Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Banská Bystrica 7Ek/505/2025 6125239255 16. 07. 2025 Mgr. Danica Horská ECLI:SK:OSBB:2025:6125239255.2
Uznesenie Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného SPP - distribúcia, a.s., Plátennícka 19013/2, 82109 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35910739, zastúpeného: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., Michalská 14, 81103 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 47255706, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. XXX/XX, XXXXX D., o vymoženie: 251,15 Eur s prísl., vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Soňa Stodolová, sídlo exekútorského úradu: Kmeťkova 25, 94901 Nitra, IČO: 34039741, pod sp.zn. 157EX 196/25, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto rozhodol: I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a. II. Oprávnenému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania spojených s podaním návrhu na povinného na zastavenie exekúcie celkom vo výške: 31,52 Eur (vrátane DPH), ktoré budú v prospech oprávneného vymáhané na základe osobitného dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie po právoplatnosti tohto uznesenia. odôvodnenie: 1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným dňa 14.02.2025 domáhal od povinného vymoženia 251,15 Eur na základe exekučného titulu: 1. Rozsudok Okresného súdu Komárno, dátum vydania: 24.1.2020, spisová značka: 6Csp/66/2019, dátum nadobudnutia právoplatnosti: 10.3.2020, dátum nadobudnutia vykonateľnosti: 14.3.2020, 2. Uznesenie Okresného súdu Komárno, dátum vydania: 15.4.2020, spisová značka: 6Csp/66/2019, dátum nadobudnutia právoplatnosti: 16.5.2020, dátum nadobudnutia vykonateľnosti: 20.5.2020. 2. Súd poveril dňa 18.03.2025 vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Soňa Stodolová, Kmeťkova 25, 94901 Nitra, ktorý exekúciu vedie pod sp.zn. 157EX 196/25. 3. Povinný podal súdnemu exekútorovi návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 14.04.2025, s poukazom na Uznesenie Okresného súdu Nitra zo dňa 13.06.2020, č.k. 28OdK/164/2020, ktorým bol vyhlásený konkurz na majetok povinného a ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku. V zmysle § 166e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ZoKR), o oddlžení rozhodne súd v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo v uznesení o určení splátkového kalendára tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byt uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a) v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom. V uznesení súd uvedie znenia zákonných ustanovení, ktoré upravujú, o ktoré dlhy ide. V zmysle § 166e ods. 2 ZoKR, oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov. V zmysle § 167f ods. 2 ZoKR, ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byt uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá
oprávnenému. V zmysle § 61n ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak z osobitného predpisu vyplýva, že tu je dôvod na zastavenie exekúcie. Povinný preto navrhuje, aby exekútor v zmysle § 61n ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v spojení s § 167f ods. 2 ZoKR bez zbytočného odkladu vydal upovedomenie o zastavení exekúcie, ktorým zastaví predmetnú exekúciu (ďalej „návrh na zastavenie exekúcie“). 4. K návrhu na zastavenie exekúcie sa vyjadril oprávnený dvomi samostatnými podaniami zo dňa 15.04.2025, ktoré sú v zásade podobné. Jedno vyjadrenie je v rozsahu vyše 8 strán a druhé je v rozsahu 11. strán. So zastavením exekúcie oprávnený v oboch vyjadreniach nesúhlasí. Z podania povinného nijakým spôsobom nevyplýva, ktorý z dôvodov ustanovenia §61k ods. 1 Exekučného poriadku má byť dôvodom zastavenie tohto exekučného konania. Nie je však úlohou, ale ani možnosťou súdu súdneho exekútora a ani oprávneného, aby namiesto povinného určovali a určili to, ktorý z dôvodov v tomto ustanovení má byť dôvodom zastavenie tohto exekučného konania. V ďalšom oprávnený cituje znenie tohto ustanovenia v rozsahu písm. a) až d). Oprávnený má za to, že skutočnosť, že povinný sa subjektívne nestotožňuje s právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, neznamená že jeho tvrdenia bude preskúmavať exekučný súd. Exekučný súd nie je odvolacou inštanciou a nie je ani príslušný skúmať správnosť súdneho rozhodnutia vydaného v inom súdnom konaní z pohľadu hmotného práva a ani nijakým spôsobom nemôže zasahovať do práva priznaného v tomto rozhodnutí, či „ex ante“ poskytnúť ochranu povinnému v rozpore s výrokom právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia, t.j. v rozpore so zásadou res iudicata. Exekučný súd tak nie je oprávnený urobiť ani v takom prípade, ak by rozhodnutie vzniklo na podklade skutkových okolnosti, ktoré by sa exekučnému súdu javili inak, ak tieto okolnosti všeobecný súd v tzv. základnom konaní už posúdil v právoplatnom a vykonateľnom rozhodnutí. Exekučný titul totiž osvedčuje, že judikovaná pohľadávka v čase jeho vzniku existuje. Takto osvedčený právny stav nemôže byt' exekučným súdom v zásade prehodnotený. V prípade, ak bolo lustráciou v súdnych registroch zistené, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz a povinný bol oddlžený, je nevyhnutné pristúpiť k posudzovaniu, či predmetné vyhlásenie konkurzu na majetok povinného a jeho oddlženie, má alebo nemá vplyv na vedenie exekučného konania na vymoženie nároku oprávnenému. Inými slovami, v danom prípade je povinnosťou súdneho exekútora skúmať, či vymáhaná pohľadávka je alebo nie je oddlžením povinného nedotknutá podľa § 166c ZKR, ktoré oprávnený cituje. Tiež poukazuje na nález Ústavného súdu SR z 30. 6. 2020. sp. zn. I. ÚS 105/2020: „Pokiaľ sa okresný súd uspokojil s oznámením, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz a zastavil exekúciu bez toho, aby skúmal či existujú dôvody, ktoré by tomu bránili definujúc typ vymáhanej pohľadávky, nevychádzal zo stavu, ktorý mal objektívne zistiť, a svojím rozhodnutím tak odoprel sťažovateľke možnosť efektívne vykonať exekučným titulom priznané právo." Aj v Uznesení Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 22.5.2023. sp. zn. 32Ek/1816/2022 súd v obdobnom konaní posúdil nárok oprávneného ako nedotknuteľnú pohľadávku a podaný návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol (body 24., 25.,26). Tiež považuje za významné rozhodnutie Ústavného súdu I ÚS 87/93 zo dňa 23.9.1993: ..Obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď, čl. 2 ods. 1, ods.2, ods. 3 Civilného sporového poriadku. Vo vymedzení základných princípov v článku II. je formulovaný princíp právnej istoty ako stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitimne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Oprávnený sa vyjadruje všeobecne k postaveniu a k jeho úlohám, zabezpečuje distribúciu zemného plynu. Od spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel, a.s. tak boli „odčlenené“ samostatné spoločnosti: SPP – preprava, a.s. (pozn. v súčasnosti eustream, a.s.) a oprávnený (SPP – distribúcia, a.s.) a poukazuje na legislatívu podľa ustanovení zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o energetike). Poukazuje na znenie súdnych rozhodnutí týkajúcich sa posudzovania náhrady škody za neoprávnený odber plynu a zodpovednosť odberateľa plynu za odber meraný meradlom; Uznesenie NSSR 7Cdo/283/2020 z 30.11.2021, II ÚS 70/2019, rozhodnutie Krajského súdu v Trnave 24Co/140/2017, zo dňa 10.01.2018, rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 5Co/169/2015. S poukazom na vyššie uvedené, najmä vzhľadom k tomu, že oprávnený ako prevádzkovateľ distribučnej siete neuzatvára zmluvy o dodávke plynu, t.j. spotrebiteľské zmluvy s odberateľmi plynu - nakoľko tieto zmluvy uzatvára dodávateľ plynu, je zrejmé, že nárok oprávneného voči povinnému vyplývajúci z exekučného titulu nie je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy. Konkrétny skutkový stav oprávnený opisuje tak, že už v podanom návrhu na vykonanie exekúcie uviedol že k ukončeniu zmluvného vzťahu: ku dňu 5. 2. 2018 bol na meradle č. 1074137004116, POD: SKSPPDIS000225027986, slúžiacom na meranie spotreby zemného plynu dodávaného do miesta
spotreby povinného - na adrese B. XXX, XXX XX F. G., evidovaný stav 3961 m3. Do tohto stavu mal povinnému fakturovať spotrebu jeho dodávateľ. Odber po tomto termíne je považovaný za neoprávnený. Na uvedenom odbernom mieste povinného bol vykonaný pokus o prerušenie distribúcie zemného plynu. Povinný prístup k meradlu neumožnil a prerušenie dodávky vykonať neumožnil. Povinnému bol o pokuse o prerušenie dodávky zemného plynu pracovníkmi oprávneného, zanechaný odkaz. Pri kontrole tohto odberného miesta dňa 28. 2. 2018 bol na tom istom meradle zaznamenaný stav spotreby 4456 m3. Z porovnania uvedených hodnôt meradla č. 1074137004116, POD: SKSPPDIS000225027986 vyplýva, že došlo k neoprávnenému odberu zemného plynu v objeme 495 m3. Podľa § 82 ods. 1 písm. a) bod 2. zákona o energetike Neoprávneným odberom plynu je odber bez uzavretej zmluvy o dodávke alebo združenej dodávke plynu. Týmto neoprávneným odberom vznikla oprávnenému škoda, za ktorú zodpovedá povinný. Dôkazy: Vyúčtovanie škody za odber zemného plynu a výzva na úhradu dlžnej čiastky č. 9000282658, Výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu na meradle č. 1074137004116, POD: SKSPPDIS000225027986, Vyúčtovanie škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu, Zápis zo dňa 28.02.2018 - všetky predložené v podanom návrhu na vykonanie exekúcie. Na odbernom mieste povinného dochádzalo úmyselným konaním k odberu zemného plynu, v čase kedy bola dodávka zemného plyn do odberného miesta považovaná za prerušenú (účtovné prerušenie). V zmysle zákona o energetike sa jedná o neoprávnený odber. Týmto neoprávneným odberom vznikla oprávnenému škoda, za ktorú zodpovedá povinný. Povinný pritom mal, resp. mohol mať vedomosť, že na odbernom mieste došlo k prerušeniu dodávky zemného plynu. Oprávnený poukazuje aj na zistený stav v základom konaní, ktorý vyplýva z exekučného titulu, teda oprávnenému vznikla škoda. Nárok oprávneného vznikol titulom zodpovednosti za škodu spôsobenú úmyselným konaním povinného a teda aj s poukazom na §166c ods. 1 písm. d) zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii:...vzniknutá pohľadávka oprávneného voči povinnému je oddlžením nedotknutá, t.j. nedotknuteľná pohľadávka a povinný aj po vyhlásení konkurzu na jeho majetok je povinný uplatnený nárok oprávnenému uhradiť, obdobné vyplýva aj z Uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 75Ek/153/2023 z 24.05.2023, oprávnený uvádza množstvo vydaných uznesení Okresného súdu Banská Bystrica. Argumentácia povinného je bezpredmetná, účelová a ničím nepodložená. Povinný nepreukázal uhradenie predmetného nároku a ani nepreukazuje iné dôvody, ktoré by spôsobovali, že exekučný titul, resp. nárok priznaný v exekučnom titule nie je vymáhateľný. Oprávnený v závere oboch vyjadrení navrhuje, aby súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol a aby mu priznal náhradu trov konania, ako náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 49,90 Eur (pri hodnote veci 794,04 Eur, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej pomoci: 28,22 Eur / 2 + 14,84 Eur, režijný paušál + 23 % DPH). Úhradu trov právneho zastúpenia v súdnom konaní a úhradu trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní oprávnený žiada poukázať na účet právneho zástupcu oprávneného (ďalej „vyjadrenie oprávneného“). 5. Súdny exekútor postúpil súdu návrh na zastavenie exekúcie na rozhodnutie podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku. 6. Podľa § 61k ods. 1 Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu,(7l) pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov. 7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu. 9. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. 10. Podľa § 166 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“), každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou je oprávnený domáhať sa oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom podľa tejto časti zákona a to bez ohľadu na to, či má záväzky z podnikateľskej činnosti. 11. Podľa § 166a ods. 1 písm. a) ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“). 12. Podľa § 166c ods. 1 ZKR, oddlžením sú nedotknuté tieto pohľadávky: a) pohľadávka veriteľa - fyzickej osoby, ktorú nenadobudol postúpením, prevodom alebo prechodom s výnimkou dedenia, ak takáto pohľadávka nebola prihlásená v konkurze z dôvodu, že veriteľ nebol správcom písomne upovedomený, že bol vyhlásený konkurz; ustanovenie § 166b ods. 1 písm. a) a b) tým nie je dotknuté, b) pohľadávka z právnej pomoci poskytnutej dlžníkovi Centrom právnej pomoci v súvislosti s konaním o oddlžení, c) zabezpečená pohľadávka v rozsahu, v ktorom je krytá hodnotou predmetu zabezpečovacieho práva; ustanovenie § 166b ods. 1 písm. a) a b) tým nie je dotknuté, d) pohľadávka zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví alebo spôsobenú úmyselným konaním vrátane príslušenstva takejto pohľadávky, e) pohľadávka dieťaťa na výživné vrátane príslušenstva takejto pohľadávky, f) pracovnoprávne nároky zamestnancov dlžníka voči dlžníkovi, g) peňažný trest podľa Trestného zákona, h) nepeňažná pohľadávka. 13. Podľa § 166e ods. 1 prvej vety ZKR, o oddlžení rozhodne súd v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo v uznesení o určení splátkového kalendára tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a) v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom. 14. Podľa § 166e ods. 2 ZKR, oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov. 15. Podľa § 167a ods. 3 ZKR, vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. 16. Podľa § 167f ods. 1 ZKR, na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie 17. Podľa § 167f ods. 2 ZKR, ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému. 18. Podľa § 199 ods. 9 ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak, za deň doručenia súdneho rozhodnutia alebo inej písomnosti sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia alebo inej súdnej písomnosti v Obchodnom vestníku. Rovnako písomnosti, ktoré sa podľa tohto zákona zverejňujú v Obchodnom vestníku, sa považujú na účely tohto zákona za zverejnené nasledujúci deň po ich zverejnení v Obchodnom vestníku.
19. Exekučný súd k uvedenému právnemu a skutkovému stavu uvádza, že v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie musí byť riadne odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť, takýto návrh má odkladný účinok. Z doložených dokumentov súd vyvodil že návrh na zastavenie bol podaný včas, do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinnému; upovedomenie súdneho exekútora je zo dňa 03.04.2025, návrh na zastavenie bol podaný na poštu dňa 14.04.2025. 20. Súd poukazuje v prvom rade na skutočnosť, že v prípade, ak bolo lustráciou v súdnych registroch zistené, že na majetok dlžníka bol vyhlásený konkurz a povinný bol oddlžený, je nevyhnutné pristúpiť k posudzovaniu, či predmetné vyhlásenie konkurzu na majetok povinného a jeho oddlženie, má alebo nemá vplyv na vedenie exekučného konania na vymoženie pohľadávky oprávneného. Inými slovami povedané, v danom prípade je povinnosťou súdu skúmať, či vymáhaná pohľadávka je alebo nie je oddlžením povinného nedotknutá podľa ustanovenia § 166c ZKR. Na daný postup odkazuje aj ustálená súdna prax, v zmysle ktorej: „Pokiaľ sa okresný súd uspokojil s oznámením, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz a zastavil exekúciu bez toho, aby skúmal či existujú dôvody, ktoré by tomu bránili definujúc typ vymáhanej pohľadávky, nevychádzal zo stavu, ktorý mal objektívne zistiť, a svojím rozhodnutím tak odoprel sťažovateľke možnosť efektívne vykonať exekučným titulom priznané právo.“ (nález Ústavného súdu SR z 30. 6. 2020, sp. zn. I. ÚS 105/2020). 21. Súd mal za preukázané, že Uznesením Okresného súdu Nitra sp.zn. 28Odk/164/2020-18, zo dňa 08.06.2020, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 112/2020 dňa 12.06.2020 (nadobudlo vykonateľnosť dňa 13.06.2020), bol vyhlásený konkurz na majetok povinného. Povinný namieta ako jediný dôvod zastavenia exekúcie práve túto okolnosť. Jedným z účinkov oddlženia fyzických osôb je nemožnosť začatia exekučného konania, resp. zastavenie už prebiehajúceho exekučného konania na majetok dlžníka, za predpokladu, že vymáhaná pohľadávka vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom došlo k vyhláseniu konkurzu. Uvedené účinky sa však nevzťahujú absolútne na všetky pohľadávky, ktoré spĺňajú uvedené podmienky. Existuje kategória nárokov, ktoré napriek oddlženiu zostávajú veriteľom dlžníka zachované, pričom tieto nároky sú vymedzené v § 166c ZKR a ktoré zákon definuje ako „nedotknuté pohľadávky“. Spoločným znakom takýchto pohľadávok je skutočnosť, že veriteľ si ich môže ale aj nemusí uplatniť prihláškou do konkurzu a v prípade, že tak neurobí pohľadávka sa nestáva nevymáhateľnou, veriteľ tak svoj právny nárok nestráca a môže sa domáhať vymoženia svojej pohľadávky aj prostredníctvom exekúcie. Z uvedeného vyplýva, že ak ide o jednu z taxatívne určených pohľadávok, nemá prípadné vyhlásenie konkurzu a rozhodnutie o oddlžení vplyv na exekučné konanie. 22. Exekučný súd už z exekučného titulu – rozsudku, v štádiu skúmania predpokladov pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zistil okrem iných konštatovaní, napr. bod 6.: „....Žalobca následne uviedol, že od počiatku tvrdí, že na odbernom mieste žalovaného dochádzalo k neoprávnenému odberu zemného plynu v zmysle § 82 ods. 1 písm. f) zákona o energetike. Už v samotnom žalobnom návrhu poukázal na to, že „Pri kontrole odberného miesta dňa 28.2.2018 bol zistený odber zemného plynu potom, čo bola dodávka zemného plynu pre neplnenie finančných záväzkov odberateľa - žalovaného považovaná za prerušenú (účtovné prerušenie). Odber po tomto termíne je považovaný za neoprávnený. Predtým bol na meradle slúžiacom na meranie spotreby plynu dodávaného do miesta spotreby žalovaného zaznamenaný stav 3 961 m3. Pri kontrole dňa 28.2.2018 bol na tom istom meradle zaznamenaný stav spotreby plynu 4 456 m3.........Dňa 28.02.2018 žalobca vyslal pracovníkov na vykonanie kontroly odberného miesta plynomeru č. 1074137004116, POD: SK SPPDIS000225027986 za účelom „obnovenia dodávky zemného plynu“. Uvedenú skutočnosť preukazuje zápis zo dňa 28.02.2018, v ktorom je okrem iného uvedené, že stav počítadla plynomeru ku dňu 28.02.2018 bol 4.456 m3. Je teda zrejmé, že na odbernom mieste plynomeru č. 1074137004116, POD: SK SPPDIS000225027986 dochádzalo k neoprávnenému odberu zemného plynu v rozpore s § 82 odsek 1 písm. f ) zákona o energetike, čím vznikla žalobcovi škoda, ktorú žalobca vyčísli spolu na sumu 251,15 eura a ktorú vyfakturoval na sumu vo výške 251,15 eura, doklad č. 9000282658 zo dňa 07.03.2018, splatný dňa 21.3.2018....“. Podľa bodu 8. rozsudku: „Žalobca žalovanému podľa § 82 zákona č. 251/2012 Z. z. vyúčtoval škodu za odber zemného plynu vo výške 251,15 eura za odber zemného plynu za odobratého za obdobie 05.02.2018 do 28.02.2018. Škoda bola vypočítaná podľa § 50 ods. 11 vyhlášky č. 24/2013 Z. z. pre plynomer č. 1074137004116, kedy ku dňu prerušenia distribúcie plynu bol stav na meradle 3.961 m3, a ku dňu 28.02.2018 bol stav na meradle 4.456 m3, a teda došlo v tomto období
k odobratiu plynu v množstve 495 m3 a celková výška spôsobenej škody predstavovala sumu 251,15 eura.“ 23. Exekučný súd, vychádzajúc z vyššie uvedeného záveru samotného exekučného titulu, sa plne stotožnil s vyjadrením oprávneného v tom smere, že vezmúc do úvahy účinky vyhlásenia konkurzu na majetok povinného, predmetná pohľadávka oprávneného vznikla titulom spôsobenej škody oprávnenému úmyselným konaním povinného, a preto je podľa § 166c ods. 1 písm. d) ZKR, oddlžením nedotknutá pohľadávka, t.j. pohľadávka zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví alebo spôsobenú úmyselným konaním vrátane príslušenstva takejto pohľadávky, ktorú možno vymáhať exekúciou. 24. Súd konštatuje, že povinný svoje dôkazné bremeno v rámci návrhu na zastavenie exekúcie neuniesol. Povinný povinnosť uvedenú v exekučnom titule nesplnil, v konaní nebolo preukázané, že exekučný titul je v súčasnosti zmenený, či zrušený, čím sú dané základné predpoklady pre vymáhanie predmetného nároku. Povinný vo svojom podaní nepreukázal žiadne iné skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu. 25. Z uvedených dôvodov súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol (výrok I.) 26. Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu. 27. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. 28. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. 29. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie. 30. Podľa § 10 ods. 2 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej „Vyhláška“), ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu. 31. Podľa § 13a ods. 2 Vyhlášky, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu. 32. Podľa § 16 ods. 3 Vyhlášky, od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.
33. Podľa § 18 ods. 3 Vyhlášky, ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu.5a). 34. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilný sporový poriadok“) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 35. Oprávnený bol v rámci posúdenia návrhu povinného na zastavenie exekúcie v plnom rozsahu úspešný (100%), požadoval ako ďalšie trovy vzniknuté po začatí exekúcie - trovy právneho zastúpenia za podanie vyjadrenia k návrhu na zastavenie exekúcie vo výške 49,90 Eur pri hodnote veci 794,04 Eur (pozn. konkrétny výpočet neuviedol), základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej pomoci: 28,22 Eur / 2 + 14,84 Eur - režijný paušál + 23 % DPH. Takto vyčíslené trovy požadoval v oboch vyjadreniach zo dňa 15.04.2025. 36. Súd priznal oprávnenému podľa vyššie uvedených zákonných ustanovení trovy právneho zastúpenia, a to ako za jedno spoločné vyjadrenie k návrhu na zastavenie exekúcie z výpočtového základu: istina 251,15 Eur (bez príslušenstva) za jeden polovičný úkon právnej služby: 10,79 Eur + 1x RP (rok 2025): 14,84 Eur + DPH (23% zo sumy 25,63 Eur): 5,89 Eur, spolu za jeden polovičný úkon: 31,52 Eur; ktoré budú v prospech oprávneného vymáhané na základe osobitného dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie vydaného po právoplatnosti tohto uznesenia (výrok II. tohto uznesenia). 37. Povinný v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie úspešný nebol, nijaké trovy s týmto spojené nepožadoval, súd o týchto trovách nerozhodoval. 38. Nakoľko súd exekúciu nezastavil, o trovách exekúcie v rozsahu podľa § 61l Exekučného poriadku nerozhodoval. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné. Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.