Rozhodnutie Okresného súdu Bardejov sp. zn. 1Csp/8/2025 z 28. 7. 2025

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Okresný súd Bardejov 1Csp/8/2025 8225200526 28. 07. 2025 JUDr. Tomáš Dulina ECLI:SK:OSBJ:2025:8225200526.4

Rozhodnutie Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Tomášom Dulinom v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, D. – E. D., právne zastúpenej: JUDr. Mgr. Radim Komka, LL.M., advokát, so sídlom Hlavná 27, Prešov, IČO: 41 343 859, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov a o určenie neprijateľných zmluvných podmienok, takto rozhodol: I. Súd u r č u j e , že úver poskytnutý na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500029723, zo dňa 16.08.2013, je bezúročný a bez poplatkov. II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 223,39 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,9 % ročne zo sumy 223,39 eur od 07.03.2025 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. III. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o revolvingovom úvere č. 8500029723, zo dňa 16.08.2013, v bode 7. Zmluvy, v znení: „Dlžník, Spoludlžník 1, Spoludlžník 2 sa so zmluvnými dojednaniami zoznámili a nemajú k nim žiadne výhrady a zaväzujú sa ich dodržiavať.“, je v tejto časti neprijateľnou zmluvnou podmienkou. IV. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o revolvingovom úvere č. 8500029723, zo dňa 16.08.2013, v bode 8. Zmluvy – Dohoda o poskytnutí služby uzavretá podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, v podbode 8.1. v znení: ,,Predmetom tejto Dohody o poskytnutí služby je záväzok Veriteľa poskytnúť Dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru resp. revolvingu poskytnutého na základe Žiadosti/Zmluvy uzavretej medzi Veriteľom a Dlžníkom (ďalej ako „úver/ revolving“) a záväzok Dlžníka zaplatiť Veriteľovi odplatu a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 215,75 EUR a b) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 112,08 EUR v prípade ak bude Dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je Veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť k čomu Dlžník udeľuje Veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť Dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto Dohody o poskytnutí služby.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. V. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o revolvingovom úvere č. 8500029723, zo dňa 16.08.2013, v bode 8. Zmluvy – Dohoda o poskytnutí služby uzavretá podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, v podbode 8.4. v znení: „Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok úveru je splatná dňom uzavretia tejto Dohody o poskytnutí služby. Veriteľ a Dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky Dlžníka voči Veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru podľa článku 2.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy oproti pohľadávke Veriteľa voči Dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. a) tejto Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty) a to ku dňu poskytnutia úveru Dlžníkovi podľa článku 2.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/ Zmluvy. Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok revolvingu je splatná dňom poskytnutia

revolvingu Dlžníkovi. Veriteľ a Dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky Dlžníka voči Veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky revolvingu podľa článku 4.1. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy oproti pohľadávke Veriteľa voči Dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. b) tejto Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty) a to ku dňu uskutočnenia revolvingu podľa článku 4.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy. Rozdiel bude uhradený na účet Dlžníka uvedený v čl. 2. Žiadosti/Zmluvy.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. VI. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. k Zmluve o revolvingovom úvere č. 8500029723, zo dňa 16.08.2013, v bode 8. Práva a povinnosti DlžníkSpoludlžníka 2, podbod 8.2., v znení: „Dlžník, Spoludlžník 1 a Spoludlžník 2 sa zaväzujú pri úhrade splátky alebo iného záväzku podľa tejto Zmluvy o RÚ uvádzať ako variabilný symbol číslo tejto Zmluvy o RÚ. V prípade, že tento variabilný symbol nebude uvedený, resp. bude uvedený nesprávne, čiastka sa považuje za uhradenú nie pripísaním na účet Veriteľa, ale až okamžikom, kedy dôjde k jej identifikácii zo strany Veriteľa.“, je v tejto časti neprijateľnou zmluvnou podmienkou. VII. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. k Zmluve o revolvingovom úvere č. 8500029723, zo dňa 16.08.2013, v bode 8. DlžníkSpoludlžníka 2, podbod 8.3. v znení: „Dlžník, Spoludlžník 1, Spoludlžník 2 je povinný oznámiť Veriteľovi okolnosti, ktoré môžu negatívne ovplyvniť schopnosť plniť záväzky Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2 z tejto Zmluvy o RÚ. Dlžník, Spoludlžník 1 a Spoludlžník 2 zodpovedá za škody, ktoré Veriteľ utrpí v dôsledku nesplnenia tejto povinnosti.“, je v tejto časti neprijateľnou zmluvnou podmienkou. VIII. Súd u r č u j e , že zmluvné podmienky uvedené v Zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. k Zmluve o revolvingovom úvere č. 8500029723, zo dňa 16.08.2013, v bode 14. Sankcie, uvedené v: · podbode 14.1. v znení: „V prípade omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s úhradou splátky úveru alebo jej časti je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť Veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,065 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t. j. 23,725 % p.a.). Ak sa z dôvodu omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s úhradou splátky úveru o viac ako tri mesiace stali podľa článku 13. ods. 13.1. písm. a) tejto Zmluvy o RÚ okamžite splatnými všetky záväzky Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) podľa tejto zmluvy, je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,065 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t.j. 23,725 % p.a.).“, · podbode 14.2. v znení: „Okrem zmluvnej pokuty podľa čl. 14. ods. 14.1. tejto Zmluvy o RÚ je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť Veriteľovi úrok z omeškania určený podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške stanovenej nariadením vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení k prvému dňu omeškania s úhradou peňažného záväzku. Výška úrokov z omeškania bude určená tak, aby spolu so zmluvnou pokutou podľa ods. 14.1. tejto Zmluvy o RÚ nepresahovala maximálnu výšku podľa ods. 14.3. tejto Zmluvy o RÚ.“, · podbode 14.5. v znení: „Akékoľvek dojednania o zmluvnej pokute obsiahnuté v tejto Zmluve o RÚ a zaplatenie akejkoľvek zmluvnej pokuty podľa tejto Zmluvy o RÚ nemá vplyv na právo poškodenej strany požadovať náhradu škody vzniknutej porušením povinnosti, pre ktorú bola pokuta dojednaná, alebo iným porušením tejto Zmluvy o RÚ, a to v plnej výške.“, sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami. IX. V prevyšujúcom rozsahu žalobu z a m i e t a . X. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. odôvodnenie: 1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.02.2025 domáhala určenia, že úver poskytnutý na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500029723, zo dňa 16.08.2013, je bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa zároveň navrhla, aby súd určil neprijateľnosť zmluvných podmienok predmetnej zmluvy o úvere. Voči žalovanému si žalobkyňa uplatnila nárok na vydanie bezdôvodného

obohatenia vo výške 223,39 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,4 % ročne zo sumy 223,39 eur od druhého dňa po doručení žaloby žalovanému do zaplatenia. Žalobkyňa si voči žalovanému uplatnila nárok na náhradu trov konania. 2. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným uzatvorila spotrebiteľskú Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500029723, z 16.8.2013 (ďalej len „Zmluva“). Na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru vo výške 1.500 eur (bod 5 zmluvy) jej bola schválená výška úveru 1.500 Eur, so splatnosťou 42 mesiacov, s ročnou úrokovou sadzbou 70,01 %, RPMN 67,11 %, priemernou RPMN 46,06 % a s celkovou čiastkou, ktorú má zaplatiť vo výške 3.375,54 eur. Žalovaný si zároveň na schválený úver započítal poplatok vo výške 215,75 eura (bod 8.1. zmluvy), a teda v skutočnosti poskytol úver vo výške 1.284,25 eur. Zmluva neobsahuje ani dátum splatnosti prvej, ani poslednej splátky. Žalovanému na tento úver za obdobie od 1.10.2013 do 1.3.2015 zaplatila splátky spolu vo výške 1.401,71 eur a dňa 16.10.2019 splátku vo výške 105,93 eura. Ostatné doklady o platbách na úver sa jej nezachovali. Žalovaného požiadala o zaslanie prehľadu platieb na predmetný úver, avšak tento jej listom zo dňa 7.6.2024 oznámil, že požadované informácie nie sú povinní poskytnúť. Žalobkyňa sa konaním žalovaného dostala do stavu dôkaznej núdze, keďže najdôležitejší dôkaz je plne v dispozícii odporcu. Preto navrhuje, aby súd postupoval v súlade s ust. § 325 ods. 2 a uložil tomu, kto má listinu potrebnú pre dôkaz, v tomto prípade žalovaný, aby ju predložil, resp. aby túto povinnosť uložil žalovanému. Navrhovaný dôkazný prostriedok je nevyhnutný pre rozhodnutie vo veci samej. Tento dôkaz je potrebný z hľadiska preukázania vzniku, intenzity a výšky nárokov žalobkyne. Ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorú uzatvorila ako spotrebiteľka so žalovaným, obchodníkom, ktorý dodáva finančnú službu. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: - celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie (§ 9 ods. 2 písm. g/ ZoSÚ), - ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov (§ 9 ods. 2 písm. j/ ZoSÚ). Čo sa týka Celkovej výšky spotrebiteľského úveru, tak podľa Zmluvy mal byť poskytnutý úver vo výške 1.500 eur. V skutočnosti žalovaný poskytol do dispozície žalobkyne len sumu 1.284,25 eur, nakoľko výšku úveru znížil o sumu poplatku za odložené platby vo výške 215,75 eur (bod 8.1. zmluvy). Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500029723, zo dňa 16.8.2013 neobsahuje správny údaj o výške RPMN, ktorý je v zmluve uvedený vo výške 67,11 %, keďže výška RPMN nemôže byť nižšia ako je výška ročnej úrokovej sadzby, v danom prípade 70,01 %. Uvedenie nesprávnej výšky RPMN má ten istý dôsledok ako neuvedenie RPMN. Už aj nesprávna výška poskytnutého úveru indikuje nesprávnu hodnotu RPMN uvedenú v Zmluve vo výške 67,11 %, keďže výška úveru je jednou z hodnôt nevyhnutných na výpočet RPMN. Nakoľko v Zmluve absentuje explicitné vyjadrenie Predpokladov použitých na výpočet RPMN, tak aj keby si ich mal v Zmluve nájsť samotný spotrebiteľ, tak nie je možné zistiť, či spotrebiteľom nájdené predpoklady použité na výpočet RPMN sú totožné s tými, ktoré použil na výpočet RPMN žalovaný. Navrhuje, aby súd vyžiadal od žalovaného úplný výpočet RPMN podľa vzorca obsiahnutého v ZoSÚ s dosadením predpokladov použitých žalovaným na výpočet RPMN, ako príslušných premenných a aby tak preukázal, na základe akých údajov dospel k hodnote RPMN 67,11 %, uvedenej v Zmluve. Pre bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru postačuje neuvedenie čo i len jednej z náležitosti zmluvy vyžadovaných zákonom a dodávam, že podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Je potrebné zaoberať sa aj úrokom z úveru vo výške 70,01 % ročne. Úrok vo výške 70,01 % ročne je v rozpore s dobrými mravmi, a preto je neplatný. V tomto smere poukazuje na Priemerné úrokové miery z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny, podľa ktorého na obdobný spotrebiteľský úver so splatnosťou 1 až 5 rokov v období 08/2013 predstavovala priemerná úroková miera úroveň 11,55 %, t.j. viac ako šesťnásobne nižšia oproti posudzovanému úverovému vzťahu. Výška úrokov musí byť v súlade s dobrými mravmi. V opačnom prípade je takéto dojednanie o úroku absolútne neplatné podľa § 39 OZ. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1MCdo/1/2019 zo dňa 31.07.2009). Vzhľadom na uvedené považuje ročnú úrokovú sadzbu uvedenú v Zmluve o revolvingovom úvere č. 8500029723, zo dňa 16.08.2013 vo výške 70,01 % za absolútne neplatnú. Žalovaný poskytol úver vo výške 1.284,25 eur a žalobkyňa na predmetný úver zaplatila splátky spolu vo výške 1.507,64 eur. Pri poskytnutom úvere 1.284,25 eur, sa teda žalovaný mohol na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatiť o sumu 223,39 eur. O podozrení, že sa žalovaný mohol na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatiť sa žalobkyňa dozvedela od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, o čom ako dôkaz predkladá Prehlásenie zo dňa 23.01.2025. Podmienkou priznania bezdôvodného obohatenia je

posúdenie súdom, či ide o úver bezúročný a bezpoplatkový a z tohto zistenia súdu sa aj žalobkyňa dozvie, či sa žalovaný na jej úkor bezdôvodne obohatil, alebo nie, a ak áno v akej výške. Spotrebiteľská zmluva uzatvorená medzi stranami má bezpochyby tzv. formulárový charakter. Ide o vopred pripravenú predtlač žalovaného, do ktorej žalovaný dopisoval len moje žalobkyne. Zmluvná voľnosť žalobkyne bola obmedzená len na dohodu o výške poskytnutého úveru, pričom všetky ostatné zmluvné podmienky ako aj všetky dokumenty predložené spolu so spotrebiteľskou zmluvou predstavujú diktát dodávateľa bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť ich obsah. Spotrebiteľskú zmluvu je potrebné podrobiť súdnej kontrole neprijateľných zmluvných podmienok. (ďalej len „zmluvné dojednania“) obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré už boli súdmi určené za neprijateľné. Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500029723, zo dňa 16.08.2013 a zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. (ďalej len „zmluvné dojednania“) obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré už boli súdmi určené za neprijateľné. K napádanej časti zmluvnej podmienky uvedenej v bode 7. Zmluvy uvádza, že je neprijateľná z dôvodu, že v rozpore s požiadavkou dobrej viery zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa. Uvedenou zmluvnou podmienkou sa na spotrebiteľa v rozpore s § 53 ods. 4 písm. l) OZ neprijateľne prenáša dôkazné bremeno, ktoré by mala podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, niesť iná zmluvná strana, a to v otázke oboznámenia sa so zmluvnými dojednaniami. Z uvedených dôvodov je aj takéto dojednanie neprijateľné, pretože si tým zhoršuje svoje zmluvné postavenie ako to predpokladá § 54 ods. 1 OZ v súvislosti s § 52 ods. 2 a § 39 OZ. Navyše, nejde o jej individuálne dojednanie a ide o stav podľa § 53 ods. 2 OZ. Obdobná zmluvná podmienka už bola vyhlásená za neprijateľnú vo vzťahu k iným obchodníkom, ktorí dodávajú finančnú službu. Bolo konštatované, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. l/ Občianskeho zákonníka, ktorá má za následok, že na spotrebiteľa je de facto prenášané dôkazné bremeno v otázke riadneho oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami a okolnosťami uzavretia úverovej zmluvy. Práve skryté prenesenie dôkazného bremena má pre spotrebiteľa neprijateľný účinok vo vzťahu k potencionálnemu uplatneniu jeho práva na súde a u iných štátnych orgánov, keďže spotrebiteľ už len v dôsledku predmetnej zmluvnej podmienky môže byť odradený od prípadného podania podnetov alebo návrhov štátnym orgánom. Uvedenými zmluvnými podmienkami sa na spotrebiteľa taktiež neprijateľne prenáša dôkazné bremeno v otázke oboznámenia sa s esenciálnymi informáciami podstatnými pre posúdenie vhodnosti a únosnosti úveru podľa zmluvy v kontexte jeho majetkových pomerov a finančných možností. Je neprijateľné, aby bolo na spotrebiteľa štandardnou zmluvou podmienkou prenášané dôkazné bremeno oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami a splnenia si povinností veriteľa zo zákona. Priemerný spotrebiteľ nemusí byť znalý povinností, ktoré veriteľovi zákon ukladá. K zmluvnej podmienke uvedenej v bode 8. Zmluvy – Dohoda o poskytnutí služby uzavretá podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, v bode 8.1. a 8.4 uvádza, že Poplatok vyplýva zo služby, ktorou je možnosť odkladu splátok podľa bodu 8.1. Zmluvy o revolvingovom úvere. Ako spotrebiteľ takúto službu nevyužila napriek tomu ju musela zaplatiť. Dohoda o poskytnutí služby je zmluvná podmienka, ktorá nie je individuálne dojednaná (§ 53 ods. 2 OZ) a jej zámerom nebolo ísť do zmluvného vzťahu so žalovaným kvôli nej. Žiadaný úver bol hneď po pripísaní na účet znížený o sumu uvedenú v tejto Dohode a aj keď ju žalobkyňa ako klient nevyužila, nemá nárok na jej vrátenie. Žalovaný získava prospech skôr ako spotrebiteľ a pritom službu ani neposkytol. Už to samo o sebe spôsobuje značnú materiálnu disproporciu, avšak žalovaný naviac obmedzil prístup k tomuto právu zákazníkom, ktorí nemajú splatené minimálne prvé 3 mesačné splátky, nie sú dlhodobo práceneschopní alebo s nimi nebol skončený pracovný pomer. V ostatných prípadoch je žiadosť spotrebiteľa posudzovaná svojvoľne veriteľom. O neprijateľnosti predmetnej zmluvnej podmienky už súdy rozhodli. Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku uvedenú v zmluvných dojednaniach v bode 8. Práva a povinnosti Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2, bod 8.2. v časti uvádza, že o obdobných zmluvných podmienkach, týkajúcich sa variabilných symbolov, už taktiež súdy judikovali ich neprijateľnosť a aj keď k dispozícii má rozhodnutia týkajúce sa iných veriteľov, bolo by nelogické, aby nebola obdobná zmluvná podmienka žalovaného taktiež neprijateľná. Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku uvedenú v zmluvných dojednaniach v bode 8. Práva a povinnosti Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2, bod 8.3. uvádza, že toto dojednanie predstavuje neprimeraný zásah do súkromia spotrebiteľa. V priebehu úverového obdobia môže dôjsť k akejkoľvek zmene pomerov na strane spotrebiteľa a ich neoznámenie môže privodiť závažné následky pre spotrebiteľa. Nie je pritom významné, či by veriteľ aj naplnil takýto scenár, ale dôležité je, že takáto zmluvná podmienka sa nachádza v zmluvnom formulári. O obsahovo zhodných zmluvných ustanoveniach už súdy rozhodli tak, že ide o neprijateľné zmluvné podmienky. K dispozícii má rozhodnutia, aj keď sa týkajú iných veriteľov, ale bolo by nelogické, aby nebola obdobná zmluvná podmienka žalovaného taktiež neprijateľná. Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku uvedenú v zmluvných dojednaniach v bode 14. Sankcie poukazuje na rozsudky Okresného súdu

Prešov sp. zn. 20Csp/35/2021, z 03.02.2021; sp. zn. 24Csp/2/2023, z 29.09.2023; na rozsudky Okresného súdu Bardejov sp. zn. 2Csp/21/2022, z 23.09.2022; sp. zn. 6Csp/15/2022, z 12.08.2022; sp. zn. 8Csp/13/2022, z 31.07.2023 a na rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 11Csp/6/2021, zo 04.05.2023. 3. Prílohu žaloby tvoria: prehlásenie Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS zo dňa 23.01.2025, žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere č. 8500029723 zo dňa 16.08.2013 so zmluvnými dojednaniami, oznámenie žalovaného zo dňa 07.06.2024, oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 16.08.2013, karta klienta, potvrdenie ČSOB o vklade zo dňa 16.10.2019 a oznámenie žalovaného zo dňa 02.05.2022. 4. Právny zástupca žalovaného vo vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že žaloba je v časti určovacieho výroku o bezúročnosti procesne neprípustnou aj preto, lebo na požadovanom určení nie je právny záujem ani len v zmysle § 131 CSP, pričom toto ustanovenie vyžaduje právny záujem na každej žalobe (aj o plnenie). Žalovaný pre nespornosť uvádza, že naliehavý právny záujem podľa § 137 CSP je osobitná kategória – týmto namieta neexistenciu dôvodu pre prípustnosť žaloby o určenie bezúročnosti v zmysle § 131 CSP vzhľadom na ostatný obsah celej žaloby (a najmä výrok II.). Skutočnosť, že ustanovenie § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. umožňuje domáhať sa určenia bezúročnosti úveru neznamená, že nemusí byť splnený alebo je automaticky základný predpoklad pre každú žalobu, ktorý definuje § 131 CSP. Toto ustanovenie vyžaduje, aby žaloba slúžila ohrozeného a porušenému právu a zodpovedala tomu, že túto ochranu nie je možné dosiahnuť inak, viac vhodným alebo priliehavejším prostriedkom / druhom žaloby. Samotní žalobcovia podaním žaloby, v ktorej sa domáhajú plnenia na základe rovnakého skutkového základu ako pri určovacom výroku však potvrdili, že procesne existuje iný, vhodný a priliehavejší prostriedok, a to práve žaloba o plnenie (obsiahnutá v návrhu výroku II.). Ustanovenie § 11 ods. 4 bolo do zákona o spotrebiteľských úveroch doplnené na základe zákona č. 279/2017 Z.z. Podľa dôvodovej správy: „S ohľadom na zavedenie obsahu žaloby podľa Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého sa medzi iným rozhoduje o určení právnej skutočnosti, ak tak vyplýva z osobitného predpisu, sa zavádza novým ustanovením možnosť spotrebiteľa podať žiadosť o určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.“. Účelom uvedeného ustanovenia je rozhodovať o bezúročnosti vo vzťahu k existujúcim zmluvným vzťahom – medzi sporovými stranami žiadny taký v súvislosti so zmluvou o revolvingovom úvere číslo 8500029724 neexistuje. Podľa tvrdení v žalobe má byť úver podľa zmluvy o revolvingovom úvere číslo 8500029724 zo dňa 22.08. 2013 bezúročný a bez poplatkov, pretože zmluva neobsahuje (i) dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, (ii) ročnú percentuálnu mieru nákladov a predpoklady použité na výpočet RPMN, a (iii) celkovú výšku úveru. Žalovaný popiera tvrdenia o neuvedení označených údajov, pretože sú v rozpore so skutkovým stavom a skutočnosťami vyplývajúcimi zo zmluvy o revolvingovom úvere, a tiež z príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. Zmluva o revolvingovom úvere je tvorená ustanoveniami nachádzajúcimi sa nielen v listine označenej ako žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru /zmluva o revolvingovom úvere, ale aj zmluvnými dojednaniami. Obsah zmluvy tvoria aj zmluvné dojednania, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a prílohy tvoriace súčasť zmluvy. Z predloženej zmluvy o úvere vyplýva, že zmluva o revolvingovom úvere bola uzavretá na dobu neurčitú (bod 9.1 zmluvných dojednaní tvoriacich aj technicky neoddeliteľnú súčasť). Žalovaný preto popiera tvrdenie žalobcu vo vzťahu k uvedenej náležitosti. Žalovaný popiera aj tvrdenie žalobcu o nesprávnom výpočte RPMN, pričom žalobca nepredložil žiadny dôkaz o nesprávnosti daného údaju. Jediné tvrdenie žalobcu spočíva v porovnávaní hodnoty úrokovej sadzby a RPMN, čo je vecne nesprávny a zavádzajúci postup nakoľko dané údaje sú vypočítavané iným spôsobom. Zmluva o revolvingovom úvere obsahuje údaj o RPMN a predpoklady použité pre výpočet RPMN sa uvádzajú na lícnej strane zmluvy a tiež vyplýva z článku 3, ods. 3.1 zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere: Ročnou percentuálnou mierou nákladov je sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom (s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v tejto Zmluve o RU), výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru a doby splácania. Žalovaný popiera tvrdenie o neuvedení správnej výšky úveru – suma je uvedená 1 500 eur. Žalovaný popiera tvrdenia o výške úrokov. Výška úrokov ako odplaty za úver je v súlade s § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere číslo 8500029723. Zákonodarca v čase uzavretia zmluvy reguloval celkovú odplatu v súvislosti so spotrebiteľským úverom, nie iba jej jednu zložku – ročnú úrokovú sadzbu úveru. Logicky to vyplýva aj z tej skutočnosti, kedy pri dvoch rôznych poskytovateľoch úverov - bankových a nebankových subjektoch - síce môže byť úroková sadzba (jej výška) výrazne

odlišná, avšak napríklad pri bankových poskytovateľoch celková odplata je tvorená aj správou úverového účtu, rôznymi poplatkami za vyhotovenia výpisov a pod. Zákonodarca preto výslovne stanovil, že sa bude právne regulovať celková odplata za poskytnutie finančných prostriedkov – uvedené teda nenachádza oporu v oblasti komparácie s úrokovými sadzbami bankových subjektov. V zákone bolo teda výslovne určené, že pri porovnávaní sa má zobrať nielen hodnota obvyklej odplaty, ale aj spôsob a miera zabezpečenia záväzku, objem poskytnutých prostriedkov a lehota splatnosti. Žalobca toto vôbec nerešpektuje, rovnako ako fakt, kedy aplikáciu ním označeného ustanovenia vylučuje práve hore citované ustanovenia podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Porovnávanie s údajmi bánk je samo o sebe nesprávne – banka si svoj „zisk“ účtovala v danom období aj za vedenie úverového účtu, spracovanie platieb a pod., čiže úrok nebol pre ňu jediný výnos za požičanie peňazí, ale bol tam celý rad ďalších položiek, ktoré musel dlžník zo spotrebiteľského vzťahu platiť. Obvyklá výška odplaty bola 46,06 %, a táto nebola podstatne prevýšená. Žalovaný popiera tvrdenia žalobcu o bezúročnosti úveru a o vzniku bezdôvodného obohatenia. Žalovaný popiera aj dôvodnosť žaloby v časti o určenie neprijateľných zmluvných podmienok. Zákonným predpokladom pre záver o neprijateľnej zmluvnej podmienke je, aby (a) išlo o ustanovenie spôsobujúce protiprávny stav, súčasne o (b) ustanovenie, ktoré sa odchyľuje od právnej úpravy, a zároveň (c) aby spôsobovalo značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach na úkor spotrebiteľa. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je iba podmienka, ktorá v rozpore so zákonom alebo mimo zákonnej úpravy vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Značnú nerovnováhu je podľa Najvyššieho súdu SR možné vysvetľovať ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu v rozpore so zákonom nedovoľuje alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, prostredníctvom ktorých sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, nápravy už prijatého plnenia alebo ktoré sa týkali možnosti od odstúpenia od zmluvy. Čo treba rozumieť „značnou nerovnováhou“, možno vydedukovať z úpravy neprijateľných podmienok upravených v odseku 4 ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka.Za „neprijateľnú podmienku“ tak nemožno považovať ustanovenie, ktoré preberá obsah zákona a zodpovedá jeho zneniu a to len preto, že na základe nej má spotrebiteľ niečo plniť, strpieť a pod. (pretože v dôsledku takéhoto výkladu by za neprijateľnú podmienku bolo možné považovať aj zmluvné ustanovenie o povinnosti zaplatiť kúpnu cenu, splatiť úver a podobne). Za neprijateľnú podmienku sa podľa rozhodovacej praxe Súdneho dvora EÚ nepovažuje také ustanovenie, ktoré preberá obsah právnej normy (zákona). Toto vyslovil napríklad vo veci C-34/13, výrok 2. rozsudku: „Článok 1 ods. 2 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluvná podmienka obsiahnutá v zmluve, ktorú uzavrel predajca alebo dodávateľ so spotrebiteľom, je vylúčená z pôsobnosti tejto smernice len vtedy, ak uvedená zmluvná podmienka odráža obsah záväzného zákonného alebo regulačného ustanovenia, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu.“ Za neprijateľnú podmienku sa nepovažujú ani ustanovenia zmluvy o cene plnenia, a o predmete plnenia. Pokiaľ ide o ustanovenie bodu 7 v zmluve o revolvingovom úvere, podľa ktorého „Dlžník, Spoludlžník 1, Spoludlžník 2 sa so zmluvnými dojednaniami zoznámili a nemajú k nim žiadne výhrady a zaväzujú sa ich dodržiavať.“ žalovaný uvádza, že tvrdenia žalobcu sú vecne nedôvodnými. Toto nie je ani podmienka ktorá by zakladala nejaké práva a povinnosti, čiže nemôže ísť ani o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá by spôsobovala hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Podľa žalobcu sa týmto ustanovením neprijateľne prenáša dôkazné bremeno v otázke oboznámenia sa so zmluvnými dojednaniami. Tvrdenie žalobcu je podľa žalovaného vecne nedôvodné a nelogické, pretože predmetné ustanovenie ani gramaticky, ani obsahovo a ani inak žiadny prenos dôkazného bremena nerieši. Žalobca v podanej žalobe ani neuviedol, aké dôkazné bremeno a o čom by sa malo prenášať, o prenos dôkazného bremena z akého subjektu na koho by malo ísť, ktoré zákonné ustanovenie upravuje dôkazné bremeno údajne prenesené uvedeným ustanovením na spotrebiteľa, čiže neoznačil ani skutkovo a vôbec nie právne subjekt, z ktorého sa údajne prenáša nejaké dôkazné bremeno. Vo všeobecnosti platí, že oboznámenie sa s obsahom listiny je vnútorný, myšlienkový proces, ktorého dokazovanie je objektívne vylúčené (čo vedie k záveru o zjavnej nedôvodnosti návrhu v tejto časti). Prejavom myšlienkového procesu navonok je prejav vôle – v tomto prípade písomný prejav vôle. Len ten môže byť predmetom dokazovania, čo ale v prejednávanej veci sporné nie je, pretože žalobca uzavretie príslušnej zmluvy o revolvingovom úvere nespochybňuje. Podstata neprijateľnej zmluvnej podmienky spočíva v tom, že v rozpore a odchylne so zákonom zavádza nejakú novú, alebo inú úpravu, ktorá je nevýhodná v neprospech spotrebiteľa, tomu plynú z toho povinnosti alebo práva, ktoré sú v hrubom nepomere s právami a povinnosťami veriteľa. Nič z tohto žalobca ani netvrdí a ani nepreukazuje. Odkaz na ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka je nesprávny a zavádzajúci, pretože dané ustanovenie práveže vyžaduje rozpor s právom, ktorým sa zmluva riadi a ktorý (rozpor) spočíva v tom, že dôkazné bremeno má znášať dodávateľ. Žalobca v podanej žalobe neoznačil jediné zákonné ustanovenie, podľa ktorého dodávateľ znáša dôkazné bremeno o tom, že sa spotrebiteľ oboznámil

so zmluvou. To je prvá podmienka podľa ním označeného zákonného ustanovenia. To, že takéto dôkazné bremeno nikdy neexistovalo a neexistuje vyplýva aj z toho, že napríklad zákon č. 129/2010 Z.z. upravoval len povinnosť veriteľa poskytnúť vopred zmluvu, predzmluvný formulár, čiže celkom logicky nemohol zavádzať dôkazné bremeno, o ktorého údajnom prenose žalobca uvádza nepravdivé a vcelku aj nepredstaviteľné tvrdenia. Žalobca v podanej žalobe neuviedol ani splnenie predpokladu „hrubej nerovnováhy“ v právach a povinnostiach, ani ho nekonkretizoval. V súvislosti s bodom 7 a podanou žalobou tiež nie je zrejmé, prečo z bodu 7 zmluvy o revolvingovom úvere si žalobca vybral len jednu vetu. Žalobcom označená veta pritom nie je žiadna zmluvná podmienka, nezakladá a nevyplývajú z nej žiadne práva a povinnosti. Podľa žalobcu sa týmto ustanovením neprijateľne prenáša dôkazné bremeno v otázke oboznámenia sa so zmluvnými dojednaniami. Tvrdenie žalobcu je podľa žalovaného vecne nedôvodné a nelogické, pretože predmetné ustanovenie ani gramaticky, ani obsahovo a ani inak žiadny prenos dôkazného bremena nerieši. Žalobca v podanej žalobe ani neuviedol, aké dôkazné bremeno a o čom by sa malo prenášať, o prenos dôkazného bremeno z akého subjektu na koho by malo ísť, ktoré zákonné ustanovenie upravuje dôkazné bremeno údajne prenesené uvedeným ustanovením na spotrebiteľa, čiže neoznačil ani skutkovo a vôbec nie právne subjekt, z ktorého sa údajne prenáša nejaké dôkazné bremeno. Vo všeobecnosti platí, že oboznámenie sa s obsahom listiny je vnútorný, myšlienkový proces, ktorého dokazovanie je objektívne vylúčené (čo vedie k záveru o zjavnej nedôvodnosti návrhu v tejto časti). Prejavom myšlienkového procesu navonok je prejav vôle – v tomto prípade písomný prejav vôle. Len ten môže byť predmetom dokazovania, čo ale v prejednávanej veci sporné nie je, pretože žalobca uzavretie príslušnej zmluvy o revolvingovom úvere nespochybňuje. Podstata neprijateľnej zmluvnej podmienky spočíva v tom, že v rozpore a odchylne so zákonom zavádza nejakú novú, alebo inú úpravu, ktorá je nevýhodná v neprospech spotrebiteľa, tomu plynú z toho povinnosti alebo práva, ktoré sú v hrubom nepomere s právami a povinnosťami veriteľa. Nič z tohto žalobca ani netvrdí a ani nepreukazuje. Odkaz na ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka je nesprávny a zavádzajúci, pretože dané ustanovenie práveže vyžaduje rozpor s právom, ktorým sa zmluva riadi a ktorý (rozpor) spočíva v tom, že dôkazné bremeno má znášať dodávateľ. Žalobca v podanej žalobe neoznačil jediné zákonné ustanovenie, podľa ktorého dodávateľ znáša dôkazné bremeno o tom, že sa spotrebiteľ oboznámil so zmluvou. To je prvá podmienka podľa ním označeného zákonného ustanovenia. To, že takéto dôkazné bremeno nikdy neexistovalo a neexistuje vyplýva aj z toho, že napríklad zákon č. 129/2010 Z.z. upravoval len povinnosť veriteľa poskytnúť vopred zmluvu, predzmluvný formulár, čiže celkom logicky nemohol zavádzať dôkazné bremeno, o ktorého údajnom prenose žalobca uvádza nepravdivé a vcelku aj nepredstaviteľné tvrdenia. Žalobca v podanej žalobe neuviedol ani splnenie predpokladu „hrubej nerovnováhy“ v právach a povinnostiach, ani ho nekonkretizoval. Predmetom dohody o poskytnutí služby bola samostatná služba v podobe záväzku veriteľa poskytnúť odklad splatnosti splátok. Z právneho hľadiska je teda predmetom plnenia právo dlžníka na splnenie uvedeného záväzku veriteľa. Žalovaný tvrdí aj to, že Dohoda o poskytnutí služby je individuálne uzavretá, nejde o predpoklad ani o podmienku vzniku zmluvy o úvere. Skutočnosť, že je na tej istej listine, ako samotná zmluva o revolvingovom úvere respektíve že bola vopred formulovaná žalovaným neznamená v zmysle právnej úpravy automaticky ten záver, že nejde o individuálne dohodnutý a uzavretý právny úkon. Občiansky zákonník v § 52a ods. 1 určuje, ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne. Dohoda o poskytnutí služby je samostatným úkonom a jej vznik nie je podmienkou pre vznik zmluvy o úvere, a teda v zmysle vyššie uvedeného má právnu povahu individuálneho dojednania. Z bodu 8., ods. 8.6 Dohody o poskytnutí služby („Veriteľ vyhlasuje, že uzavretie tejto dohody o poskytnutí služby nie je podmienkou uzavretia Zmluvy o revolvingovom úvere. Dlžník vyhlasuje, že túto Dohodu o poskytnutí služby uzatvára na základe slobodnej vôle, jej obsahu porozumel a svojím podpisom vyjadruje súhlas so všetkými jej ustanoveniami.“). Uvedené ustanovenie je len jedným z faktorov, ktorý každému spotrebiteľovi indikuje pri zachovaní jeho elementárnej zodpovednosti a obozretnosti oddelenosť dohody o poskytnutí služby ako niečoho samostatného od samotnej zmluvy o revolvingovom úvere. Dohoda o poskytnutí služby je osobitne podpisovaná. Tento fakt nielen zdôrazňuje jej samostatnosť od ostatného obsahu zmluvy o revolvingovom úvere. Dlžník podpísaním tlačiva Žiadosti/Zmluvy nepristupuje a neuzatvára automaticky Dohodu o poskytnutí služby. To, že uzavretie Dohody o poskytnutí služby je samostatné, napokon zdôrazňuje aj grafické rozlíšenie Dohody o poskytnutí služby od ostatného obsahu Zmluvy o RÚ. Dohoda o poskytnutí služby a jej uzavretie predstavuje vo svojej podstate rovnakú dohodu, akou je napríklad zakúpenie balíka televíznych programov, predĺženie záručnej doby nad zákonný rámec za odplatu a pod. Ak si spotrebiteľ kúpi určitý balík televíznych programov, telefónnych služieb alebo dohodne predĺženie záruky nad zákonný rámec, potom má zmluvný nárok na to, aby tieto služby využil. Dodávateľ je povinný za dohodnutých podmienok mu ich poskytnúť. Právna úprava spotrebiteľských

zmlúv v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka obsahuje špecifickú všeobecnú úprava konkrétnych otázok a tiež aj špecifickú úpravu týchto otázok pre konkrétne druhy/typy spotrebiteľských vzťahov. Typickým príkladom sú napríklad zmluvy o finančných službách, pre ktoré právna úprava buď vylučuje použitie všeobecnej úpravy (porov. § 53 ods. 14, 15 a 16) alebo zavádza samostatnú špecifickú úpravu. Takýmto príkladom je úprava sankcií za omeškanie spotrebiteľa s plnením záväzku zo zmluvy, ktorej predmetom je poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu. Uvedená úprava je zahrnutá do § 53b ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého Ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa spolu nesmú byť vyššie, ako ustanoví vykonávací predpis. Zmluvná pokuta 0,04 % denne znamená, že je závislá od doby trvania omeškania. Nejde teda o paušálnu sumu za porušenie povinnosti. V ročnom vyjadrení znamená 14,6 %, čo je hodnota neprevyšujúca 3-násobok úrokovej sadzby úroku z omeškania (3x 5,00 % ročne). Okrem toho, na čo sa v žalobe opomenulo je obmedzenie v článku 11., ods. 11.3, kedy zmluvná pokuta spolu s úrokom z omeškania nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa zákona č. 129/2010 Z.z. pred vznikom omeškania o viac ako 5 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.; za rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru. Ustanovenie zmluvy plne korešponduje s citovanou právnou úpravou. Uplatnený nárok na zmluvnú sankciu a úrok z omeškania môžu podľa výslovnej úpravy dosiahnuť trojnásobok úrokovej sadzby úroku z omeškania. Ak sa tak stane, tak od daného dňa je možné uplatňovať len zákonný úrok z omeškania. Zákonodarca právne aproboval dojednanie rovnaké, ako je uvedené v zmluve. Výška zmluvnej pokuty je tak priamo úmerná a závislá od doby, ktorá uplynula odo dňa splatnosti zabezpečenej pohľadávky. Z pohľadu primeranosti zmluvnej pokuty je na mieste hodnotiť inak zmluvnú pokutu dojednanou vo forme pevne stanovenej čiastky a zmluvnú pokutu dojednanú vo forme určitej sadzby za určené časové obdobie. Výšku zmluvnej pokuty nemožno posudzovať len z jej celkovej výšky, ak je dôsledkom dlhodobého omeškania a s tým spojeným navyšovaním o inak primeranú „dennú sadzbu“ zmluvnej pokuty. Opačný záver je neakceptovateľný, lebo by vo svojom dôsledku zvýhodňoval dlžníka (čím dlhšie by dlžník svoje povinnosti neplnil, tým viac by bol zvýhodnený pri posudzovaní prípadnej neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty) a znamenal by spochybnenie funkcií, ktoré má zmluvná pokuta plniť. Dlžník mohol a môže zabrániť rastu celkovej výšky zmluvnej pokuty tým, že by v čo najkratšom čase splnili svoju povinnosť vrátiť dlžnú sumu, na ktorú sa zmluvne zaviazali (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 22. novembra 2006, sp. zn. 33Odo/61/2005, obdobne aj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 24. júna 2009, sp. zn. 33Odo/1779/2006). Žalovaný popiera tiež tvrdenie, že ustanovenie bodu 8.5 zmluvy o úvere má byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Z Občianskeho zákonníka (§ 545 ods. 2) výslovne vyplýva cit. „Veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté.“. Občiansky zákonník výslovne teda pripúšťa dohodu o úprave, aká plynie z označeného ustanovenia. Jeho obsah preto nie je protiprávnym, čo vylučuje tvrdenie žalobcu o neprijateľnej zmluvnej podmienke. Žalovaný navrhuje, aby súd žalobu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania. 5. Právny zástupca žalobkyne vo vyjadrení zo dňa 15.04.2025 uviedol, že nesúhlasí s názorom a argumentáciou žalovaného, ktorou v celom rozsahu popiera žalobu. Žalovaný sa mylne domnieva, že podaná žaloba je neprípustná pre rozpor s ustanoveniami Civilného sporového poriadku. Predmetná žaloba predstavuje efektívny procesný prostriedok pre spotrebiteľa, aby bola zabezpečená ochrana ohrozených a porušených práv v dôsledku nedodržania povinnosti žalovaného ako dodávateľa nepoužívať neprijateľné zmluvné podmienky vo formulárových zmluvách, ako aj nekalých obchodných praktík pri ich uzatváraní. Pokiaľ žalovaný vo svojom vyjadrení v čl. II bod 2 uvádza, že podľa žaloby má byť úver bezúročný a bez poplatkov, pretože zmluva neobsahuje (i) dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, tak žalobkyňa poukazuje na to, že predmetom tohto konania je zmluva o revolvingovom úvere č. 8500029723 zo dňa 16.08.2013 a dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti sa v žalobe vôbec nenachádza. Stále trvá na dôvode bezúročnosti a bezpoplatkovosti, z dôvodu: celkovej výšky úveru, keďže žalovaný si z výšky schváleného úveru stiahol poplatok za odklad splátok vo výške 215,75 eura – bod 8.1. zmluvy nesprávnej výšky RPMN – keďže zmluva obsahuje údaj o výške RPMN 67,11 % , ktorá je nižšia ako úrok uvedený v zmluve vo výške 70,01 % Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere tieto údaje neobsahuje, preto je potrebné poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch. Vo vzťahu k bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru poukazuje aj na to, že na bezúročnosť a bezpoplatkovosť

úveru postačuje neuvedenie čo i len jednej z náležitosti zmluvy vyžadovaných zákonom a dodávame, že podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Čo sa týka výšky bezdôvodného obohatenia žalovaný sa k tejto časti žaloby nevyjadril. Žalobu o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok podáva z dôvodu verejného záujmu, vyplývajúceho z jednej z hlavných politík primárneho práva EÚ, ktorým je ochrana spotrebiteľov, ako je to konkretizované v sekundárnom práve EÚ, predovšetkým v Smernici Rady 93/13/EHS a ako to vyplýva z rozsudkov Súdneho dvora EÚ, ktoré európske právo vykladajú, v spojení s mojim záujmom. Účelom žaloby je aj pôsobiť ako „odstrašujúci“ prostriedok voči dodávateľom so zámerom predchádzať nečestným zmluvným podmienkam. Okrem toho právoplatný rozsudok, ktorým súd vo výroku určí neprijateľnosť zmluvnej podmienky, nebude len vnútornou satisfakciou pre spotrebiteľa, ale sa ním zároveň vytvára zákonný predpoklad pre uplatnenie sankcie voči dodávateľovi za to, že porušil svoju zákonnú povinnosť, a to v podobe práva spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 zákona č. 108/2024 Z.z.. Čo sa týka namietaných NZP, ide o neprijateľné zmluvné podmienky používané žalovaným, ako aj inými dodávateľmi bankového alebo nebankového spektra. V prvom rade je potrebné uviesť, že spotrebiteľská zmluva uzatvorená medzi stranami má bezpochyby tzv. formulárový charakter. Zo strany žalovaného nebola nijakým spôsobom upozornená na namietané NZP, ako ani na ich dôsledky. Čo sa týka neprijateľnosti predmetných zmluvných podmienok, tak pre súdenú vec je rozhodujúce, aby existovalo hoci aj len jedno právoplatné rozhodnutie, ktoré určuje predmetnú zmluvnú podmienku za neprijateľnú, a teda absolútne neplatnú. Súdu je z jeho činnosti aj známy postoj žalovaného k judikovaným neprijateľným zmluvným podmienkam, ktorá nerešpektuje § 53a OZ a o to viac je žaloba na určenie neprijateľnosti predmetných zmluvných podmienok dôvodnejšia. Ak žalovaný ako dodávateľ nepredložil v konaní jediný dôkaz na preukázanie vedenia kontraktačného procesu s dlžníkom, potom po skutkovej stránke, ani právnej stránke konajúci súd pri hodnotení dôkazov ani nemôže dôjsť k záveru, ktorý prezentuje žalovaný, a zamietnuť v tejto časti žalobu. Je potrebné skúmať naopak konanie dodávateľa, ako si plnil svoje zákonné povinnosti, najmä postupovať s odbornou starostlivosťou, pri poskytovaní spotrebiteľského úveru. Dôkazné bremeno znáša žalovaný, a preto ako dodávateľ je povinný preukázať, že zmluvné ustanovenie bolo dojednané individuálne. Žalovaný však zatiaľ nijakým spôsobom nepreukázal, že so žalobkyňou bol vedený kontraktačný proces vo vzťahu k namietaným zmluvným podmienkam. Spotrebiteľ z dôvodu prevládajúcej dôvery v správnosť a poctivosť postupu dodávateľa nepociťuje dôvodnosť čítať veľké množstvo zmluvných ustanovení, pričom sa domnieva, že sú v súlade s právnymi predpismi a pravidlami ekonomiky. Zo strany dodávateľov však dochádza k zneužívaniu tejto dôvery a konaniu v rozpore s dobrými mravmi. Čo sa týka zmluvných podmienok poukazuje na to, že o žalovaných neprijateľných zmluvných podmienkach už súdy rozhodli, teda boli vyslovené za neprijateľné, preto trvá na ich určení za neprijateľné. 6. Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 28.07.2025. Na pojednávaní súd prejednal vec v súlade s § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v neprítomnosti žalobkyne, právneho zástupcu žalovaného a tiež v neprítomnosti žalovaného, a teda iba za prítomnosti zástupcu žalobkyne. 7. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to prehlásením Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS zo dňa 23.01.2025, žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvou o revolvingovom úvere č. 8500029723 zo dňa 16.08.2013 so zmluvnými dojednaniami, oznámením žalovaného zo dňa 07.06.2024, oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 16.08.2013, kartou klienta, potvrdením ČSOB o vklade zo dňa 16.10.2019 a oznámením žalovaného zo dňa 02.05.2022. Súd sa ďalej oboznámil s obsahom písomných vyjadrení sporových strán a ústnym prednesom právneho zástupcu žalobkyne na pojednávaní a zistil tento skutkový stav: 8. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní zotrval na svojej doterajšej argumentácii a navrhol, aby súd podanej žalobe vyhovel. 9. Žalovaný ako veriteľ uzavrel so žalovanou ako dlžníkom dňa 16.08.2013 zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500029723. Predmetom žiadosti dlžníka o poskytnutie úveru zahrnutej v predmetnej zmluve bolo poskytnutie úveru (úverového limitu) vo výške 1 500 eur. Splatnosť úveru bola požadovaná na 42 mesačných splátok vo výške 80,37 eur. Dlžník sa zaviazal zaplatiť celkom čiastku 3 375,54 eur pri predpokladanej RPMN 70,01 %. Priemerná RPMN predstavovala 48,52 %. Poskytnutá bola čiastka revolvingu vo výške 790,84 eur. Celková čiastka revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť predstavovala 1 928,88 eur. Predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu: 63,32 %. Ročná úroková sadzba

revolvingu predstavovala 76,21 %. Schválený revolvingový úver predstavoval 1 500 eur pri splatnosti 42 mesačnými splátkami po 80,37 eur. Celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť predstavuje 3 375,54 eur pri RPMN 67,11 %. Ročná úroková sadzba úveru predstavovala 70,01 %. Priemerná RPMN za úver predstavuje 46,06 %. Poskytnutý bol revolving vo výške 790,84 eur a celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť bola 1 928,88 eur. Predpokladaná bola RPMN vo výške e 70,01 %. Ročná úroková sadzba revolvingu predstavovala 76,21 % a ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 5,5 %. K zmluve boli priložené Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., číslo zmluvy (VS): 8500029723. 10. V Zmluve o revolvingovom úvere č. 8500029723, zo dňa 16.08.2013, je v bode 7. uvedené dojednanie v znení: „Dlžník, Spoludlžník 1, Spoludlžník 2 a Veriteľ v ďalšom odkazujú na úpravu obsiahnutú v zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom úvere (na zadnej strane tejto Žiadosti/ Zmluvy), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto Žiadosti/Zmluvy. Dlžník, Spoludlžník 1, Spoludlžník 2 sa so zmluvnými dojednaniami zoznámili a nemajú k nim žiadne výhrady a zaväzujú sa ich dodržiavať.“. 11. V Zmluve o revolvingovom úvere č. 8500029723, zo dňa 16.08.2013, v bode 8. Zmluvy – Dohoda o poskytnutí služby uzavretá podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, je v bode 8.1. uvedené zmluvné dojednanie v znení: ,,Predmetom tejto Dohody o poskytnutí služby je záväzok Veriteľa poskytnúť Dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru resp. revolvingu poskytnutého na základe Žiadosti/ Zmluvy uzavretej medzi Veriteľom a Dlžníkom (ďalej ako „úver/revolving“) a záväzok Dlžníka zaplatiť Veriteľovi odplatu a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 215,75 EUR a b) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 112,08 EUR v prípade ak bude Dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je Veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť k čomu Dlžník udeľuje Veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť Dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto Dohody o poskytnutí služby.“. 12. V Zmluve o revolvingovom úvere č. 8500029723, zo dňa 16.08.2013, v bode 8. Zmluvy – Dohoda o poskytnutí služby uzavretá podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, je v bode 8.4. uvedené zmluvné dojednanie v znení: „Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok úveru je splatná dňom uzavretia tejto Dohody o poskytnutí služby. Veriteľ a Dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky Dlžníka voči Veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru podľa článku 2.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy oproti pohľadávke Veriteľa voči Dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. a) tejto Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty) a to ku dňu poskytnutia úveru Dlžníkovi podľa článku 2.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy. Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok revolvingu je splatná dňom poskytnutia revolvingu Dlžníkovi. Veriteľ a Dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky Dlžníka voči Veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky revolvingu podľa článku 4.1. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy oproti pohľadávke Veriteľa voči Dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. b) tejto Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty) a to ku dňu uskutočnenia revolvingu podľa článku 4.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy. Rozdiel bude uhradený na účet Dlžníka uvedený v čl. 2 Žiadosti/Zmluvy.“. 13. V Zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. k Zmluve o revolvingovom úvere č. 8500029723, zo dňa 16.08.2013, v bode 8. Práva a povinnosti Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2, bod 8.2. je o.i. uvedené zmluvné dojednanie, v znení: „ Dlžník, Spoludlžník 1 a Spoludlžník 2 sa zaväzujú pri úhrade splátky alebo iného záväzku podľa tejto Zmluvy o RÚ uvádzať ako variabilný symbol číslo tejto Zmluvy o RÚ. V prípade, že tento variabilný symbol nebude uvedený, resp. bude uvedený nesprávne, čiastka sa považuje za uhradenú nie pripísaním na účet Veriteľa, ale až okamžikom, kedy dôjde k jej identifikácii zo strany Veriteľa.“. 14. V Zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. k Zmluve o revolvingovom úvere č. 8500029723, zo dňa 16.08.2013, v bode 8. Práva a povinnosti Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2, bod 8.3. je o.i. uvedené zmluvné dojednanie, v znení: „Dlžník, Spoludlžník 1, Spoludlžník 2 sa zaväzujú v prípade zmien akýchkoľvek údajov, ktoré poskytli Veriteľovi v súvislosti s touto Zmluvou o RÚ, t. j. napr. pri ukončení pracovného pomeru, zmene zamestnávateľa, zmene adresy trvalého pobytu, zmene kontaktnej adresy alebo zmene telefónneho čísla, túto zmenu nahlásiť Veriteľovi najneskôr do 10-tich pracovných dní od vzniku takejto skutočnosti. Dlžník, Spoludlžník

1 a Spoludlžník 2 je povinný oznámiť Veriteľovi okolnosti, ktoré môžu negatívne ovplyvniť schopnosť plniť záväzky Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2 z tejto Zmluvy o RÚ. Dlžník, Spoludlžník 1 a Spoludlžník 2 zodpovedá za škody, ktoré Veriteľ utrpí v dôsledku nesplnenia tejto povinnosti.“. 15. V Zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. k Zmluve o revolvingovom úvere č. 8500029723, zo dňa 16.08.2013, v bode 14. Sankcie, sú uvedené zmluvné dojednania v znení: „14.1. V prípade omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s úhradou splátky úveru alebo jej časti je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť Veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,065 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t. j. 23,725 % p.a.). Ak sa z dôvodu omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s úhradou splátky úveru o viac ako tri mesiace stali podľa článku 13. ods. 13.1. písm. a) tejto Zmluvy o RÚ okamžite splatnými všetky záväzky Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) podľa tejto zmluvy, je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,065 % dlžnej sumy za každý deň omeškania ( t.j. 23,725 % p.a.).“;„14.2. Okrem zmluvnej pokuty podľa čl. 14. ods. 14.1. tejto Zmluvy o RÚ je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť Veriteľovi úrok z omeškania určený podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške stanovenej nariadením vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení k prvému dňu omeškania s úhradou peňažného záväzku. Výška úrokov z omeškania bude určená tak, aby spolu so zmluvnou pokutou podľa ods. 14.1. tejto Zmluvy o RÚ nepresahovala maximálnu výšku podľa ods. 14.3. tejto Zmluvy o RU.“; „14.5. Akékoľvek dojednania o zmluvnej pokute obsiahnuté v tejto Zmluve o RÚ a zaplatenie akejkoľvek zmluvnej pokuty podľa tejto Zmluvy o RÚ nemá vplyv na právo poškodenej strany požadovať náhradu škody vzniknutej porušením povinnosti, pre ktorú bola pokuta dojednaná, alebo iným porušením tejto Zmluvy o RÚ, a to v plnej výške.“. 16. Podľa prehlásenia Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS zo dňa 23.05.2025 sa žalobkyňa dostavila dňa 02.05.2024 do kancelárie združenia, kde predložila zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500029723, ktorú uzavrela dňa 16.08.2013 so žalovaným. Žalobkyňa bola informovaná o tom, že úver je pravdepodobne bezúročný a bez poplatkov a zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. 17. Žalovaný listom zo dňa 07.06.2024 oznámil žalobkyni, že príslušná zmluvná dokumentácia jej bola odovzdaná pri uzavretí zmluvy s tým, že prehľad platieb nie je žalovaný povinný poskytnúť žalobkyni. 18. Z oznámenia veriteľa o schválení úveru č. 8500029723 zo dňa 16.08.2013 dlžníkovi vyplýva schválená výška úveru 1 500 eur so splatnosťou 42 mesiacov, s výškou mesačnej splátky 80,37 eur, RPMN predstavuje 67,11 % a ročná úroková sadzba úveru 70,01 %. Doručenie oznámenia žalobkyni nebolo súdu preukázané. 19. Z karty klienta – žalobkyne zo dňa 26.06.2015 vyplýva, že žalobkyňa uhradila pohľadávku žalobcu titulom zmluvy č. 8500029723 celkom sumu 1 401,71 eur. 20. Podľa potvrdenia ČSOB, a.s. zo dňa 16.10.2019 vykonala žalobkyňa toho istého dňa vklad na účet č. F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX s názvom PROFI CREDIT SLOVAKI vo výške 105,93 eur s variabilným symbolom 8500029723. 21. Žalovaný listom zo dňa 02.05.2022 oznámil žalobkyni, že nakoľko uhradila všetky záväzky vyplývajúce zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500029723, je potrebné považovať zmluvný vzťah za ukončený. Na doplatenom úvere vznikol žalobkyni preplatok a suma 35,70 eur bola preúčtovaná na zmluvu č. 8500029724. 22. Podľa § 137 písm. d) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. 23. Podľa § 298 ods. 1 CSP súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

24. Podľa § 298 ods. 2 CSP ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. 25. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 26. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 27. Podľa § 53 ods. 1 až 3 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. 28. Podľa § 53 ods. 4 OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi, n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi, p)

obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. 29. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 30. Podľa § 53a ods. 1, 2 OZ ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. Ak sa rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky, dodávateľ je povinný splniť povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti. 31. Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 32. Podľa § 517 ods. 1, ods. 2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 33. Podľa § 563 OZ ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. 34. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. 35. Podľa § 2 písm. a), b), d) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania; veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti; zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, 36. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. 37. Podľa § 9 ods. 2 písm. g), písm. j) ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie a ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

38. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), 39. Podľa § 11 ods. 1 písm. d) ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. 40. Podľa § 11 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase podania žaloby spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou. 41. Podľa § 19 ods. 1 a 2 ZoSÚ ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru sa vypočíta podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2. Na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom. 42. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. 43. Podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. 44. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 45. Predloženú Zmluvu o úvere zo dňa 16.08.2013 č. 8500029723 súd považoval za zmluvu spotrebiteľskú, keďže žalovaný ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania úver žalobkyni ako fyzickej osobe, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z formy a obsahu zmluvy, je zrejmé, že sa jedná o tzv. „formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára mal žalovaný už pripravený a dopisoval do formulára konkrétne údaje týkajúce sa žalobkyne, ktorý obsah zmluvy žiadnym podstatným spôsobom nemohla ovplyvniť, ani neovplyvnila. Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ zmluva obsahuje takéto neprijateľné podmienky, tak tieto sú neplatné. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že tieto sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny, pričom aj predmetná zmluva túto charakteristiku spĺňa. 46. Podľa § 11 ods. 4 ZoSÚ sa spotrebiteľ môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského

úveru žalobou. Poznámka pod čiarou k uvedenému ustanoveniu odkazuje na § 137 ods. c) a d) CSP. Žaloba o určenie neplatnosti zmluvy je žalobou podľa § 137 písm. d) CSP a žaloba o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru je podľa názoru súdu žalobou podľa § 137 písm. c) CSP o tom, že veriteľ nemá právo na úroky a poplatky, pričom právny záujem preukazovať netreba, keďže vyplýva priamo z ustanovenia ZoSÚ, ktoré výslovne túto žalobu pripúšťa. 47. Súd sa zaoberal vznesenou námietkou žalovaného o neprípustnosti žaloby o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru vo vzťahu k zároveň požadovanému nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Súd poukazuje na to, že § 11 ods. 4 ZoSÚ v závere obsahuje odkaz na poznámku pod č. 18ba), ktorá poukazuje na § 137 písm. c) a písm. d) CSP. V zmysle § 137 písm. d) CSP možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Z už spomínaného § 11 ods. 4 ZoSÚ vyplýva, že spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru. Súd preto námietku žalovaného v tomto smere vyhodnotil ako nedôvodnú a žalobu o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov považoval v plnom rozsahu za prípustnú, nakoľko jej prípustnosť vyplýva priamo z vyššie citovaného ustanovenia ZoSÚ a na tomto závere nič nemení podľa názoru súdu to, že žalobkyňa sa podanou žalobou súbežne domáha vydania bezdôvodného obohatenia, ktorého podkladom má byť konštatovanie prípadnej bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru. 48. Podľa rozsudku SD EÚ č. C – 377/14: Článek 3 písm. l) a čl. 10 odst. 2 směrnice 2008/48, jakož i bod I přílohy I této směrnice musí být vykládány v tom smyslu, že celková výše úvěru a částka čerpání úvěru označují celkovou částku, která byla dána k dispozici spotřebiteli, což vylučuje částky, které si poskytovatel úvěru účtuje na úhradu nákladů souvisejících s dotčeným úvěrem a které nejsou tomuto spotřebiteli reálně vyplaceny. 49. Podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Cdo/130/2022 v rozsudku vo veci C-377/14 Radlinger, Radlingerová proti Finway a.s. sa Súdny dvor Európskej Únie okrem iného vyjadril k požiadavkám na náležitosti spotrebiteľských zmlúv a na otázku vnútroštátneho súdu, akým spôsobom sa má vykladať pojem „celková výška úveru“ obsiahnutý v článku 3 písm. l/ a článku 10 ods. 2 smernice 2008/48 a pojem „výška čerpania“ obsiahnutý v bode I prílohy I tejto smernice odpovedal, že článok 3 písm. l) a článok 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES ako aj bod I prílohy I tejto smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené. V rozhodnutí Súdny dvor uviedol, že dôsledkom takéhoto postupu, t. j. zahrnutia nákladov spotrebiteľa spojených s úverom do výšky čerpania úveru, je podhodnotenie RPMN, ktorého výpočet závisí od celkovej výšky úveru (bod 87). Zároveň informácia o celkových nákladoch úveru umožňuje spotrebiteľovi porovnať ponuky úverov a posúdiť rozsah jeho záväzku (bod 90). 50. Podľa rozhodnutia R 49/2022: Celkovú výšku spotrebiteľského úveru podľa § 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch predstavuje suma finančných prostriedkov reálne poskytnutá spotrebiteľovi veriteľom. Poplatok za poskytnutie úveru zrazený z istiny hneď pri uzavretí zmluvy nemožno zahrnúť do celkovej výšky spotrebiteľského úveru. 51. Dôvodom bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru, ktorého naplnenie súd vzhliadol, bolo uvedenie nesprávnej celkovej výšky spotrebiteľského úveru. Pod pojem celková čiastka, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť v zmysle § 9 ods. 2 písm. g) ZoSÚ možno rozumieť všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. 52. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že poplatok za poskytnutie služby – možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok bol vo výške 215,75 eur (bod 8, podbod 8.1. písm. a) zmluvy o úvere) a žalovaný si týmto poplatkom skompenzoval svoje náklady a tieto odpočítal od poskytnutého úveru. Celková výška (čerpania) úveru označuje celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje za náhradu nákladov

súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi vyplatené (pozri rozsudok Súdneho dvora C-377/14 Radlinger proti FINWAY a.s.). Uvedené má potom vplyv na všetky relevantné údaje v zmluve - RPMN, výšku splátky a iné. Ak žalovaný poskytol žalobkyni úver v ňou požadovanej výške, t. j. vo výške 1 500 eur, pričom z tohto úveru bol v ten istý deň zúčtovaný aj poplatok za poskytnutie služby vo výške 215,75 eur, nemožno hovoriť o tom, že žalobkyni bola aj reálne poskytnutá suma 1 500 eur, ale len suma 1 284,25 eur. Z uvedeného dôvodu potom ostatné náležitosti uvedené v zmluve (napr. aj RPMN) neboli uvedené správne, pretože žalovaný ako dodávateľ vypočítaval všetky ostatné relevantné údaje zo sumy 1 500 eur, a nie zo sumy skutočne poskytnutej, t.j. 1 284,25 eur. Súd analogicky odkazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 9Cdo/287/2011 zo dňa 30.06.2022, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 4/2022 pod R 49/2022 a z ktorého nepochybne vyplýva, že poplatok za poskytnutie úveru, ktorý bol zrazený ihneď pri uzatvorení zmluvy nemožno zahrnúť do celkovej výšky spotrebiteľského úveru. Vzhľadom na uvedené, pre neuvedenie správnych údajov v zmluve o úvere je úver bezúročný a bez poplatkov. Nakoľko na konštatovanie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru mal súd dostatočný základ vo vykonanom dokazovaní, považoval návrh žalobkyne na vykonanie dokazovania vyžiadaním vzorca výpočtu RPMN od žalovaného za nadbytočný a z toho dôvodu súd tento dôkazný návrh zamietol. 53. Žalovaný poskytol žalobkyni úver v skutočnosti vo výške 1 284,25, keďže zo sumy 1 500 eur uvedenej v zmluve zrazil pred jej výplatou sumu poplatku 215,75 eur (poplatok v zmysle bodu 8, podbod 8.1. písm. a) Zmluvy o úvere). Vzhľadom na nesprávny údaj o výške úveru je poskytnutý úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ s poukazom na ust. § 9 ods. 2 písm. g) ZoSÚ bezúročný a bez poplatkov (čo bolo deklarované výrokom I.), a preto žalobkyňa bola povinná vrátiť žalovanému ako jej úverovému veriteľovi iba poskytnutú istinu úveru. Keďže existencia prípadne ďalších tvrdených nedostatkov zmluvy by viedla k rovnakému záveru, súd sa nimi podrobnejšie nezaoberal. 54. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa uhradila žalovanému na predmetný úver celkom sumu 1 507,64 eur. Z uvedeného dôvodu súd zamietol návrh žalobkyne na vykonanie dokazovania vyžiadaním platobnej histórie úveru a sumára úhrad na úver, nakoľko predmetom dokazovania sú len skutočnosti, ktoré sú medzi stranami sporné. Nakoľko súd výrokom I. určil, že úver poskytnutý žalobkyni v skutočnej výške 1 284,25 eur je bezúročný a bez poplatkov, dospel súd zároveň k záveru, že žalovaný sa na úkor žalobkyne obohatil bez právneho dôvodu, a to o sumu 223,39 eur. Súd preto žalovaného výrokom II. rozsudku zaviazal na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobkyni v preukázanom rozsahu. 55. Splatnosť nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia sa riadi ustanovením § 563 OZ, v zmysle ktorého ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Na základe vykonaného dokazovania má súd za to, že čas splnenia tohto dlhu nebol medzi stranami dohodnutý, ani ustanovený právnym predpisom a ani určený v rozhodnutí, takže v zmysle § 563 OZ bol žalovaný povinný splniť dlh - vydať bezdôvodné obohatenie prvý deň po tom, čo ho o plnenie žalobkyňa požiadala. Žalobkyňa vyzvala žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia až žalobou zo dňa 21.02.2025. Žaloba bola žalovanému doručená dňa 05.03.2025. Žalovaný tak bol povinný plniť žalobkyni najneskôr v deň nasledujúci po doručení vzájomnej žaloby (06.03.2025) a s plnením sa tak dostal do omeškania až nasledujúcim dňom (07.03.2025), odkedy žalobkyni vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania. Súd tak žalobkyni priznal popri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 223,39 eur od 07.03.2025 do zaplatenia, a to v zákonnej sadzbe 7,9 % ročne. V prevyšujúcom rozsahu súd žalobu zamietol ako nedôvodnú (výrok IX.), nakoľko žalobkyňa požadovala od žalovaného zaplatenie úrokov z omeškania v sadzbe (8,4 % ročne) presahujúcej zákonnú sadzbu úrokov z omeškania platnú v čase vzniku omeškania žalovaného s plnením. 56. Súd sa ďalej zaoberal naliehavým právnym záujmom žalobkyne na určení neprijateľnosti zmluvných podmienok a vychádzajúc z ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa, je potrebné konštatovať, že v každom prípade je daný naliehavý právny záujem žalobkyne ako spotrebiteľa na určení neprijateľnosti zmluvných podmienok, a to bez toho, aby žalobkyňa musela tento naliehavý právny záujem na určení osobitným spôsobom preukazovať, pretože tento vyplýva priamo z ustanovenia § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa. (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 18.12.2013, sp. zn. 1Co/237/2013). Súd poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 26.10.2017, sp. zn. 18Co/120/2017, ktorý pripustil, že spotrebiteľ sa má možnosť domáhať určenia neprijateľnej podmienky. Taktiež podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR z 23. januára 2017, sp. zn. 6Ndc 20/2016 právo súdu

vysloviť v konkrétnom prípade neprijateľnosť zmluvnej podmienky ostalo aj po nadobudnutí účinnosti CSP zachované, ale na rozdiel od rozhodnutia vydaného v konaní podľa § 301 a nasl. CSP len s účinkami inter partes. A nakoniec podľa § 298 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“) súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná. 57. Súd taktiež poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 5.6.2018, sp. zn. 19Co/199/2017, ktorý uviedol: „Ak spotrebiteľ sleduje dosiahnutie právnej istoty v otázke, či je zmluvná podmienka neprijateľná, môže sa na súde domáhať žalobou určenia jej neprijateľnosti. Právna istota v takejto záležitosti je dôležitá a dosiahnutie takejto právnej istoty by nemalo byť podmieňované (kumulatívne) uplatnením či už náhrady škody, bezdôvodného obohatenia alebo primeraného finančného zadosťučinenia. Inými slovami povedané, nemožno spotrebiteľa nútiť douplatňovania takýchto plnení pri jeho snahe dosiahnuť právnu istotu čo do (ne)záväznosti zmluvnej podmienky z dôvodu jej neprijateľnosti. Odvolací súd preto zastáva názor, že spotrebiteľ má právo domáhať sa určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky aj bez kumulatívneho uplatnenia nároku naplnenie z dôvodu neprijateľnosti takejto zmluvnej podmienky. Uvedené právo predpokladá ustanovenie § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách a tejto ochrany sa môže domáhať na súde (§ 3 ods. 5).“ 58. „Žaloba, ktorou sa žalobca (majúci v právnom vzťahu, ktorého sa vec týka, postavenie spotrebiteľa) domáha vyslovenia (určenia) neprijateľnosti zmluvných podmienok, resp. vyslovenia (určenia) ich neplatnosti z dôvodu neprijateľnosti, nie je určovacou žalobou v zmysle § 137 ods. 1 písm. c) CSP. Ide o osobitný druh žaloby patriacej spotrebiteľovi s cieľom domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad v osobitných predpisoch (§ 53 ods.1, ods. 4 a 5 a § 53a Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.). V prípade takejto žaloby nie je preto potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem“. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2019, sp. zn. 6 Cdo 27/2018) 59. Pokiaľ ide o námietku žalovaného o neprípustnosti podanej žaloby o určenie neprijateľných zmluvných podmienok, najmä ak zmluvný vzťah dojednaný medzi veriteľom a dlžníkom bol ukončený, s takouto argumentáciou sa súd nestotožňuje. Súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019: „V prípade žaloby o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky ide o osobitný druh žaloby patriaci spotrebiteľovi s cieľom domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktoré má podklad v osobitných prípadoch. V prípade takejto žaloby nie je preto potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem.“. Podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019: „Podľa dovolacieho súdu v prípade žaloby o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky z hľadiska vecnej legitimácie nemá právny význam zánik záväzku splnením dlhu.“. K podaniu samostatných žalôb o určenie neprijateľných zmluvných podmienok sa niekoľkokrát vyjadril aj Krajský súd v Prešove vo svojich rozhodnutiach sp. zn. 9Co/29/2017 z 17.05.2018, 18Co/90/2018 z 19.11.2018, 19Co/199/2017 z 05.06.2018, 20Co/145/2018 z 30.05.2019. Obdobný záver vyplýva aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 4Cdo/148/2018 z 30.07.2019 a 6Cdo/27/2018 z 28.06.2019. Súd cituje z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp.zn. 18Co/282/2015 zo dňa 14.09.2016: „Pokiaľ ide o otázku naliehavosti právneho záujmu týkajúcu sa vyslovene neprijateľnej zmluvnej podmienky, rovnako vo vyššie uvedených konaniach odvolacieho súdu sa stotožňuje odvolací súd s tým, že vyslovenie neprijateľnej zmluvnej podmienky je možné vykonať alebo vysloviť aj v zmluve, ktorá už zanikla plnením a okrem citovaných rozhodnutí žalobkyne v odvolaní zdôrazňuje odvolací súd, že táto zmluvná podmienka je neprijateľnou, o tom niet pochýb a bola vyslovená vo vyššie uvedených konaniach a z nich aj odvolacie aj dovolacie súdy vychádzali.“. Súd sa s vysloveným názorom Krajského súdu v Prešove v plnom rozsahu stotožňuje. 60. Súdy členských štátov môžu judikovať, ktoré zmluvné podmienky sú nekalé (porov. C 237/02, Freiburger Kommunalbauten, cit.: „Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka, ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá požadované nato, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 93/13 ako nekalú.“). Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany hrubú

nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. Za neprijateľnú sa považuje aj zmluvná podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch). Neprijateľnú zmluvnú podmienku súd nemodifikuje. Nič by neodradzovalo nečestného dodávateľa od pokračovania v používaní neprijateľnej zmluvnej podmienky, keďže by súd zmenou zmluvnej podmienky vlastne udržiaval nečestnú obchodnú prax (porovnaj rozsudok Súdneho dvora vo veci C-618/10). 61. K možnosti podania žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok súd poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 – Dovolací súd dospieva preto k záveru, že v prípade žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky ide o osobitný druh žaloby patriaci spotrebiteľovi s cieľom domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad v osobitných predpisoch (§ 53 ods. 1, ods. 4 a 5 a § 53a Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.). V prípade takejto žaloby nie je preto potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem. Vzhľadom na tento dovolacím súdom prijatý záver, právna argumentácia žalovanej, ktorá sa v tejto časti týka len určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c) O. s. p., sa na vec vôbec nevzťahuje. Dovolací súd sa preto k nej ani bližšie nevyjadruje. Je tak zrejmé, že žaloba o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky a o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov nie je žalobou určovacou, pri ktorej by bolo potrebné skúmať naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Súd tak považoval podanú žalobu v celom rozsahu za prípustnú. 62. Súd na základe uvedeného považoval žalobu za plne procesne prípustnú aj čo do určenia neprijateľných zmluvných podmienok. 63. Ako už súd uviedol vyššie, právny vzťah medzi stranami sporu bolo potrebné posúdiť podľa ZoSÚ. Zároveň však nepochybne zmluvný vzťah je potrebné považovať aj za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. OZ, keďže žalobkyňa vystupuje v pozícii spotrebiteľa a žalovaný v pozícii dodávateľa. Táto skutočnosť nebola nikým spochybnená. 64. Predtým, ako súd môže pristúpiť k preskúmaniu neprijateľnosti zmluvnej podmienky, musí dospieť k záveru, či nejde o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 65. Vo vzťahu k posúdeniu individuálnosti zmluvných dojednaní je kľúčom k pochopeniu individuálneho zmluvného dojednania práve možnosť spotrebiteľa svojou vlastnou aktivitou a konaním ovplyvniť obsah a podstatu zmluvnej podmienky. Takáto možnosť je podľa ustanovení Občianskeho zákonníka sústredená výhradne v úprave procesu rokovania o zmluve, ktoré predstavuje jediné štádium kedy môže spotrebiteľ ovplyvniť obsah zmluvy a jej podmienok. Preto aj odsek 2 (pozn. súdu § 53 ods. 2 OZ) je potrebné vykladať v intenciách vzniku spotrebiteľskej zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu pri dojednávaní ktorého adresát ponuky alebo návrhu tento akceptuje, pričom predtým sa s ním mal možnosť oboznámiť a návrh modifikovať. Ak nebudú dané podmienky a možnosť spotrebiteľa zmeniť návrh zmluvnej podmienky, t. j. zmeniť jej obsah, a tým v parciálnej časti predložiť dodávateľovi nový návrh, nebude možné za žiadnych okolností hovoriť o priestore na vznik individuálnych dojednaní. Iba dôsledné garantovanie a vykonávanie práv spotrebiteľa v predzmluvnej fáze a pri dojednávaní zmluvy s dosahom na reálne zmeny ich podmienok bude vytvárať relevantný priestor vzniku individuálneho zmluvného dojednania. (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 574). 66. V tomto smere žalovaný žiadne dôkazy nepredložil, preto súd vychádzal z domnienky, že zmluvné podmienky neboli individuálne dojednané. 67. Súd teda v ďalšom skúmal, či napadnuté zmluvné dojednania spôsobujú značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa.

68. „Článok 3 smernice len abstraktne uvádza skutočnosti, ktoré dávajú zmluvnej podmienke, ktorá nebola individuálne dohodnutá, nekalý charakter, že príloha, na ktorú odkazuje článok 3 ods. 3 smernice, obsahuje len indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré možno považovať za nekalé, a že podľa článku 4 smernice sa má nekalý charakter zmluvnej podmienky posudzovať so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v čase jej uzatvorenia.“ (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-137/08, VB Pénzügyi Lízing). 69. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. Za neprijateľnú považuje odvolací súd aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia). 70. Občiansky zákonník obsahoval v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy demonštratívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok. To znamená, že súdu nebráni žiadna prekážka, aby vyvodil dôsledky zo zmluvného dojednania štandardnej formulárovej zmluvy, ak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa ako spotrebiteľka a ako slabšia strana sporu, nemala možnosť participovať na vytvorení formulárovej zmluvy a nepochybne je z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9CoCsp/19/2021). 71. „Čl. 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že existencia „značnej nerovnováhy“ nevyhnutne nevyžaduje, aby výdavky, ktoré znáša spotrebiteľ na základe zmluvnej podmienky, mali na tohto spotrebiteľa značný ekonomický vplyv vzhľadom na hodnotu predmetnej transakcie, ale môže vyplývať už zo samotnej skutočnosti dostatočne závažného narušenia právneho postavenia, v ktorom sa tento spotrebiteľ ako zmluvná strana nachádza na základe platných vnútroštátnych predpisov, či už formou zúženia obsahu práv, ktoré mu podľa týchto predpisov vyplývajú zo zmluvy, prekážky v ich výkone alebo tiež formou prenesenia dodatočnej povinnosti, ktorú vnútroštátne predpisy nestanovujú, na spotrebiteľa, pričom vnútroštátnemu súdu na účely posúdenia prípadnej existencie značnej nerovnováhy prináleží zohľadniť povahu tovaru alebo služby, ktorá je predmetom zmluvy, všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením tejto zmluvy, ako aj všetky ostatné podmienky zmluvy.“ (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-226/12, Constructora Principado). 72. „Pre právne posúdenie stavu nerovnováhy je potrebné predovšetkým vykonať test proporcionality, ktorý vychádza v úvodnej fáze z porovnania zmluvnými podmienkami privodeného stavu so stavom absolútnej - teoretickej rovnosti zmluvných strán. Práve uvedená komparácia je spôsobilá umožniť vykonanie testu proporcionality vo vzťahu ku konkrétne namietaným zmluvným podmienkam. Z praktického pohľadu možno nadobudnúť dojem, že značná nerovnováha je implikovaná práve záväzkami, v ktorých vystupuje na jednej strane slabšia zmluvná strana. Uvedená premisa môže mať štatút vyvrátiteľnej domnienky a jej aplikácia je nanajvýš opodstatnená, keďže aj samotná filozofia smernice Rady 93/13/EHS prezumuje, že nadvláda dodávateľov nad spotrebiteľmi zakladá východiskový stav určitej miery nerovnováhy, ktorý je potrebné korigovať pozitívnym zásahom štátu. Dané myšlienky vychádzajú z teórie spotrebiteľského správania a ekonómie, v rámci ktorých pristupujúca nadvláda dodávateľa predstavuje len využitie existujúcej výhody na maximalizáciu prospechu jednej strany na úkor strany druhej. Z uvedeného plynie, že vlastným testom neprijateľnosti zmluvnej podmienky je potrebné preveriť prvotnú prezumpciu založenú na predpokladaní existencie nerovnovážneho postavenia zmluvných strán. Z tohto dôvodu je zrejmé, že test neprijateľnosti zmluvných podmienok nie je hľadaním nerovnováhy, ale preverovaním existujúceho stavu rovnováhy so zreteľom na právne postavenie spotrebiteľa. V poradí druhým významným bodom z pohľadu koncepcie odseku 1 je už spomenutá implicitná legálna definícia neprijateľnej zmluvnej podmienky s poukazom na materiálne kritériá spôsobovania značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. ... v prípade neprijateľnej zmluvnej podmienky je potrebné vykonať kumulatívnu analýzu značnej nerovnováhy v neprospech spotrebiteľa, ktorej predmetom je zameranie a účinok privedený zmluvnou podmienkou.“ (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík,

M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 562). 73. „Aspekt značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa ako materiálny znak neprijateľnosti zmluvnej podmienky rozvinula judikatúra súdov SR aj nasledovnými dvomi smermi: a) značná nerovnováha v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa je podľa generálnej klauzuly založená aj vtedy, ak je spotrebiteľ vystavený nejasnej, nezrozumiteľnej alebo neurčitej zmluvnej podmienke, z ktorej nemožno určiť práva a povinnosti plynúce pre spotrebiteľa. Najčastejšie prípady nejasnosti a nezrozumiteľnosti zmluvnej podmienky spočívajú v používaní komplikovaných a náročných technických a iných sofistikovaných termínov, v nejasnej formulácii zmluvného ustanovenia, ktorá ho robí nepochopiteľným pre spotrebiteľa. Neurčitosť zmluvnej podmienky úzko súvisí s jej nezrozumiteľnosťou a týka sa vád jej obsahu, ktorých následkom je, že spotrebiteľ je vystavený právnej neistote v otázke úpravy práv a povinností v konkrétnom štádiu zmluvného vzťahu. Ako príklad možno uviesť úpravu zmluvnej podmienky zľavy dojednávanej so spotrebiteľom v prípade alternatívneho dodávateľa energií, ktorú identifikovala Komisia na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich (ďalej len „Spotrebiteľská komisia“): Nejasnosť, neurčitosť a nezrozumiteľnosť zmluvnej podmienky sa na strane spotrebiteľa prejavuje jednoducho, a to nemožnosťou ustáliť obsah podmienky a režim práv a povinností. Uvedené atribúty bude spĺňať aj zmluvná podmienka, ktorá bude v dôsledku napríklad kolízie s inými zmluvnými podmienkami nevykonateľná, a tak nebude možné ustáliť jednoznačne režim úpravy práv a povinností v spotrebiteľskom záväzku. Ako príklad možno uviesť ustanovenie nevykonateľnej zmluvnej povinnosti spotrebiteľa, ktoré by sa viazalo na zmluvné podmienky, ktoré by neboli súčasťou zmluvy alebo zmluvných podmienok. V poradí ďalším príkladom nevykonateľnej zmluvnej podmienky bude garancia práva vypovedať spotrebiteľskú zmluvu v lehote 10 dní od doručenia oznámenia o jednostrannej zmene podmienok, ak súčasne iná zmluvná podmienka veriteľovi umožní spotrebiteľa s takouto zmenou oboznámiť aj dodatočne, t. j. po jej vykonaní; b) značná nerovnováha v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa je podľa generálnej klauzuly založená aj vtedy, ak sa zmluvná podmienka v neprospech spotrebiteľa odchyľuje od ratio legis zmluvného ustanovenia, hoci aj dispozitívnej povahy vychádzajúc pritom z jednostrannej kogentnosti všetkých ustanovení zákona regulujúcich spotrebiteľské zmluvy. V tomto prípade ide o identifikáciu takých zmluvných podmienok, ktoré spochybnia garanciu zákonného režimu a účelu právnej úpravy v neprospech spotrebiteľa, sa od zákona odchýlia. Práve uvedené odchýlenie sa od ratio legis zákona v neprospech spotrebiteľa zakladá značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Judikatúra takýto prípad stotožňuje napríklad so zmluvnou podmienkou, podľa ktorej má dodávateľ nárok na náhradu škody aj popri paušalizovanej náhrade škody v podobe zmluvnej pokuty. Normy Občianskeho zákonníka ustanovujú, že nárok na náhradu škody v tomto prípade zo zákona poškodenému nepatrí a možno sa na ňom nad rámec zákona dohodnúť. V tejto situácii práve táto zákonná odchylná dohoda predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku zakladajúcu nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Ako príklad možno uviesť dohodu o tom, že aj po zániku záväzku medzi dodávateľom a spotrebiteľom zostane dodávateľovi zachovaný nárok zo zmluvnej pokuty. V tomto prípade je ratio legis vyjadrené v § 48 ods. 2 v spojení s § 52a ods. 2 OZ, ktoré na prospech spotrebiteľa prezumujú, že odstúpením od zmluvy sa od začiatku zrušujú uzavreté zmluvy, a to aj vzájomne závislé. V tomto zmysle akákoľvek dohoda, ktorá bude v rozpore s ratio legis zákonnej úpravy na škodu spotrebiteľa, bude predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku. Možno uviesť aj obdobný príklad, kedy konajúce súdy odklon od úrokov z omeškania ustanovených vykonávacím právnym predpisom vyhodnotili ako neprijateľnú zmluvnú podmienku založenú na odchýlke od ratio legis právnej úpravy.“ (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 564 - 565). 74. V rozhodnutí Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu (Brandenburgisches Oberlandesgericht) z 21. júna 2006, sp.zn. 7 U 17/06, sa aplikoval výklad, podľa ktorého by zmluvná podmienka, ktorá je predmetom posúdenia, mala byť podrobená možnému najneprijateľnejšiemu výkladu, ktorý sa s ňou spája a aký pri posudzovaných zmluvných podmienkach vôbec prichádza do úvahy. 75. Súd poukazuje na to, že nevidí dôvod na odklon od právoplatných rozhodnutí o neprijateľnosti napadnutých zmluvných podmienok, na ktoré v žalobe poukázala žalobkyňa (bez námietok žalovaného), a z ktorých preto aj súd vychádzal.

76. Majúc na zreteli vyššie uvedené východiská súd dospel k záveru, že napadnuté zmluvné ustanovenia sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami, nakoľko napadnuté zmluvné podmienky neboli individuálne dojednané, boli zakomponované do úverových podmienok na vopred pripravenom tlačive, pričom ich žalobkyňa nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť. Žalobkyňa ako spotrebiteľ mala na výber len to, že zmluvu a podmienky by akceptovala alebo nie. Ako slabšia strana nemala žiadnu vyjednávaciu pozíciu. 77. Pokiaľ ide o napadnutú zmluvnú podmienku uvedenú v Zmluve o revolvingovom úvere č. 8500029723, zo dňa 16.08.2013, v bode 7. Zmluvy, o zoznámení sa a súhlase so zmluvnými dojednaniami, túto súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. l) OZ, keďže má za následok, že na spotrebiteľa je de facto prenášané dôkazné bremeno v otázke riadneho oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami a okolnosťami uzavretia úverovej zmluvy. Práve skryté prenesenie dôkazného bremena má pre spotrebiteľa neprijateľný účinok vo vzťahu k potencionálnemu uplatneniu jeho práva na súde a u iných štátnych orgánov, keďže spotrebiteľ už len v dôsledku predmetnej zmluvnej podmienky môže byť odradený od prípadného podania podnetov alebo návrhov štátnym orgánom. Je neprijateľné, aby bolo na spotrebiteľa zmluvnou podmienkou prenášané dôkazné bremeno oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami a splnenia si povinností veriteľa zo zákona. Uvedenú zmluvnú podmienku možno zahrnúť do tzv. čierneho zoznamu neprijateľných podmienok demonštratívne vymenovaných v § 53 od. 4 OZ, a to pod podmienku uvedenú pod písm. l). V zmysle tohto ustanovenia za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve sa považujú ustanovenia, ktoré obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosť niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana. Uvedenou zmluvnou podmienkou sa na spotrebiteľa neprijateľne bez ďalšieho prenáša dôkazné bremeno v otázke oboznámenia sa s obsahom zmluvy, porozumenia jej obsahu a okolností uzavretia zmluvy v tiesni alebo za nápadne nevýhodných podmienok na spotrebiteľa. Je nezanedbateľné nebezpečenstvo, že zmluvná podmienka spotrebiteľa ovplyvní pri uplatňovaní jeho práv (napr. spotrebiteľ nevyužije svoje právo podľa § 49 OZ), resp. u spotrebiteľa vyvolá dojem, že sa nemôže dovolávať súdnej ochrany, keďže platí domnienka, že si zmluvu prečítal a jej obsahu a konštrukcii porozumel. Práve skryté prenesenie dôkazného bremena má pre spotrebiteľa neprijateľný účinok vo vzťahu k potenciálnemu uplatneniu jeho práv na súde a u iných štátnych orgánov, keďže spotrebiteľ už len v dôsledku predmetnej zmluvnej podmienky môže byť odradený od prípadného podania podnetov alebo návrhov štátnym orgánom. Uvedenými zmluvnými podmienkami sa na spotrebiteľa taktiež neprijateľne prenáša dôkazné bremeno v otázke oboznámenia sa s esenciálnymi informáciami podstatnými pre posúdenie vhodnosti a únosnosti úveru podľa zmluvy v kontexte jeho majetkových pomerov a finančných možností. Je neprijateľné, aby bolo na spotrebiteľa štandardnou zmluvnou podmienkou prenášané dôkazné bremeno. Z tohto dôvodu vzhľadom na účinok zmluvnej podmienky, túto súd v časti posúdil ako neprijateľnú podľa § 53 ods. 1 OZ spôsobujúcu hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a napadnuté zmluvné dojednanie v rozsahu uvedenom vo výroku III. rozsudku vyhlásil za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Súd sa nestotožnil s návrhom žalobkyne na vyhlásenie zmluvnej podmienky uvedenej v bode 7. Zmluvy, v časti v znení: „Dlžník, Spoludlžník 1, Spoludlžník 2 a Veriteľ v ďalšom odkazujú na úpravu obsiahnutú v zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom úvere (na zadnej strane tejto Žiadosti/Zmluvy), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto Žiadosti/Zmluvy.“. Predmetné ustanovenie zmluvy podľa názoru súdu nenapĺňa kritériá neprijateľnej zmluvnej podmienky stanovené v OZ a žalobkyňa v žalobe žiadne konkrétne tvrdenia o neprijateľnosti tejto časti zmluvného dojednania ani netvrdila, pričom súd sa stotožnil vo vzťahu k tejto časti napadnutej zmluvnej podmienky s argumentáciou žalovaného rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/9/2019 zo dňa 27.09.2020 a zmluvný odkaz na zmluvné dojednania uvedené na zadnej strane úverovej zmluvy nevyhlásil za neprijateľnú zmluvnú podmienku, teda (aj) v tomto rozsahu žalobu ako nedôvodnú zamietol. 78. Pokiaľ ide o zmluvné podmienky uvedené v zmluve v podbode 8.1. a 8.4. v rámci Dohody o poskytnutí služby (o odklade splatnosti a odplate za túto službu) súd uvádza, že pokiaľ ide o dohodu, táto síce formálne predstavuje samostatnú zmluvu, ale z pohľadu posúdenia, či prípadne neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, je potrebné prijať logický záver o tom, že aj v tomto prípade súdna kontrola nemôže byť vylúčená. Ide o akcesorickú zmluvu nadväzujúcu na zmluvu o spotrebiteľskom úvere, keďže jej obsahom je len poskytovanie súvisiacich služieb, konkrétne umožnenie odkladu splátok po splnení ďalších podmienok. Spätosť zmluvy o úvere a dohody o poskytovaní služby je daná tým, že v prípade neuzavretia zmluvy o revolvingovom úvere by bolo bezpredmetné uzatvárať takúto dohodu, keďže bez poskytnutia úveru by ani neexistovala povinnosť žalobcu plniť dlh zo zmluvy o úvere v splátkach a bolo by tak bezpredmetné umožniť žalobcovi požiadať o odklad týchto splátok. Za neprijateľnú podmienku

v spotrebiteľskej zmluve možno považovať aj ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa. Dohoda o poskytovaní služby je práve takým prípadom. V zmysle dohody je spotrebiteľ povinný dojednanú odplatu za služby platiť bez ohľadu na to, či dané služby vôbec niekedy využije alebo nie. Takéto dojednanie podľa názoru súdu je zjavne nevyvážené, neprijateľné, je v neprospech spotrebiteľa, nesleduje jeho záujmy ale záujmy dodávateľa, pričom za daných okolností sa skutočne javí, že jediným účelom danej dohody je navýšiť odplatu za poskytnutie úveru (bez toho, aby to bolo vyjadrené v zmluve pri parametroch úveru v rámci RPMN, či celkovo splatnej čiastky). Daná dohoda o poskytovaní služieb podlieha prieskumu súdu nielen podľa § 39 ale aj podľa § 53 Občianskeho zákonníka, keďže táto „služba“ nie je hlavným predmetom plnenia, pričom cieľom zákonodarcu nebolo vylúčiť z preskúmavania z hľadiska neprijateľnosti vedľajšie zmluvné cenové dojednania, a to najmä s ohľadom na skutočnosť, že nie je výnimočnou situácia, kedy sa dodávatelia práve ich netransparentným zakomponovaním do formulárových spotrebiteľských zmlúv snažia získať neprimeraný majetkový prospech od spotrebiteľov. Tak dohoda o poskytovaní služieb ako aj úverová zmluva sú formulárovými zmluvami, ktorých obsah žalobca ako spotrebiteľ nemohol ovplyvniť. Dohodu o poskytovaní služieb nie je možné považovať za individuálne dojednanú, pričom ide o zmluvné dojednanie, ktoré je zjavne v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa. Navyše postupom veriteľa, akým má byť poplatok za službu uhradený, stanoveným v dohode o poskytnutí služby, nastáva situácia kedy si žalovaný z časti ním poskytnutého úveru fakticky sám sebe uhradí tento poplatok a následne spotrebiteľ v priebehu dohodnutého obdobia spláca úver vo výške, ako keby mu žalovaný poskytol celú sumu úveru tak ako bola dohodnutá v zmluve, pričom aj z tejto sumy má spotrebiteľ platiť úroky. Súd teda preskúmaním zistil neprijateľnosť zmluvných podmienok obsiahnutým v bodoch 8.1 a 8.4. zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500029723, keďže služba, ktorá mala spočívať v prípadnej možnosti odkladu splátok úveru za splnenia ďalších podmienok, nebola podmienkou, ktorá sa týka hlavného predmetu plnenia, nebola individuálne medzi žalobkyňou a žalovaným dojednaná, a pod jej vplyvom nastala značná nerovnováha vo vzájomných právach a povinnostiach strán úverovej zmluvy v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa. Práve použitie tejto klauzuly úverovej zmluvy došlo k hrubému zásahu do práv spotrebiteľa už len tým, že v dôsledku nevyplatenia celej sumy schváleného úveru na jeho účet, by žalobkyňa pri riadnom plnení stanovených splátok podľa údajov z úverovej zmluvy žalovanému zaplatila takmer trojnásobok požičanej sumy. Vzhľadom na uvedené, s poukazom aj na následok, ktorý v majetkovej sfére žalobkyne skutočne nastal, možno uzavrieť, že žaloba žalobkyne je v časti učenia neprijateľnosti zmluvných podmienok uvedených pod bodmi 8.1 a 8.4 dôvodná. K týmto záverom súd odkazuje na závery rozsudkov Okresného súdu Svidník sp. zn. 13Csp/157/2017 zo dňa 10.09.2021 a Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3CoCsp/52/2021 zo dňa 12.04.2022, s ktorými sa plne stotožňuje a tieto aplikuje aj v prejednávanej veci. 79. Okrem toho má pritom súd za to, že dojednanie odplaty (poplatku) za službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch splátok úveru a jej automatické inkasovanie a započítanie, resp. zrazenie zo sumy dojednaného úveru (ktorý je tak reálne poskytnutý v nižšom než deklarovanom rozsahu), osobitne v zjavne neprimeranej výške rovnajúcej sa dokonca priamo takmer súčtu troch splátok (ktorých splatnosť pritom na základe tohto poplatku mala byť, resp. dokonca iba mohla byť, len odložená keď táto odplata mohla byť z pohľadu prospechu spotrebiteľa, namiesto odkladu ich splatnosti, použitá radšej priamo na ich splatenie), keď táto služba navyše ani nemusí byť reálne poskytnutá (nakoľko je podmienená aj ďalšími podmienkami), spôsobuje celkom zjavne značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a v zmysle ust. § 53 ods. 1 OZ tak predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalobkyňa tak podľa názoru súdu celkom oprávnene poukazuje na to, že napadnuté zmluvné podmienky uvedené v podbodoch 8.1. a 8.4. Zmluvy spôsobujú zjavnú materiálnu disproporciu (tohto poplatku a plnenia dodávateľa) ku škode spotrebiteľa (čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS), podľa ktorej by dlžník mal byť povinný dopredu platiť (dokonca takto neprimerane vysoký) poplatok za službu (možnosti odkladu splátok), ktorá mu v konečnom dôsledku materiálne ani nemusí byť poskytnutá, a ktorá aj napriek svojmu označeniu ako odplata za službu (čo by mohlo naznačovať platbu za nejakú osobitnú službu alebo úkon pre jeho žiadateľa), má byť žalobkyni ako spotrebiteľovi zrazená už na začiatku automaticky, a to dokonca bez ohľadu na to, či spotrebiteľ napokon o odklad splátok vôbec niekedy požiada a túto službu aktivuje. Súd preto aj v tomto rozsahu vyhovel podanej žalobe výrokmi IV. a V. rozsudku. 80. Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku uvedenú v bode 8.2 zmluvných dojednaní, má súd za to, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, majúcu charakter neprimeranej sankcie za neuvedenie správneho variabilného symbolu, ktorý okrem iného, tak ako to vyplýva z bodu 8.3 zmluvných dojednaní, môže

negatívne ovplyvniť aj schopnosť spotrebiteľov splácať záväzky z úverovej zmluvy. Podľa názoru súdu, žalovaný ako dodávateľ v prípade existencie iba jedného zmluvného záväzku so spotrebiteľom, nemôže mať problém s priradením aj spotrebiteľom neidentifikovanej platby bez uvedenia variabilného symbolu a v prípade existencie viacerých záväzkov spotrebiteľa voči jednému dodávateľovi, nastupuje zákonný predpoklad § 338 Obchodného zákonníka. Teda ak dlžník má voči veriteľovi niekoľko peňažných záväzkov a neurčí, ktorý záväzok plní, platenie sa týka najskôr záväzku, ktorého splnenie nie je zabezpečené, alebo je najmenej zabezpečené inak záväzku najskôr splatného. Naviac, obdobná zmluvná podmienka už bola vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku právoplatnými rozhodnutiami súdu, napr. Okresného súdu Prešov 7Csp/35/2021, 11C/115/2021, 20Csp/91/2020 a 24Csp/26/2017 a súd poukazuje tiež na odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 29 Csp/19/2024 - 395 zo dňa 16.09.2024 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn. 27CoCsp/9/2024 zo dňa 30.01.2025, s ktorých odôvodnením sa plne stotožňuje a na ktorých odôvodnenie k predmetnej zmluvnej podmienke odkazuje. 81. Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku uvedenú v bode 8.3 zmluvných dojednaní, obdobná zmluvná podmienka bola právoplatnými rozhodnutiami súdu vyhlásená za neprijateľnú, konkrétne rozhodnutím Okresného súdu Prešov sp.zn. 18Csp/111/2022 ako aj Krajským súdom v Prešove rozhodnutiami sp.zn. 9CoCsp/56/2022 a 2CoCsp/7/2023. Z uvedených rozhodnutí vyplýva, že argumentáciu veriteľa vo vzťahu k neprijateľnosti takejto zmluvnej podmienky, ktorá mala základ v odkaze na povinnosť veriteľa posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, mal odvolací súd za argumentáciu bez relevancie. Žalovaný totiž mal za náležité vyžadovať od spotrebiteľa informácie o zmenách v príjmoch, výdavkoch a záväzkov, ktoré prebral spotrebiteľ, alebo o iných zmenách v príjmovej sfére spotrebiteľa z dôvodu možnej zmeny zmluvy, spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru. Je možné súhlasiť s tým, že z ustanovenia § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva povinnosť veriteľa posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver aj pred zmenou zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru, a to s odbornou starostlivosťou. Uvedená povinnosť je však vyžadovaná vo vzťahu k možnej obsahovej, alebo inej zmene existujúceho záväzkového vzťahu. Za situácie, keď ani nie je zrejmé, či k nejakej zmene vzniknutého zmluvného vzťahu dôjde, t.j. hypotetickej situácie je nezrozumiteľné, z akého dôvodu by sa povinnosť mala vyžadovať od spotrebiteľa. V takomto prípade nie je právne ani fakticky opodstatnené preskúmavať bonitu spotrebiteľa po uzavretí zmluvy, naviac pri neurčito konkretizovaných podmienkach, čo všetko by mal spotrebiteľ veriteľovi oznamovať. Zmluvná podmienka uvedená v Zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom úvere v bode 8., v podbode 8.3., nemá žiadne právne a ani faktické opodstatnenie ponechať aktivitu na spotrebiteľa a ešte s neurčitými podmienkami, keď nie je konkretizované, čo spotrebiteľ by mal oznamovať. Problém je teda v tom, že predmetná zmluvná podmienka upravuje povinnosť pre spotrebiteľa nie dostatočne určito, čo by znamenalo, že bolo by len na posúdení žalovaného, čo podľa jeho názoru mal mu spotrebiteľ oznámiť, naviac pri neurčito konkretizovaných podmienkach, čo všetko by mal spotrebiteľ veriteľovi oznamovať. Takáto zmluvná podmienka predstavuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa. Súd preto výrokom VII. žalobe čiastočne vyhovel a vyhlásil uvedenú zmluvnú podmienku za neprijateľnú. Pokiaľ ide o žalobu vo vzťahu k zmluvnej podmienke uvedenej v Zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. k Zmluve o revolvingovom úvere č. 8500029723, zo dňa 16.08.2013, v bode 8. DlžníkSpoludlžníka 2, podbod 8.3., v časti v znení: „Dlžník, Spoludlžník 1, Spoludlžník 2 sa zaväzujú v prípade zmien akýchkoľvek údajov, ktoré poskytli Veriteľovi v súvislosti s touto Zmluvou o RÚ, t.j. napr. pri ukončení pracovného pomeru, zmene zamestnávateľa, zmene adresy trvalého pobytu, zmene kontaktnej adresy alebo zmene telefónneho čísla, túto zmenu nahlásiť Veriteľovi najneskôr do 10tich pracovných dní od vzniku takejto skutočnosti.“, súd uvedenú zmluvnú podmienku nepovažuje za neprijateľnú, spĺňajúcu kritéria upravené v § 53 ods. 1 OZ. Predmetné ustanovenie predstavuje podľa názoru súdu bežnú informačnú povinnosť zmluvnej strany o prípadných zmenách skutočností uvedených v uzatvorenej zmluve, ktorá za situácie, že prípadné nesplnenie uvedenej povinnosti nie je spojené so žiadnou sankciou, nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Súd preto žalobu (aj) vo vzťahu k tejto časti namietanej zmluvnej podmienky uvedenej v Zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. k Zmluve o revolvingovom úvere č. 8500029723, zo dňa 16.08.2013, v bode 8. DlžníkSpoludlžníka 2, podbod 8.3. zamietol ako nedôvodnú. 82. Pokiaľ ide o ďalšiu namietanú zmluvnú podmienku v Zmluve o revolvingovom úvere, uvedenú v Zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. v bode 14. Sankcie, podbod 14.1., aj tu má súd za to, že ide o neprijateľnú zmluvnú

podmienku. Pri posudzovaní, či sa v rámci spotrebiteľskej zmluvy nejedná o neprijateľnú podmienku, je nevyhnutné vychádzať z toho, že ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všeobecnými formulárovými klauzulami, alebo ju odmietnuť. Z pozície ochrany spotrebiteľa na plnenia cieľom EÚ vo sfére vysokého záujmu na ochrane spotrebiteľa je potrebné takúto podmienku vyhlásiť za neplatnú. Zmluvnú pokutu v danom prípade nie je možné považovať za individuálne vyjednanú, pretože ako úverová zmluva, tak aj zmluvné podmienky sú typickými štandardnými formulárovými listinami, ktoré podliehajú súdnej kontrole. Dohodnutá zmluvná pokuta je preto podľa súčasnej súdnej praxe považovaná za neprijateľnú, lebo bola vopred zo strany žalovaného naformulovaná bez možnosti ovplyvnenia zo strany spotrebiteľa. Súd je preto toho názoru, že zmluvná podmienka v čl. 14. Sankcie, v bode. 14.1. v zmluvných dojednaniach spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto je neprijateľná. Z pozície ochrany spotrebiteľa na plnenia cieľom EÚ vo sfére vysokého záujmu na ochrane spotrebiteľa je potrebné takúto podmienku vyhlásiť za neplatnú. Zmluvnú pokutu v danom prípade nie je možné považovať za individuálne vyjednanú, pretože ako úverová zmluva, tak aj zmluvné podmienky sú typickými štandardnými formulárovými listinami, ktoré podliehajú súdnej kontrole. Dohodnutá zmluvná pokuta je preto podľa súčasnej súdnej praxe považovaná za neprijateľnú, lebo bola vopred zo strany žalovaného naformulovaná bez možnosti ovplyvnenia zo strany spotrebiteľa. Súd je preto toho názoru, že zmluvná podmienka v čl. 14. Sankcie, v bode. 14.1. v zmluvných dojednaniach spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto je neprijateľná. 83. Na podporu argumentácie súd odkazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešov zo dňa 20.10.2020, sp. zn. 12Co/33/2020, ktorý k totožnej zmluvnej podmienke uviedol: „Vo vzťahu k napadnutému výroku III. odvolací súd uvádza, že ani v tomto prípade neobstoja odvolacie námietky žalovaného o primeranosti zmluvnej pokuty, ktorá bola dojednaná vo výške 0,065 % denne z dlžnej sumy (t.j. 23,725 % ročne), pretože aj v tomto prípade ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti záveru súdu prvej inštancie dodáva, že uvedená zmluvná podmienka je naviac pomerne sofistikovane ukrytá do rozsiahlych a drobným písmom písaných zmluvných dojednaní, pričom Občiansky zákonník vyžaduje pre platné dojednanie o zmluvnej pokute (§ 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka) písomnosť, teda osobitnú pozornosť zmluvných strán. Zo zaradenia uvedeného ustanovenia o zmluvnej pokute do Zmluvných dojednaní vyplýva, že žalobkyňa ako spotrebiteľka nemohla mať vedomosť a nemohla ani predpokladať, že súčasťou Zmluvných dojednaní k zmluve budú aj ustanovenia o zmluvnej pokute, pretože zmluvné dojednania či všeobecné zmluvné podmienky vo všeobecnosti slúžia na úpravu dojednaní najmä technického charakteru. Z uvedeného dôvodu by preto tieto podmienky nemali slúžiť na to, aby boli do nich v často zložito a neprehľadnej formulovanej podobe zakomponované a ukryté dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých dodávateľ predpokladá, že uniknú pozornosti spotrebiteľa. V prípade, ak aj tak dodávateľ koná, možno konštatovať, že sa v právnom vzťahu nespráva poctivo, a preto potom takémuto dojednaniu nemožno priznať právnu ochranu. Odvolací súd poukazuje na to, že súdna prax dospela k tomu, že v prípade spotrebiteľskej zmluvy môže byť zmluvná pokula dojednaná len v tej časti zmluvy, na ktorú spotrebiteľ pripojuje svoj podpis. Naviac, ak podľa názoru odvolacieho súdu výška zmluvnej pokuty 23,725 % ročne je neprimerane vysoká po zohľadnení úrokov z omeškania a ostatných nákladov, ktoré bola tiež žalobkyňa ako spotrebiteľ povinná platiť. Z uvedených dôvodov preto nemožno prisvedčiť odvolacej argumentácii žalovaného ohľadom primeranosti zmluvnej pokuty vo vzťahu k tomu, že táto nepresiahla výšku trojnásobku úrokovej sadzby úroku z omeškania.“. Prvoinštančný súd sa s týmito dôvodmi v celom rozsahu stotožňuje a na tieto vo vzťahu k uvedenému zmluvnému dojednaniu odkazuje. 84. Pokiaľ ide o znenie neprijateľnej zmluvnej podmienky v Zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. v bode 14. Sankcie, podbod 14.1. pokiaľ ide o zmluvnú pokutu, súd cituje aj z rozhodnutia Okresného súdu Prešov sp.zn. 24Csp/2/2023: „Súd po posúdení zmluvnej podmienky používanej žalovaným v článku 8 sankcie dospel k záveru, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Súd nemal za preukázané, že žalovaný so žalobkyňou ustanovenie o zmluvnej pokute osobitne vyjednával. Súd text v bode 8 týkajúci sa zmluvnej pokuty hodnotí ako predtlačený, vopred naformulovaný bez možnosti, aby mohla do textu, konkrétne výšky zmluvnej pokuty, žalobkyňa zasiahnuť. Zmluvná pokuta je osobitný sankčný inštitút, ktorý by mal byť osobitne individuálne

medzi stranami vždy dohodnutý. Žalobkyňa v prípade, ak chcela uzatvoriť predmetnú zmluvu, mala možnosť len pristúpiť k týmto dojednaniam ako celku. Dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo individuálne dohodnuté pritom v zmysle § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka bolo na žalovanom ako dodávateľovi, ktorý však v konaní individuálne dojednanie zmluvnej pokuty nepreukázal, a preto bolo nevyhnutným v súlade s § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka predmetnú zmluvnú podmienku nepovažovať za individuálne dojednanú. Zmluvná podmienka o zmluvnej pokute bola navrhnutá vopred dodávateľom, aj keď spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť sa s ňou formálne pred podpisom zmluvy, nemohol a nebol schopný ovplyvniť obsah tejto podmienky a dosiahnuť dojednanie nižšej zmluvnej pokuty, prípadne aby zmluvná pokuta bola dojednaná za iných podmienok, prípadne aby nebola dojednaná vôbec.“. 85. Súd v predmetnej veci poukazuje na to, že súdna prax dospela k tomu, že v prípade spotrebiteľskej zmluvy môže byť zmluvná pokuta dojednaná len v tej časti zmluvy, na ktorú spotrebiteľ pripojuje svoj podpis. Naviac, ak podľa názoru súdu výška zmluvnej pokuty 23,725 % ročne je neprimerane vysoká po zohľadnení úrokov z omeškania a ostatných nákladov, ktoré bola tiež žalobkyňa ako spotrebiteľ povinná platiť. Z uvedených dôvodov preto nemožno prisvedčiť argumentácii žalovaného ohľadom primeranosti zmluvnej pokuty vo vzťahu k tomu, že táto nepresiahla výšku trojnásobku úrokovej sadzby úroku z omeškania (rozsudok Krajského súdu v Prešov zo dňa 20.10.2020, sp.zn. 12Co/33/2020). Vzhľadom na prepojenosť bodov 14.1., 14.2. a 14.5. súd s poukazom na vyššie uvedené vyhlásil všetky tieto body za neprijateľné zmluvné podmienky. 86. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. IV. ÚS 115/03 či sp. zn. III. ÚS 60/04). Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997). Európsky súd pre ľudské práva pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní, rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s ohľadom na okolnosti každého prípadu. Stačí teda, aby reagoval súd na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko, oba z 9. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B). Súd má za to, že v odôvodnení tohto rozhodnutia sa vysporiadal so všetkou podstatnou argumentáciou sporových strán prednesenou v konaní, pričom žiadna ďalšia argumentácia sporových strán nebola podľa názoru súdu spôsobila zmeniť závery, ku ktorým súd dospel v zmysle vyššie uvedeného. 87. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 88. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 89. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 90. Súd nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, pre ktoré by žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu procesného úspechu nemal priznať a ani ich nikto netvrdil. 91. Pokiaľ ide o trovy konania, súd o týchto rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a 2 CSP. Žalobkyňa bola v konaní úspešná, kedy súd jej žalobe v prevažnom rozsahu vyhovel. Pokiaľ ide o čiastočné zamietnutie žaloby, tu súd poukazuje na to, že k zamietnutiu došlo len ohľadom časti príslušenstva priznaného nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia. Zároveň súd konštatuje, že k čiastočnému zamietnutiu žaloby došlo aj ohľadom časti uplatneného nároku na určenie neprijateľných zmluvných podmienok, avšak súd poukazuje na to, že zamietnutá bola len časť žaloby vo vzťahu k niektorým napadnutým zmluvným podmienkam, kedy súd považoval žalobu za dôvodnú čo do jej základu a označené zmluvné podmienky vyhlásil za neprijateľné, avšak v inom rozsahu, než navrhovala žalobkyňa. Súd má tak za to, že procesný úspech žalobkyne v konaní je plný. Súd tak žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Bardejov. V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.