Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24Co/140/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116202240 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2116202240.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., IČO: 35 910 739, so sídlom Mlynské nivy 44/b, Bratislava, zastúpený splnomocnencom: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 47 255 706, so sídlom Michalská 14, Bratislava, proti žalovanému: L. F., narodený X.X.XXXX, bytom B. XXX/XX, B., zastúpený advokátom: JUDr. Dalibor Pavelka, so sídlom Pribinova 46, Hlohovec, o zaplatenie 422,11 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 27C/32/2016-56 zo dňa 24.4.2017 proti výroku I., III., takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I. a III. p o t v r d z u j e. II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom označeným v záhlaví súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 422,11 eur spolu s 5,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 422,11 eur od 23.7.2016 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku., výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol, výrokom III. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 95,4 %. 2. Rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 489, § 420 ods. 1, § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. c) bod 3., 4., 5., 6., 9., 11., 12., 18., 19., 20., 22., § 3 písm. c) bod 4., 5., 9., 10., 11., 12., 14., § 47 ods. 1, § 71 ods. 2, § 76 ods. 1, 2, 7, 11, § 82 ods. 1 písm. d), 2, 3, 4 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku. 3. Súd prvej inštancie vecne argumentoval tým, že žalovaný mal v rozhodnom období (od 16.1.2014 do 13.3.2014) uzavretú zmluvu o dodávke zemného plynu s dodávateľom (SPP, a.s.), ktorému dodával plyn ako distribútor žalobca - žalobca so žalovaným nie je v priamom vzťahu, teda je zrejmé, že sa nemôže medzi stranami sporu jednať o spotrebiteľský vzťah. Pokiaľ žalovaný namietal aktívnu legitimáciu žalobcu, žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že žalobca nie je oprávneným na uplatnenie náhrady škody. Keď žalobca zistil chýbajúce zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, teda predmetné meradlo nemalo platné overenie, dodaný plyn nepatril zmluvnému dodávateľovi žalovaného. V konaní nebolo sporné, že žalovaný v rozhodnom období zemný plyn skutočne odoberal, dodaním plynu žalovanému ako konečnému odberateľovi vznikla škoda na strane žalobcu. Žalovaný síce preukázal, že ešte pred vznikom škody žalobcovi mu jeho dodávateľ vystavil faktúru za časť rozhodného obdobia do 18.2.2014 s nedoplatkom, avšak nepreukázal žiadnym spôsobom úhradu ani zálohových platieb a ani vyúčtovacej faktúry za nasledujúcu časť rozhodného obdobia. Pri kontrole meradla zamestnanci žalobcu zistili za prítomnosti žalovaného, že na meradle chýba zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii - plomba, čo je zrejmé aj z predloženej fotodokumentácie pracovníkmi pri kontrole, potvrdené žalovaným podpisom zápisu o vykonanej kontrole a tiež predloženým listinným dôkazom, a to znaleckým posudkom, v ktorom sa nachádza fotografia predmetného meradla, pričom znalec zadokumentoval stav meradla a len konštatoval chýbajúcu plombu. Žalovaný namietal, že žalobca nepreukázal bezvadné namontovanie meradla, t. j. s plombou. Sám však žiadnym spôsobom nepreukázal, že meradlo bolo namontované vadne už od počiatku a podľa názoru súdu prvej inštancie dôkazné bremeno tvrdenia vadnej montáže meradla zaťažuje žalovaného a nie žalobcu. Žalovaný namietal, že žalovaný nebol prítomný priamo pri zistení vady meradla, svoje tvrdenie opätovne nepreukázal, naopak z fotodokumentácie predloženej žalobcom je zrejmé, že žalovaný bol prítomný pri kontrole a pozeral sa v prítomnosti zamestnancov žalobcu na namontované meradlo, ktoré bolo odfotografované aj s chýbajúcou plombou. Súd prvej inštancie považoval za preukázané, že meradlo nemalo plombu, pričom zákon predpokladá, že v prípade akéhokoľvek porušenia zabezpečenia meradla ide o neoprávnený odber zemného plynu a zodpovednosť odberateľa plynu (žalovaného) za odber meraný meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, má charakter objektívnej zodpovednosti. Na vymáhanie takto vzniknutej škody potom neexistuje žiadny iný subjekt, ako práve žalobca. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu je porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že na strane žalovaného vznikla povinnosť nahradiť žalobcovi škodu, ktorá je určovaná v zmysle zák. č. 251/2012 Z. z., nakoľko v danom prípade sa jedná o škodu vzniknutú na základe objektívnej zodpovednosti. Nakoľko meradlo žalovaného je verejne dostupné a ide o prvý neoprávnený odberu plynu, žalobca si uplatnil výšku škody podľa § 82 ods. 4 zák. č. 251/2012 Z. z., teda ako cenu neoprávnene odobratého množstva plynu určeného pomocou typového diagramu dodávky, a to vo výške 422,11 eur. Žalovaný škodu nezaplatil ani len čiastočne, a preto súd prvej inštancie zaviazal žalovaného k náhrade škody v celom rozsahu. V časti uplatneného príslušenstva súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný má nárok na úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne z priznanej sumy od 23.7.2016 do zaplatenia z dôvodu, že žalobca nepreukázal doručenie výzvy a faktúry na zaplatenie istiny žalovanému. Žalovaný mohol prvýkrát plniť nasledujúci deň po doručení žaloby dňa 21.7.2016, teda 22.7.2016, a do omeškania sa dostal dňom 23.7.2016. Vo zvyšku uplatneného príslušenstva súd prvej inštancie žalobu zamietol. 4. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 95,40 %, keďže žalobca bol v konaní čiastočne úspešný v rozsahu 97,70 % a žalovaný v rozsahu 2,30 % (97,70 % - 2,30 %). 5. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku I., III. podal prostredníctvom svojho advokáta písomne odvolanie žalovaný z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku a podľa § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku. V odvolaní uviedol, že žalovaný v prvom rade namietal aktívnu legitimáciu žalobcu, ktorý je prevádzkovateľom distribučnej siete bez akéhokoľvek zmluvného vzťahu k žalovanému. Možno prisvedčiť úvahám súdu prvej inštancie o potenciálnej aktívnej legitimácii žalobcu v prípade tzv. neoprávneného odberu plynu, ktorá skutočnosť vyplýva z ustálenej rozhodovacej praxe. Podmienkou k prijatiu takéhoto záveru o aktívnej legitimácii žalobcu ako prevádzkovateľa distribučnej siete, ktorému mala vzniknúť škoda tzv. neoprávneným odberom je však tá skutočnosť, že škodca odoberal z distribučnej siete plyn vo vlastníctve prevádzkovateľa distribučnej siete (žalobcu) určený na vyvažovanie distribučnej siete, t. j. na eliminovanie rozdielov medzi množstvom plynu, ktorý vstúpil do distribučnej siete a množstvom plynu, ktorý bol z tejto odobratý a neodoberal tak plyn od svojho zmluvného dodávateľa. O aktívnej legitimácii žalobcu by totiž bolo možné uvažovať v prípade, že by zmluvný dodávateľ žalovaného, ktorému žalovaný riadne platil preddavkové zálohové platby, vystavil žalovanému vyúčtovaciu faktúru uvádzajúc spotrebu plynu 0 m2 a na tomto základe by žalovanému zaplatené preddavkové platby dodatočne vrátil. Žalovaný predložil preddavkovú faktúru vystavenú jeho zmluvným dodávateľom plynu, ktorú riadne uhradil a nemá žiadnu vedomosť o tom, že by mu jeho zmluvný partner refundoval platby prijaté za dodávku plynu v rozhodnom období, za ktoré si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nestotožnil s námietkou žalovaného v tom smere, že žalobca odôvodňuje svoj nárok titulom chýbajúcej plomby, avšak žiadnym spôsobom nepreukázal, že by na plynomeri bola plomba namontovaná už v čase jeho montáže, resp. že plynomer bol namontovaný na odberné miesto bez vád. Je elementárnou povinnosťou poškodeného, aby za účelom úspešného uplatňovania nároku na náhradu škody preukázal stav poškodenej veci pred a po vzniku škody. Nestačí výhradné konštatovanie súčasného poškodenia plynomera bez toho, aby žalobca osvedčil jeho bezvadný stav pred osadením, pretože bezvadnosť montáže plynomeru sa neprezumuje. Bez opory vo vykonanom dokazovaní je popis skutkového stavu v otázke odmontovania plynomera, z ktorého vychádzal súd prvej inštancie, ktorý skonštatoval, že žalovaný nepreukázal svoje tvrdenia o jeho neprítomnosti pri vykonanej kontrole meradla, pričom z fotografií predložených žalobcom má vyplývať práve opak. Žalovaný však trvá na tom, že zamestnancami žalobcu bol ohlásený až po odmontovaní plynomera a v prítomnosti zamestnancov žalobcu sa pozeral na odmontované meradlo. Žalobca na preukázanie neoprávneného odberu zemného plynu predložil jediný dôkazný prostriedok a to znalecký posudok, ktorý znalec vypracoval na zadanie žalobcu. Tento znalecký posudok, ktorý si žalobca nechal vyhotoviť na svoju objednávku pred začatím konania v predmetnej veci, má charakter súkromného znaleckého posudku podľa § 209 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neobsahuje však doložku podľa § 209 ods. 2 Civilného sporového poriadku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku. Preto tento dôkazný prostriedok nemožno hodnotiť rovnako ako znalecký posudok súdom ustanoveného znalca, ale len ako listinný dôkaz. Nejedná sa tak o dôkazný prostriedok objektívnej povahy, ktorý obzvlášť len konštatuje, že na kryte číselníku chýba plastová plomba. Zo znaleckého posudku však nevyplýva žiadny záver, kedy malo dôjsť k odstráneniu predmetnej plomby, ani to, že táto bola na meradle namontovaná v čase jeho osadenia na odberné miesto. Predmetný znalecký posudok je tak bez akejkoľvek právnej relevancie. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vôbec nezaoberal otázkou danosti predpokladov pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu, ktorej náhradu si žalobca voči nemu uplatňuje. Žalobca v konaní nepreukázal vznik škody, pričom ani prípadné preukázanie porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácií na meradle a preukázanie odberu plynu takýmto meradlom nepostačuje na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody, pretože žalobca je tiež povinný preukázať, že mu škoda skutočne aj vznikla. Žalovaný navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu sa zamietne. 6. Žalobca odvolací návrh nepodal. 7. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom svojho splnomocnenca. Vo vyjadrení uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje vo výroku za vecne správy, zákonný a spravodlivý. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie nepochybne vyplynulo, že na odbernom mieste spotreby zemného plynu žalovaného dochádzalo k neoprávnenému odberu zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii s tým, že žalovaný ani netvrdil, že by v období od 16.1.2014 do 13.3.2014 zemný plyn neodoberal. Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že žalobcovi svedčí aktívna vecná legitimácia, keďže na odbernom mieste žalovaného dochádzalo k odberu zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené (odstránené) zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Pokiaľ žalovaný opätovne poukazuje na skutočnosť, že v konaní predložil preddavkovú faktúru vystavenú jeho zmluvným dodávateľom plynu, tak žalovaný v konaní nepredložil úplnú faktúru. Súčasne žalovaný v priebehu celého konania neprodukoval dôkaz, z ktorého by bolo zrejmé, že za spotrebovaný zemný plyn zaplatil žalobcovi, resp. inému subjektu. Žalovaný ani neuvádza, že by mu bola jeho prípadná platba vrátená jeho dodávateľom zemného plynu. Tvrdenia žalovaného, že „žalovaný bol zamestnancami žalobcu ohlásený až po odmontovaní plynomera", považuje za nepravdivé. Uvedené preukazuje fotodokumentácia predložená na pojednávaní dňa 24.4.2017, z ktorej jednoznačne vyplýva opak. Súčasne žalovaný vlastnoručne podpísal Zápis zo dňa 10.6.2014 v ktorom je uvedené, že "plynomer zabalený do krabice - bude zaslaný na znalecké posúdenie", „pri výmene prítomný odberateľ" a „chýba overovacia/zabezpečovacia značka". Súd prvej inštancie správne poukázal na skutočnosť, že v prípade neoprávneného odberu zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, ide o objektívnu zodpovednosť žalovaného. Navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávnenou osobou - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal rozhodnutie v napadnutých výrokoch v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a webovej stránke odvolacieho súdu (§ 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 Civilného sporového poriadku.) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok je vo výrokoch I., III. vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku. 9. Už právoplatným výrokom II. preskúmavaného rozsudku (§ 367 ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku) súd prvej inštancie žalobu vo zvyšku zamietol. Vzhľadom na to, že žalobca proti preskúmavanému rozsudku v zamietajúcom výroku odvolanie nepodal, v tomto zamietajúcom výroku rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť. Predmetom odvolacieho prieskumu tak zostal napadnutý vyhovujúci výrok a výrok o náhrade trov konania rozsudku súdu prvej inštancie. 10. Podanou žalobou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť mu sumu 422,11 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 422,11 eur od 1.2.2016 do zaplatenia. 11. Súd prvej inštancie vychádzajúc z výsledkov dokazovania dospel k záveru, že v súdenom spore boli naplnené základné predpoklady zodpovednosti za škodu v zmysle ustanovenia § 82 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v dôsledku čoho je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi škodu za neoprávnený odber plynu vo výške určenej ako cena neoprávnene odobratého množstva plynu určeného pomocou typového diagramu dodávky v zmysle ustanovenia § 82 ods. 4 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon o energetike“). Žalovaný nesúhlasil s rozsudkom súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku, keď v odvolaní súdu prvej inštancie vytýkal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci, pričom namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu ohľadne bezvadnej montáže plynomera, akúkoľvek právnu relevanciu znaleckého posudku predloženého žalobcom a nepreukázanie vzniku škody žalobcom. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalovaného je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a či vec správne právne posúdil. 12. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné: 13. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie vyhodnotil otázku aktívnej legitimácie žalobcu neprávne, pričom žalovaný predložil preddavkovú faktúru vystavenú jeho zmluvným dodávateľom plynu, ktorú riadne uhradil. 14. Podľa ustálenej súdnej praxe pod pojmom aktívna vecná legitimácia sa rozumie také hmotnoprávne postavenie žalobcu, z ktorého mu z hmotného práva vyplýva uplatňovaný nárok uplatnený žalobou v sporovom konaní; skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán konania nenamieta. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vedie vždy k zamietnutiu jeho žaloby. 15. Súd prvej inštancie skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v prejednávanom spore a dospel k správnemu záveru, že žalobca je nositeľom nároku voči žalovanému, ktorý uplatnil žalobou. Žalobca je prevádzkovateľ distribučnej siete, a teda je vlastníkom potrubí, cez ktoré sa vedie zemný plyn. Uvedené potrubia predstavujú prepravnú sieť, cez ktorú sa prepravuje plyn, ktorý nakupujú dodávatelia zemného plynu, pričom za zemný plyn, ktorý je v sieti, zodpovedá prevádzkovateľ distribučnej siete. Na zabezpečenie riadneho fungovanie siete musí žalobca do siete plyn dodávať, tento predáva dodávateľom plynu, ktorí následne dodávajú plyn na základe zmlúv jednotlivým odberateľom plynu. Pre určenie množstva odobratého plynu sú určujúce údaje z meradla plynu, pričom platí, že ak zanikla platnosť overenia meradla, údaj o množstve odberateľom spotrebovaného plynu, ktorý vykazuje takto poškodené meradlo, nie je možné použiť v obchodnom styku. Množstvo odberateľom spotrebovaného plynu, ktoré vykazuje takéto meradlo, teda nemôže vyfakturovať odberateľovi jeho dodávateľ, pretože dodávatelia platia za distribúciu skutočne odobratého plynu ich odberateľmi v prípade, ak toto bolo zistené meradlom s platným overením. Ak meradlo nemá platné overenie, nejedná sa o plyn, ktorý patrí konkrétnemu dodávateľovi. Plyn patriaci žalobcovi sa zo siete odoberá v tých prípadoch, v ktorých konkrétny konečný odberateľ neodoberá plyn, ktorý patrí jeho zmluvnému dodávateľovi. Keďže plyn bol v rozhodnom období žalovanému skutočne dodávaný, čo nebolo v konaní sporné, je treba uzavrieť, že škoda vznikla práve žalobcovi. 16. Žalovaný mimo iného poukazoval na to, že v konaní predložil preddavkovú faktúru vystavenú jeho zmluvným dodávateľom, ktorú riadne uhradil a nemá vedomosť o tom, že by mu jeho zmluvný partner refundoval platby prijaté v rozhodnom období. V konaní nebolo sporným, že žalovaný mal v rozhodnom období uzatvorenú zmluvu o dodávke plynu so spoločnosťou Slovenský plynárenský priemysel, a.s.. V súčasnosti je pritom v Slovenskej republike jediným prevádzkovateľom distribučnej siete žalobca, pričom na trhu pôsobia viacerí dodávatelia zemného plynu, ktorí uzatvárajú zmluvy o dodávke plynu s jednotlivými odberateľmi. Na základe uzavretej zmluvy o dodávke plynu platí odberateľ za odobratý plyn dodávateľovi, s ktorým je v zmluvnom vzťahu. Dodávateľ pritom fakturuje odberateľom množstvo odobratého zemného plynu na základe údajov, ktoré mu oznamuje žalobca, ktorý je aj vlastníkom meracích zariadení, vykonáva ich montáž, kontrolu a údržbu. V prípade ak odberateľ neodoberá plyn od dodávateľa plynu, ako je to v prípade neoprávneného odberu zemného plynu, dochádza k odberu z distribučnej siete žalobcu a neoprávnený odber plynu sa prejaví u distribútora ako reálny úbytok majetku, ktorým je plyn. Práve preto je irelevantným, či žalovaný disponuje faktúrou vystavenou mu jeho dodávateľom z časti aj za rozhodné obdobie, a to zvlášť za situácie, že žalovaný nepredložil jediný dôkaz o tom, že by ním predloženú faktúru svojmu zmluvnému dodávateľovi zaplatil (napr. prevodný príkaz, poštový poukaz), ako správne konštatoval aj súd prvej inštancie v preskúmavanom rozsudku. V konaní tak nebolo žalovaným preukázané, že okrem žalobcu ako prevádzkovateľa distribučnej siete bola z titulu neoprávneného odberu plynu za rozhodné obdobie uplatňovaná náhrada škody aj inou oprávnenou osobou (Slovenský plynárenský priemysel, a.s.). Aktívna legitimácia žalobcu ako prevádzkovateľa distribučnej siete je potom daná v zmysle ustanovenia § 82 ods. 2 zákona o energetike, kde je žalobca uvedený ako jeden zo subjektov oprávnených uplatňovať si náhradu škody v prípade neoprávneného odberu. Námietka žalovaného o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu je nenáležitá. 17. Žalovaný v odvolaní tiež namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vyjadril záver, že dôkazné bremeno vadnej montáže plynomera zaťažuje samotného žalovaného, pričom je na žalobcovi, aby preukázal, že na plynomeri bola plomba namontovaná už v čase jeho montáže. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď konštatoval, že žalovaný bol prítomný pri vykonanej kontrole meradla. Namietal, že nemožno prísť k záveru, že žalovaného je potrebné posudzovať z hľadiska objektívnej zodpovednosti. 18. Názor súdu prvej inštancie, že zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov je založený na princípe objektívnej zodpovednosti je správny a je v súlade aj s rozhodnutím NS SR sp. zn. 6 Cdo 76/2010 zo dňa 3.10.2011 a s rozhodnutím NS SR sp. zn. 3 Cdo 99/2012 zo dňa 12.3.2015, ktoré síce posudzovali situáciu za platnosti zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov, avšak nelíšili sa v podstate od úpravy objektívnej zodpovednosti odberateľa v prípade, ak je zistený odber plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Z citovaných rozhodnutí vyplýva, že v právnej úprave je konkretizovaných niekoľko skutkových podstát, ktoré sú označované za neoprávnený odber plynu, pričom z hľadiska posúdenia druhu zodpovednosti odberateľa plynu za škodu spôsobenú dodávateľovi plynu neoprávneným odberom treba dôsledne rozlišovať, od ktorej skutkovej podstaty (z viacerých možných) neoprávneného odberu dodávateľ plynu odvíja uplatnený nárok na náhradu škody. Prichádza totiž do úvahy tak subjektívna zodpovednosť odberateľa plynu (napr. pri neoprávnenom odbere plynu spojenom s neoprávneným zásahom odberateľa do meradla), ako aj objektívna zodpovednosť, teda zodpovednosť bez zreteľa na zavinenie, ako je tomu pri neoprávnenom odbere plynu s meradlom, na ktorom bol porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. V prípade objektívnej zodpovednosti odberateľ zodpovedá už len za to, že odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, pričom porušenie tohto zabezpečenia mohol spôsobiť ktokoľvek. Pokiaľ súd prvej inštancie v preskúmavanej veci vyslovil záver o objektívnej zodpovednosti žalovaného, sú odvolacie námietky žalovaného o nutnosti preukázať bezvadnú montáž meradla a o neprítomnosti žalovaného pri kontrole meradla neopodstatnené. Pokiaľ teda žalovaný poukazoval na to, že nevykonal zásah do meradla, je táto skutočnosť pri úprave objektívnej zodpovednosti za škodu koncipovanú ustanovením § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike bezvýznamná. Žalovaný ako odberateľ by sa mohol zodpovednosti za neoprávnený odber totiž zbaviť iba vtedy, ak by tvrdil a preukázal (čo sa nestalo), že poškodenie meradla spôsobila tretia osoba, prípadne k poškodeniu došlo mimo sféry jeho zodpovednosti (napr. k poškodeniu meradla došlo až po jeho odňatí zamestnancom dodávateľa). Rovnako tvrdenie žalovaného, že nebol prítomný pri kontrole meradla, nezbavuje žalovaného zodpovednosti za neoprávnený odber plynu, hoci jeho prítomnosť pri kontrole meradla v prejednávanej veci vyplýva z fotografií, z jeho podpisu na zápise o vykonanej kontrole odberného miesta, keďže zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva povinnosť žalobcu vykonať kontrolu odberného miesta za prítomnosti odberateľa. 19. Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že v prípade škody spôsobenej neoprávneným odberom, odberateľ zodpovedá za neporušenosť meracieho zariadenia bez ohľadu na zavinenie (je irelevantné, či neoprávnený odber zavinil). Táto legislatívna konštrukcia zvýhodňuje prevádzkovateľa, čo je odôvodnené predovšetkým ochranou proti neoprávneným odberom a verejným záujmom na celkovej stabilite rozvodovej sústavy. Súd prvej inštancie dostatočne jednoznačne a zreteľne zvýraznil v odôvodnení preskúmavaného rozsudku, že pre ustálenie zodpovednosti žalovaného ako odberateľa za škodu je významné, že nastala niektorá zo skutočností uvedených v ustanovení § 82 ods. 1, konkrétne pod písm. d), teda išlo o odber s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaný v odvolaní neopodstatnene namietal, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil zodpovednosť odberateľa (žalovaného) za neoprávnený odber plynu a s tým súvisiacu otázku povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti na strane žalobcu. 20. Žalovaný tiež v odvolaní namietal, že znalecký posudok predložený žalobcom na preukázanie neoprávneného odberu plynu neobsahuje doložku podľa § 209 ods. 2 Civilného sporového poriadku a nejedná sa tak o dôkazný prostriedok objektívnej povahy. Nepochybne súkromný znalecký posudok neopatrený doložkou v súlade s ustanovením § 209 ods. 2 Civilného sporového poriadku podlieha prísnejšiemu hodnoteniu, pokiaľ ide o jeho presvedčivosť, logickosť a správnosť odborných záverov a dokazovanie takýmto znaleckým posudkom je možné vykonať len ako dôkaz listinou. Z uvedeného listinného dôkazu však jednoznačne vyplýva, že v mieste určenom pre osadenie plastovej plomby krytu číselníka sa nenachádza žiadna plomba, pričom jeho súčasťou je aj fotografiu plynomeru s miestom určeného pre osadenie plomby. Niet teda pochybností o tom, že v kryte číselníka meradla sa nenachádza žiadna plomba, teda že plomba bola odstránená. Tieto závery v znaleckom posudku (posúdenom ako listinný dôkaz) sú podporené aj skutočnosťami uvedenými v zápise o vykonanej kontrole odberného miesta, kde je uvedené, že pri výmene plynomeru bol prítomný odberateľ (teda žalovaný), na plynomeri chýba overovacia/zabezpečovacia značka, ktorý zápis bez pochybností podpísal sám žalovaný a potvrdil tak skutočnosti v ňom uvádzané. Plynomer bol zbalený do krabice a následne zaslaný znalcovi na posúdenie, pričom krabicu so zbaleným plynomerom a po uzavretí prelepenú lepiacou páskou opäť podpísal sám žalovaný, ako vyplýva z predloženej fotografie. Porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii (odstránenie plomby z krytu číselníka) bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané listinnými dôkazmi, a to zápisom o vykonanej kontrole odberného miesta, fotografiami z miesta kontroly a v neposlednom rade aj znaleckým posudkom, ktorý nevykazuje žiadne vady, pre ktoré by ho nebolo možno považovať za hodnoverný dôkaz. Samotná skutočnosť, že v znaleckom posudku absentuje doložka v zmysle ustanovenia § 209 ods. 2 Civilného sporového poriadku, neopodstatňuje záver o nehodnovernosti znaleckého posudku ako listinného dôkazu. 21. Žalovaný ďalej namietal, že súd prvej inštancie sa nezaoberal danosťou predpokladov pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu a žalobca v konaní nepreukázal vznik škody. V tejto súvislosti je nutné dodať, že náhrada škody za neoprávnený odber plynu má špeciálnu právnu úpravu uvedenú v zákone č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý uvedený zákon upravuje neoprávnený odber plynu a nároky prevádzkovateľa distribučnej siete voči odberateľovi z neho vyplývajúce. Zodpovednostný vzťah vzniknutý z titulu neoprávneného odberu plynu je vzťahom občianskoprávnym medzi škodcom a poškodeným (prevádzkovateľ). V zmysle ustanovenia § 82 ods. 4 zákona o energetike, ak ide o prvý neoprávnený odber plynu odberateľa plynu v domácnosti meraný meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii podľa odseku 1 písm. d), výška škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa určí ako cena neoprávnene odobratého množstva plynu určeného pomocou typového diagramu dodávky. V súdenom spore bolo bezpochyby preukázané porušenie zabezpečenia na meradle proti neoprávnenej manipulácii, pričom následkom porušenia zabezpečenia meradla proti neoprávnenej manipulácii je nemožnosť vykonanie riadneho vyúčtovania plynu dodávateľom. Žalovaný napriek tvrdeniu, že za rozhodné obdobie si uplatňoval náhradu za dodávku plynu jeho dodávateľ, predložil len časť takejto faktúry, avšak nepredložil žiaden relevantný dôkaz o jej zaplatení, teda nepreukázal, že okrem žalobcu ako prevádzkovateľa distribučnej siete bola z titulu neoprávneného odberu za rozhodné obdobie uplatňovaná náhradu za dodaný plyn aj inou oprávnenou osobou. Odvolací súd nemal pochybnosti o tom, že v rozhodnom období bol plyn skutočne na odberné miesto žalovaného dodaný. Odber zemného plynu poškodeným meradlom je vždy neoprávneným odberom a neoprávnený odber predstavuje existenciu protiprávneho úkonu. V príčinnej súvislosti s neoprávneným odberom plynu vznikla žalobcovi škoda, ktorá škoda vznikla už len tým, že sa odoberal plyn poškodeným meradlom, teda, že došlo k neoprávnenému odberu plynu. Príčinná súvislosť v danom prípade existuje, keďže meradlo, ktoré bolo poškodené a ktorým sa realizoval neoprávnený odber plynu, bolo predmetom zmluvného vzťahu medzi žalovaným ako odberateľom a jeho dodávateľom (Slovenský plynárenský priemysel, a.s.), ktorý dodávateľ zasa odoberá plynu od žalobcu ako prevádzkovateľa a distribútora siete podľa distribučnej zmluvy. V zmysle zákona o energetike neoprávnený odber sa rovná škode, pričom výška škody sa určí v zmysle citovaného ustanovenia zákona o energetike podľa typového diagramu dodávky. V zmysle zákona o energetike boli splnené všetky zákonné predpoklady zodpovednosti za škodu, v dôsledku čoho súd prvej inštancie správne uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú pohľadávku vo výške 422,11 eur s príslušenstvom, ktorá bola určená v súlade s ustanovením § 82 ods. 4 zákona o energetike, keďže sa jednalo prvý neoprávnený odber plynu v domácnosti a meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste. Pokiaľ žalovaný vyjadril svoj nesúhlas s určenou výškou škody v zmysle typového diagramu, dôkazné bremeno v tomto ohľade ťažilo jeho ako škodcu. Bolo totiž na žalovanom, aby preukázal, že výška škody vypočítaná žalobcom podľa typového diagramu je neprimeraným zásahom do jeho majetkových práv. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu, pokiaľ súd prvej inštancie žalobe v časti vyhovel, rozhodol vo výroku vo veci samej vecne. 22. Žalovaný vo svojom odvolaní tak neuplatnil opodstatnene dôvod na odvolanie podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku. 23. Podstata odvolacieho dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku totiž spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom toho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli stranami prednesené, prípadne, že neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyplynuli z prednesov strán. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. 24. Žalovaný v odvolaní vychádza z odlišných skutkových záverov než súd prvej inštancie a robí z vykonaných dôkazov vlastné skutkové závery týkajúce sa jeho zodpovednosti za škodu, ktorá vznikla žalobcovi v dôsledku neoprávneného odberu plynu. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa považuje taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 191 Civilného sporového poriadku. Podľa citovaného ustanovenia hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, poprípade poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje ustanoveniam § 192 - § 194 Civilného sporového poriadku. 25. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku totiž možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu prvej inštancie v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi. 26. Žalovaný v podanom odvolaní namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku). V súvislosti s uvedenou námietkou treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Treba uviesť, že nesprávne právne posúdenie veci (omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav) je síce relevantným odvolacím dôvodom, ale v danom prípade táto námietka nie je opodstatnená, pretože súd prvej inštancie jasne a dostatočne vysvetlil právne dôvody, pre ktoré žalobe v časti vyhovel. Pokiaľ žalovaný zotrváva na právnych názoroch, ktoré sú odlišné (iné) od právneho posúdenia veci konajúcim súdom, polemika o nesprávnosti súdom prvej inštancie vyslovených právnych záverov pre nezohľadnenie právnej argumentácie strany sporu, sama o sebe nie je presvedčivou bázou pre tvrdenie o nelogickosti rozsudku súdu prvej inštancie. 27. Vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania žalobca v odvolaní uviedol, že podáva odvolanie i proti tomuto výroku, avšak neuviedol žiadne odvolacie dôvody. Nakoľko žalobca žiadnym relevantným spôsobom správnosť výroku o náhrade trov konania v rozsudku súdu prvej inštancie vychádzajúceho z tzv. zásady úspechu nespochybnil, nie je jeho odvolacia námietka opodstatnená. 28. Odvolací súd riadiac sa uvádzaným, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku I. a v napadnutom výroku III. o náhrade trov konania, podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku z dôvodu vecnej správnosti vo výroku potvrdil. 29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci. 30. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).