Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Banská Bystrica 55Ek/2906/2024 6124455080 03. 02. 2026 Mgr. Tomáš Kurec ECLI:SK:OSBB:2026:6124455080.2
Uznesenie Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - Ružinov, právne zastúpený advokátskou kanceláriou Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739, so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava – Ružinov proti povinnému 1/: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX B. a povinnému 2/: D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX B., právne zastúpený Mgr. Ondrejom Barnom, advokátom, IČO: 52 824 837, so sídlom Zámocká 529/34, 091 01 Stropkov o vymoženie 13.028,50 EUR s prísl. a trov exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Radoslavom Kešeľakom, so sídlom Mlynská 2, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 35 547 43, pod sp. zn. 242EX 869/24, o návrhu povinných na zastavenie exekúcie, takto rozhodol: I. Súd návrh povinných na zastavenie exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Radoslavom Kešeľakom, so sídlom Mlynská 2, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 35 547 43, pod sp. zn. 242EX 869/24 z a m i e t a. II. Súd povinným náhradu trov v súvislosti s podaním návrhu na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 12.12.2024, vedeným pod sp. zn. 55Ek/2906/2024, domáhal od povinných vymoženia 13.028,50 EUR s prísl. na základe exekučného titulu – platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica vydaného pod sp. zn. 13Up/702/2022 dňa 29.07.2022. 2. Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Radoslava Kešeľaka vydaním poverenia pod sp. zn. 55Ek/2906/2024 s európskym spisovým identifikačným číslom: E.:F.:G.:XXXX:XXXXXXXXXX.X, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 242EX 869/24. 3. Súdny exekútor vydal na základe poverenia upovedomenie o začatí exekúcie dňa 03.01.2025, ktoré bolo dňa 10.01.2025 doručené povinnému 1/ a dňa 10.01.2025 doručené povinnému 2/. 4. Povinní prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu podaním zo dňa 27.01.2025 doručeným súdnemu exekútorovi dňa 27.01.2025 podali návrh na zastavenie exekúcie. 5. Predmetný návrh povinných na zastavenie exekúcie spolu s prílohami bol súdu predložený súdnym exekútorom prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy do elektronickej schránky dňa 20.02.2025 spolu s vyjadrením súdneho exekútora. Prílohou podania nebolo vyjadrenie oprávneného k návrhu povinných na zastavenie exekúcie. 6. V odôvodnení návrhu na zastavenie exekúcie právny zástupca povinných uviedol, že podáva návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písmeno d) zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku.
V uvedenom Návrhu na zastavenie exekúcie právny zástupca povinných okrem iného uviedol, že exekučným titulom podľa upovedomenia o začatí exekúcie, ktoré bolo povinným doručené 10.01.2024, je platobný rozkaz vydaný dňa 29.07.2022 Okresným súdom Banská Bystrica, v konaní vedenom pod sp. zn. 13Up/702/2022. Platobný rozkaz je však len domnelým exekučným titulom, keďže bol vydaný vyšším súdnym úradníkom, ktorý nepostupoval v zmysle § 299 CSP a riadne nepreskúmal exekučný titul. Zároveň ide o priamy rozpor s aktuálnou judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-448/17, z 20.09.2018, ktorým Súdny dvor EÚ pri hodnotení otázky súladu slovenského vnútroštátneho práva so Smernicou pri vydávaní platobného rozkazu vydaného vyšším súdnym úradníkom bez ex offo preskúmania zmluvných podmienok uviedol že: 48. V tejto súvislosti treba uviesť, že zachovanie potrebného účinku smernice 93/13 bráni tomu, aby vnútroštátna právna úprava umožňovala vydanie platobného rozkazu bez toho, aby mal spotrebiteľ v akomkoľvek štádiu konania možnosť požívať záruku, že sudca pristúpi k preskúmaniu neprítomnosti nekalých podmienok v dotknutej zmluve (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. februára 2016, Finanmadrid EFC, C-49/14, EU:C:2016:98, bod 45).“ Podľa názoru právneho zástupcu povinného mal byť návrh na vykonanie exekúcie zamietnutý, keďže neexistuje riadny vykonateľný exekučný titul. Platobný rozkaz vydaný vyšším súdnym úradníkom pokladal za nulitný právny akt. Poukázal na skutočnosť, že od nedostatku právomoci vyššieho súdneho úradníka, ktorý nemá postavenie sudcu sa odvíja materiálna nevykonateľnosť platobného rozkazu. Mal za to, že súd musí ex offo skúmať povahu zmluvných podmienok, čo môže podľa Súdneho dvora zabezpečiť jedine sudca. V dotknutej veci ide o nárok založený veriteľom, ktorého formulárová zmluva vykazuje nedostatky pokiaľ ide o sankčné poplatky a zmluvné pokuty, ktoré už boli judikované ako rozporné s dobrými mravmi a ako neprijateľné zmluvné podmienky. Poukázal na absenciu akýchkoľvek tvrdení o výške, pôvode a dôvodnosti uplatnených sankčných poplatkov. Ďalej poukázal na ust. § 299 ods. 2 CSP. Právny zástupca povinných následne v Návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že „v intenciách naznačených v bode 48 Súdnym dvorom vo veci C-448/17 z 20.09.2018 je následne zrejmé, že pri štádiu vydávania platobného rozkazu, ktorý ma byť exekučným titulom v tejto exekučnej veci nedošlo k preskúmaniu zmluvných podmienok, ani povinných náležitostí spotrebiteľskej zmluvy a ani k posudzovaniu výšky úrokovej sadzby z hľadiska jej súladu s dobrými mravmi, čo je spôsobene absenciou rozhodovania sudcu, ktorý by riadne preskúmal zmluvný vzťah a ochránil by povinného, ako spotrebiteľa pred nárokmi z neprijateľných zmluvných podmienok resp. nedôvodnými nárokmi žalobcu. Týmito nedostatkami sa stal exekučný titul nespôsobilým. Nedostatky, ktoré namietal sú podľa názoru právneho zástupcu povinného spôsobené nesplnením si povinností súdu v upomínacom konaní, ktoré má súd dodržať bez ohľadu na to, či ako žalovaný podal alebo nepodal odpor proti platobnému rozkazu.“ Poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo/232/2012 z 27.02.2013. V závere Návrhu na zastavenie exekúcie povinný konštatoval, že „ako už vyššie uviedol, predmetný platobný rozkaz je nespôsobilým a nevykonateľným exekučným titulom, vydaným nie sudcom, ale vyšším súdnym úradníkom, naviac bez ex offo súdnej kontroly spotrebiteľskej zmluvy a to s poukazom na závery rozsudku Súdneho dvora EÚ C-448/17, z 20.09.2018. Podľa cˇl. 38 Charty základných práv EÚ : „Politiky Únie zabezpečia vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa.“ Za dôležité pokladal uviesť aj to, že zákonodarca práve z týchto prezentovaných dôvodov pristúpil k zmene právnej úpravy upomínacieho konania, uvedomujúc si množstvo chýb, ktoré (napr. len v tejto veci) upomínací súd urobil. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol exekúciu v celom rozsahu zastaviť a priznať povinnému náhradu trov konania.“ 7. Vyjadrenia oprávneného k návrhu povinných na zastavenie exekúcie nebolo doložené. 8. Z predloženého vyjadrenia súdneho exekútora vyplývajú skutočnosti o návrhu povinných na zastavenie exekúcie a preukázaní doručenia upovedomenia o začatí exekúcie priložením doručeniek. Súdny exekútor navrhuje návrh povinného zamietnuť. 9. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. 10. Podľa § 46 ods. 1 písmeno a) Exekučného poriadku, potvrdením o vykonateľnosti opatrí exekučný titul podľa § 45 ods. 1 súd, ktorý vo veci rozhodoval ako súd prvého stupňa. 11. Podľa § 61k ods. 1 písmeno d) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
12. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 13. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu. 14. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému. 15. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi. 16. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť z dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekučného konania podľa § 61k ods.1 Exekučného poriadku a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie. 17. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia zastavená. Je vhodné, aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov na preukázanie tvrdených skutočností. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na podklade ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili
zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie. 18. Z návrhu na zastavenie exekúcie je zrejmé, že povinní sa v exekučnom konaní domáhali hmotnoprávneho prieskumu exekučného titulu, ktorým je v tomto konaní platobný rozkaz vydaný v spotrebiteľskej veci v upomínacom konaní vyšším súdnym úradníkom, ktorý nemá postavenie sudcu, a ktorý nepreskúmal neprijateľné zmluvné podmienky v zmluve o úvere, ktorá bola podkladom pre vydanie exekučného titulu, v čoho dôsledku bola vznesená námietka o nezákonnosti exekučného titulu, a to aj v zmysle dôvodov špecifikovaných v bode 6. odôvodnenia tohto uznesenia. Povinní navrhli zastaviť exekúciu z dôvodu, že platobný rozkaz je len domnelým exekučným titulom, že neexistuje riadny vykonateľný exekučný titul, z dôvodu nedostatku právomoci vyššieho súdneho úradníka titul namietnutého, z dôvodu neposkytnutia žalovanému (povinnému v exekučnom konaní) ochranu spotrebiteľa pred nekalými, neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľskej zmluve, nepreskúmania platnosti spotrebiteľskej zmluvy, ktorá mala byť spísaná v predtlačenom formulári, z dôvodu nepreskúmania existencie použitia nekalých obchodných praktík, z dôvodu nepreskúmania spotrebiteľskej zmluvy, ktorá bola podkladom pre vydanie exekučného titulu podľa úniového práva a i podľa všeobecne záväzných právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa. Na danú vec pri posudzovaní prejednávanej exekučnej veci súd aplikoval aj zjednocujúce rozhodnutie pléna Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. 1/2022 z 15.06.2022. 19. V danom prípade exekučný titul bol vydaný v upomínacom konaní podľa zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov, vyšším súdnym úradníkom povereným príslušným sudcom. V zmysle zákona o upomínacom konaní v spojení so zákonom o súdnych úradníkov v upomínacom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník vrátane rozhodovania o zastavení konania. Sudca v koná a rozhoduje o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Vyššiemu súdnemu úradníkovi v upomínacom konaní podľa súčasne právnej úpravy je riadne zverená rozhodovacia kompetencia o návrhoch na vydanie platobného rozkazu. Pre upomínacie konanie je taktiež charakteristické, že sa súd v čase rozhodovania o návrhu na vydanie platobného rozkazu zaoberá otázkou či bola dodržaná ochrana spotrebiteľov (§ 3 ods. 5 písm. b) zákona o upomínacom konaní). Preto tvrdenia povinných o nezákonnosti exekučného titulu z dôvodu, že nebol vydaný zákonným sudcom nie sú dôvodné. Vyšší súdny úradník je oprávnený vydať platobný rozkaz, ak mu to umožňuje vnútroštátna právna úprava, o návrhu na vydanie platobného rozkazu konal a rozhodol na základe poverenia sudcu, čo bolo v danom prípade splnené, pričom povinní ako spotrebitelia mali možnosť požívať záruku, že aj sudca preskúma neprijateľné podmienky spotrebiteľskej zmluvy, ak by podala voči platobnému rozkazu odpor bez vecného odôvodnenia, a to v súlade s aktuálne platnými a účinnými právnymi predpismi. 20. Čo sa týka namietaných neprijateľných zmluvných podmienok tu súd v exekučnom konaní konštatuje, že poverenie na vykonanie exekúcie bolo v čase jeho vydania založené na dovtedy ustálených právnych záveroch tak tunajšieho súdu ako aj vyšších súdnych autorít. Uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 1/2022-9 zo dňa 15.06.2022, došlo k prijatiu zjednocujúceho stanoviska podľa ktorého: „Ak právna úprava umožňuje spotrebiteľovi podať proti platobnému rozkazu vydanému vyšším súdnym úradníkom odpor v lehote 15 dní od jeho doručenia, pričom odpor musí byť vecne odôvodnený, potom výklad a uplatnenie § 53 ods. 3 písm. e) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov nie je v súlade so základným právom spotrebiteľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ak súd v exekučnom konaní odmietne preskúmať existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré mali vplyv na vymáhaný nárok vzniknutý v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, z dôvodu, že spotrebiteľ proti platobnému rozkazu odpor nepodal.“ Inak povedané súd v exekučnom konaní nemôže odmietnuť hmotnoprávne preskúmanie exekučného titulu len v prípade, ak sa pohľadávka vymáhaná na podklade platobného rozkazu, ktorý bol vydaný vyšším súdnym úradníkom na podklade spotrebiteľskej zmluvy, ak možnosť podania odporu bola limitovaná lehotou 15 dní od doručenia platobného rozkazu, a právna úprava vyžadovala, aby žalovaný, ktorý je spotrebiteľ, odpor vecne odôvodnil, pretože by tým rezignoval na princíp efektívnej ochrany spotrebiteľa, ktorý je súčasťou základného práva na súdnu ochranu.
Takto prezentovaná povinnosť súdu v exekučnom konaní zodpovedá aj požiadavkám stanoveným výkladovými pravidlami podľa povinnou prezentovanej judikatúry Súdneho dvora EÚ. 21. Súd v tomto bode poukazuje uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 354/2024-34 zo dňa 11.07.2024, podľa ktorého: „Keďže právna úprava Civilného sporového poriadku účinná od 1. júla 2021 zmiernila prísnosť posudzovania vecného odôvodnenia odporu, vzťahuje sa uvedené rozhodnutie ústavného súdu (PLz. ÚS 1/2022 - pozn. súdu) na platobné rozkazy vydané podľa právnej úpravy Civilného sporového poriadku účinnej do 30. júna 2021.“ 22. A preto v tomto bode je potrebné zdôrazniť, že predmetné uznesenie pléna Ústavného súdu SR sa vzťahuje na tie platobné rozkazy, ktoré boli vydané podľa právnej úpravy účinnej do 30.06.2021. Zákonodarca prijatím zákona č. 211/2021 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, upravil podmienky upomínacieho konania so spotrebiteľským prvkom (s účinnosťou od 01.07.2021) a to najmä v zmiernení prísnosti posudzovania vecného odôvodnenia odporu podaného žalovaným, ktorý je spotrebiteľom. Platobný rozkaz, ktorý je exekučným titulom, bol vydaný dňa 29.07.2022, a teda sa na celý proces základného konania aplikovala právna úprava zákona o upomínacom konaní, ktorá je účinná od 01.07.2021, teda je zrejmé, že platobný rozkaz bol vydaný voči povinným ako spotrebiteľom v tom čase ústretovejšej právnej normy, ktorá nevyžaduje podanie kvalifikovaného vecne odôvodneného odporu. Povinným v základnom konaní bol doručený dotknutý platobný rozkaz do vlastných rúk dňa 12.09.2022. Povinným na zrušenie tohto platobného rozkazu postačovalo podať v určenej lehote odpor bez požiadavky vecného odôvodnenia, a preto je možné konštatovať, že nebola naplnená tretia požiadavka vyššie uvedeného zjednocujúceho stanoviska Ústavného súdu SR (podanie vecne odôvodneného odporu), a preto predmetné zjednocujúce stanovisko sa neaplikuje na prejednávanú vec, vrátane povinnou prezentovanej judikatúry. Taktiež nemožno opomenúť na skutočnosť, že exekučný titul bol vydaný v upomínacom konaní, v ktorom bolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky. Napriek uvedenému súd v exekučnom konaní v nasledovných bodoch sa zaoberal vznesenými námietkami týkajúcich sa neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve o úvere a ich vplyvu na vymáhaný nárok deklarovaný exekučným titulom. 23. Podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 619/2023-16 zo dňa 23.11.2023: „Hoci možno súhlasiť s tým, že ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami je za určitých podmienok realizovateľná aj v exekúcii, hranica posúdenia neprijateľných zmluvných podmienok musí byť naviazaný na ich jasné vyjadrenie zo strany spotrebiteľa v jeho podaniach v exekučnom konaní. Ak v takomto konaní všeobecný súd dospeje k záveru, že okrem neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá nemala vplyv na výšku v exekúcií proti spotrebiteľovi uplatneného nároku, žiadne iné neprijateľné podmienky, neboli zistené, nemôže bez ďalšieho, teda bez jasného spochybnenia tohto záveru všeobecných súdov, dôjsť k porušeniu ústavných práv spotrebiteľa na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie či požiadavky vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa podľa čl. 38 charty. V konečnom dôsledku kvalita súdnej ochrany vždy nevyhnutne mus v istej miere zodpovedať tomu, v akej kvalite sa hoc aj spotrebiteľ takejto ochrany domáha. Obdobne záväzok vysokej ochrany spotrebiteľa neznamená, že táto ochrana sa má poskytnúť aj vtedy, ak spotrebiteľ svoje námietky či už voči neprijateľnej zmluvnej podmienky alebo vôbec voči svojej povinnosti plniť svoj záväzok celkom nekonkretizovane formuluje až v exekučnom konaní alebo dokonca až obdobne nesústredene v konaní o ústavnej sťažnosti. Opačný prístup by popieral subsidiaritu poskytovania súdnej ochrany v jej jednotlivých štádiách.“ 24. Pri exekučných tituloch vydaných všeobecnými súdmi SR (§ 45 ods. 1 Exekučného poriadku) možno v exekučnom konaní uplatňovať ochranu spotrebiteľa a jej rozsah len v zmysle ustanovenia § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku, ktorý je oproti základnému konaniu značne zúžený. V zmysle ust. § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku nie je možné viesť exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmať neprijateľné zmluvné podmienky a existencia neprijateľnej podmienky má vplyv na vymáhaný nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Možnosť súdu v exekučnom konaní preskúmavať exekučný titul je limitovaná len na prieskum tých neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, ktoré majú vplyv na vymáhaný nárok (teda nie všetkých zmluvných podmienok). Táto možnosť, ktorou súd poskytuje ochranu v exekučnom konaní predstavuje zásadný prielom zo všeobecne prijímanej zásady nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia všeobecného súdu vydaného v základnom konaní.
Táto právomoc súdu sa však aplikuje reštriktívne, keďže exekučné konanie nepredstavuje ďalšiu inštanciu základného súdneho konania. V exekučnom konaní však s prihliadnutím na § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku možno zvrátiť vymáhanie pohľadávok, ktoré majú svoj pôvod v neprijateľnej zmluvnej podmienke, ktorá sa nachádza v spotrebiteľskej zmluve, a ktoré majú vplyv na vymáhaný nárok deklarovaný exekučným titulom. Teda súdu v exekučnom konaní tak nie je ani rozhodnutiami Súdneho dvora Európskej únie (napr. C-724/22) ani rozhodnutiami Ústavného súdu Slovenskej republiky zverená právomoc preskúmavať spotrebiteľskú zmluvu komplexne, nebola mu napríklad zverená ani prieskumná právomoc posúdenia splnenia obligatórnych náležitostí v zmluvách o spotrebiteľskom úvere a vyvodzovanie dôsledkov. Je potrebné zdôrazniť, že len samotná prípadná existencia neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, ktorá však nemá akýkoľvek vplyv na vymáhaný nárok deklarovaný exekučným titulom, nezakladá za žiadnych okolností dôvod smerujúci k zastaveniu exekúcie. Takáto námietka mohla byť vznesená dotknutým účastníkom len v základnom súdnom konaní na to určenými procesnoprávnymi prostriedkami. Súd v exekučnom konaní nedisponuje oprávnením naprávať akékoľvek vecné vady exekučného titulu vydaného vyšším súdnym úradníkom (napr. predzmluvnú činnosť účastníkov spotrebiteľskej zmluvy, vecnú legitimáciu účastníkov základného konaní, správnosť a výšku jednotlivých zložiek nároku a pod.). 25. V prejednávanej veci nebolo sporné, že exekúcia prebieha na podklade exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica vydaný pod sp. zn. 13Up/702/2022 dňa 29.07.2022, ktorým je povinným uložená povinnosť zaplatiť pôvodnému žalovanému sumu vo výške 13.028,50 EUR, úrok vo výške 1.557,12 EUR, úrok z omeškania vo výške 311,71 EUR, úrok vo výške 8,99 % ročne zo sumy 13.028,50 EUR od 01.03.2022 do zaplatenia, najviac do výšky 22.304,42 EUR, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 13.028,50 EUR od 01.03.2022 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 390,50 EUR. V danom rozsahu prebieha aj výkon exekúcie v tomto exekučnom konaní. 26. Z listín tvoriacich obsah súdneho spisu sp. zn. 13Up/702/2022 bolo preukázané, že návrhom na vydanie platobného rozkazu zo dňa 11.05.2022, sa právny predchodca oprávneného: Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., IČO: 31 335 004 v pozícii žalobcu domáhal voči povinným ako žalovaným zaplatenia sumy 13.028,50 EUR, úrok vo výške 1.557,12 EUR, úrok z omeškania vo výške 311,71 EUR, úrok vo výške 8,99 % ročne zo sumy 13.028,50 EUR od 01.03.2022 do zaplatenia, najviac do výšky 22.304,42 EUR, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 13.028,50 EUR od 01.03.2022 do zaplatenia a náhradu trov konania. V zmysle odôvodnenia návrhu na vydanie platobného rozkazu tento žalobca poskytol žalovaným na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. 2099708 1 03 úver - zmluva o úvere č. 2099708 1 03 zo dňa 01.04.2014 (ďalej len ,,zmluva o úvere“), v súlade s ktorou poskytol žalobca žalovaným medziúver č. 2099708 9 04 vo výške 15.000,00 EUR. Žalovaní sa zaviazali splatiť úver pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 130,24 EUR, ktoré boli povinní uhrádzať na účet konta stavebného sporenia. Sumu vo výške 130,24 EUR predstavujú vklady na konto stavebného sporenia vo výške 17,86 EUR a 8,99 % p. a. úrok za medziúver vo výške 112,38 EUR, pričom sa uspokojovali v poradí úroky za medziúver a vklady na konto sporenia. Žalobca, po pripísaní vkladu na konto sporenia, tento vo výške úroku za medziúver preúčtoval na konto medziúveru. Uvedené preúčtovanie sa vykonávalo v súlade so zásadou poradia uspokojovania v súlade s čl. V., bod 5. 3. zmluvy o úvere. Žalovaní porušili zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver prestali riadne a včas splácať. Listom zo dňa 03.09.2021 žalobca vyzval žalovaných na doplatenie omeškaných splátok, pričom ich zároveň upozornil, že v prípade ak omeškané splátky nebudú doplatené, žalobca bude požadovať splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom pred dohodnutou dobou splatnosti. Nakoľko omeškané splátky neboli doplatené žalobca dňa 24.09.2021 vyhlásil mimoriadnu splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom. Žalobca listom zo dňa 04.03.2022 vyzval žalovaných na zaplatenie dlžnej sumy, no žalovaní dlžnú sumu neuhradili. 27. Na základe vyššie uvedeného súd konštatuje nespornú skutočnosť, že nárok vymáhaný na základe predmetného exekučného titulu je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch (ako aj § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), keď z predloženej zmluvy nevyplýva skutočnosť, že povinní na strane dlžníka v čase jej uzatvárania by boli podnikateľskými subjektmi a že by pri uzatváraní tejto zmluvy konali v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (označení ako fyzická osoba - menom a priezviskom, rodným číslom, adresou trvalého pobytu), pričom právny predchodca oprávneného naopak pri jej uzatváraní konal v rámci svojej obchodnej činnosti. Zmluva o úvere je v písomnej forme a disponuje podstatnými náležitosťami tejto zmluvy podľa § 9 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch (najmä špecifikáciu výšky a meny úveru, trvanie zmluvy, termíny splatnosti, rozsah jednotlivých splátok, určenie splatnosti každej splátky, určenie
poplatkov a pod). Podstatné náležitosti zmluvy, ako i ďalšie zmluvné podmienky, boli vyjadrené súčasne určito, jasne a zrozumiteľne, a povinná nemohla mať dôvodné pochybnosti o tom, k akým povinnostiam sa v rámci zmluvy o úvere zaviazala. Spotrebiteľský charakter uplatneného nároku zo zmluvy o úvere bol zo strany oprávneného konštatovaný aj v čase podania návrhu na vydanie platobného rozkazu, a taktiež konštatovaný v návrhu na vykonanie exekúcie. 28. Súd vykonal kontrolu uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy a prípadných neprijateľných zmluvných podmienok v nej vo vzťahu k vymáhanému plneniu, pričom dospel k záveru že peňažná suma, ktorá je predmetom vymoženia v exekučnom konaní nemá pôvod v neprijateľnej zmluvnej podmienke. 29. K uvedeným námietkam súd na základe vyššie uvedeného zisteného skutkového stavu musí konštatovať, že v rámci zmluvy o úvere nezistil žiadne neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by mali vplyv na vymáhaný nárok, ktorý bol deklarovaný exekučným titulom, pretože ako zo spotrebiteľskej zmluvy a platobného rozkazu zistil, oprávnený si v rámci základného konania napokon uplatnil len neuhradenú splatnú istinu poskytnutého úveru (zníženú o dobrovoľne úhrady, ktoré povinní za trvania zmluvného vzťahu vykonali), k nemu prislúchajúci zmluvný úrok a zákonný úrok z omeškania z nezaplatenej istiny. Taktiež návrhom na vydanie platobného rozkazu bol uplatnený nárok na náhradu trov základného konania. Je preto možné konštatovať, že žiadne neprijateľné plnenia zo zmluvných podmienok (napr. zmluvné pokuty, poplatky za upomienky či iné) neboli právnym predchodcovom oprávneného v základnom súdnom konaní uplatnené, čiže nemajú žiadny vplyv na vymáhaný nárok. O uvedenom svedčia aj zistené skutočnosti zo spisu upomínacieho konania. Vydaniu exekučného titulu vyšším súdnym úradníkom preto nebránila žiadna zákonom predpokladá skutočnosť. V tomto smere potom obrana povinných tak vyznieva účelovo a budí dojem, že povinní sa snažia vyhnúť resp. oddialiť plnenie vymáhanej povinnosti. Takejto obrane súd nemohol priznať súdnu ochranu. 30. Je taktiež potrebné zdôrazniť, že povinní do zmluvného vzťahu s právnym predchodcom oprávneného vstúpili dobrovoľne na základe slobodnej vôle, pričom nesporne aj čerpali poskytnutý úver, z ktorého zaplatili len nepatrnú časť. Pokiaľ teda právny predchodca oprávneného v rámci základného konania uplatnil nárok na vrátenie poskytnutej a dosiaľ nevrátenej časti istiny úveru, ako aj v zákonných medziach určeného príslušenstva , ako aj zákonného úroku z omeškania, tak súd v exekučnom konaní v uvedenom nevzhliadol konanie v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi a dobrými mravmi. Námietka o existencii prípadnej neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmluve o úvere mala byť predovšetkým zo strany povinných uplatnená v rámci základného konania. Pasivita povinných v základnom konaní nemôže byť na ťarchu oprávneného, ktorý disponuje oprávnením vymáhať nárok, ktorý je deklarovaný exekučným titulom. Ochrana spotrebiteľa predsa nemôže byť bezbrehá a zájsť tak ďaleko, že tento nemusí niesť žiadne adekvátne dôsledky za svoje konanie. Povinní (hoci v postavení spotrebiteľa) nemôžu očakávať, že prostredníctvom právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa sa úplne zbaví svojho záväzku aj v tom rozsahu, že nevráti aspoň to, čo jej bolo poskytnuté, ako to bolo aj v prejednávanej veci. Poskytnutiu takejto bezhraničnej ochrany spotrebiteľovi napokon nezodpovedá ani § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku, ktorý nehovorí o akýchkoľvek neprijateľných zmluvných podmienkach, ale len o tých, ktoré majú vplyv na vymáhaný nárok. Inak povedané, exekučný súd je povinný prihliadnuť na neprijateľnosť zmluvnej podmienky len za stavu, že na jej základe bol oprávnenému priznaný nárok, ktorý následne vymáha v exekúcii. V návrhu na zastavenie exekúcie povinní nevzniesli ani jednu námietku proti tomu ktorému ustanoveniu zmluvy o úvere, ktoré by malo obsahovať neprijateľnú zmluvnú podmienku, a ktorý by mal vplyv na vymáhaný nárok. V posudzovanej veci bolo preto výlučne na povinných a ich zodpovednosti (najmä ak je zastúpená advokátom) uviesť všetky jednotlivé ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy obsahujúce neprijateľné zmluvné podmienky a ich vplyv na vymáhaný nárok. S poukazom na vyššie uvedené závery existencia takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky nebola zistená. Hoci nárok oprávneného deklarovaný exekučným titulom vznikol v súvislosti s uzatvorenou spotrebiteľskou zmluvou, nemá však pôvod v neprijateľnej zmluvnej podmienke. 31. Po opätovnom preskúmaní spisového materiálu súd konštatoval, že predmetný platobný rozkaz bol povinným preukázateľne doručený do vlastných rúk v intenciách osobitného predpisu, v čoho dôsledku mohli podať proti danému platobnému rozkazu odpor v zmysle jeho poučenia, ktorým by namietali prípadnú neoprávnenosť, resp. nedôvodnosť nároku, jeho výšku, alebo aj zánik nároku, či nedostatok či už aktívnej vecnej legitimácie žalobcu alebo pasívnej vecnej legitimácie žalovaných, rozpor z dobrými mravmi, prípadne aj iné okolnosti, ku ktorým malo dôjsť v čase pred vydaním tohto platobného rozkazu, a preto vo všeobecnosti právna relevancia týchto námietok skončila nadobudnutím právoplatnosti a
vykonateľnosti platobného rozkazu, ktorý sa stal aj podkladom pre výkon exekúcie. A preto súd v exekučnom konaní nedisponuje oprávnením posudzovať povinnou vznesené námietky ako aj prieskumu neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré nespadajú pod úpravu ust. § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku. Exekučný titul sa v tomto prípade nadobudnutím jeho právoplatnosti stal pre strany záväzným a založil tzv. prekážku veci rozhodnutej (res iudicata). Na základe uvedených skutočností súd mohol konštatovať, že exekučný titul spĺňa náležitosti formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, a podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku je spôsobilým exekučným titulom, aby na jeho podklade sa mohla viesť exekúcia v tomto exekučnom konaní. Povinní spolu s návrhom na zastavenie exekúcie netvrdili a ani nepredložila súdu akékoľvek listinné dokumenty, ktoré by nastali po vzniku exekučného titulu, a ktoré by odôvodňovali zastavenie exekúcie súdom. V nadväznosti na vyššie uvedené tak treba sumarizovať, že v danej veci je exekučný súd viazaný predloženým právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, ktorý nebol zmenený ani zrušený. V dôsledku uvedeného povinní musia strpieť výkon tohto exekučného titulu, ktorý preukázateľne po jeho vydaní v celom rozsahu nesplnili dobrovoľne. Predmetná exekúcia sa začala a je naďalej vedená dôvodne a exekučný súd preto nemôže oprávnenému odoprieť právo domáhať sa súdnej ochrany pri výkone súdom priznaného práva, pričom je na rozhodnutí oprávneného, či toto právo bude aj realizovať. 32. Na záver súd poznamenáva, že podľa konštantnej judikatúry národných i nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2 CSP, pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné zásadné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). 33. Súd vychádzal pri rozhodovaní z dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení, a dospel k právnemu názoru, že návrh povinných na zastavenie exekúcie na základe vyššie uvedených dôvodov nie je dôvodný, súd nemal preukázané zo strany povinných, že bola naplnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku a súd nenašiel ani iný dôvod na zastavenie exekúcie, preto návrh povinných na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. 34. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. 35. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie. 36. Podľa § 199b Exekučného poriadku oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu. 37. Podľa §199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený, má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. 38. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať. 39. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene (§ 9 až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby;
a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie. 40. Podľa § 13a ods. 2 písm. c vyhlášky č. 655/2004 Zb. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý úkon ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu. 41. Oprávnený si v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie neuplatnil náhradu trov právneho zastúpenia, preto súd o náhrade trov právneho zastúpenia oprávneného nerozhodoval. 42. Povinnému v exekučnom konaní zákon priznáva len náhradu trov jeho zastúpenia v súvislosti s jeho návrhom na zastavenie exekúcie (§ 199a ods. 2). Náhradu týchto trov možno povinnému priznať iba v prípade, ak zastavenie exekúcie možno oprávnenému pričítať. Povinní si v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie uplatnili nárok na náhradu trov právneho zastúpenia. Vzhľadom na to, že súd návrh povinných na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol a exekučné konanie a aj samotná exekúcia začali dôvodne a naďalej pokračujú, má teda súd za to, že trovy exekučného konania nemožno v tomto prípade považovať za účelné vynaložené výdavky, preto súd ich náhradu povinným nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.