Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Banská Bystrica 13Ek/424/2024 6124245012 05. 11. 2024 Mgr. Dominika Vlčková ECLI:SK:OSBB:2024:6124245012.1
Uznesenie Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35 807 598, zast. Katarína Hegedüšová, Majerníkova, 3/A, BratislavaKarlova Ves, IČO: 42 185 190, proti povinnému: A. B., nar: XX.XX.XXXX, C. XXX/XX, XXX XX D., o vymoženie príslušenstva pohľadávky, o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, takto rozhodol: Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti vymoženia úroku z omeškania vo výške 0,25% denne zo sumy 474,67 eur od 13.02.2002 do 14.08.2011 a úroku z omeškania vo výške 0,25% denne zo sumy 366,83 EUR od 05.08.2011 do 11.08.2011 podľa § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku z a m i e t a. odôvodnenie: 1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 22.02.2024 domáhal od povinného vymoženia príslušenstva pohľadávky, a to na základe exekučného titulu – platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava III sp. zn. E.-XX zo dňa 21.03.2002 vykonateľný dňa 24.042002 (ďalej ako ,,exekučný titul“). 2. V návrhu na vykonanie exekúcie si oprávnený v časti E) „Vymáhaný nárok„ elektronického formulára okrem iného uplatnil úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 474,67 eur od 13.02.2002 do 14.08.2011 a úroku z omeškania vo výške 0,25% denne zo sumy 366,83 EUR od 05.08.2011 do 11.08.2011. 3. Podľa § 53 ods. 3 písm. b) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sú tu dôvody, pre ktoré by exekúcia musela byť zastavená, alebo do vydania poverenia na vykonanie exekúcie vzniknú dôvody na zastavenie exekučného konania okrem späťvzatia návrhu na vykonanie exekúcie. 4. Podľa § 53 ods. 4 prvej vety Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom alebo sčasti. 5. Podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. 6. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. 7. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
8. Súd dňa 12.03.2024 vyzval oprávneného na opravu vád návrhu, a to tak, že v časti E) Vymáhaný nárok si oprávnený neuplatní úroky z omeškania vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade sa jedná o nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, pričom dojednanie o úrokoch z omeškania presahujúcich zákonnú výšku úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahov, ktoré boli následne v tejto nezákonnej výške priznané exekučným titulom, súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, v dôsledku čoho je tu daný dôvod pre čiastočné zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku. Súd oprávneného vo výzve poučil, že v prípade, ak v stanovenej lehote nebude v návrhu na vykonanie exekúcie vyššie uvedený nedostatok odstránený, súd návrh na vykonanie exekúcie v zmysle § 53 ods. 3 písm. a) v spojení s § 53 ods.4 Exekučného poriadku sčasti zamietne. 9. Oprávnený sa k výzve súdu na opravu vád návrhu vyjadril dňa 02.04.2024 tak, že Exekučný titul predstavuje platobný rozkaz vydaný v roku 2002, t.j. za účinnosti hmotnoprávnej úpravy, ktorá vôbec nepoznala inštitút neprijateľných podmienok. Neprijateľné podmienky a právna úprava spotrebiteľských zmlúv sa stali súčasťou slovenského právneho poriadku až v roku 2004 (v dôsledku nadobudnutia účinnosti zákona č. 150/2004 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.04.2004). To isté platí v prípade pôvodného Zákona o ochrane spotrebiteľa (zákon č. 634/1992 Zb. v znení neskorších predpisov), do ktorého znenia boli zakotvené spotrebiteľské zmluvy rovnako v roku 2004 (v dôsledku nadobudnutia účinnosti zákona č. 616/2004 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 25.11.2004). Právnu úpravu neprijateľných podmienok obsahoval následne až súčasný Zákon o ochrane spotrebiteľa (zákon č. 250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov – viď. ustanovenie § 3 ods. 3). V čase vydania exekučných titulov dokonca Slovenská republika ani nebola členom Európskej únie, a preto súd vydávajúci platobný rozkaz nebol povinný a ani oprávnený aplikovať komunitárne právo vrátane eurokonformného výkladu. Exekučný titul bol vydaný za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorého znenie účinné v čase vydania exekučného titulu rovnako nepoznalo žiadne spotrebiteľské právo, spotrebiteľské zmluvy a ani neprijateľné zmluvné podmienky. V žiadnom prípade nemožno vztiahnuť na exekučný titul hmotnoprávnu právnu úpravu, ktorá v čase vydania exekučného titulu neexistovala a z dôvodu tejto neexistentnej právnej úpravy odmietnuť právnu ochranu časti nárokov podľa exekučného titulu. Takýto postup exekučného súdu by bol jednoznačne arbitrárny a predstavoval by odmietnutie spravodlivosti (denegatio iustitiae). Oprávnený sa domnieva, že dôvodom postupu exekučného súdu je aktuálne zjednocujúce rozhodnutie pléna ústavného súdu, ktorý judikoval nasledovne: "Ak právna úprava umožňuje spotrebiteľovi podať proti platobnému rozkazu vydanému vyšším súdnym úradníkom odpor v lehote 15 dní od jeho doručenia, pričom odpor musí byť vecne odôvodnený, potom výklad a uplatnenie § 53 ods. 3 písm. e) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov nie je v súlade so základným právom spotrebiteľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ak súd v exekučnom konaní odmietne preskúmať existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré mali vplyv na vymáhaný nárok vzniknutý v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, z dôvodu, že spotrebiteľ proti platobnému rozkazu odpor nepodal." PLz. ÚS 1/2022-9. Oprávnený však dáva do pozornosti exekučného súdu, že vyššie citované rozhodnutie ústavného súdu sa týkalo platobných rozkazov vydaných v upomínacom konaní resp. v konaní podľa Civilného sporového poriadku (a teda nie podľa Občianskeho súdneho poriadku), a to naviac vydaných v rokoch 2019 a 2020, kedy upomínací súd alebo všeobecný súd boli povinní aplikovať spotrebiteľské právo vrátane ochrany pred neprijateľnými podmienkami. Záverom oprávnený udáva, že nič nestojí v ceste exekučnému súdu (ak by zotrval na svojom doterajšom arbitrárnom názore) priznať oprávnenému právo na požadovanie „zákonných“ úrokov z omeškania. 10. Súd v nadväznosti na vyjadrenie oprávneného k výzve na opravu vád návrhu opätovne preskúmal návrh na vykonanie exekúcie a dospel k nasledovnému. 11. Súd preskúmaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom a účinnom znení konštatuje, že oprávnený si v časti E) Vymáhaný nárok uplatnil nárok priznaný exekučným titulom, platobným rozkazom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. ROB/1822/02-05 zo dňa 21.03.2002. Exekučný súd má zákonom zverenú povinnosť preskúmavať návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak súd po preskúmaní návrhu a príloh dôjde k záveru, že sú tu skutočnosti pre ktoré by exekúcia musela byť zastavená, návrh na vykonanie exekúcie je povinný úplne resp. v časti zamietnuť. V prípade, ak súd zamieta návrh podľa § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku, dôvod takéhoto zamietnutia nemusí pochádzať jedine z ustanovení Exekučného poriadku, naopak dôvod môže byť daný aj z iného právneho predpisu. Súd v nadväznosti poukazuje tiež na §
61k písm. d) Exekučného poriadku kedy dôvodom na čiastočné zastavenie exekúcie je skutočnosť, ktorú súd mohol vyhodnotiť z obsahu listín predložených oprávneným, a kedy by exekúcia nemala vôbec začať a tak mal súd už pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie návrh zamietnuť. Súd v posudzovanom prípade zastáva názor, že v prípade uplatnenia formálnych pravidiel a striktného naplnenia právoplatného a vykonateľného exekučného titulu by nedochádzalo k žiaducim a spoločensky únosným výsledkom. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že právo je potrebné realizovať v spojení s ďalšími kritériami, aby sa zmiernila tvrdosť pri jeho výkone. 12. Na uvedené tézy zákonodarca reflektoval vo viacerých ustanoveniach Občianskeho zákonníka, najmä v citovanom § 3 OZ a § 39 OZ so všeobecnou povahou. Je nesporné, že aplikačná funkcia a regulatívny charakter týchto ustanovení sa vzťahuje na všetky skupiny majetkových a osobných vzťahov upravených normami občianskeho práva. Je nespochybniteľné, že Občiansky zákonník dáva dobrým mravom značnú vážnosť a silu, aj keď nie sú bližšie špecifikované resp. konkretizované, keďže definujú morálne pravidlá správania sa, ktoré sa časom menia. Dobré mravy bývajú užívané ako kritérium obmedzujúce subjektívne práva v ich obsahu alebo častejšie obmedzujúce výkon subjektívnych práv. Posúdenie konkrétneho obsahu pojmu dobré mravy patrí vždy od prípadu k prípadu. Rozpor s dobrými mravmi je potrebné v každom prípade posudzovať individuálne s prihliadnutím na konkrétne okolnosti konania účastníka, v príslušnom období a na jeho postavenie. 13. Exekučný súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie vrátane jeho príloh konštatuje, že oprávneným uplatnený vymáhaný nárok v časti úroku z omeškania predstavuje značný rozpor s dobrými mravmi, keď jeho výška je normovaná v rovine 0,25% denne (91,25% ročne). Uvedená percentuálna miera predstavuje priam šikanózny výkon práva, a preto je potrebná ingerencia súdnej moci smerujúca k aplikácii inštitútu dobrých mravov, ktoré nesporne slúžia na korekciu, resp. reguláciu neprimeraného usporiadania majetkových a osobných vzťahov, ktoré spadajú pod dikciu ustanovenia § 3 ods. 1 OZ. Za dobré mravy možno považovať súhrn etických všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri poskytovaní služby, ktoré môžu privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, keď sa využíva najmä omyl, lesť, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. V rozpore s dobrými mravmi podľa súdnej praxe je pri úrokoch spravidla taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru obvyklú v čase ich dojednania stanovenú najmä s prihliadnutím na najvyššie úrokové sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. 14. Uvedený názor exekučného súdu sa nepochybne opiera o Ustanovenie § 39 OZ, ktoré de facto zakladá absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ktorá nastáva aj v prípade, ak účastníci záväzkového vzťahu o jej existencii nevedeli. Je však úlohou súdu dohliadať na tie nedostatky, ktoré sú v priamej väzbe na absolútnu povahu neplatnosti právneho úkonu. K aplikácii ustanovenia § 3 ods. 1 OZ súd dáva do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, podľa ktorého platí, že cit: ,,... uvedené ustanovenie umožňuje súdu posúdiť vec v tom smere, či výkon daného subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade, že tomu tak nie je, odoprieť právnu ochranu uplatňovaného práva. Aplikácia tohto ustanovenia umožňuje aj zásah do výkonu už existujúceho práva vyplývajúceho z občianskoprávnych vzťahov, nemôže ale viesť ku vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností. Ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemá totiž vlastnú priamu normotvornú platnosť - upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie iných ustanovení. Ak je určitý úkon absolútne neplatný, nastáva jeho neplatnosť priamo zo zákona už v čase jeho urobenia. Ani pri uplatnení princípov spravodlivosti a dobrých mravov pri výkone práv a povinností nemá súd možnosť dodatočne zvážiť, či absolútnu neplatnosť úkonu „uzná alebo neuzná" (resp. či ju zohľadní alebo nezohľadní). Na dôvod zakladajúci absolútnu neplatnosť právneho úkonu musí súd vždy prihliadnuť, a to aj bez návrhu, t.j. z úradnej povinnosti“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. marca 2011, sp. zn. 3 Cdo 144/2010). Sud považuje priznanie úroku vo výške 0,25% denne (91,25% ročne) z dlžnej sumy za výrazný zásah do subjektívnych práv priečiaci sa dobrým mravom v takej miere, ktorá je v demokratickej spoločnosti neakceptovateľná. S poukazom na § 39 OZ je súd toho názoru, že rozpor s dobrými mravmi zakladá absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ktorá nastane aj v prípade, ak účastníci o rozpore nevedeli. Na absolútnu neplatnosť je tak súd povinný prihliadať z úradnej moci.
15. Zákonodarca výslovne v texte zákona neuviedol, ktoré konkrétne skutočnosti bránia vymáhateľnosti exekučného titulu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, no z dôvodovej správy, či literatúry vyplýva, že ide o také skutočnosti, o ktorých je ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie zrejmé, že bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom medzi takéto skutočnosti možno jednoznačne zaradiť aj rozpor exekučného titulu s dobrými mravmi. Možno tiež doplniť, že zjednocujúce stanovisko Ústavného súdu SR prijaté v uznesení sp. zn. Plz. ÚS 1/2022-9 zo dňa 15. 06. 2022, umožňuje exekučnému súdu hmotnoprávny prieskum platobných rozkazov vydaných súdnymi úradníkmi v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo spotrebiteľskej zmluvy tak, ako tomu je aj v prejednávanej veci. Pokiaľ teda je exekučný súd oprávnený vykonať hmotnoprávny prieskum platobných rozkazov z pohľadu existencie neprijateľných zmluvných podmienok, v záujme efektívnej ochrany spotrebiteľov je tiež namieste, aby vykonal prieskum plnenia priznaného zo spotrebiteľskej zmluvy z pohľadu dodržania všeobecnej zákonnej úpravy či z pohľadu rešpektovania dobrých mravov. Zároveň možno doplniť, že spomínané zjednocujúce stanovisko nie je použiteľné len vo vzťahu k platobným rozkazom vydaným za účinnosti Civilného sporového poriadku či podľa zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní, ale aj vo vzťahu k platobným rozkazom vydaným za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, čo vyplýva z rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR (viď. nález sp. zn. III. ÚS 166/2023 z 07. 09. 2023, nález sp. zn. III. ÚS 369/2023 z 18. 08. 2023 či nález sp. zn. III. ÚS 193/2023 z 13. 07. 2023) a predovšetkým aj z rozsudku súdneho dvora C-448/17, kde predmetom prieskumu bol platobný rozkaz vydaný dňa 24. 08. 2012, teda za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. 16. V danom prípade súd mal za to, že z priloženej spotrebiteľskej zmluvy a návrhu na vykonanie exekúcie vyplýva, že spotrebiteľská zmluva bola uzavretá v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 39 Občianskeho zákonníka. Hmotnoprávny základ pre takýto záver dáva § 39 Občianskeho zákonníka. Zmluvné dojednanie o predmetnom úroku z omeškania by neobstálo z pohľadu § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktoré kogentne stanovujú hornú hranicu úrokov z omeškania, ktorej prekročenie nie je prípustné. Inak povedané, dohoda o výške úrokov z omeškania je prípustná s tým, že ale nesmie byť prekročená zákonom stanovená horná hranica úrokov z omeškania. A neobstálo by ani z pohľadu § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. v znení účinnom v čase uzatvorenia dotknutej zmluvy o úvere, ktorý upravoval, že obsahom typovej zmluvy nesmú byť neprimerané podmienky alebo podmienky v rozpore s dobrými mravmi. V čase uzatvorenia dotknutej zmluvy o úvere súčasťou Občianskeho zákonníka bol § 39, v zmysle ktorého je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Vzhľadom na uvedené súd nemá pochybnosti o tom, že neprimeraná výška úrokov z omeškania vo výške 91,25 % ročne je v spoločnosti neuznávaná a hodnotená ako odporujúca dobrým mravom. 17. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie vzhliadol dôvod, pre ktorý by exekúcia musela byť zastavená v časti, preto v súlade s § 53 ods. 4 v spojení s § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti úroku z omeškania vo výške 0,25% denne zo sumy 474,67 eur od 13.02.2002 do 14.08.2011 a úroku z omeškania vo výške 0,25% denne zo sumy 366,83 EUR od 05.08.2011 do 11.08.2011, zamietol. 18. Po právoplatnosti tohto uznesenia bude súd pokračovať v rozhodovaní o zvyšnej časti návrhu na vykonanie exekúcie, ktorej sa rozhodnutie nedotýka. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.