Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Bardejov 8Csp/43/2023 8223209516 21. 05. 2024 JUDr. Mária Tvrdíková ECLI:SK:OSBJ:2024:8223209516.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY 8Csp/43/2023
Okresný súd Svidník, sudca JUDr. Mária Tvrdíková, v právnej veci žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom 090 32 Vyšná Olšava 16, zastúpený advokátom JUDr. Danielom Tarbajom, Zámocká 525/28, 091 01 Stropkov IČO: 53 450 345, proti žalovanému 365.bank, a.s. so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava – Nové mesto, IČO: 31 340 890, zastúpený advokátskou spoločnosťou Advokátska kancelária Relevans s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, o primerané finančné zadosťučinenie takto rozhodol: 8Csp/43/2023
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 500,- Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. Vo zvyšku žalobu z a m i e t a. III. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 8Csp/43/2023
Odôvodnenie 1. Žalobca sa podanou žalobou proti žalovanému domáhal zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1.386,49 Eur. 2. Žalobu odôvodnil tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 2Csp/47/2022 bol ako žalovaný v postavení spotrebiteľa úspešný. Žalovaný (vtedajší žalobca) si v pôvodnom upomínacom
konaní vedenom na OS Banská Bystrica pod sp. zn. 37Up/961/2021 a následne v konaní na OS Svidník sp. zn. 2Csp/47/2022 uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 19 262,94 Eur (úverová istina 13.864,88 + zmluvný úrok 5.398,06) s príslušenstvom zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 1855370948 zo dňa 3.9.2018. Nárok žalovaného v základnom konaní v celom rozsahu poprel. Žalovaný následne vzal žalobu v celom rozsahu späť a Okresný súd Svidník uznesením č.k. 2Csp/47/2022-107 zo dňa 19.4.2023 konanie zastavil. Ako spotrebiteľ si uplatňuje primerané finančné zadosťučinenie (ďalej aj „PFZ“) za porušenie jeho spotrebiteľských práv, ktoré bol nútený brániť v základnom konaní podľa ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Pri nároku na primerané finančné zadosťučinenie v zmysle tohto ustanovenia postačuje samotná hrozba ujmy. V prípade žalovaného nešlo len o hrozbu akademickú (možnú v budúcnosti), ale išlo už o priame naplnenie hrozby tým, že žalovaný uplatnil pohľadávku na súde žalobou o zaplatenie. Za primeranú výšku finančného zadosťučinenia považuje sumu vo výške 1.386,49 Eur, čo predstavuje 10 % zo sumy žalovanej istiny, pretože vo veciach, v ktorých je predmetom konania finančná čiastka, je jediným objektívnym kritériom rozhodujúcim pre určenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia suma, o ktorú sa dodávateľ na úkor spotrebiteľa obohatil alebo sa chcel obohatiť. K podmienkam priznania PFZ po zastavení základného konania, analogicky s upomínacím konaním, ak žalobca nepodal návrh na pokračovanie konania a súd konanie zastavil, poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 22Co/98/2019 zo dňa 21.11.2019. 3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 18.9.2023 uviedol, že finančné zadosťučinenie nie je koncipované ako sankcia veriteľovi, ale ako náprava pre dlžníka. Zákonné ustanovenie § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov nemožno vykladať tak, že právo na primerané finančné zadosťučinenie má každý spotrebiteľ, ktorý vytkne a to úspešne, napr. nejakú vadu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa presvedčenia súdu (OS Martin, sp. zn. 10Csp/59/2017) je ho nutné vykladať tak, že poskytnutím finančného zadosťučinenia má byť kompenzovaná istá ujma, ktorá spotrebiteľovi v dôsledku porušenia práv priznaných mu právnymi predpismi dodávateľom vznikla. Na to, aby sa mohol žalobca domáhať priznania primeraného finančného zadosťučinenia je potrebné, aby mal v prvom rade právoplatný rozsudok, v tomto prípade o určení neprijateľných zmluvných podmienok. Bez existencie takéhoto právoplatného rozhodnutia nie sú splnené podmienky na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Žalobca výšku finančného zadosťučinenia žiadnym spôsobom neodôvodnil a ani v tomto smere nepredložil a nenavrhol žiaden dôkaz. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, (sp. zn. 3Obo 147/2007, 6Obo 302/2006) z ktorého vyplýva, že je treba mať na zreteli, že finančné zadosťučinenie a jeho výška má byť „kompenzáciou za nevyčísliteľné straty, ktoré postihnutý utrpel“, resp. „prihliadne sa aj na to, aby náhrada ujmy predstavovala určitú satisfakciu za stav, ktorý musel žalobca týmto konaním žalovaného strpieť“. Inak povedané, je treba zrozumiteľne uviesť, či a ktoré práva žalobcu ako spotrebiteľa boli porušené jeho postupom a posudzovanou úverovou zmluvou v danom, konkrétnom prípade. Nárok na primerané financˇné zadosťučinenie podlieha voľnej úvahe súdu, čo však neznamená ľubovôľu súdu. Podľa neho nie je postačujúce pokiaľ žalobca navrhuje určitú sumu PFZ, avšak túto požadovanú výšku žiadnym spôsobom neodôvodní v tom smere, aký vplyv malo alebo mohlo mať porušenie práva spotrebiteľa na jeho osobu, a to zvlášť za skutkových okolností tohto prípadu. Navrhol žalobu zamietnuť. 4. Žalobca vo svojej replike zo dňa 27.10.2023 uviedol, že inštitút primeraného finančného zadosťučinenia má mať charakter sankcie, ktorá má postihovať toho, kto vo vzťahu k spotrebiteľovi postupoval v rozpore so zákonom. Sofistikovaný postup žalovaného, ktorý skúšajúc súdnu moc si uplatňuje nedôvodnú pohľadávku, je prejavom dôvodnosti žaloby na priznanie PFZ. Skutočnosti, ktoré uviedol, evidentne preukazujú, že v súdnom (základnom) konaní bol preukázateľne úspešný. Vo vzťahu k výkladu ust. § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/80/2020 zo dňa 24.08.2022. Vo vzťahu k nároku na PFZ v prípade zastavenia základného konania po späťvzatí žaloby poukázal na nález Ústavného súdu SR z 21.09.2022, č. k. II. ÚS 328/2022-41 a uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/173/2022 zo dňa 25.04.2023. Taktiež poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 7Co/132/2019-84 zo dňa 28.05.2020, č.k. 3Co/34/2019-72 zo dňa 11.06.2019. Akceptovaním právneho záveru žalovaného by strácal inštitút primeraného finančného zadosťučinenia svoj odradzujúci účel. Ustanovenie § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa v žiadnom prípade neustanovuje exaktne podmienku, aby bol spotrebiteľ povinný z pozície žalobcu na súde domáhať sa ochrany svojich práv. Poukázal na to, že v základnom konaní sa žalovaný snažil súdne konanie využiť vo svoj prospech, avšak výsledok základného konania dokazuje, že táto jeho snaha bola nedôvodná a špekulatívna, hoci už má skúsenosti a vedomosti z iných rovnakých
súdnych konaní o nesprávnosti svojej argumentácie, v ktorých už bol so svojimi právnymi názormi neúspešný. Poukázal na trend v rozhodovacej praxi, keď prevažujú rozhodnutia, v ktorých súdy priznali primerané finančné zadosťučinenie vo výške v akej bola, v súvislosti s obohatením sa dodávateľa, alebo v súvislosti so snahou dodávateľa bezdôvodne sa na úkor spotrebiteľov obohatiť, uplatnená. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný sa na jeho úkor pokúsil bezdôvodne obohatiť a na to, že súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že žalovaný dlhodobo a vo veľkom rozsahu porušuje spotrebiteľské práva na finančnom trhu. Aj v súčasnosti napriek množstvu rozsudkov vydaných proti žalovanej, tento neustále používa nekalé obchodné praktiky a finančne sa snaží na úkor spotrebiteľov obohacovať. 5. Žalovaný vo svojej duplike zo dňa 27.11.2023 uviedol, že nie je mu jasné, z čoho vychádzal žalobca pri určení výšky finančného zadosťučinenia a prečo žiada od neho sumu 1.386,49 Eur. Túto výšku žiadnym spôsobom neodôvodnil a ani v tomto smere nepredložil a nenavrhol žiaden dôkaz. Nijakým spôsobom nepreukázal nevyčísliteľné straty, ktoré utrpel. 6. Z výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav: 7. Žalovaný ako veriteľ a žalobca ako dlžník uzavreli dňa 3.9.2018 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 1855370948, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 15.000,- Eur, ktorý sa žalobca zaviazal vrátiť v 96. mesačných splátkach vo výške 242,97 Eur. 8. Zo spisu OS Svidník 2Csp/47/2022 súd zistil, že žalovaný dňa 28.7.2022 podal žalobu proti žalobcovi v postavení žalovaného a žiadal, aby tento bol zaviazaný na zaplatenie istiny vo výške 13.837,80 Eur, vyčísleného zmluvného úroku z istiny vo výške 5.398,06 Eur, vyčísleného zákonného úroku z omeškania vo výške 46,27 Eur a 835,61 Eur a zákonného úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 13.837,88 Eur od 25.3.2021 do zaplatenia. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz Okresným súdom Banská Bystrica dňa 22.9.2021 pod sp. zn. 37Up/961/2021. Žalobca podal proti tomuto platobnému rozkazu odpor, ku ktorému sa žalovaný vyjadril a následne bolo vo veci vytýčené pojednávanie. Žalovaný v postavení žalobcu písomným podaním zo dňa 17.4.2023 zobral žalobu v tejto veci v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť. Okresný súd Svidník uznesením zo dňa 19.4.2023 sp. zn. 2Csp/47/2022 – 107 konanie vo veci zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.6.2023. 9. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov, poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa, uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. 10. Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. b/ zákona o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie upierať spotrebiteľovi práva podľa § 3. 11...Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 1855370948, ktorú uzavrel so žalobcom v postavení dlžníka dňa 3.9.2018 podal na Okresný súd Banská Bystrica žalobu, ktorou sa v upomínacom konaní domáhal voči žalobcovi v postavení žalovaného zaplatenia sumy 13.837,88 Eur s prísl. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 22.9.2021 platobný rozkaz sp. zn. 37Up/961/2021, proti ktorému žalobca podal odpor, ku ktorému sa žalovaný vyjadril. Na vyjadrenie žalobcu k jeho vyjadreniu k odporu, ktoré mu bolo dourčené dňa 21.2.2023 žalovaný reagoval späťvzatím žaloby bez uvedenia dôvodu a súd konanie zastavil. Súd má z toho dôvodu za to, že žalovaný bol v tomto konaní, ktoré sa následne viedlo na OS Svidník pod sp. zn. 2Csp/47/2022 úspešný. 12. Podľa názoru súdu účelom inštitútu finančného zadosťučinenia je nahradiť určitú ujmu, ktorá bola neoprávneným zásahom do práva na ochranu spotrebiteľa spôsobená. Predpokladom finančného
zadosťučinenia je teda samotný vznik takejto ujmy. Z ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa vyplýva, že žalobcovi ako spotrebiteľovi prináleží právo požadovať primerané finančné zadosťučinenie len vtedy, ak úspešne uplatní svoje právo na súde a súčasne preukáže, že žalovaný skutočne porušil niektorú z povinností, ktoré mu ukladá zákon, a že toto porušenie je spôsobilé privodiť žalobcovi ako spotrebiteľovi ujmu, a ak preukáže príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a spôsobilosťou ujmy. Len pri kumulatívnom splnení uvedených troch podmienok je možné uvažovať o nároku žalobcu na primerané finančné zadosťučinenie. Pri nároku na primerané finančné zadosťučinenie postačuje samotná hrozba ujmy. V prípade žalovaného nešlo len o hrozbu akademickú (možnú v budúcnosti), ale išlo už o priame naplnenie hrozby tým, že žalovaný si uplatnil svoje právo na Okresnom súde Banská Bystrica a následne na Okresnom súde Svidník. Na súde si žalobca úspešne uplatnil porušenie jeho práva. Žalobca bol ako dlžník vystavený nároku zo strany veriteľa na zaplatenie toho, čo podľa zákona by žalovanému ako veriteľovi neprislúchalo. Žalobca ako dlžník úspešne uplatnil svoju obranu, poukázal na porušenie jeho práv zo strany veriteľa, preto úspech v súdnom konaní pod sp. zn. 2Csp/47/2022 dáva aj základ na podanie osobitnej žaloby podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. 13. Podľa citovaného ustanovenia § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, má spotrebiteľ právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa zodpovedá, avšak iba za predpokladu, že spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie práva na ochranu spotrebiteľa. Uvedené právo nie je možné zamieňať s právom na vydanie bezdôvodného obohatenia. Predpokladom pre priznanie nároku je skutočnosť, že v konaní spotrebiteľ uplatnil nárok, ktorý vznikol porušením práv spotrebiteľa, teda práv nie len podľa zákona č. 250/2007 Z.z ale aj práv podľa piatej hlavy prvej časti Občianskeho zákonníka, zákona o spotrebiteľských úveroch a prípade iných predpisov. Uplatnením práva možno rozumieť tak podanie žaloby spotrebiteľom, ale takýmto konaním je aj účinná obrana spotrebiteľa v konaní začatom na podnet dodávateľa. 14. V súvislosti s výkladom samotného pojmu „úspešné uplatnenie práva“ zo strany spotrebiteľa, súd poukazuje na interpretačné pravidlo citované v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Obdo 45/2012 zo dňa 24. júna 2013, podľa ktorého „pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa“. 15. V danom spore mal súd jednoznačne za preukázané, že v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica sp.zn. 37Up/961/2021 v dôsledku procesnej obrany žalobcu došlo k zastaveniu konania. Z obsahu spisu je zrejmé, že v danom upomínacom konaní bol dňa 22.9.2021 vydaný na základe návrhu žalovaného platobný rozkaz sp. zn. 37Up/961/2021, ktorým súd žalobcu zaviazal na zaplatenie 13.864,88 eur s príslušenstvom. 16. Proti tomuto platobnému rozkazu podal žalobca odpor, ktorý odôvodnil tým, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 3.9.2018 obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v bode 4.4 v časti 4 – Práva a povinnosti zmluvných strán, v bode 6.3 časti 6. – záverečné ustanovenia a zároveň neobsahuje zákonom požadované náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d/ a h/ Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Z uvedeného dôvodu preto poskytnutý úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b/ ZoSÚ. Taktiež má za to, že žalovaný v tomto konaní žiadnym spôsobom neskúmal bonitu dlžníkov, čím hrubo porušil svoju povinnosť postupovať s odbornou starostlivosťou. V dôsledku podaného odporu žalobcu, bol žalovaný výzvou zo dňa 13.7.2022 vyzvaný na vyjadrenie sa k podanému odporu v lehote 15 dní s tým, že môže v tej istej lehote navrhnúť pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa CSP. Žalovaný sa k podanému odporu vyjadril a zároveň navrhol pokračovanie v konaní na príslušnom okresnom súde, po vyjadrení žalobcu k jeho vyjadreniu listom zo dňa 30.9.2022 zobral žalovaný následne žalobu späť a žiadal konanie zastaviť. 17. Nie je tak pochýb, že žalovaný takto uznal tvrdenia žalobcu o bezdôvodnosti podanej žaloby. Išlo o úspešnú žalobcu voči nároku žalovaného. Nie je dôležité, či spotrebiteľ v konaní vystupuje ako žalobca alebo žalovaný, je dôležité, či úspešne uplatní porušenie svojich spotrebiteľských práv, teda pokiaľ sa spotrebiteľ ako žalovaný v konaní úspešne bráni tým, že dodávateľ porušil jeho spotrebiteľské práva a z toho dôvodu bude žaloba zamietnutá, tak potom možno konštatovať, že spotrebiteľ úspešne uplatnil svoje spotrebiteľské práva.
18. Za úspešné uplatnenie práva alebo povinnosti podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa je potrebné považovať nielen situáciu, v ktorej bolo vydané rozhodnutie vo veci samej v prospech spotrebiteľa, ale aj situáciu, v ktorej došlo k zastaveniu konania(na podklade späťvzatia žaloby) v dôsledku správania dodávateľa, ktorý napravil porušenie práv spotrebiteľa, nápravy ktorého sa spotrebiteľ v konaní vo veci samej domáhal, a teda spotrebiteľ bol v danom konaní fakticky (z materiálneho hľadiska) úspešný (porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo/173/2022 z 25.04.2023). 19. Otázka nároku na primerané finančné zadosťučinenie spotrebiteľa, v rovnakej procesnej situácii ako v prejednávanom prípade, teda pri zastavení konania v rámci upomínacieho konania po podaní odporu spotrebiteľom a následnej pasivite dodávateľa, bola riešená aj v rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 22Co/98/2019 z 21.11.2019 na ktorý žalobca poukázal a tento rozsudok spoločne so žalobou predložil. Zo záverov predmetného rozsudku je zrejmé, že pokiaľ sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ako predpokladu pre priznanie práva na primerané finančné zadosťučinenie, tento je naplnený nielen vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní porušenie práva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi, ale aj vtedy, ak tak urobí v rámci svojej obrany proti dodávateľom uplatnenému nároku. 20. Pokiaľ by spotrebiteľ nepodal odpor voči platobnému rozkazu, ktorý mu bol doručený, takýto platobný rozkaz by sa stal právoplatným a bol by titulom pre výkon rozhodnutia, čo by nepochybne negatívne ovplyvnilo majetkovú sféru žalobcu. Nemožno súhlasiť so záverom, že meritórne nebolo vyslovené to, či predmetná úverová zmluva je bezúročná a bezpoplatková, že nedošlo ku konštatovaniu porušenia práv spotrebiteľa. Pokiaľ mal žalovaný za dôvodné preukazovať tieto skutočnosti, mohol pokračovať v pôvodnom konaní a nezobrať žalobu späť bez uvedenia dôvodu čo však neučinil, čím jednoznačne zavinil situáciu, kedy bol spotrebiteľ úspešný a svojím aktívnym konaním pred súdom (podaním odporu a vyjadrenia) splnil podmienku vzniku nároku na primerané finančné zadosťučinenie. Nemožno priznať dodávateľovi možnosť, aby tento sa obrátil na súd, vyčkávajúc prípadnú pasivitu spotrebiteľa a v opačnom prípade by sa snažil vyhnúť povinnosti zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Takéto konanie je v rozpore s princípmi ochrany spotrebiteľa a je v rozpore s cieľom, ktorý bol sledovaný pri prijímaní ustanovení o primeranom finančnom zadosťučinení. Práve cieľom tohto inštitútu je odradiť a zároveň sankcionovať dodávateľa v spotrebiteľských veciach, aby sa domáhal súdnou cestou svojich nárokov bez prípadnej sankcie v prípade, že nie je úspešný (porovnaj v obdobnej veci žalovaného za rovnakej procesnej situácie (zastavenie upomínacieho konania) rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 13CoCsp/31/2023 z 13. 09. 2023. 21. Niet preto pochýb, že žalovaný takto uznal tvrdenia žalobcu o bezdôvodnosti podanej žaloby. 22. Z vyššie uvedeného poukazujúc na citovanú judikatúru mal súd za jednoznačne preukázané, že v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica sp.zn. 37Up/961/2021 si žalobca bez akejkoľvek pochybnosti úspešne uplatnil porušenie svojich spotrebiteľských práv, tak ako to vyžaduje § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa. 23. Spotrebiteľ, nie je povinný preukázať ujmu, ktorá mu vznikla, pretože zákon o ochrane spotrebiteľa priznáva právo na finančné zadosťučinenie už vtedy, keď k porušeniu práva alebo povinnosti dôjde (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 7Co/34/2018 z 26. 06. 2018, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3Co/142/2018 z 15.11.2018). Teda už samotné vyvolanie stavu žalovaným, na základe ktorého by žalobcovi ako spotrebiteľovi ujma mohla vzniknúť, je jedným z predpokladov na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. 24. Neobstojí v danom prípade argumentácia žalovaného o nutnosti preukázať, že žalobcovi ako spotrebiteľovi v súvislosti s porušením práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi vznikla určitá ujma. Jediným predpokladom, ktorý zákon vyžaduje totiž je, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva, pretože účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľskej zmluve, nie zaťažiť spotrebiteľa dôkazným bremenom preukazovať skutočnú existenciu ujmy pre priznanie finančného
zadosťučinenia, pričom preukazovanie skutočnej výšky utrpenej ujmy je tu spravidla nereálne (porov. Rozsudok NS SR sp. zn. 6Cdo/127/2017). 25. Žalobcovi jednoznačne vznikla ujma v nemajetkovej sfére, keďže konanie žalovaného bolo spôsobilé privodiť mu ujmu vo sfére jeho rodinného, súkromného a spoločenského života. 26. Súd teda dospel k záveru, že žalobca splnil podmienky pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle citovaného § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a tak sa zaoberal jeho výškou. Pre priznanie peňažného zadosťučinenia nie sú stanovené žiadne špeciálne podmienky. Základom pre stanovenie výšky primeraného zadosťučinenia je primeranosť a súd tak stanoví na základe vlastnej úvahy. Je teda posudzovaná podľa subjektívnej povahy (viď napr. rozsudok KS v Bratislave zo dňa 25.11.2010, č.k. 10Cbs/70/2003 -196). 27. Súd je toho názoru, že čo sa týka primeraného finančného zadosťučinenia, bude pre žalobcu primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500,- Eur a vo zvyšku žalobu zamietol. Túto sumu považoval súd za primeranú s ohľadom na intenzitu zásahu žalovaného do práva žalobcu ako spotrebiteľa. Priznané finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobcu, ktorá mu vznikla konaním žalovaného, je akousi satisfakciou za stav, ktorý musel v dôsledku konania žalovaného trpieť, a je aj sankciou postihujúceho žalovaného, ktorý ako dodávateľ finančnej služby závadne konal. Spotrebiteľ, teda žalobca nie je povinný preukazovať ujmu, ktorá mu vznikla, pretože zákon o ochrane spotrebiteľa priznáva právo na finančné zadosťučinenie nie v prípade vzniku ujmy, ale už vtedy, keď mu ujma v nadväznosti na porušenie práv spotrebiteľa vzniknúť mohla, pričom sa úspešne domáhal ochrany svojich práv. V danom prípade sa žalobca úspešne domohol svojho práva a teda boli splnené všetky zákonné predpoklady pre priznanie finančného zadosťučinenia. 28. Nemôže byť pochýb o tom, že súdne konanie predstavuje pre bežného spotrebiteľa stresovú situáciu, naviac, ak si nemôže byť istý želateľným výsledkom. Žalobca na ochranu svojich práv a svojou aktivitou dosiahol v konaní úspech proti profesionálovi, ktorého predmetom činnosti je poskytovanie úverov. 29. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušovaného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. 30. Výška finančného zadosťučinenia v zmysle § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. sa určuje voľnou úvahou. Pri jej určovaní sa zohľadňujú rôzne kritéria a to intenzita, časové trvanie závadného konania, satisfakčná a sankčná funkcia a podobne. Žalovaný si vo vzťahu k žalobcovi uplatňoval finančné plnenie, na ktoré nemal nárok, vyvolal u neho stav právnej neistoty, ktorý musel riešiť podanou žalobou. Súd preto považoval primeranú výšku finančného zadosťučinenia s ohľadom na intenzitu zásahu žalovaného do práva žalobcu ako spotrebiteľa, ktorý ako dodávateľ finančnej služby závadne konal, vystavil ho stresovým situáciám a hrozbu sociálno- ekonomickej tiesne. Súd preto považoval za primeranú výšku finančného zadosťučinenia sumu 500,- Eur a to s ohľadom na intenzitu zásahu žalovaného do práva žalobcu ako spotrebiteľa. 31. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu strán konania. Žalobkyňa bola v konaní úspešná v celom rozsahu a preto jej súd priznal nárok na plnú náhradu trov konania (100%). O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s § 262 ods. 2 CSP. Poučenie: 8Csp/43/2023 POUČENIE: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od .doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. ..........................................
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP) Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1 CSP) Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP). Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. (§ 371 a § 372 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. Vo Svidníku dňa 21. mája 2024 JUDr. Mária Tvrdíková sudca