Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Banská Bystrica 18C/37/2025 6125392000 09. 10. 2025 JUDr. Miroslava Hudecová ECLI:SK:OSBB:2025:6125392000.1
Uznesenie 8 18C/37/2025
Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci navrhovateľky: A. B. C., D. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. XX, XXX XX C. C., v konaní zast. JUDr. František Vavráč, advokát so sídlom Horná 51, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 51 157 187, proti odporcovi: B. B. C., D. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. XX, XXX XX C. C., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: 8
18C/37/2025
I. Súd návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a. II. Súd odporcovi nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľke nepriznáva. odôvodnenie: 6
18C/37/2025
1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 29. 09. 2025 domáha nariadenia neodkladného opatrenia k bytu č. 7-E na poschodí „7 mezanín“ vo vchode 20, obytná a neobytná budova so súp. č. XXXX, nachádzajúca sa v kat. území C. C., obec C. C., okres C. C., na LV č. XXXX pod B183 so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a k pozemku vo výške 15973/447578, a ku garáži „nebytový priestor č. 17“ nachádzajúcej sa na 2. poschodí vo vchode 24, obytná a neobytná budova so súp. č. XXXX, v kat. území C. C., obec C. C., okres C. C. na LV č. XXXX pod B195 so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a k pozemku vo výške 1320/447578, stavba postavená na pozemkoch KN-C parc. č. 378/2 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1 483 m2 a KN-C parc. č. 378/3 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1 329 m2 tak, že ukladá, aby odporca znášal striedavé užívanie s navrhovateľkou k bytu č. 7-E a garáže č. 17 (ďalej aj „nehnuteľnosti“) v dvojročnom
intervale, ktorý začína plynúť dňom právoplatnosti tohto neodkladného opatrenia v prospech prvého užívania navrhovateľkou tak, že do uplynutia tejto doby sa odporca zdržiava jeho užívania a uplynutím tejto doby prejde právo užívania znovu na jeho osobu, pričom tento stav striedavého užívania bude trvať do vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva dohodou alebo rozhodnutím súdu. Zároveň si navrhovateľka uplatnila právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila navrhovateľka tým, že dňom 15. 08. 2024, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 32P/18/2024-77 zo dňa 09. 04. 2024 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13CoP/123/2024 zo dňa 31. 07. 2024, zaniklo manželstvo navrhovateľky s odporcom rozvodom. Predmetom ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov sú aj nehnuteľnosti popísané v bode 1. tohto uznesenia, a to byt č. 7-E a garáž – nebytový priestor č. 17. Navrhovateľka osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu vyvodzuje z rozvodového rozsudku okresného súdu, podľa ktorého (bod 12.) z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v domácnosti vznikali konflikty v súvislosti s výchovou syna navrhovateľky z predchádzajúceho vzťahu, súd mal preukázaný aj druhý dôvod rozvratu, a to odlišné životné názory, hodnoty, morálnu úroveň, odchod navrhovateľky zo spoločnej domácnosti 01. 07. 2023, súd poukazoval na vyjadrenie navrhovateľky, že dôvodom jej odchodu zo spoločnej domácnosti bolo zaťahovanie maloletého do hádok manželov tak, aby bol ich svedkom, čo manžel navrhovateľky nepoprel, súd považoval nesúhlas manžela navrhovateľky s rozvodom manželstva za účelový, tento sa mal vyjadriť, že rozvod bude naťahovať kvôli vyporiadaniu BSM. Súd mal v rozsudku preukázaný objektívne kvalifikovaný rozvrat vzťahov medzi manželmi, pričom rozvod manželstva nebude vzhľadom na zaťahovanie maloletého do hádok svojich rodičov ani v rozpore s jeho záujmami. Navrhovateľka poukázala tiež na rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 31. 07. 2024, ktorý v bode 25. konštatoval, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že vzťahy medzi manželmi sú vážne a trvalo rozvrátené, keď manželia dlhšiu dobu nežijú v spoločnej domácnosti, nevedú spoločnú domácnosť, spoločne nehospodária a tiež, že navrhovateľka sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti 01. 07. 2023. 3. Navrhovateľka v návrhu tiež tvrdí a má za osvedčené, že jej ex-manžel pri snahe o užívanie predmetného bytu v prítomnosti jej matky a syna z prvého manželstva vyvolal konflikt a neoprávnene privolal policajnú hliadku, o čom je zvukový záznam na polícii z 19. 08. 2024, a to, že bezdôvodne privolal policajnú hliadku za účelom ich zastrašovania a od konajúceho policajta dostal poučenie, že navrhovateľka má právo využívať byt kedykoľvek a s kýmkoľvek, a ak má problém s jej spoločnosťou, má sa majetkovo vyporiadať. Zároveň jej ex-manžel odmietol striedavé užívanie parkovacieho miesta patriaceho do BSM. Ex-manžel navrhovateľky tak užíva predmetný byt a garáž odkedy opustila navrhovateľka spoločnú domácnosť 01. 07. 2023, teda viac ako dva roky, napriek jej snahe o striedavé užívanie týchto nehnuteľností. Navrhovateľka považuje za osvedčené, že spoločné užívanie pri danom stupni rozvratu a vzťahov nie je možné, má to negatívny dopad nielen na jej osobu, ale aj na ich spoločného syna. Spôsob ochrany jej práv k spoločnej veci nie je možný inak ako z časového posunu užívania bytu ňou, pri striedavom užívaní v dvojročných intervaloch do času, kým nedôjde k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov. 4. Na stretnutí dňa 29. 07. 2025 v kancelárii právneho zástupcu navrhovateľky predostrela navrhovateľka so svojím advokátom odporcovi predstavu o spôsobe vyporiadania predmetného bytu a garáže, ohľadom ktorých chceli dohodnúť do času uzavretia dohody o ich vyporiadaní, striedavé užívanie. Exmanžel navrhovateľky zostal na rokovaní pasívny, po dvoch týždňoch si telefonicky vyžiadal písomné zaslanie návrhov na vyporiadanie, na čo navrhovateľka so svojím advokátom listom zo dňa 19. 08. 2025 odpovedali, že sa chcú vyhnúť obsiahlej písomnej komunikácii, keď nevedia, aký je jeho postoj k veci. Zároveň odporcovi zopakovali dočasné riešenie užívania predmetného bytu s príslušenstvom. S odstupom času zaslal ex-manžel advokátovi navrhovateľky odpoveď na ich list, z ktorej nevyplýva jeho ochota k dohode o dočasnej úprave užívania bytu aj s príslušenstvom. Z tohto dôvodu podáva navrhovateľka tento návrh, aby sa veci začali aspoň sčasti riešiť, pretože očakáva, že bude musieť podať žalobu o vyporiadanie BSM, lebo ako navrhovateľka ex-manžela pozná, ten bude veci blokovať a predlžovať a zároveň výlučne užívať ich byt a garáž, ktoré sú predmetom tohto návrhu. Ako prvé navrhla navrhovateľka svoje užívanie bytu č. 7-E a garáže č. 17, a to aby odpadol dôvod zdržiavať proces vyporiadania, či už dohodou, alebo rozhodnutím súdu, a aby sa navrhovateľka dostala k úplnej aj majetkovej samostatnosti, keď k zániku manželstva už došlo, ale k vyporiadaniu BSM ešte nie a toto vyporiadanie je v nedohľadne vzhľadom na postoj ex-manžela.
5. K návrhu priložila navrhovateľka listinné dôkazy, a to čiastočné výpisy z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie C. C. zo dňa 24. 09. 2025 (č.l. 6, 7 súdneho spisu), čestné vyhlásenie zo dňa 25. 09. 2026 (č.l. 8 súdneho spisu), odpoveď na telefonickú požiadavku zo dňa 19. 08. 2025 (č.l. 9 súdneho spisu), podací lístok (č.l. 9, p.v. súdneho spisu), odpoveď na list zo dňa 19. 08.2025 (č. l. 10 súdneho spisu), rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 32P/18/2024-77 zo dňa 09. 04. 2024 s doložkou právoplatnosti (č.l. 12 súdneho spisu) a rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13CoP/123/2024 zo dňa 31. 07. 2024 s doložkou právoplatnosti (č.l. 17 súdneho spisu). 6. Podľa § 324 ods. 1 a 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) (1) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. (3) Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 7. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 8. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 9. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 10. Podľa § 146 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Z.z. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), (1) ak dôjde medzi manželmi k nezhode o právach a povinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva, rozhodne na návrh niektorého z nich súd. (2) Ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takého násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť užívacie právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva, prípadne ho z jeho užívania úplne vylúčiť. 11. Neodkladné opatrenie je inštitútom v civilnom procese, ktorého funkciou je zabrániť bezodkladnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania, v už začatom konaní, alebo po skončení konania vo veci samej nastať. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Podmienkou pre jeho nariadenie je hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, bez ktorej by bolo právo strany sporu (navrhovateľa) ohrozené alebo obavu z ohrozenia exekúcie. Vychádzajúc zo zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia je neodkladné opatrenie prípustné a opodstatnené vtedy, ak: a) sa tvrdia a osvedčia základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému má byť neodkladná ochrana poskytnutá, b) sa osvedčí hrozba bezprostrednej ujmy tomuto nároku, c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP). 12. Z dočasného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej, a pri ich zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup predpísaný pre dokazovanie. Splnenie predpokladov pre jeho nariadenie však nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa neodkladného opatrenia, ale je potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť, a to minimálne do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti tak, aby tieto tvrdenia umožnili súdu prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, a taktiež záver o potrebe úpravy pomerov. Ohrozenie nároku musí byť pritom konkrétne a reálne, a hroziť bezprostredne, keďže ide o výnimočné opatrenie, odôvodnené mimoriadnymi okolnosťami prípadu.
13. V súvislosti s predmetom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (striedavé užívanie vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov strán sporu) súd poukazuje na ustanovenie § 146 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa každý z manželov môže domáhať ochrany v prípade, keď došlo k nezhodám v rámci spoločného užívania veci, ktoré sa môžu týkať spôsobu a rozsahu užívania spoločnej veci, dispozícií s ňou, údržby, opráv alebo investícií spoločnej veci, vynakladania prostriedkov na udržiavanie a zachovanie spoločnej veci, spôsobu nakladania s vecou alebo iných práv a povinností vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva, ale aj vtedy, ak jeden z manželov svojvoľne bráni druhému v užívaní spoločnej veci, nehospodárne nakladá so spoločnou vecou alebo takúto vec užíva spôsobom, kedy na spoločnom majetku vzniká škoda. Spoločná vec môže byť rozhodnutím súdu ponechaná do spoločného užívania oboch manželov alebo do ich striedavého užívania. Právo domáhať sa podľa tohto ustanovenia ochrany svojich práv na súde priznáva súdna prax manželom aj po zániku ich bezpodielového spoluvlastníctva (analogicky podľa § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka) do času, kým nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozhodnutím súdu, dohodou manželov alebo uplatnením zákonnej domnienky podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Bývalý účastník bezpodielového spoluvlastníctva manželov však ani v tomto prípade nemôže úplne vylúčiť druhého účastníka z užívania veci, ktorá ešte nebola po zániku bezpodielového spoluvlastníctva vyporiadaná. Až do vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva treba na manželov aj naďalej hľadieť ako na rovnocenných vlastníkov spoločnej veci (Občiansky zákonník I, 2. vydanie, Beck-online, 2019, str. 1165-1167). 14. Osobitný dôvod obmedzenia užívacieho práva manžela k domu alebo bytu v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov upravuje ustanovenie § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom podmienkou aplikácie tohto ustanovenia je preukázanie nasledujúcich skutočností: 1. Bezpodielový spoluvlastnícky vzťah manželov k domu, resp. bytu 2. Spolužitie osôb, medzi ktorými dochádza k hrozbe domáceho násilia v dome alebo v byte. 3. Fyzické alebo psychické násilie voči druhému manželovi alebo blízkej osobe (§ 116 OZ), prípadne existencia hrozby takéhoto násilia. 4. Realizácia násilia, resp. jej hrozby vo vzťahu k manželovi alebo blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom byte, nachádzajúcom sa v bezpodielovom spoluvlastníctve. 5. Neznesiteľnosť ďalšieho spolužitia. Pokiaľ ktorákoľvek z uvedených podmienok nebude splnená, obmedzenie užívateľského práva manžela k spoločnému domu alebo bytu nebude opodstatnené. Neznesiteľnosť ďalšieho spolužitia musí mať pritom značnú intenzitu a spolužitie musí byť možné objektívne považovať za neznesiteľné. Násilné správanie manžela nemusí vykazovať znaky trestného činu, spravidla však musí ísť o konanie sústavné, dlhodobé alebo závažnej intenzity odôvodňujúcej zásah do vlastníckeho práva druhého manžela. Rovnako ustanovenie § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka možno pri použití analógie aplikovať aj v prípade existujúceho násilia alebo jeho hrozby v čase, keď bezpodielové spoluvlastníctvo síce zaniklo, ale ešte nedošlo k jeho vyporiadaniu, prípadne sa neuplatnila zákonná domnienka vyporiadania podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka (Občiansky zákonník I, 2. vydanie, Beck-online, 2019, str. 1167-1169). 15. V posudzovanej veci má súd predloženým rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica (sp. zn. 32P/18/2024 zo dňa 09. 04. 2024) v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Žiline (sp. zn. 13CoP/123/2024 zo dňa 31. 07. 2024) osvedčené, že manželstvo strán sporu zaniklo rozvodom ku dňu 15. 08. 2024 a o úprave výkonu rodičovských práv a povinností strán sporu na čas po rozvode k spoločnému maloletému synovi bola súdom schválená dohoda rodičov, v rámci ktorej bol maloletý zverený do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Predloženými čiastočnými výpismi z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie C. C., obec C. C., okres Banská Bystrica zo dňa 24. 09. 2025, vrátane ich aktuálneho znenia na webovej stránke Portál ESKN, má súd osvedčené, že predmetné nehnuteľnosti sú ku dňu tohto rozhodnutia v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov navrhovateľky a odporcu (byt č. 7-E od roku 2011 a garáž č. 17 od roku 2014), ktoré ako vyplýva z obsahu návrhu, ako aj predloženej vzájomnej komunikácie strán sporu (odpoveď na telefonickú požiadavku zo dňa 19. 08. 2025 a odpoveď na list zo dňa 19. 08.2025) nie je ešte vyporiadané, a súdu nie je zo svojej činnosti známe ani prebiehajúce súdne konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov medzi stranami sporu. 16. Súd má tiež, predloženou odpoveďou odporcu na telefonickú požiadavku zo dňa 19. 08. 2025, osvedčený návrh zo strany navrhovateľky odporcovi na striedavé užívanie bytu, a to do času, kým dôjde k uzavretiu dohody o vyporiadaní BSM alebo rozhodnutia súdu. Ako vyplýva z odpovede odporcu na list zo dňa 19. 08. 2025, adresovanej právnemu zástupcovi navrhovateľky, odporca predmetný
byt užíva a nemieni sa zo svojej nehnuteľnosti vysťahovať. V odpovedi uvádza, že navrhovateľka odišla z bytu dobrovoľne a tiež, že vždy mala a má právo sa naspäť nasťahovať a opätovne svoju nehnuteľnosť užívať. Navrhovateľka v návrhu tvrdí, že spoločné užívanie bytu pri danom stupni rozvratu a vzťahov nie je možné a preto navrhuje úpravu jeho striedavého užívania spolu s garážou. Úprava práv a povinností manželov (aj bývalých) vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva rozhodnutím súdu je obsiahnutá v ustanovení § 146 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v prípade spoločného bytu, či domu, obmedzenie, príp. vylúčenie druhého manžela z ich užívania za existencie násilného správania, príp. jeho hrozby zo strany druhého manžela, v ustanovení § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Za podmienok uvedených v § 324 a nasl. CSP možno vzťahy medzi manželmi súvisiacimi s užívaním spoločných vecí upraviť aj nariadením neodkladného opatrenia. 17. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 1 CSP je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, ktorá je spravidla opodstatnená vtedy, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody, či inej ujmy, čím dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práva a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že by sa mu viac neoplatilo uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu. Účelom neodkladného opatrenia je totiž urýchlená, okamžitá ochrana ohrozených alebo porušených práv zo strany súdu vytvorením stavu, v ktorom k porušovaniu alebo ohrozovaniu práv strany nebude dochádzať. Táto ochrana sa vyznačuje osvedčením naliehavosti, nutnej úpravy pomerov, ktorá neznesie odklad z dôvodu hrozby bezprostrednej a nenapraviteľnej, alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na právach v dôsledku konkrétnych úkonov zo strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. V danom prípade má súd za to, že navrhovaná úprava pomerov strán sporu, tak, ako bola zdôvodnená a osvedčená, nezakladá potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, t.j. súd nemá osvedčené zhoršenie právnej pozície navrhovateľky v takej miere, resp. hrozbu vzniku nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej právach, že by sa jej viac neoplatilo uchádzať o ochranu svojho vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v zmysle § 146 Občianskeho zákonníka v konaní vo veci samej. Navrhovateľke v prípade, že sa jej nepodarilo dosiahnuť dohodu o konkrétnom výkone práv a povinností k predmetnému bytu a garáži s odporcom, nič nebránilo, a ani nebráni v tom, aby sa obrátila na súd v tomto smere so žalobou. 18. Navrhovateľka odišla zo spoločnej domácnosti s odporcom v predmetnom byte dobrovoľne. V konaní žiadnym spôsobom neosvedčila, a ani netvrdila, že by príčinou jej odchodu zo spoločnej domácnosti s odporcom a tým prekážkou jej návratu do ich spoločného bytu bolo násilné správanie sa (fyzické alebo psychické) odporcu voči navrhovateľke alebo blízkej osobe, či hrozba takéhoto správania. V návrhu uvádzala, že spoločné užívanie pri danom stupni rozvratu a vzťahov nie je možné, má to negatívny dopad nielen na jej osobu ale aj na ich spoločného syna, v súvislosti s čím poukázala na odôvodnenie rozsudku okresného súdu o rozvode ich manželstva s odporcom (bod 12.), z ktorého konajúcemu súdu vyplynulo, že medzi manželmi došlo k rozvratu vzájomných vzťahov kvôli odlišným životným názorom, hodnotám a morálnej úrovni manželov, a tiež pre ich konflikty vznikajúce pri výchove syna navrhovateľky z predchádzajúceho vzťahu, navrhovateľka mala pritom zo spoločnej domácnosti odísť kvôli zaťahovaniu ich spoločného maloletého syna do vzájomných hádok. V návrhu navrhovateľka taktiež tvrdila, že odporca v snahe zastrašiť ju, jej matku a syna z prvého manželstva privolal policajnú hliadku, o čom je zvukový záznam na polícii, k čomu doložila svoje čestné vyhlásenie zo dňa 25. 09. 2025. Násilné správanie sa alebo hrozba násilného správania však musí dosahovať určitý stupeň intenzity, a musí byť osvedčená napr. správou polície o vykonanom zásahu, trestným oznámením, príp. lekárskymi správami, čestným vyhlásením tretej osoby (v pozícii svedka incidentu), písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou a pod. Predložené čestné vyhlásenie nie je ako čestné prehlásenie stranou sporu dostatočným pre osvedčenie vyššie uvedenej skutočnosti, hlavne z dôvodu, že v danom prípade bolo možné použiť iný dôkazný prostriedok, ako napr. policajnú správu alebo záznam. 19. Navrhovateľka ako uvádza v návrhu, býva už viac než dva roky mimo spoločnej domácnosti s odporcom, má zabezpečené bytové podmienky, rozvodovým súdom bolo na základe zistenia opatrovníka (bod 15. a 19. odôvodnenia rozsudku okresného súdu zo dňa 09. 04. 2024) konštatované vytvorenie vhodných bytových podmienok pre starostlivosť o ich spoločného syna u oboch rodičov, teda aj v domácnosti navrhovateľky. Súd zohľadnil v danom prípade aj časový aspekt, a to skutočnosť, že navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť dňa 01. 07. 2023 a komunikácia medzi navrhovateľkou a odporcom ohľadom vyporiadania spoločného majetku a spôsobu jeho užívania do tohto vyporiadania,
na základe ktorej podala navrhovateľka predmetný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prebehla až v lete tohto roku. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že nie je daná nutnosť okamžitého poskytnutia ochrany navrhovateľke navrhovaným spôsobom, a tým hodnoverne osvedčená existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu ako podmienka pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 1 CSP. 20. Okrem toho, neodkladné opatrenie má byť spôsobilé objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, a nemá zaťažovať povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. Dôležité je, aby zásah do práv a oprávnených záujmov subjektu, ktorému sa ukladá daná povinnosť, bol primeraný aj s ohľadom na možný vznik ujmy (R 17/1967). Ujma odporcu nesmie byť zrejme neprimeraná výhode, ktorá sa poskytuje nariadením neodkladného opatrenia navrhovateľovi. Sledujúc princíp proporcionality, vyhodnotil súd navrhované striedavé užívanie predmetného bytu s garážou stranami sporu v dvojročných intervaloch s tým, že navrhovateľka bude prvou v poradí, za neprimerané a to s ohľadom na jeho dĺžku a ohraničenie vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu, čím by právne účinky neodkladného opatrenia neboli proporcionálne vo vzťahu k zachovaniu rovnocenného vlastníckeho práva odporcu k týmto nehnuteľnostiam. 21. Z uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 328 ods. 1 CSP ako nedôvodný zamietol (I. výrok uznesenia). 22. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 23. Podľa § 262 ods. 1 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. 24. O trovách konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa jej úspechu vo veci. V konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bol z dôvodu zamietnutia návrhu úspešný odporca, a preto by mu súd mal priznať nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Súd však v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 544/2015 zo dňa 26. 10. 2016, v zmysle záverov ktorého, ak úspešnej strane sporu alebo strane, ktorá procesne nezavinila zastavenie konania, preukázateľne v konaní žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli, súd jej nárok na náhradu trov konania neprizná. Keďže protistrana v danom prípade ani nemala vedomosť o podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže takýto návrh sa jej doručuje len v prípade nariadenia neodkladného opatrenia (§ 331 ods. 1 CSP), trovy v takom konaní jej teda do rozhodnutia súdu nevznikli, a preto súd rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal (II. výrok uznesenia). Vzhľadom na uvedené súd samostatné uznesenie o výške náhrady trov konania už nevydá. Poučenie: 2
18C/37/2025
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písm. a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.