{"guid": "9f0fcc1b-ac1e-474d-b3a2-c2c2982a927f:e89e617b-f57b-484c-b027-779bdc18e1c8", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2026:6121566481.2", "spisova_znacka": "16Ek/4407/2021", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Ek/4407/2021 z 4. 5. 2026", "citacia": "uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica z 4. mája 2026, sp. zn. 16Ek/4407/2021, ECLI:SK:OSBB:2026:6121566481.2", "identifikacne_cislo": "6121566481", "sud": {"guid": "sud_139", "nazov": "Okresný súd Banská Bystrica", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Viera Antoniková", "sudca_id": 361, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viera-antonikova-361", "datum_vydania": "2026-05-04", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-61k.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 61k ods. 1 písm. d) EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-61k.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-61k"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-61l.odsek-3", "nazov": "§ 61l ods. 3 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-61l.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-61l"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-61k", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-61l"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e89e617b-f57b-484c-b027-779bdc18e1c8", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2026:6121566481.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSBB:2026:6121566481.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSBB:2026:6121566481.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Banská Bystrica\n16Ek/4407/2021\n6121566481\n04. 05. 2026\nJUDr. Maroš Penťa\nECLI:SK:OSBB:2026:6121566481.2\n\nUznesenie\nOkresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Potraviny Kačka, a.s. „v konkurze“, so\nsídlom Dukelských hrdinov 2, 984 01 Lučenec, IČO: 36620319, konajúceho prostredníctvom správcu\nkonkurznej podstaty: LawService Recovery, k.s., so sídlom Stráž 223, 960 01 Zvolen, IČO: 47817003,\nprávne zast. JUDr. Juraj Rybár, advokát s.r.o., so sídlom Stráž 223, 960 01 Zvolen, IČO: 47252952, proti\npovinnej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX C., o vymoženie 3055,14 EUR s prísl.,\nvedenej súdnym exekútorom: JUDr. Eleonóra Nosková, so sídlom exekútorského úradu Robotnícka 4,\n974 01 Banská Bystrica, IČO: 37894561, pod sp. zn. 255EX 50/22, o návrhu povinnej na zastavenie\nexekúcie zo dňa 08.04.2026, o námietke povinnej o zaujatosti súdneho exekútora zo dňa 08.04.2026,\ntakto\nrozhodol:\nI. Súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.\nII. Súd námietku povinnej o zaujatosti súdneho exekútora z a m i e t a.\nIII. Súd povinnej nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom na zastavenie\nexekúcie n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdu dňa 15.12.2021, domáhal\nod povinnej vymoženia 3055,14 EUR s prísl., na základe exekučného titulu – rozsudku Okresného\nsúdu Rimavská Sobota sp. zn. 9C/193/2006 zo dňa 07.04.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť a\nvykonateľnosť dňa 05.05.2008 (ďalej ako „exekučný titul“).\n2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu vydal\ndňa 17.01.2022 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: JUDr. Eleonóra Nosková, so\nsídlom exekútorského úradu Robotnícka 4, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 37894561 (ďalej len ako\n„súdny exekútor“), ktorý vedie exekúciu pod sp. zn. 255EX 50/22. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo\ndoručené súdnemu exekútorovi dňa 17.01.2022. Doručením poverenia sa začala exekúcia.\n3. Súdny exekútor na základe podania zo dňa 27.04.2026 predložil súdu Návrh povinnej na zastavenie\nexekúcie zo dňa 08.04.2026, Vyjadrenie oprávneného zo dňa 20.04.2026 spolu s jeho prílohami a to:\nOznámenie o stave exekúcie zo dňa 25.03.2026, Žiadosť o odpustenie príslušenstva zo dňa 04.03.2026,\nStanovisko Obce Gortva zo dňa 09.03.2026, Výplatný lístok povinnej za mesiace 10/2025, 11/2025,\n12/2025, ďalej aj upovedomenie o začatí exekúcie spolu s potvrdením o doručení povinnej, žiadosť\no vyjadrenie zo dňa 09.04.2026. Súd v exekučnom konaní pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie\nexekúcie vychádzal z dovtedajšieho spisového materiálu ako aj z uvedených príloh predložených súdu\nv elektronickej podobe.\n\n4. Upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. 255EX 50/22 zo dňa 19.01.2022 bolo doručené povinnej\ndo vlastných rúk dňa 10.02.2022. Návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 08.04.2026 bol podaný na\npoštovú prepravu dňa 08.04.2026 a doručený súdnemu exekútorovi dňa 09.04.2026. Súd v tomto bode\nkonštatuje, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný po uplynutí lehoty podľa § 61k ods. 2 zákona č.\n233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení\nďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“).\n5. Povinná navrhla zastaviť exekúciu v celom rozsahu pre prítomnosť dôvodov, pre ktoré je exekúcia\nneprípustná, pre rozpor s Ústavou Slovenskej republiky a unijným právom, pre odňatie ústavných práv\nv právnej veci nekorektného oprávneného, pre spornosť vymáhanej pohľadávky, ktorú povinní neuznáva\nčo do dôvodu a výšky, a preto je exekúcia vykonávaná na základe nespôsobilého exekučného titulu.\nPovinná dodala, že oprávnený je známy finančný úžerník, ktorý konal vo vzťahu k povinnej v rozpore so\nzákonmi Slovenskej republiky, keďže koná cielene proti osobe povinnej a preukázateľne oklamal povinnú\nspolu s jej rodinou. Povinná zdôraznila, že súd je povinný skúmať dôvody exekúcie ako aj samotný\nexekučný titul, a vyslovila pochybnosť, že príslušný súd preskúmal návrh na vykonanie exekúcie,\nexekučný titul, a teda pri preskúmavaní mal a mohol zistiť rozpor so zákonom, pretože súd preskúmava\nzákonnosť exekúcie, ktorá v tomto prípade bola na ujmu práv a slobôd občanov, čím bola odňatá ústavná\nmožnosť konať pred súdom. Povinná uviedla, že rozhodnutie súdu je zjavne nezákonné a svojvoľné,\nkeď úplne odignoroval rozsiahlu judikatúru vnútroštátnych súdov a Súdneho dvora EÚ, keď v rozpore\ns Ústavou SR, medzinárodnými dohovormi, priznal oprávnenému aj plnenie, ktoré mu zo zákona\nneprináleží. Povinná podala námietky proti trovám exekúcie a príslušenstvu. Povinná navrhla súdu,\naby po preskúmaní všetkých uvedených skutočností a dôkazov v tomto konaní o zastavenie exekúcie\na o ochrane práv spotrebiteľa domáhajúceho sa svojich práv zastavil exekúciu pre jej nedôvodnosť,\npre rozpor so zákonom a Ústavou SR a právom EÚ, a uložil oprávnenému povinnosť nahradiť trovy\nkonania. Povinná svojím podaním s poukazom na § 33 ods. 7, 8 Exekučného poriadku vzniesla aj\nnámietku zaujatosti súdneho exekútora z dôvodov zistených z doručených listín o začatí predmetnej\nexekúcie vyššie uvedených a z dôvodov vyhrážok súdneho exekútora o donucovaní povinného podľa\ntextu exekútora, aj keď osoba povinnej nie je nebezpečná osoba.\n6. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie vyjadril svoj nesúhlas so\nzastavením exekúcie v celom rozsahu, a predmetné podanie považoval za právne nedôvodné.\nUpovedomenie o začatí exekúcie bolo vydané dňa 19.01.2022, pričom ním povinná bola riadne\npoučená o možnosti podať návrh na zastavenie exekúcie v lehote 15 dní od jeho doručenia, avšak\nz obsahu exekučného spisu je zrejmé, že predmetné podanie povinná realizovala až po uplynutí\nlehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. S prihliadnutím na uvedené povinná týmto neskorším\nnávrhom na zastavenie exekúcie sa nemôže úspešne odvolávať na tvrdenia týkajúcich sa okolností\nexistujúcich dávno pred jeho podaním, ktoré smerujú proti samotnému exekučnému titulu, proti\npôvodnému súdnemu konaniu, alebo proti dôvodu a výške priznaného nároku. V neskôr podanom\nnávrhu na zastavenie exekúcie povinná môže namietať iba také skutočnosti, ktoré nastali až po\nuplynutí lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, prípadné ktoré bez vlastnej viny nemohla\nskôr uplatniť (čo nepredstavuje v prejednávanej veci). Povinná vo svojom návrhu neuviedla, neoznačila\nani nepreukázala žiadnu konkrétnu skutočnosť, ktorú by bolo možné subsumovať pod niektorý zo\nzákonných dôvodov zastavenia exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Povinná v\nnávrhu netvrdila, že by po vzniku exekučného titulu malo dôjsť k zániku pohľadávky, netvrdila ani\nnepreukázala, že by exekučný titul bol zrušený, a neuviedla ani žiadnu inú konkrétnu právne relevantnú\nokolnosť, ktorá by bránila vymáhateľnosti exekučného titulu. Z návrhu povinnej je zrejmé, že povinná\nspochybnila samotný základ exekúcie, vecnú správnosť exekučného titulu, poprela dôvod aj výšku\npohľadávky, zákonnosť exekučného titulu, namietla postup súdu v základnom konaní, postup súdneho\nexekútora aj oprávneného, prípadne iné okolnosti predchádzajúce vydaniu exekučného titulu. Tieto\nnámietky povinnej sú pre konanie o zastavení exekúcie právne irelevantné, keď takéto tvrdenia nie sú\nzákonným dôvodom na zastavenie exekúcie. Exekučné konanie neslúži na dodatočné preskúmavanie\nvecnej správnosti právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ale jeho účelom je nútený výkon\npovinnosti ním uloženej. Rovnako právne irelevantné sú aj všeobecné tvrdenia povinnej týkajúce sa\njej nepriaznivej osobnej, sociálnej alebo zdravotnej situácie. Oprávnený poukázal na zjavný vnútorný\nrozpor v procesných tvrdeniach povinnej, keďže podaním zo dňa 04.03.2026 označeným ako „Žiadosť\no odpustenie úrokov z omeškania/príslušenstva v exekúcii sp. Zn. 255 EX 50/22“, povinná nepopierala\nsamotnú existenciu pohľadávky ani exekučného titulu, ale naopak vychádzala z ich existencie, keď\nžiadala o odpustenie príslušenstva pohľadávky a deklarovala ochotu zaplatiť jej istinu, ak by jej bolo\n\nodpustené jej príslušenstvo. V uvedenom podaní povinná sama uvádzala, že časť dlhu už v minulosti\nuhradila, že jej zostala na splatenie istina vo výške približne 3050 EUR, a že je ochotná túto istinu\nuhradiť po odpustení úrokov a sankcií, a teda je zjavné, že ešte v marci 2026 sama povinná vychádzala\nz existencie a vymáhateľnosti pohľadávky a vo vzťahu k exekúcii sa domáhala len zmiernenia jej\npríslušenstva. A preto podaný návrh na zastavenie exekúcie pôsobí ako účelový. Oprávnený zdôraznil,\nže v rámci predchádzajúceho exekučného konania došlo k čiastočnému uspokojeniu sumy priznanej\nexekučným titulom, a to úhradou vo výške 1500 EUR, a po uvedenom čiastočnom uspokojení zostal\nnárok oprávneného naďalej v nesplnenej časti zachovaný, vzhľadom na čo bol zo strany oprávneného\npodaný opätovný návrh na vykonanie exekúcie. Z obsahu Oznámenia o stave exekúcie zo dňa\n25.03.2026 vyplýva, že v rámci tejto exekúcie nebola vymožená žiadna suma v prospech vymáhaného\nnároku, a taktiež skutočnosť o existencii pracovnoprávneho vzťahu povinnej so zamestnávateľom Obec\nGortva, so sídlom Gortva 138, 980 02 Jesenské, IČO: 00318728, v trvaní od 25.11.2022, funkcia\nstarostky obce, a preto disponuje pravidelným príjmom (čo vyplýva aj z výplatných lístkov). Oprávnený\nzdôraznil, že v predmetnej veci nie je splnený žiadny zo zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie\npodľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, keďže povinná neuniesla ani bremeno tvrdenia, ani dôkazné\nbremeno vo vzťahu k existencii akejkoľvek skutočnosti spôsobilej založiť zastavenie exekúcie, a preto\nnávrh povinnej je právne nedôvodný. Oprávnený navrhol súdu, aby predmetné podanie povinnej v celom\nrozsahu zamietol.\n7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak\na) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,\nb) exekučný titul bol zrušený,\nc) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu\nneprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť,\nd) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu,\ne) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať\nalebo niečo strpieť, ktorú okrem povinnej nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená\naj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená,\nak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.\n8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinná môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15\ndní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie\nexekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinná môže ku\ndňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.\n9. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie\nmôže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí\nďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní\npredchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia,\nak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.\n10. Podľa § 61k ods. 4 písm. a) Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie nemá odkladný\núčinok, ak ide o návrh na zastavenie exekúcie podľa odseku 3.\n11. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku ak je tu dôvod na zastavenie exekúcie, súd\nexekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak\nsúd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod\nna zastavenie exekúcie je, povinná má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči\noprávnenému.\n12. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak\npriznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.\n13. Účelom exekučného konania (v širšom ponímaní) je uspokojenie vymáhanej pohľadávky za\nsúčasného zachovania nevyhnutnej ochrany práv povinnej a tretích osôb. Formulačné poradie\nvyjadrenia cieľa exekučného konania nie je pritom náhodné. Pokiaľ by hlavným účelom a cieľom právnej\núpravy núteného výkonu exekučného titulu nebolo uspokojenie vykonateľného a nerešpektovaného\npráva oprávneného, existencia vykonávacieho konania by nemala opodstatnenie a nebolo by\n\nzabezpečené reálne naplnenie práva na súdnu a inú právnu ochranu. Ochrana práv povinnej a tretích\nosôb pri nútenom výkone exekučných titulov je prejavom právneho štátu a legitímnym produktom\ntoho, že proces exekúcie je predmetom štátnej regulácie. Preto pri výklade procesných (ale aj\nhmotnoprávnych) inštitútov týkajúcich sa vykonávacieho konania je v prvom rade potrebné posudzovať,\nči tento výklad umožňuje naplnenie účelu konania. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I.\nÚS 394/2020 z 23. marca 2021)\n14. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinnej proti neprípustnej\nexekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne\nlegitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinná. Exekučný súd v konaní o\nnávrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno\nohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinnej, ktorý návrh na\nzastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie\nexekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinná môže ku dňu\npodania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom proti\nexekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných\nnáležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinnej exekúcia\nzastavená. Je vhodné aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov na\npreukázanie tvrdených skutočností. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na podklade\nktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca.\n15. Súd po zistení, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný po uplynutí lehoty podľa § 61k ods.\n2 Exekučného poriadku, v čoho dôsledku nemal odkladný účinok, bol podaný oprávnenou osobou účastníkom konania na strane povinného, preskúmal predmetné podanie a dospel k právnemu záveru,\nže v celom rozsahu nie je dôvodné.\n16. Pri návrhoch na zastavenie exekúcie podaných povinným platná právna úprava zakotvila tzv.\nkoncentračnú zásadu (§ 61k ods. 2 a ods. 3 Exekučného poriadku), ktorá zohľadňuje časové okolnosti\npodania návrhu na zastavenie exekúcie povinným. Exekučný poriadok rozlišuje návrhy na zastavenie\nexekúcie na návrhy podané v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a na\nnávrhy podané po uplynutí tejto lehoty, a s tým spojený okruh námietok, ktoré z časového hľadiska\npriebehu exekučného konania povinný môže namietať. Kým v návrhu na zastavenie exekúcie podanom\nv lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, ktorému zákon priznáva odkladný účinok\nv zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, môže povinný tvrdiť a preukazovať akékoľvek skutočnosti,\nktoré nastali po vydaní exekučného titulu, a ktoré by mali mať za následok zastavenie exekúcie\npodľa niektorého z dôvodov uvedených v § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, v návrhu na zastavenie\nexekúcie podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku podanom po uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia\nupovedomenia o začatí exekúcie už povinný môže uvádzať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí\nlehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom, a v prípade ak bol podaný aj\nskorší návrh na zastavenie exekúcie, môže namietať len tie skutočnosti, ktoré nastali po skoršom návrhu\nna zastavenie exekúcie. Zmyslom novej právnej úpravy exekučného konania účinnej od 01.04.2017\na tejto koncentračnej zásady je včasné podávanie procesných úkonov, ktoré sú spôsobilé viesť k\nzastaveniu exekúcie a to pod hrozbou neprihliadnutia na ne v prípade, že budú podané oneskorene. Ak\nprávna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, súd v exekučnom\nkonaní na ňu neprihliadne a návrh na zastavenie exekúcie zamietne, s výnimkou skutočností, ktoré\nobjektívne bez svojej viny povinný nemohol uplatniť skôr. Tým sa zvyšuje zodpovednosť účastníkov za\nsvoje správanie v exekúcii (viď. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 231/2022\nzo dňa 24.05.2022, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 149/2022 zo dňa\n09.03.2022, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 112/2022 zo dňa 16.03.2022,\nuznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 106/2023 z 21.02.2023, uznesenie\nÚstavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 483/2023 z 24.10.2023).\n17. V danom prípade upovedomenie o začatí exekúcie tak, ako to bolo preukázané, bolo doručené\npovinnej do vlastných rúk dňa 10.02.2022. Lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie\ns odkladným účinkom podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku uplynula dňa 26.02.2022. Návrh na\nzastavenie exekúcie zo dňa 08.04.2026 bol podaný na poštovú prepravu až dňa 08.04.2026. Predmetné\npodanie zo strany povinnej bolo realizované po uplynutí lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku,\nv čoho dôsledku súd mohol predmetné podanie povinného posudzovať len ako neskôr podaný návrh na\n\nzastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, teda taký ktorý je bez odkladného účinku,\nv ktorom povinná mohla namietať len tie skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa § 61k ods. 2\nExekučného poriadku. Uvedené pravidlo je prejavom striktnej koncentračnej zásady konania o návrhu\nna zastavenie exekúcie. Po preskúmaní aktuálneho podania povinnej súd v exekučnom konaní mohol\nkonštatovať, že nim povinná vniesla len námietky, ktorými navrhla zastaviť exekúciu, a ktoré sa týkali\nlen okolností, ktoré nastali pred uplynutím lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku (námietka\nproti vecnej správnosti exekučného titulu, postupu súdu v exekučnom konaní v čase posudzovania\nnávrhu na vykonanie exekúcie, trov exekúcie v upovedomení o začatí exekúcie), v čoho dôsledku tieto\nnámietky podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku v danom prípade nemôžu predstavovať dôvod na\nzastavenie exekúcie súdom (pre neuvedenie a nepreukázanie nových okolností, resp. skutočností).\nVýnimka z daného pravidla sa s prihliadnutím namietané okolnosti na daný prípad nemôže aplikovať,\nkeďže tieto okolnosti mohli byť uplatnené v tomto konaní zo strany povinnej v rámci na to určených\nprocesnoprávnych lehôt skôr, a povinná nepreukázala odôvodnenosť použitia aplikačnej výnimky.\nA preto súd nemohol prihliadnuť podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku na tieto dôvody prezentované\npovinnou. Napriek uvedenému súd k jednotlivým povinnou vznesením námietkam poskytol nasledovné\nstanovisko.\n18. Povinná navrhla zastaviť exekúciu z dôvodu nezákonne vymáhaného nároku deklarovaného\nexekučným titulom, a to pre jeho nespôsobilosť, nedôvodnosť, nezákonnosť, pre neaplikáciou ochrany\npráv spotrebiteľa, pre rozpor s ustálenou judikatúrou, a to všetko v znení námietok, ktoré sú\nkonkretizované v bode 5. odôvodnenia tohto uznesenia.\n19. Exekúcia v tomto exekučnom konaní prebieha na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok\nOkresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 9C 193/2006 zo dňa 07.04.2008, ktorým je povinnej uložená\npovinnosť zaplatiť oprávnenému sumu v celkovej výške 5219,01 EUR s prísl., a ktorým je deklarovaný\npohľadávka z titulu schodku na zverených hodnotách v predajni majúcej pôvod v hmotnej zodpovednosti\nzamestnanca pri výkone pracovnoprávneho pomeru. Z uvedeného je zrejmé, že exekučným titulom\ndeklarovaná pohľadávka nemá pôvod v spotrebiteľskom vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom,\na preto v danom prípade aplikácia všeobecných právnych predpisov upravujúcich ochranu práv\nspotrebiteľa je vylúčená. Predmetnú námietku povinná mohla namietať prioritne v základnom súdnom\nkonaní. Zo spisového materiálu vyplýva, že v rámci základného konania prebiehalo aj odvolacie konanie,\nktoré bolo z dôvodu späťvzatia odvolania zo strany povinnej zastavené uznesením Krajského súdu\nv Banskej Bystrici sp. zn. 9C/193/2006 zo dňa 28.05.2008 (právoplatné dňa 10.07.2008).\n20. Exekučný súd v konaní o zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie.\nK uvedenému je potrebné dodať, že predmetom návrhu povinnej na zastavenie exekúcie môžu byť\nlen skutočnosti procesného i hmotného práva, ktorých spoločným znakom je, že nastali až po vzniku\nexekučného titulu. Ak by nastali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť v\nexekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním exekučného titulu, ktoré po nadobudnutí\natribútu právoplatnosti a vykonateľnosti sa stalo podkladom pre výkon exekúcie. Z toho je zrejmé, že\nnávrh na zastavenie exekúcie nie je a ani nemôže byť opravným prostriedkom, ktorým by sa napadol\nprávoplatný a vykonateľný exekučný titul, ktorý slúži ako podklad na vykonanie exekúcie. Teda povinná\nvo svojom návrhu na zastavenie exekúcie namietal skutkový stav, ktorý súd v exekučnom konaní\nneskúma. Skutkový stav na základe ktorého bol vydaný exekučný titul je predmetom konania, v ktorom\nbol exekučný titul vydaný, teda počas ktorého povinná mal možnosť predložiť svoj nesúhlas s nárokom\noprávneného, ktorý je uvedený v exekučnom titule prostredníctvom na to určených procesnoprávnych\nprostriedkov. V exekučnom konaní, ktoré prebieha na základe výsledku konania, v ktorom bol exekučný\ntitul vydaný, exekučný súd v spojení s návrhom povinnej na zastavenie skúma len to, či po vzniku\nexekučného titulu nenastali okolnosti, ktoré by mali za následok zastavenie exekúcie podľa taxatívnych\nustanovení Exekučného poriadku, teda či po vzniku exekučného titulu nastali skutočnosti, ktoré by\nspôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho\nvymáhateľnosti bránia.\n21. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.\nÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019, podľa ktorého: „Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri\nprieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na\njeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinná hmotnoprávne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami,\n\nktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by\njeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred\nvznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním\nvykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Exekučný súd skúma iba to, či došlo\nk zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.“\n22. Predmetný exekučný titul bol povinnej doručený v intenciách osobitného predpisu, v čoho dôsledku\npovinná mohla podať proti nemu riadny opravný prostriedok (čo aj preukázateľne využila), ktorým by\nnamietla prípadnú neoprávnenosť, resp. nedôvodnosť nároku, jeho výšku, alebo aj zánik nároku, či\nnedostatok či už aktívnej vecnej legitimácie žalobcu alebo pasívnej vecnej legitimácie žalovaného,\nrozpor z dobrými mravmi, prípadne aj iné okolnosti, ku ktorým malo dôjsť v čase pred vydaním\nexekučného titulu. Opatrenie rozhodnutia doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti potvrdzuje fakt,\nže rozhodnutie bolo dotknutým účastníkom konania doručené predpísaným zákonným spôsobom a\nnedošlo k jeho zrušeniu na základe včas podaného vecne odôvodneného opravného prostriedku\noprávnenými osobami. Súd však v exekučnom konaní nemožno považovať za príslušný všeobecný\nsúd, ktorý je oprávnený skúmať vecnú správnosť skutkových a právnych záverov orgánu verejnej moci\nv základnom konaní, ktorý exekučný titul vydal, a zároveň exekučný súd nemôže v exekučnom konaní\nnahrádzať rozhodovaciu právomoc orgánu oprávneného rozhodovať o riadnych zákonných opravných\nprostriedkoch proti rozhodnutiu orgánu verejnej moci v základnom konaní, ktorý exekučný titul vydal.\nA preto súd v exekučnom konaní aj s poukazom na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. IV. ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019 nedisponuje oprávnením posudzovať povinnou namietnutú\nokolnosť týkajúcej sa vecnej správnosti exekučného titulu. Exekučný titul sa nadobudnutím jeho\nprávoplatnosti stal pre strany záväzným a založil tzv. prekážku veci rozhodnutej (res iudicata). Rozsah\nprieskumnej činnosti exekučného súdu spočíva najmä v zisťovaní, či exekučný titul spĺňa formálne a\nmateriálne predpoklady vykonateľnosti exekučného titulu a či po vzniku exekučného titulu došlo k zániku\njudikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu. Exekučný súd totiž nemožno za\nžiadnych okolností považovať za odvolací súd alebo súd dovolací, teda súd alebo iný príslušný orgán\nverejnej moci, v ktorého právomoci je prieskum vecnej správnosti rozhodnutia vydaného v pôvodnom\n(základnom) konaní, keďže v systéme súdnej moci je zaradený v jej poslednej fáze, ktorej úlohou je\nzabezpečiť vymožiteľnosť práva z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa právo nenachádza, iba\nsa vykonáva a teda návrh na zastavenie exekúcie nemá slúžiť ako ďalší opravný prostriedok proti\nrozhodnutiu, ktoré je v predmetnej exekúcii exekučným titulom. V exekučnom konaní súd nie je príslušný\nskúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia\n(vrátane postupu orgánu, ktorý exekučný titul vydal) vydaného v základnom konaní. Obsahom tohto\nrozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy, ak\nby skutočne existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky\nv základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20 Cdo 1940/2008).\n23. Povinná navrhla zastaviť exekúciu z dôvodu porušenia ústavného práva na súdnu ochranu a odňatiu\nmožnosti konať pred súdom v exekučnom konaní, nedôkladnému prieskumu návrhu na vykonanie\nexekúcie a jeho príloh zo strany súdu v exekučnom konaní, a to v zmysle námietok definovaných v 5.\nbode odôvodnenia tohto uznesenia.\n24. Oprávnený v zmysle § 48 ods. 1 Exekučného poriadku podal návrh na vykonanie exekúcie,\nkeďže v zmysle § 48 ods. 2 Exekučného poriadku povinná dobrovoľne nesplnil povinnosť mu uloženú\nexekučným titulom v čase pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Právnym dôvodom vedenia\nexekúcie v rámci tohto exekučného konania je právoplatný a vykonateľný exekučný titul, z ktorého\nnárok nebol dobrovoľne splnený. Exekučné konanie je vedené podľa príslušných ustanovení všeobecne\nzáväzného právneho predpisu, ktorým je Exekučný poriadok, v rámci právneho poriadku Slovenskej\nrepubliky. Po preskúmaní spisového materiálu v čase rozhodovania o návrhu na vykonanie exekúcie,\njeho príloh, súd konštatoval, že exekučný titul je formálne a materiálne vykonateľným exekučným titulom,\na návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne, a preto v zmysle § 53 ods. 3 Exekučného poriadku\nboli splnené zákonné podmienky na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie boli splnené, v čoho\ndôsledku bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie. Je nutné zdôrazniť, že v rámci konania o návrhu\noprávneného na vykonanie exekúcie povinná nie je účastníkom exekučného konania, v čoho dôsledku\nsúd mu nedoručuje v čase pred vydaním poverenia návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul, a ani\niné prílohy spisu. Povinná sa účastníkom exekučného konania stáva podľa § 35 ods. 1 Exekučného\nporiadku až vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. Súd vydané poverenie na vykonanie exekúcie\n\nspolu s rovnopisom návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku doručí len\npoverenému súdnemu exekútorovi. O skutočnosti vydania poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle\n53 ods. 1 druhá veta upovedomí len oprávneného. Súd v exekučnom konaní neupovedomuje povinnú\no začatí exekučného konania a ani o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný poriadok\npríkladom menované povinnosti neukladá súdu v exekučnom konaní, keďže by predstavovali rozpor\nso samotným účelom exekučného konania. Jedným z prvých procesných úkonov, ktorý po začatí\nexekúcie môže v zmysle ust. Exekučného poriadku povinná realizovať, je podať podľa § 61k ods. 2\nExekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom, čo v tomto prípade povinná\nriadne nevyužil. V tomto prípade bol podaný až neskôr podaný návrh na zastavenie exekúcie podľa §\n61k ods. 3 Exekučného poriadku. Po opätovnom preskúmaní spisového materiálu súd konštatoval, že\nv čase rozhodovania o návrhu na vykonanie exekúcie nedošlo k porušeniu práva povinnej na súdnu\nochranu, a ani možnosti konať pred súdom, keďže boli v priebehu exekučného konania dodržané\nprocesnoprávne normy stanovené Exekučným poriadkom. Prípadná nespokojnosť povinnej s doterajším\npriebehom exekučného konania a skoršími rozhodnutiami súdu avšak bez akýchkoľvek bližších,\nprávne relevantných dôvodov vyplývajúcich z príslušných zákonných ustanovení Exekučného poriadku\nnezakladá dôvod na zastavenie exekúcie súdom, o to viac ak neboli z jej strany nielen konkretizované\nv rovine tvrdenia ale ani preukázané na to určenými listinnými dôkaznými prostriedkami.\n25. Povinná vzniesla námietku proti trovám exekúcie bez bližšej špecifikácie.\n26. K námietke povinného proti trovám exekúcie oprávneného súd uvádza, že v tomto exekučnom\nkonaní sa aktuálne nevymáha od povinnej nárok oprávneného na náhradu trov spojených s podaním\nnávrhu na vykonanie exekúcie, a ani iná náhrada trov oprávneného, ktorá by mu bola priznaná po začatí\nexekúcie, a preto v danom rozsahu je námietka povinnej nedôvodná.\n27. Vo vzťahu k námietke povinnej proti trovám súdneho exekútora súd uvádza, že súdny exekútor\nvychádza pri výpočte trov exekúcie podľa ustanovení Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene\na doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), na ktorú odkazuje §\n199 Exekučného poriadku. Pokiaľ ide o výšku trov exekúcie súdneho exekútora, tu súd uvádza, že\nmedzi obligatórnymi náležitosťami upovedomenia o začatí exekúcie podľa § 61a ods. 1 písm. e) a\nf) Exekučného poriadku patrí aj uvedenie výšky trov pri splnení vymáhanej povinnosti do 15 dní od\ndoručenia upovedomenia o začatí exekúcie a výšky trov po uplynutí 15 dní od doručenia upovedomenia\no začatí exekúcie, ak povinný nesplnil vymáhanú povinnosť v lehote podľa písmena e). Na uvedené\nustanovenie nadväzuje § 7 Vyhlášky, ktorým je stanovený presný výpočet trov exekútora – odmeny tak\npre prípad eventuálneho splnenia celej vymáhanej povinnosti povinného v lehote 15 dní od doručenia\nupovedomenia o začatí exekúcie (10 % zo základu na jej určenie) a po uplynutí tejto lehoty (20 % zo\nzákladu na jej určenie), ako aj ustanovenie § 22 Vyhlášky pre uplatnenie nároku na paušálnu náhradu\nvýdavkov taktiež pre situáciu splnenia nároku v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí\nexekúcie povinného (§ 22 ods. 2 Vyhlášky v znení účinnom do 31.12.2023 náhrada vo výške 30 EUR)\nako aj pre prípad splnenia nároku alebo zistenia iného dôvodu na zastavenie exekúcie po uplynutí tejto\nlehoty (§ 22 ods. 1 Vyhlášky v znení účinnom do 31.12.2023 vo výške 60 EUR). Je potrebné dodať, že\nkeďže exekučné konanie sa začalo do 31.12.2023 v zmysle § 30b Vyhlášky patrí exekútorovi odmena\na náhrada výdavkov podľa predpisov účinných do 31.12.2023.\n28. Z upovedomenia o začatí exekúcie vyplýva, že pre situáciu splnenia vymáhaného do 15 dní od\ndoručenia upovedomenia o začatí exekúcie si súdny exekútor uplatnil trovy v celkovej výške 1132,80\nEUR, ktoré pozostávajú z odmeny (10 %) vo výške 914 EUR a náhrady hotových výdavkov vo výške 30\nEUR a dane z pridanej hodnoty vo výške 188,80 EUR.\n29. V danom prípade celkový vymáhaný nárok ku dňu vydania upovedomenia o začatí exekúcie\npredstavoval sumu vo výške 9136,70 EUR. Predmetná suma predstavuje pôvodný základ pre výpočet\nodmeny súdneho exekútora. Tento základ na určenie odmeny sa podľa § 29 Vyhlášky zaokrúhľuje\nna celé eurá nahor, a preto výsledný základ pre výpočet odmeny predstavuje sumu vo výške 9137\nEUR. V zmysle § 7 ods. 2 Vyhlášky ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty podľa § 61k ods.\n2 Exekučného poriadku patrí exekútorovi odmena vo výške 10 % zo základu na jej určenie, ktorá\nv tomto prípade predstavuje sumu vo výške 913,70 EUR. Uvedená vypočítaná odmena sa podľa §\n\n29 Vyhlášky zaokrúhľuje na najbližších 50 eurocentov nahor, a preto výsledná odmena predstavuje\nsumu vo výške 914 EUR. Pre danú situáciu súdnemu exekútorovi patrí nárok na náhradu paušálnych\nvýdavkov podľa § 22 ods. 2 Vyhlášky vo výške 30 EUR (50 % paušálna náhrada podľa § 22 ods. 1\nVyhlášky, ktorá je stanovená v sume 60 EUR). Keďže súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej\nhodnoty podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku sa hodnota odmeny a paušálnej náhrady výdavkov\nnavyšuje o predmetnú daň. Na základe uvedeného súd konštatuje, že pre situáciu splnenia vymáhaného\nnároku v lehote podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku súdny exekútor má nárok na náhradu trov\nv celkovej výške 1132,80 EUR, ktorý pozostáva z odmeny (10 %) vo výške 914 EUR, paušálnej náhrady\nhotových výdavkov vo výške 30 EUR a zo sumy dane z pridanej hodnoty vo výške 188,80 EUR. Po\npreskúmaní uvedeného nároku v upovedomení o začatí exekúcie súd konštatoval, že trovy súdneho\nexekútora pri situácii splnenia vymáhaného nároku v lehote podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku\nboli vyčíslene správne a zákonne v zmysle príslušných ustanovení Exekučného poriadku a Vyhlášky.\n30. Z upovedomenia o začatí exekúcie vyplýva, že pre situáciu nesplnenia vymáhaného nároku do 15\ndní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie si súdny exekútor uplatnil trovy v celkovej výške 2265\nEUR, ktoré pozostávajú z odmeny (20 %) vo výške 1827,50 EUR a náhrady hotových výdavkov vo výške\n60 EUR a sumy dane z pridanej hodnoty vo výške 377,50 EUR.\n31. V danom prípade výška tak ako bolo uvedené vyššie, základ na určenie odmeny predstavuje sumu vo\nvýške 9136,70 EUR. Základ na určenie odmeny sa podľa § 29 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z. zaokrúhľuje na\ncelé eurá nahor, a preto základ pre výpočet odmeny predstavuje sumu vo výške 9137 EUR. V zmysle §\n7 ods. 1 Vyhlášky odmena exekútora je 20 % zo základu na jej určenie, ktorá v tomto prípade predstavuje\nsumu vo výške 1827,40 EUR. Uvedená vypočítaná odmena sa podľa § 29 Vyhlášky zaokrúhľuje na\nnajbližších 50 eurocentov nahor, a preto výsledná odmena predstavuje sumu vo výške 1827,50 EUR. Pre\ndanú situáciu súdnemu exekútorovi patrí nárok na náhradu paušálnych trov podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky č.\n68/2017 Z. z. vo výške 60 EUR. Keďže súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa § 197\nods. 2 Exekučného poriadku sa hodnota odmeny a paušálnej náhrady výdavkov navyšuje o predmetnú\ndaň. Na základe uvedeného súd konštatuje, že pre situáciu nesplnenia vymáhaného nároku v lehote\npodľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku súdny exekútor má nárok na náhradu trov v celkovej výške\n2265 EUR, ktorý pozostáva z odmeny (20 %) vo výške 1827,50 EUR, paušálnej náhrady hotových\nvýdavkov vo výške 60 EUR a zo sumy dane z pridanej hodnoty vo výške 377,50 EUR. Po preskúmaní\nuvedeného nároku v upovedomení o začatí exekúcie súd konštatoval, že trovy súdneho exekútora boli\npri situácií splnenia vymáhaného nároku po uplynutí lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku\nvyčíslene správne a zákonne v zmysle príslušných ustanovení Exekučného poriadku a Vyhlášky. Bolo\nmožné konštatovať právny záver, že súdny exekútor postupoval pri výpočte svojich trov (pri každej vyššie\nuvedenej situácií) zákonne.\n32. Vo vzťahu k možnému navýšeniu trov súdneho exekútora v priebehu exekúcie súd uvádza, že\nv upovedomení o začatí exekúcie sa vyčísľujú predbežné trovy súdneho exekútora, ktoré v tom čase\nnezohľadňujú prípadný vznik ďalších trov exekúcie spojených s určitým spôsobom výkonu exekúcie\nv závislosti od voľby súdneho exekútora, skutočnosti, že súčasťou vymáhaného nároku je aj opakujúce\nsa príslušenstvo, ktorého hodnota sa navyšuje do momentu uhradenia/vymoženia, a ani iná skutočnosť,\nktorá môže nastať v priebehu exekúcie akým je napríklad aj zmena všeobecných právnych predpisov,\nv dôsledku ktorých dôjde k zmene jednotlivých zložiek trov exekúcie (napr. všeobecná hodnota dane\nz pridanej hodnoty od 01.01.2025 vo výške 23 % ). V tomto exekučnom konaní súd v čase rozhodovania\no návrhu povinného na zastavenie exekúcie konštatoval, že exekúcia začala dôvodne, v čoho dôsledku\nvznikol aj dôvodný nárok na náhradu trov súdneho exekútora v zmysle § 197 ods. 1 Exekučného\nporiadku, ktorý po nezistení dôvodu na zastavenie exekúcie súdom, je povinná v zmysle § 199c ods.\n4 Exekučného poriadku uhradiť povinná zo svojho majetku, ktorý podlieha exekúcií. Po preskúmaním\nnámietky povinnej proti výške a dôvodnosti trov súdneho exekútora súd konštatoval jej nedôvodnosť\n33. Po vykonanom opätovnom prieskume na základe uvedených skutočností súd mohol konštatovať,\nže exekučný titul spĺňa náležitosť formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, a podľa\n§ 45 ods. 1 Exekučného poriadku je spôsobilým exekučným titulom, aby na jeho podklade sa mohla\nviesť exekúcia v tomto exekučnom konaní. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený\npožadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinná dobrovoľne nesplnil to, čo mu\nexekučný titul ukladá, teda vykonanie exekúcie prichádza do úvahy len proti tomu, kto je označený ako\npovinná v exekučnom titule (pasívna vecná legitimácia), a iba v prospech toho, kto má podľa exekučného\n\ntitulu právo na plnenie (aktívna vecná legitimácia). V tomto exekučnom konaní je daná aktívna vecná\nlegitimácia oprávneného, ako aj pasívna vecná legitimácia povinnej, je zrejmý a určitý aj rozsah\nvymáhaného nároku. Povinná spolu s návrhom na zastavenie exekúcie netvrdila a ani nepredložila\nsúdu akékoľvek listinné dokumenty, ktoré by odôvodňovali zastavenie exekúcie súdom, na podklade\nokolnosti, ktorá by nastala po vzniku exekučného titulu. Súd pri opätovnom preskúmaní spisového\nmateriálu mal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinná povinnosť uvedenú vo\nvýroku exekučného titulu nesplnila, splnenie nároku nepreukázala ani v čase rozhodovania o návrhu\nna zastavenie exekúcie, a nie je prítomná prekážka pre vymáhateľnosť tohto nároku v rámci výkonu\nexekúcie. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia v tomto exekučnom konaní sa teda začala dôvodne.\nPovinná vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázala žiadne skutočnosti odôvodňujúce\nprávny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich\nvymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného\npredpisu.\n34. Judikatúra súdov (vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky) nevyžaduje, aby odôvodnenie súdneho rozhodnutia odpovedalo na každú námietku alebo\nargument účastníka konania, ale len na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre jeho rozhodnutie, preto\nnebolo povinnosťou súdu zaoberať sa všetkými tvrdeniami povinnej v návrhu na zastavenie exekúcie,\nale iba tými, ktoré mali pre jeho rozhodnutie podstatný význam.\n35. Súd vychádzal z listinných dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto uznesení, a dospel k právnemu\nzáveru, že návrh povinnej na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, nakoľko povinná nepreukázala dôvod\nna zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, a v spojení so skutočnosťou,\nže súd ex offo nenašiel ani iný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku,\nv dôsledku čoho súd v celom rozsahu návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3\nExekučného poriadku zamietol, tak ako je uvedené v I. výroku tohto uznesenia.\n36. Podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, ak so zreteľom\nna jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho\nnezaujatosti. Svoj možný pomer k veci exekútor posudzuje sústavne a s odbornou starostlivosťou.\n37. Podľa § 33 ods. 2 Exekučného poriadku exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie vždy,\nak a) je spriaznenou osobou oprávneného alebo povinného, b) spriaznená osoba exekútora je\nspriaznenou osobou oprávneného alebo povinného, c) je veriteľom alebo dlžníkom povinného alebo\nosoby spriaznenej s povinným, d) s ním spriaznená osoba je veriteľom alebo dlžníkom povinného,\nalebo veriteľom, alebo dlžníkom osoby spriaznenej s povinným, e) v posledných troch rokoch osobne\nalebo svojím majetkom zabezpečil záväzky oprávneného alebo povinného, f) v posledných troch rokoch\ns ním spriaznená osoba zabezpečovala záväzky oprávneného alebo povinného, g) je s oprávneným\nalebo s povinným v súdnom alebo inom konaní, v ktorom sa má rozhodnúť ich spor, ktorý nevyplýva z\nexekučnej činnosti, h) poskytol oprávnenému alebo povinnému vklad alebo sa podieľal na jeho podnikaní\nalebo zisku, alebo má akékoľvek práva alebo povinnosti k cennému papieru, s ktorým sú spojené práva\nalebo povinnosti oprávneného alebo povinného, i) v posledných troch rokoch prijal od povinného alebo\noprávneného dar alebo inú výhodu alebo j) bol zamestnancom alebo zamestnávateľom oprávneného\nalebo povinného.\n38. Podľa § 33 ods. 5 Exekučného poriadku dôvodom na vylúčenie exekútora nie sú okolnosti, ktoré\nspočívajú v jeho postupe v exekučnom konaní alebo iných exekučných konaniach. Dôvodom vylúčenia\nexekútora nie je skutočnosť, že účastník konania podal sťažnosť na činnosť exekútora, podnet na\ndisciplinárne konanie alebo že sa účastník konania v súvislosti s výkonom funkcie exekútora dopustil\nproti exekútorovi urážlivého konania alebo konania, ktoré môže byť trestným činom. Dôvodom na\nvylúčenie exekútora nie je ani skutočnosť, že exekútor oprávnenému poskytol súčinnosť pri podávaní\nnávrhu na vykonanie exekúcie.\n39. Podľa § 33 ods. 7 Exekučného poriadku námietku zaujatosti exekútora môže účastník konania\nuplatniť u exekútora najneskôr do 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie alebo do\npiatich dní odo dňa, odkedy sa mohol dozvedieť o dôvode, pre ktorý je exekútor vylúčený. Námietka\nzaujatosti uplatnená účastníkom konania najneskôr do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí\nexekúcie má odkladný účinok.\n\n40. Podľa § 33 ods. 10 Exekučného poriadku na námietku zaujatosti podanú z dôvodov podľa odseku 5,\nna námietku zaujatosti, ktorá nebola podaná v lehote podľa odseku 7, alebo na námietku zaujatosti, ktorá\nneobsahuje náležitosti podľa odseku 8, súd neprihliada; súd o tom bezodkladne upovedomí exekútora,\nktorý informuje účastníka konania, ktorý námietku zaujatosti podal.\n41. Nezávislosť, nestrannosť súdneho exekútora sú jedným zo základných predpokladov vykonávania\nexekučnej činnosti. Súdny exekútor je, pokiaľ ide o vykonávanie exekučnej činnosti orgánom verejnej\nmoci a podieľa sa na realizácii súdnej ochrany (realizuje nútený výkon súdnych rozhodnutí) preto musí\nvo vzťahu k nemu existovať garancia nezávislosti a nestrannosti. Nestrannosť je daná nedostatkom\nvnútorného psychického vzťahu ku konkrétnej veci a tiež neexistenciou okolností, ktoré by mohli viesť\nk pochybnostiam o tom, že súdny exekútor takýto vzťah k veci nemá. Inštitút vylúčenia súdneho\nexekútora je jedným z prostriedkov zabezpečenia ústavnej požiadavky nestrannosti orgánov súdnej\nochrany a je ho možné aplikovať len za splnenia zákonom ustanovených predpokladov. Exekútor môže\nbyť vylúčený z exekučného konania na základe námietky zaujatosti uplatnenej účastníkom konania\nalebo na základe oznámenia samotného súdneho exekútora o skutočnostiach, pre ktoré by mohol byť\nvylúčený. Dôvodom vylúčenia môže byť čokoľvek, z čoho možno vyvodiť pochybnosť o nezaujatosti\nexekútora. Táto pochybnosť môže vyplývať z pomeru exekútora k veci, účastníkom alebo ich právnym\nzástupcom. Exekútor je povinný, len čo sa dozvie o okolnostiach, ktoré zakladajú dôvodné pochybnosti\no jeho nezaujatosti, resp. o okolnostiach, pre ktoré by mohol byť vylúčený, oznámiť ich súdu. Exekútor\nsám neposudzuje, či sú tu skutočne objektívne dané dôvody, ktoré zakladajú jeho vylúčenie, existenciu\ntýchto skutočností musí posúdiť a o vylúčení súdneho exekútora musí rozhodnúť exekučný súd.\n42. Za pomer súdneho exekútora k účastníkovi alebo k veci možno považovať skutočnosť, keď má\nsúdny exekútor osobný vzťah k účastníkovi alebo jeho právnemu zástupcovi, napríklad príbuzenský,\npriateľský, či iný vzťah, alebo ak by súdny exekútor sám mohol mať osobný záujem na vybavení veci.\nPredpokladom vylúčenia súdneho exekútora z vykonávania exekúcie je taký vzťah k veci, účastníkom\nalebo k ich zástupcom, ktorého intenzita by aj pri maximálne vynaloženej snahe súdneho exekútora\no nezaujatosť v exekučnom konaní jednoznačne ovplyvňovala jeho objektívny postoj k spravodlivému\nvykonávaniu exekúcie. Dôvody pre vylúčenie exekútora však nemôžu byť všeobecné, vylúčenie musí\nbyť podložené konkrétnymi skutočnosťami.\n43. Súd v exekučnom konaní posudzoval opodstatnenosť tvrdenej možnosti vzniku pochybnosti o\nnezaujatosti súdneho exekútora z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je súdny exekútor vylúčený z\nvykonávania exekúcie. Vychádzal pritom z ustanovenia § 33 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého\nsúdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom\nalebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti. Účelom citovaného ustanovenia je\nprispieť k nestrannému vykonávaniu exekúcie. Cieľu sledovanému uvedeným ustanovením zodpovedá\naj právna úprava skutočnosti, ktorá je z hľadiska vylúčenia súdneho exekútora považovaná za právne\nrelevantnú. Je ňou existencia určitého právne významného vzťahu súdneho exekútora, a to 1. k veci,\nv rámci ktorého vzťahu by mal súdny exekútor svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia\nexekúcie, alebo 2. k účastníkom konania, ktorých vzťah by bol založený na osobnom (pozitívnom alebo\nnegatívnom) pomere k nim, alebo 3. k zástupcom účastníkov konania, ktorý vzťah by bol založený\nna pomere vykazujúcom znaky vzťahu uvedeného pod bodom 2. Citované zákonné ustanovenie\npredpokladá taký vzťah vlastného záujmu súdneho exekútora na exekúcii alebo taký jeho osobný\nvzťah k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom, ktorý by pri všetkej možnej snahe o správnosť\nvykonávania exekúcie ovplyvnil jeho objektívny pohľad na vec a v konečnom dôsledku by mohol viesť\nk nezákonnému vykonávaniu exekúcie.\n44. Exekučný poriadok vo svojom ustanovení § 33 ods. 2 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva\ndôvody, pre ktoré súdny exekútor je vylúčený z exekúcie v každom prípade, a naopak v ustanovení § 33\nods. 5 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, ktoré nie súd dôvodom na vylúčenie súdneho\nexekútora z vykonávania exekúcie.\n45. V danom prípade povinná vzniesla námietku zaujatosti súdneho exekútora z dôvodu vyhrážok\nsúdneho exekútora o donucovaní povinného podľa textu súdneho exekútora obsiahnutom v doručených\nlistinách o začatí predmetnej exekúcie. Súdny exekútor vo svojom vyjadrení k tejto námietke poukázal\n\nna to, že namietané dôvody sa týkajú skutočností, ktoré sú obsahom poučenia každého vydaného\nupovedomenia o začatí exekúcie.\n46. Predmetná povinnou vznesená námietka zaujatosti súdneho exekútora nespadá do kategórie\nosobitných dôvodov vylúčenia exekútora podľa § 33 ods. 2 Exekučného poriadku, v prípade ktorých\nexekútor musí byť vylúčený z exekúcie v každom prípade, ale mohol by predstavovať len všeobecný\nnamietaný dôvod podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku. Avšak v prejednávanej veci je možné\nsúčasne konštatovať aj právny záver, že povinnou vznesená námietka zaujatosti sa týka procesného\npostupu súdneho exekútora v tomto exekučnom konaní v rámci koncipovania upovedomenia o začatí\nexekúcie, v čoho dôsledku podľa § 33 ods. 5 Exekučného poriadku táto námietka nie je dôvodom\nna vylúčenie súdneho exekútora, a preto sa na predmetnú námietku podľa § 33 ods. 10 Exekučného\nporiadku neprihliada ako na dôvod na vylúčenie súdneho exekútora. K uvedenému súd v exekučnom\nkonaní dodáva, že predmetné upovedomenie o začatí exekúcie obsahuje všetky obligatórne náležitosti\npodľa § 61a ods. 1, 2 Exekučného poriadku, ako aj určenia spôsobu výkonu exekúcie, vrátane\nosobitných poučení spojených s tým ktorým spôsobom výkonu exekúcie, zahŕňajúc aj všeobecný\nzákaz s nakladaním s majetkom povinnej a pod. Súd nevzhliadol povinnou namietaný nedostatok\nupovedomenia o začatí exekúcie. Zároveň je na tomto mieste vhodné dodať, že v priebehu exekúcie\nsúdny exekútor v rámci vlastnej rozhodovacej činnosti je oprávnený podľa § 43a a nasl. Exekučného\nporiadku okrem iného aplikovať aj donucovacie opatrenia za podmienok stanovených týmto predpisom\nza účelom vymoženia nároku deklarovaného exekučným titulom a trov exekúcie.\n47. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že v danom prípade nie je dôvod na\nvylúčenie súdneho exekútora z vykonávania exekúcie, a teda námietka zaujatosti uplatnená povinnou\nnie je dôvodná, a preto súd námietku povinnej o zaujatosti súdneho exekútora v celom rozsahu zamietol,\ntak ako je uvedené v II. výroku tohto uznesenia.\n48. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnej nárok na náhradu účelne\nvynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na\nvykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie\nv exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinnej na zastavenie exekúcie.\n49. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne\nvynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v\nsúvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.\n50. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného\nsporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,\nprostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.\n51. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilný sporový\nporiadok“) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n52. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,\nsúd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov\nkonania právo.\n53. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je\ndoplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania,\nuložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil, a ktoré by pri riadnom priebehu konania. Pri návrhu\nna zastavenie exekúcie je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a\npokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska mal úspech. Ustanovenie o náhrade trov konania,\nnie je obmedzené len na určité konania. Platí preto pre každé konanie.\n54. Oprávnený si neuplatnil od povinnej nárok na náhradu trov právneho zastúpenia, a preto súd nemal\npovinnosť rozhodnúť o tomto nároku.\n\n55. Povinná si uplatnila od oprávneného nárok na náhradu trov právneho zastúpenia (keď navrhla, aby\nsúd zaviazal na náhradu trov exekúcie, ktoré sa týkajú aj náhrady trov exekúcie oprávneného) súvislosti\ns podaním návrhu na zastavenie exekúcie bez jeho bližšieho konkretizovania.\n56. Súd v tomto bode poukazuje na § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého povinný má\nvoči oprávneným nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu\nsúd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý\nmožno oprávnenému pričítať. Súd po preskúmaní prvého v poradí návrhu na zastavenie exekúcie dospel\nk právnemu záveru, že v celom rozsahu nie je dôvodným podaním vo veci samej, v čoho dôsledku súd\nprvým výrokom tohto uznesenia zamietol predmetné podanie. Trovami povinného podľa § 199a ods. 2\nExekučného poriadku pre účely vedenia exekučného konania sú len výdavky za právne zastupovanie\nv exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie. V predmetnom exekučnom konaní\npovinná nebola v čase podania návrhu na zastavenia exekúcie zastúpená právnym zástupcom, v čoho\ndôsledku povinnej nemohol vzniknúť tento nárok. Na základe skutočnosti, že povinná nebola v čase\nrozhodovania o návrhu na zastavenie exekúcie ani len v čiastočnom rozsahu úspešná, v spojení so\nskutočnosťou, že povinnej nevznikli výdavky za právne zastupovanie v tomto konaní, súd povinnej ňou\nuplatnený nárok na náhradu trov exekučného konania od oprávneného v súvislosti s podanými návrhom\nna zastavenie exekúcie nepriznal, tak ako je uvedené v III. výroku tohto uznesenia.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na\nOkresnom súde Banská Bystrica.\nSťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.\nSťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.\nV sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,\nv akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho\nsa sťažovateľ domáha.\nV sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu\nmožné a účelné.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:dcf18ee2-bf32-4d5f-a8bc-29a8ab1d72a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.231.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 231/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 231/2022 z 22. 11. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-11-22", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.231.2022.1"}, {"guid": "ussr:94b90c3c-0daf-4c0e-9dbb-c493b987e3b1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.483.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 483/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 483/2023 z 24. 10. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-10-24", "citacie_n": 50, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.483.2023.1"}, {"guid": "ussr:248a2004-2b9d-4901-b370-3629af7c8df2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.106.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 106/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 106/2023 z 21. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-21", "citacie_n": 120, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.106.2023.1"}, {"guid": "ussr:95cf1ad8-bba5-44b3-9a27-b5be114b7f56", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.112.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 112/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 112/2022 z 16. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-16", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.112.2022.1"}, {"guid": "ussr:ff09941d-bf9d-4154-ad31-1034c317c682", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.149.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 149/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 149/2022 z 9. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-09", "citacie_n": 106, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.149.2022.1"}, {"guid": "ussr:214a522c-b262-4ffe-ae71-c6cde5a76121", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.394.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 394/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 394/2020 z 20. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-20", "citacie_n": 89, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.394.2020.1"}, {"guid": "ussr:1ba66b83-429f-4d6c-9662-6df2648f8a28", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.104.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 104/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 104/2019 z 5. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-05", "citacie_n": 1226, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.104.2019.1"}], "citovane_v": []}