Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Banská Bystrica 7Ek/773/2024 6124281353 06. 02. 2025 Mgr. Danica Horská ECLI:SK:OSBB:2025:6124281353.2
Uznesenie Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. D. E. XXX, práv. zast.: Advokátska kancelária JUDr. Filip Balla s.r.o., Hlavná 15/24, 04001 Košice mestská časť Staré Mesto, IČO : 56101716, proti povinnému: B. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/ XX, XXXXX F., o vymoženie 100.000,- Eur s prísl., v exekúcii vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Viera Lesňáková, Nám. sv. Egídia 95, 05801 Poprad, IČO: 37946285, pod sp.zn. 290EX 432/24, o návrhu na zastavenie exekúcie manželky povinného, ako účastníka konania v časti BSM: H. I. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. K. XXXX/XX, XXX XX L., práv. zast. JUDr. Mária Dideková, advokát, so sídlom Zdravotnícka 2, 058 01 Poprad, IČO: 52 866 742 (mimo rozhodovania o návrhu na odklad exekúcie), takto rozhodol: I. Súd návrh na zastavenie exekúcie manželky povinného, ako účastníka konania v časti bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a. II. Oprávnenému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania spojených s podaním návrhu na zastavenie exekúcie manželky povinného, ako účastníka konania v časti bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) celkom vo výške: 391,92 Eur (vrátane DPH), ktoré budú v prospech oprávneného vymáhané na základe osobitného dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie po právoplatnosti tohto uznesenia. odôvodnenie: 1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 16.04.2024, domáhal od povinného vymoženia 100.000,- Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu: Notárska zápisnica spísaná dňa 20.07.2023 JUDr. Dagmar Lukáčiovou, notárskym kandidátom, povereným k zastupovaniu notárom JUDr. Pavlom Sádelom, so sídlom Košice, Skladná 17, sp.zn. N 630/2023, Nz 19766/2023, NCRls 20351/2023. 2. Súd vydal dňa 20.05.2024 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi Mgr. Viera Lesňáková, Nám. sv. Egídia 95, 05801 Poprad, IČO: 37946285, ktorý vedie exekúciu pod sp.zn. 290EX 432/24. 3. H. I. F., nar. XX.XX.XXXX, manželka povinného, ako účastník konania v časti bezpodielového spoluvlastníctva manželov - BSM (ďalej aj “manželka povinného“, alebo „účastník konania v časti BSM“) doručila súdnemu exekútorovi podanie: ´´Námietky proti exekúcii, návrh na odklad a zastavenie exekúcie´´, zo dňa 23.07.2024. Súd podanie vyhodnotil ako návrh na zastavenie a odklad exekúcie účastníka konania v časti BSM. Vo svojom návrhu uviedla, že podáva námietku neplatnosti exekučného titulu, vzhľadom na to, že exekučný titul podpísal povinný bez vedomia manželky povinného a nejedná sa o bežný úkon, o ktorom môže rozhodnúť len jeden z manželov bez súhlasu druhého manžela s poukazom na § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Záväzok obsiahnutý v notárskej zápisnici je v rozpore s dobrými mravmi a odporuje zákonu. Tiež podáva žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu (notárskej zápisnice) a žalobu o vylúčenie veci z exekúcie (spoločnej nehnuteľnosti, na ktorej má byť zriadené záložné právo). Žaloby nepodala skôr, nakoľko mohla nahliadnuť u súdneho exekútora do
spisu až dňa 24.07.2024. Exekúcia je nezákonná, podáva voči tejto námietku, nakoľko súdna exekútorka nepostupovala v súlade s § 59 Exekučného poriadku a zaťažila exekučným právom nehnuteľnosť, ktorá niekoľkonásobne prevyšuje hodnotu vymáhanej pohľadávky, napriek tomu, že povinný je vlastníkom aj iného majetku. Ako dôkaz predkladá Znalecký posudok č. 123/2023 znalca Ing. Jána Plavca, má podozrenie na nekalé konanie zo strany oprávnených v spolupráci so súdnou exekútorkou, ako o snahu dostať sa k nehnuteľnosti jej následným predajom pod cenu skutočnej hodnoty. Na záver požiadala o odklad exekúcie, a to až do právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie (ďalej „návrh na zastavenie a odklad exekúcie v časti BSM“, alebo „návrh manželky povinného“). 4. K návrhu manželky povinného boli doložené aj Námietky proti trovám exekúcie zo dňa 23.07.2024 s odôvodnením, že exekútorka nevyčíslila v upovedomení o začatí exekúcie predbežne trovy exekúcie tak, ako určuje Exekučný poriadok. Nie je tu vyčíslená odmena exekútora najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie, tiež absentuje vyčíslenie náhrady výdavkov a náhrady za stratu času. Exekútorka uviedla iba zhrnutie trov exekúcie v jednom aj druhom prípade, no nie je zrejmé akým spôsobom k tejto sume dospela. Keďže exekútorka neuviedla jednotlivé zložky predbežných trov exekučného konania, upovedomenie o začatí exekúcie je v tejto časti nepreskúmateľné a nemožno z neho určiť či sú trovy určené v súlade so zákonom a vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Zároveň nie je zrejme ani to, aké spoplatnené úkony exekútor a zástupca oprávnených vykonali, a aké boli ich hotové výdavky. Exekútorka porušila aj ustanovenie § 9 vyhlášky č. 68/2017 Z. z., ktorá hovorí, že celková odmena pri exekúcii na peňažné plnenie nesmie presiahnuť 33 000 €, keďže táto spojila dve exekúcie do jedného konania, ktorým chce uspokojiť obe naraz, ale trovy exekučného konania si vyčíslila na obe zvlášť. Navrhuje námietkam vyhovieť, zároveň zrušiť upovedomenie o začatí exekúcie č.k. 290EX 432/24 zo dňa 20.05.2024 a č.k. 290EX 502/24 zo dňa 03.06.2024 (ďalej „námietky proti trovám exekúcie“). 5. Súdu boli doručené aj podania právnej zástupkyne manželky povinného: JUDr. Márie Didekovej, advokátky: Dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu zo dňa 06.08.2024 adresované A. B. (oprávnenému), Námietka neprípustnosti – žaloba o vylúčenie veci z exekúcie zo dňa 02.09.2024 adresovaná Okresnému súdu v Banskej Bystrici. 6. K návrhu manželky povinného podal vyjadrenie právny zástupca oprávneného zo dňa 15.08.2024. Považuje tento v plnom rozsahu za nedôvodný s poukazom na viaceré právne aspekty: a) irelevanciu súhlasu manželky povinného podľa § 145 ods. 1 OZ, b) právne účinky § 147 ods. 1 OZ, c) absenciu aktívnej vecnej legitimácie manželky povinného na podanie návrhu nazastavenie exekúcie. K jednotlivým aspektom uvádza nasledovné: a) Irelevancia súhlasu manželky povinného: Podľa § 143 ods. 1 OZ: Notárska zápisnica obsahujúca uznanie dlhu v zmysle zmluvy o pôžičke je platným právnym úkonom obsahujúcim predpísané zákonné náležitosti a v tomto smere je bezpredmetné, či manželka povinného mala vedomosť o jej podpísaní zo strany jej manžela. Platnosť uznania dlhu a zmluvy o pôžičke nie je podmienená súhlasom manželky povinného, t.j. absencia súhlasu manželky nezakladá neplatnosť právneho úkonu podľa § 145 ods. 1 OZ. Oprávnený v tomto smere odkazuje na závery právne) doktríny a ustálenej rozhodovacej praxe: Právny úkon, ktorým má byť vec ešte len do bezpodielového spoluvlastníctva manželov získaná (napr. zmluva o pôžičke), nemožno považovať za právny úkon, ktorý sa týka spoločnej veci, k takémuto úkonu preto nie je potrebný súhlas oboch manželov, i keď nejde o bežnú záležitosť. V prípade právnych úkonov, ktoré majú za následok vznik, zmenu alebo zánik pohľadávky či záväzku, nejde o úkony týkajúce sa spoločných vecí, pretože pohľadávky a záväzky nie sú predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov, hoci pri zániku bezpodielového spoluvlastníctva sa vykonáva aj cih vyporiadanie. Za právny úkon týkajúci sa spoločnej veci nemožno považovať predovšetkým zmluvu o pôžičke uzavretú len jedným z manželov ako dlžníkov (Najvyšší súd ČSR, sp. zn, 3 Cz 57/73), zmluvu o úvere, ručiteľský záväzok jedného z manželov (R 61/1973), zmluvu o výpožičke uzavretú len jedným z manželov (R 71/1994), dohodu o pristúpení k záväzku alebo uznanie dlhu (Najvyšší súd ČSR, sp. zn. 3 Cz 27/1986). Tieto právne úkony sa totiž priamo netýkajú predmetu bezpodielového spoluvlastníctva, a teda spoločných vecí, keďže na ich základe je ešte iba nadobúdaný majetok do bezpodielového spoluvlastníctva (zmluva o pôžičke, zmluva o úvere), resp, sa vôbec netýkajú spoločného majetku v zmysle zákonného vymedzenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov v § 143 OZ (uznanie dlhu, pristúpenie k záväzku, ručiteľský záväzok). Ak takýto právny úkon za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov uskutoční ako dlžník iba jeden z manželov, nepotrebuje na to súhlas druhého manžela, a to aj keď nejde o bežnú vec. Dôsledkom toho je, že ide iba o záväzok tohto manžela, a nie o spoločný záväzok oboch manželov. V prípade nesplnenia záväzku sa však veriteľ môže v exekučnom konaní domáhať uspokojenia svojej pohľadávky aj z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (§ 147 ods. 1 OZ). Súdna prax v zmysle vyššie uvedených záverov judikovala,
že v prípade uzavretia zmluvy o pôžičke nejde o vybavovanie záležitostí týkajúcich sa spoločných vecí, na jej platnosť preto nie je potrebný súhlas druhého manžela, a to ani vtedy, ak nepôjde o bežnú záležitosť. Uzavretím zmluvy o pôžičke iba jedným z manželov nevzniká spoločný záväzok manželov, ale iba individuálny záväzok toho manžela, ktorý zmluvu sóju uzatvoril (Najvyšší súd ČSR, sp, zn. 3 Cz 57/73, Najvyšší súd SR, sp. zn. 3 Cdo 143/2008)." (FAB1ANOVÁ, Zuzana. § 145 -Vybavovanie spoločných vecí, ŠTEVČEK, Marek, DULAK, Anton, BAJÁNKOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, SEDLAČKO, František, TOMAŠOVIČ, Marek a kol. Občiansky zákonník I. 2. vydání. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 1150-1151, marg. č. 2.). Oprávnený má preto za zrejmé, že návrh manželky povinného je zjavne nedôvodný. Nad rámec uvedeného však oprávnený uvádza, že manželka povinného súhlasila so zmluvou o pôžičke a uznaním dlhu. b) Právne účinky § 147 ods. 1 OZ: Podľa § 147 ods. 1 OZ, pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť vri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V zmysle tohto ustanovenia sa v prípade nesplnenia záväzku jedného z manželov veriteľ môže v exekučnom konaní domáhať uspokojenia svojej pohľadávky nielen z výlučného majetku povinného manžela, ale aj z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a to aj proti vôli manželky povinného. Je irelevantné, či manželka povinného udelila povinnému súhlas s notárskou zápisnicou, taktiež aj argumentácia manželky povinného tykajúca sa hodnoty majetku podliehajúceho exekúcii na LV č. XXXX v kat. úz. K.. Návrh manželky povinného je špekulatívny, s cieľom protiprávne oddialiť uspokojenie pohľadávky oprávneného. Manželka povinného neuviedla vo svojom návrhu nič, čo by mohlo spochybniť zákonnosť exekúcie. c) Absencia aktívnej vecnej legitimácie manželky povinného na podanie návrhu nazastavenie exekúcie. Oprávnený má za to, že manželka povinného nie je nositeľkou aktívnej vecnej legitimácie na podanie návrhu na zastavenie exekúcie. d) V závere oprávnený navrhuje, aby návrhy podané manželkou povinného súd odmietol ako neprípustné, eventuálne zamietol ako nedôvodné v plnom rozsahu a oprávnenému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (ďalej „vyjadrenie oprávneného“). 7. Súdny exekútor postúpil vec súdu na rozhodnutie podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku. 8. Podľa § 35 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený. Po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie sú účastníkmi konania oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekútora, účastníkom konania je aj exekútor. 9. Podľa § 35 ods. 2 Exekučného poriadku, účastník konania je aj manžel povinného alebo bývalý manžel povinného, ak sa exekúcia vykonáva postihnutím majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. 10. Podľa § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, exekučným titulom na účely tohto zákona je aj notárska zápisnica, ktorá obsahuje právny záväzok a v ktorej je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. 11. Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku, právo k veci, ktoré nepripúšťa exekúciu, treba namietnuť u exekútora. Toto právo patrí tomu, kto zároveň tvrdí a preukáže, že mu patrí vlastnícke alebo iné právo k dotknutej veci vylučujúce exekúciu. Právo namietať neprípustnosť exekúcie nepatrí dlžníkovi povinného vo vzťahu k pohľadávke povinného voči nemu. Námietka má na exekúciu vo vzťahu k dotknutej veci odkladný účinok. Na opakované námietky z tých istých dôvodov, o ktorých už bolo rozhodnuté, sa neprihliada. 12. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov. 13.
Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1
podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 14. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu. 15. Podľa §61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. 16. Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 323/1992 Zb. zákon Slovenskej národnej rady o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) (ďalej len „Notársky poriadok“), notárska zápisnica musí obsahovať a) miesto, deň, mesiac a rok podpísania notárskej zápisnice, b) meno, priezvisko a sídlo notára, c) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, ak je pridelené, a trvalé bydlisko účastníka, ak je ním fyzická osoba, a názov alebo obchodné meno, identifikačné číslo organizácie, ak je pridelené, a sídlo účastníka, ak je ním právnická osoba, ako aj ich zástupcov, svedkov, dôverníkov a osoby, ktorá ovláda jazyk účastníka, d) vyhlásenie účastníkov, že sú spôsobilí na právne úkony, e) údaj o tom, ako bola preukázaná totožnosť účastníkov a svedkov, najmä druh a číslo platného preukazu totožnosti účastníka, f) ak je účastníkom právnická osoba, údaj o tom, ako bola preukázaná jej existencia, a oprávnenie v jej mene konať, g) obsah právneho úkonu, h) údaj o tom, že zápisnica bola po prečítaní účastníkmi schválená, i) podpisy účastníkov alebo ich zástupcov, a ak boli prizvaní, tiež svedkov, dôverníkov a osoby, ktorá ovláda jazyk účastníka; ak podpisuje notársku zápisnicu za právnickú osobu ako účastníka fyzická osoba oprávnená v jej mene konať, pripojí iba svoj podpis, j) odtlačok úradnej pečiatky notára a jeho podpis. 17. Podľa § 40a zákona č.40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), Ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá. 18. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. 19. Podľa § 145 ods.1 Občianskeho zákonníka, bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný. 20. Podľa § 145 ods.2 Občianskeho zákonníka, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne. 21. Podľa § 147 ods.1 Občianskeho zákonníka, pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
22. Súd v prvom rade považuje za potrebné konštatovať, že Exekučný poriadok (§35) priznáva manželke povinného H. I. F. postavenie účastníka konania (po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie), nakoľko podľa Upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 13.06.2024 sa povinný upovedomuje o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva podľa ustanovení Exekučného poriadku na nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (BSM): B. F., nar. XX.XX.XXXX, a H. I. F., M. B., nar. XX.XX.XXXX, G. XXX/XX, XXX XX F., na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom L., teda exekúcia sa vykonáva postihnutím majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Súd preto priznal vyššie uvedenému návrhu manželky povinného účinky návrhu na zastavenie exekúcie výslovne pre časť týkajúcu sa majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, v tomto smere súd nepovažuje oprávneným podanú námietku absencie aktívnej vecnej legitimácie na strane manželky povinného – za dôvodnú. Pre posúdenie tohto návrhu súd aplikoval jednotlivé ustanovenia § 61k Exekučného poriadku. 23. Exekučný súd k uvedenému právnemu a skutkovému stavu uvádza, že v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Rozhodujúci je stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie musí byť riadne odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť, takýto návrh má odkladný účinok. Z doložených dokumentov má súd za preukázané, že návrh manželky povinného bol podaný včas, do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, manželka povinného prevzala toto upovedomenie dňa 10.07.2024, jej návrh bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 24.10.2024. 24. Riadnym exekučným titulom môže byť iba rozhodnutie, ktoré je riadne vykonateľné, (formálna a materiálna vykonateľnosť - napr. Uznesenie Najvyššieho súdu SR 5 Cdo 191/2011, 5Cdo 193/2011 zo dňa 15.11.2011). Každý exekučný titul sa teda vyznačuje formálnou i materiálnou právoplatnosťou. Formálna právoplatnosť vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Jediným exekučným titulom, ktorý môže exekučný súd preskúmať po hmotnoprávnej stránke, teda aj z materiálnej právoplatnosti, je rozhodcovský rozsudok. Ostatné exekučné tituly môže exekučný súd skúmať len z formálnej stránky. 25. S poukazom na vyššie uvedené, vezmúc do úvahy námietku relatívnej neplatnosti notárskej zápisnice, súd konštatuje, že tento exekučný titul má všetky náležitosti notárskej zápisnice tak, ako sa vyžaduje v zmysle § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku (právny záväzok, vyznačená je oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila). Súd, ešte v štádiu pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie nevzhliadol dôvody na zamietnutie samotného návrhu na vykonanie exekúcie uvedené v § 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko dospel k vyššie uvedenému záveru, že notárska zápisnica obsahuje všetky potrebné náležitosti v zmysle Exekučného poriadku aj s prihliadnutím na § 47 ods. 1 zákona č. 323/1992 Zb. Notárskeho poriadku. Exekučný súd práve s poukazom na vyššie uvedené ustanovenia Občianskeho zákonníka nemal dôvod vyvodiť, že notárska zápisnica odporuje zákonu alebo jej rozpor s dobrými mravmi. Samotný Exekučný poriadok v § 45 ods. 3 predpokladá, že záväzok vzniknutý z právneho úkonu, predmetom ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov (v danom prípade zmluva o pôžičke), môže byť obsiahnutý v notárskej zápisnici, pričom sa môže týkať iba sumy predstavujúcej poskytnuté peňažné prostriedky a úrokov z omeškania, inak sa záväzok v notárskej zápisnici nemôže týkať zmluvných pokút. Exekučný súd v rámci exekučného konania v takto zákonom vymedzenom rozsahu posúdil obsah notárskej zápisnice a záväzok v nej obsiahnutý, pričom neexistuje také zákonné ustanovenie ktoré by určilo, že je v rozpore s dobrými mravmi, alebo v rozpore so zákonom, ak jeden z manželov uzavrie zmluvu o pôžičke bez súhlasu druhého manžela. Súd má za to, že vydal poverenie na vykonanie exekúcie v súlade s vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami. 26. Súd sa ďalej plne stotožnil s vyjadrením oprávneného v celom obsahu. Za právny úkon týkajúci sa spoločnej veci nemožno považovať predovšetkým zmluvu o pôžičke uzavretú len jedným z manželov
ako dlžníkov (Najvyšší súd ČSR, sp. zn, 3 Cz 57/73). Tento právny úkon sa totiž priamo netýka predmetu bezpodielového spoluvlastníctva, a teda spoločných vecí, keďže na ich základe je ešte iba nadobúdaný majetok do bezpodielového spoluvlastníctva (zmluva o pôžičke, zmluva o úvere). Ak takýto právny úkon za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov uskutoční ako dlžník iba jeden z manželov, nepotrebuje na to súhlas druhého manžela a to aj keď nejde o bežnú vec. Dôsledkom toho je, že ide iba o záväzok tohto manžela, a nie o spoločný záväzok oboch manželov. V prípade nesplnenia záväzku sa však veriteľ môže v exekučnom konaní domáhať uspokojenia svojej pohľadávky aj z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (147 ods. 1 OZ). Osobe dotknutej uspokojením pohľadávky z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, t.j. manželke povinného, v dôsledku vyššie uvedených skutočností patria práva ako účastníkovi exekučného konania podľa §35 ods. 2 Exekučného poriadku, ktorý sa môže domáhať vylúčenia veci z exekúcie spôsobom podľa § 44 Exekučného poriadku, ktorá skutočnosť aj v predmetnej exekúcii nastala podaním osobitnej žaloby o vylúčenie veci z exekúcie zo strany manželky povinného. 27. Súd v uvedenej súvislosti poukazuje aj na právny záver Uznesenia Najvyššieho súdu SR 4Cdo/66/2022, zo dňa 22.02.2024 v spore o vylúčenie veci z exekúcie, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 04. marca 2021, sp.zn. 3Co/27/2020, ktorým dovolanie odmietol. Napríklad v bode 16.1. je okrem iného uvedené: „.... Tvrdenie žalobkyne, že zmluva o pôžičke, prípadne uznanie dlhu jej manželom sú podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatné, ktoré podporila poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu z 8. decembra 2012 sp.zn. I. ÚS 26/2010 v zmysle ustanovenia § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nemalo pre rozhodnutie o vylúčení veci z exekúcie význam. Zo žaloby a ani z vyjadrení žalobkyne v konaní nevyplynulo, že by sa dovolávala neplatnosti zmluvy o pôžičke alebo uznania dlhu v notárskej zápisnici u účastníkov týchto právnych úkonov a že by ju tí uznali a ani to, že podala žalobu o určenie ich neplatnosti. Že podala v priebehu odvolacieho konania žalobu dňa 23. septembra 2019 v tom čase na Okresný súd Bratislava I o určenie neplatnosti notárskej zápisnice uviedla až v podanom dovolaní. Toto konanie nebolo skončené a ide v zmysle ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka o platné právne úkony. Tvrdenia o neplatnosti týchto právnych úkonov v prejedávanej veci nie je možné považovať za dovolania sa ich neplatnosti, pretože boli uplatnené v konaní, ktorého účastníkmi neboli všetci účastníci týchto právnych úkonov. Pre rozhodnutie však bolo podstatné, že exekúcia sa vykonávala na základe exekučného titulu (notárskej zápisnice), proti ktorému žalobkyňa v tomto exekučnom konaní nepodala zákonom staveným spôsobom námietky a vo vzťahu k veciam, ktoré z exekúcie žiadala vylúčiť nepreukázala podmienky stanovené v § 55 ods. 1 Exekučného poriadku účinného v čase podania žaloby. V sporovom konaní je možné domáhať sa samostatným návrhom určenia neplatnosti právneho úkonu (v danej veci zmluvy o pôžičke), na ktorý bol v notárskej zápisnici odkaz v súvislosti s uznaním dlhu, prípadne aj samotného uznania dlhu. Ak by v exekučnom konaní došlo k vymoženiu plnenia uvedeného v notárskej zápisnici a následne súd by v inom (sporovom) konaní určil, že hmotnoprávny základ nie je daný, išlo by u oprávneného o bezdôvodné obohatenie. Neplatnosť predmetnej zmluvy a uznania dlhu však predmetom súdneho sporového konania nebola a nebola relevantná ani pre vylúčenie veci z exekúcie.“ 28. Čo sa týka návrhu na odklad exekúcie, ktorý je podaný v rámci návrhu manželky povinného, takýto návrh posudzuje súdny exekútor v rozsahu podľa § 61h Exekučného poriadku (nie exekučný súd). Exekučný súd k dnešnému dňu neeviduje vydanie upovedomenia o odklade exekúcie zo strany súdneho exekútora. 29. Manželka povinného namieta osobitne aj proti trovám exekúcie, navrhuje námietkam vyhovieť a zrušiť predmetné upovedomenie o začatí exekúcie (voči tomuto istému povinnému sú osobitne vedené dve exekučné konania). V rámci predmetného exekučného konania 7Ek 773/2024 bolo vydané Upovedomenie o začatí exekúcie sp.zn. 290EX 432/2024. V prípade návrhu na zrušenie Upovedomenia o začatí exekúcie sp.zn. 290EX 502/24 ide o osobitnú exekúciu, v ktorej sa vymáha iné peňažné plnenie. Súd poukazuje na to, že Exekučný poriadok nepozná inštitút „zrušenia upovedomenia o začatí exekúcie“, toto nemožno prípadne zamieňať s postupom podľa § 61n Exekučného poriadku, ktoré sa uplatní v prípade „zrušenia upovedomenia o zastavení exekúcie“, ktoré v predmetnej veci nebolo vydané. 30. Hoci Exekučný poriadok výslovne neupravuje možnosť podať „námietky proti trovám exekúcie“ (§ 195 a nasl. Exekučného poriadku v spojení s ustanoveniami vyhl. č. 68/2017 Z.z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku), súd preskúmal, že upovedomenie
o začatí exekúcie v predmetnej exekúcii obsahuje všetky náležitosti podľa § 61 a nasl. Exekučného poriadku, pričom aktuálne účinný právny predpis podľa ktorého súdny exekútor vypočítal trovy exekúcie je vyhl. č. 68/2017 Z.z., ktorou bola zrušená vyhl. č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov..., upovedomenie o začatí exekúcie uvádza právny predpis podľa ktorého sú trovy vypočítané. Súd však musí konštatovať, že ani pre súd nie je zrejmé, ako súdny exekútor dospel k výpočtu niektorých položiek, t.j.: odmena exekútora (§7 ods.2) vo výške 10.435,- Eur a nasledujúce. V tomto smere nie je zrejmý výpočtový základ, teda z akej konkrétnej sumy bola odmena exekútora vypočítaná. Súd v tomto smere vydá osobitný prípis mimo tohto uznesenia adresovaný súdnemu exekútorovi, aby tieto náležitosti prehľadne uviedol s prípadným návrhom vydania opravy upovedomenia o začatí exekúcie, o čom budú účastníci konania osobitne upovedomení. 31. Žaloba manželky povinného o vylúčení veci z exekúcie bude posúdená osobitne mimo tohto uznesenia. 32. Povinný dobrovoľne doposiaľ určenú povinnosť nesplnil; pri podaní návrhu manželky povinného nebolo nijako osvedčené, že exekučný titul je v súčasnosti zmenený, či zrušený, čím sú dané zákonné predpoklady na vymáhanie neuhradenej sumy v plnom rozsahu. 33. Súd v danej veci nezistil ani iné dôvody zastavenia exekúcie v rozsahu podľa § 61k ods. 1 písm. a) až e) Exekučného poriadku, t.j. neboli zistené okolnosti spôsobujúce zánik vymáhaného nároku, nie sú dôvody podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné – nejde o cudzí exekučný titul, nie sú iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu (ktoré by nastali po vydaní exekučného titulu). 34. Z uvedených dôvodov súd návrh manželky povinného, ako účastníka konania v časti bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol (o odklade exekúcie nerozhodoval; výrok I. tohto uznesenia). 35. Podľa § 199a ods. 1, ods. 2 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie. 36. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. 37. Podľa § 10 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „Vyhláška o odmenách advokátov“), ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je (okrem iného): do 165,97 eura....16,60 eura... 38. Podľa § 13a ods. 2 Vyhlášky, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu, 39. Podľa § 16 ods. 3 Vyhlášky o odmenách advokátov, od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol. 40. Podľa § 18 ods. 3 Vyhlášky o odmenách advokátov, ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu.5a).
41. Oprávnený bol v rámci podania návrhu na zastavenie exekúcie manželky povinného v plnom rozsahu úspešný (100%), požadoval trovy s týmto spojené, ktoré nevyčíslil. Súd priznal oprávnenému nárok na náhradu trov s týmto spojených, ako odmenu za jeden polovičný úkon právnej služby: vyjadrenie právneho zástupcu oprávneného k návrhu manželky povinného na zastavenie exekúcie (podaného v roku 2024) z výpočtového základu 100.000,- Eur, ako istina bez príslušenstva nasledovne: jeden polovičný úkon: 312,86 Eur, k tomu 1x režijný paušál (pre rok 2024): 13,73 Eur, spolu bez DPH: 326,60 Eur + DPH 20%: 65,32 Eur, celkom: 391,92 Eur (vrátane DPH). Súd, po právoplatnosti tohto uznesenia vydá osobitný dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie, ktorým možno vymáhať aj tento priznaný nárok. 42. Manželka povinného v rámci svojho návrhu na zastavenie exekúcie úspešná nebola, trovy s týmto spojené nepožadovala, súd o týchto trovách nerozhodoval. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné. Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.