Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Banská Bystrica 59Ek/879/2024 6124284187 27. 03. 2025 Mgr. Marko Hudák ECLI:SK:OSBB:2025:6124284187.2
Uznesenie Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného PD Hlboká, s.r.o., so sídlom Hlboká 25, 949 01 Nitra, IČO 36 748 919, právne zastúpený JUDr. Lukáčová & partners, s. r. o., so sídlom Mostná 72, 949 01 Nitra, IČO 47 237 244, proti povinným 1./ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D., 2./ E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/X, XXX XX D., o vymoženie 37.122,59 eur s prísl., vedenom súdnym exekútorom JUDr. Natáliou Ďurákovou, Exekútorský úrad Topoľčany so sídlom Bernolákova 1546/32, 955 01 Topoľčany, pod sp. zn. 242EX 341/24, o návrhu povinného 2./ na zastavenie exekúcie zo dňa 05.06.2024 a o návrhu povinného 2./ na zastavenie exekúcie zo dňa 10.02.2025, takto rozhodol: I. Návrh povinného 2./ na zastavenie exekúcie zo dňa 05.06.2024 z a m i e t a. II. Návrh povinného 2./ na zastavenie exekúcie zo dňa 10.02.2025 z a m i e t a. III. Oprávnený m á n á r o k na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného 2./ na zastavenie exekúcie zo dňa 05.06.2024 vo výške 650,96 eur, o ktorom súd rozhodne vydaním dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie po právoplatnosti tohto uznesenia. IV. Oprávnený m á n á r o k na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného 2./ na zastavenie exekúcie zo dňa 10.02.2025 vo výške 325,48 eur, o ktorom súd rozhodne vydaním dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie po právoplatnosti tohto uznesenia. V. Povinný 2./ n e m á n á r o k na náhradu trov exekučného konania voči oprávnenému v súvislosti s návrhom povinného 2./ na zastavenie exekúcie zo dňa 05.06.2024 a v súvislosti s návrhom povinného 2./ na zastavenie exekúcie zo dňa 10.02.2025. odôvodnenie: 1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručenom súdu dňa 11.04.2024 domáhal od povinných vymoženia 37.122,59 eur s prísl. na podklade exekučného titulu – rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave sp. zn. II/2011-7824 zo dňa 10.07.2012. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že ide o opätovný návrh na vykonanie exekúcie podaný po zastavení starej exekúcie, keďže exekúcia vo veci hore uvedených účastníkov vedená súdnym exekútorom JUDr. Miroslav Šupa, Exekútorský úrad Nitra so sídlom Kmeťkova 30, 949 01 Nitra pod sp. zn. EX 698/2013 a Okresným súdom Nitra pod sp. zn. 19Er/539/2013 bola podľa zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK) zastavená. Exekučný súd dňa 02.05.2024 vydal poverenie na vykonanie exekúcie pod sp. zn. 59Ek/879/2024, ktorým poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie vo veci hore uvedených účastníkov. 2. Dňa 19.02.2025 súdny exekútor predložil súdu návrh povinného 2./ na zastavenie exekúcie. Po preskúmaní jednotlivých príloh exekučný súd zistil, že povinný 2./ doručil súdnemu exekútorovi dva
návrhy, a to návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 05.06.2024 a návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 10.02.2025. 3. Povinný 2./ v poradí prvom návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 05.06.2024 uviedol, že dňa 22.05.2024 prevzal upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. 342EX 341/24, ktoré bolo vydané na základe vykonateľného exekučného titulu – rozhodcovský rozsudok; č.k. II/2021-7824, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie dňa 10.07.2012 a ktorý sa stal právoplatným dňa 07.08.2012 a vykonateľným dňa 10.08.2012 a na základe poverenie na vykonanie exekúcie č. 6124284187 zo dňa 02.05.2024, ktoré vydal Okresný súd Banská Bystrica a ktoré od OS Banská Bystrica ku dňu podania návrhu nedostal. Ďalej uviedol, že exekúcie z roku 2011 v súlade so zákonom č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní spadá pod staré exekúcie, v ktorej uplynula rozhodná doba piatich rokov a ktoré sa zastavujú priamo nadobudnutím účinnosti ZoUNEK, t.j. dňom 1. januára 2020. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o najstaršiu exekúciu, ktorá trvá podľa § 3 k nadobudnutiu účinnosti ZoUNEK viac ako 5 rokov (trvá 9 rokov, ku dňu podania návrhu trvá 14 rokov) a v posledných 18-tich mesiacoch – v období od 01.06.2018 do 31.12.2019 nebol dosiahnutý výťažok spolu vo výške 15,- eur, a preto žiada o zastavenie exekúcie. 4. Oprávnený vo vyjadrení (datované dňom 14.03.2025) k návrhu povinného 2./ na zastavenie exekúcie zo dňa 05.06.2024 prostredníctvom právneho zástupcu s poukazom na ust. § 9 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. uviedol, že pôvodné exekučné konanie bolo vedené na exekútorskom úrade u súdneho exekútora JUDr. Miroslav Šupa so sídlom Kmeťkova 30, Nitra pod č.k. EX 698/2013. Toto exekučné konanie bolo zastavené dňa 11.04.2024 v zmysle ZoUNEK, na ktorý sa povinný v 2. rade odvoláva. Ďalej uviedol, že vzhľadom na zákonné ustanovenia podal opätovný návrh na vykonanie exekúcie. Exekučný súd vydal dňa 02.05.2024 nové poverenie na vykonanie exekúcie č. 6124284187 a to pre súdnu exekútorku JUDr. Natáliu Ďurákovú. Aktuálne exekučné konanie vedené pod č.k. 342EX 341/2024 je novým exekučným konaním, na ktoré sa ustanovenia ZoUNEK nevzťahujú, ako si mylne vysvetľuje povinný v 2. rade. Návrh povinného v 2. rade zo dňa 05.06.2024 je nezmyselný, nelogický ale najmä bezdôvodný. Oprávnený má za to, že zo strany povinného v 2. rade ide o pokus o zmarenie exekučného konania. Vychádzajúc z vyššie uvedených argumentov má jednoznačne za to, že neexistujú žiadne zákonné dôvody na to, aby exekučné konanie č. 342EX 341/24 bolo zastavené v zmysle ustanovení ZoUNEK. Oprávnený navrhuje, aby príslušný exekučný súd návrh povinného v 2. rade na zastavenie exekúcie zamietol ako nedôvodný v celom rozsahu a priznal mu nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 5. Povinný 2./ v poradí druhom návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 10.02.2025 prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným v 1. rade došlo dňa 27.07.2009 k uzatvoreniu zmluvy o kontokorentnom úvere č. 2500/09/121 (ďalej len ako „zmluva o úvere“). Dňa 27.07.2009 bola medzi právnym predchodcom oprávneného uzatvorená ručiteľská listina č. 2500/09/121-RL-01 s povinnou 2/. Poverením na vykonanie exekúcie vydaným Okresným súdom Nitra č. 5403*137737, ktoré bolo súdnemu exekútorovi JUDr. Miroslavovi Šupovi doručené dňa 02.07.2013 začala exekúcia vedená týmto súdnym exekútorom pod sp. zn. EX 698/2013-76. Dňa 22.02.2024 došlo k zastaveniu predmetnej exekúcie podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní. Následne dňa 02.05.2024 vydal Okresný súd Banská Bystrica poverenie na vykonanie exekúcie č. 6124284187 po opätovne podanom návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie. Dňa 02.05.2024 došlo k začatiu exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Natáliou Ďurákovou pod sp. zn. 342EX 341/2024. V tomto prípade však nie sú splnené procesné podmienky pre vedenie exekúcie, a to z nasledujúcich dôvodov. Citujúc ust. § 57 ods. 1 písm. g), § 57 ods. 2, § 58 ods. 2 Exekučného poriadku (pozn. súdu v znení účinnom do 31.03.2017) poukazuje na to, že podkladom v súčasnosti vedenej exekúcie po podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným je práve zastavená exekúcia (tzv. stará exekúcia). Už v rámci vydávania poverenia v rámci starej exekúcie a následne počas celej doby jej trvania došlo zo strany konajúceho súdu k pochybeniu, keď túto exekúciu nezastavil. Vzhľadom na to, že ide o opätovný návrh vychádzajúci z pôvodnej starej exekúcie, ktorá bola v zmysle nižšie uvedeného vedená nezákonne je potrebné aj túto exekúciu zastaviť. Z takto nezákonne vedenej starej exekúcie nie je možné viesť novú exekúciu a považovať ju za zákonnú. V nadväznosti na uvedené je preto logické aplikovať na prejednávaný prípad ustanovenia zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v zmysle ustanovení účinných v čase začatia starej exekúcie, ktorá je podkladom tejto exekúcie. Ďalej uviedol, že v rámci ručiteľského vzťahu bol v postavení fyzickej osoby spotrebiteľa. Síce ručil za záväzok,
ktorý bol obchodnoprávnej povahy, ale to by malo vplyv na obsah záväzku, pričom vtedy by mohol uplatniť len tie námietky, ktoré by mohol uplatniť dlžník (tzn. povinný 1/). V tejto súvislosti ale vystupoval vo vzťahu k ručiteľskej listine ako spotrebiteľ, v dôsledku čoho tak bolo vo vzťahu k nemu potrebné prihliadnuť na toto jeho postavenie a aplikovať príslušné ustanovenia o ochrane spotrebiteľa. V tejto súvislosti poukázal napríklad na právoplatné rozhodnutie súdu (rozsudok Okresného súdu Bardejov zo dňa 29.09.2023 vydaný pod sp. zn. 8Csp/72/2022) a dodal, že uvedené ale nebolo dodržané už ani v rámci vydávania poverenia na vykonanie exekúcie súdom v roku 2013, a ani v súčasnosti, v dôsledku čoho tak nie sú splnené procesné podmienky pre vedenie exekúcie. S poukazom na ust. § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, § 53 ods. 2, § 53 ods. 3, § 53 ods. 4 písm. r) a § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka povinný 2./ uviedol, že v rámci ručiteľskej listiny (konkrétne čl. IV bod 4) je obsiahnuté ustanovenie, ktoré určovalo, že všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú z tejto ručiteľskej listiny najmä z dôvodu neplnenia povinností a náhrady škody, budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní na Stálom rozhodcovskom súde Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave. (Uvedené vyplýva z Rozhodcovského rozsudku str. 2 ods. 2) Už v čase uzatvorenia ručiteľskej listiny platné a účinné znenie Občianského zákonníka vyslovovalo neprijateľnosť zmluvnej podmienky, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Napriek uvedenému exekučný súd v roku 2013 pri vydávaní poverenia na uvedené neprihliadol a vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Bolo súdnou notorietou, že tieto rozhodcovské doložky sú neprijateľné zmluvné podmienky a súdy zastavovali exekúcie práve z tohto dôvodu. Touto rozhodcovskou doložkou obsiahnutou v ručiteľskej dohode, na podklade ktorej mala byť založená právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie a rozhodnutie veci, došlo k jednoznačnému zhoršeniu postavenia spotrebiteľa nakoľko absenciou tejto doložky, by bol veriteľ povinný uplatniť svoj nárok súdnou cestou na miestne príslušnom súde v obvode podľa bydliska spotrebiteľa. Pre každého spotrebiteľa je pritom neporovnateľne výhodnejšie a hospodárnejšie zúčastniť sa súdneho konania vedeného na súde v obvode svojho bydliska než konania pred rozhodcovským súdom. Dohodou s takýmto znením si tak spotrebiteľ nepochybne zhoršil svoje postavenie. Bez nej by sa konanie uskutočnilo v mieste jeho bydliska na príslušnom okresnom súde a podľa príslušných ustanovení príslušných procesných predpisov upravujúcich civilný proces a s garanciou ústavných práv, ktorých znenie je pre spotrebiteľa omnoho priaznivejšie než vnútorný štatút rozhodcovského súdu, podľa ktorého prebiehalo rozhodcovské konanie – známe omnoho väčšou benevolenciou postavenou v prospech dodávateľa. 6. V ďalšej časti návrhu povinný 2./ uviedol, že o zjavnú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom ide aj z dôvodu, že oprávnený si priamo a autoritatívne prostredníctvom rozhodcovskej doložky určil pre prípad vzniku sporu príslušnosť rozhodcovského súdu. Táto rozhodcovská doložka tak predstavuje ukážkový príklad nevyváženosti a podstatne výhodnejšieho postavenia dodávateľa voči slabšej strane – spotrebiteľovi. S odkazom na početnú rozhodovaciu prax všeobecných súdov Slovenskej republiky, ktoré výkon exekúcie v rovnakých konaniach nepovolili (resp. zastavili), poukazuje na neprijateľnosť tejto podmienky, ktorá v tomto prípade nebola individuálne dojednaná. Podstatou rozhodcovského konania by malo byť prostredníctvom záväzkový vzťah doplniť a nie zaviazať spotrebiteľa podrobiť sa rozhodnutiu rozhodcovského súdu, ktorý si vybrala jeho protistrana. Spotrebiteľ okrem toho, že nemôže ovplyvniť výber rozhodcovského súdu, takisto nemôže pre svoju ochranu využiť inštitúty priznané mu ako slabšej strane zákonom. Po vydaní rozhodcovského rozsudku nemá prakticky žiadnu možnosť v rámci dvojinštančného konania žiadať o preskúmanie rozhodnutia. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 01.11.2011, vydané v konaní vedenom pod č. II.ÚS 2164/10, a uviedol, že nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť obsah ručiteľskej listiny a tá obsahovala rozhodcovskú doložku, v zmysle ktorej bolo výrazne zhoršené postavenie jeho ako spotrebiteľa. Dôrazne poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.02.2017, vydané pod sp. zn.: 21XECdo/8/2016-87, a to, že ak Najvyšší súd Slovenskej republiky uznal, že v prípade samostatnej rozhodcovskej zmluvy v spotrebiteľskom vzťahu ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, o to viac ako neprijateľnú zmluvnú podmienku treba posudzovať rozhodcovskú doložku o akú ide aj v prejednávanom prípade, v ktorej veriteľ spotrebiteľovi absolútne zabrániť uplatniť svoje práva pred všeobecnými súdmi. Vzhľadom na to, že predmetná rozhodcovská doložka spôsobuje značný až hrubý nepomer v právach medzi spotrebiteľom a dodávateľom, predstavuje v zmysle platnej právnej úpravy neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskom vzťahu, ktorá nebola individuálne dojednaná, a preto je neplatná. Na základe takéhoto neplatného právneho aktu zároveň nemohla byť daná právomoc rozhodcovského súdu na vydanie rozhodcovského rozhodnutia, na podklade ktorého prebieha aj toto predmetné exekučné konanie, a na podklade ktorého prebiehalo aj pôvodné exekučné konanie, ktoré je podkladom tohto exekučného konania, na základe čoho tak predmetný exekučný titul
nie je možné považovať za spôsobilý exekučný titul. V rámci rozhodovacej praxe súdov pri posudzovaní neplatnosti rozhodcovských doložiek poukázal na rozhodnutia (uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn.: 1CoE/309/2014 zo dňa 02.12.2014; uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. 2CoE/253/2014 zo dňa 03.12.2014; uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. 3CoE/137/2014 zo dňa 03.12.2014) a zároveň poukázal na to, že ručiteľská listina obsahovala aj ďalšie ustanovenia, ktoré je potrebné považovať za neprijateľné zmluvné podmienky. V zmysle ručiteľskej listiny sa mala výslovne vylúčiť aplikácia ustanovenia § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka, tzn. oprávnený sa mohol domáhať plnenia od povinného 2/ aj bez toho, aby prednostne vyzval povinného 1/ na plnenie a poskytol mu primeranú dobu na toto plnenie (uvedené vyplýva z rozhodcovského rozsudku str. 5 a 6). Uvedené ustanovenie ručiteľskej listiny prestavuje jednoznačné zhoršenie postavenia spotrebiteľa, voči ktorému si tak oprávnený mohol bez akéhokoľvek predošlého vyzvania povinného 1/ na plnenie uplatňovať uspokojenie nároku na plnenie. Toto ustanovenie ručiteľskej listiny povinný 2/ nemohol ovplyvniť a toto ustanovenie spôsobilo značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Aj toto ustanovenie ručiteľskej listiny je tak potrebné považovať za neplatné, a potom uplatnený nárok oprávneného za nezákonne vymáhaný v dôsledku nedodržania zákonom vyžadovaného postupu. S ohľadom na vyššie uvedené je preto potrebné prijať záver, že predmetná rozhodcovská doložka je ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatná, na základe čoho konajúci rozhodcovský súd nemal právomoc vec prejednať a rozhodnúť. Rozhodcovský rozsudok, ktorý bol vydaný na základe takejto rozhodcovskej doložky je tak nulitným aktom. Exekučný súd v rámci pôvodného exekučného konania neposúdil neprijateľnosť rozhodcovskej doložky v ručiteľskej listine a ustanovenie týkajúce sa vylúčenia aplikácie § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka voči povinnému 2/ v dôsledku čoho, tak vydal poverenie na vykonanie exekúcie, tento nedostatok nebol odstránený v celom období vedenia tzv. starej exekúcie, pričom tento nedostatok nebol odstránený ani v tomto exekučnom konaní. V tejto súvislosti povinný 2./ poukázal na to, že dňa 04.06.2024 podal návrh na zastavenie exekúcie, na ktorý mu však vo veci konajúci súdny exekútor len odpovedal a tento návrh nepredložil súdu, a to aj napriek tomu, že tento postup je vyžadovaný zákonom. Ak by sa aj nemala uplatniť vyššie uvedená argumentácia o aplikácií ustanovení Exekučného poriadku platných a účinných v čase začatia pôvodnej exekúcie je tento procesný postup v rozpore so súčasne platnými a účinnými ustanoveniami Exekučného poriadku a takýto návrh mal byť návrhom na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom. Takýmto spôsobom bolo povinnému 2/ odňaté hájiť svoje práva v lehote, ktorá má rozhodujúci význam z pohľadu jeho odkladného účinku. Vzhľadom na to, že exekučný súd už v pôvodnom exekučnom konaní neprihliadol na neprijateľné zmluvné podmienky obsiahnuté v ručiteľskej listine a vydal poverenie na vykonanie exekúcie, aj napriek nulitnosti exekučného titulu, vydaného na podklade neprijateľnej zmluvnej podmienky bola tzv. stará exekúcia vedená nezákonne. V zmysle uvedeného preto opätovným návrhom, ktorého podklad predstavuje práve tzv. stará exekúcia, nie je možné vyvodiť záver o zákonnosti vedenia tejto novej exekúcie, a to s ohľadom na vyššie uvedené. Vzhľadom na vyššie obsiahnutú argumentáciu je zrejmé, že pokračovanie vo výkone exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v rozpore s právnymi predpismi nemôže byť takýto exekučný titul spôsobilým, a preto je potrebné exekúciu voči povinnému 2/ na jeho podklade zastaviť. Na základe vyššie uvedeného povinný 2./ navrhuje, aby súd exekúciu zastavil a priznal mu nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 7. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinného 2./ na zastavenie exekúcie zo dňa 10.02.2025 prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že medzi právnym predchodcom oprávneného (OTP banka, a.s.) a povinným v 1. rade došlo dňa 27.07.2009 k uzavretiu zmluvy o kontokorentnom úvere č. 2500/09/121. Dňa 27.07.2009 bola uzatvorená medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným v 2. rade ručiteľská listina č. 2500/09/121-RL-01. Kontokorentný úver bol poskytnutý povinnému v 1. rade v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou (financovanie prevádzkových potrieb). Povinný v 1. rade mal miesto podnikania v D. D. C. XX, IČO: XX XXX XXX a bol zapísaný v živnostenskom registri Obvodného úradu Nitra, číslo živnostenského registra XXX-XXXX. Je nesporné (čo sám potvrdil aj povinný v 2. rade) že sa jedná o obchodnoprávny vzťah. Tento obchodnoprávny záväzkový vzťah bol následne zabezpečený (okrem iného zabezpečenia) aj ručiteľským vyhlásením povinného v 2. rade vo vyššie uvedenej ručiteľskej listine v zmysle ustanovenia § 546 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o ručiteľské vyhlásenie toto vyjadruje akcesorický vzťah k hlavnému záväzkovému vzťahu. Jeho právny režim sa spravuje režimom hlavného záväzku, ktorý je nepochybne a nesporne obchodnoprávnym vzťahom medzi dodávateľom - oprávneným a povinným v 1. rade ako odberateľom – podnikateľom. Aj z ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora (obdobný prípad vedený pod č.k. C-419/11) vyplýva, že fyzickú osobu, ktorá má úzke podnikateľské väzby alebo väzby spojené s povolaním vo vzťahu k spoločnosti (poznámka oprávneného: v tu prejednávanom prípade k živnostníkovi t.j. fyzickej osobe –
podnikateľovi), nemožno považovať za spotrebiteľa, ak prevezme ručenie na zabezpečenie záväzkov tejto spoločnosti (poznámka oprávneného: v tu prejednávanom prípade k živnostníkovi t.j. fyzickej osobe – podnikateľovi). Povinný v 2. rade sa v ručiteľskej listine (Článok 1 bod. 1) zaviazal uhradiť oprávnenému zabezpečenú pohľadávku, ak povinný v 1. rade svoj splatný záväzok nesplnil. Keďže k splneniu záväzku vyplývajúceho z úverovej zmluvy nedošlo, Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave vydal dňa 10.07.2012 rozhodcovský nespotrebiteľský rozsudok, v zmysle ktorého zaviazal povinného v 1. rade a povinného v 2. rade uhradiť sumu 38.816,- eur aj 33 centov s príslušenstvom. Rozhodcovský nespotrebiteľský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 07.08.2012 a vykonateľnosť dňa 10.08.2012, čím sa stal riadnym exekučným titulom, na podklade ktorého je vykonávané toto exekučné konanie. Vzhľadom na tú skutočnosť, že jednoznačne ide o obchodnoprávny záväzkový vzťah a s ním súvisiace exekučné konanie, je nutné konštatovať, že v tu prejednávanom prípade nie je možné aplikovať ustanovenia platné pre spotrebiteľské právo. Tvrdenie povinného v 2. rade o tom, že uvedená vec je spotrebiteľským sporom je nesprávne. Napokon citujúc ust. § 61k ods. 1 a 2 Exekučného poriadku oprávnený uviedol, že povinný v 2. rade podal návrh na zastavenie exekúcie zjavne po lehote (upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému v 2. rade doručené dňa 22.05.2024 a návrh na zastavenie podal až dňa 10.02.2025) t.j. po uplynutí lehoty uvedenej v ustanovení § 61k ods. 2 Exekučného poriadku a preto nie je možné priznať takémuto návrhu odkladný účinok. Taktiež je nutné opätovne zdôrazniť, že exekučné konanie je vedené na podklade právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku, ktorý nemá spotrebiteľský charakter, preto je vylúčené, aby exekučný súd vo vykonávacom konaní pristupoval k vecnému prieskumu toho rozhodnutia (exekučného titulu). Exekučný súd nemá oprávnenie preskúmavať právomoc rozhodcovského súdu, ktorý rozhodoval v nespotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Na preskúmavanie právomoci a iných otázok slúžia totiž inštitúty podľa zákona o rozhodcovskom konaní (námietka nedostatku právomoci a žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku). Uvedený právny názor vychádza z rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR, ktorý sa vyjadril vo svojich nálezoch: Nález IV. ÚS 282/2020 z 10. novembra 2020, Nález I. ÚS 265/2020 z 15. decembra 2020 a zároveň odkázal na svoju judikatúrnu líniu, ktorú začal Nález II. ÚS 300/2018 z 5. septembra 2018 a ďalšie nadväzujúce rozhodnutia (II. ÚS 395/2019, IV. ÚS 22/2020, II. ÚS 298/2020). Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je preukázané, že kontokorentný úver bol poskytnutý výlučne povinnému v 1. rade ako živnostníkovi (podnikateľovi) na identifikovaný podnikateľský účel (financovanie prevádzkových potrieb), za splatenie ktorého sa zaručil povinný v 2. rade. Z uvedeného dôvodu nemožno hovoriť o postavení povinného v 2. rade ako o postavení spotrebiteľa. V prejednávanej veci sa preto na povinného v 2. rade ani nevzťahovala ochrana spotrebiteľa a teda ani nie je potrebné exekučný titul podrobiť ex offo preskúmaniu z hľadiska toho, či obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Aj z ustálenej judikatúry súdov vyplýva, že v obchodnoprávnych vzťahoch sa predpokladá určitá úroveň vzdelania a právnej zdatnosti subjektov. Navyše povinný v 2. rade má dosiahnuté právnické vzdelanie, keďže ide o správcu konkurznej podstaty a jeho vedomostná úroveň a odborná zdatnosť bola dostatočná pri uzatváraní ručiteľskej listiny. Vzhľadom na vyššie uvedené exekučný súd nemal dôvod skúmať exekučný titul pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie postupom uvedeným v ustanovení § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku a preto správne, dňa 02.05.2024, vydal poverenie na vykonanie exekúcie č. 6124284187. Pri ďalších námietkach povinného v 2. rade (o rozhodcovskej zmluve, nárokoch priznaných v rozpore so zákonom a pod.) možno konštatovať, že ide o námietky vecného charakteru týkajúce sa veci samej, ktoré bolo možné uplatňovať primárne v rozhodcovskom konaní, prípadne v žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku, a nie v exekučnom konaní. Tieto námietky povinného v 2. rade sa tak bezpochyby javia ako účelové s úmyslom vyhnúť sa splateniu svojho viac ako 14 ročného záväzku. Vychádzajúc z vyššie uvedených argumentov oprávnený navrhuje, aby príslušný exekučný súd návrh povinného v 2. rade na zastavenie exekúcie zamietol ako nedôvodný v celom rozsahu a priznal mu nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 8. Podľa § 45 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekučným titulom na účely tohto zákona je aj vykonateľné rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní vrátane zmieru v ňom schváleného. 9. Podľa § 48 ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína na návrh.
10. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. 11. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov. 12. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 13. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť. 14. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu. 15. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému. 16. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“) ak oprávnený po zastavení starej exekúcie podľa tohto zákona podá opätovne návrh na vykonanie exekúcie, k návrhu na vykonanie exekúcie musí pripojiť exekučný titul, upovedomenie o zastavení starej exekúcie alebo uznesenie súdu, ktorým určil, že došlo k zastaveniu starej exekúcie podľa § 8 ods. 2, alebo ktorým súd zamietol námietky alebo ktorým sa námietky odmietli. 17. Podľa § 9 ods. 2 ZoUNEK pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii sa po ukončení exekučného konania podľa tohto zákona nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok; to platí rovnako, ak osobitný predpis umožňuje nariadiť výkon rozhodnutia do určitej doby. 18. Podľa § 10 ods. 1 ZoUNEK ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto zákona sa použije Exekučný poriadok, okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g). 19. Podľa § 195 Exekučného poriadku trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu. 20. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
21. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie. 22. Podľa § 199b Exekučného poriadku oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu. 23. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. 24. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavenie exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať. 25. Podľa § 199e Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie. 26. Exekučný poriadok umožňuje povinnému uplatniť procesnú obranu proti nedôvodnej, resp. neprípustnej exekúcii vo forme podania návrhu na zastavenie exekúcie, ktorého účelom je jej zastavenie z dôvodov, ktoré zákon ustanovuje taxatívnym spôsobom. Dôkazné bremeno, spočívajúce vo všeobecnej povinnosti každého účastníka konania preukázať bez akýchkoľvek pochybností pravdivosť svojich tvrdení, teda v predmetnom konaní existenciu takej skutočnosti, ktorej možno podľa ustanovení hmotného práva prisúdiť právne účinky spôsobujúce zánik oprávneným vymáhaného nároku, resp. iného dôvodu zastavenia exekúcie, zaťažuje v exekučnom konaní účastníka konania v procesnom postavení povinného. Povinný je teda v prípade podania návrhu na zastavenie exekúcie povinný svoje tvrdenia podporiť dôkazmi za účelom preukázania ich pravdivosti. 27. Je nesporné, že exekučné konanie sa v posudzovanej veci začalo v zmysle ust. § 50 ods. 1 Exekučného poriadku dňa 11.04.2024, kedy bol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie doručený súdu. Oprávnený sa v rámci tzv. starej exekúcie návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 30.04.2013 domáhal od povinných vymoženia pohľadávky 38.816,33 eur s prísl. na podklade exekučného titulu – rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave sp. zn. II/2011-7824 zo dňa 10.07.2012, ktorým bola žalovaným v 1. a 2. rade (povinný v 1. a 2. rade v tomto konaní) uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi (oprávnenému v tomto konaní) spoločne a nerozdielne dlžnú sumu vo výške 38.816,33 eur, úrok z omeškania vo výške 9,25 % p.a. z nesplatenej istiny úveru vo výške 34.273,20 eur od 01.06.2011 do zaplatenia a trovy rozhodcovského konania vo výške 1.428,- eur. Na základe predmetného návrhu na vykonanie exekúcie Okresný súd Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 19Er/539/2013 vydal poverenie na vykonanie exekúcie 5403*137737, ktoré bolo súdnemu exekútorovi JUDr. Miroslavovi Šupovi doručené dňa 02.07.2013. Súdny exekútor dňa 22.02.2024 vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnenie niektorých zákonov, a teda z dôvodu, že uplynula rozhodná doba. Oprávnený následne v zmysle ust. § 9 ods. 1 uvedeného zákona podal opätovný návrh na vykonanie exekúcie, ktorému exekučný súd vyhovel a dňa 02.05.2024 poveril súdneho exekútora JUDr. Natáliu Ďurákovú vykonaním exekúcie v tejto veci. 28. Pokiaľ ide o námietky povinného 2./ uvádzané v návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 05.06.2024 (podaný ako prvý v poradí) exekučný súd uvádza, že zákonodarca prijatím zákona č. 233/2019 Z. z. umožnil oprávnenému v prípade, ak exekúcia v rámci ktorej sa domáhal od povinného vymoženia svojej pohľadávky a k zastaveniu ktorej došlo v zmysle ust. § 2 ods. 1 ZoUNEK, podať opätovne návrh na vykonanie exekúcie a to za splnenia podmienok ustanovených v § 9 ods. 1 predmetného zákona. Inak povedané, aj keď v rámci „exekučnej amnestie“ došlo k zastaveniu niektorých exekučných konaní začatých pred 01.04.2017 ex lege, teda priamo zo zákona, pohľadávka oprávneného
nezanikla a jej vymoženia sa môže domáhať podaním opätovného návrhu na vykonanie exekúcie. Oprávnený v predmetnej veci podal opätovný návrh na vykonanie exekúcie dňa 11.04.2024, kedy bol exekučnému súdu doručený, pričom tento bol podaný v súlade s ust. § 9 ods. 1 ZoUNEK, keďže oprávnený predložením exekučného titulu, upovedomenia o zastavení starej exekúcie, ako aj oznámenia o ukončení exekučného konania splnil zákonom predpokladané podmienky pre začatie exekučného konania po zastavení starej exekúcie v zmysle tohto zákona. Keďže zastavením exekúcie pohľadávka oprávneného priznaná exekučným titulom nezanikla, nemôže byť preto sporné, že v čase podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie a teda v čase začatia exekučného konania existoval nárok oprávneného voči povinnému 2./ vyplývajúci z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia a keďže exekučný súd s poukazom na ust. § 10 ods. 1 ZoUNEK, v zmysle ktorého sa na postup podľa tohto zákona použije Exekučný poriadok, okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g), v konaní o návrhu na vykonanie exekúcie nezistil žiaden zo zákonných dôvodov, pre ktoré by musel návrh oprávneného podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku zamietnuť, poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Ak povinný 2./ v návrhu na zastavenie exekúcie uvádza, že poverenie na vykonanie exekúcie mu nebolo doručené, exekučný súd poukazuje na skutočnosť, že exekučné konanie sa začína doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdu a v prípade, ak súd nezistí existenciu dôvodov vedúcich k odmietnutiu, resp. zamietnutiu návrhu, vo veci vydá poverenie na vykonanie exekúcie, ktoré sa doručí len súdnemu exekútorovi (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku). Súd zároveň o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie upovedomí oprávneného, ktorý návrh na vykonanie exekúcie podal (§ 53 ods. 1 Exekučného poriadku). Z uvedeného je teda zrejmé, že poverenie na vykonanie exekúcie sa povinnému ako účastníkovi konania nedoručuje. Okamihom doručenia poverenia súdnemu exekútorovi sa začína exekúcia a súdny exekútor má povinnosť zabezpečiť jej vykonanie, a teda uskutočniť nútené vymoženie nároku oprávneného. Povinný sa o exekúcii tak dozvedá až doručením upovedomenia o začatí exekúcie zo strany súdneho exekútora, a preto námietka povinného 2./ o nedoručení poverenia je rovnako bez právneho významu v súvislosti s posudzovaním dôvodnosti jeho návrhu na zastavenie exekúcie. 29. Exekučný súd k návrhu povinného 2./ na zastavenie exekúcie zo dňa 10.02.2025, ktorý podal ako druhý v poradí uvádza, že v zmysle platnej a účinnej právnej úpravy sa v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie uplatňuje koncentrácia konania. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že koncentrácia konania ako jedna zo základných zásad kladie požiadavku na povinného v tom smere, že dôvody zastavenia exekúcie je povinný uplatniť včas. Exekučný poriadok pripúšťa podanie viacerých návrhov na zastavenie exekúcie v priebehu jedného exekučného konania podaných povinným za predpokladu včasného uplatnenia skutočností odôvodňujúcich zastavenie exekúcie, čo znamená, že ak je návrh na zastavenie exekúcie podaný v lehote 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, povinný má povinnosť uplatniť všetky skutočnosti, ktoré sú mu známe a ktoré nastali ku dňu podania návrhu. Ak návrh na zastavenie exekúcie povinný podá po tom, čo uplynie vyššie uvedená lehota 15 dní, môže v návrhu uviesť len tie skutočnosti, ktoré nastali až po uplynutí tejto zákonnej lehoty, a to bez ohľadu na to, či ide o návrh na zastavenie exekúcie podaný ako prvý alebo druhý v poradí. Následne sa koncentrácia konania za situácie, ak povinný podá druhý a následne ďalšie návrhy na zastavenie exekúcie prejavuje tak, že v neskoršie podanom návrhu možno uplatniť iba tie skutočnosti, ktoré nastali odo dňa podania predchádzajúceho návrhu s výnimkou tých, ktoré nemohol uplatniť bez vlastnej viny skôr. 30. Povinný 2./ v návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý podal ako druhý v poradí, ako dôvod zastavenia exekúcie uvádza, že bolo potrebné prihliadnuť na to, že vo vzťahu k ručiteľskej listine vystupoval ako spotrebiteľ v dôsledku čoho tak bolo potrebné prihliadnuť na toto jeho postavenie a v danej veci aplikovať ustanovenia o ochrane spotrebiteľa. Ďalej poukázal na neplatnosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v ručiteľskej dohode z dôvodu, že požaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní a spôsobuje značný až hrubý nepomer v právach medzi spotrebiteľom a dodávateľom, pričom na základe takéhoto neplatného právneho aktu zároveň nemohla byť daná právomoc rozhodcovského súdu na vydanie rozhodcovského rozhodnutia, a preto predmetný exekučný titul nie je možné považovať za spôsobilý exekučný titul, ale nulitný akt. K uvedeným námietkam exekučný súd uvádza, že ich nemožno považovať za skutočnosti nové, ktoré povinný 2./ bez vlastnej viny nemohol uplatniť už v predchádzajúcom návrhu na zastavenie exekúcie. Je preto potrebné konštatovať, že bolo povinnosťou povinného 2./ vyššie uvedené skutočnosti namietať už v predchádzajúcom návrhu, čo sa však nestalo a preto súd odkazujúc na zásadu koncentrácie konania v súvislosti s rozhodovaním o v poradí druhom návrhu povinného 2./ na zastavenie exekúcie v súlade s ust. § 61k ods. 3 Exekučného poriadku na uvedené tvrdenia neprihliada. Keďže je návrh na zastavenie exekúcie v časti týkajúcej sa tvrdení povinného 2./ o vyššie uvedených skutočnostiach neúčinný z dôvodu, že povinný 2./ tieto
predkladá až v poradí druhom návrhu na zastavenie exekúcie a teda oneskorene, súd nemohol na uvedené tvrdenia prihliadať a na ich podklade o zastavení exekúcie rozhodnúť. 31. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a zo skutočnosti, že povinný 2./ v poradí prvom návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, ako aj na skutočnosť, že súd na námietky uvádzané v poradí druhom návrhu na zastavenie exekúcie ako na oneskorene uplatnené neprihliadal, rozhodol tak, že návrh povinného 2./ na zastavenie exekúcie zo dňa 05.06.2024 a návrh povinného 2./ na zastavenie exekúcie zo dňa 10.02.2025 podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. 32. Aj keď exekučné konanie je osobitným druhom civilného procesu, súd sa pri rozhodovaní o trovách exekúcie neriadi ustanoveniami Civilného sporového poriadku, ktorý predstavuje základný kódex upravujúci civilné konanie, ale príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku z dôvodu, že tento upravuje problematiku trov exekučného konania komplexne. Exekučný poriadok ako právny predpis v pozícii lex specialis vymedzuje jednak okruh subjektov, ktorých náklady v exekučnom konaní možno považovať za trovy exekúcie a zároveň to, ktoré ich výdavky sú za trovy považované. Ide o taxatívny výpočet čo znamená, že náklady iných subjektov než účastníkov konania v procesnom postavení oprávneného a povinného, súdneho exekútora a štátu, ale ani iné náklady uvedených subjektov ako tie, ktoré Exekučný poriadok výslovne upravuje, nie je možné za trovy exekúcie považovať. V zmysle ust. § 199a Exekučného poriadku sú trovami oprávneného výdavky za zaplatený súdny poplatok, hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a výdavky na zastupovanie (trovy právneho zastúpenia) v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Za trovy povinného sú považované výdavky na zastupovanie (trovy právneho zastúpenia) v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie. Aj v exekučnom konaní platí základná doktrína platenia trov zaužívanej v civilnom procese, v zmysle ktorej každý z účastníkov platí trovy, ktoré mu v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu. Je preto potrebné rozlišovať medzi platením trov a inštitútom náhrady trov. Tento inštitút teda predstavuje povinnosť pre exekučný súd rozhodnúť o tom, či niektorý subjekt bude mať právo na refundáciu vynaložených trov a ak áno, tak voči komu a v akej výške. Všeobecne platí, že v prípade zastavenia exekúcie súdom, resp. v prípade rozhodnutia súdu, ktorým exekučný súd rozhodol o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, má oprávnený voči povinnému nárok na účelne vynaložené trovy, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov ak ide o zastupovanie v súvislosti s jeho návrhom na zastavenie exekúcie, pričom predpokladom pre priznanie takejto náhrady je miera ich úspechu v prebiehajúcom konaní. Keďže v posudzovanej veci mal oprávnený plný úspech, nakoľko súd zamietol návrh povinného 2./ na zastavenie exekúcie zo dňa 05.06.2024, ako aj jeho návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 10.02.2025 v celom rozsahu, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a oprávnenému priznal voči povinnému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti s návrhmi povinného 2./ na zastavenie exekúcie. 33. Exekučný súd v zmysle ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku priznal oprávnenému voči povinnému 2./ nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s jeho vyjadrením k návrhu povinného 2./ na zastavenie exekúcie zo dňa 05.06.2024 a návrhu povinného 2./ na zastavenie exekúcie zo dňa 10.02.2025 spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie vyjadrení k návrhom povinného). Vychádzajúc z tarifnej hodnoty výšky vymáhaného peňažného plnenia v sume 37.122,59 eur, odmena za úkon právnej služby predstavuje 499,57 eur. Trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní v súvislosti s návrhmi povinného 2./ na zastavenie exekúcie zo dňa 05.06.2024 a 10.02.2025 za 3 polovičné úkony právnej služby (3 x 249,78 eur), po pripočítaní režijného paušálu za rok 2025 (3 x 14,84 eur) + 23 % DPH v sume 182,58 eur, tak predstavujú celkovo sumu 976,44 eur. Po právoplatnosti tohto uznesenia súd vydá dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku. Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.