Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Bardejov 15P/29/2026 8226201034 08. 05. 2026 Mgr. Ivana Hanuščaková ECLI:SK:OSBJ:2026:8226201034.2
Uznesenie Okresný súd Bardejov vo veci starostlivosti súdu o maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/ XX, D., zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Stropkov, Hlavná 26, 091 01 Stropkov, dieťaťa rodičov E. F. E., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XXX/XX, D., zast. Advokátska kancelária Lucia Rakovská, s.r.o., Levočská 4, 080 01 Prešov, IČO: 56 666 357 a E. G. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX/XX, D., o nariadenie výchovného opatrenia s prísl., takto rozhodol: I. Súd návrh otca v celom rozsahu z a m i e t a. II. Otcovi nepriznáva nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Otec maloletého sa podaným návrhom doručenom súdu dňa 8.4.2026 ( adresovanom k sp. zn. 15Em/6/2024 ) domáha vydania uznesenia v znení : ,, Súd dočasne odníma maloletého A. B., nar. XX. XX. XXXX z osobnej starostlivosti matky E. G. B., nar. XX. XX. XXXX a nariaďuje maloletému A. B., nar. XX. XX. XXXX na účely zabezpečenia odbornej diagnostiky pobyt v zariadení, ktoré vykonáva odbornú diagnostiku, najdlhšie na šesť mesiacov, a to v špecializovanom diagnostickom zariadení podľa potrieb a diagnóz dieťaťa." Svoj návrh odôvodnil tým, že tunajším súdom nariadený výkon rozhodnutia – rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 17. 09. 2024, č. konania 19P/1/2023 v časti úpravy styku mňa ako otca s maloletým synom A. B., a zároveň nariadené neodkladné opatrenie spočívajúce vo výchovnom opatrení, ktorým im ako rodičom maloletého nariadil povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu u psychológa B. H. I., podľa nielen subjektívneho názoru ale predovšetkým objektívneho stavu veci, nepriniesol akýkoľvek účel. Okrem plynutia času v jeho neprospech ako otca dieťaťa. K dnešnému dňu má ako otec maloletého syna zato, že nariadené výchovné opatrenie v konaní o výkon rozhodnutia č. 15 Em/6/2024, ktoré malo smerovať k sanácií rodiny a vzťahov v nej, ako aj aj predošlé nariadené výchovné opatrenia v zmysle § 37 a nasl. Zákona o rodine, opakovane ukladané peňažné pokuty matke za nedodržanie súdom určených stykov otca so synom zo strany súdu, neviedli k želanému, resp. akémukoľvek sledovanému účelu. Žiadna z premís účelu tohto nariadeného výchovného opatrenia ako: zlepšenie vzťahu a komunikácie medzi rodičmi, medzi rodičmi a dieťaťom navzájom, akceptácia rolí rodičov v živote dieťaťa, akceptácia role a postavenie rodičov navzájom, akceptácia druhého rodiča v živote dieťaťa, sa nenaplnila. Naopak, všetky tieto premisy považuje k dnešnému dňu len za slová na súdom papieri, ktoré nenašli svoje opodstatnenie a odozvu (aspoň minimálnu) u matky maloletého dieťaťa. Vníma len, že matka maloletého dieťaťa sa svojím postojom k nariadenému výkonu rozhodnutia ešte viac spreneverila pojmu preferenčný rodič maloletého dieťaťa. Matka maloletého dieťaťa do dnešných dní nerešpektuje, a pravdepodobne ani vzhľadom na ostatný a predošlý stav tejto právnej veci (od roku 2024 dodnes), nebude ďalej rešpektovať akékoľvek iné nariadené opatrenia a ani dobré mienené nariadenia zo strany súdu (tak prvostupňového ako aj odvolacieho), za účelom sanácie rodiny a vzťahov v nej. Matka svojím odmietavým postojom preukázateľne a dlhodobo porušuje, resp. nerešpektuje všetky súdom nariadené opatrenia, čím podľa jeho názoru jasne deklaruje
svoju neochotu konštruktívne a vecne nielen komunikovať ale aj prispieť k zmierlivému výsledku, o ktorý sa už neraz pokúsil svojimi prostriedkami aj súd. Má teda zato, že akýkoľvek pokus o zmierlivé riešenie tejto dlhotrvajúcej situácie, je v tomto čase nemožný. Syna vidí od roku 2023, resp. 2024 len v rozsahu 5 až 6 krát do týždňa v rozsahu troch hodín. Dovolí si tvrdiť, že takýto doslova mizivý až nulový rozsah styku otca so synom má len otec navrátivší z výkonu trestu odňatia slobody, resp. väzby, navyše za nejaký trestný čin spáchaný na dieťati samotnom. V konaní o výkon rozhodnutia č. 15Em/6/2024 matka oznámila tunajšiemu súdu svojím podaním zo dňa 17.10.2025, že sa u nej objavila náhla a závažnejšia zdravotná indispozícia, ktorá jej bránila v ďalšej osobnej účasti na dohodnutých termínoch u B. I.. Týmto podaním ďalej súdu oznámila, že je nútená prioritne riešiť svoj zdravotný stav, a preto sa nemohla zúčastniť ďalšieho sedenia. Oznámila tiež, že PhDr. Štiffelovú upozorňuje, že vzhľadom na jej akútny zdravotný stav sa dočasne nebude zúčastňovať poradenstva a po zlepšení zdravotného stavu bude v spolupráci pokračovať. Ako dôkaz svojej zdravotnej situácie znemožňujúcej jej účasť na poradenstve matka predložila lekársku správu zo dňa 17.9.2025, ktorá konštatuje, že: „menová pacientka prichádza do ambulancie pre akútne zhoršenie bolesti krku s vyžarovaním do záhlavia aj so závratmi a poruchami videnia, v starostlivosti neurológa, v minulosti absolvovala MRI C chrbtice, užíva analgetiká, bolesti má počas dňa, ale aj v noci, budí sa... Elektronické podanie od B. I. do podateľne Okresného súdu Bardejov, zo dňa 11. 12. 2025, uvádza: „Dobrý deň, vo veci 15 Em/6/2024, rodina E., sudkyňa E. J. K., Vám oznamujem, že matka mal, nám nedvíha telefón a nereaguje na poslané SMS- ky. Chceli sme ju opätovne objednať na odborné poradenstvo, ale nie je možné sa s ňou spojiť. Preto by som Vás chcela požiadať o určenie ďalšieho postupu.“ Následne matka svojím podaním zo dňa 6.2.2026 v texte uvádza (samozrejme okrem iných vecí), že: „Matka opakovane deklarovala svoju ochotu spolupracovať, pričom jej zdravotný stav sa preukázateľne zhoršil v septembri 2025, čo bolo súdu aj účastníkom konania už viacnásobne oznámené a deklarované lekárskymi správami a potvrdeniami. Nie je možné, aby otec na jednej strane ignoroval objektívne zdravotné obmedzenia matky a na druhej strane z nich vyvodzoval..... . Skutočnosť, že matka pracuje, nijako nevyvracia existenciu zdravotných ťažkostí, naopak, vypovedá o tom, že sa snaží ... „ Navyše, okrem vyššie uvedených skutočností, týkajúcich sa matkinho zdravotného stavu, ktorý ako otec dieťaťa nijako nepopiera, matka uvádza aj to, že maloletému synovi A. bola potvrdená už raz diagnostikovaná diagnóza ADHD, Aspergerov syndróm, a iné ťažké ochorenia, ktoré matka uvádza v podaní. Považuje tieto podania matky (jedno zo dňa 17.9.2025 a druhé zo dňa 6.2.2026) matky za pravdivé, v časti týkajúce sa jej zdravotného stavu, ale nerešpektuje a nemôže rešpektovať obštrukčné a tendenčné konanie matky spočívajúce v nemožnosti dostaviť sa na ambulantné psychologické poradenstvo z dôvodu, že absolvovanie osobných stretnutí si vyžaduje cestovanie a psychickú záťaž. Tieto tvrdenia matky považuje za hrubo urážajúce nielen jeho, ale aj každého z pomáhajúcich profesií, ktoré participujú na pomoci v ich právnej veci. Matka, ktorá dennodenne dochádza za výkonom práce zo Stropkova do Svidníka (teda dennodenná potreba vyžadujúca si cestovanie) a na výlety s maloletým synom, o ktorých sa ako otec dozvedá len sprostredkovane a pod rúškom tajomstva od syna (...syn sa vyjadruje o výletoch s matkou slovami: „len nepovedz mamke, že som ti prezradil, kde sme s mamou boli...“, predsa nemôže tvrdiť, že jej cestovanie a „psychická záťaž“ (navyše, jedná sa o osobu lekárky, kde sa a priori vyžaduje vyššia miera akceptácie psychickej záťaže!) spôsobuje nemožnosť dostaviť sa na psychologické poradenstvo. Aj z týchto ostatných podaní matky má zato, že matka nebude aj naďalej rešpektovať akékoľvek iné súdom nariadené výchovné alebo iné opatrenia, napriek tomu, že deklaruje snahu o účasť na výchovných opatreniach. Namiesto toho matka zanedbáva a svojím zavineným konaním ohrozuje riadnu výchovu a starostlivosť o nášho syna A., čo vníma ako dôvod na podanie návrhu na obmedzenie výkonu rodičovských práv a povinností matky vo vzťahu k synovi, ktoré dňa 8.4.2026 doručil tunajšiemu súdu. Jedinou úlohou matky ako preferenčného rodiča vo vzťahu k synovi A. je prispieť k riadnej a zdravej výchove syna A.. Svojím konaním ho nielen vedome a úmyselne dlhodobo vzďaľuje od syna ale aj učí ho nerešpektovať ho ako človeka, nielen otca. Vedome ho vymazáva z jeho života. K dnešnému dňu podania tohto návrhu , t. j. 8.4.2026 od času, keď sa mal na základe rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 17. 09. 2024 realizovať súdom určený styk jeho ako otca so synom A., je počet nerealizovaných stretnutí nasledujúci: 29 nezrealizovaných víkendov, 3 nerealizované prespatia na jednu noc, nerealizovaná letná dovolenka v rozsahu 2 týždňov, nerealizované 3 dní vianočných sviatkov, nerealizované 4 dní veľkonočných sviatkov, nerealizované styku počas týždňa v rozsahu 3 hodín v počte 9, nerealizované 2 video hovory. Len pre doplnenie uvádza, že v čase rozhodovania Okresného súdu Bardejov o nariadení výkonu rozhodnutia zo dňa 16.5.2025 to bol počet 9 nerealizovaných víkendov a v čase vydania potvrdzujúceho uznesenia Krajského súdu v Prešove o nariadení výkonu rozhodnutia zo dňa 11.11.2025 to bol počet 14 nerealizovaných víkendov. Podotýka, že správne tak prvostupňový súd ako aj odvolací súd uviedli, že Rozsudok sa má v časti styku otca so
synom realizovať v celku (teda aj počas víkendu), nielen čiastočne počas dní v týždni. Tohto názoru je ako kolízny opatrovník. Samozrejme, tohto názoru nie je matka maloletého syna A.. Ako uvádza, počet nerealizovaných stykom jeho ako otca počas víkendov sa neustále zvyšuje a pravdepodobne aj bude zvyšovať, ak súd nezakročí. Ako otec sa pýtam, kedy si má budovať vzťah so synom, ak mu to nie je umožnené a doslova matkou bránené? Oznamuje, že k dnešnému dňu podania tohto návrhu , t. j. 8.4.2026 od času, keď sa mal na základe rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 17.9. 024 realizovať súdom určený styk jeho ako otca so synom A., je počet podaní, ktoré ako otec adresoval Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny so sídlom v Stropkove, o nerealizovaných stykom jeho a syna, resp. o stave veci a prosbe o pomoc v celkovom počte 69 oznámení. K dnešnému dňu podania tohto návrhu , t. j. 8.4.2026 od času, keď sa mal na základe rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 17.9.2024 realizovať súdom určený styk jeho ako otca so synom A., je počet trestných oznámení pre nerealizovanie styku jeho a syna (aj napriek tomu, že matka sa fyzicky nachádzala v rodinnom dome kde so synom býva a mala vedomosť o tom, že je pred bránou) celkovo 15. Matka vo viacerých podaniach uvádza, že mu styk so synom vynahradila video hovorom, ktorý považuje ako plnohodnotnú náhradu na nerealizované styky počas týždňa alebo víkendu. K tejto námietke matky uvádza, že už aj judikatúra súdov SR uvádza, že : Ak sa osobný styk nahradí výlučne technickým stykom (videom), aj keď existovali možnosti udržania osobného styku za prípadnej asistencie, ide už o veľmi závažný zásah do základných práv, ktoré reprezentujú aj referenčné normy. Niet preto rozumného vysvetlenia favorizovať technický styk pred asistovaným, no predsa len nenahraditeľným osobným stykom. (Nález ÚS SR, sp. zn. III. ÚS 38/2021 zo dňa 15. 4. 2021). Matka ako preferenčný rodič sa fatálne spreneverila tomuto pojmu. Ako preferenčný rodič je tou, ktorá by mala syna viesť rešpektovaniu jeho ako otca v živote dieťaťa. Má zato, že matka dieťaťa svojím dlhodobým konaním jeho ako otca syna A. chce úplne vymazať z jeho života. Pravdepodobne matka odmieta (čo vlastne potvrdila aj tentokrát nerešpektovaním nariadeného výchovného opatrenia), že jej pojem preferenčný rodič nie je vôbec známy, alebo naopak, je jej známy a nehodlá ho rešpektovať. Matka viackrát a na mnohých miestach svojich podaní uvádza, že dieťa styk s ním ako otcom odmieta. Aj k tomuto pojmu „dieťa rodiča odmieta“, sa už vyjadrila judikatúra súdov SR. Len pre ilustráciu vyberá aspoň jeden z judikátov: V zásade platí, že ničím neodôvodnená nechuť dieťaťa na styk s druhým rodičom nemôže byť dôvodom na odmietnutie styku najmä vtedy, ak indície smerujú k zámernému pôsobeniu preferenčného rodiča s cieľom vyvolať takéto správanie maloletého dieťaťa. Rovnako nemožno rozhodnúť o obmedzení s druhým rodičom z dôvodu, že dieťa nechce, nemá záujem o tento styk. Jediným kritériom pre vyslovenie zákazu styku rodiča s dieťaťom je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto konania a záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva (Rozsudok KS Banská Bystrica 15 CoP/22/2017, zo dňa 14.6. 2017). Dodáva, že dieťa neodmieta styk s ním, dieťa ako bolo už viackrát dokázané, sa na styk s ním teší. Jediným, kto odmieta styk syna s ním je matka dieťaťa. Uvádza, že presne tak ako je to v uvedenom judikáte, aj v ich prejednávanej veci už bolo vyslovené, že indície smerujú k zámernému pôsobeniu preferenčného rodiča - teda matky dieťaťa s cieľom vyvolať takéto správanie maloletého dieťaťa (konštatoval to aj rozsudok KS PO zo dňa 11.11.2025, ktorý si taktiež oslovil záver znalkyne a uvádza na strane 2: „ negatívne slová na otca aj znalkyňa posúdila skôr ako prevzaté z okolia...“). Uvádza, že indíciou je aj to, že samotná matka sa ešte v roku 2023 vyjadrila u B. H.: „ Matka nechce, aby bol maloletý v striedavej starostlivosti, aby prespával počas víkendov u otca a myslí si, že mu to prospeje....“. K úlohe preferenčného rodiča (matky) ešte uvádza judikát: Príprava maloletých na stretnutia s otcom nezahŕňa len zabezpečenie ich fyzickej prítomnosti v stanovený čas na stanovenom mieste a náležité oblečenie či obutie, ale aj (a dokonca predovšetkým) primeranú prípravu po psychickej resp. emočnej stránke. To znamená, že matka je povinná vplývať pozitívne na maloletých ohľadne ich vzťahu s otcom, na ktorej povinnosti nič nemení jej- viac ako zreteľné sklamanie a frustrácia zo vzájomného partnerského vzťahu s manželom/otcom maloletých detí. Práve schopnosť pripraviť deti na stretnutia je preukázaním schopnosti matky byť tou osobou, ktorá (s veľkou pravdepodobnosťou) bude hlavným nositeľom zodpovednosti za celkovú bezprostrednú výchovu a vývin maloletých detí. Osobitne, ak vzhľadom na vek detí je zrejmé, že ich detstvo a dospievanie v podmienkach oddeleného života rodičov bude dlhoročným faktom. Úlohou oboch rodičov je dôsledky tohto faktu zmierňovať, nie ich ešte zvýrazňovať a eskalovať. Dodržiavanie nariadenej úpravy, t. j. rešpektovanie práv maloletých a druhého rodiča v zmysle neodkladného opatrenia zároveň naznačí, aký je postup tohoktorého rodiča k výkonu jeho rodičovských práv a povinností a môže mať nemalý vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (Uznesenie KS Žilina, sp. zn. 10 CoP/67/2018, zo dňa 13. 12. 2018). Ďalšie fatálne zlyhanie matky ako preferenčného rodiča, ktoré zakladajú dôvodnosť podania tohto návrhu na odňatie maloletého z jej osobnej starostlivosti uvádza, že matka psychicky dieťa týra. Ako dôkaz tohto matkinho konania uvádza a dokladá súdu nahrávku (nachádza sa táto nahrávka aj v konaní vedenom Okresné riaditeľstvo policajného zboru vo Vranove nad Topľou, odbor kriminálnej polície, ČVS:
ORP-240/1-VYS-VT-2025, v trestnej veci zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa §208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona), z ktorej jednoznačne vyplýva, že dieťa je matkou manipulované a táto manipulácia má priamy nepriaznivý a závažný vplyv jednak na sebavedomie dieťaťa a jeho správanie sa. Nebude sa zmieňovať o tom, že dieťa má participačné práva a právo byť vypočuté v akomkoľvek konaní, ktoré sa ho týka. Nerozumie, prečo doteraz súd priamo (nie sprostredkovane) nevykonal sám zistenie názoru maloletého dieťaťa na pôde súdu v detskej miestnosti na to určenej. Samozrejme, primerane veku a rozumovej vyspelosti syna. Poukazuje nato, že takéto vypočutia detí a zisťovanie ich názoru sa podľa ich vedomostí realizujú na ostatných súdoch pomerne často a bežne aj v omnoho menej zložitých konaniach ako je to ich konanie, za prítomnosti kvalifikovaného psychológa z Krajského súdu v Prešove, ktorý kedykoľvek na vyžiadanie zákonného sudcu, je ochotný (aj povinný) prísť a vykonať spolu so zákonným sudcom a kolíznou opatrovníčkou takýto úkon priamo na súde. Tento psychológ je špecialistom v tejto oblasti a presne vie, akým spôsobom má viesť proces zisťovania názoru dieťaťa na otázky, ktoré sú predmetom konania o výkon rozhodnutia. Domnieva sa preto, že participačné práva ich dieťaťa nie sú v tomto konaní plne rešpektované a žiada, aby súd v tomto konaní takýto úkon spolu s psychológom z Krajského súdu v Prešove realizoval. Má zato, že takéto vypočutie maloletého syna by mal byť pre súd tým najhodnovernejším dôkazom. Ako uviedol, syn je v matkinej starostlivosti po dobu 99% svojho času, a preto považuje zdravotný, ale najmä psychický stav dieťaťa, v ktorom sa nachádza (matkou doložené v spise), za zavinené konanie matky. Ak sú tieto synove ochorenia skutočne takéto, je to výsledkom matky, ktorá si vo vzťahu k synovi neplní rodičovské povinnosti. Zdravotné ochorenia syna matka nemôže pripisovať za vinu jemu, nakoľko so synom nie je, nie je mu to umožnené a matkou bránené už dlho, a preto ja ako otec nemá objektívnu možnosť zasiahnuť a podieľať sa na jeho starostlivosti aj v oblasti zdravotnej starostlivosti. Navyše, syn u neho dlhodobo neprespáva, preto tieto synove zdravotné ochorenia nemôžu mať priamy súvis s akýmsi „prespávaním“. Toto prespávanie sa pre neochotu matky, jednoznačne pomenovanú a vlastne priamo vyslovenú ešte v roku 2023 u B. H., nerealizuje vôbec. Navyše, ak je pravdou, že syn má diagnostikované závažné ochorenia ako ADHD a Aspergerov sy., plus iné poruchy, je namieste zvážiť aj potrebu jeho najlepšieho záujmu, ak sa nachádza neustále u takto zdravotne indisponovanej matky, navyše, nerešpektujúcej akékoľvek súdom nariadené výchovné opatrenia a navyše, dieťa psychicky týra. Matka dieťaťa namiesto rešpektovania súdom nariadených opatrení radšej bude syna dávať opätovne diagnostikovať u iných psychológov (viď matkine podanie zo dňa 4.2.2026, ktorého súčasťou je aj správa od PhDr. Gažiovej, PhD., MBA.). Azda najväčšou zaujímavosťou tejto predloženej psychologickej intervencie pre neho ako otca nie je ani to, že matka na toto vyšetrenie nemala od neho ako otca súhlas a ani len informovanie ho o tomto vyšetrení, ale najmä skutočnosť, že na toto psychologické vyšetrenie sa spolu so synom dokázala fyzicky dostaviť napriek tomu, že jej zdravotný stav znemožňuje osobné sedenia a psychickú záťaž u PhDr. Štiffelovej. Zatiaľ čo k inej psychologičke PhDr. Gažiovej, PhD., MBA sa už matka nemala problém osobne dostaviť (a taktiež ide o ambulanciu v Spišskej Novej Vsi !!!). Má zato, že matka zámerne nerešpektuje súdom nariadené opatrenie a doslova nahrádza ho vlastnými psychologickými vyšetreniami podľa vlastného uváženia a vlastného výberu, ktorý jej plne vyhovuje. Účelom akéhokoľvek konania súdu v konaniach o starostlivosti o maloleté deti, je ich najlepší záujem. Tento účel sleduje aj konanie o výkon rozhodnutia. Ako rodič nemôže ďalej dopustiť, aby najlepší záujem syna A. nebol aj v tomto konaní postavený na prvé miesto. Ako rodič už skutočne nevie, čo viac môže spraviť. Plne súhlasí s matkou v tom, že účelom konania o výkon rozhodnutia nie je dieťa zlomiť alebo mocensky prinútiť stretávať sa s otcom. Má pravdu. Pravdu v tom, že v tomto konaní o zlomenie dieťaťa vôbec nejde. Ide skôr o matku samotnú. O zmenu úpravy styku k synovi už súd požiadal samostatným podaním zo dňa 24.3.2025 v rámci konania č. 19P/2/2025, ktorým žiada syna zveriť do jeho osobnej starostlivosti. Ak súd jeho návrh neakceptuje, jediným riešením je podanie tohto návrhu na dočasné odňatie maloletého syna z osobnej starostlivosti matky. Ostatne, súd túto možnosť sám vyslovil vo svojom Uznesení, ktorým nariadil výkon rozhodnutia zo dňa 16.5.2025 v bode 25 jeho písomného vyhotovenia. Ak sa neuskutoční výkon rozhodnutia v zmysle ust. §368 Civilného mimosporového poriadku, o uskutočnenie ktorého už žiadal viackrát, je nútený trvať na tomto podanom návrhu, nakoľko má zato, že všetky predtým uložené výchovné opatrenia neviedli k náprave. Poukázal na ust. § 37 ods. 3 ZR. Súdu predložené aj záznamy na CD nosičoch. 2. Súd uvedený návrh otca na nariadenie výchovného opatrenia zapísal pod sp. zn. 15P/29/2026. Zároveň ho podľa svojho obsahu podľa ust. § 124 ods. 1 CSP ( použitím výrazov v texte ,, dočasne; žiada o vydanie uznesenia; že je podanie adresované ku konaniu o výkon rozhodnutia, kde súd nevykonáva dokazovanie ako také a kde súd prípadne rozhoduje o výchovných opatreniach formou nariadenia neodkladného opatrenia a pod. ) posúdil ako návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP.
3. V prípade ak sa nejedná o prípad nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 365- 368 CMP ( najmä vo vzťahu k úprave styku rodiča s maloletým dieťaťom ), možno nariadiť vo veci starostlivosti súdu o maloletých aj iné neodkladné opatrenie a to postupom podľa § 2 ods. 1 CMP v spojení s § 325 CSP. V týchto prípadoch sa preto použije všeobecná úprava neodkladných opatrení. Zároveň súd poukazuje, že vzhľadom na predmet konania, môže súd nariadiť neodkladné opatrenie aj bez návrhu a to postupom podľa § 360 ods. 1 CMP. 4. Podaním zo dňa 20.4.2026 kolízny opatrovník uviedol, že otec maloletého navrhuje, aby súd dočasne odňal maloletého A. z osobnej starostlivosti matky a nariadil pobyt maloletému v zariadení, ktoré vykonáva odbornú diagnostiku podľa potrieb a diagnóz maloletého. Otec vo svojom návrhu neuviedol na aké konkrétne potreby a diagnózy maloletého má byť zameraná odborná diagnostika. Nariadenie výchovného opatrenia prichádza do úvahy vtedy, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, preto navrhuje, aby súd zamietol predmetný návrh. Uznesením Okresného súdu Bardejov č.k. 15Em/6/2024-182 zo dňa 16.05.2025, právoplatného dňa 26.06.2025 súd nariadil maloletému A. a jeho rodičom výchovné opatrenie - povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu u psychológa B. H. I. ( CARYN, s.r.o. ), Ambulancia klinickej psychológie pre deti a dospelých, Letecká ulica č. 40, Spišská Nová Ves počas doby 6 mesiacov od právoplatnosti tohto výroku uznesenia a to za účelom zlepšenia vzťahu a komunikácie medzi rodičmi, medzi rodičmi a dieťaťom navzájom, akceptácie rolí rodičov v živote dieťaťa medzi rodičmi navzájom, akceptácie role a postavenia rodičov navzájom, a teda akceptácie druhého rodiča v živote dieťaťa, a za účelom realizácie nariadeného styku otca s maloletým dieťaťom. Vzhľadom nato, že výchovné opatrenie sa nerealizovalo, preto neprinieslo želaný výsledok, ktorým by bola zmena postoja rodiča, resp. oboch rodičov alebo zmena postoja maloletého, preto navrhuje, aby súd opäť nariadil výchovné opatrenie maloletému A. a jeho rodičom výchovné opatrenie - povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu. 5. Rozsudkom Okresného súdu Bardejov zo dňa 17.9.2024, č.k. 19P/1/2023-248 súd rozhodol takto : ,, Súd s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu v tomto znení: I. Maloletý A. B., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti jeho matky E. G. B., nar. XX.X.XXXX, pričom právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok majú obaja rodičia. II. Otec mal. E. F. E., nar. XX.X.XXXX sa zaväzuje prispievať na výchovu a výživu mal. A. B. nar. XX.XX.XXXX sumou 400 eur mesačne a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého. III. Otec mal. E. F. E., nar. XX.X.XXXX je oprávnený stretávať sa s mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX : v čase do 31.12.2024 : -v párnom kalendárnom týždni v utorok a štvrtok od 16.00 hod. do 19.00 hod., - v nepárnom kalendárnom týždni v utorok od 16.00 hod. do 19.00 hod. a v sobotu od 10.00 hod. do nedele do 19.00 hod. - dňa 25.12.2024 od 10.00 hod. do 17.00 hod.. v čase od 01.01.2025 : -v párnom kalendárnom týždni utorok a štvrtok od 16.00 hod. do 19.00 hod., - v nepárnom kalendárnom týždni v utorok od 16.00 hod. do 19.00 hod. a v piatok od 17.00 hod. do nedele do 19.00 hod, -počas Vianočných sviatkov každý nepárny rok od 24.12 od 12.00 hod. do 26.12 do 19.00 hod., -počas Veľkonočných sviatkov každý párny rok od Veľkonočného piatku od 12.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 19.00 hod., - počas letných prázdnin počas mesiaca júl od 1.júla od 10.00 hod. do 14. júla do 19.00 hod., s tým že počas mesiaca august bude styk prebiehať podľa bežnej úpravy styku otca s maloletým. Otec si maloletého prevezme v stanovenom čase v mieste bydliska matky a po ukončení styku s maloletým v stanovenom čase odovzdá maloletého späť matke v mieste jej bydliska. Matka je povinná maloletého na styk s otcom riadne pripraviť a maloletého v čase určenom pre začatie styku odovzdať otcovi v mieste jej bydliska. V prípade vážnych dôvodov pre ktoré by sa styk realizovať nemohol, sú rodičia maloletého povinní minimálne 24 hodín pred realizáciou styku oznámiť okolnosti, ktoré bránia realizácii styku druhému z rodičov. IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“ Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10.10.2024.
6. Na Okresnom súde Bardejov je pod sp. zn. 19P/2/2025 vedené aj konanie o zmeny výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému A. ( na návrh matky úprava styku maloletého s otcom a zároveň podaný protinávrh otca na zverenie maloletého A. do jeho osobnej starostlivosti ). Zároveň otec dňa 8.4.2026 podal návrh na obmedzenie rodičovských práv a povinností matky voči mal. A. B., pričom uvedené konanie je tunajším súdom vedené pod sp. z. 15P/28/2026. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 21.4.2026, sp. zn. 19P/2/2025 súd spojil na spoločné konanie konania vedené tunajším súdom pod sp. zn. 19P/2/2025 a sp. zn. 15P/28/2026 na spoločné konanie, ktoré sa bude viesť pod sp. zn. 19P/2/2025. Konanie nie je právoplatne ukončené. 7. Okresný súd Bardejov uznesením zo dňa 16.5.2025, č.k. 15Em/6/2024 – 182 súd rozhodol takto : ,, I. N a r i a ď u j e výkon rozhodnutia - rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 17.9.2024, č. k. 19P/1/2023-249 v jeho časti o úprave styku otca E. F. E., nar. XX.X.XXXX s maloletým A. B., nar. XX.XX.XXXX. II. N a r i a ď u j e neodkladné opatrenie v znení : N a r i a ď u j e maloletému A. B., nar. XX.XX.XXXX a jeho rodičom E. G. B., nar. XX.X.XXXX a E. F. E., nar. XX.X.XXXX výchovné opatrenie - povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu u psychológa B. H. I. ( CARYN, s.r.o. ), Ambulancia klinickej psychológie pre deti a dospelých, Letecká ulica č. 40, Spišská Nová Ves počas doby 6 mesiacov od právoplatnosti tohto výroku uznesenia a to za účelom zlepšenia vzťahu a komunikácie medzi rodičmi, medzi rodičmi a dieťaťom navzájom, akceptácie rolí rodičov v živote dieťaťa medzi rodičmi navzájom, akceptácie role a postavenia rodičov navzájom, a teda akceptácie druhého rodiča v živote dieťaťa, a za účelom realizácie nariadeného styku otca s maloletým dieťaťom. III. Nariadené výchovné opatrenie bude trvať po dobu 6 mesiacov od právoplatnosti výroku II. tohto uznesenia s tým, že jeho výkon bude súd sledovať. " Dôvodom nariadenia výkonu rozhodnutia bolo, že styk otca s maloletým neprebieha tak, ako bol upravený v zmysle vyššie citovaného rozhodnutia tunajšieho súdu. Návrh bol podaný otcom maloletého. Uvedené uznesenie vo výroku ods. I bolo potvrdené aj uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 11.11.2025, č.k. 23CoE/3/2025 - 333 Následne bola matke uznesením tunajšieho súdu zo dňa 16.12.2025, č.k. 15Em/6/2024 – 357 v spojení s uznesením zo dňa 10.3.2026, č.k. 15Em/6/2024 – 420 uložená pokuta v sume 1.000 eur za neumožnenie stretnutí otca s maloletým A. B., nar. XX.XX.XXXX, a to počas víkendových dní nasledujúcich po nariadení výkonu rozhodnutia: 6.6.2025 - 8.6.2025, 20.6.2025 - 22.6.2025, 1.7.2025 13.7.2025, 1.8.2025 - 3.8.2025, 15.8.2025 - 17.8.2025 29.8.2025 - 31.8.2025, 12.09.2025 - 14.09.2025, 26.09.2025 - 28.09.2025, 10.10.2025 - 12.10.2025, 24.10.2025 - 26.10.2025, 7.11.2025 - 9.11.2025, 21.11.2025 - 23.11.2025 a poriadková pokuta v sume 300 eur za neúčasť matky na odbornom psychologickom poradenstve vedenom B. H. I. dňa 5.8.2025 a za nesúčinnosť pri terminovaní ďalších stretnutí. Zároveň súd zamietol jej návrh na odklad výkonu rozhodnutia. 8. Zároveň súd z obsahu spisu sp. zn. 15Em/6/2024 súd zisťuje, že dňa 9.9.2025 bolo vyšetrovateľom OR PZ Vranov nad Topľou začaté trestné stíhanie pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, nakoľko skutočnosti nasvedčovali tomu, že páchateľ – matka maloletého opakovane v presne nezistenom čase napriek rozsudku, ktorým bola schválená rodičovská dohoda, nepripravuje maloletého na styk s otcom po psychickej aj materiálnej stránke, čím mu spôsobuje psychické utrpenie. V trestnej veci bola vypovedať matka maloletého, k jej výpovedi sa dňa 12.2.2026 vyjadril aj jeho otec písomným podaním. OR PZ vo VRANOVE nad Topľou, odbor kriminálnej polície, oddelenie vyšetrovania v konaní vedenom pod č. ČVS:ORP-240/1-VYS-VT-2025 dňa 19.1.2026 uznesením pribralo do konania znalca z odboru psychológie PhDr. Julianu Kordovanovú za účelom posúdenia otázok ohľadom osobnosti rodičov a maloletého a vzťahov medzi nimi. Dňa 30.1.2026 Okresná Prokuratúra vo Svidníku v konaní pod č. Pv 285/25/7712-9 vo veci podozrenia zo spáchania zločinu týrania blízkej a zverenej osoby rozhodla tak, že uznesenie vyšetrovateľa OR PZ vo L. M. N. O. O.:P./X-XXX-XX-XXXX zo dňa 19.1.2026, ktorým pribral znalca do konania zrušila. Vo vyšetrovacom spise sú doložené lekárske správy ohľadom zdravotného stavu maloletého, mailová komunikácia detskej lekárky maloletého s otcom dieťaťa ako i nosiče videonahrávok obstarané otcom dieťaťa. Vo veci zatiaľ nebolo vznesené obvinenie voči konkrétnej osobe. 9. V priebehu vyššie uvedených konaní súd súdu predkladané lekárske správy o zdravotnom stave maloletého ( aj keď samozrejme vykonané vyšetrenia bez prítomnosti otca, či bez jeho súhlasu, či jeho
vyjadrenia ), najmä E. Q. so stanovenými diagnózami maloletého : F43.1 - posttraumatická stresová porucha, F84.5 - Aspergerova porucha, F90.0 – ADHD. 10. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 11. Podľa § 360 ods. 1 CMP neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. 12. Podľa § 361 CMP súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem. 13. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 14. Podľa § Podľa § 37 ZR ( Výchovné opatrenia ) : (1) Nevhodné správanie sa detí, ako aj porušovanie povinností rodičov, vyplývajúcich z ich rodičovských práv a povinností, alebo zneužívanie ich práv môže každý oznámiť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obci alebo súdu. Rovnako môže každý oznámiť tomuto orgánu, obci alebo súdu skutočnosť, že rodičia nemôžu plniť povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností. (2) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: a) vhodným spôsobom napomenie maloleté dieťa, jeho rodičov a iné fyzické osoby, ktoré svojím správaním ohrozujú alebo narušujú jeho riadnu výchovu, b) určí nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené, c) uloží maloletému dieťaťu obmedzenie v rozsahu potrebnom na predchádzanie a zabraňovanie škodlivým vplyvom, ktoré môžu ohroziť alebo narušiť jeho priaznivý vývin; dodržiavanie uloženého obmedzenia sleduje najmä za súčinnosti obce, d) uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu. (3) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak výchovné opatrenia uvedené v odseku 2 neviedli k náprave, súd dočasne odníme maloleté dieťa z osobnej starostlivosti rodičov aj proti ich vôli, osôb, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej starostlivosti podľa § 45 alebo § 48, budúcich osvojiteľov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti podľa § 103, osvojiteľov alebo poručníka, ktorý sa o maloleté dieťa osobne stará, a nariadi maloletému dieťaťu na účely a) zabezpečenia odbornej diagnostiky pobyt v zariadení, ktoré vykonáva odbornú diagnostiku, najdlhšie na šesť mesiacov, b) zabezpečenia odbornej pomoci maloletému dieťaťu alebo zabezpečenia úpravy rodinných a sociálnych pomerov maloletého dieťaťa pobyt v zariadení najdlhšie na šesť mesiacov, c) zabezpečenia resocializácie drogových a iných závislostí pobyt v zariadení, ktoré vykonáva resocializačné programy pre drogovo a inak závislých. (4) Na zabezpečenie účelu výchovného opatrenia alebo na zabezpečenie úpravy rodinných a sociálnych pomerov maloletého dieťaťa počas výkonu výchovného opatrenia podľa odseku 2 alebo podľa odseku 3 súd môže rodičom dieťaťa, osobám, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej starostlivosti podľa § 45 alebo § 48, budúcim osvojiteľom, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti podľa § 103, osvojiteľom alebo poručníkovi, ktorý sa o maloleté dieťa osobne stará, uložiť a) povinnosť spolupracovať so zariadením podľa odseku 2 alebo podľa odseku 3, s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom, b) inú povinnosť. (5) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže výchovné opatrenie podľa odseku 3 uložiť aj vtedy, ak jeho uloženiu nepredchádzalo výchovné opatrenie podľa odseku 2. 15. Súd musí pri všetkých prípadoch rozhodovania o výkone rodičovských práv a povinností, rešpektovať právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy musí prihliadať predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia.
16. Neodkladné opatrenie je možné nariadiť aj v prípadoch týkajúcich sa starostlivosti o maloleté deti za predpokladu, že pomery maloletého je nevyhnutné upraviť bezodkladne, skúma sa aj záujem maloletého dieťaťa na nariadení navrhovaného neodkladného opatrenia, ktorý bude daný predovšetkým vtedy, ak tento záujem maloletého dieťaťa bude narušený alebo ohrozený v prípade absencie bezodkladnej úpravy jeho pomerov. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých je poskytnutie aj preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. 17. V každej veci týkajúcej sa maloletého dieťaťa dominuje záujem dieťaťa. Dosiahnutie účinnej ochrany záujmov maloletého dieťaťa je zabezpečené aj inštitútom neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa nariadi súd vtedy, ak má osvedčené, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad. Úpravou neodkladných opatrení je umožnené urýchlené a pružné riešenie takých situácií, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. U maloletých detí pôjde v zásade o zásah do takého stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova, prípadne iné dôležité záujmy. Dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí byť zrejmá z jeho samotného obsahu resp. aj z listinných dôkazov k nemu pripojených. 18. Súd po posúdení tvrdení uvedených v návrhu otca v spojení s ním predložených dôkazov, po zabezpečení ďalších objektívnych dôkazov zabezpečených súdom ( viď vyššie odôvodnenie uznesenia a správy kolízneho opatrovníka ) dospel k záveru, že v tomto prípade nebola splnená podmienka na nariadenie neodkladného opatrenia a to bezodkladná nevyhnutnosť riešenia situácie. Z tvrdení otca v návrhu a z ďalších zistených skutočností nevyplývajú také okolnosti, ktoré by odôvodňovali prijať záver, že je potrebné súdom autoritatívne zasiahnuť do rodinného a sociálneho života maloletého dieťaťa tak, ako to žiada otec a teda prijať záver o nevyhnutnosti odňatia maloletého zo starostlivosti jeho matky a nariadiť mu pobyt v zariadení na odbornú diagnostiku v špecializovanom diagnostickom zariadení podľa potrieb a diagnóz dieťaťa ( neuvedené o aké zariadenia sa má jednať ). Z obsahu podania otca totiž vôbec nevyplýva potreba umiestnenia maloletého do diagnostického zariadenia na jeho diagnostiku. Obsah celého podania je zameraný len na správanie matky maloletého a jej zlyhania ako preferenčného rodiča vo vzťahu k budovaniu vzťahu medzi otcom a maloletým a ich stretávaniu sa. Uvedenými otázkami sa súd zaoberá v rámci konania o výkon rozhodnutia a samozrejme v konaní vo veci samej o zmenu pôvodného súdneho rozhodnutia o úprave práv a povinností k mal. A., kde zrejme súd vykoná aj znalecké dokazovanie za účelom opätovného posúdenia rodičovských zručností oboch rodičov z psychologického hľadiska. Ani zo šetrení kolízneho opatrovníka vo veciach nevyplýva, aby matka nezabezpečovala osobnú starostlivosť o maloletého, resp. nie je popísané negatívne ( napr. násilné, nevhodné ) správanie sa maloletého, aby ho bolo potrebné odňať z jej osobnej starostlivosti a umiestniť do diagnostického centra. Problematickou medzi rodičmi je len otázka stretávania sa otca s maloletým s prespatím u neho. Súd sa preto odôvodnene pýta, aká diagnostika maloletého je podľa názoru otca potrebná, že to vyžaduje tak závažný zásah do života dieťaťa ? Aký, resp. koho záujem sa týmto návrhom sleduje ? Prečo by malo byť dieťa sankcionované pre konanie jeho matky, ktoré otec popisuje v návrhu ? Aká ujma bezprostredne hrozí maloletému A. bez rozhodnutia súdu v žiadanom znení ? Na uvedené otázky súd v podanom návrhu otca nevidí relevantné odpovede. Konfliktné situácie medzi rodičmi, do ktorých je zatiahnuté aj dieťa, nemôžu byť na jeho ujmu. V podanom návrhu súd postráda najlepší záujem maloletého dieťaťa. Naviac otec sám v návrhu poukazuje na stanovené diagnózy maloletého A. a to oi. ADHD, či príp. Aspergerov syndróm. Súd môže a má pochybnosti o anamnéze udávanej v lekárskych správach zisťovanej len od matky maloletého, avšak len vo vzťahu k udávaným okolnostiam týkajúcich sa vzťahu maloletého s otcom, ich stretávania sa, záveroch lekára o potrebe obmedzovania styku a pod., nakoľko tieto údaje lekár zisťoval len jednostranne len od matky, bez prítomnosti a vyjadrenia otca a pod.. Avšak súd nemá momentálne dôvod spochybňovať závery lekára v stanovení diagnóz u maloletého typu ADHD, či poruchy autistického spektra, keďže tieto poruchy a ich diagnostika by nemali vyplývať z popisovaného vzťahu matky a mal. s otcom, ale aj podľa laického pohľadu súdu by mali byť diagnostikované riadnym vyšetrením maloletého dieťaťa ( postupy lege artis ). Diagnózy typu ADHD, či príp. Aspergerov syndróm sú vrodenými neuropsychiatrickými / neurovývojovými poruchami, za ktoré nemôže zodpovedať rodič, či jeho výchova, či nezabezpečovanie starostlivosti oboma rodičmi. Samozrejme súd opakovane upozorňuje matku, že tieto vyšetrenia absolvuje s maloletým bez súhlasu otca, bez informovania otca o ich uskutočnení, či bez jeho účasti, čo je porušením jeho rodičovských práv. Tieto lekárske správy budú prípadne podrobené znaleckému skúmaniu vo veci samej.
Súd chápe otca a jeho frustráciu z neuskutočnených osobných stretnutí s maloletým, avšak ani to nemôže súd viesť k prijatiu takéhoto zásahu do života dieťaťa, bez náležitého odôvodnenia. K nedôvodnosti podaného návrhu otca sa priklonil aj kolízny opatrovník, ktorý žiadal návrh otca zamietnuť. 19. Uvedené súd starostlivo posúdil a dospel k záveru, že tento návrh otca je za týchto okolnosti podaný ako neodôvodnený, nedostatočne osvedčený do takej miery, aby mohol súd jeho návrhu vyhovieť. Z týchto dôvodov súd návrh otca v celom rozsahu zamietol. 20. Zároveň súd opätovne apeluje na rodičov, že je namieste , aby si uvedomili ich postavenie a roly v živote dieťaťa, akú ujmu vzájomným nerešpektovaním sa a konfliktami medzi sebou navzájom, spôsobujú maloletému a aké to môže mať následky v živote ich vlastného dieťaťa. Rodičia svojim správaním nesledujú najlepší záujem maloletého, ale skôr sledujú svoje vlastné záujmy a do ich konfliktu je zatiahnutý maloletá A.. 21. Na záver súd udáva, že otázkou vykonania pohovoru s maloletým A., či prípadne nariadenia ďalšieho výchovného opatrenia spočívajúcom v poskytnutí psychologickej pomoci rodičom a maloletému sa súd bude zaoberať vo veci samej v konaní vedenom pod sp. zn. 19P/2/2025. 22. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 52 CMP. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bardejov, písomne v štyroch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, f) spisová značka tohto konania (§ 127 ods. 1 C.s.p.). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.