{"guid": "cc6f5faa-d1b4-42f4-acd1-00c6ef6180d0:14fdeabe-6de6-4878-9037-2114ee297a46", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2024:6124245012.1", "spisova_znacka": "13Ek/424/2024", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Ek/424/2024 z 5. 11. 2024", "citacia": "uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica z 5. novembra 2024, sp. zn. 13Ek/424/2024, ECLI:SK:OSBB:2024:6124245012.1", "identifikacne_cislo": "6124245012", "sud": {"guid": "sud_139", "nazov": "Okresný súd Banská Bystrica", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Viera Antoniková", "sudca_id": 361, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viera-antonikova-361", "datum_vydania": "2024-11-05", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/14fdeabe-6de6-4878-9037-2114ee297a46", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2024:6124245012.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSBB:2024:6124245012.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSBB:2024:6124245012.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Banská Bystrica\n13Ek/424/2024\n6124245012\n05. 11. 2024\nMgr. Dominika Vlčková\nECLI:SK:OSBB:2024:6124245012.1\n\nUznesenie\nOkresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811\n09 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35 807 598, zast. Katarína Hegedüšová, Majerníkova, 3/A, BratislavaKarlova Ves, IČO: 42 185 190, proti povinnému: A. B., nar: XX.XX.XXXX, C. XXX/XX, XXX XX D., o\nvymoženie príslušenstva pohľadávky, o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, takto\nrozhodol:\nSúd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti vymoženia úroku z omeškania vo výške 0,25%\ndenne zo sumy 474,67 eur od 13.02.2002 do 14.08.2011 a úroku z omeškania vo výške 0,25% denne\nzo sumy 366,83 EUR od 05.08.2011 do 11.08.2011 podľa § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku\nz a m i e t a.\nodôvodnenie:\n1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 22.02.2024 domáhal od\npovinného vymoženia príslušenstva pohľadávky, a to na základe exekučného titulu – platobný rozkaz\nOkresného súdu Bratislava III sp. zn. E.-XX zo dňa 21.03.2002 vykonateľný dňa 24.042002 (ďalej\nako ,,exekučný titul“).\n2. V návrhu na vykonanie exekúcie si oprávnený v časti E) „Vymáhaný nárok„ elektronického formulára\nokrem iného uplatnil úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 474,67 eur od 13.02.2002 do 14.08.2011\na úroku z omeškania vo výške 0,25% denne zo sumy 366,83 EUR od 05.08.2011 do 11.08.2011.\n3. Podľa § 53 ods. 3 písm. b) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti\n(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„Exekučný poriadok“), súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sú tu dôvody, pre ktoré by exekúcia\nmusela byť zastavená, alebo do vydania poverenia na vykonanie exekúcie vzniknú dôvody na zastavenie\nexekučného konania okrem späťvzatia návrhu na vykonanie exekúcie.\n4. Podľa § 53 ods. 4 prvej vety Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne\ncelkom alebo sčasti.\n5. Podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v\nčasti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.\n6. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), výkon práv a\npovinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv\na oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.\n7. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo\nho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.\n\n8. Súd dňa 12.03.2024 vyzval oprávneného na opravu vád návrhu, a to tak, že v časti E) Vymáhaný\nnárok si oprávnený neuplatní úroky z omeškania vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade sa jedná\no nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, pričom dojednanie o úrokoch z omeškania presahujúcich\nzákonnú výšku úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahov, ktoré boli následne v tejto nezákonnej\nvýške priznané exekučným titulom, súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, v dôsledku\nčoho je tu daný dôvod pre čiastočné zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. e)\nExekučného poriadku. Súd oprávneného vo výzve poučil, že v prípade, ak v stanovenej lehote nebude v\nnávrhu na vykonanie exekúcie vyššie uvedený nedostatok odstránený, súd návrh na vykonanie exekúcie\nv zmysle § 53 ods. 3 písm. a) v spojení s § 53 ods.4 Exekučného poriadku sčasti zamietne.\n9. Oprávnený sa k výzve súdu na opravu vád návrhu vyjadril dňa 02.04.2024 tak, že Exekučný titul\npredstavuje platobný rozkaz vydaný v roku 2002, t.j. za účinnosti hmotnoprávnej úpravy, ktorá vôbec\nnepoznala inštitút neprijateľných podmienok. Neprijateľné podmienky a právna úprava spotrebiteľských\nzmlúv sa stali súčasťou slovenského právneho poriadku až v roku 2004 (v dôsledku nadobudnutia\núčinnosti zákona č. 150/2004 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.04.2004). To isté platí v prípade\npôvodného Zákona o ochrane spotrebiteľa (zákon č. 634/1992 Zb. v znení neskorších predpisov), do\nktorého znenia boli zakotvené spotrebiteľské zmluvy rovnako v roku 2004 (v dôsledku nadobudnutia\núčinnosti zákona č. 616/2004 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 25.11.2004). Právnu úpravu\nneprijateľných podmienok obsahoval následne až súčasný Zákon o ochrane spotrebiteľa (zákon č.\n250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov – viď. ustanovenie § 3 ods. 3). V čase vydania exekučných\ntitulov dokonca Slovenská republika ani nebola členom Európskej únie, a preto súd vydávajúci platobný\nrozkaz nebol povinný a ani oprávnený aplikovať komunitárne právo vrátane eurokonformného výkladu.\nExekučný titul bol vydaný za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 99/1963 Zb. v znení\nneskorších predpisov), ktorého znenie účinné v čase vydania exekučného titulu rovnako nepoznalo\nžiadne spotrebiteľské právo, spotrebiteľské zmluvy a ani neprijateľné zmluvné podmienky. V žiadnom\nprípade nemožno vztiahnuť na exekučný titul hmotnoprávnu právnu úpravu, ktorá v čase vydania\nexekučného titulu neexistovala a z dôvodu tejto neexistentnej právnej úpravy odmietnuť právnu ochranu\nčasti nárokov podľa exekučného titulu. Takýto postup exekučného súdu by bol jednoznačne arbitrárny a\npredstavoval by odmietnutie spravodlivosti (denegatio iustitiae). Oprávnený sa domnieva, že dôvodom\npostupu exekučného súdu je aktuálne zjednocujúce rozhodnutie pléna ústavného súdu, ktorý judikoval\nnasledovne: \"Ak právna úprava umožňuje spotrebiteľovi podať proti platobnému rozkazu vydanému\nvyšším súdnym úradníkom odpor v lehote 15 dní od jeho doručenia, pričom odpor musí byť vecne\nodôvodnený, potom výklad a uplatnenie § 53 ods. 3 písm. e) zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení\nďalších zákonov v znení neskorších predpisov nie je v súlade so základným právom spotrebiteľa\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ak súd v exekučnom konaní\nodmietne preskúmať existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré mali vplyv na vymáhaný\nnárok vzniknutý v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, z dôvodu, že spotrebiteľ proti platobnému\nrozkazu odpor nepodal.\" PLz. ÚS 1/2022-9. Oprávnený však dáva do pozornosti exekučného súdu, že\nvyššie citované rozhodnutie ústavného súdu sa týkalo platobných rozkazov vydaných v upomínacom\nkonaní resp. v konaní podľa Civilného sporového poriadku (a teda nie podľa Občianskeho súdneho\nporiadku), a to naviac vydaných v rokoch 2019 a 2020, kedy upomínací súd alebo všeobecný súd\nboli povinní aplikovať spotrebiteľské právo vrátane ochrany pred neprijateľnými podmienkami. Záverom\noprávnený udáva, že nič nestojí v ceste exekučnému súdu (ak by zotrval na svojom doterajšom\narbitrárnom názore) priznať oprávnenému právo na požadovanie „zákonných“ úrokov z omeškania.\n10. Súd v nadväznosti na vyjadrenie oprávneného k výzve na opravu vád návrhu opätovne preskúmal\nnávrh na vykonanie exekúcie a dospel k nasledovnému.\n11. Súd preskúmaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného\nporiadku v platnom a účinnom znení konštatuje, že oprávnený si v časti E) Vymáhaný nárok\nuplatnil nárok priznaný exekučným titulom, platobným rozkazom Okresného súdu Bratislava III sp. zn.\nROB/1822/02-05 zo dňa 21.03.2002. Exekučný súd má zákonom zverenú povinnosť preskúmavať návrh\nna vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak súd po preskúmaní návrhu a príloh dôjde k záveru, že sú\ntu skutočnosti pre ktoré by exekúcia musela byť zastavená, návrh na vykonanie exekúcie je povinný\núplne resp. v časti zamietnuť. V prípade, ak súd zamieta návrh podľa § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného\nporiadku, dôvod takéhoto zamietnutia nemusí pochádzať jedine z ustanovení Exekučného poriadku,\nnaopak dôvod môže byť daný aj z iného právneho predpisu. Súd v nadväznosti poukazuje tiež na §\n\n61k písm. d) Exekučného poriadku kedy dôvodom na čiastočné zastavenie exekúcie je skutočnosť,\nktorú súd mohol vyhodnotiť z obsahu listín predložených oprávneným, a kedy by exekúcia nemala\nvôbec začať a tak mal súd už pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie návrh zamietnuť. Súd\nv posudzovanom prípade zastáva názor, že v prípade uplatnenia formálnych pravidiel a striktného\nnaplnenia právoplatného a vykonateľného exekučného titulu by nedochádzalo k žiaducim a spoločensky\núnosným výsledkom. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že právo je potrebné realizovať v spojení s\nďalšími kritériami, aby sa zmiernila tvrdosť pri jeho výkone.\n12. Na uvedené tézy zákonodarca reflektoval vo viacerých ustanoveniach Občianskeho zákonníka,\nnajmä v citovanom § 3 OZ a § 39 OZ so všeobecnou povahou. Je nesporné, že aplikačná funkcia a\nregulatívny charakter týchto ustanovení sa vzťahuje na všetky skupiny majetkových a osobných vzťahov\nupravených normami občianskeho práva. Je nespochybniteľné, že Občiansky zákonník dáva dobrým\nmravom značnú vážnosť a silu, aj keď nie sú bližšie špecifikované resp. konkretizované, keďže definujú\nmorálne pravidlá správania sa, ktoré sa časom menia. Dobré mravy bývajú užívané ako kritérium\nobmedzujúce subjektívne práva v ich obsahu alebo častejšie obmedzujúce výkon subjektívnych práv.\nPosúdenie konkrétneho obsahu pojmu dobré mravy patrí vždy od prípadu k prípadu. Rozpor s dobrými\nmravmi je potrebné v každom prípade posudzovať individuálne s prihliadnutím na konkrétne okolnosti\nkonania účastníka, v príslušnom období a na jeho postavenie.\n13. Exekučný súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie vrátane jeho príloh konštatuje, že\noprávneným uplatnený vymáhaný nárok v časti úroku z omeškania predstavuje značný rozpor s dobrými\nmravmi, keď jeho výška je normovaná v rovine 0,25% denne (91,25% ročne). Uvedená percentuálna\nmiera predstavuje priam šikanózny výkon práva, a preto je potrebná ingerencia súdnej moci smerujúca\nk aplikácii inštitútu dobrých mravov, ktoré nesporne slúžia na korekciu, resp. reguláciu neprimeraného\nusporiadania majetkových a osobných vzťahov, ktoré spadajú pod dikciu ustanovenia § 3 ods. 1 OZ.\nZa dobré mravy možno považovať súhrn etických všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad,\nktorých dodržiavanie je zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade\nso všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Konaním v rozpore s\ndobrými mravmi sa rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje\nzjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri poskytovaní služby, ktoré\nmôžu privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, keď\nsa využíva najmä omyl, lesť, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. V\nrozpore s dobrými mravmi podľa súdnej praxe je pri úrokoch spravidla taká výška úrokov, ktorá podstatne\npresahuje úrokovú mieru obvyklú v čase ich dojednania stanovenú najmä s prihliadnutím na najvyššie\núrokové sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.\n14. Uvedený názor exekučného súdu sa nepochybne opiera o Ustanovenie § 39 OZ, ktoré de facto\nzakladá absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ktorá nastáva aj v prípade, ak účastníci záväzkového\nvzťahu o jej existencii nevedeli. Je však úlohou súdu dohliadať na tie nedostatky, ktoré sú v priamej\nväzbe na absolútnu povahu neplatnosti právneho úkonu. K aplikácii ustanovenia § 3 ods. 1 OZ súd dáva\ndo pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, podľa ktorého platí, že cit: ,,... uvedené ustanovenie\numožňuje súdu posúdiť vec v tom smere, či výkon daného subjektívneho práva je v súlade s dobrými\nmravmi a v prípade, že tomu tak nie je, odoprieť právnu ochranu uplatňovaného práva. Aplikácia tohto\nustanovenia umožňuje aj zásah do výkonu už existujúceho práva vyplývajúceho z občianskoprávnych\nvzťahov, nemôže ale viesť ku vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností. Ustanovenie § 3 ods. 1\nObčianskeho zákonníka nemá totiž vlastnú priamu normotvornú platnosť - upravuje iba spôsob aplikácie\na interpretácie iných ustanovení. Ak je určitý úkon absolútne neplatný, nastáva jeho neplatnosť priamo zo\nzákona už v čase jeho urobenia. Ani pri uplatnení princípov spravodlivosti a dobrých mravov pri výkone\npráv a povinností nemá súd možnosť dodatočne zvážiť, či absolútnu neplatnosť úkonu „uzná alebo\nneuzná\" (resp. či ju zohľadní alebo nezohľadní). Na dôvod zakladajúci absolútnu neplatnosť právneho\núkonu musí súd vždy prihliadnuť, a to aj bez návrhu, t.j. z úradnej povinnosti“ (rozsudok Najvyššieho súdu\nSR z 30. marca 2011, sp. zn. 3 Cdo 144/2010). Sud považuje priznanie úroku vo výške 0,25% denne\n(91,25% ročne) z dlžnej sumy za výrazný zásah do subjektívnych práv priečiaci sa dobrým mravom\nv takej miere, ktorá je v demokratickej spoločnosti neakceptovateľná. S poukazom na § 39 OZ je súd\ntoho názoru, že rozpor s dobrými mravmi zakladá absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ktorá nastane\naj v prípade, ak účastníci o rozpore nevedeli. Na absolútnu neplatnosť je tak súd povinný prihliadať z\núradnej moci.\n\n15. Zákonodarca výslovne v texte zákona neuviedol, ktoré konkrétne skutočnosti bránia vymáhateľnosti\nexekučného titulu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, no z dôvodovej správy, či literatúry\nvyplýva, že ide o také skutočnosti, o ktorých je ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie zrejmé, že\nbránia vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom medzi takéto skutočnosti možno jednoznačne zaradiť aj\nrozpor exekučného titulu s dobrými mravmi. Možno tiež doplniť, že zjednocujúce stanovisko Ústavného\nsúdu SR prijaté v uznesení sp. zn. Plz. ÚS 1/2022-9 zo dňa 15. 06. 2022, umožňuje exekučnému\nsúdu hmotnoprávny prieskum platobných rozkazov vydaných súdnymi úradníkmi v konaní, v ktorom\nsa uplatňoval nárok zo spotrebiteľskej zmluvy tak, ako tomu je aj v prejednávanej veci. Pokiaľ teda je\nexekučný súd oprávnený vykonať hmotnoprávny prieskum platobných rozkazov z pohľadu existencie\nneprijateľných zmluvných podmienok, v záujme efektívnej ochrany spotrebiteľov je tiež namieste,\naby vykonal prieskum plnenia priznaného zo spotrebiteľskej zmluvy z pohľadu dodržania všeobecnej\nzákonnej úpravy či z pohľadu rešpektovania dobrých mravov. Zároveň možno doplniť, že spomínané\nzjednocujúce stanovisko nie je použiteľné len vo vzťahu k platobným rozkazom vydaným za účinnosti\nCivilného sporového poriadku či podľa zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní, ale aj vo vzťahu k\nplatobným rozkazom vydaným za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, čo vyplýva z rozhodovacej\nčinnosti Ústavného súdu SR (viď. nález sp. zn. III. ÚS 166/2023 z 07. 09. 2023, nález sp. zn. III. ÚS\n369/2023 z 18. 08. 2023 či nález sp. zn. III. ÚS 193/2023 z 13. 07. 2023) a predovšetkým aj z rozsudku\nsúdneho dvora C-448/17, kde predmetom prieskumu bol platobný rozkaz vydaný dňa 24. 08. 2012, teda\nza účinnosti Občianskeho súdneho poriadku.\n16. V danom prípade súd mal za to, že z priloženej spotrebiteľskej zmluvy a návrhu na vykonanie\nexekúcie vyplýva, že spotrebiteľská zmluva bola uzavretá v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3\nods. 1 Občianskeho zákonníka a § 39 Občianskeho zákonníka. Hmotnoprávny základ pre takýto záver\ndáva § 39 Občianskeho zákonníka. Zmluvné dojednanie o predmetnom úroku z omeškania by neobstálo\nz pohľadu § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.\nz., ktoré kogentne stanovujú hornú hranicu úrokov z omeškania, ktorej prekročenie nie je prípustné.\nInak povedané, dohoda o výške úrokov z omeškania je prípustná s tým, že ale nesmie byť prekročená\nzákonom stanovená horná hranica úrokov z omeškania. A neobstálo by ani z pohľadu § 23a ods. 2\nzákona č. 634/1992 Zb. v znení účinnom v čase uzatvorenia dotknutej zmluvy o úvere, ktorý upravoval,\nže obsahom typovej zmluvy nesmú byť neprimerané podmienky alebo podmienky v rozpore s dobrými\nmravmi. V čase uzatvorenia dotknutej zmluvy o úvere súčasťou Občianskeho zákonníka bol § 39, v\nzmysle ktorého je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo\nho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Vzhľadom na uvedené súd nemá pochybnosti o tom,\nže neprimeraná výška úrokov z omeškania vo výške 91,25 % ročne je v spoločnosti neuznávaná a\nhodnotená ako odporujúca dobrým mravom.\n17. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie\nvzhliadol dôvod, pre ktorý by exekúcia musela byť zastavená v časti, preto v súlade s § 53 ods. 4 v\nspojení s § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti\núroku z omeškania vo výške 0,25% denne zo sumy 474,67 eur od 13.02.2002 do 14.08.2011 a úroku\nz omeškania vo výške 0,25% denne zo sumy 366,83 EUR od 05.08.2011 do 11.08.2011, zamietol.\n18. Po právoplatnosti tohto uznesenia bude súd pokračovať v rozhodovaní o zvyšnej časti návrhu na\nvykonanie exekúcie, ktorej sa rozhodnutie nedotýka.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na\nOkresnom súde Banská Bystrica.\nSťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.\nSťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.\nV sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,\nv akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho\nsa sťažovateľ domáha.\n\nV sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu\nmožné a účelné.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:c0fb02f8-10ce-4494-83f1-3387ad97ad0a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.166.2023.3", "spisova_znacka": "III. ÚS 166/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 166/2023 z 7. 9. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-09-07", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.166.2023.3"}, {"guid": "ussr:4c18fd93-6a0e-47e8-9f40-2883212d24cc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.369.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 369/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 369/2023 z 18. 8. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-08-18", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.369.2023.1"}, {"guid": "ussr:fccf2401-3896-4e82-b663-0b83e4182704", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.193.2023.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 193/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 193/2023 z 13. 7. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-07-13", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.193.2023.2"}, {"guid": "ussr:735bba02-43a5-40ba-93b5-72b2ad7a3c00", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:PLz.US.1.2022.1", "spisova_znacka": "PLz. ÚS 1/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 1/2022 z 15. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-15", "citacie_n": 215, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:PLz.US.1.2022.1"}], "citovane_v": []}