Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Bardejov 1C/30/2025 8225201042 17. 04. 2025 JUDr. Tomáš Dulina ECLI:SK:OSBJ:2025:8225201042.1
Uznesenie Okresný súd Bardejov v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, zastúpeného: JUDr. Ing. Damián Onufer, advokát, so sídlom Martina Granca 3618/44, Bratislava, IČO: 55 498 728, proti žalovanej: E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: I. Súd u k l a d á žalovanej povinnosť zdržať sa prevodu vlastníckeho práva, zriadenia záložného práva, zriadenia vecného bremena alebo iného práva tretích osôb alebo iného spôsobu nakladania s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v okrese Bardejov, obec E., katastrálnom území E., evidovanými ako: ? parcela registra „C“ číslo 111/3 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 272 m2, ktorá je zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX a ? stavba - rodinný dom, súpisné číslo XX, postavený na parcele registra „C“ číslo 111/2 a parcela registra „C“ číslo 111/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 374 m2, obidve nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX, a to na obdobie 30 dní, počnúc právoplatnosťou rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 2C/9/2023 143 zo dňa 29.02.2024 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 5Co/45/2024 – 232 zo dňa 20.03.2025. II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu 100 %, o výške ktorých po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. odôvodnenie: 1. Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.04.2025 domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zdržať sa prevodu vlastníckeho práva, zriadenia záložného práva, zriadenia vecného bremena alebo iného práva tretích osôb alebo iného spôsobu nakladať s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v okrese Bardejov, obci E., katastrálnom území E.: a. parcela registra „C“ číslo 111/3 o výmere 272 m2 - zastavaná plocha a nádvorie , ktorá je zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, a b. stavba - rodinný dom, súpisné číslo XX, postavený na parcele registra „C“ číslo 111/2 a parcela registra „C“ číslo 111/2 o výmere 374 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, všetko zapísané na liste vlastníctva č. XXX, a to až do právoplatnosti skončenia konania vo veci samej. Zároveň si voči žalovanej uplatnil nárok na náhradu trov konania. 2. Podaný návrh odôvodnil tým, že medzi stranami je na Okresnom súde Bardejov vedené konanie o určenie neúčinnosti právnych úkonov pod sp. zn. 2C/9/2023. Platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 18. 8. 2021, vydanom v upomínacom konaní vedenom pod sp. zn. 9Up/543/2021, právoplatnom a vykonateľnom dňa 21. 9. 2021, bola E. F., narodenému dňa XX.X.XXXX,
trvale bytom E. XX, XXX XX E., G. H. („dlžník“), uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi ako jeho veriteľovi pohľadávku vo výške istiny 11 500,- Eur, a to spolu s úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 11 000,Eur od 24. 2. 2021 do zaplatenia, úrokom z omeškania 9,00 % ročne zo sumy 500,- Eur od 2. 4. 2020 do zaplatenia, úrokom z omeškania 9,00 % ročne zo sumy 2 000,- Eur od 2. 4. 2020 do 23. 8. 2020, nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky 40,- Eur, nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky 675,38 Eur, a náhradou trov tohto upomínacieho konania vo výške 1 020,38 Eur. Nakoľko dlžník žalobcovi neuhradil túto judikovanú pohľadávku, a to ani v jej časti, tak žalobca dňa 1.10.2021 podal na Okresný súd Banská Bystrica návrh na vykonanie exekúcie celej tejto pohľadávky. Dňa 18. 10. 2021 Okresný súd Banská Bystrica vo veci vydal poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi B. I. D. („poverený súdny exekútor“). Predmetné exekučné konanie sa u tohto povereného súdneho exekútora do dnešného dňa vedie pod sp. zn. 290EX 1244/21. Poverený súdny exekútor po vykonaní lustrácie majetku dlžníka ako povinného zistil, že dlžník má vo vlastníctve nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. E., zapísané na LV číslo XXX, vedenom Okresným úradom Bardejov, katastrálny odbor, ako (I.) rodinný dom, súpisné číslo XX, postavený na parcele CKN číslo 111/2, (II.) parcela CKN číslo 111/2 o výmere 374 m2, zastavaná plocha a nádvorie („Nehnuteľnosti“); pričom dlžník je bezpodielovým spoluvlastníkom predmetných Nehnuteľností. V priebehu exekučného konania, predtým ako bolo zriadené exekučné záložné právo k Nehnuteľnostiam, došlo k bezodplatnému scudzeniu Nehnuteľností dlžníka v prospech žalovanej, ktorá je dcérou dlžníka. Exekučnou činnosťou poverený súdny exekútor zistil, že dlžník nemá iný postihnuteľný majetok, ktorý by postačoval na uspokojenie pohľadávky žalobcu. Žalovaná v predmetnom konaní o neúčinnosť bezodplatného prevodu Nehnuteľností nepreukázala, že z jej strany bola vynaložená náležitá starostlivosť na spoznanie úmyslu dlžníka ukrátiť žalobcu ako svojho veriteľa a v nadväznosti na uvedené podanej žalobe vyhovel rozsudkom zo dňa 29.02.2024. Voči rozsudku podala žalovaná dňa 9.4.2024 odvolanie, v ktorom iba recyklovala svoje doterajšie skutkové tvrdenia a súdu namietala, že dospel k nesprávnym právnym záverom. Žalobca sa dňa 10.12.2024 obrátil na tunajší súd s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorému súd uznesením zo dňa 2.1.2025, sp. zn. 3C/70/2024-50, právoplatným dňa 31.3.2025 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 6.3.2025, sp. zn. 6Co/7/2025-86, vykonateľným dňa 14.1.2025, v plnom rozsahu vyhovel a nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanej uložil zákaz nakladania s nehnuteľnosťami. Krajský súd v Prešove rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil rozsudkom zo dňa 20.3.2025, sp. zn. 5Co/45/2024 – 229. Predmetné rozhodnutie Krajského súdu v Prešove potvrdzuje oprávnenosť podanej žaloby žalobcu voči žalovanej a s konečnou platnosťou rieši otázku odporovateľnosti sporných právnych úkonov. Žalobca má v tejto súvislosti za to, že toho času pretrváva obava, že exekúcia bude ohrozená, a to z viacerých dôvodov. Považuje preto za nevyhnutné, aby sa žalovanej uložila povinnosť zdržať sa nakladania s Nehnuteľnosťami aj na primeraný čas po skončení konania vedeného na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 2C/9/2023. V prvom rade je potrebné poznamenať, že právoplatnosťou rozhodnutia vo veci samej sa skončí trvanie neodkladného opatrenia nariadeného uznesením tunajšieho súdu zo dňa 2.1.2025, sp. zn. 3C/70/2024, a teda žalovaná bude opäť oprávnená plne disponovať s Nehnuteľnosťami. Predmetné súdne konanie sa viedlo práve z dôvodu, že medzi Dlžníkom a žalovanou bola uzavretá darovacia zmluva, ktorej skutočným účelom bolo zmariť uspokojenie žalobcu ako veriteľa Pohľadávky. Z tohto konania žalovanej dôvodne vyplýva, že by v záujme ochrániť majetok svoj ako i majetok svojho otca (Dlžníka), mohla opätovne pristúpiť k obdobnému úkonu a Nehnuteľnosti zo svojej dispozície po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej previesť na inú osobu. Zo skutočností zistených počas konania na tunajšom súde, sp. zn. 2C/9/2023, výsluchmi žalovanej a svedkov, vyplýva dôvodná obava, že by takouto osobou mohla byť sestra žalovanej, keďže medzi ňou, žalovanou a ich rodičmi má existovať dohoda, že žalovaná na ňu prevedie polovicu Nehnuteľností. Ak by k uvedenému došlo, tak by uspokojenie Pohľadávky exekúciou Nehnuteľností na základe právoplatného rozsudku vydaného v tomto konaní nebolo možné. Exekúciu by v tom prípade síce bolo možné viesť na iný majetok žalovanej, a to do výšky hodnoty majetku predstavujúceho prospech z pôvodne odporovaného právneho úkonu, to ale predpokladá existenciu ďalšieho vykonateľného súdneho rozhodnutia, ukladajúceho adresátovi odporu povinnosť na náhradu v zmysle § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka, a teda žalobca by bol nútený podať ďalšiu žalobu, aby sa tak domáhal uspokojenia svojej Pohľadávky, čo by viedlo k ďalšiemu neefektívnemu množeniu súdnych sporov. Žalobca nemá vedomosť o žiadnom ďalšom majetku žalovanej, ktorý by toho času postačoval na úhradu Pohľadávky. V tejto súvislosti je preto neisté, či by sa jej úhrady domohol aj v prípade, ak by bol úspešný v prípadnom spore so žalovanou v zmysle § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka. Odhliadnuc od vyššie uvedeného, žalobca sa dozvedel, že dňa 31.3.2024 bol podaný návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, týkajúci sa nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej, ktorá je predmetom konania sp. zn. 2C/9/2023, ako aj nariadeného neodkladného opatrenia zo dňa 2.1.2025, sp. zn. 3C/70/2024.21. Jedná sa o parcelu registra „C“, parc. číslo 111/2,
o výmere 374 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, zapísanú na LV č. XXX, nachádzajúcu sa v okrese Bardejov, obec E., k. ú. E. („F. XXX/X“). Na dotknutej Parcele 111/2 je postavená stavba - rodinný dom, súpisné číslo 36.22. Predmetné konanie sa na Okresnom úrade Bardejov, katastrálny odbor, vedie pod č. k. V-634/2025, na základe právneho titulu - zámennej zmluvy. Je zrejmé, že zmenou vlastníctva pozemku pod rodinným domom bude značne sťažené aj prípadné speňaženie tejto stavby v rámci prípadného núteného výkonu rozhodnutia. Žalobca má za to, že práve to žalovaná sleduje zámenou dotknutej Parcely 111/2. Podľa žalobcu je z načasovania podania návrhu na vklad taktiež zrejmé, že sa snaží dosiahnuť, aby príslušný okresný úrad návrhu mohol vyhovieť bezodkladne po tom, ako sa skončí trvanie neodkladného opatrenia súdu nariadeného uznesením zo dňa 2.1.2025, sp. zn. 3C/70/2024, ktoré žalovanú v prevode obmedzuje. Toto konanie žalovanej jednoznačne preukazuje, že je ochotná urobiť akýkoľvek právny úkon, aby zmarila vymoženie Pohľadávky žalobcu a tak „ochránila“ majetok vlastný ako aj Dlžníka pred jeho postihnutím. Je preto tiež dôvodné predpokladať, že pristúpi k obdobným krokom aj u ďalšieho majetku, ktoré môže žalobca výkonom rozhodnutia postihnúť. Z vyššie uvedených dôvodov je zrejmé, že exekúcia Pohľadávky je bezprostredne ohrozená. Ak sa žalovanej neuloží povinnosť zdržať sa nakladania s Nehnuteľnosťami aj po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (2C/9/2023) aspoň do času, kým bude príslušný súdny exekútor schopný vykonať úkony, ktoré tento majetok zabezpečia pre výkon exekúcie, je pravdepodobné, že exekútor už nebude mať čo exekvovať. Žalobca z procesnej opatrnosti vo vyššie uvedenej súvislosti uvádza, že možnosť dosiahnutia sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením je v tomto prípade vylúčená, keďže by nebola splnená jedna zo základných zákonných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podľa § 343 ods. 1 CSP, keďže Nehnuteľnosti nie sú vo vlastníctve Dlžníka ale vo vlastníctve žalovanej. Z toho dôvodu sa vo veci domáha nariadenia neodkladného opatrenia. 3. Žalobca k návrhu priložil rozsudok Okresného súdu Bardejov č.k. 2C/9/2023 – 143 zo dňa 29.02.2024, uznesenie Okresného súdu Bardejov č.k. 3C/70/2027 – 50 zo dňa 02.01.2025, zápisnice o pojednávaní Okresného súdu Bardejov vo veci sp.zn. 2C/9/2023 zo dňa 11.01.2024 a 29.02.2024, výpis z LV č. XXX pre k.ú. E., správu B. I. D., súdnej exekútorky o stave exekučného konania a platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 9Up/543/20201 zo dňa 18.08.2021. 4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 6. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami. 7. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 8. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 9. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 10. Podľa § 338 CSP ak bolo neodkladné opatrenie nariadené po skončení konania vo veci samej alebo ak skôr nariadené neodkladné opatrenie trvá aj po skončení konania vo veci samej, súd uznesenie o neodkladnom opatrení na návrh zruší, ak a) vzhľadom na stav exekučného konania už nie je potrebné alebo b) navrhovateľ mohol podať návrh na vykonanie exekúcie, ale tak v primeranom čase neurobil. 11. Podľa § 42a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho
vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený. 12. Podľa § 42a ods. 2 OZ odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať. 13. Podľa § 42b ods. 1 OZ právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou. 14. Podľa § 42b ods. 2 OZ právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech. 15. Podľa § 42b ods. 4 OZ právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech. 16. Podľa § 116 OZ blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. 17. V prejednávanej veci súd konal a rozhodoval o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako o návrhu podanom po vydaní rozhodnutia vo veci samej (o určenie právnej neúčinnosti právnych úkonov) pred nadobudnutím jeho právoplatnosti, ktorá vec je na tunajšom súde vedená pod sp.zn. 2C/9/2023. 18. Žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha, aby bola žalovanej uložená povinnosť zdržať sa prevodu vlastníckeho práva, zriadenia záložného práva, zriadenia vecného bremena alebo iného práva tretích osôb alebo iného spôsobu nakladať s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v okrese Bardejov, obci E., katastrálnom území E.: a. parcela registra „C“ číslo 111/3 o výmere 272 m2 - zastavaná plocha a nádvorie , ktorá je zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, a b. stavba - rodinný dom, súpisné číslo XX, postavený na parcele registra „C“ číslo 111/2 a parcela registra „C“ číslo 111/2 o výmere 374 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, všetko zapísané na liste vlastníctva č. XXX, a to na obdobie 30 dní počnúc právoplatnosťou rozhodnutia vo veci samej za účelom poskytnutia časového priestoru príslušnému súdnemu exekútorovi na vykonanie úkonov smerujúcich k zabezpečeniu exekvovateľného majetku dlžníka žalobcu vrátane majetku žalovanej prevedeného právnym úkonom, ktorý je vo vzťahu k žalobcovi právne neúčinným. 19. Z predloženého platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 18.08.2021 sp.zn. 9Up/543/2021, právoplatného a vykonateľného dňa 21.09.2021 vyplýva, že súd žalobcovi priznal voči otcovi žalovanej – E. F. nárok na zaplatenie sumy 11 500 eur s príslušenstvom a trov konania. 20. Dňa 04.11.2021 bola uzavretá darovacia zmluva medzi darcami: E. F., nar. XX.XX.XXXX a PaeDr. B. F., nar. XX.XX.XXXX a obdarovanou E. F., ktorej predmetom bol bezodplatný prevod nehnuteľností: 1/ rodinný dom, súpisné č. XX, postavený na parcele CKN č. 111/2 o výmere 374 m2 – zastavaná plocha a nádvorie a 2/ parcela CKN č. 111/2 o výmere 374 m2 – zastavaná plocha a nádvorie, evidované na LV č. XXX, k.ú. E.. 21. Dňa 04.11.2021 bola uzavretá darovacia zmluva medzi darcom E. F., nar. XX.XX.XXXX a obdarovanou E. F., ktorej predmetom bol bezodplatný prevod nehnuteľností, a to parcely CKN č. 111/3 o výmere 272 m2 – zastavaná plocha a nádvorie, evidovanej na LV č. XXXX, k.ú. E.. 22. Podľa listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. E. je žalovaná výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti, a to parcely registra „C“ č. 111/3 o výmere 272 m2 – zastavaná plocha a nádvorie. Titulom nadobudnutia je darovacia zmluva zo dňa 04.11.2021 – V 3352/2021 zo dňa 08.11.2021.
23. Podľa listu vlastníctva č. XXX pre k.ú. E. je žalovaná výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, a to parcely registra „C“ č. 111/2 o výmere 374 m2 – zastavaná plocha a nádvorie a stavby – rodinného domu súpisné číslo XX postaveného na parcele č. 111/2. Titulom nadobudnutia je darovacia zmluva zo dňa 04.11.2021 – V 3351/2021 zo dňa 08.11.2021. Na predmetnom LV č. XXX pre k.ú. E. je ohľadom parcely CKN č. 111/2 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 374 m2 vyznačená plomba na základe V-634/2025 (Zámenná zmluva). 24. Podľa predloženej správy poverenej súdnej exekútorky zo dňa 11.01.2023 vydanej v exekučnej veci vedenej pod 290EX 1244/21, povinný E. F. nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti. Zistené boli dva účty v banke, pričom na prvom predstavuje účtovný zostatok sumu 0 eur, na druhom účte je evidovaný zostatok 159 eur. Na obidvoch účtoch povinného je vedená rezervácia na sumu 30 944,81 eur. Povinný je vlastníkom traktora, nie je poberateľom dôchodku, úrazovej renty, dávky v nezamestnanosti, nemocenskej dávky a je zamestnaný v Daniel Trans s.r.o. Povinný má centrálnom registri exekúcií vedený ďalší záznam, podľa ktorého je pod sp.zn. EX 290 487/22 poverenou súdnou exekútorkou vymáhaná pohľadávka VÚB, a.s. proti povinnému vo výške 31 157,70 eur s príslušenstvom. 25. Okresný súd Bardejov rozsudkom č.k. 2C/9/2023 – 143 zo dňa 29.02.2024 vo veci samej rozhodol nasledovne: I. Súd u r č u j e , že darovacia zmluva, ktorá bola dňa 04.11.2021 uzavretá medzi darcom E. F., rodeným F., nar. XX.XX.XXXX a obdarovanou E. F., H. F., nar. XX.XX.XXXX, na základe ktorej bol Okresným úradom Bardejov, katastrálnym odborom pod číslom V 3352/2021 dňa 08.11.2021 povolený vklad vlastníckeho práva v prospech žalovanej ako obdarovanej k nehnuteľnosti - parcele registra „C“ číslo 111/3 o výmere 272 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, v celosti, ktorá je zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, okres J., obec E., katastrálne územie E., je voči žalobcovi p r á v n e n e ú č i n n á. II. Súd u r č u j e , že darovacia zmluva, ktorá bola dňa 04.11.2021 uzavretá medzi darcami E. F., rodeným F., nar. XX.XX.XXXX a PaeDr. B. F., rodenou F., nar. XX.XX.XXXX a obdarovanou E. F., H. F., nar. XX.XX.XXXX, na základe ktorej bol Okresným úradom Bardejov, katastrálnym odborom pod číslom V 3351/2021 dňa 08.11.2021 povolený vklad vlastníckeho práva v prospech žalovanej ako obdarovanej k nehnuteľnostiam - stavbe - rodinnému domu, súpisné číslo XX, postavenému na parcele registra „C“ číslo 111/2 a k parcele registra „C“ číslo 111/2 o výmere 374 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, v celosti, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXX, okres J., obec E., katastrálne územie E., je voči žalobcovi právne neúčinná. III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 26. Predmetný rozsudok doposiaľ nenadobudol právoplatnosť v dôsledku odvolania žalovanej, o ktorom rozhodol Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k. 5Co/45/2024 – 232 zo dňa 20.03.2025, ktorý doposiaľ nenadobudol právoplatnosť, a to tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. 27. Tunajší súd uznesením č.k. 3C/70/2025 – 50 zo dňa 02.01.2025 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 6Co/7/2025 – 86 zo dňa 06.03.2025 právoplatným dňa 31.03.2025 rozhodol nasledovne: I. Súd u k l a d á žalovanej povinnosť zdržať sa prevodu vlastníckeho práva, zriadenia záložného práva, zriadenia vecného bremena alebo iného práva tretích osôb alebo iného spôsobu nakladania s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v okrese Bardejov, obec E., katastrálnom území E., evidovanými ako: · parcela registra „C“ číslo 111/3 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 272 m2, ktorá je zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX a · stavba - rodinný dom, súpisné číslo XX, postavený na parcele registra „C“ číslo 111/2 a parcela registra „C“ číslo 111/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 374 m2, obidve nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX,
a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bardejov pod spisovou značkou 2C/9/2023. II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu 100 %, o výške ktorých po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 28. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnej úpravy pomerov sporových strán alebo obava z ohrozenia z exekúcie. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov, resp. obavu z ohrozenia exekúcie, pričom tieto musia byť takého charakteru, že ak by k neodkladnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku alebo stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. len s veľkými obtiažami. Je nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti hodnoverne osvedčujúce záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. 29. V rámci civilného sporového konania je nariadenie neodkladného opatrenia možné iba na návrh a za splnenia zákonných predpokladov. Keďže súd rozhoduje v pomerne krátkej lehote podľa § 328 ods. 2 CSP a spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, z procesného hľadiska je zásadným determinantom obsah samotného návrhu. Náležitosti návrhu vymedzuje priamo § 326 CSP. Vo vzťahu k uvedeným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia pritom zákon výslovne vyžaduje, aby navrhovateľ uviedol opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. 30. Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí teda súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľa odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Požiadavka odôvodnenosti bezprostredne súvisí s vecnou argumentáciou a netýka sa dokazovania v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré má povahu osvedčovania. 31. Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. To predstavuje argumentačnú líniu v zmysle zákonom vyžadovaného „odôvodnenia“. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť, čo z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje intenzitu plnohodnotného dokazovania v zmysle § 185 a nasl. CSP. Takýto procesný postup je zákonom aprobovaný a typický iba pre zisťovanie relevantných skutočností v rámci konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia (§ 344 CSP). 32. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či: a. je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b. navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c. uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti) d. navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e. právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), f. sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP). 33. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych vzťahov. Regulácia faktických pomerov je z povahy veci vylúčená. Súčasne je nevyhnutné zohľadniť, že neodkladným opatrením nemožno upraviť pomery spätne. Právne účinky uznesenia o nariadení
neodkladného opatrenia smerujú vždy do budúcnosti. To platí aj v prípade, ak z hmotného práva vyplýva možnosť priznania určitého nároku alebo uloženia povinnosti za predchádzajúce obdobie. 34. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery, či hrozby ohrozenia exekúcie je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu (napr. v konaní o ochranu proti nekalej súťaži, v odporovacom konaní, v konaniach o ochranu vlastníckeho práva a pod.). 35. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. 36. Medzi žalobcom a žalovanou je vo veci samej vedený na Okresnom súde Bardejov pod sp.zn. 2C/9/2023 spor o neúčinnosť darovacích zmlúv, ktorými otec žalovanej E. F. (sčasti spoločne s matkou žalovanej) previedol na žalovanú vlastnícke právo k nehnuteľnostiam špecifikovaným vyššie. V konaní vo veci samej nebolo sporné, že medzi zmluvnými stranami existuje príbuzenská väzba, kedy žalovaná je dcérou obidvoch darcov. Konanie vo veci samej doposiaľ nebolo právoplatne skončené, pričom súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 29.02.2024, ktorý napadla odvolaním žalovaná, vyhovel podanej žalobe o určenie právnej neúčinnosti právnych úkonov a toto rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím odvolacieho súdu, ktoré doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť. 37. Ako vyplýva z odôvodnenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, žalobca žiada o nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanej z dôvodu, že je daná dôvodná obava, že výkon súdneho rozhodnutia bude ohrozený, keďže žalovaná ako výlučný vlastník, môže po blížiacom sa nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, čím dôjde k zániku neodkladného opatrenia nariadeného uznesením tunajšieho súdu uznesením č.k. 3C/70/2024 – 50 zo dňa 02.01.2025, s nehnuteľnosťami vlastnícky disponovať, čím zmarí uspokojenie pohľadávky žalobcu v exekúcii vedenej voči jeho dlžníkovi – Jánovi Prokopovičovi. V prejednávanej veci smeruje návrh na nariadenie neodkladného opatrenia k odvráteniu hrozby zmarenia exekúcie vedenej na exekútorskom úrade Mgr. Viery Lesňákovej pod sp.zn. 290EX 1244/21, a to uložením zákazu nakladania s označenými nehnuteľnosťami s vymedzením spôsobov, na ktoré sa má zákaz nakladania vzťahovať, a to na obdobie pokým súdny exekútor nevykoná príslušné úkony exekučného konania za účelom zabezpečenia majetku žalovanej, u ktorého je daný dôvodný predpoklad, že bol dlžníkom žalobcu prevedený žalovanej odporovateľným právnym úkonom. 38. Neodkladné opatrenie má byť výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť len vtedy, ak je potrebné dočasne upraviť pomery medzi stranami sporu s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie súdu vo veci samej alebo zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie vykonateľného súdneho rozhodnutia. Pri obidvoch uvedených skupinách neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok žalobcu osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné. Žalobca musí osvedčiť, že obava z ohrozenia je reálna, teda že osoba, ktorej navrhuje uložiť nejakú povinnosť (alebo zákaz) neodkladným opatrením, koná tak (robí faktické a právne úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej, resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je to, že aj pri prípadnom osvedčení ohrozenia nároku žalobcu tu existuje potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu. 39. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla, avšak dočasná úprava pomerov strán v prípadoch, kedy strana podávajúca návrh na takéto rozhodnutie osvedčí naliehavosť potreby takéhoto postupu odrážajúcu nemožnosť vyčkať do konečného rozhodnutia vo veci samej, alebo zabezpečenie výkonu existujúceho, prípadne ešte nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia. Úpravou neodkladných opatrení je umožnené urýchlené a pružné riešenie takých situácií, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. Dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí byť zrejmá z jeho samotného obsahu, resp. aj z písomných dôkazov k nemu pripojených.
40. Procesné zabezpečenie má vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku, bez ohľadu na druh neodkladného opatrenia, keďže zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ani ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Jeho podstatou je totiž obmedzenie určitých práv a ukladanie subjektívnych povinností rozhodnutím súdu, a to vo vzťahu k slobodným a autonómnym právnym subjektom (porov. Števček M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1106 s.). 41. Hoci posúdenie úspešnosti osvedčenia podlieha špecifickým kritériám typickým pre inštitút neodkladného opatrenia, bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. Pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku, teda nároku vo veci samej, je žalobca povinný dosiahnuť tzv. hodnoverné osvedčenie (keďže zjavne nedôvodnému nároku nemožno poskytnúť predbežnú procesnú ochranu). Osvedčené skutočnosti majú preto spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z hľadiska hmotného a procesného práva legitimizuje vyhovujúci výrok a teda nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia (porov. Števček M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1106 s.). 42. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (Števček, M., Ficová, S. J., J. Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1092 s.). 43. V predmetnej veci vo vzťahu k požadovanému nariadeniu neodkladného opatrenia je potrebné pre úplnosť uviesť, že dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu obavy ohrozenia exekúcie v obdobných situáciách je potvrdená ustálenou rozhodovacou praxou slovenských súdov, napr. rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp.zn. 25Co/31/2019, v zmysle ktorého: „Prípadná exekúcia, by však mohla byť ohrozená, ak by žalovaný ešte pred právoplatným skončením konania o neúčinnosť právneho úkonu previedol sporné nehnuteľnosti na tretiu osobu, v ktorom prípade, by uspokojenie pohľadávky exekúciou predmetných nehnuteľností na základe právoplatného rozsudku vydaného v tomto konaní nebolo možné. Exekúciu by v tom prípade bolo možné viesť na iný majetok žalovaného (adresáta odporu), a to do výšky hodnoty majetku predstavujúceho prospech z pôvodne odporovaného právneho úkonu, čo však predpokladá existenciu ďalšieho vykonateľného súdneho rozhodnutia, ukladajúceho adresátovi odporu povinnosť na náhradu v zmysle § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka v časti vety za bodkočiarkou. Takýto postup by však bol značne neefektívny a viedol by len k množeniu súdnych sporov. Vzhľadom na uvedené je žiaduce, aby vo vlastníckych vzťahoch k predmetným nehnuteľnostiam nevznikali zmeny, pretože autoritatívne súdne rozhodnutie by sa mohlo stať problematické zrealizovať, pokiaľ by medzičasom nehnuteľnosť bola prevedená a jej vlastníctvo by svedčalo v prospech iného. Preto je daná potreba bezodkladnej úpravy pomerov nariadeným neodkladným opatrením, čím pominie hrozba zmarenia prípadnej exekúcie, dôjde k dočasnej stabilizácii pomerov a umožní sa ničím nerušené judikovanie súdu vo veci samej. Zároveň tým nedôjde ani k obmedzeniu, či ohrozeniu práv žalovaného k predmetným nehnuteľnostiam v neprimeranom rozsahu, nakoľko žalovaný nebude žiadnym spôsobom obmedzovaný v ich bežnom užívaní.“. 44. Súd zároveň poukazuje na právny názor vyjadrený v uznesení Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 5Co/278/2014 zo dňa 30.04.2014, s ktorým sa v predmetnej veci plne stotožňuje: „Odvolací súd sa stotožňuje s tvrdením navrhovateľa, že zásadne nie je podmienkou na nariadenie predbežného opatrenia, aby preukázal a osvedčil odporkynin úmysel nehnuteľnosť ďalej scudziť resp. zaťažiť. Navrhovateľ v tomto smere správne argumentoval tým, že jeho možnosť osvedčiť vnútorný vzťah osoby k budúcej právnej skutočnosti je vzhľadom na plynutie lehôt stanovených zákonom na nariadenie predbežného opatrenia absolútne nereálna. Odvolací súd v tomto smere poznamenáva, že ak by sa
vyčkávalo na prejavenie úmyslu odporkyne nehnuteľnosť scudziť, mohlo by dôjsť k jej ďalšiemu prevodu, po realizácii ktorého by sa právne postavenie navrhovateľa zhoršilo do takej miery, že by bolo otázne, či sa mu ešte oplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu v konaní vo veci samej. Pokiaľ teda okresný súd založil svoje rozhodnutie aj na tom, že navrhovateľ nepreukázal úmysel odporkyne nehnuteľnosť scudziť či zaťažiť, tento jeho záver nepovažuje odvolací súd za správny.“. 45. S prihliadnutím na predmet konania vo veci samej, ktorým je určenie právnej neúčinnosti právneho úkonu, je dôvodné v záujme skončenia predmetného konania a na zabezpečenie riadneho vedenia exekúcie na odporovateľným právnym úkonom prevedený majetok na istý čas obmedziť právo žalovanej nakladať s nehnuteľnosťami za účelom dočasného vyriešenia vzťahu medzi stranami tak, aby mohla byť trvalo vyriešená otázka neúčinnosti predmetného právneho úkonu a s tým súvisiaca otázka výkonu exekúcie na odporovateľným právnym úkonom prevedenom majetku, s poukazom na čo možno považovať zásah do vlastníckeho práva žalovanej za primeraný uvedenému účelu. Nepochybne vydaním neodkladného opatrenia nedôjde k podstatnejšiemu zásahu, prípadne ohrozeniu žalovanej, avšak nevydaním neodkladného opatrenia by mohlo, v prípade pozitívneho rozhodnutia vo veci samej, dôjsť práve k neprimeranému zásahu do práv žalobcu, pokiaľ by žalovaná nakladala s uvedenou nehnuteľnosťou (porov. uznesenie Krajského súdu v Trnave, sp.zn. 11Co/208/2012 zo dňa 12.06.2012). 46. Zámer dispozície s nehnuteľnosťou zapísanou do katastra nehnuteľností sa dá osobe nezúčastnenej na takejto dispozícii zistiť spravidla až keď takáto dispozícia nastane (plomba), alebo až po jej realizovaní (zavkladovanie). Pokiaľ má byť ochrana pred nežiaducou dispozíciou s nehnuteľnosťou poskytnutá formou predbežného opatrenia účinne, nemožno vyčkávať na stav, kedy sa takáto dispozícia stane pre nezúčastnenú osobu zrejmá, pretože jej potom predbežným opatrením už nemožno spravidla zabrániť (uznesenie Krajského súdu v Trenčíne, sp.zn. 17Co/255/2016 zo dňa 24.05.2016). 47. Zákonnému pojmu „vymáhateľná pohľadávka“ zodpovedá taká pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní. Citované ust. § 42a ods. 1 OZ a v ňom uvedené prídavné meno „vymáhateľný“ nie je možné interpretovať tak, že právo veriteľa uplatniť odporovaciu žalobu sa spája len s pohľadávkou priznanou vykonateľným rozhodnutím (exekučným titulom), ale tak, že ide o vymáhateľnú pohľadávku, teda takú, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní. 48. V zmysle vyššie citovaných hmotnoprávnych ustanovení súd konštatuje, že v predmetnej veci je daná aktívna a pasívna legitimácia strán. 49. Po oboznámení sa so žalobou o určenie odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 42a ods. 2 OZ, podanou na tunajší súd dňa 03.03.2023, s ďalším obsahom súdneho spisu vedeného na tunajšom súde pod sp.zn. 2C/9/2023, s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a s pripojenými listinami súd dospel k záveru, že o predmetnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 50. Rozhodujúce skutočnosti uvedené žalobcom odôvodňujúce potrebu odvrátenia hrozby zmarenia exekúcie formou neodkladného opatrenia, má súd za dostatočne osvedčené na základe pripojených listín ako aj na základe listín predložených v konaní vo veci samej, ktorými žalobca hodnoverne osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, teda je splnený aj predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia tým, že sledovaný účel v tomto prípade nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením a je tiež zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa žalobca domáha. 51. Je zrejmé že po vydaní platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 18.08.2021 sp.zn. 9Up/543/2021, právoplatného a vykonateľného dňa 21.09.2021, ktorým bol otec žalovanej – E. F. zaviazaný na plnenie voči žalobcovi, došlo k prevodu predmetných nehnuteľností z otca žalovanej na žalovanú dňa 04.11.2021 uzavretím darovacích zmlúv a k zavkladovaniu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech žalovanej. Tunajší súd vo veci vedenej pod sp.zn. 2C/9/2023 judikoval odporovateľnosť právnych úkonov, ktorými dlžník žalobcu previedol na žalovanú nehnuteľnosti, s ktorých nakladaním navrhuje žalobca žalobkyňu obmedziť podaným návrhom. Aj keď rozhodnutie súdu prvej inštancie doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť, jeho právoplatnosť možno v súčasnosti s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou predpokladať, nakoľko k tejto dôjde doručením písomného vyhotovenia potvrdzujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu, ktoré je súčasťou spisového materiálu.
52. Za veľmi významné súd v predmetnej veci považuje to, že žalovaná je v súčasnosti obmedzená v nakladaní s vyššie označenými nehnuteľnosťami neodkladným opatrením nariadeným uznesením tunajšieho súdu č.k. 3C/70/2024 – 50 zo dňa 02.01.2025 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 6Co/7/2025 – 86 zo dňa 06.03.2025, vykonateľným dňa 14.01.2025 a právoplatným dňa 31.03.2025. Trvanie tohto neodkladného opatrenia súd limitoval dátumom právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, ktorú je možné predpokladať v krátkom časovom horizonte, čím dôjde k zániku obmedzenia žalovanej v nakladaní s nehnuteľnosťami, teda k voľnej dispozícii žalovanej s predmetnými nehnuteľnosťami. 53. Súd mal v predmetnej veci za osvedčené, že ohľadom jednej z nehnuteľností, ktoré boli žalovanej prevedené (neprávoplatne) judikovaným odporovateľným právnym úkonom (parc. CKN č. 111/2 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 374 m2), došlo zo strany žalovanej k nakladaniu s nehnuteľnosťou (zámenná zmluva), a to napriek výslovnému zákazu nakladania (aj) s touto nehnuteľnosťou, súdom nariadeným neodkladným opatrením (!). Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa nerešpektuje právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu o obmedzení nakladania s nehnuteľnosťami, čím má súd zhodne s názorom žalobcu za osvedčené to, že v prejednávanej veci je daná dôvodná obava, že exekúcia pohľadávky žalobcu voči jeho dlžníkovi (E. F.) bude ohrozená tým, že žalovaná môže nakladaním s nehnuteľným majetkom prevedeným odporovateľnými právnymi úkonmi, zmariť uspokojenie pohľadávky žalobcu v exekúcii vedenej voči povinnému E. F., a to predajom nehnuteľností, ktoré boli žalovanej prevedené odporovateľnými právnymi úkonmi. 54. Prevodom nehnuteľností, ktorých sa týka judikovaná odporovateľnosť zmluvy o prevode vlastníckeho práva by došlo k stavu, kedy by sa žalobca musel voči žalovanej domáhať novou žalobou vydania plnenia, ktoré žalovaná následným prevodom získala, čo súd považuje za neefektívne a nehospodárne, spôsobujúce ohrozenie a oddialenie uspokojenia pohľadávky žalobcu a v neposlednom rade vznik ďalších trov v nemalej výške. 55. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že nateraz v tomto štádiu konania, vychádzajúc aj z dokazovania vykonaného vo veci samej, by bolo predčasné tvrdiť, že nárok uplatňovaný žalobcom vo veci samej o určenie neúčinnosti právneho úkonu, je očividne vylúčený. Vo veci samej sa totiž žalobca domáha určenia právnej neúčinnosti právnych úkonov voči nemu, a to darovacích zmlúv, uzavretých medzi darcom - otcom žalovanej a obdarovanou žalovanou, ktorý nárok žalobca odôvodňuje tým, že disponuje vymáhateľnou pohľadávkou voči otcovi žalovanej. Súd prvej inštancie v konaní vo veci samej dospel rovnako ako odvolací súd k záveru o právnej neúčinnosti predmetných právnych úkonov voči žalobcovi, pričom v súčasnosti prebieha doručovanie potvrdzujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu vo veci samej. Súd je toho názoru, že v danom prípade je splnená i druhá zo základných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to osvedčenie, že existuje obava, že prípadná exekúcia bude ohrozená. Vo veci samej sa žalobca domáha určenia neúčinnosti právneho úkonu, čo znamená, že v prípade (pravdepodobného) úspechu jeho žaloby, by bol odporovateľný právny úkon (darovacie zmluvy) voči veriteľovi (žalobcovi) relatívne neúčinné, čo znamená, že žalobca ako veriteľ by sa mohol na základe právoplatného rozsudku domáhať uspokojenia svojej pohľadávky z predmetu sporných právnych úkonov. Právoplatný rozsudok v odporovom konaní sa totiž vzťahuje na konkrétny exekvovateľný majetok, a nie na osobu žalovanej (§ 42b ods. 2 OZ), ktorá sa nestáva povinnou v exekúcii, ale právne účinky úspešného odporu sa prejavia voči žalovanej v tom zmysle, že v rámci exekučného konania proti dlžníkovi, je povinná strpieť vedenie exekúcie (speňaženie) na predmet plnenia z odporovaného právneho úkonu, ktorého bola účastníkom. Veriteľ teda môže viesť proti povinnému dlžníkovi exekúciu za rovnakých podmienok, ako keby k spornému prevodu nedošlo iba s tým rozdielom, že exekúciou postihnutý majetok patrí osobe, ktorá mala z odporovaného právneho úkonu prospech, a ktorá je povinná takúto exekúciu strpieť (žalovaná). 56. Prípadná exekúcia, by však mohla byť ohrozená, ak by žalovaná ešte pred právoplatným skončením konania o určenie neúčinnosti právneho úkonu alebo aj po jeho právoplatnom skončení previedla sporné nehnuteľnosti na tretiu osobu, v ktorom prípade by uspokojenie pohľadávky exekúciou predmetných nehnuteľností na základe právoplatného rozsudku vydaného v tomto konaní nebolo možné. Exekúciu by v tom prípade bolo možné viesť na iný majetok žalovanej (adresáta odporu), a to do výšky hodnoty majetku predstavujúceho prospech z pôvodne odporovaného právneho úkonu, čo však predpokladá existenciu ďalšieho vykonateľného súdneho rozhodnutia, ukladajúceho adresátovi odporu povinnosť na
náhradu v zmysle § 42b ods. 4 OZ, v časti vety za bodkočiarkou. Takýto postup by však bol podľa názoru súdu značne neefektívny a viedol by len k množeniu súdnych sporov. 57. Vzhľadom na uvedené je žiaduce, aby vo vlastníckych vzťahoch k predmetným nehnuteľnostiam nevznikali zmeny, pretože autoritatívne súdne rozhodnutie by sa mohlo stať problematické zrealizovať, pokiaľ by medzičasom nehnuteľnosti boli prevedené a ich vlastníctvo by svedčilo v prospech iného. Preto je podľa názoru súdu daná hrozba zmarenia exekúcie a nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia dôjde k dočasnej stabilizácii pomerov a umožní sa ničím nerušený priebeh exekúcie voči E. F., a to vykonaním exekúcie predajom nehnuteľnosti. Zároveň tým nedôjde ani k obmedzeniu, či ohrozeniu práv žalovanej k predmetným nehnuteľnostiam v neprimeranom rozsahu, nakoľko žalovaná nebude žiadnym spôsobom obmedzovaná v ich bežnom užívaní. 58. Súd poukazuje na to, že z konštantnej rozhodovacej činnosti odvolacích súdov vyplýva, že práve v takomto type konaní (o odporovacej žalobe, pozn.) je nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa zabráni ďalším prevodom nehnuteľností, dôvodné - porovnaj napr. rozhodnutia Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11Co/208/2012, Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/278/2014, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 8Co/23/2015, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co/44/2015 a Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/255/2016. 59. Súd skúmal, či sú v predmetnej veci dané predpoklady na vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca osvedčil, že voči otcovi žalovanej ako zmluvnej strane odporovateľného právneho úkonu, má vymáhateľnú pohľadávku minimálne vo výške 11 500 eur s príslušenstvom, v súlade s § 42a OZ. Je osvedčené, že otec žalovanej darovacími zmluvami previedol uvedené nehnuteľnosti na žalovanú, čo sa javí ako konanie, ktorým sa zbavuje majetku, čím dochádza k zmareniu uspokojenia judikovanej pohľadávky žalobcu, čo vyplýva z predloženej správy súdneho exekútora. Pre úspech predmetnej žaloby o neúčinnosť právneho úkonu je potrebné splnenie predpokladov (ukrátenie veriteľa úkonom, včasnosť žaloby, blízky vzťah medzi dlžníkom a stranou ukracujúceho právneho úkonu). Žalobca osvedčil konanie otca žalovanej, ktoré by podstatnou mierou ovplyvňovalo jeho majetkové pomery. Žalobca tiež osvedčil konanie žalovanej, ktorá napriek nariadenému obmedzujúcemu neodkladnému opatreniu pristúpila k uzavretiu zámennej zmluvy, ktorá sa týka nehnuteľnosti, ktorá jej bola prevedená (neprávoplatne) judikovaným právnym úkonom. Zároveň súd z predložených listov vlastníctva zistil, že uvedená zámenná zmluva sa týka pozemku, na ktorom je postavený rodinný dom č. XX, ktorý bol žalovanej prevedený odporovateľným právnym úkonom, čo zvýrazňuje potrebu nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia, nakoľko platné a účinné uzavretie tejto zmluvy môže mať podstatný vplyv na realizovateľnosť exekúcie predajom nehnuteľností prevedených odporovateľným právnym úkonom a v neposlednom rade aj na ich hodnotu. 60. Z uvedeného je zrejmé, že bola osvedčená obava, že exekúcia bude ohrozená, a teda je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi sporovými stranami. Vzhľadom na uvedené skutočnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd vyhovel v plnom rozsahu. Procesnú zodpovednosť za výsledok konania (dôkazné bremeno - osvedčenie nároku) v tomto smere je výlučne na žalobcovi, ktorý navrhol nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré predstavuje výnimočný a mimoriadny prostriedok súdnej ochrany smerujúci najmä k bezodkladnej úprave pomerov strán sporu a k ovplyvneniu ich správania, predovšetkým k ochrane pred takým konaním, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá, a má za následok hrozbu alebo vznik škody na strane žalobkyni. 61. Veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, prioritne proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon (v danom prípade žalovaná), ako aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom, avšak v prípade prevodu tohto majetku žalovanou na tretie osoby má veriteľ právo odporovať právnemu úkonu len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi (por. § 42b ods. 3 a 4 OZ). Preto akýkoľvek prevod týchto nehnuteľností alebo ich zaťaženie má potenciál poškodiť veriteľa dlžníka, ktorý odporovateľný právny úkon urobil. Po právoplatnom skončení konania o určenie neúčinnosti právnych úkonov by bez nariadenia neodkladného opatrenia žalovanej nič nebránilo vykonaniu ďalšieho prevodu týchto nehnuteľností na tretie osoby, prípadne ich zaťaženiu alebo inému úkonu, ktorým by mohlo dôjsť k ohrozeniu prípadnej exekúcie pohľadávky žalobcu.
62. Nebezpečenstvo hroziacej ujmy je osvedčené už samotnou skutočnosťou, že v prípade ďalšieho prevodu nehnuteľností nebude možné dosiahnuť účel odporovacieho konania (docieliť neúčinnosť právneho úkonu, na základe ktorého dlžník, t. j. otec žalovanej realizoval prevod nehnuteľností). Neodkladné opatrenie má v predmetnej veci zabezpečiť to, aby sa nezmaril účel rozhodnutia vydaného vo veci samej. Vydaním neodkladného opatrenia nedôjde k podstatnejšiemu zásahu, prípadne ohrozeniu práv vlastníka nehnuteľnosti, avšak nevydaním neodkladného opatrenia by mohlo, v prípade (dôvodne predpokladaného) pozitívneho rozhodnutia vo veci samej, dôjsť práve k neprimeranému zásahu do práv žalobcu, pokiaľ by sa s nehnuteľnosťou nakladalo. Totiž nezabezpečená nehnuteľnosť môže byť kedykoľvek počas prebiehajúceho exekučného konania nielen špekulatívne prevedená na inú osobu, ale aj zaťažená iným právom tretej osoby (zriadenie záložného práva alebo vecného bremena). Dolózne zriadenie záložného práva na nehnuteľnosti dlžníka prakticky znemožňuje veriteľovi speňaženie nehnuteľnosti v exekučnom konaní, keďže exekúciu na záloh možno viesť iba vtedy, ak oprávneným je záložný veriteľ alebo ak záložný veriteľ s exekúciou súhlasí. Udelenie súhlasu od záložného veriteľa však oprávnený objektívne nemôže očakávať, keďže záložný veriteľ je v mnohých prípadoch blízkou osobou dlžníka fyzickej osoby (uznesenie Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 3Co/45/2024 zo dňa 26.09.2024). 63. Predloženými listinnými dôkazmi žalobca osvedčil pravdepodobnosť uplatneného nároku, pričom stupeň osvedčenia (nie vyčerpávajúceho preukázania) je pre nariadenie neodkladného opatrenia postačujúci. Žalobcom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvedené skutočnosti, ktoré v podstatnej miere osvedčil (t. j. javia sa ako pravdepodobné), zakladajú dôvodnosť obavy, že prípadná exekúcia jeho pohľadávky by bez jeho nariadenia mohla byť ohrozená. Účelom takéhoto neodkladného opatrenia je predovšetkým efektívne zastabilizovanie právneho stavu počas konania vo veci samej a nadväzujúceho exekučného konania, a to prostredníctvom obmedzujúcej poznámky, zapísanej na príslušnom liste vlastníctva v katastri nehnuteľností. 64. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, citované zákonné ustanovenia a citované súdne rozhodnutia má súd za to, že nariadením neodkladného opatrenia v navrhovanom znení možno dosiahnuť potrebnú dočasnú súdnu ochranu, ktorej sa žalobca domáha, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a vyhovel návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd poukazuje na to, že pri nariadení neodkladného opatrenia nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a v danom prípade má pre účely nariadenia neodkladného opatrenia súd za hodnoverne osvedčené (spravdepodobnené) skutočnosti, odôvodňujúce potrebu úpravy pomerov strán sporu v zmysle podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 65. Súd konštatuje, že účel navrhovaného neodkladného opatrenia nemožno dosiahnuť prípadným nariadením zabezpečovacieho opatrenia v zmysle podmienok stanovených v § 343 ods. 1 CSP, nakoľko prípadný návrh na zriadenie záložného práva by sa netýkal vecí vo vlastníctve dlžníka veriteľa (žalobcu). Nebolo totiž ani sporným, že žalobcom označené nehnuteľné veci sú vo výlučnom vlastníctve žalovanej, ktorá nie je vo vzťahu k žalobcovi v pozícii dlžníka. 66. Súd vyhradil počiatok trvania nariadeného neodkladného opatrenia na dátum, kedy nadobudne právoplatnosť rozhodnutia vo veci samej (o určenie právnej neúčinnosti právnych úkonov). Do tohto okamihu je žalovaná obmedzená v nakladaní so spornými nehnuteľnosťami uznesením tunajšieho súdu Bardejov č.k. 3C/70/2024 – 50 zo dňa 02.01.2025. Potrebu kontinuity neodkladných opatrení obmedzujúcich žalovanú v nakladaní so spornými nehnuteľnosťami zvýrazňuje aktuálne evidovaná plomba na LV č. XXX (V-634/2025). V prípade nenariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia, resp. jeho nariadenia po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (kedy by žalovaná už nebola obmedzená v nakladaní s nehnuteľnosťami neodkladným opatrením) odôvodnene hrozí, že príslušný katastrálny odbor zrealizuje na základe zámennej zmluvy vklad vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti (parcela CKN č. 111/2) v prospech tretieho subjektu, čím by v zmysle vyššie uvedených skutočností mohlo dôjsť k zmareniu exekúcie pohľadávky žalobcu. Súd sa stotožnil s návrhom žalobcu aj vo vzťahu k času, kedy má dôjsť k zániku navrhovaného neodkladného opatrenia, a to uplynutím 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (o určenie právnej neúčinnosti právnych úkonov), pričom toto časové vymedzenie súd považuje za primerané vo vzťahu k príslušným úkonom povereného súdneho exekútora, ktorými dôjde k zabezpečeniu odporovateľnými právnymi úkonmi prevedenými nehnuteľnosťami, ktoré sú vo vlastníctve žalovanej.
67. Pokiaľ v úmysle žalovanej nie je s nehnuteľnosťami nakladať spôsobom nezlučiteľným s obsahom nariadeného neodkladného opatrenia (s výnimkou parcely CKN č. 111/2), tak potom nariadenie neodkladného opatrenia nemá pre ňu zásadný právny význam, no ak takýto úmysel má, potom je nariadenie neodkladného opatrenia dôvodné. 68. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 69. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. 70. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci. 71. K rozhodnutiu o náhrade trov konania pri neodkladnom opatrení súd uvádza, že CSP neobsahuje samostatné ustanovenie, ktoré by upravovalo náhradu trov konania v súvislosti s neodkladnými opatreniami. Súd preto analogicky (čl. 4 ods. 1 CSP) použil ustanovenie § 255 ods. 1 CSP, ktoré je v spojení s § 262 ods. 1 CSP potrebné vykladať tak, že takýmto rozhodnutím nemusí byť iba rozhodnutie vo veci samej. Konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia teoreticky môže byť tiež konečným v konaní, ak by nebola vo veci podaná žaloba, prípadne by žaloba podaná vo veci samej bola vzatá späť. Ďalej súd poukazuje na to, že výsledok konania o nariadení neodkladného opatrenia nezávisí od výsledku konania vo veci samej. Keďže konanie o nariadenie neodkladného opatrenia môže byť samostatným konaním, so samostatným návrhom, a toto konanie samostatne končí nariadením neodkladného opatrenia, súd mal za to, že s poukazom na § 262 ods. 1 CSP je povinnosťou súdu rozhodnúť o náhrade trov tohto konania v tomto uznesení. 72. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď žalobca bol plne procesne úspešný, z čoho súd vyvodil nárok žalobcu voči žalovanej na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %, o čom súd rozhodol vo výroku II. tohto uznesenia. Aplikáciu ustanovenia § 257 CSP súd v predmetnej veci považoval za vylúčenú, nakoľko je to práve žalovaná, ktorá nerešpektovaním nariadeného neodkladného opatrenia zavinila potrebu nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.