Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Banská Bystrica 60Cb/29/2020 6120237487 15. 10. 2025 JUDr. Tadeáš Kertys ECLI:SK:OSBB:2025:6120237487.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Tadeášom Kertysom v právnej veci žalobcu: Recovery Solutions, k.s., so sídlom Stráž 223, 960 01 Zvolen, IČO: 52 164 845, správca konkurznej podstaty úpadcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX E. E., proti žalovanému: Cod SPV 3, s.r.o., so sídlom Za Humnami 3666/44, 949 01 Nitra, IČO: 52 021 611 právne zast.: AKMB, s.r.o., so sídlom Štefánikova 9, 949 01 Nitra, IČO: 52 360 458 o určenie zániku práva na plnenie z ručiteľského záväzku, takto rozhodol: I. Súd žalobu zamieta. II. Žalovaný má nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. odôvodnenie: 1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému určenia zániku práva na plnenie z ručiteľského vyhlásenia. Podanú žalobu odôvodnil tým, že podľa jeho názoru neexistuje právo žalovaného na plnenie z titulu ručiteľského záväzku žalobcu, keďže žalovanému také právo podľa hmotnoprávnej úpravy nesvedčí. V súčasnom právnom stave vzniká žalobcovi neprimerané riziko, ako domnelému ručiteľovi zo zmluvy o úvere č. 75600-2617020/4900 (ďalej len „zmluva o úvere") s dlžníkom, obchodnou spoločnosťou REAL IB, s. r. o., so sídlom Námestie SNP č . 3 , 974 01 Banská Bystrica , IČO: 36 692 751 (ďalej len „REAL IB“) a na ňu nadväzujúce dohody o pristúpení k záväzku obchodnou spoločnosťou VAV invest s. r. o., so sídlom Námestie SNP č. 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 31 615 325 č. 497/13/44643 a Zmluvy o vyplňovacom práve k blankozmenke zo dňa 23. októbra 2007. Žalovaný na základe zmluvy o postúpení pohľadávky č. 17/8184/2019 zo dňa 22.02.2019 nadobudol pohľadávku od právneho predchodcu voči obchodnej spoločnosti REAL IB, voči ktorej vystupoval žalobca v právnom postavení ručiteľa. K preukázaniu naliehavého právneho záujmu uviedol, že naliehavý právny záujem je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav právnej neistoty medzi účastníkmi konania, ktorý je ohrozením navrhovateľovho právneho postavenia a ktorý neumožňuje iným prostriedkom odstrániť a nie je pri tom rozhodujúce, ako táto neistota vznikla, má žalobca za to, že v takomto stave právnej neistoty sa ocitol. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba. Žalobca sa na základe domnelého právneho prepojenia s tretími osobami, ktorých záväzky sú tiež obsiahnuté v
napádanej zmluve o úvere a nasledovných právnych úkonoch žalovaného dostal do situácie priameho ekonomického ohrozenia titulom, podľa názoru žalobcu, predčasnej ručiteľskej povinnosti. Do momentu kým prebiehali rokovania o zmierlivom riešení situácie žalobca nemal potrebu podania predmetnej žaloby. Vzhľadom na pozastavenie rokovaní je žalobca vystavený možnosti vymáhania záväzkov titulom ručiteľského záväzku a ohrozenia jeho existencie. Práve toto konanie môže s konečnou platnosťou vyriešiť spornú otázku existencie ručiteľského vzťahu a do budúcna zabráni reťazení súdnych konaní, v ktorých by bolo možné argumentovať a dôvodiť právne nároky v súvislosti s domnelým predčasne uplatňovaným ručiteľským záväzkom. Naliehavosť právneho záujmu odôvodňuje s poukazom na neisté právne postavenie a preventívny charakter tohto typu konania, v záujme do budúcna zamedziť ďalším súdnym sporom súvisiacim s existenciou ručiteľského vyhlásenia. 2. K skutkovým otázkam týkajúcich sa vývoja právnych vzťahov plynúcich z úverovej zmluvy uviedol, že zmluva o úvere bola uzatvorená medzi právnym predchodcom žalovaného v postavení veriteľa a spoločnosťou REAL IB v postavení dlžníka. Žalobca je ručiteľom v poradí, ktorý sa zaručil za plnenie spoločnosti REAL IB na základe na úverovú zmluvu nadväzujúce dohody o pristúpení k záväzku obchodnou spoločnosťou VA V invest s. r. o., so sídlom Námestie SNP č. 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 31 615 325 (ďalej len „VA V invest“) a zmluvy o vyplňovacom práve k blankozmenke zo dňa 23.10.2007. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky č. 17/8184/2019 zo dňa 22.02.2019 nadobudol žalovaný predmetnú pohľadávku a možnosť uplatňovať jej plnenie aj od žalobcu prostredníctvom jeho ručiteľského záväzku. Žalobca dňa 19.12.2019 adresoval žalovanému hmotnoprávny úkon označený ako odopretie plnenia ručiteľom, v ktorom poukazoval v súlade s ustanovením § 49 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) na svoje ručiteľské právo odmietnuť plnenie v prípade, že veriteľ zavinil, že pohľadávku nemôže uspokojiť dlžník. Žalovanému sa tento hmotnoprávny úkon dostal do dispozičnej sféry dňa 23.12.2019, keď si prevzal doporučenú listovú zásielku s podacím číslom v tvare „RE863473511SK“, v ktorej sa predmetný hmotnoprávny úkon nachádzal. Odopretie plnenia oprel o nespochybniteľný fakt, že veriteľ (právny predchodca žalovaného) svojím konaním pri výkone hlasovacích práv absolútne ekonomicky nelogicky v povolenej reštrukturalizácii dlžníka VAV invest ako spoludlžníka docielil vyhlásenie konkurzu na majetok spoludlžníka, čím v príčinnej súvislosti so svojím konaním znemožnil spoločnosti REAL IB, s. r. o. a spoludlžníkovi VAV invest s. r. o. plniť svoj záväzok zo zmluvy o úvere. Právny predchodca žalovaného svojvoľne a neodôvodnene neschválil reštrukturalizačný plán úpadcu VAV invest s. r. o., ktorý zabezpečoval pre veriteľov úpadcu väčšiu mieru uspokojenia ich pohľadávok ako bolo možné očakávať uspokojenie v konkurznom konaní na majetok úpadcu. Právny predchodca žalovaného porušil svoje právne povinnosti v zmysle ustanovení § 5 ZKR, § 127 ods. 4 ZKR a § 415 OZ, čím spôsobil škodu na majetku žalobcu vo výške 14 836 109,75 eur a rovnakú škodu spôsobil aj manželke žalobcu. Tá listom zo dňa 18.03.2016 oznámila, že zmluvou zo dňa 04.01.2016 postúpila časť svojej pohľadávky z titulu vzniku škôd na obchodnú spoločnosť REAL IB s. r. o., ktorá oznámila právnemu predchodcovi žalovaného, že v zmysle ustanovenia § 580 OZ započítanie svojej pohľadávky vo výške 3 500 000,- eur proti pohľadávke právneho predchodcu žalovaného vo výške 3 409 305,29 eur. Následne obchodná spoločnosť REAL IB s. r. o. listom zo dňa 04.04.2016 oznámila právnemu predchodcovi žalovaného, že upravuje zápočet zo dňa 18.03.2016 a započítava jednostranným zápočtom svoju pohľadávku vo výške 3 500 000,- eur proti pohľadávke právneho predchodcu žalovaného vo výške 3 458 371, 75 eur. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 2K/97/2015-681 zo dňa 31.01.2018, sa stala manželka žalobcu účastníkom konkurzného konania obchodnej spoločnosti REAL IB so zistenou pohľadávkou vo výške 3 500 000,- eur (slovom: tri milióny päťstotisíc euro a nula eurocentov). Jej nárok je teda právne nesporný a relevantný. Z vyššie uvedeného vyplýva, že akýkoľvek právny nárok žalovaného z týchto právnych vzťahov zanikol a je neexistentný. 3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že medzi predchádzajúcim veriteľom Československá obchodná banka, a.s., Žižkova 11, 811 02 Bratislava, IČO: 36 854 140 sa na základe zmluvy o zlúčení spísanej vo forme notárskej zápisnice N 281/2009 Nz 13065/2009 NCR1s 13235/2009 zo dňa 23.04.2009 stala právnym nástupcom obchodnej spoločnosti ISTROBANKA, a.s., so sídlom Laurinská 1, 811 01 Bratislava, IČO: 31 331 491 a dlžníkom REAL IB, s. r. o. bola uzatvorená Úverová zmluva č. 75600-2617020/4900 zo dňa 23.10.2007. Zmluvu v mene spoločnosti REAL IB, s. r. o. uzatváral jej konateľ žalobca. Ďalej poukázal na to, že spoločníkom spoločnosti REAL IB, s. r. o. je ku dňu tohto vyjadrenia spoločnosť PEMO s.r.o., so sídlom Námestie SNP 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 44 463 626, ktorá ku dňu 24.10.2014 zanikla a ktorej nástupcom je spoločnosť V A V invest s. r. o. a druhým spoločníkom je spoločnosť V A V invest s. r. o., v ktorej konateľom je žalobca a spoločníkmi taktiež
žalobca a pani E. F. C.. Podľa článku V. úverovej zmluvy sa klient zaviazal zabezpečiť návratnosť úveru (okrem iného aj) jednou vlastnou blankozmenkou vystavenou žalobcom a zmluvou o udelení vyplňovacieho práva zmenkového č. 44/020/2007 zo dňa 23.10.2007. Dňa 19.12.2013 bola medzi predchádzajúcim veriteľom a spoločnosťou V A V invest s. r. o. uzatvorená Dohoda o pristúpení k záväzku 1497/13/44643, čím sa spoločnosť V A V invest s. r. o. stala spoludlžníkom popri dlžníkovi REAL IB, s. r. o. Manželka žalobcu si ako veriteľ prihlásila pohľadávku vo výške 3.500.000,- eur do konkurzu spoločnosti REAL IB, s. r. o., titulom postúpenia pohľadávky, čím sa stala účastníčkou konkurzného konania. Žalovaný poukázal na to, že existencia nepopretého prihlásenia pohľadávky titulom odplaty za postúpenie pohľadávky medzi manželkou žalobcu a spoločnosťou REAL IB ešte neznamená existenciu nároku na náhradu škody, ktorý mal byť predmetom postúpenia. Ďalej poukázal na to, že manželka žalobcu si podľa jeho vyjadrenia mala časť svojej pohľadávky postúpiť spoločnosti REAL IB, pričom manželka žalobcu si do konkurzného konania voči spoločnosti REAL IB, s. r. o. prihlásila pohľadávku voči spoločnosti REAL IB titulom odplaty za postúpenie pohľadávky a nie pohľadávku voči žalovanému titulom tvrdenej náhrady škody. Zároveň žalovaný poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Žilina č.k. 5K/2/2017 – 771 zo dňa 12.06.2017, konkrétne na bod 31. odôvodnenia, v ktorom sa uvádza: „K tvrdenému zániku pohľadávky zabezpečeného veriteľa započítaním oproti pohľadávke úpadcu, ktorá vznikla titulom zodpovednosti za škodu, ktorá mala byť spôsobená tým, že veritelia na zasadnutí veriteľského výboru nehlasovali za schválenie reštrukturalizačného plánu súd uvádza, že zamietnutie plánu podľa § 144 ZKR zo strany veriteľského výboru je právom veriteľského výboru, výkonom ktorého nemôže dôjsť k porušeniu povinností veriteľského výboru, resp. jeho členov. Jedným zo základných predpokladov vzniku nároku na náhradu škody je porušenie povinnosti škodcom.“ Ďalej v ods. 3 citovaného rozhodnutia je uvedené, že „Správca poukázal na to, že dlžník VAV invest s.r.o. spolu s ďalšími osobami podali vo veci neschválenia reštrukturalizačného plánu a vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka VAV invest s.r.o. ústavnú sťažnosť, ktorú Ústavný súd SR uznesením sp. zn. II. ÚS 265/2016-34 zo dňa 23.03.2016 odmietol ako zjavne neopodstatnenú.“ Z citovaného tak jednoznačne vyplýva, že v predmetnom súdnom konaní sa už riešil nárok na náhradu škody, na ktorý žalobca v žalobe odkazuje ako prejudiciálne otázky. Existenciu žalobcom uvádzanej pohľadávky z titulu náhrady škody voči žalovanému taktiež riešil Ústavný súd SR v konaní pod spis. zn. II. ÚS 265/2016 a tiež Okresný súd Banská Bystrica a Krajský súd v Banskej Bystrici v incidenčnom konaní ohľadne pohľadávky žalovaného (pôvodne Československá obchodná banka, a.s.) voči spoločnosti V A V invest s. r. o. (pristupujúci dlžník k primárnemu záväzku spoločnosti Real IB, s. r. o. voči žalovanému z úverovej zmluvy). Zároveň poukázal na konanie vedené na Okresnom súde Banská Bystrica sp. zn. 62CbZm/7/2016, v ktorom sa žalovaný ako veriteľ domáhal voči žalobcovi zaplatenia sumy vo výške 3.458.371,75 eur spolu so 6 % úrokom ročne od 11.03.2016 do zaplatenia, sumy 11.527,90 eur ako zmenkovej odmeny a náhrady trov konania. Dňa 02.07.2020 bolo v predmetnom konaní rozhodnuté o povinnosti žalobcu zaplatiť vymáhanú sumu, pričom žalovaný ako postupník po predchádzajúcom veriteľovi (Československá obchodná banka, a.s.) odvodzoval dôvodnosť pohľadávky voči žalobcovi titulom vystavenej vlastnej zmenky zabezpečujúcej záväzky spoločnosti REAL IB, s. r. o. a zmluvy o udelení vyplňovacieho práva zmenkového č. 44/020/2007 zo dňa 23.10.2007. Existenciu jej právneho nároku na plnenie voči žalobcovi si konajúci súd v predmetnom konaní vyhodnotil ako prejudiciálnu otázku, pretože v opačnom prípade by nemohol meritórne rozhodnúť a uplatnený nárok priznať v celom rozsahu. Aj v tomto konaní žalobca v pozícii žalovaného uplatňoval námietku započítania údajnej náhrady škody, čo však súd neakceptoval a túto náhradu označil za neexistujúcu. Žalobca v tomto konaní podľa názoru žalovaného žiadnym spôsobom nepreukázal jeho naliehavý právny záujem. V žalobe sa uvádza: „Žalobca z opatrnosti adresoval... ...a rovnako v záujme konečného status quo v týchto právnych vzťahoch podáva aj túto žalobu.“ Z uvedeného je zrejmé, že žalobca síce v žalobe prezentuje právny záujem, avšak tento rozhodne nie je naliehavý (keďže žalobca žalobu podal podľa jeho vyjadrenia iba z opatrnosti). Túto skutočnosť podčiarkuje aj prebiehajúce konanie na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.. zn. 62CbZm/7/2016. Žalovaný považuje podanú žalobu za absolútne nedôvodnú, pretože z nej nie je zrejmé na podklade akých právnych skutočností, by sa pri Úverovej zmluve, ktorú má zabezpečovať „ručenie“ žalobcu mala aplikovať úprava Občianskeho zákonníka, pretože takáto aplikácia nebola žalobcom žiadnym spôsobom odôvodnená a odporuje jej ustálená doktrína súdnych rozhodnutí. S poukazom na ustanovenie § 261 ods. 7 Obchodného zákonníka sa na právne vzťahy vyplývajúce zo zabezpečenia z úverovej zmluvy (vrátane ručenia a iných zabezpečovacích inštitútov) má aplikovať právna úprava Obchodného zákonníka. V tomto smere žalovaný poukazuje aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spisová značka 4 Obo 115/99 a 6MCdo/4/2012. Ustanovenia Obchodného zákonníka (§ 303 až 312) obsahujú komplexnú úpravu ručenia z čoho vyplýva, že ustanovenia Občianskeho zákonníka sa neaplikujú ani subsidiárne, tak ako to predpokladá
§ 1 ods. 2 Obchodného zákonníka. Z tohto dôvodu je v právnom vzťahu súvisiacom s Úverovou zmluvou vylúčená aplikácia § 549 Občianskeho zákonníka v súvislosti s „odopretím plnenia ručiteľom“, pretože právna úprava Obchodného zákonníka takýto inštitút „nepozná“. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spisová značka 1 Obdo V 30/2006-541, Najvyššieho súdu Českej republiky spisová značka 29 Odo 667/2001, 29 Odo 742/2005 a 32 Cdo 4961/2007. 4. Žalovaný vzniesol námietku prekážky litispendencie spočívajúcu v skôr začatom konaní o zaplatenie vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 62CbZm/7/2016, ktoré má právny základ v právnych vzťahoch uvedených žalobcom a v ktorom sa ako prejudiciálna otázka riešila aj existencia nároku, ktorého zániku sa žalobca domáha. Tiež poukázal na konkurzné konanie prebiehajúce voči žalobcovi na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 2K/50/2016, v ktorom sú existencia alebo prípadný zánik pohľadávky žalovaného voči žalobcovi predbežnými otázkami, ktoré si konkurzný súd musí vyriešiť pred rozhodnutím o návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok žalobcu. Podanie žaloby žalobcom nemá praktický význam a ani preventívny účinok pre usporiadanie vzťahov medzi stranami sporu, ale ide iba o vytváranie zbytočných, nových sporov. Právny dôvod, z ktorého žalobca odvodzuje zánik jeho záväzku (i keď tento záväzok v žalobe nešpecifikoval), mohol uplatniť aj vo vyššie uvedených konaniach; na tento účel teda nebolo potrebné (ani hospodárne a ani v súlade s podmienkou naliehavosti právneho záujmu), aby žalobca podal osobitnú žalobu. Okrem uvedeného poukázal na to, že z oznámenia žalobcu označeného ako odopretie plnenia ručiteľa nevyplýva jeho doručenie, pretože nebola predložená doručenka ani obálka s vyznačeným odmietnutím prevzatia, alebo uplynutia úložnej lehoty. Navyše pri pokuse o overenie doručenia predmetnej listiny na webovej stránke Slovenskej pošty (dostupný z: https://tandt.posta.sk/) sa zobrazila odpoveď: „Nie sú k dispozícii žiadne údaje o zásielke“, pričom dôkazné bremeno je na žalobcovi. S prihliadnutím na citované súdne rozhodnutia preukazujú, že neschválenie reštrukturalizačného plánu nezakladá nárok na náhradu škody, keďže nejde o porušenie povinnosti ale o právom aprobované konanie člena veriteľského výboru, na podklade čoho nemohla žalobcovi vzniknúť škoda, a teda si túto nemohol započítať, resp. takýto nárok nemohol byť jeho manželkou postúpený na spoločnosť REAL IB, s. r. o., ktorá mala vykonať zápočet smerujúci k zániku pohľadávky. Z podanej žaloby žiadnym spôsobom nevyplýva na podklade akej právnej skutočnosti má vyplývať „ručenie“ žalobcu, teda zániku akého (ktorého konkrétneho) ručenia sa žalobca domáha, a preto sa len domnieva, že žaloba súvisí s ním uvedenými skutočnosťami, najmä s konaním vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod spisovou značkou 62CbZm/7/2016. Pre vylúčenie pochybností žalovaný ďalej uviedol, že v predmetnom súdnom konaní sa uplatňoval záväzok zo zmenky zabezpečujúcej záväzky dlžníka REAL IB, s. r. o., avšak žalobca bol vystaviteľom zmenky (teda nie avalistom). Okrem toho žalovaný tvrdí, že aplikácia ustanovení o ručení podľa Občianskeho zákonníka a aj Obchodného zákonníka na právny vzťah súvisiaci so zmenkou je vylúčený (vrátane § 549 Občianskeho zákonníka), a preto možno považovať žalobu za zmätočnú. Na základe uvedeného žalovaný navrhol podanú žalobu zamietnuť v prípade, ak konanie nebude zastavené. 5. Po podaní žaloby má súd preukázané z uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 2K/50/2016 zo dňa 20.10.2020, zverejneného v Obchodnom vestníku č. 206/2020 zo dňa 26.10.2020, že na majetok žalobcu bol vyhlásený konkurz. S prihliadnutím na uvedené súd vyzval správcu konkurznej podstaty na vyjadrenie, či navrhuje pokračovať v konaní, na čo bola súdu doručená odpoveď, že správca konkurznej podstaty navrhol pokračovať v konaní. Vzhľadom na to, že v tejto veci ide o určovaciu žalobu týkajúcu sa určenia zániku práva na plnenie z ručiteľského vyhlásenia mal súd za to, že ide o konanie, ktoré môže ovplyvniť konkurznú podstatu úpadcu, a preto pokračoval v konaní so správcom konkurznej podstaty žalobcu v zmysle ustanovenia § 47 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V súvislosti s týmto záverom následne súd pokračoval v konaní a nariadil termín pojednávania, na ktorý predvolal správcu konkurznej podstaty úpadcu, teda žalobcu v tomto konaní. 6. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, ktorého sa zúčastnili zástupcovia sporových strán. Zástupca žalobcu na nariadenom termíne pojednávania uviedol, že sa stotožňuje so procesnou obranou žalovaného uplatnenou v konaní a rozhodnutie nechal na zvážení súdu. Zástupca žalovaného sa pridržal prostriedkov procesnej obrany, ktorú uplatnil počas písomnej fázy konania. 7. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, teda listinami predloženými stranami počas písomnej fázy konania, ide o listinné dôkazy: úverová zmluva č. 75600-2647020/4900 zo dňa 23.10.2007, v znení jej dodatkov č. 1 až 8 spolu s obchodnými podmienkami, dohoda o pristúpení
k záväzku č, 1497/13/44643 zo dňa 19.12.2013, zmluva o udelení vyplňovacieho práva zmenkového č. 44/020/2007 zo dňa 23.10.2007, odopretie plnenia ručiteľom zo dňa 19.12.2019 s potvrdením o odoslaní, výzvy na zaplatenie náhrady škody zo dňa 16.03.2016 s potvrdením o odoslaní a doručení, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 18.03.2016 s potvrdením o odoslaní a doručení zásielky, započítanie pohľadávok zo dňa 18.03.2016 spolu s potvrdením o odoslaní a doručení zásielky, žaloba zo dňa 02.11.2016 s potvrdením o pridelení sp. zn. 62Cb/196/2016, vyjadrenie spoločnosti REAL IB s.r.o v konaní 62Cb/196/2016, uznesenie súdu o zastavení konania sp. zn. 62Cb/196/2016 zo dňa 11.06.2018, uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 2K 97/2015 zo dňa 31.01.2018, uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 2K 97/2015 zo dňa 29.06.2018, žaloba zo dňa 11.12.2017 o zaplatenie náhrady škody, uznesenie Okresného súdu Žilina sp. zn. 5K/2/2017 zo dňa 12.06.2017, uznesenie Ústavného súdu SR spis. zn. II. ÚS 265/2016 – 34 zo dňa 23.03.2016, rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica spis. zn. 64Cbi/8/2016 zo dňa 17.04.2018, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici spis. zn. 41CoKR/26/2018 zo dňa 27.03.2019, návrh na vydanie platobného rozkazu voči žalobcovi zo dňa 06.10.2016, návrh veriteľa na vyhlásenie konkurzu na majetok žalobcu zo dňa 21.06.2016. 8. Podľa § 137 c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. 9. Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“) Ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo o intervenciu. 10. Predmetom konania je určovacia žaloba, ktorou sa žalobca domáha určenia zániku práva z ručiteľského vyhlásenia. Návrhom na začatie konania možno uplatniť okrem iného aj aby bolo rozhodnuté o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Určujúcim návrhom sa teda žalobca domáha vydania autoritatívneho výroku súdu, že určité právo tu je (pozitívne určenie), alebo tu nie je (negatívne určenie). Takéhoto určenia sa možno domáhať len vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je, je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Cieľom určujúceho návrhu je vydanie rozsudku, výrok ktorého odstraňuje žalobcovu neistotu určením, či tu právo je alebo nie je. Zákon pre procesnú prípustnosť určujúceho návrhu predpokladá existenciu stavu neistoty žalobcu v tom, či konkrétne právo tu je alebo nie je a zároveň tiež predpokladá preukázanie, že danú neistotu možno odstrániť navrhovaným výrokom rozsudku. Autoritatívne určenie súdom potom ohrozenie, neistotu alebo neurčitosť v právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, aby sa ukladalo splnenie nejakej konkrétnej povinnosti. Naliehavý právny záujem na určení je teda daný len vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi sporovými stranami, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno inými právnymi prostriedkami odstrániť, pričom žaloba na plnenie takýmto iným právnym prostriedkom je. Nedostatok naliehavého právneho záujmu pri určovacích nárokoch má za následok zamietnutie návrhu. 11. Základnou otázkou, ktorú bolo nevyhnutné v konaní vyriešiť pred posúdením zániku práva žalovaného z ručiteľského vyhlásenia žalobcu bolo, či žalobca má na domáhanom sa určení naliehavý právny záujem podľa citovaného ustanovenia § 137 CSP. Z podanej žaloby vyplýva, že žalobca odvodzuje svoj naliehavý právny záujem na podanej určovacej žalobe s poukazom na stav neistoty plynúci žalobcovi z toho, že na základe domnelého právneho prepojenia s tretími osobami, ktorých záväzky sú tiež obsiahnuté v napádanej zmluve o úvere a nasledovných právnych úkonoch žalovaného sa dostal do situácie priameho ekonomického ohrozenia titulom, podľa názoru žalobcu, predčasnej ručiteľskej povinnosti a vzhľadom na pozastavenie mimosúdnych jednaní je žalobca vystavený možnosti vymáhania záväzkov titulom ručiteľského záväzku a ohrozenia jeho existencie. 12. Účelom určovacích žalôb je eliminovať stav ohrozenia právneho postavenia žalobcu, vniesť istotu do neistých právnych vzťahov, ak k odpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak. Určovacia žaloba má miesto aj tam, kde sa jej prostredníctvom vytvorí pevný základ právnych vzťahov, ktorým sa dosiahne
odvrátenie prípadných budúcich sporov účastníkov. Určovacia žaloba spravidla nie je opodstatnená tam, kde je možné žalovať na splnenie povinnosti. Jedným z predpokladov úspešnosti určovacej žaloby je naliehavý právny záujem žalobcu na určení. Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť zaťažuje žalobcu, pričom zákon vyžaduje existenciu naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu. Účelom predpokladu existencie naliehavého právneho záujmu je zabrániť vyvolávaniu zbytočných sporov bez ich praktického významu. Neexistencia naliehavého právneho záujmu je dôvodom pre zamietnutie podanej žaloby. 13. V tomto prípade, tak ako to vyplýva z vyjadrenia žalovaného, medzi sporovými stranami prebiehalo viacero súdnych sporov, ktoré sa týkali skutkových okolností opisovaných žalobcom v podanej žalobe a týkali sa povinností žalobcu vyplývajúcich mu v súvislosti so zabezpečením úverovej zmluvy, ktorá bola uzatvorená medzi právnym predchodcom žalovaného a spoločnosťou REAL IB, kde žalobca v rozhodnom čase vykonával funkciu konateľa spoločnosti. Naliehavý právny záujem je daný tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, prípadne aj tam, kde by bez tohto určenia bolo žalobcovo právne postavenie neistým. V danom prípade však neexistuje v čase rozhodovania súdu ani jeden z uvedených predpokladov. Konanie vedené tunajším súdom pod sp. zn. 62CbZm/7/2016, v ktorom sa navrhovateľ (v tomto konaní ako žalovaný) domáhal od odporcu (v tomto konaní ako žalobcu), zaplatenia sumy titulom žalobcom vystavenej zmenky, ako zabezpečovacieho inštitútu k pohľadávke banky, ako právneho predchodcu žalovaného. Konajúci súd sa v predmetnom konaní a následnom rozhodnutí zaoberal procesnou obranou žalovaného (žalobcu v tomto konaní), ktorá je zo skutkovej stránky podobná, ak nie totožná tej, na ktorej žalobca postavil svoj procesný útok v tomto konaní. Konajúci súd si predbežne vyhodnotil existenciu nároku, na podklade ktorého sa navrhovateľ (žalovaný v tomto konaní) domáhal od odporcu (žalobcu v tomto konaní) zaplatenia pohľadávky, a teda aj predbežne vyhodnocoval opodstatnenosť procesnej obrany odporcu (žalobcu v tomto konaní), ktorý s prihliadnutím na skutkové okolnosti uvedené v ods. 2 tohto rozsudku poukazoval na zánik práva z ručiteľského vyhlásenia (poznámka súdu z vystavenej zmenky). Konajúci súd v uvedenom konaní vyhodnotil túto procesnú obranu odporcu (žalobcu v tomto konaní) ako nedôvodnú, keďže podanej žalobe vyhovel v celom rozsahu. Taktiež je potrebné poukázať na to, že skutkové tvrdenia žalobcu týkajúce sa nároku na náhradu škody, na ktoré žalobca poukazoval v podanej žaloba, ktorá má mať vplyv na zánik jeho povinnosti z ručiteľského vyhlásenia boli vyriešené ako predbežná otázka v konaní Okresného súdu Žilina sp. zn 5K/2/2017, v konaní pred Ústavným súdom SR sp.zn. II. ÚS 265/2016. Z uvedeného je zrejmé, že skutkové otázky odkazované žalobcom, na ktorých postavil podstatu svojej určovacej žaloby boli prejudiciálne vyriešené v predchádzajúcich súdnych konaniach, a preto nemožno súhlasiť s tým, že by žalobca mal vo veci naliehavý právny záujem, keďže v čase rozhodovania súdu neexistuje stav ohrozenia právneho postavenia žalobcu a ani neistota právnych vzťahov, keďže skutkové otázky, na ktorých základe postavil žalobca podstatu jeho určovacej žaloby a z ktorých odvodzoval existenciu naliehavého právneho záujmu boli súdmi vyriešené, teda boli podrobené súdnemu prieskumu ako predbežné otázky vo vzťahu k prejednávanému meritu veci. Okrem uvedeného poukazovanie žalobcu na to, že nevyhovením jeho žalobe môže byť vystavený možnej exekúcii a ekonomickému ohrozeniu nie sú dôvodmi na vyhovenie žalobe, keďže na odvrátenie týchto dôsledkov mu právny poriadok umožňuje využiť iné právne inštitúty. 14. V súvislosti s námietkami žalovaného poukazujúcimi na konanie, resp. aj rozhodnutie tunajšieho súdu pod sp. zn. 62CbZm/7/2016 a s tým súvisiace prekážky litispendencie a res iudicata súd v danom prípade nevzhliadol ich existenciu. Napriek tomu, že žaloba na plnenie môže byť prekážkou litispendencie pre určovaciu žalobu, tak je to len v prípade, ak má byť predmetom určenia právny vzťah alebo právo, z ktorého bolo žalované na splnenie povinnosti. V čase rozhodovania súdu bolo konanie 62CbZm/7/2016 právoplatne skončené, meritórne rozhodnuté, a preto sa súd mohol zaoberať jedine otázkou existencie prekážky právoplatne rozsúdenej veci. Z výroku, že žalovaný je povinný plniť žalobcovi určitú peňažnú sumu, nie je možné nijako rozumne vyvodiť výrok o platnosti určitého právneho úkonu či (ne)existencii práva. Vyvodzovať tieto závery z odôvodnenia rozsudku je rovnako nesprávne, pretože účinky spojené s materiálnou právoplatnosťou môže nadobudnúť iba a výlučne enunciát rozsudku, nie jeho odôvodnenie. Výrok o splnení povinnosti už nemôže mať účinok na prejudiciálne posúdenie (určenie) existencie alebo neexistencie práva, ktoré determinuje výrok o plnení. Tieto funkcionality už účinnosťou Civilného sporového poriadku preberá medzitýmny rozsudok podľa ust. § 214 ods. 2 CSP. Výrok o splnení povinnosti tak je prekážkou veci rozsúdenej len voči iným (ďalším) potenciálnym výrokom o splnení povinnosti vyplývajúcej z totožného skutkového základu medzi tými istými subjektami, nie voči neexistujúcemu meritórnemu určeniu determinujúceho práva (Števček, M.,
Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, § 230). Na základe uvedeného má súd za to, že v konaní v čase rozhodovania súdu neexistovali negatívne prekážky konania, a preto vo veci konal a rozhodol meritórne. Vzhľadom na nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu na podanom určujúcom návrhu, súd podanú žalobu zamietol. 15. Podľa § 262 ods. 1 CSP; O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 16. Podľa § 262 ods. 2 CSP; O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 17. Podľa § 255 ods. 1 CSP; Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 18. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa pomeru úspechu, pričom v tomto prípade bol v konaní v celom rozsahu úspešný žalovaný, a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania bude následne rozhodnuté samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica. V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku