Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Banská Bystrica 16Ek/4407/2021 6121566481 04. 05. 2026 JUDr. Maroš Penťa ECLI:SK:OSBB:2026:6121566481.2
Uznesenie Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Potraviny Kačka, a.s. „v konkurze“, so sídlom Dukelských hrdinov 2, 984 01 Lučenec, IČO: 36620319, konajúceho prostredníctvom správcu konkurznej podstaty: LawService Recovery, k.s., so sídlom Stráž 223, 960 01 Zvolen, IČO: 47817003, právne zast. JUDr. Juraj Rybár, advokát s.r.o., so sídlom Stráž 223, 960 01 Zvolen, IČO: 47252952, proti povinnej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX C., o vymoženie 3055,14 EUR s prísl., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Eleonóra Nosková, so sídlom exekútorského úradu Robotnícka 4, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 37894561, pod sp. zn. 255EX 50/22, o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie zo dňa 08.04.2026, o námietke povinnej o zaujatosti súdneho exekútora zo dňa 08.04.2026, takto rozhodol: I. Súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a. II. Súd námietku povinnej o zaujatosti súdneho exekútora z a m i e t a. III. Súd povinnej nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdu dňa 15.12.2021, domáhal od povinnej vymoženia 3055,14 EUR s prísl., na základe exekučného titulu – rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 9C/193/2006 zo dňa 07.04.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 05.05.2008 (ďalej ako „exekučný titul“). 2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu vydal dňa 17.01.2022 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: JUDr. Eleonóra Nosková, so sídlom exekútorského úradu Robotnícka 4, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 37894561 (ďalej len ako „súdny exekútor“), ktorý vedie exekúciu pod sp. zn. 255EX 50/22. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo doručené súdnemu exekútorovi dňa 17.01.2022. Doručením poverenia sa začala exekúcia. 3. Súdny exekútor na základe podania zo dňa 27.04.2026 predložil súdu Návrh povinnej na zastavenie exekúcie zo dňa 08.04.2026, Vyjadrenie oprávneného zo dňa 20.04.2026 spolu s jeho prílohami a to: Oznámenie o stave exekúcie zo dňa 25.03.2026, Žiadosť o odpustenie príslušenstva zo dňa 04.03.2026, Stanovisko Obce Gortva zo dňa 09.03.2026, Výplatný lístok povinnej za mesiace 10/2025, 11/2025, 12/2025, ďalej aj upovedomenie o začatí exekúcie spolu s potvrdením o doručení povinnej, žiadosť o vyjadrenie zo dňa 09.04.2026. Súd v exekučnom konaní pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie vychádzal z dovtedajšieho spisového materiálu ako aj z uvedených príloh predložených súdu v elektronickej podobe.
4. Upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. 255EX 50/22 zo dňa 19.01.2022 bolo doručené povinnej do vlastných rúk dňa 10.02.2022. Návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 08.04.2026 bol podaný na poštovú prepravu dňa 08.04.2026 a doručený súdnemu exekútorovi dňa 09.04.2026. Súd v tomto bode konštatuje, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný po uplynutí lehoty podľa § 61k ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“). 5. Povinná navrhla zastaviť exekúciu v celom rozsahu pre prítomnosť dôvodov, pre ktoré je exekúcia neprípustná, pre rozpor s Ústavou Slovenskej republiky a unijným právom, pre odňatie ústavných práv v právnej veci nekorektného oprávneného, pre spornosť vymáhanej pohľadávky, ktorú povinní neuznáva čo do dôvodu a výšky, a preto je exekúcia vykonávaná na základe nespôsobilého exekučného titulu. Povinná dodala, že oprávnený je známy finančný úžerník, ktorý konal vo vzťahu k povinnej v rozpore so zákonmi Slovenskej republiky, keďže koná cielene proti osobe povinnej a preukázateľne oklamal povinnú spolu s jej rodinou. Povinná zdôraznila, že súd je povinný skúmať dôvody exekúcie ako aj samotný exekučný titul, a vyslovila pochybnosť, že príslušný súd preskúmal návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul, a teda pri preskúmavaní mal a mohol zistiť rozpor so zákonom, pretože súd preskúmava zákonnosť exekúcie, ktorá v tomto prípade bola na ujmu práv a slobôd občanov, čím bola odňatá ústavná možnosť konať pred súdom. Povinná uviedla, že rozhodnutie súdu je zjavne nezákonné a svojvoľné, keď úplne odignoroval rozsiahlu judikatúru vnútroštátnych súdov a Súdneho dvora EÚ, keď v rozpore s Ústavou SR, medzinárodnými dohovormi, priznal oprávnenému aj plnenie, ktoré mu zo zákona neprináleží. Povinná podala námietky proti trovám exekúcie a príslušenstvu. Povinná navrhla súdu, aby po preskúmaní všetkých uvedených skutočností a dôkazov v tomto konaní o zastavenie exekúcie a o ochrane práv spotrebiteľa domáhajúceho sa svojich práv zastavil exekúciu pre jej nedôvodnosť, pre rozpor so zákonom a Ústavou SR a právom EÚ, a uložil oprávnenému povinnosť nahradiť trovy konania. Povinná svojím podaním s poukazom na § 33 ods. 7, 8 Exekučného poriadku vzniesla aj námietku zaujatosti súdneho exekútora z dôvodov zistených z doručených listín o začatí predmetnej exekúcie vyššie uvedených a z dôvodov vyhrážok súdneho exekútora o donucovaní povinného podľa textu exekútora, aj keď osoba povinnej nie je nebezpečná osoba. 6. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie vyjadril svoj nesúhlas so zastavením exekúcie v celom rozsahu, a predmetné podanie považoval za právne nedôvodné. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo vydané dňa 19.01.2022, pričom ním povinná bola riadne poučená o možnosti podať návrh na zastavenie exekúcie v lehote 15 dní od jeho doručenia, avšak z obsahu exekučného spisu je zrejmé, že predmetné podanie povinná realizovala až po uplynutí lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. S prihliadnutím na uvedené povinná týmto neskorším návrhom na zastavenie exekúcie sa nemôže úspešne odvolávať na tvrdenia týkajúcich sa okolností existujúcich dávno pred jeho podaním, ktoré smerujú proti samotnému exekučnému titulu, proti pôvodnému súdnemu konaniu, alebo proti dôvodu a výške priznaného nároku. V neskôr podanom návrhu na zastavenie exekúcie povinná môže namietať iba také skutočnosti, ktoré nastali až po uplynutí lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, prípadné ktoré bez vlastnej viny nemohla skôr uplatniť (čo nepredstavuje v prejednávanej veci). Povinná vo svojom návrhu neuviedla, neoznačila ani nepreukázala žiadnu konkrétnu skutočnosť, ktorú by bolo možné subsumovať pod niektorý zo zákonných dôvodov zastavenia exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Povinná v návrhu netvrdila, že by po vzniku exekučného titulu malo dôjsť k zániku pohľadávky, netvrdila ani nepreukázala, že by exekučný titul bol zrušený, a neuviedla ani žiadnu inú konkrétnu právne relevantnú okolnosť, ktorá by bránila vymáhateľnosti exekučného titulu. Z návrhu povinnej je zrejmé, že povinná spochybnila samotný základ exekúcie, vecnú správnosť exekučného titulu, poprela dôvod aj výšku pohľadávky, zákonnosť exekučného titulu, namietla postup súdu v základnom konaní, postup súdneho exekútora aj oprávneného, prípadne iné okolnosti predchádzajúce vydaniu exekučného titulu. Tieto námietky povinnej sú pre konanie o zastavení exekúcie právne irelevantné, keď takéto tvrdenia nie sú zákonným dôvodom na zastavenie exekúcie. Exekučné konanie neslúži na dodatočné preskúmavanie vecnej správnosti právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ale jeho účelom je nútený výkon povinnosti ním uloženej. Rovnako právne irelevantné sú aj všeobecné tvrdenia povinnej týkajúce sa jej nepriaznivej osobnej, sociálnej alebo zdravotnej situácie. Oprávnený poukázal na zjavný vnútorný rozpor v procesných tvrdeniach povinnej, keďže podaním zo dňa 04.03.2026 označeným ako „Žiadosť o odpustenie úrokov z omeškania/príslušenstva v exekúcii sp. Zn. 255 EX 50/22“, povinná nepopierala samotnú existenciu pohľadávky ani exekučného titulu, ale naopak vychádzala z ich existencie, keď žiadala o odpustenie príslušenstva pohľadávky a deklarovala ochotu zaplatiť jej istinu, ak by jej bolo
odpustené jej príslušenstvo. V uvedenom podaní povinná sama uvádzala, že časť dlhu už v minulosti uhradila, že jej zostala na splatenie istina vo výške približne 3050 EUR, a že je ochotná túto istinu uhradiť po odpustení úrokov a sankcií, a teda je zjavné, že ešte v marci 2026 sama povinná vychádzala z existencie a vymáhateľnosti pohľadávky a vo vzťahu k exekúcii sa domáhala len zmiernenia jej príslušenstva. A preto podaný návrh na zastavenie exekúcie pôsobí ako účelový. Oprávnený zdôraznil, že v rámci predchádzajúceho exekučného konania došlo k čiastočnému uspokojeniu sumy priznanej exekučným titulom, a to úhradou vo výške 1500 EUR, a po uvedenom čiastočnom uspokojení zostal nárok oprávneného naďalej v nesplnenej časti zachovaný, vzhľadom na čo bol zo strany oprávneného podaný opätovný návrh na vykonanie exekúcie. Z obsahu Oznámenia o stave exekúcie zo dňa 25.03.2026 vyplýva, že v rámci tejto exekúcie nebola vymožená žiadna suma v prospech vymáhaného nároku, a taktiež skutočnosť o existencii pracovnoprávneho vzťahu povinnej so zamestnávateľom Obec Gortva, so sídlom Gortva 138, 980 02 Jesenské, IČO: 00318728, v trvaní od 25.11.2022, funkcia starostky obce, a preto disponuje pravidelným príjmom (čo vyplýva aj z výplatných lístkov). Oprávnený zdôraznil, že v predmetnej veci nie je splnený žiadny zo zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, keďže povinná neuniesla ani bremeno tvrdenia, ani dôkazné bremeno vo vzťahu k existencii akejkoľvek skutočnosti spôsobilej založiť zastavenie exekúcie, a preto návrh povinnej je právne nedôvodný. Oprávnený navrhol súdu, aby predmetné podanie povinnej v celom rozsahu zamietol. 7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinnej nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov. 8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinná môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinná môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 9. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť. 10. Podľa § 61k ods. 4 písm. a) Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie nemá odkladný účinok, ak ide o návrh na zastavenie exekúcie podľa odseku 3. 11. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku ak je tu dôvod na zastavenie exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinná má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému. 12. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. 13. Účelom exekučného konania (v širšom ponímaní) je uspokojenie vymáhanej pohľadávky za súčasného zachovania nevyhnutnej ochrany práv povinnej a tretích osôb. Formulačné poradie vyjadrenia cieľa exekučného konania nie je pritom náhodné. Pokiaľ by hlavným účelom a cieľom právnej úpravy núteného výkonu exekučného titulu nebolo uspokojenie vykonateľného a nerešpektovaného práva oprávneného, existencia vykonávacieho konania by nemala opodstatnenie a nebolo by
zabezpečené reálne naplnenie práva na súdnu a inú právnu ochranu. Ochrana práv povinnej a tretích osôb pri nútenom výkone exekučných titulov je prejavom právneho štátu a legitímnym produktom toho, že proces exekúcie je predmetom štátnej regulácie. Preto pri výklade procesných (ale aj hmotnoprávnych) inštitútov týkajúcich sa vykonávacieho konania je v prvom rade potrebné posudzovať, či tento výklad umožňuje naplnenie účelu konania. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 394/2020 z 23. marca 2021) 14. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinnej proti neprípustnej exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinná. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinnej, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinná môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinnej exekúcia zastavená. Je vhodné aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov na preukázanie tvrdených skutočností. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na podklade ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca. 15. Súd po zistení, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný po uplynutí lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, v čoho dôsledku nemal odkladný účinok, bol podaný oprávnenou osobou účastníkom konania na strane povinného, preskúmal predmetné podanie a dospel k právnemu záveru, že v celom rozsahu nie je dôvodné. 16. Pri návrhoch na zastavenie exekúcie podaných povinným platná právna úprava zakotvila tzv. koncentračnú zásadu (§ 61k ods. 2 a ods. 3 Exekučného poriadku), ktorá zohľadňuje časové okolnosti podania návrhu na zastavenie exekúcie povinným. Exekučný poriadok rozlišuje návrhy na zastavenie exekúcie na návrhy podané v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a na návrhy podané po uplynutí tejto lehoty, a s tým spojený okruh námietok, ktoré z časového hľadiska priebehu exekučného konania povinný môže namietať. Kým v návrhu na zastavenie exekúcie podanom v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, ktorému zákon priznáva odkladný účinok v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, môže povinný tvrdiť a preukazovať akékoľvek skutočnosti, ktoré nastali po vydaní exekučného titulu, a ktoré by mali mať za následok zastavenie exekúcie podľa niektorého z dôvodov uvedených v § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, v návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku podanom po uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie už povinný môže uvádzať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom, a v prípade ak bol podaný aj skorší návrh na zastavenie exekúcie, môže namietať len tie skutočnosti, ktoré nastali po skoršom návrhu na zastavenie exekúcie. Zmyslom novej právnej úpravy exekučného konania účinnej od 01.04.2017 a tejto koncentračnej zásady je včasné podávanie procesných úkonov, ktoré sú spôsobilé viesť k zastaveniu exekúcie a to pod hrozbou neprihliadnutia na ne v prípade, že budú podané oneskorene. Ak právna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, súd v exekučnom konaní na ňu neprihliadne a návrh na zastavenie exekúcie zamietne, s výnimkou skutočností, ktoré objektívne bez svojej viny povinný nemohol uplatniť skôr. Tým sa zvyšuje zodpovednosť účastníkov za svoje správanie v exekúcii (viď. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 231/2022 zo dňa 24.05.2022, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 149/2022 zo dňa 09.03.2022, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 112/2022 zo dňa 16.03.2022, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 106/2023 z 21.02.2023, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 483/2023 z 24.10.2023). 17. V danom prípade upovedomenie o začatí exekúcie tak, ako to bolo preukázané, bolo doručené povinnej do vlastných rúk dňa 10.02.2022. Lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku uplynula dňa 26.02.2022. Návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 08.04.2026 bol podaný na poštovú prepravu až dňa 08.04.2026. Predmetné podanie zo strany povinnej bolo realizované po uplynutí lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, v čoho dôsledku súd mohol predmetné podanie povinného posudzovať len ako neskôr podaný návrh na
zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, teda taký ktorý je bez odkladného účinku, v ktorom povinná mohla namietať len tie skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. Uvedené pravidlo je prejavom striktnej koncentračnej zásady konania o návrhu na zastavenie exekúcie. Po preskúmaní aktuálneho podania povinnej súd v exekučnom konaní mohol konštatovať, že nim povinná vniesla len námietky, ktorými navrhla zastaviť exekúciu, a ktoré sa týkali len okolností, ktoré nastali pred uplynutím lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku (námietka proti vecnej správnosti exekučného titulu, postupu súdu v exekučnom konaní v čase posudzovania návrhu na vykonanie exekúcie, trov exekúcie v upovedomení o začatí exekúcie), v čoho dôsledku tieto námietky podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku v danom prípade nemôžu predstavovať dôvod na zastavenie exekúcie súdom (pre neuvedenie a nepreukázanie nových okolností, resp. skutočností). Výnimka z daného pravidla sa s prihliadnutím namietané okolnosti na daný prípad nemôže aplikovať, keďže tieto okolnosti mohli byť uplatnené v tomto konaní zo strany povinnej v rámci na to určených procesnoprávnych lehôt skôr, a povinná nepreukázala odôvodnenosť použitia aplikačnej výnimky. A preto súd nemohol prihliadnuť podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku na tieto dôvody prezentované povinnou. Napriek uvedenému súd k jednotlivým povinnou vznesením námietkam poskytol nasledovné stanovisko. 18. Povinná navrhla zastaviť exekúciu z dôvodu nezákonne vymáhaného nároku deklarovaného exekučným titulom, a to pre jeho nespôsobilosť, nedôvodnosť, nezákonnosť, pre neaplikáciou ochrany práv spotrebiteľa, pre rozpor s ustálenou judikatúrou, a to všetko v znení námietok, ktoré sú konkretizované v bode 5. odôvodnenia tohto uznesenia. 19. Exekúcia v tomto exekučnom konaní prebieha na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 9C 193/2006 zo dňa 07.04.2008, ktorým je povinnej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu v celkovej výške 5219,01 EUR s prísl., a ktorým je deklarovaný pohľadávka z titulu schodku na zverených hodnotách v predajni majúcej pôvod v hmotnej zodpovednosti zamestnanca pri výkone pracovnoprávneho pomeru. Z uvedeného je zrejmé, že exekučným titulom deklarovaná pohľadávka nemá pôvod v spotrebiteľskom vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, a preto v danom prípade aplikácia všeobecných právnych predpisov upravujúcich ochranu práv spotrebiteľa je vylúčená. Predmetnú námietku povinná mohla namietať prioritne v základnom súdnom konaní. Zo spisového materiálu vyplýva, že v rámci základného konania prebiehalo aj odvolacie konanie, ktoré bolo z dôvodu späťvzatia odvolania zo strany povinnej zastavené uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 9C/193/2006 zo dňa 28.05.2008 (právoplatné dňa 10.07.2008). 20. Exekučný súd v konaní o zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. K uvedenému je potrebné dodať, že predmetom návrhu povinnej na zastavenie exekúcie môžu byť len skutočnosti procesného i hmotného práva, ktorých spoločným znakom je, že nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by nastali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním exekučného titulu, ktoré po nadobudnutí atribútu právoplatnosti a vykonateľnosti sa stalo podkladom pre výkon exekúcie. Z toho je zrejmé, že návrh na zastavenie exekúcie nie je a ani nemôže byť opravným prostriedkom, ktorým by sa napadol právoplatný a vykonateľný exekučný titul, ktorý slúži ako podklad na vykonanie exekúcie. Teda povinná vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie namietal skutkový stav, ktorý súd v exekučnom konaní neskúma. Skutkový stav na základe ktorého bol vydaný exekučný titul je predmetom konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, teda počas ktorého povinná mal možnosť predložiť svoj nesúhlas s nárokom oprávneného, ktorý je uvedený v exekučnom titule prostredníctvom na to určených procesnoprávnych prostriedkov. V exekučnom konaní, ktoré prebieha na základe výsledku konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, exekučný súd v spojení s návrhom povinnej na zastavenie skúma len to, či po vzniku exekučného titulu nenastali okolnosti, ktoré by mali za následok zastavenie exekúcie podľa taxatívnych ustanovení Exekučného poriadku, teda či po vzniku exekučného titulu nastali skutočnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. 21. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019, podľa ktorého: „Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinná hmotnoprávne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami,
ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Exekučný súd skúma iba to, či došlo k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.“ 22. Predmetný exekučný titul bol povinnej doručený v intenciách osobitného predpisu, v čoho dôsledku povinná mohla podať proti nemu riadny opravný prostriedok (čo aj preukázateľne využila), ktorým by namietla prípadnú neoprávnenosť, resp. nedôvodnosť nároku, jeho výšku, alebo aj zánik nároku, či nedostatok či už aktívnej vecnej legitimácie žalobcu alebo pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, rozpor z dobrými mravmi, prípadne aj iné okolnosti, ku ktorým malo dôjsť v čase pred vydaním exekučného titulu. Opatrenie rozhodnutia doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti potvrdzuje fakt, že rozhodnutie bolo dotknutým účastníkom konania doručené predpísaným zákonným spôsobom a nedošlo k jeho zrušeniu na základe včas podaného vecne odôvodneného opravného prostriedku oprávnenými osobami. Súd však v exekučnom konaní nemožno považovať za príslušný všeobecný súd, ktorý je oprávnený skúmať vecnú správnosť skutkových a právnych záverov orgánu verejnej moci v základnom konaní, ktorý exekučný titul vydal, a zároveň exekučný súd nemôže v exekučnom konaní nahrádzať rozhodovaciu právomoc orgánu oprávneného rozhodovať o riadnych zákonných opravných prostriedkoch proti rozhodnutiu orgánu verejnej moci v základnom konaní, ktorý exekučný titul vydal. A preto súd v exekučnom konaní aj s poukazom na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019 nedisponuje oprávnením posudzovať povinnou namietnutú okolnosť týkajúcej sa vecnej správnosti exekučného titulu. Exekučný titul sa nadobudnutím jeho právoplatnosti stal pre strany záväzným a založil tzv. prekážku veci rozhodnutej (res iudicata). Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu spočíva najmä v zisťovaní, či exekučný titul spĺňa formálne a materiálne predpoklady vykonateľnosti exekučného titulu a či po vzniku exekučného titulu došlo k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu. Exekučný súd totiž nemožno za žiadnych okolností považovať za odvolací súd alebo súd dovolací, teda súd alebo iný príslušný orgán verejnej moci, v ktorého právomoci je prieskum vecnej správnosti rozhodnutia vydaného v pôvodnom (základnom) konaní, keďže v systéme súdnej moci je zaradený v jej poslednej fáze, ktorej úlohou je zabezpečiť vymožiteľnosť práva z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa právo nenachádza, iba sa vykonáva a teda návrh na zastavenie exekúcie nemá slúžiť ako ďalší opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktoré je v predmetnej exekúcii exekučným titulom. V exekučnom konaní súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu, ktorý exekučný titul vydal) vydaného v základnom konaní. Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy, ak by skutočne existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20 Cdo 1940/2008). 23. Povinná navrhla zastaviť exekúciu z dôvodu porušenia ústavného práva na súdnu ochranu a odňatiu možnosti konať pred súdom v exekučnom konaní, nedôkladnému prieskumu návrhu na vykonanie exekúcie a jeho príloh zo strany súdu v exekučnom konaní, a to v zmysle námietok definovaných v 5. bode odôvodnenia tohto uznesenia. 24. Oprávnený v zmysle § 48 ods. 1 Exekučného poriadku podal návrh na vykonanie exekúcie, keďže v zmysle § 48 ods. 2 Exekučného poriadku povinná dobrovoľne nesplnil povinnosť mu uloženú exekučným titulom v čase pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Právnym dôvodom vedenia exekúcie v rámci tohto exekučného konania je právoplatný a vykonateľný exekučný titul, z ktorého nárok nebol dobrovoľne splnený. Exekučné konanie je vedené podľa príslušných ustanovení všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorým je Exekučný poriadok, v rámci právneho poriadku Slovenskej republiky. Po preskúmaní spisového materiálu v čase rozhodovania o návrhu na vykonanie exekúcie, jeho príloh, súd konštatoval, že exekučný titul je formálne a materiálne vykonateľným exekučným titulom, a návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne, a preto v zmysle § 53 ods. 3 Exekučného poriadku boli splnené zákonné podmienky na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie boli splnené, v čoho dôsledku bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie. Je nutné zdôrazniť, že v rámci konania o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie povinná nie je účastníkom exekučného konania, v čoho dôsledku súd mu nedoručuje v čase pred vydaním poverenia návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul, a ani iné prílohy spisu. Povinná sa účastníkom exekučného konania stáva podľa § 35 ods. 1 Exekučného poriadku až vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. Súd vydané poverenie na vykonanie exekúcie
spolu s rovnopisom návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku doručí len poverenému súdnemu exekútorovi. O skutočnosti vydania poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle 53 ods. 1 druhá veta upovedomí len oprávneného. Súd v exekučnom konaní neupovedomuje povinnú o začatí exekučného konania a ani o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný poriadok príkladom menované povinnosti neukladá súdu v exekučnom konaní, keďže by predstavovali rozpor so samotným účelom exekučného konania. Jedným z prvých procesných úkonov, ktorý po začatí exekúcie môže v zmysle ust. Exekučného poriadku povinná realizovať, je podať podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom, čo v tomto prípade povinná riadne nevyužil. V tomto prípade bol podaný až neskôr podaný návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku. Po opätovnom preskúmaní spisového materiálu súd konštatoval, že v čase rozhodovania o návrhu na vykonanie exekúcie nedošlo k porušeniu práva povinnej na súdnu ochranu, a ani možnosti konať pred súdom, keďže boli v priebehu exekučného konania dodržané procesnoprávne normy stanovené Exekučným poriadkom. Prípadná nespokojnosť povinnej s doterajším priebehom exekučného konania a skoršími rozhodnutiami súdu avšak bez akýchkoľvek bližších, právne relevantných dôvodov vyplývajúcich z príslušných zákonných ustanovení Exekučného poriadku nezakladá dôvod na zastavenie exekúcie súdom, o to viac ak neboli z jej strany nielen konkretizované v rovine tvrdenia ale ani preukázané na to určenými listinnými dôkaznými prostriedkami. 25. Povinná vzniesla námietku proti trovám exekúcie bez bližšej špecifikácie. 26. K námietke povinného proti trovám exekúcie oprávneného súd uvádza, že v tomto exekučnom konaní sa aktuálne nevymáha od povinnej nárok oprávneného na náhradu trov spojených s podaním návrhu na vykonanie exekúcie, a ani iná náhrada trov oprávneného, ktorá by mu bola priznaná po začatí exekúcie, a preto v danom rozsahu je námietka povinnej nedôvodná. 27. Vo vzťahu k námietke povinnej proti trovám súdneho exekútora súd uvádza, že súdny exekútor vychádza pri výpočte trov exekúcie podľa ustanovení Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), na ktorú odkazuje § 199 Exekučného poriadku. Pokiaľ ide o výšku trov exekúcie súdneho exekútora, tu súd uvádza, že medzi obligatórnymi náležitosťami upovedomenia o začatí exekúcie podľa § 61a ods. 1 písm. e) a f) Exekučného poriadku patrí aj uvedenie výšky trov pri splnení vymáhanej povinnosti do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a výšky trov po uplynutí 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, ak povinný nesplnil vymáhanú povinnosť v lehote podľa písmena e). Na uvedené ustanovenie nadväzuje § 7 Vyhlášky, ktorým je stanovený presný výpočet trov exekútora – odmeny tak pre prípad eventuálneho splnenia celej vymáhanej povinnosti povinného v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie (10 % zo základu na jej určenie) a po uplynutí tejto lehoty (20 % zo základu na jej určenie), ako aj ustanovenie § 22 Vyhlášky pre uplatnenie nároku na paušálnu náhradu výdavkov taktiež pre situáciu splnenia nároku v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinného (§ 22 ods. 2 Vyhlášky v znení účinnom do 31.12.2023 náhrada vo výške 30 EUR) ako aj pre prípad splnenia nároku alebo zistenia iného dôvodu na zastavenie exekúcie po uplynutí tejto lehoty (§ 22 ods. 1 Vyhlášky v znení účinnom do 31.12.2023 vo výške 60 EUR). Je potrebné dodať, že keďže exekučné konanie sa začalo do 31.12.2023 v zmysle § 30b Vyhlášky patrí exekútorovi odmena a náhrada výdavkov podľa predpisov účinných do 31.12.2023. 28. Z upovedomenia o začatí exekúcie vyplýva, že pre situáciu splnenia vymáhaného do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie si súdny exekútor uplatnil trovy v celkovej výške 1132,80 EUR, ktoré pozostávajú z odmeny (10 %) vo výške 914 EUR a náhrady hotových výdavkov vo výške 30 EUR a dane z pridanej hodnoty vo výške 188,80 EUR. 29. V danom prípade celkový vymáhaný nárok ku dňu vydania upovedomenia o začatí exekúcie predstavoval sumu vo výške 9136,70 EUR. Predmetná suma predstavuje pôvodný základ pre výpočet odmeny súdneho exekútora. Tento základ na určenie odmeny sa podľa § 29 Vyhlášky zaokrúhľuje na celé eurá nahor, a preto výsledný základ pre výpočet odmeny predstavuje sumu vo výške 9137 EUR. V zmysle § 7 ods. 2 Vyhlášky ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku patrí exekútorovi odmena vo výške 10 % zo základu na jej určenie, ktorá v tomto prípade predstavuje sumu vo výške 913,70 EUR. Uvedená vypočítaná odmena sa podľa §
29 Vyhlášky zaokrúhľuje na najbližších 50 eurocentov nahor, a preto výsledná odmena predstavuje sumu vo výške 914 EUR. Pre danú situáciu súdnemu exekútorovi patrí nárok na náhradu paušálnych výdavkov podľa § 22 ods. 2 Vyhlášky vo výške 30 EUR (50 % paušálna náhrada podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky, ktorá je stanovená v sume 60 EUR). Keďže súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku sa hodnota odmeny a paušálnej náhrady výdavkov navyšuje o predmetnú daň. Na základe uvedeného súd konštatuje, že pre situáciu splnenia vymáhaného nároku v lehote podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku súdny exekútor má nárok na náhradu trov v celkovej výške 1132,80 EUR, ktorý pozostáva z odmeny (10 %) vo výške 914 EUR, paušálnej náhrady hotových výdavkov vo výške 30 EUR a zo sumy dane z pridanej hodnoty vo výške 188,80 EUR. Po preskúmaní uvedeného nároku v upovedomení o začatí exekúcie súd konštatoval, že trovy súdneho exekútora pri situácii splnenia vymáhaného nároku v lehote podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku boli vyčíslene správne a zákonne v zmysle príslušných ustanovení Exekučného poriadku a Vyhlášky. 30. Z upovedomenia o začatí exekúcie vyplýva, že pre situáciu nesplnenia vymáhaného nároku do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie si súdny exekútor uplatnil trovy v celkovej výške 2265 EUR, ktoré pozostávajú z odmeny (20 %) vo výške 1827,50 EUR a náhrady hotových výdavkov vo výške 60 EUR a sumy dane z pridanej hodnoty vo výške 377,50 EUR. 31. V danom prípade výška tak ako bolo uvedené vyššie, základ na určenie odmeny predstavuje sumu vo výške 9136,70 EUR. Základ na určenie odmeny sa podľa § 29 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z. zaokrúhľuje na celé eurá nahor, a preto základ pre výpočet odmeny predstavuje sumu vo výške 9137 EUR. V zmysle § 7 ods. 1 Vyhlášky odmena exekútora je 20 % zo základu na jej určenie, ktorá v tomto prípade predstavuje sumu vo výške 1827,40 EUR. Uvedená vypočítaná odmena sa podľa § 29 Vyhlášky zaokrúhľuje na najbližších 50 eurocentov nahor, a preto výsledná odmena predstavuje sumu vo výške 1827,50 EUR. Pre danú situáciu súdnemu exekútorovi patrí nárok na náhradu paušálnych trov podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z. vo výške 60 EUR. Keďže súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku sa hodnota odmeny a paušálnej náhrady výdavkov navyšuje o predmetnú daň. Na základe uvedeného súd konštatuje, že pre situáciu nesplnenia vymáhaného nároku v lehote podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku súdny exekútor má nárok na náhradu trov v celkovej výške 2265 EUR, ktorý pozostáva z odmeny (20 %) vo výške 1827,50 EUR, paušálnej náhrady hotových výdavkov vo výške 60 EUR a zo sumy dane z pridanej hodnoty vo výške 377,50 EUR. Po preskúmaní uvedeného nároku v upovedomení o začatí exekúcie súd konštatoval, že trovy súdneho exekútora boli pri situácií splnenia vymáhaného nároku po uplynutí lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku vyčíslene správne a zákonne v zmysle príslušných ustanovení Exekučného poriadku a Vyhlášky. Bolo možné konštatovať právny záver, že súdny exekútor postupoval pri výpočte svojich trov (pri každej vyššie uvedenej situácií) zákonne. 32. Vo vzťahu k možnému navýšeniu trov súdneho exekútora v priebehu exekúcie súd uvádza, že v upovedomení o začatí exekúcie sa vyčísľujú predbežné trovy súdneho exekútora, ktoré v tom čase nezohľadňujú prípadný vznik ďalších trov exekúcie spojených s určitým spôsobom výkonu exekúcie v závislosti od voľby súdneho exekútora, skutočnosti, že súčasťou vymáhaného nároku je aj opakujúce sa príslušenstvo, ktorého hodnota sa navyšuje do momentu uhradenia/vymoženia, a ani iná skutočnosť, ktorá môže nastať v priebehu exekúcie akým je napríklad aj zmena všeobecných právnych predpisov, v dôsledku ktorých dôjde k zmene jednotlivých zložiek trov exekúcie (napr. všeobecná hodnota dane z pridanej hodnoty od 01.01.2025 vo výške 23 % ). V tomto exekučnom konaní súd v čase rozhodovania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie konštatoval, že exekúcia začala dôvodne, v čoho dôsledku vznikol aj dôvodný nárok na náhradu trov súdneho exekútora v zmysle § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, ktorý po nezistení dôvodu na zastavenie exekúcie súdom, je povinná v zmysle § 199c ods. 4 Exekučného poriadku uhradiť povinná zo svojho majetku, ktorý podlieha exekúcií. Po preskúmaním námietky povinnej proti výške a dôvodnosti trov súdneho exekútora súd konštatoval jej nedôvodnosť 33. Po vykonanom opätovnom prieskume na základe uvedených skutočností súd mohol konštatovať, že exekučný titul spĺňa náležitosť formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, a podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku je spôsobilým exekučným titulom, aby na jeho podklade sa mohla viesť exekúcia v tomto exekučnom konaní. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinná dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá, teda vykonanie exekúcie prichádza do úvahy len proti tomu, kto je označený ako povinná v exekučnom titule (pasívna vecná legitimácia), a iba v prospech toho, kto má podľa exekučného
titulu právo na plnenie (aktívna vecná legitimácia). V tomto exekučnom konaní je daná aktívna vecná legitimácia oprávneného, ako aj pasívna vecná legitimácia povinnej, je zrejmý a určitý aj rozsah vymáhaného nároku. Povinná spolu s návrhom na zastavenie exekúcie netvrdila a ani nepredložila súdu akékoľvek listinné dokumenty, ktoré by odôvodňovali zastavenie exekúcie súdom, na podklade okolnosti, ktorá by nastala po vzniku exekučného titulu. Súd pri opätovnom preskúmaní spisového materiálu mal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinná povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnila, splnenie nároku nepreukázala ani v čase rozhodovania o návrhu na zastavenie exekúcie, a nie je prítomná prekážka pre vymáhateľnosť tohto nároku v rámci výkonu exekúcie. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia v tomto exekučnom konaní sa teda začala dôvodne. Povinná vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázala žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu. 34. Judikatúra súdov (vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky) nevyžaduje, aby odôvodnenie súdneho rozhodnutia odpovedalo na každú námietku alebo argument účastníka konania, ale len na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre jeho rozhodnutie, preto nebolo povinnosťou súdu zaoberať sa všetkými tvrdeniami povinnej v návrhu na zastavenie exekúcie, ale iba tými, ktoré mali pre jeho rozhodnutie podstatný význam. 35. Súd vychádzal z listinných dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto uznesení, a dospel k právnemu záveru, že návrh povinnej na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, nakoľko povinná nepreukázala dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, a v spojení so skutočnosťou, že súd ex offo nenašiel ani iný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, v dôsledku čoho súd v celom rozsahu návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol, tak ako je uvedené v I. výroku tohto uznesenia. 36. Podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti. Svoj možný pomer k veci exekútor posudzuje sústavne a s odbornou starostlivosťou. 37. Podľa § 33 ods. 2 Exekučného poriadku exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie vždy, ak a) je spriaznenou osobou oprávneného alebo povinného, b) spriaznená osoba exekútora je spriaznenou osobou oprávneného alebo povinného, c) je veriteľom alebo dlžníkom povinného alebo osoby spriaznenej s povinným, d) s ním spriaznená osoba je veriteľom alebo dlžníkom povinného, alebo veriteľom, alebo dlžníkom osoby spriaznenej s povinným, e) v posledných troch rokoch osobne alebo svojím majetkom zabezpečil záväzky oprávneného alebo povinného, f) v posledných troch rokoch s ním spriaznená osoba zabezpečovala záväzky oprávneného alebo povinného, g) je s oprávneným alebo s povinným v súdnom alebo inom konaní, v ktorom sa má rozhodnúť ich spor, ktorý nevyplýva z exekučnej činnosti, h) poskytol oprávnenému alebo povinnému vklad alebo sa podieľal na jeho podnikaní alebo zisku, alebo má akékoľvek práva alebo povinnosti k cennému papieru, s ktorým sú spojené práva alebo povinnosti oprávneného alebo povinného, i) v posledných troch rokoch prijal od povinného alebo oprávneného dar alebo inú výhodu alebo j) bol zamestnancom alebo zamestnávateľom oprávneného alebo povinného. 38. Podľa § 33 ods. 5 Exekučného poriadku dôvodom na vylúčenie exekútora nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v jeho postupe v exekučnom konaní alebo iných exekučných konaniach. Dôvodom vylúčenia exekútora nie je skutočnosť, že účastník konania podal sťažnosť na činnosť exekútora, podnet na disciplinárne konanie alebo že sa účastník konania v súvislosti s výkonom funkcie exekútora dopustil proti exekútorovi urážlivého konania alebo konania, ktoré môže byť trestným činom. Dôvodom na vylúčenie exekútora nie je ani skutočnosť, že exekútor oprávnenému poskytol súčinnosť pri podávaní návrhu na vykonanie exekúcie. 39. Podľa § 33 ods. 7 Exekučného poriadku námietku zaujatosti exekútora môže účastník konania uplatniť u exekútora najneskôr do 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie alebo do piatich dní odo dňa, odkedy sa mohol dozvedieť o dôvode, pre ktorý je exekútor vylúčený. Námietka zaujatosti uplatnená účastníkom konania najneskôr do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie má odkladný účinok.
40. Podľa § 33 ods. 10 Exekučného poriadku na námietku zaujatosti podanú z dôvodov podľa odseku 5, na námietku zaujatosti, ktorá nebola podaná v lehote podľa odseku 7, alebo na námietku zaujatosti, ktorá neobsahuje náležitosti podľa odseku 8, súd neprihliada; súd o tom bezodkladne upovedomí exekútora, ktorý informuje účastníka konania, ktorý námietku zaujatosti podal. 41. Nezávislosť, nestrannosť súdneho exekútora sú jedným zo základných predpokladov vykonávania exekučnej činnosti. Súdny exekútor je, pokiaľ ide o vykonávanie exekučnej činnosti orgánom verejnej moci a podieľa sa na realizácii súdnej ochrany (realizuje nútený výkon súdnych rozhodnutí) preto musí vo vzťahu k nemu existovať garancia nezávislosti a nestrannosti. Nestrannosť je daná nedostatkom vnútorného psychického vzťahu ku konkrétnej veci a tiež neexistenciou okolností, ktoré by mohli viesť k pochybnostiam o tom, že súdny exekútor takýto vzťah k veci nemá. Inštitút vylúčenia súdneho exekútora je jedným z prostriedkov zabezpečenia ústavnej požiadavky nestrannosti orgánov súdnej ochrany a je ho možné aplikovať len za splnenia zákonom ustanovených predpokladov. Exekútor môže byť vylúčený z exekučného konania na základe námietky zaujatosti uplatnenej účastníkom konania alebo na základe oznámenia samotného súdneho exekútora o skutočnostiach, pre ktoré by mohol byť vylúčený. Dôvodom vylúčenia môže byť čokoľvek, z čoho možno vyvodiť pochybnosť o nezaujatosti exekútora. Táto pochybnosť môže vyplývať z pomeru exekútora k veci, účastníkom alebo ich právnym zástupcom. Exekútor je povinný, len čo sa dozvie o okolnostiach, ktoré zakladajú dôvodné pochybnosti o jeho nezaujatosti, resp. o okolnostiach, pre ktoré by mohol byť vylúčený, oznámiť ich súdu. Exekútor sám neposudzuje, či sú tu skutočne objektívne dané dôvody, ktoré zakladajú jeho vylúčenie, existenciu týchto skutočností musí posúdiť a o vylúčení súdneho exekútora musí rozhodnúť exekučný súd. 42. Za pomer súdneho exekútora k účastníkovi alebo k veci možno považovať skutočnosť, keď má súdny exekútor osobný vzťah k účastníkovi alebo jeho právnemu zástupcovi, napríklad príbuzenský, priateľský, či iný vzťah, alebo ak by súdny exekútor sám mohol mať osobný záujem na vybavení veci. Predpokladom vylúčenia súdneho exekútora z vykonávania exekúcie je taký vzťah k veci, účastníkom alebo k ich zástupcom, ktorého intenzita by aj pri maximálne vynaloženej snahe súdneho exekútora o nezaujatosť v exekučnom konaní jednoznačne ovplyvňovala jeho objektívny postoj k spravodlivému vykonávaniu exekúcie. Dôvody pre vylúčenie exekútora však nemôžu byť všeobecné, vylúčenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami. 43. Súd v exekučnom konaní posudzoval opodstatnenosť tvrdenej možnosti vzniku pochybnosti o nezaujatosti súdneho exekútora z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie. Vychádzal pritom z ustanovenia § 33 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti. Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému vykonávaniu exekúcie. Cieľu sledovanému uvedeným ustanovením zodpovedá aj právna úprava skutočnosti, ktorá je z hľadiska vylúčenia súdneho exekútora považovaná za právne relevantnú. Je ňou existencia určitého právne významného vzťahu súdneho exekútora, a to 1. k veci, v rámci ktorého vzťahu by mal súdny exekútor svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia exekúcie, alebo 2. k účastníkom konania, ktorých vzťah by bol založený na osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) pomere k nim, alebo 3. k zástupcom účastníkov konania, ktorý vzťah by bol založený na pomere vykazujúcom znaky vzťahu uvedeného pod bodom 2. Citované zákonné ustanovenie predpokladá taký vzťah vlastného záujmu súdneho exekútora na exekúcii alebo taký jeho osobný vzťah k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom, ktorý by pri všetkej možnej snahe o správnosť vykonávania exekúcie ovplyvnil jeho objektívny pohľad na vec a v konečnom dôsledku by mohol viesť k nezákonnému vykonávaniu exekúcie. 44. Exekučný poriadok vo svojom ustanovení § 33 ods. 2 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré súdny exekútor je vylúčený z exekúcie v každom prípade, a naopak v ustanovení § 33 ods. 5 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, ktoré nie súd dôvodom na vylúčenie súdneho exekútora z vykonávania exekúcie. 45. V danom prípade povinná vzniesla námietku zaujatosti súdneho exekútora z dôvodu vyhrážok súdneho exekútora o donucovaní povinného podľa textu súdneho exekútora obsiahnutom v doručených listinách o začatí predmetnej exekúcie. Súdny exekútor vo svojom vyjadrení k tejto námietke poukázal
na to, že namietané dôvody sa týkajú skutočností, ktoré sú obsahom poučenia každého vydaného upovedomenia o začatí exekúcie. 46. Predmetná povinnou vznesená námietka zaujatosti súdneho exekútora nespadá do kategórie osobitných dôvodov vylúčenia exekútora podľa § 33 ods. 2 Exekučného poriadku, v prípade ktorých exekútor musí byť vylúčený z exekúcie v každom prípade, ale mohol by predstavovať len všeobecný namietaný dôvod podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku. Avšak v prejednávanej veci je možné súčasne konštatovať aj právny záver, že povinnou vznesená námietka zaujatosti sa týka procesného postupu súdneho exekútora v tomto exekučnom konaní v rámci koncipovania upovedomenia o začatí exekúcie, v čoho dôsledku podľa § 33 ods. 5 Exekučného poriadku táto námietka nie je dôvodom na vylúčenie súdneho exekútora, a preto sa na predmetnú námietku podľa § 33 ods. 10 Exekučného poriadku neprihliada ako na dôvod na vylúčenie súdneho exekútora. K uvedenému súd v exekučnom konaní dodáva, že predmetné upovedomenie o začatí exekúcie obsahuje všetky obligatórne náležitosti podľa § 61a ods. 1, 2 Exekučného poriadku, ako aj určenia spôsobu výkonu exekúcie, vrátane osobitných poučení spojených s tým ktorým spôsobom výkonu exekúcie, zahŕňajúc aj všeobecný zákaz s nakladaním s majetkom povinnej a pod. Súd nevzhliadol povinnou namietaný nedostatok upovedomenia o začatí exekúcie. Zároveň je na tomto mieste vhodné dodať, že v priebehu exekúcie súdny exekútor v rámci vlastnej rozhodovacej činnosti je oprávnený podľa § 43a a nasl. Exekučného poriadku okrem iného aplikovať aj donucovacie opatrenia za podmienok stanovených týmto predpisom za účelom vymoženia nároku deklarovaného exekučným titulom a trov exekúcie. 47. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že v danom prípade nie je dôvod na vylúčenie súdneho exekútora z vykonávania exekúcie, a teda námietka zaujatosti uplatnená povinnou nie je dôvodná, a preto súd námietku povinnej o zaujatosti súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol, tak ako je uvedené v II. výroku tohto uznesenia. 48. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnej nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinnej na zastavenie exekúcie. 49. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať. 50. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú. 51. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilný sporový poriadok“) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 52. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 53. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil, a ktoré by pri riadnom priebehu konania. Pri návrhu na zastavenie exekúcie je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska mal úspech. Ustanovenie o náhrade trov konania, nie je obmedzené len na určité konania. Platí preto pre každé konanie. 54. Oprávnený si neuplatnil od povinnej nárok na náhradu trov právneho zastúpenia, a preto súd nemal povinnosť rozhodnúť o tomto nároku.
55. Povinná si uplatnila od oprávneného nárok na náhradu trov právneho zastúpenia (keď navrhla, aby súd zaviazal na náhradu trov exekúcie, ktoré sa týkajú aj náhrady trov exekúcie oprávneného) súvislosti s podaním návrhu na zastavenie exekúcie bez jeho bližšieho konkretizovania. 56. Súd v tomto bode poukazuje na § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého povinný má voči oprávneným nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať. Súd po preskúmaní prvého v poradí návrhu na zastavenie exekúcie dospel k právnemu záveru, že v celom rozsahu nie je dôvodným podaním vo veci samej, v čoho dôsledku súd prvým výrokom tohto uznesenia zamietol predmetné podanie. Trovami povinného podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku pre účely vedenia exekučného konania sú len výdavky za právne zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie. V predmetnom exekučnom konaní povinná nebola v čase podania návrhu na zastavenia exekúcie zastúpená právnym zástupcom, v čoho dôsledku povinnej nemohol vzniknúť tento nárok. Na základe skutočnosti, že povinná nebola v čase rozhodovania o návrhu na zastavenie exekúcie ani len v čiastočnom rozsahu úspešná, v spojení so skutočnosťou, že povinnej nevznikli výdavky za právne zastupovanie v tomto konaní, súd povinnej ňou uplatnený nárok na náhradu trov exekučného konania od oprávneného v súvislosti s podanými návrhom na zastavenie exekúcie nepriznal, tak ako je uvedené v III. výroku tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.