táto skutočnosť bola zameraná poľným náčrtom z roku 1936. Po tomto čase vlastník parcely XXX/X svoj dom postavil na južnej strane pozemku, ale pritom vynechal šírku pre cestu, ktorá viedla k domu na parcele XXX/X. Pri vytvorení stavebných parciel, neoverením skutočnej situácie došlo k omylu, a z bývalej pozemkovoknižnej parcely XXX/X neodčlenili časť za domom do novovytvorenej stavebnej parcely, ale ponechali vo vlastníctve súčasnej vlastníčky. Teda podľa vlastníctva pani O. patrí časť za domom vo výmere 41 m2, označená písmenom A na nákrese z č.l. 27“. 42.3. V bode 16. odôvodnenia rozsudku súd uvádza, že zo zápisnice MNV zo dňa 13.10.1983 vyplýva, že sťažovateľ (M. O.), objedná u geodézie v K. F. zameranie skutkového stavu podľa znaleckého posudku. Na tejto skutočnej hranici potom vlastník M. O. vybuduje oplotenie. Výmeru, ktorú právni predchodcovia žalovanej neoprávnene užívajú bude uhradená naspäť. 42.4. Ďalej súd v predmetnom rozsudku v bode 24. odôvodnenia konštatoval, že žalobkyňa (v prebiehajúcom spore vystupujúca ako žalobkyňa 2/) nikdy nebola dobromyseľnou držiteľkou sporných nehnuteľností, nemohla k nim nadobudnúť ani vlastnícke právo vydržaním a z toho dôvodu súd žalobu zamietol. 43. Podľa § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. 44. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana. 45. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. 46. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. 47. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. 48. Podľa § 134 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnú vec, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo právnických osôb (§125). Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby. 49. Podľa § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde na základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemkov, môže si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona. 50. Podľa § 60 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) stranami sú žalobca a žalovaný. 51. Podľa § 75 ods. 1 CSP na strane žalobcu alebo žalovaného môže vystupovať viac subjektov. 52. Podľa § 77 ods. 1 až 3 CSP nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných. Na zmenu žaloby, na jej späťvzatie, na uznanie nároku alebo vzdanie sa nároku a na uzavretie zmieru je potrebný súhlas všetkých, ktorí vystupujú na jednej strane. Ak si procesné úkony iné ako uvedené v odseku 2 odporujú, posúdi ich súd so zreteľom na povahu a okolnosti sporu tak, aby to bolo v súlade s rozumným usporiadaním vzťahov.

53. Podľa § 78 ods. 1 a 2 CSP nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. Súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa odseku 1. 54. Podľa § 137 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. 55. Súd v prvom rade považoval za potrebné vysporiadať sa s procesnou prípustnosťou žaloby o určenie, že sporné nehnuteľnosti (novovytvorené parcely č. XXXX/X A. J. XXXX/X) patria do dedičstva po nebohej M. O., zomr. XX.XX.XXXX, pričom podľa § 137 písm. c) CSP takúto žalobu považoval za procesne prístupnú. V konaní o žalobe, ktorou sa dedičia domáhajú určenia, že určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto veci. Navrhované určenie sa tu vzťahuje k okamihu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastali po tomto okamihu nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XXXX/XX/XXXX zo dňa 16.12.2008, v ktorom je vyslovený názor, že „výrok rozsudku, ktorým sa navrhovateľ domáha určenia, že určité veci patria do dedičstva po poručiteľovi, plne rešpektuje úpravu zakotvenú v § 80 písm. c) O. s. p. (porovnaj dikciu tohto ustanovenia: „či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je“), t. j. vyhovuje zákonnej podmienke, že určovacia žaloba musí zodpovedať právnemu vzťahu, resp. právu v prítomnom čase, t. j. stavu v čase vyhlásenia rozsudku (podľa § 154 ods. 1 O. s. p. je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia)“. Podľa názoru súdu z tejto judikatúry, ktorá je použiteľná aj za účinnosti CSP, vyplýva, že dedičia majú naliehavý právny záujem na určení, či určité veci patria do dedičstva po poručiteľovi. Takémuto chápaniu žaloby o určenie, že vec patrí do dedičstva zodpovedá aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. XXXX/XXX/ XXXX zo dňa 16.12.2010, ktoré bolo publikované aj v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 32/2011. 56. Súd sa ďalej mal vysporiadať s otázkou vecnej legitimácie, ktorou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, v rámci ktorého je jedna zo strán sporu nositeľkou určitého hmotnoprávneho oprávnenia (je aktívne legitimovaná) a na druhej strane sporu spočíva určitá hmotnoprávna povinnosť (je pasívne legitimovaná). Nedostatok vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej) vedie vždy k zamietnutiu žaloby meritórnym rozhodnutím. Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existencie tvrdeného práva na strane žalobcu alebo pasívnej existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovanej je imanentnou súčasťou súdneho konania (porovnaj aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XXXX/ XXX/XXXX). Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu aj v prípade, že ju žiadna zo strán nenamieta. 57. Určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, teda že ju poručiteľ vlastnil v okamihu svojej smrti, môže žalobou uplatňovať (je aktívne vecne legitimovaný) len ten, koho práv a povinností sa takéto určenie týka. Takouto osobou je ten, kto je poručiteľovým dedičom, prípadne jeho právnym nástupcom. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa. Teória i súdna prax rozlišuje dva významy pojmu dedič - do právoplatného skončenia dedičského konania sa za dediča považuje každý, kto prichádza do úvahy ako potenciálny nadobúdateľ dedičstva alebo jeho časti (dedičského podielu) po poručiteľovi. Po skončení dedičského konania je dedičom už len ten, kto na základe výsledku dedičského konania skutočne nadobúda dedičstvo po poručiteľovi alebo jeho časť. To platí aj v prípade, ak sa po skončení dedičského konania dodatočne objaví majetok poručiteľa (prípadne vec, o ktorej je spor, či bola v čase smrti majetkom poručiteľa) - až do skončenia dodatočného dedičského konania je potrebné za dedičov tohto tzv. novoobjaveného majetku potrebné považovať všetkých, ktorí prichádzajú do úvahy ako právni nástupcovia poručiteľa. Dokiaľ nebolo ohľadom veci, o ktorú sa vedie spor s treťou osobou (osobou, ktorá nie je poručiteľovým dedičom), rozhodnuté v dedičskom konaní, vo vzťahu k tejto veci sú všetci (aj potenciálni) dedičia považovaní za vlastníkov tejto veci. Ak sa dedič voči tretej osobe domáha určenia, že vec patrí do dedičstva, domáha sa riešenia otázky okruhu dedičstva,

teda určenia majetku, ktorý bol vo vlastníctve poručiteľa v čase jeho smrti. Určovací rozsudok by však bol záväzný len pre strany konania, nie pre ostatných potenciálnych dedičov (§ 228 ods. 1 CSP). Taký rozsudok by nemal žiadny význam, ak by takéto určenie bolo vykonané len medzi jedným z dedičov a treťou osobou, pretože by sa určovali práva s dopadom aj na iné osoby (ostatných dedičov) bez toho, že by rozsudok voči týmto osobám bol účinný. Okrem toho, ako už bolo uvedené vyššie, v zmysle § 460 Občianskeho zákonníka sa dedičstvo nadobúda už smrťou poručiteľa a do prejednania dedičstva (resp. prejednania novoobjaveného majetku) sa všetci dedičia považujú za spoluvlastníkov vecí patriacich do dedičstva. Vlastníctvo však zaväzuje (čl. 20 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky), teda vlastníctvo zahŕňa nielen práva, ale aj povinnosti (o. i. povinnosť udržiavať vec v takom stave, aby nepredstavovala riziko pre ostatných alebo pre životné prostredie; ak ide o nehnuteľnosť, povinnosť platiť daň z nehnuteľností a pod.), preto nie je možné pripustiť, aby súd o vlastníctve (hoci ide len o vlastníctvo potenciálne, resp. do rozhodnutia v dedičskom konaní spoločné s inými dedičmi) rozhodoval bez účasti všetkých, ktorých sa týkajú práva a povinnosti vyplývajúce z tohto vlastníctva (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. XXX/XX/XXXX zo dňa 25.02.2020). 58. Z ustálenej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v otázke okruhu sporových strán v spore o určenie, že vec patrí do dedičstva vyplýva, že až do vyporiadania dedičstva ohľadom majetku poručiteľa sú všetci dedičia považovaní za jej vlastníkov, pričom v určovacom spore majú títo postavenie tzv. nútených procesných spoločníkov (§ 78 ods. 1 CSP). Konania o takejto žalobe sa tak musia zúčastniť (ako žalobcovia alebo ako žalovaní) všetci dedičia, inak je daný nedostatok vecnej legitimácie (R 49/82, R 65/2003, ako aj napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XXXX/XX/XXXX, sp. zn. XXXX/XXX/XXXX, sp. zn. XXXX/XXX/XXXX, sp. zn. XXXX/XXX/XXXX, sp. zn. XXXX/XX/XXXX, sp. zn. XXXX/XX/XXXX). Treba konštatovať, že ak ide o nútené procesné spoločenstvo, pôjde vždy o spoločenstvo nerozlučné (§ 77 CSP). 59. V danom spore z dedičského uznesenia tunajšieho súdu sp. zn. XX/XX/XXXX zo dňa 03.06.2022 mal súd preukázané, že ako dedičia zo zákona v III. dedičskej skupine po poručiteľke M. O. prichádzajú do úvahy právom nebohých súrodencov, netere a synovci poručiteľky: a) právom nebohej M. W.: A. B. C., t.j. žalobkyňa 1/ (viď. dedičské uznesenie S. F. K. F. sp. zn. XX/XX/ XXXX zo dňa 15.06.2020 na č.l. 115 súdneho spisu), b) právom nebohej C. J.: N. J., t.j. žalovaný 2/, B. J., t.j. žalobca 3/, B. J., t.j. žalobca 4/, C. M., t.j. žalovaná 3/ (viď. dedičské uznesenie S. F. K. F. sp. zn. XX/XX/XXXX zo dňa 15.06.2020 na č.l. 115 súdneho spisu), D. G., t.j. žalobkyňa 5/ a A. J. ako právna nástupkyňa po nebohom H. J., t.j. žalovaná 4/ (viď. dedičské uznesenie S. F. H. M. sp. zn. XX/XXX/XXXX na č.l. 244 súdneho spisu a dedičské uznesenie S. F. N. R. sp. zn. XXX XXXX/XXXX na č.l. 198 súdneho spisu), c) právom nebohej A. O. dedičia uvedení vyššie, d) právom F. R. E. V. O. dedičia uvedení vyššie. Pre úplnosť súd poznamenáva, že v odôvodnení uznesenia tunajšieho súdu sp. zn. XX/XX/XXXX zo dňa 03.06.2022 nie je správne vymedzený okruh dedičov po nebohej C. J., zomr. XXXX, ktorá skutočnosť je zrejmá z dedičského uznesenia po nebohej (č.l. 244) ako aj zo zápisnice z dedičského konania o predbežnom šetrení (č.l. 245-248). Z uvedeného vyplýva, že v konaní vystupujú všetci dedičia po nebohej M. O.. 60. Z predložených vyššie uvedených listinných dôkazov (dedičských rozhodnutí) dospel súd k záveru, že žalobcovia 1/, 3/ až 5/ sú dedičia po poručiteľke M. O., a preto sú aktívne vecne legitimovaní v tomto spore. Obdobne žalovaní 2/ až 4/ ako dedičia po poručiteľke, ktorí nevystupujú na strane žalobcov, sú pasívne vecne legitimovaní v tomto spore vzhľadom na nútené procesné spoločenstvo. Žalovaná 1/ ako vlastníčka sporných novovytvorených parciel č. XXXX/X A. J. XXXX/X je taktiež pasívne vecne legitimovaná v spore. 61. Súd zároveň skúmal, či je daná vecná legitimácia žalobkyne 2/ (t.j. pôvodnej žalobkyne B. E. v tomto spore, pričom dospel k záveru, že menovaná nie je dedičkou po poručiteľke M. O.. Hoci je vlastníčkou nehnuteľností evidovaných na parcele registra „C“ ako parc. č. XXXX/X vo výmere 246 m2, parc. č. XXXX/X vo výmere 129 m2, parc. č. XXXX/X vo výmere 102 m2, parc. č. XXXX/XX vo výmere 25 m2, a stavieb so súp. č. XXX na pozemku parc. č. XXXX/X a so súp. č. XXXX na pozemku parc. č. XXXX/X, tieto nehnuteľnosti nie sú predmetom tohto sporu. Žalobou požadované určenie, že sporné novovytvorené parcely patria do dedičstva po poručiteľke M. O., sa jej práv a povinností netýka. Z uvedeného dôvodu

žalobkyňa 2/ nie je aktívne vecne legitimovaná v tomto spore a nemôže mať ani naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Žaloba žalobkyne 2/ je tak pre nedostatok vecnej legitimácie nedôvodná. 62. Medzi stranami nebolo sporné, že právni predchodcovia poručiteľky M. O., t.j. jej rodičia A. O. a M. O. nadobudli nehnuteľnosti v kat. úz. I. (pôvodne kat. úz. J.) parc. č. XXX/X vo výmere 539 m2, a to na základe kúpnej zmluvy od pána M. F.. Rovnako nebolo sporné uzatvorenie darovacej zmluvy poručiteľkou a jej matkou dňa 26.10.1983, na základe ktorej matka poručiteľky, M. O. darovala uvedené nehnuteľnosti (parc. č. XXX/X vo výmere 539 m2) poručiteľke M. O.. Žalobkyňa 1/ následne nadobudla od poručiteľky titulom darovania (darovacia uzatvorená dňa 20.07.2018, vklad povolený dňa 07.09.2018) jej spoluvlastnícky podiel (v 5/6-inách) na nehnuteľnosti v kat. úz. I. parc. č. XXXX/X A. J. XXXX/X v celkovej výmere 502 m2. 63. Medzi stranami bolo sporné, či poručiteľka vydržala novovytvorené parcely č. XXXX/X A. J. XXXX/ X v celkovej výmere 41 m2, a teda či bola ich vlastníčkou ku dňu smrti (23.02.2022). 64. V zmysle listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise (najmä z geometrického plánu č. 36780278-254/22, dokumentácie v stavebnom konaní z roku 1987, kópie z pozemkovej mapy zo dňa 29.02.1984, listu vlastníctva č. XXX zo dňa 04.10.1996, geometrického plánu č. 762-914-8-2620, listu vlastníctva č. XXX zo dňa 17.07.1973) mal súd za to, že novovytvorené parcely č. XXXX/X A. XXXX/ X zrejme vznikli z časti z pôvodnej parcely č. XXX/X (na kópii z pozemkovej mapy č. 813-2-245-97-84 vyhotovenej dňa 29.02.1984 je viditeľná odčlenená úzka parcela susediaca s parcelou č. XXX/X) a (vzhľadom na ich výmeru 41 m2) z časti aj z pôvodnej parcely č. XXX/XX (ktorá bola následne rozdelená na parc. č. XXX/XX a parc. č. XXX/XX, pridelená do osobného užívania právnych predchodcov žalovanej 1/; z parciel č. XXX/XX A. XXX/XX následne vznikli parcely č. XXXX A. XXXX). 65. Vydržanie patrí k všeobecným originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a pojmovo predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva dlhodobou, pokojnou držbou oprávnenou osobou, ktorá nie je vlastníkom. Predmetom vydržania môže byť hnuteľná aj nehnuteľná vec, ktorá je individuálne určená. Týmto predmetom nemôže byť len sporná časť veci (napr. sporný pruh pozemku). 66. Z § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka vyplýva, že do vydržacej doby na účely § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka je možné si započítať aj dobu držby v zmysle § 132a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ďalšie predpoklady a samotné účinky vydržania je však od 01.01.1992 potrebné posúdiť podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V zmysle § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa oprávnený držiteľ stáva vlastníkom nehnuteľnosti, ak ju má nepretržite v (oprávnenej) držbe 10 rokov. Oprávneným držiteľom je v zmysle § 130 ods. 1 v spojení s § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou, ak je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu táto vec patrí. K vydržaniu dochádza priamo zo zákona, ak sú splnené nasledovné predpoklady: a) nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, b) nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej doby, c) spôsobilý predmet vydržania. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z objektívneho hľadiska, t.j. či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva veci, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci. Takýto stav sa môže zakladať aj na omyle samotného držiteľa. Subjektívny pocit držiteľa však nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva. Ak sa takýto pocit zakladá na omyle, je potrebné skúmať, či ide o omyl ospravedlniteľný, teda či k nemu došlo napriek zachovaniu obvyklej miery opatrnosti. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa pritom v pochybnostiach predpokladá oprávnenosť držby. Zároveň však platí, že nesplnením čo len jedného z uvedených predpokladov nenastanú účinky vydržania, aj keby ostatné predpoklady boli splnené (porovnaj napr. aj rozsudok R. F. N. [. sp. zn. XXXX/XXX/XXXX zo dňa 13.11.2018). 67. V súdenej veci bolo možné konštatovať, že žalobcami označené pozemky (novovytvorené parcely č. XXXX/X a č. XXXX/X) sú spôsobilým predmetom vydržania (v celej ich výmere), keďže sú vo vlastníctve fyzickej osoby, pričom tu neexistuje žiadna okolnosť, ktorá by vylučovala nakladanie s uvedenými

spornými pozemkami. Zároveň poručiteľka M. O. ako fyzická osoba do svojej smrti mala právnu subjektivitu, a teda bola nositeľkou subjektívnych práv a povinností, čo znamená, že mohla nadobudnúť sporné nehnuteľnosti. 68. K splneniu ďalších predpokladov vydržania (t.j. že poručiteľka bola oprávneným držiteľom po celú vydržaciu dobu a vydržacia doba bola nepretržitá) žalobcovia uviedli, že tak poručiteľka M. O., ako aj jej rodičia (t.j. právni predchodcovia) od nadobudnutia nehnuteľností (kúpnou zmluvou od pána M. F. vo výmere 539 m2) užívali nerušene a nepretržite ako vlastné nehnuteľnosti v celkovej výmere 543 m2 (t.j. v aktuálnej výmere pozemkov 502 m2 t.č. vo vlastníctve žalovanej 2/ + vo výmere novovytvorených parciel XX m2 na základe geometrického plánu č. 36780278-254/22), v užívaní neboli nikým rušení, pričom nehnuteľnosti v roku 1932 oplotili, čo znamená že hranice nehnuteľnosti sa nezmenili od roku 1932 až do roku 2023. Poručiteľka M. O. tak podľa tvrdení žalobcov zomrela v presvedčení, že jej sporné pozemky vlastnícky patria. Podľa názoru súdu uvedené tvrdenia žalobcov sa vykonaným dokazovaním nepreukázali. 69. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že medzi právnymi predchodcami strán boli dlhodobo nezhody ohľadom výmery a presného priebehu hraníc medzi ich pozemkami. O uvedenom svedčí vyhlásenie pána Y. R. (ktorý bol svedkom toho ako v roku 2004 pani O. údajne zaútočila na žalovanú 1/ po hádke o hranici pozemkov), vyhlásenie pána O. Z. (ktorý sa zmienil o konfliktnej povahe právnych predchodcov žalobcov, o vybudovaní drôteného plotu otcom žalovanej 1/ asi 2 m od domu z bezpečnostných dôvodov vzhľadom na havarijný stav pôvodného a neskôr zbúraného rodinného domu právnych predchodcov žalobcov a o prestavaní drôteného oplotenia na betónový plot žalovanou 1/ v roku 2009 v záujme predchádzania konfliktov), podania na Výbor ľudovej kontroly v roku 1983 a Mestský národný výbor v I.. K obdobnému záveru o vzájomných nezhodách dospel súd už aj v skoršom konaní o určenie vlastníckeho práva k sporným pozemkom vedenom pod sp. zn. XXX/XX/XXXX (viď. bod 15. právoplatného rozsudku tunajšieho súdu č.k. XXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 23.01.2024), pričom skutkové zistenia súdu v uvedenom konaní sú plne aplikovateľné aj v tomto konaní. Možno konštatovať, že spor ohľadne hraníc medzi pozemkami strán a ich právnych predchodcov pretrváva od pridelenia pozemku č. 106/10 rodičom žalovanej 1/ v roku 1973 kvázi až do súčasnosti (t.j. bez pochýb pretrvával aj do smrti poručiteľky M. O.). Z uvedeného rezultuje záver, že nemožno hovoriť o nerušenom užívaní sporných nehnuteľností M. O. a jej právnymi predchodcami. 70. Rovnako nemal súd preukázané nepretržité užívanie sporných pozemkov poručiteľkou a jej právnymi predchodcami od roku 1932 tak ako tvrdili žalobcovia. V tejto súvislosti súd poukazuje na oznámenie Výboru ľudovej kontroly zo dňa 21.12.1983, z ktorého vyplýva, že plochu pozemkov vo výmere 41 m2 užíval právny predchodca žalovanej 1/ (t.j. pán X. Q.), ktorý sa zaviazal uvedený pozemok poručiteľke, resp. jej právnej predchodkyni vrátiť. Tento záver Výboru ľudovej kontroly vychádzal z obhliadky a zo záverov znaleckého posudku č. 47/1983 vypracovaného P. N. G., v ktorom sa konštatovalo, že parcela č. XXX/X podľa meraných skutočných dĺžok mala len 498 m2 s tým, že do vlastníctva právnej predchodkyne poručiteľky mala patriť ešte časť za domom vo výmere 41 m2 (porovnaj bod 15. odôvodnenia rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. XXX/XX/XXXX zo dňa 23.01.2024). Z uvedeného je potom zrejmé, že minimálne v roku 1983 poručiteľka M. O. a jej právni predchodcovia neužívali nehnuteľnosti ani vo výmere 539 m2 (t.j. vo výmere, v ktorej nadobudli pôvodnú parcelu č. XXX/X od pána M. F.), nieto ešte vo väčšej o 4 m2 (t.j. v celkovej výmere 543 m2: aktuálna výmera pozemkov 502 m2 + výmera novovytvorených parciel 41 m2). 71. Hoci mala pani M. O. (matka poručiteľky M. O.) zabezpečiť zameranie skutkového stavu podľa znaleckého posudku a vybudovať oplotenie (porovnaj bod 16. odôvodnenia rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. XXX/XX/XXXX zo dňa 23.01.2024), podľa zhodných tvrdení strán v konaní mal súd za preukázané, že oplotenie napokon vybudoval otec žalovanej 1/ (zrejme bez zamerania). V tejto súvislosti súd poznamenáva, že tvrdenia strán sporu rozchádzali v tom, kedy došlo k vybudovaniu oplotenia. Kým žalobcovia v žalobe tvrdili, že k tomu došlo v roku 1970 resp. podľa záverečnej reči v roku 1975, žalovaná 1/ tvrdila, že plot bol postavený približne v roku 1990. S prihliadnutím na nekonzistentné vyjadrenia žalobcov v tomto smere a na v spise sa nachádzajúce listinné dôkazy (viď. aj vyššie uvedené oznámenie Výboru ľudovej kontroly zo dňa 21.12.1983), z ktorých možno mať za to, že sa v 80. rokoch minulého storočia riešila otázka hraníc medzi pozemkami právnych predchodcov strán sporu, ako pravdepodobnejšie sa súdu javí tvrdenie žalovanej 1/ v uvedenej otázke. Vychádzajúc potom z písomného vyjadrenia žalovanej 1/ a z vyhlásenia pána O. Z. (ktoré žalobcovia žiadnym spôsobom

nerozporovali) mal súd za to, že približne v roku 1990 postavil otec žalovanej 1/ cca. 2-3 metre od okraja vlastného pozemku drôtený plot na betónovom základe, ktorý potom z dôvodu značného množstva nazbieraného množstva odpadu na dvore poručiteľky, zakryl drevenými doskami. Tento plot následne prestavala žalovaná 2/ v roku 2009 na betónový plot. Z takto zisteného skutkového stavu dospel súd k záveru, že hranice medzi pozemkami zrejme neboli v teréne menené približne od roku 1990 do smrti poručiteľky (a následne do roku 2023). Poručiteľka tak vstúpila do držby aj sporných pozemkov cca. v roku 1990. Zároveň je nutné zdôrazniť, že žalobcovia v danom konaní nepreukázali, že užívací stav nehnuteľností v čase, kedy vstúpila poručiteľka do ich užívania po ich nadobudnutí darovacou zmluvou v roku 1983, zodpovedala užívaciemu stavu ku dňu jej smrti v roku 2022. 72. Súd následne skúmal, či poručiteľka M. O. bola oprávnenou držiteľkou sporných nehnuteľností po celú vydržaciu dobu. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XXXX/XXX/XXXX zo dňa 29.05.2025, v ktorom sa uvádza, že „súčasná rozhodovacia prax najvyššieho súdu je konštantná v názore spočívajúcom v tom, že predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z objektívneho hľadiska, t.j. či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus), teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí (napr. rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. XXXX/XXX/XXXX). Dobrá viera (ako predpoklad oprávnenej držby) je presvedčením nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Iba samotná detencia k vydržaniu nestačí. Okolnosti, ktoré nasvedčujú v prospech záveru o existencii dobrej viery sú okolnosti týkajúce sa tiež právneho dôvodu nadobudnutia (titulu). Nie je vylúčené, aby k vydržaniu vlastníckeho práva došlo na základe putatívneho právneho titulu. Je ale potrebné posúdiť, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu prejednávaného prípadu po každom vyžadovať, nemal po vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. Do držby sa vstupuje nie na základe právneho úkonu, ale získaním skutočnej moci nad vecou“. Obdobný právny názor bol vyslovený aj v napr. uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republike sp. zn. XXXX/XX/XXXX zo dňa 24.04.2017. 73. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí v pochybnostiach domnienka oprávnenosti držby. V dôsledku toho treba v prípade pochybností považovať oprávnenú držbu za dokázanú, pokiaľ v konaní nevyjde najavo opak. V nadväznosti na to, je dôkazné bremeno rozdelené medzi toho, kto sa oprávnenej držby dovoláva, a toho, kto ju popiera. Povinnosťou toho, kto sa oprávnenej držby dovoláva, nie je nevyhnutne dokázať ju, ale navrhnúť dôkazy, ktoré objektívne vyvolajú pochybnosti aspoň o tom, že by držiteľ mohol byť dobromyseľný, že mu vec alebo práva patria. V takom prípade nastúpia účinky domnienky oprávnenosti držby a povinnosťou protistrany je navrhnúť dôkazy na zistenie, že držiteľ dobromyseľný byť nemôže. Ak ten, kto sa oprávnenej držby dovoláva, svoju dôkaznú povinnosť v tejto miere splní a vyvolá u súdu aspoň pochybnosti v tom zmysle, že dobromyseľnosť držiteľa by mohla byť pravdepodobná, postačí pre pozitívny záver o oprávnenosti držby to, že protistrana dobromyseľnosť jasne nevyvrátila (porovnaj rozsudok R. F. N. [. sp. zn. XXXX/XXX/XXXX zo dňa 13.11.2018). 74. V súdenom prípade sa žalobcom podarilo preukázať darovacou zmluvou zo dňa 26.10.1983 (na č.l. 260 súdneho spisu), že po vybudovaní oplotenia medzi hranicami pozemkov strán sporu (t.j. cca. v roku 1990) poručiteľka mohla byť dobromyseľná, že jej patrí pôvodná parcela č. XXX/X vo výmere 539 m2, ktorá podľa aktuálneho stavu pozemkov zodpovedá: I. parcele č. XXXX/X vo výmere 246 m2, parcele č. XXXX/X vo výmere 129 m2, parcele č. XXXX/X vo výmere 102 m2 a parcele č. 1873/44 vo výmere 25 m2 (t.j. spolu vo výmere 502 m2 aktuálne vo vlastníctve žalovanej 1/) a II. a časti novovytvorených parciel č. XXXX/X A. XXXX/X vo výmere 37 m2. Predloženie uvedenej darovacej zmluvy bol pre súd postačujúci pre záver o oprávnenosti držby pozemkov vo výmere 539 m2, pričom v tomto smere žalovaná 1/ dobromyseľnosť poručiteľky jednoznačne nevyvrátila, keďže nepredložila napr. listinné dôkazy z obdobia od roku 1990 do roku 2000 (10-ročná vydržacia doba), ktoré by boli spôsobilé vyvrátiť tvrdenia žalobcov. Avšak tak ako súd uviedol aj vyššie, predmetom vydržania nemôže byť len sporná časť veci (napr. sporný pruh pozemku), t.j. časť novovytvorených parciel č. XXXX/X A. J. XXXX/X. Z uvedeného dôvodu súd bol povinný skúmať, či bola poručiteľka dobromyseľná, že jej ku dňu smrti patrili sporné novovytvorené

parcely v celej výmere (41 m2, t.j. vo výmere o 4 m2 väčšej než aká bola výmera pôvodnej parcely č. XXX/X), pričom súd dospel k záveru, že sa žalobcom nepodarilo dokázať okolnosti, z ktorých by súd vedel prijať záver o oprávnenosti držby s tým, že dobromyseľnosť poručiteľky M. O. sa podarilo žalovanej 1/ vyvrátiť. 75. Dobromyseľnosť poručiteľky M. O. bolo potrebné posudzovať z objektívneho hľadiska, teda či pri bežnej opatrnosti, ktorú s ohľadom na okolnosti a povahu tohto prípadu bolo možné od nej spravodlivo požadovať, mala alebo mohla mať pochybnosti, či jej sporné novovytvorené parcely v celej výmere patria. V tomto smere je rozhodujúce, že v roku 1983 spor právnych predchodcov strán sporu ohľadne hraníc medzi pozemkami bol riešený úradne pred vtedajšími miestnymi orgánmi štátnej správy (o ktorej skutočnosti svedčia listinné dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise – napr. oznámenie Výboru ľudovej kontroly zo dňa 21.12.1983 na č.l. 103 súdneho spisu), pričom bola vykonaná miestna obhliadka a súčasne bol vypracovaný znalecký posudok. Tak poručiteľka (ako aj jej právna predchodkyňa, t.j. matka), ako aj právni predchodcovia žalovanej 1/ mali resp. museli mať na základe uvedených zistení vedomosť o presnej hranici medzi pozemkami. Poručiteľka následne v rokoch cca. 1984-1987 dala odstrániť pôvodný rodinný dom nachádzajúci sa na vtedajšej parcele č. XXX/X a postavila nový rodinný dom. Za týmto účelom zabezpečila potrebnú stavebnú dokumentáciu, z ktorých musela mať taktiež presné vedomosti o hranici medzi pozemkami (s osobitným dôrazom na samotné umiestnenie stavby – viď. listinné dôkazy zo stavebného konania, ktoré sú založené v súdnom spise na č.l. 28-31). Napriek tomu, že aj podľa usmernenia Mestského národného výboru v I. mala zabezpečiť zameranie nehnuteľnosti a následne vybudovať oplotenie, tak neučinila, pričom oplotenie následne postavil otec žalovanej 1/. Vzhľadom na to, že aj po vybudovaní predmetného oplotenia, konflikty medzi poručiteľkou a právnymi predchodcami žalovanej 1/ ohľadne priebehu hraníc medzi pozemkami naďalej pretrvávali, poručiteľke s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu muselo byť známe, že jej držba bola žalovanou 1/ a jej právnymi predchodcami spochybnená. O uvedenom svedčí tak písomné vyjadrenie žalovanej 1/, ako aj vyhlásenia pána Y. R. a O. Z.. Žalovaná 1/ a jej právni predchodcovia sa nikdy nevzdali svojej časti pozemku, hoci tolerovali jej užívanie poručiteľkou. Vzhľadom na uvedené zistenia v rámci súdneho konania, nebolo možné konštatovať oprávnenosť držby sporných novovytvorených parciel v celej ich výmere. V danom prípade rozhodne nebolo postačujúce vnútorné presvedčenie samotnej poručiteľky M. O., ale jej dobromyseľnosť musela byť daná objektívne, tá sa však v konaní nepreukázala. Relevantným pre nastúpenie dobromyseľnosti je len ospravedlniteľný omyl. Vzhľadom na súdom zistený skutkový stav však z konkrétnych činov poručiteľky a právnych predchodcov žalovanej 1/ a ich prejavov nemohla poručiteľka sama ospravedlniteľne nadobudnúť dojem, že sporné novovytvorené pozemky v celej ich výmere jej vlastnícky patria. Poručiteľka ako držiteľka uvedených pozemkov teda podľa názoru súdu o svojom omyle musela vedieť. 76. Nemenej dôležité je aj to, že sa v roku 2012 poručiteľka ochrany svojho vlastníckeho práva domáhala aj na súde (viď. rozsudok S. F. K. F. sp. zn. XX/XXX/XXXX zo dňa 12.12.2012 na č.l. 17-20 súdneho spisu), pričom v tom čase už v katastri nehnuteľností bola zapísaná ako vlastníčka nehnuteľností vo výmere 502 m2, hoci na základe darovacej zmluvy zo dňa 26.10.1983 mala vlastniť nehnuteľnosti vo výmere 539 m2. Poručiteľka sa však o zosúladenie faktického a právneho stavu (či už súdnou alebo inou cestou) neusilovala. Aj uvedený postoj poručiteľky podľa názoru súdu svedčí o nedostatku dobromyseľnosti poručiteľky, že jej patria sporné novovytvorené parcely. 77. Pre úplnosť čo sa týka tvrdenia žalovanej 1/, že žalobcovia nepreukázali právny titul, z ktorého by mohla poručiteľka M. O. objektívne odvodzovať svoju dobromyseľnosť, súd uvádza, že sa s týmto tvrdením nestotožnil v plnom rozsahu, keďže žalobcovia predložili darovaciu zmluvu zo dňa 26.10.1983. Naviac oprávnená držba sa nemusí opierať o existujúci právny dôvod, postačuje aj domnelý právny dôvod. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. U. XXX/XXXX zo dňa 21.11.2024, v ktorom sa uvádza, že „pri vydržaní nebude potrebné preukazovať platný právny dôvod nadobudnutia vlastníctva, ale len okolnosti svedčiace o poctivosti nadobudnutia. V tom je základný rozdiel medzi ochranou vlastníctva a ochranou držby (R 45/1986). Vychádzajúc zo súdmi odcitovaných všeobecných východísk o dobromyseľnosti držiteľa, nemožno dospieť k správnosti o právnom závere krajského a okresného súdu, že ak neexistuje nadobúdací titul, predmetom ktorej je vec, ktorá má byť predmetom vydržania, tak uchopenie sa držby tejto veci nemôže byť dobromyseľné, ktorý najvyšší súd zamietnutím dovolania sťažovateľky odobril. Do držby sa vstupuje nie na základe právneho úkonu, ktorého preukázanie listinou vyžadoval okresný súd, ale získaním skutočnej moci nad vecou. Na okolnosti týkajúce sa nadobúdacieho titulu, ktorým môže byť aj domnelá kúpna zmluva,

má súd prihliadnuť ako na jednu z mnohých okolností pri posudzovaní splnenia podmienok vydržania. Výklad § 130 a § 134 Občianskeho zákonníka okresného a krajského súdu vylučujúci dobromyseľnosť držiteľov len preto, že nepreukázali nadobúdací titul, predmetom ktorého by bol sporný pozemok, popiera zmysel vydržania, ktorým je nadobudnutie vlastníctva inak ako na základe bezvadného nadobúdacieho titulu“. Ďalej k splneniu podmienok vydržania na strane žalovanej 1/ súd poznamenáva, že žalovaná 1/ sporné parcely nemala v držbe po dobu 10 rokov, takže ich nemohla vydržať. Uvedené právne úvahy a konštatovanie súdu však nemá vplyv na závery súdu o nepreukázaní okolností o oprávnenosti držby sporných parciel v celej ich výmere poručiteľkou M. O.. 78. Ďalej sa žiada zdôrazniť, že skutkové tvrdenia žalobcov k okolnostiam o oprávnenosti držby poručiteľkou boli strohé, pričom súd v konaní vykonal všetky dôkazy navrhnuté stranami sporu (nedošlo iba k pripojeniu spisu tunajšieho súdu sp. zn. XXX/XX/XXXX zo dňa 23.01.2024, keďže žalobcovia na pojednávaní konanom dňa 23.06.2025 vyhlásili, že na jeho pripojení netrvajú). Súd poukazuje na to, že v zmysle § 215 ods. 1 CSP súd vo veci rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu veci. Predmetom zisťovania v civilnom procese nie je celá objektívna realita, ktorá bola a je prítomná v čase od vzniku právneho vzťahu o ochranu ktorého v konaní ide do času rozhodovania súdu, teda skutočný stav veci. V civilnom sporovom konaní sa uplatňuje princíp tzv. formálnej pravdy. V sporovom konaní súd nevystupuje v pozícii aktívneho vyšetrovateľa, ale v pozícii arbitra, ktorý zistí skutkový stav len z komponentov, ktoré do konania dodali sporové strany. Úlohou súdu teda nie je aktívne vyhľadávať skutkové zistenia a snažiť sa o poznanie objektívnej, či materiálnej pravdy, ale zistiť skutkový stav v miere primeranej procesnej aktivite sporových strán. Bez tejto aktivity strán súd v zisťovaní skutkového stavu nepokračuje - uzavrie proces vytvárania skutkového základu pre meritórne rozhodnutie a vec rozhodne. Neúspešnej strane sa tak môže skutkový stav javiť ako zistený nedostatočne, avšak jeho zisťovanie bolo v súlade s koncepciou sporového konania ukončené ako dôsledok nedostatočnej procesnej aktivity tejto strany sporu. Súd teda rozhoduje na základe takého rozsahu skutkového stavu, aký je v konaní zistený v čase, keď dochádza k rozhodovaniu. Z pohľadu úspechu v spore tak ide o to, ktoré z objektívne relevantných skutočností svedčiacich v prospech strany sa tejto strane do vyhlásenia rozsudku podarilo súdu preukázať do skončenia dokazovania pred súdom prvej inštancie. 79. V sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou platí, že súd je viazaný žalobou a uplatnený nárok je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj nárok zdôvodňuje, keď skutkovým základom opísaným v žalobe v spojitosti s petitom je potom vymedzený základ nároku uplatneného žalobcom, ktorý je predmetom konania. Medzi základné procesné povinnosti strany sporu nevyhnutné pre úspech v sporovom konaní patria povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazná. Ich vzájomná väzba spočíva v tom, že predpokladom unesenia dôkazného bremena je primárne splnenie povinnosti tvrdenia. Dôkazným bremenom je zodpovednosť strany za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých alebo z vykonaných dôkazov. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonávajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne aj iné, než navrhnuté a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V tomto prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva. 80. Keďže sa žalobcom nepodarilo dokázať existenciu okolností, z ktorých by súd vedel prijať záver o oprávnenosti držby novovytvorených parciel v ich celkovej výmere 41 m2, pričom predmetom vydržania nemôže byť iba časť sporných pozemkov a nový (resp. iný) geometrický plán nebol súdu predložený (žalobcami predložený geometrický plán č. 36780278-254/22 zo dňa 16.12.2022 nemohol byť podkladom rozsudku), súdu neostalo nič iné ako žalobu zamietnuť v celom rozsahu (výrok I.). 81. Ďalšie argumenty strán považoval súd pre rozhodnutie vo veci za nerozhodné, bez potreby sa s nimi osobitne vysporiadavať. Podľa konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené medzi stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, pripomienku, ale je nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napr. rozhodnutie ÚS SR sp. zn. II ÚS 251/04, III. ÚS 209/09 a pod.).

82. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 83. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 84. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 85. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 86. Žalovanej 1/ ktorá mala v konaní plný úspech, súd priznal voči žalobcom 1/ až 5/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.). Dôvody hodné osobitného zreteľa pre prípadný postup podľa § 257 CSP súd na strane žalobcov nevzhliadol a ich existencia ani nebola žalobcami tvrdená a preukázaná. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením v lehote do 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku. 87. O trovách žalovaných 2/ až 4/ súd taktiež rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Súd však žalovaným 2/ až 4/ nárok voči žalobcom 1/ až 5/ nepriznal (výrok III.), nakoľko možnosť jeho priznania vylučovalo to, že žalovaným 2/ až 4/ v tomto konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XXXX/XXX/XXXX zo dňa 26.10. 2016). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Dunajská Streda. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trnave. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 ods. 1 CSP, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.