KAUZIS.SKTestovací provoz
RozsudokNajvyšší súd SR25. 2. 2020plný textcitované 1×

Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Asan/33/2019 z 25. 2. 2020

CitáciaRozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. februára 2020, sp. zn. 3Asan/33/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:1017200652.2

Text rozhodnutia

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Asan/33/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200652
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Rumana
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:1017200652.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Ivana Rumanu (spravodajca) a sudcov Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Eriky Čanádyovej
v právnej veci sťažovateľa (pôvodne žalobcu): MVDr. R. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Q.
XXX, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Juristi s.r.o., so sídlom Popradská 66, Košice,
proti žalovanému: Národná banka Slovenska, Imricha Karvaša 1, 813 25 Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia Bankovej rady Národnej banky Slovenska č. OLP-15/2016-S zo dňa 21.02.2017,
v konaní o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/84/2017-
76 zo dňa 27.06.2019, takto

r o z h o d o l :

Kasačnú sťažnosť z a m i e t a.

Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zamietol žalobu sťažovateľa o preskúmanie
zákonnnosti rozhodnutia Bankovej rady Národnej banky Slovenska č. OLP-15/2016-S zo dňa
21.02.2017, ktorým podľa § 32 ods. 2 zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom
zmenila prvostupňové rozhodnutie Národnej banky Slovenska, útvaru dohl'adu nad finančným trhom
č. ODT-2037/2016-3 zo dňa 19.5.2016 tak, že podľa § 144 ods. 4 písm. a/ v spojení s § 144 ods. 1
písm. e/ zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách uložila sťažovateľovi
MVDr. R. X., predsedovi predstavenstva spoločnosti Podtatranská hydina, a.s., IČO : 31 651 682 so
sídlom Slavkovská cesta č. 54, 060 01 Kežmarok pokutu 3000,--€ za porušenie ustanovení § 170
ods. 3 a § 119 zákona o cenných papieroch v spojení s ustanovením § 28 ods. 4 zákona o dohľade
nad finančným trhom tým, že ako člen orgánu (predstavenstva - štatutárneho orgánu), ktorý riadi
spoločnosť Podtatranská hydina, a.s. a koná v jej mene, nezabezpečil splnenie rozhodnutia Národnej
banky Slovenska č. ODT-11265/2013-3 zo dňa 25.03.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť odo dňa
15.04.2014.

2. Rozhodnutím Národnej banky Slovenska č. ODT-11265/2013-3 zo dňa 25.03.2014 okrem pokuty
10.000,--€ bolo spoločnosti Podtatranská hydina, a.s. uložené opatrenie na odstránenie a nápravu
zistených nedostatkov podľa § 144 ods. 5 písm. a/ v spojení s § 144 ods. 1 písm. a/ zákona o cenných
papieroch spočívajúceho v tom, že do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia mala
táto spoločnosť povinnosť uskutočniť úkony vedúce k vyhláseniu ponuky na prevzatie vlastných akcií
spoločnosti. Spoločnosť Podtatranská hydina, a.s. (ako emitent ňou vydaných cenných papierov-akcií)
po ukončení obchodovania s cennými papiermi emisie ISIN CS0009022454 na regulovanom voľnom trhu
Burzy cenných papierov v Bratislave, a.s. neuskutočnila povinnú ponuku na prevzatie. Účelom povinnej



ponuky emitenta na prevzatie (na kúpu akcií od akcionárov emitenta) bola ochrana práva akcionárov,
ktorým zákon dáva možnosť, ak sa tak rozhodnú, predať svoje akcie ich emitentovi.

3. Krajský súd v odôvodnení uviedol, že v konaní bola dostatočne preukázaná existencia správneho
deliktu - nezabezpečenie sťažovateľom, ako predsedom predstavenstva spoločnosti Podtatranská
hydina a.s., splnenie právoplatného a vykonatelného rozhodnutia Národnej banky Slovenska č.
ODT-11265/2013-3 zo dňa 25.03.2014. Túto povinnosť nespochybňoval ani samotný sťažovateľ
(žalobca), ktorý v podanom rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu nepopieral zistené skutočnosti
v konaní. Bránil sa iba tým, že ako jednotlivec (člen predstavenstva) nezavinil daný stav a nemohol ho
svojím konaním sám zmenit' a uviedol, aby mu bola prípadne žalovanou uložená pokuta v najnižšej
výške, ako stanoví zákon, t.j. vo výške 330,--€.

4. Krajský súd ďalej konštatoval, že neobstojí námietka sťažovateľa, že mu bola odňatá možnosť
konať pred prvostupňovým správnym orgánom, keďže dňa 20.04.2016 sa uskutočnilo v Národnej
banke Slovenska oboznámenie so spisovým podkladom č. ODT-2037/2016 ku konaniu, ktorého sa
sťažovateľ zúčastnil osobne, nemal k nemu žiadne pripomienky a zotrval na svojom stanovisku
uvedenom vo vyjadrení k oznámeniu o začatí konania, čo vyplýva zo zápisnice zo dňa 20.04.2016
z jeho oboznamovania sa s týmto spisovým podkladom. Sťažovateľ uvedené skutočnosti potvrdil
svojím podpisom. Mal zákonnú možnost' sa vyjadrit' k obsahu spisového podkladu č. ODT-2037/2016
ku konaniu, ktorú napriek výzve žalovanej nevyužil a nevyjadril sa viac k danej veci. Krajský súd
poznamenal, že podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade, konanie pred NBS
je neverejné a podľa ustanovenia 17 ods. 2 zákona č. 747/2004 Z. z. o dohl'ade, ak je to potrebné
pre rozhodnutie vo veci, NBS vykoná ústne pojednávame, na ktoré predvolá účastníkov konania a iné
osoby, ktorých účast' je potrebná. V danom prípade, nebolo potrebné vykonat' ústne pojednávanie a
predvolávať naň účastníkov konania, keďže prvostupňové konanie prebiehalo na základe zistených a
preukázaných skutočností vyplývajúcich najmä z listinných dôkazov a tiež zo skutočností všeobecne
známych a skutočností známych NBS z jej činnosti, ktoré nebolo potrebné dokazovat' (§ 24 ods.
4 zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade) osobnou účast'ou účastníka konania (osobným výsluchom)
na ústnom pojednávaní. Z uvedených dôvodov považoval krajský súd túto námietku sťažovateľa za
nedôvodnú.
5. Proti tomuto rozsudku podal sťažovateľ v zastúpení advokátom včas kasačnú sťažnosť. Uviedol, že
krajský súd nesprávnym procesným postupom mu znemožnil, aby uplatnil jemu patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravidlivý proces. Namietal preskúmateľnosť odôvodnenia
krajského súdu pod bodom 43 v tom, že nie je zrejmé, na základe ktorých konkrétnych zistených a
preukázaných skutočností žalovaný rozhodol.

6. Sťažovateľ v merite veci namietal, že krajský súd nevzal do úvahy jeho argumentáciu ustanovením
§ 114 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z. z. vyrovnajúc sa s ňou iba odkazom na rozdielny záver vyplývajúci
z ustálenej rozhodovacej činnosti súdov. Záver, že nepriaznivá finančná situácia emitenta cenných
papierov nie je zákonným dôvodom na to, aby sa emitent zbavil svojej vzniknutej a trvajúcej zákonnej
povinnosti vyhlásit' povinnú ponuku na prevzatie všetkých ním vydaných akcií, nie je nijakým spôsobom
odôvodnený ako v napadnutom rozsudku, tak ani v rozsudku Najvyššieho súdu sp. zn. 3Sžf/15/2014, a
st'ažovateľ takýto záver považuje za arbitrárny a nepreskúmateľný, a zároveň za dôsledok nesprávneho
právneho posúdenia veci.

7. Sťažovateľ v tejto súvislosti poukazoval na ust. § 115 ods. 1 zák. č. 566/2001 Z. z. upravujúce
náležitosti ponuky na prevzatie akcií, ktoré sa vztahujú aj na predmetný prípad, a tiež na to, že z ust.
§ 114 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z. z. vyplýva nutnost' jeho aplikácie k ust. § 115 ods. 1 a teda aj v
predmetnej situácii. (Tvrdil už v administratívnom konaní, že nemôže vo veci vyhlásenia povinnej ponuky
na prevzatie konať, keďže podľa § 114 ods. 4 zákona o cenných papieroch môže navrhovateľ zverejniť
oznámenie o ponuke na prevzatie podľa § 115 ods. 1 zákona o cenných papieroch len ak disponuje
dostatočnými peňažnými prostriedkami na poskytnutie peňažného protiplnenia).

8. Podľa názoru sťažovateľa je obsah daných zákonných ustanovení zrejmý, a vyvodenie opačného
záveru krajského súdu, hoci podporené rozhodnutím Najvyššieho súdu SR, nemá oporu v zákone, účele
zákona, a tento odklon od obsahu zákona a jeho účelu nie je ani odôvodnený. Sťažovateľ poukazoval
na to, že mu nemôže byť na ujmu neodôvodnený záver v rozpore s obsahom a účelom zákona, a
to ani pokiaľ je podporený rozsudkom Najvyššieho súdu SR v inom konaní, ktorého sťažovateľ nebol



účastníkom a nemohol ovplyvnit' obsah rozsudku v jeho rámci vydanom, a v tejto súvislosti poukazuje
na možnost' danú v ust. § 139 ods. 3 SSP a navrhoval, aby v záujme zákonnosti rozhodovacej praxe
súdov sa v predmetnom konaní kasačný súd od takejto nesprávnej rozhodovacej praxe odchýlil

. Zároveň uviedol, že v zmysle ust. 144 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z. z. je možnost' uloženia pokuty
fakultatívna, a preto ak sa chcel krajský súd pridržiavať rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR (ktorú
sťažovateľ považuje za nesprávnu), no zároveň fakticky dodržať zákon a jeho účel, tak to mohol vyriešit'
neudelením pokuty sťažovateľovi. Navrhoval, aby kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, prípadne, aby napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak,
že zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy a vec mu vráti na ďalšie konanie.

9. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý
rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v
zmysle § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň
vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <. (§ 137 ods. 2 a 3 SSP) a kasačnú sťažnosť ako
nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol.

10. Preskúmaním veci kasačný súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že sťažovateľ v liste zo
dňa 19.08.2015 doručeným dňa 24.08.2015 žalovanému oznámil, že « vzniknutú situáciu považujeme
prakticky za neriešitel'nú. V prípade naplnenia litery zákona museli by sme odkúpit' akcie za cca 2,2 mil.
Eur čo by znamenalo automatické skončenie činnosti Podtatranskej hydiny a.s., hromadné prepustenie
350. zamestnancov v regióne s 27% nezamestnanost'ou. Ich mzdy by museli byt' vyplatené z
garančného fondu. Mne ako predsedovi predstavenstva kontrolujúceho 51% akcií by to síce vyhovovalo
ale »

11. Z uvedeného je zrejmé, že sťažovateľ ako predseda predstavenstva kontroloval 51% akcií
spoločnosti Podtatranská hydina, a.s. Disponoval reálnou právomocou realizovať právoplatné a
vykonateľné rozhodnutie Národnej banky Slovenska č. ODT-11265/2013-3 zo dňa 25.03.2014
v časti povinnosti uskutočniť úkony vedúce k vyhláseniu ponuky na prevzatie vlastných akcií
spoločnosti Podtatranská hydina, a.s. (ako emitent ňou vydaných cenných papierov-akcií) po ukončení
obchodovania s cennými papiermi emisie ISIN CS0009022454. Sťažovateľ objasnil aj dôvody
nerelizácie. Kasačný súd v danom prípade nemohol hodnotiť ekonomickú, sociálnu, morálnu ani
racionálnu stránku manžérskeho opatrenia sťažovateľa. V danom prípade sťažovateľ vedome porušil
povinnosti uložené mu žalovaným v rozhodnutí č. ODT-11265/2013-3 zo dňa 25.03.2014 a uprednostil
záujem spoločnosti.

12. Napadnuté rozhodnutie č. OLP-15/2016-S zo dňa 21.02.2017 o uložení pokuty predsedsovi
predstavenstva ako fyzickej osobe je svojou povahou exekučným rozhodnutím. Sťažovateľ
ako predseda predstavenstva nezabezpečil splnenie povinností vyplývajúcich z právoplatného a
vykonateľného rozhodnutia žalovaného č. ODT-11265/2013-3. Cieľom napadnutého rozhodnutia o
uložení pokuty 3000,--€ sťažovateľovi bolo zabezpečiť vymožiteľnosť regulačných oprávnení pri
dohľade nad finančným trhom, uložených právoplatným a vykonateľným rozhodnutím žalovaného v
základnom konaní proti spoločnosti Podtatranská hydina, a.s. Ide o procesný inštitút na zabezpečenie
vymožiteľnosti už existujúceho exekučného titulu. Preskúmavanie jeho zákonnosti sa obmedzuje iba na
zistenie, či exekučný titul vydaný v základnom konaní (rozhodnutie žalovaného č. ODT-11265/2013-3
zo dňa 25.03.2014) nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť. Tieto vlastnosti rozhodnutia preukazuje
doložka právoplatnosti a vykonateľnosti, ktorú sťažovateľ nespochybňoval. Sťažovateľ v dôvodoch pod
bodom II. kasačnej sťažnosti namietal meritórne dôvody, ktoré sa však týkali základného rozhodnutia
a ktoré mali byť preskúmavané v základnom konaní a opravnom konaní vo vzťahu k rozhodnutiu
žalovaného č. ODT-11265/2013-3 zo dňa 25.03.2014, ktoré bolo potvrdené Rozhodnutím Bankovej
rady Národnej banky Slovenska č. GUV-832/2014 zo dňa 24.06.2014 a súčasne bol rozklad zo dňa
15.04.2014 spoločnosti Podtatranská hydina, a.s. odmietnutý ako oneskorene podaný s odôvodnením,
že napadnuté rozhodnutie č. ODT-11265/2013-3 zo dňa 25.03.2014 bolo doručené Podtatranskej
hydine, a.s. v piatok dňa 28.03.2014 a rozklad bol podaný na poštovú prepravu dňa 16.04.2014, t.j. dva
dni po uplynutí zákonnej 15 - dňovej lehoty. Potvrdzujúci výrok bol síce nesprávny, pretože takýto výrok
môže byť iba v prípade včasného podania rozkladu. Výrok o oneskorenom odmientutí však bol vecne
správny a správne bola vyznačená i doložka právoplatnosti odo dňa 15.04.2014.



13. Pokiaľ ide o dôvody kasačnej sťažnosti pod bodom I. - odňatie možnosti riadne konať pred
prvostupňovým správnym orgánom, v tejto časti kasačný súd poukazuje na Zápisnica zo dňa
20.04.2016, spísanú podľa § 17 zákona č. 747/2004 Z. z. o dohl'ade nad finančným trhom a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov z oboznámenia sa účastníka konania -
MVDr. R. X. so spisovým podkladom ku konaniu o uložení sankcie č. ODT-2037/2016.Podľa bodov 2,
3 zápisnice "Účastník konania sa v súlade s § 26 zákona o dohľade nad finančným trhom oboznámil
so spisovým podkladom ku konaniu č. ODT-2037/2016, ktorý pozostáva z dokumentov, ktoré slúžia
jednotlivo a spoločne ako dôkazné prostriedky na vydanie rozhodnutia vo veci. Účastník konania počas
oboznamovania sa so spisovým podkladom ku konaniu nemal k nemu pripomienky, zotrváva na svojom
stanovisku, uvedenom vo vyjadrení k oznámeniu o začatí konania". Z uvedeného vyplýva, že právo
sťažovateľa na oboznámenie sa s podkladmi rozhodnutia počas prvostupňového správneho konania
bolo riadne realizované.

14. O trovách kasačného konania rozhodol podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s ustanoveniami § 167
ods. 1 a § 175 ods. 1 SSP tak, že sťažovateľovi nepriznal náhradu trov kasačného konania z dôvodu
neúspechu v kasačnom konaní a žalovanému nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva.

15. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.
k § 144 ods. 4 písm. a/ zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch v znení účinnom k 21.02.2017 -
pojem osoba s riadiacou zodpovednosťou u emitenta

Ak sťažovateľ ako predseda predstavenstva kontroloval 51% akcií spoločnosti tak disponoval reálnou
právomocou realizovať právoplatné a vykonateľné rozhodnutie Národnej banky Slovenska v časti
povinnosti uskutočniť úkony vedúce k vyhláseniu ponuky na prevzatie vlastných akcií spoločnosti (ako
emitent ňou vydaných cenných papierov - akcií) po ukončení obchodovania s cennými papiermi emisie
ISIN.

Uloženie pokuty predsedovi predstavenstva ako fyzickej osobe je svojou povahou exekučným
rozhodnutím, ktorým sa vymáha vykonateľné rozhodnutie voči spoločnosti (emitentovi).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

Citované v ďalších rozhodnutiach

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 1S/84/2017

    opravný prostriedok zamietnutý / odmietnutý

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 1017200652