Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Banská Bystrica 16Ek/2133/2024 6124386286 04. 06. 2026 JUDr. Maroš Penťa ECLI:SK:OSBB:2026:6124386286.2
Uznesenie Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Orange Slovensko, a.s, so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35697270, právne zast. Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so sídlom Tomášikova 28, 821 01 Bratislava-Ružinov, IČO: 35855673, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXXX/X, XXX XX C., o vymoženie 1256,84 EUR s prísl., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Peter Hodermarský, so sídlom exekútorského úradu Akad. Hronca 3, 048 01 Rožňava, IČO: 31958095, pod sp. zn. 57EX 664/24, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 23.04.2026, takto rozhodol: Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a. odôvodnenie: 1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdu dňa 27.09.2024, domáhal od povinného vymoženia 1256,84 EUR s prísl., na základe exekučného titulu – E. E. F. G. XXXX/XX H. E. A. I. J. C. XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX, vykonateľnosť dňa XX.XX.XXXX (ďalej ako „exekučný titul“). 2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu vydal dňa 07.10.2024 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: JUDr. Peter Hodermarský, so sídlom exekútorského úradu Akad. Hronca 3, 048 01 Rožňava, IČO: 31958095 (ďalej len ako „súdny exekútor“), ktorý vedie exekúciu pod sp. zn. 57EX 664/24. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo doručené súdnemu exekútorovi dňa 07.10.2024. Doručením tohto poverenia sa začala exekúcia. 3. Súdny exekútor na základe podania zo dňa 04.05.2026 s doplňujúceho podania zo dňa 02.06.2026 predložil súdu Návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 23.05.2024, Vyjadrenie oprávneného zo dňa 23.04.2026, Vyjadrenie oprávneného zo dňa 01.06.2026. Súd v exekučnom konaní pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie vychádzal z dovtedajšieho spisového materiálu ako aj z uvedených príloh predložených súdu v elektronickej podobe. 4. Upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. 57EX 664/24 zo dňa 10.10.2024 bolo doručené povinnému nebolo úspešne doručené povinnému prostredníctvom poštového doručovateľa, avšak bolo dňa 22.01.2025 zverejnené v Obchodnom vestníku pod č. 14/2025, X003580. Na úradnej tabuli súdu v exekučnom konaní bolo zverejnené dňa 27.01.2025. Upovedomenie o začatí exekúcie sa v prípade zverejnenia prostredníctvom Obchodného vestníka považuje za doručené uplynutím 30 dní odo dňa nasledujúceho po zverejnení oznámenia v Obchodnom vestníku, teda v danom prípade počnúc dňom 25.02.2025 sa upovedomenie o začatí exekúcie považuje podľa § 61b ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) za doručené. Návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 23.04.2026 bol podaný a doručený súdnemu exekútorovi osobne dňa 23.04.2026. Po preskúmaní spisového materiálu súd konštatoval, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný po uplynutí lehoty podľa § 61k ods. 2
Exekučného poriadku, v čoho dôsledku súd posudzoval predmetné podanie ako neskôr podaný návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku. 5. Povinný navrhol zastaviť exekúciu v celom rozsahu v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z dôvodu nevedomosti o existencii dlhu v takej výške, ktorá je predmetom vymoženia v rámci výkonu exekúcie v prospech oprávneného. 6. Oprávnený vo svojom vyjadrení vyslovil nesúhlas so zastavením exekúcie. Oprávnený uviedol, že postupuje pri vymáhaní pohľadávok voči zákazníkom, ktorí si neplnia svoje zmluvné povinnosti v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky a svoje nároky si uplatňuje v občianskom súdnom konaní. Konanie na súde prebehlo aj v prípade povinného a práve v tomto konaní mal povinný možnosť vzniesť námietky a tieto preukázať na súde. Rozhodnutie súdu je právoplatné a vykonateľné a nie je dôvod ho spochybňovať. Pohľadávka vznikla ešte v roku 2022 od jej vzniku mal povinný dostatočne dlhý čas na jej úhradu mimosúdnou cestou a bez príslušenstva. Keďže po pokuse o pokonávku nebola vykonaná úhrada pohľadávka, oprávnený bol nútený podať na príslušný súd návrh na vydanie rozhodcovského rozsudku na zaplatenie pohľadávky s príslušenstvom. Záväzok nebol vyrovnaný ani po vydaní exekučného titulu, preto bol dňa 27.09.2024 podaný návrh na vykonanie exekúcie. 7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov. 8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 9. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť. 10. Podľa § 61k ods. 4 písm. a) Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie nemá odkladný účinok, ak ide o návrh na zastavenie exekúcie podľa odseku 3. 11. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku ak je tu dôvod na zastavenie exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému. 12. Podľa § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku exekučným titulom na účely tohto zákona je aj vykonateľné rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní vrátane zmieru v ňom schváleného. 13. Účelom exekučného konania (v širšom ponímaní) je uspokojenie vymáhanej pohľadávky za súčasného zachovania nevyhnutnej ochrany práv povinného a tretích osôb. Formulačné poradie vyjadrenia cieľa exekučného konania nie je pritom náhodné. Pokiaľ by hlavným účelom a cieľom právnej úpravy núteného výkonu exekučného titulu nebolo uspokojenie vykonateľného a nerešpektovaného práva oprávneného, existencia vykonávacieho konania by nemala opodstatnenie a nebolo by zabezpečené reálne naplnenie práva na súdnu a inú právnu ochranu. Ochrana práv povinného a
tretích osôb pri nútenom výkone exekučných titulov je prejavom právneho štátu a legitímnym produktom toho, že proces exekúcie je predmetom štátnej regulácie. Preto pri výklade procesných (ale aj hmotnoprávnych) inštitútov týkajúcich sa vykonávacieho konania je v prvom rade potrebné posudzovať, či tento výklad umožňuje naplnenie účelu konania. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 394/2020 z 23. marca 2021) 14. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia zastavená. Je vhodné aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov na preukázanie tvrdených skutočností. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na podklade ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca. 15. Súd po zistení, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný po uplynutí lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, v čoho dôsledku nemal odkladný účinok, bol podaný oprávnenou osobou účastníkom konania na strane povinného, preskúmal predmetné podanie a dospel k právnemu záveru, že v celom rozsahu nie je dôvodné. 16. Pri návrhoch na zastavenie exekúcie podaných povinným platná právna úprava zakotvila tzv. koncentračnú zásadu (§ 61k ods. 2 a ods. 3 Exekučného poriadku), ktorá zohľadňuje časové okolnosti podania návrhu na zastavenie exekúcie povinným. Exekučný poriadok rozlišuje návrhy na zastavenie exekúcie na návrhy podané v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a na návrhy podané po uplynutí tejto lehoty, a s tým spojený okruh námietok, ktoré z časového hľadiska priebehu exekučného konania povinný môže namietať. Kým v návrhu na zastavenie exekúcie podanom v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, ktorému zákon priznáva odkladný účinok v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, môže povinný tvrdiť a preukazovať akékoľvek skutočnosti, ktoré nastali po vydaní exekučného titulu, a ktoré by mali mať za následok zastavenie exekúcie podľa niektorého z dôvodov uvedených v § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, v návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku podanom po uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie už povinný môže uvádzať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom, a v prípade ak bol podaný aj skorší návrh na zastavenie exekúcie, môže namietať len tie skutočnosti, ktoré nastali po skoršom návrhu na zastavenie exekúcie. Zmyslom novej právnej úpravy exekučného konania účinnej od 01.04.2017 a tejto koncentračnej zásady je včasné podávanie procesných úkonov, ktoré sú spôsobilé viesť k zastaveniu exekúcie a to pod hrozbou neprihliadnutia na ne v prípade, že budú podané oneskorene. Ak právna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, súd v exekučnom konaní na ňu neprihliadne a návrh na zastavenie exekúcie zamietne, s výnimkou skutočností, ktoré objektívne bez svojej viny povinný nemohol uplatniť skôr. Tým sa zvyšuje zodpovednosť účastníkov za svoje správanie v exekúcii (viď. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 231/2022 zo dňa 24.05.2022, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 149/2022 zo dňa 09.03.2022, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 112/2022 zo dňa 16.03.2022, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 106/2023 z 21.02.2023, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 483/2023 z 24.10.2023). 17. V danom prípade upovedomenie o začatí exekúcie tak, ako to bolo preukázané, bolo doručené povinného do vlastných rúk dňa 25.02.2025. Lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku uplynula dňa 13.03.2025. Návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 23.04.2026 bol podaný a doručený súdnemu exekútorovi osobne 23.04.2026. Predmetné podanie zo strany povinného bolo realizované po uplynutí lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, v čoho dôsledku súd mohol predmetné podanie povinného posudzovať len ako neskôr podaný návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, teda
taký ktorý je bez odkladného účinku, v ktorom povinný mohol namietať len tie skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. Uvedené pravidlo je prejavom striktnej koncentračnej zásady konania o návrhu na zastavenie exekúcie. Po preskúmaní aktuálneho podania povinného súd v exekučnom konaní mohol konštatovať, že nim povinný vniesol len námietky, ktorými navrhol zastaviť exekúciu, a ktoré sa týkali len okolností, ktoré nastali pred uplynutím lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, v čoho dôsledku tieto námietky podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku v danom prípade nemôžu predstavovať dôvod na zastavenie exekúcie súdom (pre neuvedenie a nepreukázanie nových okolností, resp. skutočností). Výnimka z daného pravidla sa s prihliadnutím namietané okolnosti na daný prípad nemôže aplikovať, keďže tieto okolnosti mohli byť uplatnené v tomto konaní zo strany povinného v rámci na to určených procesnoprávnych lehôt skôr, a povinný nepreukázal odôvodnenosť použitia aplikačnej výnimky. A preto súd nemohol podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku na dôvody prezentované povinným, ktoré sú špecifikované v bode 5. odôvodnenia tohto uznesenia prihliadnuť. Napriek uvedenému súd k jednotlivým povinným vznesením námietkam poskytol nasledovné stanovisko. 18. Povinný navrhol zastaviť exekúciu z dôvodu nezákonne vymáhaného nároku deklarovaného exekučným titulom a to pre nevedomosť o existencii dlhu vo výške, ktorá je predmetom vymoženia v tomto exekučnom konaní. Tým je možné konštatovať aj podanie námietky povinného proti vecnej správnosti exekučného titulu, na podklade okolností, ktorá nastala pred vznikom exekučného titulu, a to všetko v zmysle okolností konkretizovaných v bode 5. odôvodnenia tohto uznesenia. 19. K uvedenému je potrebné dodať, že predmetom návrhu povinného na zastavenie exekúcie môžu byť len skutočnosti procesného i hmotného práva, ktorých spoločným znakom je, že nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by nastali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním exekučného titulu, ktoré po nadobudnutí atribútu právoplatnosti a vykonateľnosti sa stalo podkladom pre výkon exekúcie. Z toho je zrejmé, že návrh na zastavenie exekúcie nie je a ani nemôže byť opravným prostriedkom, ktorým by sa napadol právoplatný a vykonateľný exekučný titul, ktorý slúži ako podklad na vykonanie exekúcie. Teda povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie namietala skutkový stav, ktorý súd v exekučnom konaní neskúma. Skutkový stav na základe ktorého bol vydaný exekučný titul je predmetom konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, teda počas ktorého povinný mal možnosť predložiť svoj nesúhlas s nárokom oprávneného, ktorý je uvedený v exekučnom titule prostredníctvom na to určených procesnoprávnych prostriedkov. V exekučnom konaní, ktoré prebieha na základe výsledku konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, exekučný súd v spojení s návrhom povinného na zastavenie skúma len to, či po vzniku exekučného titulu nenastali okolnosti, ktoré by mali za následok zastavenie exekúcie podľa taxatívnych ustanovení Exekučného poriadku, teda či po vzniku exekučného titulu nastali skutočnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. 20. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019, podľa ktorého: „Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotnoprávne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Exekučný súd skúma iba to, či došlo k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.“ 21. Predmetný exekučný titul bol povinnému doručený v intenciách osobitného predpisu, v čoho dôsledku povinný mohol podať proti nemu riadny opravný prostriedok (žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku za podmienok stanovených osobitným predpisom), ktorým by namietol prípadnú neoprávnenosť, resp. nedôvodnosť nároku, jeho výšku, alebo aj zánik nároku, či nedostatok či už aktívnej vecnej legitimácie žalobcu alebo pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, rozpor z dobrými mravmi, prípadne aj iné okolnosti, ku ktorým malo dôjsť v čase pred vydaním rozsudku prvostupňového súdu ako aj rozsudku odvolacieho súdu. Opatrenie rozhodnutia doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti potvrdzuje fakt, že rozhodnutie bolo dotknutým účastníkom konania doručené predpísaným zákonným
spôsobom a nedošlo k jeho zrušeniu na základe včas podaného vecne odôvodneného opravného prostriedku oprávnenými osobami. 22. Súd v exekučnom konaní nemožno považovať za príslušný všeobecný súd, ktorý je oprávnený skúmať vecnú správnosť skutkových a právnych záverov súdu, ktorý exekučný titul vydal, a zároveň exekučný súd nemôže v exekučnom konaní nahrádzať rozhodovaciu právomoc orgánu oprávneného rozhodovať o riadnych zákonných opravných prostriedkoch proti rozhodnutiu súdu v základnom konaní, ktorý exekučný titul vydal. Exekučný titul sa nadobudnutím jeho právoplatnosti stal pre strany záväzným a založil tzv. prekážku veci rozhodnutej (res iudicata). Exekučný súd totiž nemožno za žiadnych okolností považovať za odvolací súd alebo súd dovolací, teda súd, v ktorého právomoci je prieskum vecnej správnosti rozhodnutia vydaného v pôvodnom (základnom) konaní, keďže v systéme súdnej moci je zaradený v jej poslednej fáze, ktorej úlohou je zabezpečiť vymožiteľnosť práva. V exekučnom konaní sa právo nenachádza, iba sa vykonáva a teda návrh na zastavenie exekúcie nemá slúžiť ako ďalší opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktoré je v predmetnej exekúcii exekučným titulom. Súd s poukazom na uvedené je preto viazaný právoplatným a vykonateľným rozhodnutím a nie je v jeho kompetencii rozhodnutie vecne posudzovať. A preto súd v exekučnom konaní sa nemôže zaoberať otázkami o nesprávnom právnom posúdení a procesnom postupe tak prvostupňového ako aj odvolacieho súdu, tak ako to namietal v exekučnom konaní povinný. V exekučnom konaní súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu, ktorý exekučný titul vydal) vydaného v základnom konaní. Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy, ak by skutočne existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20 Cdo 1940/2008). V exekučnom konaní neobstojí námietka povinného o nevedomosti vymáhaného nároku, keďže nezbavuje povinného splniť povinnosť, ktorá mu bola uložená právoplatným a vykonateľným exekučným titulom. 23. Po opätovnom preskúmaní spisového materiálu súd v tomto bode mohol konštatovať, že povinný návrhu na zastavenie exekúcie netvrdil a ani nepreukázal žiaden zákonný dôvod, na základe ktorého by mohlo byť vyhovené jeho návrhu na zastavenie exekúcie súdom, t. j. neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, alebo by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu, resp. skutočnosť, že exekučný titul bol zrušený. Na základe uvedených skutočností súd mohol konštatovať, že exekučný titul spĺňa náležitosti formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, a podľa § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku je spôsobilým exekučným titulom, aby na jeho podklade sa mohla viesť exekúcia v tomto exekučnom konaní. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá, teda vykonanie exekúcie prichádza do úvahy len proti tomu, kto je označený ako povinný v exekučnom titule (pasívna vecná legitimácia), a iba v prospech toho, kto má podľa exekučného titulu právo na plnenie (aktívna vecná legitimácia). V tomto exekučnom konaní je daná aktívna vecná legitimácia oprávneného, ako aj pasívna vecná legitimácia povinného, je zrejmý a určitý aj rozsah vymáhaného nároku, ako aj nároku na náhradu trov exekúcie. Neboli doložené žiadne vecné dôkazy, ktoré by odôvodnene popierali existenciu záväzku povinného voči oprávnenému a zároveň by napĺňali dôvod zastavenia exekúcie z hľadiska jej neprípustnosti. Súd pri opätovnom preskúmaní spisového materiálu mal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu v celom rozsahu nesplnil, a nie je ani prítomná prekážka pre vymáhateľnosť nároku deklarovaného exekučným titulom v rámci výkonu tejto exekúcie. Exekúcia v tomto exekučnom konaní sa teda začala dôvodne. 24. Judikatúra súdov (vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky) nevyžaduje, aby odôvodnenie súdneho rozhodnutia odpovedalo na každú námietku alebo argument účastníka konania, ale len na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre jeho rozhodnutie, preto nebolo povinnosťou súdu zaoberať sa všetkými tvrdeniami povinnej v návrhu na zastavenie exekúcie, ale iba tými, ktoré mali pre jeho rozhodnutie podstatný význam. 25. Súd vychádzal z listinných dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto uznesení, a dospel k právnemu záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nielenže boli podaný po uplynutí lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, a neboli nimi namietnuté nové okolnosti, na ktoré súd by mohol prihliadnuť, avšak predmetné podanie povinného nie je dôvodným podaním vo veci samej. V spojení
so skutočnosťou, že súd ex offo nenašiel ani iný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, v dôsledku čoho súd v celom rozsahu návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. 26. Zo strany oprávneného a ani zo strany povinného nebol uplatnený nárok na náhradu trov (právneho zastúpenia) exekučného konania v súvislosti s podaním vyjadrenia k návrhu na zastavenie exekúcie alebo návrhu na zastavenie exekúcie, a preto súd v exekučnom konaní nebol povinný rozhodovať o týchto nárokoch účastníkov exekučného konania. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.