{"guid": "269af427-a6c8-46a8-8949-0bc5fd07a87d:e69baebe-0efe-4798-b752-205428167bc0", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2026:6124386286.2", "spisova_znacka": "16Ek/2133/2024", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Ek/2133/2024 z 4. 6. 2026", "citacia": "uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica z 4. júna 2026, sp. zn. 16Ek/2133/2024, ECLI:SK:OSBB:2026:6124386286.2", "identifikacne_cislo": "6124386286", "sud": {"guid": "sud_139", "nazov": "Okresný súd Banská Bystrica", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Viera Antoniková", "sudca_id": 361, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viera-antonikova-361", "datum_vydania": "2026-06-04", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-61k.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 61k ods. 1 písm. d) EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-61k.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-61k"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-61l.odsek-3", "nazov": "§ 61l ods. 3 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-61l.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-61l"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-61k", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-61l"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e69baebe-0efe-4798-b752-205428167bc0", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2026:6124386286.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSBB:2026:6124386286.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSBB:2026:6124386286.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Banská Bystrica\n16Ek/2133/2024\n6124386286\n04. 06. 2026\nJUDr. Maroš Penťa\nECLI:SK:OSBB:2026:6124386286.2\n\nUznesenie\nOkresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Orange Slovensko, a.s, so sídlom\nMetodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35697270, právne zast. Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so sídlom\nTomášikova 28, 821 01 Bratislava-Ružinov, IČO: 35855673, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX,\ntrvale bytom C. D. XXXX/X, XXX XX C., o vymoženie 1256,84 EUR s prísl., vedenej súdnym exekútorom:\nJUDr. Peter Hodermarský, so sídlom exekútorského úradu Akad. Hronca 3, 048 01 Rožňava, IČO:\n31958095, pod sp. zn. 57EX 664/24, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 23.04.2026,\ntakto\nrozhodol:\nSúd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.\nodôvodnenie:\n1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdu dňa 27.09.2024, domáhal od\npovinného vymoženia 1256,84 EUR s prísl., na základe exekučného titulu – E. E. F. G. XXXX/XX H. E. A.\nI. J. C. XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX, vykonateľnosť dňa XX.XX.XXXX\n(ďalej ako „exekučný titul“).\n2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu vydal\ndňa 07.10.2024 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: JUDr. Peter Hodermarský, so\nsídlom exekútorského úradu Akad. Hronca 3, 048 01 Rožňava, IČO: 31958095 (ďalej len ako „súdny\nexekútor“), ktorý vedie exekúciu pod sp. zn. 57EX 664/24. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo\ndoručené súdnemu exekútorovi dňa 07.10.2024. Doručením tohto poverenia sa začala exekúcia.\n3. Súdny exekútor na základe podania zo dňa 04.05.2026 s doplňujúceho podania zo dňa 02.06.2026\npredložil súdu Návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 23.05.2024, Vyjadrenie oprávneného zo\ndňa 23.04.2026, Vyjadrenie oprávneného zo dňa 01.06.2026. Súd v exekučnom konaní pri rozhodovaní\no návrhu na zastavenie exekúcie vychádzal z dovtedajšieho spisového materiálu ako aj z uvedených\npríloh predložených súdu v elektronickej podobe.\n4. Upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. 57EX 664/24 zo dňa 10.10.2024 bolo doručené povinnému\nnebolo úspešne doručené povinnému prostredníctvom poštového doručovateľa, avšak bolo dňa\n22.01.2025 zverejnené v Obchodnom vestníku pod č. 14/2025, X003580. Na úradnej tabuli súdu\nv exekučnom konaní bolo zverejnené dňa 27.01.2025. Upovedomenie o začatí exekúcie sa v prípade\nzverejnenia prostredníctvom Obchodného vestníka považuje za doručené uplynutím 30 dní odo dňa\nnasledujúceho po zverejnení oznámenia v Obchodnom vestníku, teda v danom prípade počnúc dňom\n25.02.2025 sa upovedomenie o začatí exekúcie považuje podľa § 61b ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o\nsúdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov\n(ďalej len „Exekučný poriadok“) za doručené. Návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 23.04.2026 bol\npodaný a doručený súdnemu exekútorovi osobne dňa 23.04.2026. Po preskúmaní spisového materiálu\nsúd konštatoval, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný po uplynutí lehoty podľa § 61k ods. 2\n\nExekučného poriadku, v čoho dôsledku súd posudzoval predmetné podanie ako neskôr podaný návrh\nna zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku.\n5. Povinný navrhol zastaviť exekúciu v celom rozsahu v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného\nporiadku z dôvodu nevedomosti o existencii dlhu v takej výške, ktorá je predmetom vymoženia v rámci\nvýkonu exekúcie v prospech oprávneného.\n6. Oprávnený vo svojom vyjadrení vyslovil nesúhlas so zastavením exekúcie. Oprávnený uviedol, že\npostupuje pri vymáhaní pohľadávok voči zákazníkom, ktorí si neplnia svoje zmluvné povinnosti v súlade\ns právnym poriadkom Slovenskej republiky a svoje nároky si uplatňuje v občianskom súdnom konaní.\nKonanie na súde prebehlo aj v prípade povinného a práve v tomto konaní mal povinný možnosť\nvzniesť námietky a tieto preukázať na súde. Rozhodnutie súdu je právoplatné a vykonateľné a nie je\ndôvod ho spochybňovať. Pohľadávka vznikla ešte v roku 2022 od jej vzniku mal povinný dostatočne\ndlhý čas na jej úhradu mimosúdnou cestou a bez príslušenstva. Keďže po pokuse o pokonávku\nnebola vykonaná úhrada pohľadávka, oprávnený bol nútený podať na príslušný súd návrh na vydanie\nrozhodcovského rozsudku na zaplatenie pohľadávky s príslušenstvom. Záväzok nebol vyrovnaný ani po\nvydaní exekučného titulu, preto bol dňa 27.09.2024 podaný návrh na vykonanie exekúcie.\n7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak\na) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,\nb) exekučný titul bol zrušený,\nc) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu\nneprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť,\nd) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu,\ne) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo\nniečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj\nbez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak\nod posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.\n8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15\ndní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie\nexekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku\ndňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.\n9. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie\nmôže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí\nďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní\npredchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia,\nak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.\n10. Podľa § 61k ods. 4 písm. a) Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie nemá odkladný\núčinok, ak ide o návrh na zastavenie exekúcie podľa odseku 3.\n11. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku ak je tu dôvod na zastavenie exekúcie, súd\nexekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak\nsúd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod\nna zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči\noprávnenému.\n12. Podľa § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku exekučným titulom na účely tohto zákona je aj\nvykonateľné rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní vrátane zmieru v ňom schváleného.\n13. Účelom exekučného konania (v širšom ponímaní) je uspokojenie vymáhanej pohľadávky za\nsúčasného zachovania nevyhnutnej ochrany práv povinného a tretích osôb. Formulačné poradie\nvyjadrenia cieľa exekučného konania nie je pritom náhodné. Pokiaľ by hlavným účelom a cieľom právnej\núpravy núteného výkonu exekučného titulu nebolo uspokojenie vykonateľného a nerešpektovaného\npráva oprávneného, existencia vykonávacieho konania by nemala opodstatnenie a nebolo by\nzabezpečené reálne naplnenie práva na súdnu a inú právnu ochranu. Ochrana práv povinného a\n\ntretích osôb pri nútenom výkone exekučných titulov je prejavom právneho štátu a legitímnym produktom\ntoho, že proces exekúcie je predmetom štátnej regulácie. Preto pri výklade procesných (ale aj\nhmotnoprávnych) inštitútov týkajúcich sa vykonávacieho konania je v prvom rade potrebné posudzovať,\nči tento výklad umožňuje naplnenie účelu konania. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I.\nÚS 394/2020 z 23. marca 2021)\n14. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej\nexekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne\nlegitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o\nnávrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno\nohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh\nna zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na\nzastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže\nku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom\nproti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných\nnáležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia\nzastavená. Je vhodné aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov na\npreukázanie tvrdených skutočností. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na podklade\nktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca.\n15. Súd po zistení, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný po uplynutí lehoty podľa § 61k ods.\n2 Exekučného poriadku, v čoho dôsledku nemal odkladný účinok, bol podaný oprávnenou osobou účastníkom konania na strane povinného, preskúmal predmetné podanie a dospel k právnemu záveru,\nže v celom rozsahu nie je dôvodné.\n16. Pri návrhoch na zastavenie exekúcie podaných povinným platná právna úprava zakotvila tzv.\nkoncentračnú zásadu (§ 61k ods. 2 a ods. 3 Exekučného poriadku), ktorá zohľadňuje časové okolnosti\npodania návrhu na zastavenie exekúcie povinným. Exekučný poriadok rozlišuje návrhy na zastavenie\nexekúcie na návrhy podané v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a na\nnávrhy podané po uplynutí tejto lehoty, a s tým spojený okruh námietok, ktoré z časového hľadiska\npriebehu exekučného konania povinný môže namietať. Kým v návrhu na zastavenie exekúcie podanom\nv lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, ktorému zákon priznáva odkladný účinok\nv zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, môže povinný tvrdiť a preukazovať akékoľvek skutočnosti,\nktoré nastali po vydaní exekučného titulu, a ktoré by mali mať za následok zastavenie exekúcie\npodľa niektorého z dôvodov uvedených v § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, v návrhu na zastavenie\nexekúcie podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku podanom po uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia\nupovedomenia o začatí exekúcie už povinný môže uvádzať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí\nlehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom, a v prípade ak bol podaný aj\nskorší návrh na zastavenie exekúcie, môže namietať len tie skutočnosti, ktoré nastali po skoršom návrhu\nna zastavenie exekúcie. Zmyslom novej právnej úpravy exekučného konania účinnej od 01.04.2017\na tejto koncentračnej zásady je včasné podávanie procesných úkonov, ktoré sú spôsobilé viesť k\nzastaveniu exekúcie a to pod hrozbou neprihliadnutia na ne v prípade, že budú podané oneskorene. Ak\nprávna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, súd v exekučnom\nkonaní na ňu neprihliadne a návrh na zastavenie exekúcie zamietne, s výnimkou skutočností, ktoré\nobjektívne bez svojej viny povinný nemohol uplatniť skôr. Tým sa zvyšuje zodpovednosť účastníkov za\nsvoje správanie v exekúcii (viď. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 231/2022\nzo dňa 24.05.2022, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 149/2022 zo dňa\n09.03.2022, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 112/2022 zo dňa 16.03.2022,\nuznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 106/2023 z 21.02.2023, uznesenie\nÚstavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 483/2023 z 24.10.2023).\n17. V danom prípade upovedomenie o začatí exekúcie tak, ako to bolo preukázané, bolo doručené\npovinného do vlastných rúk dňa 25.02.2025. Lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie\ns odkladným účinkom podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku uplynula dňa 13.03.2025. Návrh\nna zastavenie exekúcie zo dňa 23.04.2026 bol podaný a doručený súdnemu exekútorovi osobne\n23.04.2026. Predmetné podanie zo strany povinného bolo realizované po uplynutí lehoty podľa § 61k\nods. 2 Exekučného poriadku, v čoho dôsledku súd mohol predmetné podanie povinného posudzovať\nlen ako neskôr podaný návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, teda\n\ntaký ktorý je bez odkladného účinku, v ktorom povinný mohol namietať len tie skutočnosti, ktoré nastali\npo uplynutí lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. Uvedené pravidlo je prejavom striktnej\nkoncentračnej zásady konania o návrhu na zastavenie exekúcie. Po preskúmaní aktuálneho podania\npovinného súd v exekučnom konaní mohol konštatovať, že nim povinný vniesol len námietky, ktorými\nnavrhol zastaviť exekúciu, a ktoré sa týkali len okolností, ktoré nastali pred uplynutím lehoty podľa\n§ 61k ods. 2 Exekučného poriadku, v čoho dôsledku tieto námietky podľa § 61k ods. 3 Exekučného\nporiadku v danom prípade nemôžu predstavovať dôvod na zastavenie exekúcie súdom (pre neuvedenie\na nepreukázanie nových okolností, resp. skutočností). Výnimka z daného pravidla sa s prihliadnutím\nnamietané okolnosti na daný prípad nemôže aplikovať, keďže tieto okolnosti mohli byť uplatnené v tomto\nkonaní zo strany povinného v rámci na to určených procesnoprávnych lehôt skôr, a povinný nepreukázal\nodôvodnenosť použitia aplikačnej výnimky. A preto súd nemohol podľa § 61k ods. 3 Exekučného\nporiadku na dôvody prezentované povinným, ktoré sú špecifikované v bode 5. odôvodnenia tohto\nuznesenia prihliadnuť. Napriek uvedenému súd k jednotlivým povinným vznesením námietkam poskytol\nnasledovné stanovisko.\n18. Povinný navrhol zastaviť exekúciu z dôvodu nezákonne vymáhaného nároku deklarovaného\nexekučným titulom a to pre nevedomosť o existencii dlhu vo výške, ktorá je predmetom vymoženia\nv tomto exekučnom konaní. Tým je možné konštatovať aj podanie námietky povinného proti vecnej\nsprávnosti exekučného titulu, na podklade okolností, ktorá nastala pred vznikom exekučného titulu, a to\nvšetko v zmysle okolností konkretizovaných v bode 5. odôvodnenia tohto uznesenia.\n19. K uvedenému je potrebné dodať, že predmetom návrhu povinného na zastavenie exekúcie môžu\nbyť len skutočnosti procesného i hmotného práva, ktorých spoločným znakom je, že nastali až po\nvzniku exekučného titulu. Ak by nastali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť v\nexekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním exekučného titulu, ktoré po nadobudnutí\natribútu právoplatnosti a vykonateľnosti sa stalo podkladom pre výkon exekúcie. Z toho je zrejmé, že\nnávrh na zastavenie exekúcie nie je a ani nemôže byť opravným prostriedkom, ktorým by sa napadol\nprávoplatný a vykonateľný exekučný titul, ktorý slúži ako podklad na vykonanie exekúcie. Teda povinný\nvo svojom návrhu na zastavenie exekúcie namietala skutkový stav, ktorý súd v exekučnom konaní\nneskúma. Skutkový stav na základe ktorého bol vydaný exekučný titul je predmetom konania, v ktorom\nbol exekučný titul vydaný, teda počas ktorého povinný mal možnosť predložiť svoj nesúhlas s nárokom\noprávneného, ktorý je uvedený v exekučnom titule prostredníctvom na to určených procesnoprávnych\nprostriedkov. V exekučnom konaní, ktoré prebieha na základe výsledku konania, v ktorom bol exekučný\ntitul vydaný, exekučný súd v spojení s návrhom povinného na zastavenie skúma len to, či po vzniku\nexekučného titulu nenastali okolnosti, ktoré by mali za následok zastavenie exekúcie podľa taxatívnych\nustanovení Exekučného poriadku, teda či po vzniku exekučného titulu nastali skutočnosti, ktoré by\nspôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho\nvymáhateľnosti bránia.\n20. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.\nÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019, podľa ktorého: „Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri\nprieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na\njeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotnoprávne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami,\nktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by\njeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred\nvznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním\nvykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Exekučný súd skúma iba to, či došlo\nk zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.“\n21. Predmetný exekučný titul bol povinnému doručený v intenciách osobitného predpisu, v čoho\ndôsledku povinný mohol podať proti nemu riadny opravný prostriedok (žalobu o zrušenie\nrozhodcovského rozsudku za podmienok stanovených osobitným predpisom), ktorým by namietol\nprípadnú neoprávnenosť, resp. nedôvodnosť nároku, jeho výšku, alebo aj zánik nároku, či nedostatok či\nuž aktívnej vecnej legitimácie žalobcu alebo pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, rozpor z dobrými\nmravmi, prípadne aj iné okolnosti, ku ktorým malo dôjsť v čase pred vydaním rozsudku prvostupňového\nsúdu ako aj rozsudku odvolacieho súdu. Opatrenie rozhodnutia doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti\npotvrdzuje fakt, že rozhodnutie bolo dotknutým účastníkom konania doručené predpísaným zákonným\n\nspôsobom a nedošlo k jeho zrušeniu na základe včas podaného vecne odôvodneného opravného\nprostriedku oprávnenými osobami.\n22. Súd v exekučnom konaní nemožno považovať za príslušný všeobecný súd, ktorý je oprávnený\nskúmať vecnú správnosť skutkových a právnych záverov súdu, ktorý exekučný titul vydal, a zároveň\nexekučný súd nemôže v exekučnom konaní nahrádzať rozhodovaciu právomoc orgánu oprávneného\nrozhodovať o riadnych zákonných opravných prostriedkoch proti rozhodnutiu súdu v základnom konaní,\nktorý exekučný titul vydal. Exekučný titul sa nadobudnutím jeho právoplatnosti stal pre strany záväzným\na založil tzv. prekážku veci rozhodnutej (res iudicata). Exekučný súd totiž nemožno za žiadnych okolností\npovažovať za odvolací súd alebo súd dovolací, teda súd, v ktorého právomoci je prieskum vecnej\nsprávnosti rozhodnutia vydaného v pôvodnom (základnom) konaní, keďže v systéme súdnej moci je\nzaradený v jej poslednej fáze, ktorej úlohou je zabezpečiť vymožiteľnosť práva. V exekučnom konaní sa\nprávo nenachádza, iba sa vykonáva a teda návrh na zastavenie exekúcie nemá slúžiť ako ďalší opravný\nprostriedok proti rozhodnutiu, ktoré je v predmetnej exekúcii exekučným titulom. Súd s poukazom\nna uvedené je preto viazaný právoplatným a vykonateľným rozhodnutím a nie je v jeho kompetencii\nrozhodnutie vecne posudzovať. A preto súd v exekučnom konaní sa nemôže zaoberať otázkami\no nesprávnom právnom posúdení a procesnom postupe tak prvostupňového ako aj odvolacieho súdu,\ntak ako to namietal v exekučnom konaní povinný. V exekučnom konaní súd nie je príslušný skúmať\nhmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane\npostupu orgánu, ktorý exekučný titul vydal) vydaného v základnom konaní. Obsahom tohto rozhodnutia\nje viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy, ak by skutočne\nexistovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky v základnom\nkonaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20 Cdo 1940/2008). V exekučnom\nkonaní neobstojí námietka povinného o nevedomosti vymáhaného nároku, keďže nezbavuje povinného\nsplniť povinnosť, ktorá mu bola uložená právoplatným a vykonateľným exekučným titulom.\n23. Po opätovnom preskúmaní spisového materiálu súd v tomto bode mohol konštatovať, že povinný\nnávrhu na zastavenie exekúcie netvrdil a ani nepreukázal žiaden zákonný dôvod, na základe ktorého by\nmohlo byť vyhovené jeho návrhu na zastavenie exekúcie súdom, t. j. neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré\nby preukazovali, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného\nnároku, alebo by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu, resp. skutočnosť, že exekučný titul bol\nzrušený. Na základe uvedených skutočností súd mohol konštatovať, že exekučný titul spĺňa náležitosti\nformálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, a podľa § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného\nporiadku je spôsobilým exekučným titulom, aby na jeho podklade sa mohla viesť exekúcia v tomto\nexekučnom konaní. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie\nnároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá, teda\nvykonanie exekúcie prichádza do úvahy len proti tomu, kto je označený ako povinný v exekučnom\ntitule (pasívna vecná legitimácia), a iba v prospech toho, kto má podľa exekučného titulu právo na\nplnenie (aktívna vecná legitimácia). V tomto exekučnom konaní je daná aktívna vecná legitimácia\noprávneného, ako aj pasívna vecná legitimácia povinného, je zrejmý a určitý aj rozsah vymáhaného\nnároku, ako aj nároku na náhradu trov exekúcie. Neboli doložené žiadne vecné dôkazy, ktoré by\nodôvodnene popierali existenciu záväzku povinného voči oprávnenému a zároveň by napĺňali dôvod\nzastavenia exekúcie z hľadiska jej neprípustnosti. Súd pri opätovnom preskúmaní spisového materiálu\nmal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku\nexekučného titulu v celom rozsahu nesplnil, a nie je ani prítomná prekážka pre vymáhateľnosť nároku\ndeklarovaného exekučným titulom v rámci výkonu tejto exekúcie. Exekúcia v tomto exekučnom konaní\nsa teda začala dôvodne.\n24. Judikatúra súdov (vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky) nevyžaduje, aby odôvodnenie súdneho rozhodnutia odpovedalo na každú námietku alebo\nargument účastníka konania, ale len na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre jeho rozhodnutie, preto\nnebolo povinnosťou súdu zaoberať sa všetkými tvrdeniami povinnej v návrhu na zastavenie exekúcie,\nale iba tými, ktoré mali pre jeho rozhodnutie podstatný význam.\n25. Súd vychádzal z listinných dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto uznesení, a dospel k právnemu\nzáveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nielenže boli podaný po uplynutí lehoty podľa §\n61k ods. 2 Exekučného poriadku, a neboli nimi namietnuté nové okolnosti, na ktoré súd by mohol\nprihliadnuť, avšak predmetné podanie povinného nie je dôvodným podaním vo veci samej. V spojení\n\nso skutočnosťou, že súd ex offo nenašiel ani iný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1\nExekučného poriadku, v dôsledku čoho súd v celom rozsahu návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61l\nods. 3 Exekučného poriadku zamietol, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.\n26. Zo strany oprávneného a ani zo strany povinného nebol uplatnený nárok na náhradu trov (právneho\nzastúpenia) exekučného konania v súvislosti s podaním vyjadrenia k návrhu na zastavenie exekúcie\nalebo návrhu na zastavenie exekúcie, a preto súd v exekučnom konaní nebol povinný rozhodovať\no týchto nárokoch účastníkov exekučného konania.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na\nOkresnom súde Banská Bystrica.\nSťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.\nSťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.\nV sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,\nv akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho\nsa sťažovateľ domáha.\nV sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu\nmožné a účelné.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:dcf18ee2-bf32-4d5f-a8bc-29a8ab1d72a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.231.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 231/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 231/2022 z 22. 11. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-11-22", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.231.2022.1"}, {"guid": "ussr:94b90c3c-0daf-4c0e-9dbb-c493b987e3b1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.483.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 483/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 483/2023 z 24. 10. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-10-24", "citacie_n": 50, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.483.2023.1"}, {"guid": "ussr:248a2004-2b9d-4901-b370-3629af7c8df2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.106.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 106/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 106/2023 z 21. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-21", "citacie_n": 120, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.106.2023.1"}, {"guid": "ussr:95cf1ad8-bba5-44b3-9a27-b5be114b7f56", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.112.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 112/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 112/2022 z 16. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-16", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.112.2022.1"}, {"guid": "ussr:ff09941d-bf9d-4154-ad31-1034c317c682", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.149.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 149/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 149/2022 z 9. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-09", "citacie_n": 106, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.149.2022.1"}, {"guid": "ussr:214a522c-b262-4ffe-ae71-c6cde5a76121", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.394.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 394/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 394/2020 z 20. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-20", "citacie_n": 89, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.394.2020.1"}, {"guid": "ussr:1ba66b83-429f-4d6c-9662-6df2648f8a28", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.104.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 104/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 104/2019 z 5. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-05", "citacie_n": 1226, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.104.2019.1"}], "citovane_v": []}