{"guid": "32643581-1d05-4d7b-a0b2-5c76230330c6:945e4360-8682-413e-a8a6-43d7731da13c", "ecli": "ECLI:SK:OSBJ:2024:8223209516.2", "spisova_znacka": "8Csp/43/2023", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Bardejov sp. zn. 8Csp/43/2023 z 21. 5. 2024", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Bardejov z 21. mája 2024, sp. zn. 8Csp/43/2023, ECLI:SK:OSBJ:2024:8223209516.2", "identifikacne_cislo": "8223209516", "sud": {"guid": "sud_157", "nazov": "Okresný súd Bardejov", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-bardejov"}, "sudca": "JUDr. Mária Tvrdíková", "sudca_id": 2439, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-maria-tvrdikova-2439", "datum_vydania": "2024-05-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/945e4360-8682-413e-a8a6-43d7731da13c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBJ:2024:8223209516.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSBJ:2024:8223209516.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSBJ:2024:8223209516.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Bardejov\n8Csp/43/2023\n8223209516\n21. 05. 2024\nJUDr. Mária Tvrdíková\nECLI:SK:OSBJ:2024:8223209516.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n8Csp/43/2023\n\nOkresný súd Svidník, sudca JUDr. Mária Tvrdíková, v právnej veci žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX,\nbytom 090 32 Vyšná Olšava 16, zastúpený advokátom JUDr. Danielom Tarbajom, Zámocká 525/28,\n091 01 Stropkov IČO: 53 450 345, proti žalovanému 365.bank, a.s. so sídlom Dvořákovo nábrežie 4,\n811 02 Bratislava – Nové mesto, IČO: 31 340 890, zastúpený advokátskou spoločnosťou Advokátska\nkancelária Relevans s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, o\nprimerané finančné zadosťučinenie takto\nrozhodol:\n8Csp/43/2023\n\nI. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 500,- Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.\nII. Vo zvyšku žalobu z a m i e t a.\nIII. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n8Csp/43/2023\n\nOdôvodnenie\n1. Žalobca sa podanou žalobou proti žalovanému domáhal zaplatenia primeraného finančného\nzadosťučinenia vo výške 1.386,49 Eur.\n2. Žalobu odôvodnil tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 2Csp/47/2022 bol\nako žalovaný v postavení spotrebiteľa úspešný. Žalovaný (vtedajší žalobca) si v pôvodnom upomínacom\n\nkonaní vedenom na OS Banská Bystrica pod sp. zn. 37Up/961/2021 a následne v konaní na OS Svidník\nsp. zn. 2Csp/47/2022 uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 19 262,94 Eur (úverová istina 13.864,88\n+ zmluvný úrok 5.398,06) s príslušenstvom zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 1855370948 zo\ndňa 3.9.2018. Nárok žalovaného v základnom konaní v celom rozsahu poprel. Žalovaný následne\nvzal žalobu v celom rozsahu späť a Okresný súd Svidník uznesením č.k. 2Csp/47/2022-107 zo dňa\n19.4.2023 konanie zastavil. Ako spotrebiteľ si uplatňuje primerané finančné zadosťučinenie (ďalej aj\n„PFZ“) za porušenie jeho spotrebiteľských práv, ktoré bol nútený brániť v základnom konaní podľa ust.\n§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Pri nároku\nna primerané finančné zadosťučinenie v zmysle tohto ustanovenia postačuje samotná hrozba ujmy.\nV prípade žalovaného nešlo len o hrozbu akademickú (možnú v budúcnosti), ale išlo už o priame\nnaplnenie hrozby tým, že žalovaný uplatnil pohľadávku na súde žalobou o zaplatenie. Za primeranú\nvýšku finančného zadosťučinenia považuje sumu vo výške 1.386,49 Eur, čo predstavuje 10 % zo\nsumy žalovanej istiny, pretože vo veciach, v ktorých je predmetom konania finančná čiastka, je jediným\nobjektívnym kritériom rozhodujúcim pre určenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia suma,\no ktorú sa dodávateľ na úkor spotrebiteľa obohatil alebo sa chcel obohatiť. K podmienkam priznania\nPFZ po zastavení základného konania, analogicky s upomínacím konaním, ak žalobca nepodal návrh\nna pokračovanie konania a súd konanie zastavil, poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.\nzn. 22Co/98/2019 zo dňa 21.11.2019.\n3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 18.9.2023 uviedol, že finančné zadosťučinenie\nnie je koncipované ako sankcia veriteľovi, ale ako náprava pre dlžníka. Zákonné ustanovenie § 3\nods. 5 Zákona č. 250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov nemožno vykladať tak, že právo na\nprimerané finančné zadosťučinenie má každý spotrebiteľ, ktorý vytkne a to úspešne, napr. nejakú vadu\nzmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa presvedčenia súdu (OS Martin, sp. zn. 10Csp/59/2017) je ho\nnutné vykladať tak, že poskytnutím finančného zadosťučinenia má byť kompenzovaná istá ujma, ktorá\nspotrebiteľovi v dôsledku porušenia práv priznaných mu právnymi predpismi dodávateľom vznikla. Na\nto, aby sa mohol žalobca domáhať priznania primeraného finančného zadosťučinenia je potrebné, aby\nmal v prvom rade právoplatný rozsudok, v tomto prípade o určení neprijateľných zmluvných podmienok.\nBez existencie takéhoto právoplatného rozhodnutia nie sú splnené podmienky na priznanie primeraného\nfinančného zadosťučinenia. Žalobca výšku finančného zadosťučinenia žiadnym spôsobom neodôvodnil\na ani v tomto smere nepredložil a nenavrhol žiaden dôkaz. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu\nSR, (sp. zn. 3Obo 147/2007, 6Obo 302/2006) z ktorého vyplýva, že je treba mať na zreteli, že finančné\nzadosťučinenie a jeho výška má byť „kompenzáciou za nevyčísliteľné straty, ktoré postihnutý utrpel“,\nresp. „prihliadne sa aj na to, aby náhrada ujmy predstavovala určitú satisfakciu za stav, ktorý musel\nžalobca týmto konaním žalovaného strpieť“. Inak povedané, je treba zrozumiteľne uviesť, či a ktoré práva\nžalobcu ako spotrebiteľa boli porušené jeho postupom a posudzovanou úverovou zmluvou v danom,\nkonkrétnom prípade. Nárok na primerané financˇné zadosťučinenie podlieha voľnej úvahe súdu, čo však\nneznamená ľubovôľu súdu. Podľa neho nie je postačujúce pokiaľ žalobca navrhuje určitú sumu PFZ,\navšak túto požadovanú výšku žiadnym spôsobom neodôvodní v tom smere, aký vplyv malo alebo mohlo\nmať porušenie práva spotrebiteľa na jeho osobu, a to zvlášť za skutkových okolností tohto prípadu.\nNavrhol žalobu zamietnuť.\n4. Žalobca vo svojej replike zo dňa 27.10.2023 uviedol, že inštitút primeraného finančného\nzadosťučinenia má mať charakter sankcie, ktorá má postihovať toho, kto vo vzťahu k spotrebiteľovi\npostupoval v rozpore so zákonom. Sofistikovaný postup žalovaného, ktorý skúšajúc súdnu moc si\nuplatňuje nedôvodnú pohľadávku, je prejavom dôvodnosti žaloby na priznanie PFZ. Skutočnosti, ktoré\nuviedol, evidentne preukazujú, že v súdnom (základnom) konaní bol preukázateľne úspešný. Vo vzťahu\nk výkladu ust. § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu\nSR sp. zn. 7Cdo/80/2020 zo dňa 24.08.2022. Vo vzťahu k nároku na PFZ v prípade zastavenia\nzákladného konania po späťvzatí žaloby poukázal na nález Ústavného súdu SR z 21.09.2022, č. k.\nII. ÚS 328/2022-41 a uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/173/2022 zo dňa 25.04.2023.\nTaktiež poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 7Co/132/2019-84 zo dňa 28.05.2020,\nč.k. 3Co/34/2019-72 zo dňa 11.06.2019. Akceptovaním právneho záveru žalovaného by strácal inštitút\nprimeraného finančného zadosťučinenia svoj odradzujúci účel. Ustanovenie § 3 ods. 5 zákona o ochrane\nspotrebiteľa v žiadnom prípade neustanovuje exaktne podmienku, aby bol spotrebiteľ povinný z pozície\nžalobcu na súde domáhať sa ochrany svojich práv. Poukázal na to, že v základnom konaní sa žalovaný\nsnažil súdne konanie využiť vo svoj prospech, avšak výsledok základného konania dokazuje, že táto\njeho snaha bola nedôvodná a špekulatívna, hoci už má skúsenosti a vedomosti z iných rovnakých\n\nsúdnych konaní o nesprávnosti svojej argumentácie, v ktorých už bol so svojimi právnymi názormi\nneúspešný. Poukázal na trend v rozhodovacej praxi, keď prevažujú rozhodnutia, v ktorých súdy priznali\nprimerané finančné zadosťučinenie vo výške v akej bola, v súvislosti s obohatením sa dodávateľa, alebo\nv súvislosti so snahou dodávateľa bezdôvodne sa na úkor spotrebiteľov obohatiť, uplatnená. Poukázal\nna skutočnosť, že žalovaný sa na jeho úkor pokúsil bezdôvodne obohatiť a na to, že súdu je z jeho\nrozhodovacej činnosti známe, že žalovaný dlhodobo a vo veľkom rozsahu porušuje spotrebiteľské práva\nna finančnom trhu. Aj v súčasnosti napriek množstvu rozsudkov vydaných proti žalovanej, tento neustále\npoužíva nekalé obchodné praktiky a finančne sa snaží na úkor spotrebiteľov obohacovať.\n5. Žalovaný vo svojej duplike zo dňa 27.11.2023 uviedol, že nie je mu jasné, z čoho vychádzal žalobca pri\nurčení výšky finančného zadosťučinenia a prečo žiada od neho sumu 1.386,49 Eur. Túto výšku žiadnym\nspôsobom neodôvodnil a ani v tomto smere nepredložil a nenavrhol žiaden dôkaz. Nijakým spôsobom\nnepreukázal nevyčísliteľné straty, ktoré utrpel.\n6. Z výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:\n7. Žalovaný ako veriteľ a žalobca ako dlžník uzavreli dňa 3.9.2018 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.\n1855370948, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 15.000,- Eur, ktorý sa žalobca\nzaviazal vrátiť v 96. mesačných splátkach vo výške 242,97 Eur.\n8. Zo spisu OS Svidník 2Csp/47/2022 súd zistil, že žalovaný dňa 28.7.2022 podal žalobu proti žalobcovi\nv postavení žalovaného a žiadal, aby tento bol zaviazaný na zaplatenie istiny vo výške 13.837,80 Eur,\nvyčísleného zmluvného úroku z istiny vo výške 5.398,06 Eur, vyčísleného zákonného úroku z omeškania\nvo výške 46,27 Eur a 835,61 Eur a zákonného úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 13.837,88\nEur od 25.3.2021 do zaplatenia. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz Okresným súdom Banská Bystrica\ndňa 22.9.2021 pod sp. zn. 37Up/961/2021. Žalobca podal proti tomuto platobnému rozkazu odpor, ku\nktorému sa žalovaný vyjadril a následne bolo vo veci vytýčené pojednávanie. Žalovaný v postavení\nžalobcu písomným podaním zo dňa 17.4.2023 zobral žalobu v tejto veci v celom rozsahu späť a žiadal\nkonanie zastaviť. Okresný súd Svidník uznesením zo dňa 19.4.2023 sp. zn. 2Csp/47/2022 – 107 konanie\nvo veci zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.6.2023.\n9. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov,\nproti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa\nspotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde\nproti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny\nstav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len\njednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov, poškodených porušením spotrebiteľských\npráv, ale ide o konanie porušiteľa, uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy\nspotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej\ntýmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto\nza porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.\n10. Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. b/ zákona o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie upierať\nspotrebiteľovi práva podľa § 3.\n11...Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný na základe zmluvy o spotrebiteľskom\núvere č. 1855370948, ktorú uzavrel so žalobcom v postavení dlžníka dňa 3.9.2018 podal na Okresný\nsúd Banská Bystrica žalobu, ktorou sa v upomínacom konaní domáhal voči žalobcovi v postavení\nžalovaného zaplatenia sumy 13.837,88 Eur s prísl. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 22.9.2021\nplatobný rozkaz sp. zn. 37Up/961/2021, proti ktorému žalobca podal odpor, ku ktorému sa žalovaný\nvyjadril. Na vyjadrenie žalobcu k jeho vyjadreniu k odporu, ktoré mu bolo dourčené dňa 21.2.2023\nžalovaný reagoval späťvzatím žaloby bez uvedenia dôvodu a súd konanie zastavil. Súd má z toho\ndôvodu za to, že žalovaný bol v tomto konaní, ktoré sa následne viedlo na OS Svidník pod sp. zn.\n2Csp/47/2022 úspešný.\n12. Podľa názoru súdu účelom inštitútu finančného zadosťučinenia je nahradiť určitú ujmu, ktorá bola\nneoprávneným zásahom do práva na ochranu spotrebiteľa spôsobená. Predpokladom finančného\n\nzadosťučinenia je teda samotný vznik takejto ujmy. Z ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.\no ochrane spotrebiteľa vyplýva, že žalobcovi ako spotrebiteľovi prináleží právo požadovať primerané\nfinančné zadosťučinenie len vtedy, ak úspešne uplatní svoje právo na súde a súčasne preukáže,\nže žalovaný skutočne porušil niektorú z povinností, ktoré mu ukladá zákon, a že toto porušenie je\nspôsobilé privodiť žalobcovi ako spotrebiteľovi ujmu, a ak preukáže príčinnú súvislosť medzi porušením\npovinnosti a spôsobilosťou ujmy. Len pri kumulatívnom splnení uvedených troch podmienok je možné\nuvažovať o nároku žalobcu na primerané finančné zadosťučinenie. Pri nároku na primerané finančné\nzadosťučinenie postačuje samotná hrozba ujmy. V prípade žalovaného nešlo len o hrozbu akademickú\n(možnú v budúcnosti), ale išlo už o priame naplnenie hrozby tým, že žalovaný si uplatnil svoje právo na\nOkresnom súde Banská Bystrica a následne na Okresnom súde Svidník. Na súde si žalobca úspešne\nuplatnil porušenie jeho práva. Žalobca bol ako dlžník vystavený nároku zo strany veriteľa na zaplatenie\ntoho, čo podľa zákona by žalovanému ako veriteľovi neprislúchalo. Žalobca ako dlžník úspešne uplatnil\nsvoju obranu, poukázal na porušenie jeho práv zo strany veriteľa, preto úspech v súdnom konaní pod sp.\nzn. 2Csp/47/2022 dáva aj základ na podanie osobitnej žaloby podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.\n13. Podľa citovaného ustanovenia § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, má spotrebiteľ právo\nna primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej\nzákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa zodpovedá, avšak iba za predpokladu, že spotrebiteľ na súde\núspešne uplatní porušenie práva na ochranu spotrebiteľa. Uvedené právo nie je možné zamieňať s\nprávom na vydanie bezdôvodného obohatenia. Predpokladom pre priznanie nároku je skutočnosť, že\nv konaní spotrebiteľ uplatnil nárok, ktorý vznikol porušením práv spotrebiteľa, teda práv nie len podľa\nzákona č. 250/2007 Z.z ale aj práv podľa piatej hlavy prvej časti Občianskeho zákonníka, zákona o\nspotrebiteľských úveroch a prípade iných predpisov. Uplatnením práva možno rozumieť tak podanie\nžaloby spotrebiteľom, ale takýmto konaním je aj účinná obrana spotrebiteľa v konaní začatom na podnet\ndodávateľa.\n14. V súvislosti s výkladom samotného pojmu „úspešné uplatnenie práva“ zo strany spotrebiteľa,\nsúd poukazuje na interpretačné pravidlo citované v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp.zn. 4 Obdo 45/2012 zo dňa 24. júna 2013, podľa ktorého „pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek\nproblematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje\nzáujem spotrebiteľa“.\n15. V danom spore mal súd jednoznačne za preukázané, že v konaní vedenom na Okresnom súde\nBanská Bystrica sp.zn. 37Up/961/2021 v dôsledku procesnej obrany žalobcu došlo k zastaveniu\nkonania. Z obsahu spisu je zrejmé, že v danom upomínacom konaní bol dňa 22.9.2021 vydaný na\nzáklade návrhu žalovaného platobný rozkaz sp. zn. 37Up/961/2021, ktorým súd žalobcu zaviazal na\nzaplatenie 13.864,88 eur s príslušenstvom.\n16. Proti tomuto platobnému rozkazu podal žalobca odpor, ktorý odôvodnil tým, že zmluva o\nspotrebiteľskom úvere zo dňa 3.9.2018 obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v bode 4.4 v časti\n4 – Práva a povinnosti zmluvných strán, v bode 6.3 časti 6. – záverečné ustanovenia a zároveň\nneobsahuje zákonom požadované náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d/ a h/ Zákona č. 129/2010\nZ.z. o spotrebiteľských úveroch. Z uvedeného dôvodu preto poskytnutý úver je potrebné považovať za\nbezúročný a bez poplatkov podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b/ ZoSÚ. Taktiež má za to, že žalovaný\nv tomto konaní žiadnym spôsobom neskúmal bonitu dlžníkov, čím hrubo porušil svoju povinnosť\npostupovať s odbornou starostlivosťou. V dôsledku podaného odporu žalobcu, bol žalovaný výzvou zo\ndňa 13.7.2022 vyzvaný na vyjadrenie sa k podanému odporu v lehote 15 dní s tým, že môže v tej istej\nlehote navrhnúť pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa CSP. Žalovaný sa\nk podanému odporu vyjadril a zároveň navrhol pokračovanie v konaní na príslušnom okresnom súde,\npo vyjadrení žalobcu k jeho vyjadreniu listom zo dňa 30.9.2022 zobral žalovaný následne žalobu späť\na žiadal konanie zastaviť.\n17. Nie je tak pochýb, že žalovaný takto uznal tvrdenia žalobcu o bezdôvodnosti podanej žaloby. Išlo\no úspešnú žalobcu voči nároku žalovaného. Nie je dôležité, či spotrebiteľ v konaní vystupuje ako žalobca\nalebo žalovaný, je dôležité, či úspešne uplatní porušenie svojich spotrebiteľských práv, teda pokiaľ sa\nspotrebiteľ ako žalovaný v konaní úspešne bráni tým, že dodávateľ porušil jeho spotrebiteľské práva a\nz toho dôvodu bude žaloba zamietnutá, tak potom možno konštatovať, že spotrebiteľ úspešne uplatnil\nsvoje spotrebiteľské práva.\n\n18. Za úspešné uplatnenie práva alebo povinnosti podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa je\npotrebné považovať nielen situáciu, v ktorej bolo vydané rozhodnutie vo veci\nsamej v prospech spotrebiteľa, ale aj situáciu, v ktorej došlo k zastaveniu konania(na podklade\nspäťvzatia žaloby) v dôsledku správania dodávateľa, ktorý napravil porušenie práv spotrebiteľa, nápravy\nktorého sa spotrebiteľ v konaní vo veci samej domáhal, a teda spotrebiteľ bol v danom konaní fakticky\n(z materiálneho hľadiska) úspešný (porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.\n1Cdo/173/2022 z 25.04.2023).\n19. Otázka nároku na primerané finančné zadosťučinenie spotrebiteľa, v rovnakej procesnej situácii ako\nv prejednávanom prípade, teda pri zastavení konania v rámci upomínacieho konania po podaní odporu\nspotrebiteľom a následnej pasivite dodávateľa, bola\nriešená aj v rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 22Co/98/2019 z 21.11.2019 na ktorý žalobca\npoukázal a tento rozsudok spoločne so žalobou predložil. Zo záverov predmetného rozsudku je zrejmé,\nže pokiaľ sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ako predpokladu pre priznanie\npráva na primerané finančné zadosťučinenie, tento je naplnený nielen vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní\nporušenie práva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi, ale aj vtedy, ak tak urobí v rámci svojej\nobrany proti dodávateľom uplatnenému nároku.\n20. Pokiaľ by spotrebiteľ nepodal odpor voči platobnému rozkazu, ktorý mu bol doručený, takýto platobný\nrozkaz by sa stal právoplatným a bol by titulom pre výkon rozhodnutia, čo by nepochybne negatívne\novplyvnilo majetkovú sféru žalobcu. Nemožno súhlasiť so záverom, že meritórne nebolo vyslovené to,\nči predmetná úverová zmluva je bezúročná a bezpoplatková, že nedošlo ku konštatovaniu porušenia\npráv spotrebiteľa. Pokiaľ mal žalovaný za dôvodné preukazovať tieto skutočnosti, mohol pokračovať\nv pôvodnom konaní a nezobrať žalobu späť bez uvedenia dôvodu čo však neučinil, čím jednoznačne\nzavinil situáciu, kedy bol spotrebiteľ úspešný a svojím aktívnym konaním pred súdom (podaním odporu\na vyjadrenia) splnil podmienku vzniku nároku na primerané finančné zadosťučinenie. Nemožno priznať\ndodávateľovi možnosť, aby tento sa obrátil na súd, vyčkávajúc prípadnú pasivitu spotrebiteľa a v\nopačnom prípade by sa snažil vyhnúť povinnosti zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Takéto\nkonanie je v rozpore s princípmi ochrany spotrebiteľa a je v rozpore s cieľom, ktorý bol sledovaný pri\nprijímaní ustanovení o primeranom finančnom zadosťučinení. Práve cieľom tohto inštitútu je odradiť a\nzároveň sankcionovať dodávateľa v spotrebiteľských veciach, aby sa domáhal súdnou cestou svojich\nnárokov bez prípadnej sankcie v prípade, že nie je úspešný (porovnaj v obdobnej veci žalovaného za\nrovnakej procesnej situácie (zastavenie upomínacieho konania) rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.\nzn. 13CoCsp/31/2023 z 13. 09. 2023.\n21. Niet preto pochýb, že žalovaný takto uznal tvrdenia žalobcu o bezdôvodnosti podanej žaloby.\n22. Z vyššie uvedeného poukazujúc na citovanú judikatúru mal súd za jednoznačne preukázané, že v\nkonaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica sp.zn. 37Up/961/2021 si žalobca bez akejkoľvek\npochybnosti úspešne uplatnil porušenie svojich spotrebiteľských práv, tak ako to vyžaduje § 3 ods. 5\nzákona o ochrane spotrebiteľa.\n23. Spotrebiteľ, nie je povinný preukázať ujmu, ktorá mu vznikla, pretože zákon o ochrane spotrebiteľa\npriznáva právo na finančné zadosťučinenie už vtedy, keď k porušeniu práva alebo povinnosti dôjde\n(porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 7Co/34/2018 z 26. 06. 2018, rozsudok Krajského\nsúdu v Prešove sp.zn. 3Co/142/2018 z 15.11.2018). Teda už samotné vyvolanie stavu žalovaným, na\nzáklade ktorého by žalobcovi\nako spotrebiteľovi ujma mohla vzniknúť, je jedným z predpokladov na priznanie primeraného\nfinančného zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z.\n24. Neobstojí v danom prípade argumentácia žalovaného o nutnosti preukázať, že žalobcovi ako\nspotrebiteľovi v súvislosti s porušením práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými\npredpismi vznikla určitá ujma. Jediným predpokladom, ktorý zákon vyžaduje totiž je, že súd judikuje\nv prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva, pretože účelom finančného zadosťučinenia\nje dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľskej zmluve, nie zaťažiť\nspotrebiteľa dôkazným bremenom preukazovať skutočnú existenciu ujmy pre priznanie finančného\n\nzadosťučinenia, pričom preukazovanie skutočnej výšky utrpenej ujmy je tu spravidla nereálne (porov.\nRozsudok NS SR sp. zn. 6Cdo/127/2017).\n25. Žalobcovi jednoznačne vznikla ujma v nemajetkovej sfére, keďže konanie žalovaného bolo spôsobilé\nprivodiť mu ujmu vo sfére jeho rodinného, súkromného a spoločenského života.\n26. Súd teda dospel k záveru, že žalobca splnil podmienky pre priznanie primeraného finančného\nzadosťučinenia v zmysle citovaného § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a tak\nsa zaoberal jeho výškou. Pre priznanie peňažného zadosťučinenia nie sú stanovené žiadne špeciálne\npodmienky. Základom pre stanovenie výšky primeraného zadosťučinenia je primeranosť a súd tak\nstanoví na základe vlastnej úvahy. Je teda posudzovaná podľa subjektívnej povahy (viď napr. rozsudok\nKS v Bratislave zo dňa 25.11.2010, č.k. 10Cbs/70/2003 -196).\n27. Súd je toho názoru, že čo sa týka primeraného finančného zadosťučinenia, bude pre žalobcu\nprimerané finančné zadosťučinenie vo výške 500,- Eur a vo zvyšku žalobu zamietol. Túto sumu\npovažoval súd za primeranú s ohľadom na intenzitu zásahu žalovaného do práva žalobcu ako\nspotrebiteľa. Priznané finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobcu, ktorá mu vznikla konaním\nžalovaného, je akousi satisfakciou za stav, ktorý musel v dôsledku konania žalovaného trpieť, a je aj\nsankciou postihujúceho žalovaného, ktorý ako dodávateľ finančnej služby závadne konal. Spotrebiteľ,\nteda žalobca nie je povinný preukazovať ujmu, ktorá mu vznikla, pretože zákon o ochrane spotrebiteľa\npriznáva právo na finančné zadosťučinenie nie v prípade vzniku ujmy, ale už vtedy, keď mu ujma\nv nadväznosti na porušenie práv spotrebiteľa vzniknúť mohla, pričom sa úspešne domáhal ochrany\nsvojich práv. V danom prípade sa žalobca úspešne domohol svojho práva a teda boli splnené všetky\nzákonné predpoklady pre priznanie finančného zadosťučinenia.\n28. Nemôže byť pochýb o tom, že súdne konanie predstavuje pre bežného spotrebiteľa stresovú situáciu,\nnaviac, ak si nemôže byť istý želateľným výsledkom. Žalobca na ochranu svojich práv a svojou aktivitou\ndosiahol v konaní úspech proti profesionálovi, ktorého predmetom činnosti je poskytovanie úverov.\n29. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušovaného práva spôsobom, ktorý\nvyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom pre uplatnenie práva na\nprimerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom\na osobitnými predpismi.\n30. Výška finančného zadosťučinenia v zmysle § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. sa určuje voľnou\núvahou. Pri jej určovaní sa zohľadňujú rôzne kritéria a to intenzita, časové trvanie závadného konania,\nsatisfakčná a sankčná funkcia a podobne. Žalovaný si vo vzťahu k žalobcovi uplatňoval finančné plnenie,\nna ktoré nemal nárok, vyvolal u neho stav právnej neistoty, ktorý musel riešiť podanou žalobou. Súd\npreto považoval primeranú výšku finančného zadosťučinenia s ohľadom na intenzitu zásahu žalovaného\ndo práva žalobcu ako spotrebiteľa, ktorý ako dodávateľ finančnej služby závadne konal, vystavil ho\nstresovým situáciám a hrozbu sociálno- ekonomickej tiesne. Súd preto považoval za primeranú výšku\nfinančného zadosťučinenia sumu 500,- Eur a to s ohľadom na intenzitu zásahu žalovaného do práva\nžalobcu ako spotrebiteľa.\n31. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP podľa\npomeru úspechu strán konania. Žalobkyňa bola v konaní úspešná v celom rozsahu a preto jej súd priznal\nnárok na plnú náhradu trov konania (100%). O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po\nprávoplatnosti tohto rozsudku v súlade s § 262 ods. 2 CSP.\nPoučenie:\n8Csp/43/2023\nPOUČENIE:\nProti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od .doručenia rozhodnutia na súde, proti\nktorého rozhodnutiu smeruje. ..........................................\n\nV odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému\nrozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za\nnesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)\nOdvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich\nskutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n(§ 365 ods.1 CSP)\nProstriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred\nsúdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak\na) sa týkajú procesných podmienok,\nb) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,\nc) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci alebo\nd) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.\n(§ 366 CSP)\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\nodvolania. (§ 364 CSP).\nOdvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na\npodanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP).\nŽalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi\nvzájomnou žalobou. (§ 371 a § 372 CSP).\nAk povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na\nvykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších\nzákonov v znení neskorších predpisov.\nVo Svidníku dňa 21. mája 2024\nJUDr. Mária Tvrdíková\nsudca", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:36507a9b-87db-49e3-be20-c70267b32969", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.328.2022.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 328/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 328/2022 z 21. 9. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-09-21", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.328.2022.2"}, {"guid": "a6912828-4a63-4814-84d6-d249cd0ca5ed:9861045f-78b1-421a-916e-f2a4b200e26a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5114232415.1", "spisova_znacka": "6Cdo/127/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 z 29. 1. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-01-29", "citacie_n": 1092, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5114232415.1"}, {"guid": "111a8413-aa60-4502-bf57-dc9bc69e6be1:7eadfb6b-5d70-4e02-84d5-31855b531d31", "ecli": null, "spisova_znacka": "13CoCsp/31/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 13CoCsp/31/2023 z 13. 9. 2023", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2023-09-13", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/111a8413-aa60-4502-bf57-dc9bc69e6be1:7eadfb6b-5d70-4e02-84d5-31855b531d31"}, {"guid": "eea27340-12fe-4a48-938d-4d4118210884:33f51caa-bf88-4a55-b6c8-1cb2a38fc653", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2020:8619200139.1", "spisova_znacka": "7Co/132/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 7Co/132/2019 z 27. 5. 2020", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2020-05-27", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2020:8619200139.1"}, {"guid": "c34dccff-e03e-40f6-9828-27b03ce98bac:2e2922b8-d386-4be7-bf02-76203cbffebf", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8618200309.1", "spisova_znacka": "3Co/34/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Co/34/2019 z 10. 6. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-06-10", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8618200309.1"}, {"guid": "5cb8875f-3ab7-40d8-a5af-1e8f833ac2cb:4ede4f6d-684c-400d-9335-cfd07d22e81f", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8318200759.2", "spisova_znacka": "3Co/142/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Co/142/2018 z 14. 11. 2018", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2018-11-14", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8318200759.2"}, {"guid": "b14d99ff-3c68-4b52-953b-2bf86c20ea97:344287df-1795-48e9-bb0c-4ec15bd7da17", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2018:5916205979.1", "spisova_znacka": "7Co/34/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/34/2018 z 17. 4. 2018", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2018-04-17", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2018:5916205979.1"}, {"guid": "431c9984-2a87-4444-9ccb-2eef0b05ef40:1c503bfa-e979-44d2-9b62-237afbced65a", "ecli": null, "spisova_znacka": "2Csp/47/2022", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Brezno sp. zn. 2Csp/47/2022 z 21. 9. 2022", "sud": "Okresný súd Brezno", "datum_vydania": "2022-09-21", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/431c9984-2a87-4444-9ccb-2eef0b05ef40:1c503bfa-e979-44d2-9b62-237afbced65a"}], "citovane_v": []}