KAUZIS.SKTestovací provoz
UznesenieOkresný súd Banská Bystrica14. 10. 2025plný text

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 37Ek/2996/2024 z 14. 10. 2025

CitáciaUznesenie Okresného súdu Banská Bystrica z 14. októbra 2025, sp. zn. 37Ek/2996/2024, ECLI:SK:OSBB:2025:6124456550.2

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Okresný súd Banská Bystrica 37Ek/2996/2024 6124456550 14. 10. 2025 Mgr. Marian Nagy ECLI:SK:OSBB:2025:6124456550.2

Uznesenie Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31575951, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX , trvale bytom, B. XX, XXX XX, B., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ladislav Kováč, so sídlom exekútorského úradu Hviezdoslavovo námestie, Južná trieda č. 93, 040 01, Košice, pod sp. zn. XXXX X/XXXX o vymoženie 1 311,63 EUR s prísl., o návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 15.0.2025, takto rozhodol: I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a. II. Súd žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a.. odôvodnenie: 1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdu dňa 12.12.2024, domáhal od povinnému vymoženia 1 311,63 EUR s prísl., na základe exekučného titulu – Platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXXX/XXXX/XXXX zo dňa 25.07.2024 , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.08.2024 vykonateľnosť dňa 16.08.2024 (ďalej ako „exekučný titul“). 2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu vydal dňa 12.12.2024 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: JUDr. JUDr. Ladislav Kováč, so sídlom exekútorského úradu Hviezdoslavovo námestie, Južná trieda č. 93, XXX XX, C. (ďalej len ako „súdny exekútor“), ktorý vedie exekúciu, pod sp. zn. XXXX X/XXXX. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo doručené súdnemu exekútorovi dňa 22.12.2024. Doručením tohto poverenia sa začala exekúcia. 3. Súdny exekútor dňa 16.01.2025 doručil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s prílohami. Poverený súdny exekútor vydal dňa 08.01.2025 upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému doručené doručene dňa 09.01.2025. Následne dňa 15.01.2025 povinný podal návrh na zastavenie 4. exekúcie ktorý označil ako (žaloba o zastavenie exekúcie) ktorý bol doručený na exekútorský úrad dňa 16.01.2025. Súd v tomto bode konštatuje, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonnej 15-dňovej lehote odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. 5. Z obsahu podania povinného vyplýva, že podal žalobu o zastavenie exekúcie, resp. návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom namieta neprípustnosť exekúcie z dôvodu neprehľadnosti, nejasnosti a nepreukázanosti pohľadávky oprávneného. Uvádza, že exekučný titul je nespôsobilý na výkon, keďže nebol riadne preukázaný čo sa týka dôvodu aj výšky pohľadávky, pričom uvádza, že exekútor žiada trovy vo výške 1 660,17 EUR, ktoré povinný považuje za neodôvodnené.Povinný ďalej namietal neplatnosť exekučného titulu ako aj existenciu neprijateľných zmluvných podmienok podľa § 53 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a § 3 až § 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

Povinný taktiež uvádza, že súd pri vydaní exekučného titulu nevykonal dostatočné dokazovanie a neskúmal ex offo neprijateľné zmluvné podmienky, čím došlo k porušeniu smernice Rady 93/13/ EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.Na podporu svojich tvrdení odkazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. XXXX/XXX/XXXX, ako aj Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 174/02 a I. ÚS 55/11-19, ktoré ukladali všeobecným súdom povinnosť skúmať ex offo platnosť spotrebiteľských zmlúv a neprijateľných zmluvných podmienok.Povinný zároveň uvádza, že má záujem záväzok splniť formou mesačných splátok po 50 EUR, ak súd exekúciu nezastaví. Odvoláva sa na čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého má každý právo domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, pričom tvrdí, že postupom oprávneného a exekútora boli porušené jej ústavou zaručené práva na spravodlivý proces a ochranu spotrebiteľa. 6. Oprávnený k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol nasledovné cit „ V zmysle vyššie citovaného ustanovenia má oprávnený za to, že exekučný súd v rámci rozhodovania o zastavení exekúcie sa môže zaoberať iba skutočnosťami, ktoré nastali až po vydaní exekučného titulu. Nemôže sa zaoberať skutočnosťami, ktoré nastali pred vydaním exekučného titulu, ktorým je právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutie, preto sa relevancia namietaných skutočností skončila vydaním exekučného titulu. Akékoľvek skutočnosti, ktoré povinný nenamietal v základnom konaní, ktoré bolo právoplatne skončené, sú už v tomto štádiu konania právne neopodstatnené. V prípade, že povinný nesúhlasil s povinnosťou uloženou mu exekučným titulom, ktorým je platobný rozkaz sp. zn. XXXX/ XXXX/XXXX zo dňa 25.7.2024, mal možnosť podať voči nemu v zákonom stanovenej lehote odpor s vecným odôvodnením. Povinný odpor proti platobnému rozkazu podal až po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a teda oneskorene, preto súd odpor povinného právoplatne odmietol.Exekučné konanie je vedené na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu a nenastala žiadna skutočnosť odôvodňujúca jeho zánik, ani nebolo súdom zrušené, pričom ani povinný nepreukázal, že by doložka právoplatnosti a vykonateľnosti tohto rozhodnutia ani samotné rozhodnutie, boli zrušené a ani že by začalo konanie, predmetom ktorého by bolo uvedené. Je nesporné, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú v exekučnom titule nesplnil. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučných titulov, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučných titulov.“ Na konci svojho vyjadrenia oprávnený navrhuje, aby súd návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný zamietol. 7. Z obsahu predmetného podania povinnej osoby vyplýva, že povinný podal žalobu o zastavenie exekúcie, resp. návrh na zastavenie exekúcie, v ktorých namieta neprípustnosť exekúcie z dôvodu neprehľadnosti, nejasnosti a nepreukázanosti pohľadávky oprávneného. Uvádza, že exekučný titul je nespôsobilý na výkon, keďže nebol riadne preukázaný dôvod ani výška pohľadávky, pričom uvádza, že exekútor žiada aj trovy vo výške 1 660,17 EUR, ktoré povinná považuje za neodôvodnené. 8. Okresný súd Banská Bystrica uvádza, že exekučným titulom je platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXXX/XXXX/XXXX zo dňa 25.07.2024, 2024 vydaný právnej úpravy účinnej od 1. júla 2021 ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť z dôvodu oneskorene podaného odporu zo strany povinnej osoby právoplatnosť dňa 16.08.2024 vykonateľnosť dňa 16.08., ktorý . Povinný mal možnosť v upomínaciom konaní uplatniť svoje námietky voči nároku oprávneného, vrátane námietok neprijateľných zmluvných podmienok prostredníctvom poddania odporu, ktorú však nevyužil v zákonnom stanovenej lehote. 9. Okresný súd uvádza, že exekučné konanie je konaním vykonávacím, v ktorom súd musí vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože sa len vykonáva to, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté a nenahrádza súd, resp. iný orgán v základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané, a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určitej povinnosti voči označenému subjektu a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek na tomto rozhodnutí meniť. Inými slovami, exekučný súd nie je príslušný skúmať hmotno právnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu)vydaného v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali)sa do exekučného konania neprenášajú. To teda znamená, že povinnými vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (rozhodnutie

Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 20 Cdo 1940/2008). Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia. 10. Právoplatné súdne rozhodnutie tak musí exekučný súd rešpektovať. V tomto konaní je Exekučným titulom Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXXX/XXXX/XXXX zo dňa 25.07.2024 , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.08.2024 vykonateľnosť dňa 16.08.2024 vydaný vyšším súdnym úradníkom. Zároveň je potrebné uviesť, že exekučné konanie nie je opravným konaním a treťou inštanciou súdneho procesu. Exekučný súd nútene vykonáva exekučné tituly a o to zvlášť, ak sú to právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutia. Súd v predmetnej veci vzhľadom na námietku povinného s poukazom na § 299 CSP a vzhľadom na viazanosť názorom uvedeným v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PLz. ÚS 1/2022 zo dňa 15.06.2022, uvádza, že samotná skutočnosť, že platobný rozkaz vydal vyšší súdny úradník ipso facto ešte nespôsobuje neplatnosť exekučného titulu, ale môže byť dôvodom pre opätovné preskúmanie konkrétnych povinným namietaných neprijateľných zmluvných podmienok a ustanovení zmluvy. Nakoľko povinný vo svojom podaní nevzniesol žiadne konkrétne a určité námietky, ale len všeobecne namieta neplatnosť zmluvy, použitie nekalých obchodných praktík a existenciu neprijateľných zmluvných podmienok bez toho aby označil, ktoré konkrétne ustanovenia zmluvy považuje za neprijateľne alebo akým spôsobom mlai byť porušené jeho práva, súd sa týmito námietkami podrobne nezaoberal. Takto formulované námietky totiž neumožňujú vecný prieskum načo poukazuje a judikatúra Ústavného súdu 11. Hmotnoprávny prieskum PR (rozhodnutie sp. zn. III. ÚS 619/2023 zo dňa 23.11.2023) vydaného VSÚ; „Hoci možno súhlasiť s tým, že ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami je za určitých podmienok realizovateľná aj v exekúcii, hranica posúdenia neprijateľných zmluvných podmienok musí byť naviazaná na ich jasné vyjadrenie zo strany spotrebiteľa v jeho podaniach v exekučnom konaní. Ak v takomto konaní všeobecný súd dospeje k záveru, že okrem neprijateľnej podmienky, ktorá nemala vplyv na výšku v exekúcii proti spotrebiteľovi uplatneného nároku, žiadne iné neprijateľné podmienky neboli zistené, nemôže bez ďalšieho, teda bez jasného spochybnenia tohto záveru všeobecných súdov, dôjsť k porušeniu ústavných práv spotrebiteľa na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie či požiadavky vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa podľa čl. 38 charty. V konečnom dôsledku kvalita súdnej ochrany vždy nevyhnutné musí v istej miere zodpovedať tomu, v akej kvalite sa hoc aj spotrebiteľ takejto ochrany domáha. Obdobne záväzok vysokej ochrany spotrebiteľa neznamená, že táto ochrana sa má poskytnúť aj vtedy, ak spotrebiteľ svoje námietky či už voči neprijateľnej zmluvnej podmienke alebo vôbec voči svojej povinnosti plniť svoj záväzok celkom nekonkretizovane formuluje až v exekučnom konaní alebo dokonca až obdobne nesústredene v konaní o ústavnej sťažnosti. Opačný prístup by popieral subsidiaritu poskytovania súdnej ochrany v jej jednotlivých štádiách.“. 12. Každý, voči komu bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu, je povinný ho rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom obsiahnutom sa tak správať, pod hrozbou exekúcie tak ako o tom bol poučený, v exekučnom titule, i samotný povinný. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom povinný dobrovoľne nesplnil, má oprávnený právo, v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, toto plnenie vynútiť prostredníctvo súdneho exekútora, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Zákon síce chráni aj záujmy povinného, nesmie však zároveň ani zanedbávať záujmy oprávneného, pretože v jeho prospech už bola exekúcia nariadená a oprávnený má právo žiadať, aby v nej bolo pokračované a aby sa uspokojenie jeho nároku neodďaľovalo. 13. Povinný ďalej namieta, že súd v upomínacom konaní nevykonal dôkazy, neurčil, či sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, či je zmluva platná, či neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a či neboli použité nekalé obchodné praktiky. K uvedenému je potrebné uviesť, že v rámci upomínacieho konania boli tieto otázky preskúmané ex offo v súlade s § 7 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní, pričom súd pred vydaním platobného rozkazu preveruje, či zmluva, na ktorej sa nárok zakladá, má spotrebiteľský charakter, či neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a či nárok nie je v rozpore s právnymi predpismi o ochrane spotrebiteľa. 14. Podľa 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov § 7 (1)Ak sú splnené procesné podmienky vrátane poplatkovej povinnosti a nie sú dôvody na odmietnutie návrhu, súd vydá platobný rozkaz najneskôr do desiatich pracovných dní od splnenia týchto podmienok.

(2)V platobnom rozkaze súd žalovanému uloží, aby do 15 dní od jeho doručenia zaplatil žalobcovi uplatňovaný nárok a nahradil trovy konania, alebo aby v tej istej lehote podal odpor. 15. Z obsahu spisu vyplýva, že návrhu oprávneného na vydanie platobného rozkazu boli pripojené všetky potrebné listiny preukazujúce právny dôvod a výšku pohľadávky, ktoré súd v upomínacom konaní posúdil a na ich základe platobný rozkaz vydal. Súd preto v tomto štádiu konania neskúma opätovne otázky platnosti zmluvy, spotrebiteľského charakteru či existencie neprijateľných podmienok, keďže tieto boli už predmetom prieskumu v rámci rozhodovania o návrhu na vydanie platobného rozkazu. 16. Povinný v podaní taktiež všeobecne namieta neplatnosť právneho titulu a existenciu neprijateľných zmluvných podmienok podľa § 53 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a § 3 až § 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, avšak neuvádza žiadne konkrétne zmluvné ustanovenie, ktoré by bolo možné podrobiť súdnemu prieskumu, ani nepreukazuje, akým spôsobom mali byť jeho spotrebiteľské práva porušené. 17. V tejto súvislosti je relevantné rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 619/2023 zo dňa 23. 11. 2023 (vec XXXX/XXX/XXXX), podľa ktorého:„ Hoci možno súhlasiť s tým, že ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami je za určitých podmienok realizovateľná aj v exekúcii, hranica posúdenia neprijateľných zmluvných podmienok musí byť naviazaná na ich jasné vyjadrenie zo strany spotrebiteľa v jeho podaniach v exekučnom konaní. (...) V konečnom dôsledku kvalita súdnej ochrany vždy nevyhnutne musí v istej miere zodpovedať tomu, v akej kvalite sa hoc aj spotrebiteľ takejto ochrany domáha. “Ústavný súd zároveň zdôraznil, že právna ochrana v podobe prieskumu neprijateľných zmluvných podmienok v prvostupňovom rozhodnutí vyššieho súdneho úradníka bola poskytnutá aj napriek tomu, že sťažovateľ odpor proti platobnému rozkazu nepodal, čo znamená, že spotrebiteľovi bola poskytnutá osobitná právna ochrana v súlade s platnou právnou úpravou, avšak jej rozsah je limitovaný charakterom exekučného konania, ktoré zabezpečuje predovšetkým výkon právoplatného rozhodnutia. 18. Z uvedeného vyplýva, že v predmetnej veci, pokiaľ povinná osoba neuvádza konkrétne skutkové a právne dôvody, ktoré by odôvodňovali neprijateľnosť konkrétnych zmluvných podmienok alebo neplatnosť exekučného titulu, nemožno vyvodiť, že došlo k porušeniu jej ústavných práv na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy SR. Nakoľko právna ochrana spotrebiteľa už bola zabezpečená v upomínacom ktorého výsledkom bolo vydanie exekučného titulu ktorý nadobudol vykonateľnosť, exekučné konanie nemôže byť využité ako ďalšia revízna fáza právoplatne skončeného konania o nároku oprávneného. 19. Námietku povinného, že exekučný titul je nespôsobilý na výkon, súd považuje taktiež za nedôvodnú, keďže platobný rozkaz bol vydaný v súlade s platnou právnou úpravou, nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, a teda spĺňa všetky zákonné predpoklady na to, aby mohol byť exekučným titulom podľa § 41 zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok). Skutočnosť, že povinná podala odpor po uplynutí zákonnej lehoty, nemôže založiť dôvod na spochybnenie vykonateľnosti právoplatného rozhodnutia, ani na záver o jeho nespôsobilosti ako exekučného titulu. 20. Podľa § 41 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Exekučný poriadok“) (1)Exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. 21. (2)Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade iných vykonateľných rozhodnutí, schválených zmierov, platobných výmerov, výkazov nedoplatkov a dohôd, ktorých súdnu exekúciu pripúšťa zákon. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s exekúciou súhlasila. 22. K námietke výšky trov exekútora vo výške 1 660,17 eur Okresný súd uvádza, že z upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa ja 08.01.2025 jasne vyplýva, že vyčíslená suma nepredstavuje výlučne trovy exekútora, ale ide o celkovú vymáhanú sumu, ktorá zahŕňa istinu, príslušenstvo a trovy exekútora v prípade splnenia plnenia do 15 dní od doručenia upovedomenia od začatia exekúcie- Trovy

exekučného konania podľa § 61a ods. 1 písm. e) v nadväznosti na § 195 a násl. Exekučného poriadku podľa vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z. z. vyčíslujem nasledovne: Trovy exekútora - pri splnení povinnosti do 15 dní od prevzatia tohto upovedomenia: Odmena exekútora (§ 7 ods. 2.) 142,50 EUR 23 % DPH 32,78 EUR. Náhrada paušálnych výdavkov (§22) vrátane 23 % DPH 61,50 EUR Samotná výška trov teda predstavuje sumu 236,78 eur ) vrátane 23 % DPHZ tohto dôvodu súd považuje námietku povinného proti výške trov exekútora za irelevantnú, keďže namietaná suma nezodpovedá len samotnej výške trov exekútora, ale celkovej vymáhanej pohľadávke. 23. K námietke povinného ohľadom formulárovej zmluvy. Okresný súd uvádza, že samotná formulárová povaha zmluvy automaticky nespôsobuje jej neplatnosť, pokiaľ zmluvné podmienky boli povinnému, zrozumiteľne a riadne predložené. Povinný mal možnosť sa riadne s nimi oboznámiť a zmluvu dobrovoľne podpísal. Z predloženej zmluvnej dokumentácie navyše vyplýva, že povinný mal možnosť ovplyvniť jej obsah, a to napríklad výberom spôsobu riešenia prípadného sporu, kde si mohol zvoliť či bude spor riešený pred všeobecným súdom alebo rozhodcovským súdom. Takáto možnosť voľby svedčí o tom, že zmluva nemala povahu striktne jednostrannej formulárovej zmluvy, pri ktorej by povinný nemohol, žiadnym spôsobom zasiahnuť do jej obsahu. Súd preto považuje námietku povinného o formulárovosti zmluvy za nedôvodnú, keďže nebolo preukázané, že by povinný bol pri uzatváraní zmluvy v nerovnom postavení alebo, že by zmluva obsahoval nepriatelené zmluvné podmienky. 24. Podľa § 53 občianskeho zákonníka (1)Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré (4)a)má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, 25. Súd v neposlednom rade uvádza, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument uvedený v návrhu na zastavenie exekúcie, a preto sa súd nezaoberal všetkými tvrdeniami povinného uvedenými v návrhu na zastavenie exekúcie, ale iba tými ktoré považuje za rozhodujúce pre posudzovanie návrhu povinného na zastavenie exekúcie. 26. Nakoľko súd nemal zo strany povinného preukázané, že bola naplnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo možné prijať právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, jej návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. (výrok I.) 27. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. 28. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 29. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

30. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému. 31. Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu. 32. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. 33. Podľa § 199b Exekučného poriadku oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu. 34. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. 35. Podľa § 13a ods. 2 písm. c vyhlášky č. 655/2004 Zb. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý úkon ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu. 36. Nakoľko si žiadny z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie neuplatnil, súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal (II. výrok). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje