Text rozhodnutia
Súd: Najvyšší súd Spisová značka: 10Sžrk/9/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8017200527 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Berthotyová ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:8017200527.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Jany Hatalovej, PhD., v právnej veci žalobcu: Poľnohospodárskeho družstva Dubová, so sídlom Dubová, IČO: 31 669 557, správca konkurznej podstaty Ing. Miroslav Bajer, zastúpený JUDr. Ingrid Čisárovou, advokátkou, so sídlom Floriánska 16, 040 01 Košice proti žalovanému: Okresnému úradu Prešov, odbor opravných prostriedkov, Námestie mieru 3, 080 01 Prešov, za účasti: 1. Q., 2. V., 3. X., 4. Lesné pozemkové spoločenstvo Dubová, 090 11 Dubová, 5. LESY Slovenskej republiky, š.p., odštepný závod Prešov, Obrancov mieru 6, 080 01 Prešov, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. XO 9/2017/Mi zo dňa 23. mája 2017, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/33/2017-185 zo dňa 13. decembra 2017, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti z a m i e t a . Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a . Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov kasačného konania. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh a výsledky administratívneho konania 1. Okresný úrad Svidník, katastrálny odbor, ako prvoinštančný správny orgán, rozhodnutím č. OÚ-SK- KO2- X 120/2010/Kš zo dňa 09.01.2017 vo veci opravy chyby v katastrálnom operáte podľa § 59 ods. 1 písm. a) v spojení s ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“) opravil nasledovne údaje katastra v katastrálnom území F.: „Opravuje údaj v katastri nehnuteľností pod B1 na lise vlastníctva č. XXX a to tak, že namiesto zápisu vlastníka Poľnohospodárske družstvo Dubová IČO: 31669557, zápis na základe Z 105/06, Uznesenie 1 K 503/95-68 sa zapíše: Poľnohospodárske Dubová, 090 14 Dubová IČO: 328251, titul nadobudnutia 13.6.1950, č.d. 384 podľa zák. č. 81/1949 Sb. Nariadení SNR podľa zápisnice č. 292. Zápis na základe rozhodnutia OÚ Svidník, odboru PPaLH č. 2000/01258-ZRPS, správca : Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, Námestie SNP 8, Banská Bystrica, IČO 3603851.“ 2. Na odvolanie žalobcu a ďalšieho účastníka 4/ žalovaný rozhodnutím č. Xo 9/2017/Mi zo dňa 23.05.2017 zmenil rozhodnutie prvoinštančného správneho orgánu tak , že opravil podľa § 59 ods. 1 písm. a) katastrálneho zákona údaje na liste vlastníctva č. XXX v katastrálnom území F. tak, že zrušil zápis vlastníka pod B 1 Poľnohospodárske družstvo Dubová IČO 31669557 a zapísal Jednotné roľnícke družstvo v Dubovej, titul nadobodnutia č. d. 384 zo dňa 13.06.1950 PKV 292. II. Konanie na krajskom súde 3. Krajský súd napadnutým rozsudkom zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvoinštančného správneho orgánu a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi priznal úplnú náhradu trov konania. 4. V odôvodnení rozsudku krajský súd konštatoval, že z obsahu administratívneho spisu ako aj vyjadrení účastníkov konania dospel k záveru, že v predmetnej veci sa jedná o spor o vlastníctvo, nakoľko už v priebehu samotného správneho konania účastníci konania prezentovali rozdielne návrhy, ako vykonať opravu chyby v katastrálnom operáte a v prospech ktorého právneho subjektu zapísať vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na LV č. XXX v k.ú. F., okres B.. Z uvedeného je zrejmé, že sa jedná o spor o určenie vlastníctva, na riešenie ktorého nemajú správne orgány právomoc. V opačnom prípade by došlo k porušeniu čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. V tejto súvislosti krajský súd poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 7Sžo/74/2015 zo dňa 30.11.2016, sp. zn. 6Sžo/126/2008 zo dňa 18.02.2009, sp. zn. 1Sžo/93/2009 zo dňa 05.11.2009. 5. Krajský súd poukázal na to, že základným cieľom, resp. poslaním konania v správnom súdnictve je preskúmavať „zákonnosť“ rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať „zákonnosť“ ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotno-právne a procesno-právne predpisy. Inými slovami povedané, treba vziať do úvahy, že správny súd „nie je súdom skutkovým“, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy. Rozhodnutie správneho súdu je výsledkom preskúmavania zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Správny súd nie je správnou inštanciou a nerozhoduje vo veci samej. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa správny súd nezaoberal občianskoprávnymi námietkami žalobcu a žalovaného, ktoré sa týkajú právneho nástupníctva po Jednotnom roľníckom družstve Dubová. Tieto námietky by bolo relevantné riešiť v občianskoprávnom konaní týkajúcom sa určenia vlastníctva. Nie sú však relevantné z pohľadu preskúmania zákonnosti žalobou napádaného rozhodnutia správneho orgánu. Za hlavnú a podstatnú skutočnosť, pre ktorú je potrebné podľa názoru krajského súdu napádané rozhodnutie zrušiť je, že podľa tvrdenia žalovaného oprava chyby bola vykonaná preto, že pôvodný zápis v prospech vlastníka Poľnohospodárske Dubová, IČO: 00 328 251 bol vykonaný bez náležitých podkladov. Doslova žalovaný orgán hovorí o listine a o zápise, ktorý bol vykonaný v rozpore s listinou, nakoľko táto listina nebola dostatočným podkladom k vykonaniu zápisu vlastníckeho práva. Podľa krajského súdu podkladom k vykonaniu zápisu bolo rozhodnutie, teda nie akákoľvek súkromnoprávna listina, ale mocenské rozhodnutie orgánu verejnej moci (individuálny správny akt), v tomto prípade konkrétne rozhodnutie Okresného úradu Svidník, odboru PP a LH pod č. 2000/01258-ZRPS. S poukazom na kvalitu verejnej listiny, na základe ktorej bol vykonaný zápis, zvýraznil, že sa jedná o správny akt. Pri správnych aktoch platí teóriou správneho práva všeobecne uznávaná prezumpcia zákonnosti správnych aktov. To v praktickom vyjadrení znamená, že rozhodnutie správneho orgánu sa považuje za zákonné a správne, pokiaľ v zákonom predpísanom konaní takéto rozhodnutie nebolo zrušené. Rozhodnutie Okresného úradu Svidník nebolo od času jeho vydania nikým napadnuté a nebolo ani zrušené. Doposiaľ platí prezumpcia jeho zákonnosti a správnosti. Pôvodný zápis bol teda vykonaný v súlade s týmto individuálnym správnym aktom. Pokiaľ správny orgán poukázal na nesprávne uvedené číslo rozhodnutia, tu krajský súd uviedol, že žalobca predložil správnemu súdu spolu so žalobou fotokópiu vyjadrenia listu bývalého Obvodného úradu vo Svidníku, odboru organizačného, ktorý uvádza, že spisový materiál pod názvom „Preregistrovanie ZRPS“ bol prečíslovaný nasledovne: V roku 1998 číslo spisu 02576, v roku 1999/01611, v roku 2000 sp. zn. 2000/01258 a v roku 2001 sp. zn. 2001/1168, ktorý aj posledný registratúrny záznam bol ku dňu 15.11.2001 uzatvorený. Pod uvedenými rozličnými číslami ide vždy o ten istý administratívny spis týkajúci sa zjednodušeného registra pôvodného stavu v obci Dubová. Teda nie je možné sa stotožniť s tvrdením správneho orgánu, že je tu nesúlad v spisových značkách príslušného správneho orgánu Okresného úradu Svidník, resp. jeho právneho predchodcu Obvodného úradu Svidník. 6. Ďalej krajský súd poukázal na skutočnosť, že aj v prípade, že by v predmetnej veci bolo vydané rozhodnutie o oprave chyby v katastrálnom operáte tak, ako bolo rozhodnuté právoplatne odvolacím správnym orgánom - žalovaným, takéto rozhodnutie sa súdu javí ako neúčelné. Krajský súd poukázal pritom na skutočnosť, že v zmysle výrokovej časti napádaného rozhodnutia by sa oprava chyby v katastrálnom operáte vykonala tak, že by sa ako vlastník na liste vlastníctva č. XXX jeden zo spoluvlastníkov na liste vlastníctva č. XXX v katastrálnom území F. zapísalo Jednotné roľnícke družstvo Dubová, zapísané pôvodne v PKV 292 na základe zápisu č. D384 z roku 1950, a teda zapísal by sa v súčasnosti už neexistujúci právny subjekt. Takýto zápis síce je možný, je bežnou praxou katastrálnych orgánov, že sa zapisujú napr. aj osoby zomrelé na liste vlastníctva alebo neexistujúce subjekty, krajský súd ho však považoval za neúčelný, a to preto, že aj po vykonaní prípadného takéhoto zápisu by sa dotknutý subjekt - ten, kto by mal na veci právny záujem musel domáhať na súde určenia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Ďalej v predmetnej veci krajský súd poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžo 93/2009 zo dňa 05.11.2009. 7. Na základe vyššie uvedených skutočností krajský súd dospel k záveru, že neboli splnené zákonné podmienky na opravu chyby v katastrálnom operáte, a preto zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvej inštancie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 8. O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 167 ods. 1 S.s.p. tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania, pretože bol v konaní úspešný. III. Konanie na kasačnom súde 9. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, a to z dôvodu, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Sťažovateľ zároveň navrhol, aby kasačný súd priznal kasačnej sťažnosti odkladný účinok. V sťažnosti uviedol, že vykonaním opravy chyby neriešil správny orgán vlastnícky spor, ale iba obnovil posledný hodnoverný zápis uvedený v pozemkovej knihe. V konaní bolo preukázané, že číslom zmeny 22/00 bol zapísaný neexistujúci subjekt, pretože bolo nesprávne uvedené obchodné meno a identifikačné číslo. Podľa názoru sťažovateľa je nevykonateľný názor uvedený v bode 38 rozsudku. Z uvedených dôvodov preto sťažovateľ navrhol kasačnému súdu, aby zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 10. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že považuje napadnutý rozsudok krajského súdu za zákonný a správny, a preto navrhol kasačnému súdu, aby kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol. 11. Ďalší účastník 4/ vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sa stotožnil a súhlasí s dôvodmi kasačnej sťažnosti, a preto navrhol kasačnému súdu, aby rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 12. Ďalší účastník 5/ vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že trvá na písomnom vyjadrení zo dňa 18.08.2014 sp. zn. 41299/2014-170. IV. Právny názor Najvyššieho súdu 13. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) postupom podľa § 492 S.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 455 S.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 21.11.2018 (§ 137 ods. 2 S.s.p.). 14. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvoinštančného správneho orgánu o oprave chyby v katastri, a preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvoinštančného správneho orgánu a konania týmto rozhodnutiam predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. Po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) sa kasačný súd stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil správny súd zo zistení uvedených žalovaným správnym orgánom ako aj ďalšími účastníkmi konania, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise. Podľa § 59 ods. 1 katastrálneho zákona okresný úrad aj bez návrhu a) opraví údaje katastra, ak sú v rozpore s verejnou listinou alebo s inou listinou, alebo s výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra, alebo s výsledkami revízie údajov katastra, b) v súčinnosti s vlastníkmi a inými oprávnenými osobami opraví v katastrálnej mape chybne zakreslené hranice pozemkov, c) v súčinnosti so štátnymi orgánmi, obcami, notármi, ako aj s vlastníkmi a inými oprávnenými osobami opraví údaje katastra spôsobené chybami v písaní a počítaní a inými zrejmými nesprávnosťami v písomných vyhotoveniach právnych úkonov, vo verejných listinách a v iných listinách. Podľa § 59 ods. 3 katastrálneho zákona ten, koho práv, záujmov chránených právom alebo povinností sa údaje katastra týkajú, môže kedykoľvek požiadať o odstránenie chýb v katastrálnom operáte. Okresný úrad je povinný vykonať opravu do 30 dní, v osobitne odôvodnených prípadoch do 90 dní od doručenia písomnej žiadosti o opravu chýb. 15. Kasačný súd po preskúmaní spisového materiálu krajského súdu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis žalovaného, dospel k záveru, že kasačné námietky sťažovateľa nie sú dôvodné. 16. K veci má kasačný súd za potrebné uviesť, že ak účastník konania podá návrh v zmysle § 59 katastrálneho zákona, správny orgán musí vo vzťahu ku konaniu o oprave chýb v katastrálnom operáte reagovať na základnú otázku, či je tu rozpor údajov katastra s verejnou listinou, s inou listinou, s výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra, alebo s výsledkami revízie údajov katastra a ak ten rozpor údajov katastra s právnymi dôvodmi opravy tu je, rozhodnúť, či je správnemu orgánu na úseku katastra zákonom zverená právomoc takúto zistenú chybu odstrániť prostredníctvom konania podľa § 59 katastrálneho zákona. 17. Správny orgán konaním o oprave chyby v katastrálnom operáte môže iba zosúladiť stav evidovaný v katastri s listinami predloženými na zápis, ktoré definujú platný právny stav. V zásade platí nemožnosť rozhodnutia vo veci podľa § 59 katastrálneho zákona správnym orgánom, pokiaľ počas konania dôjde k sporu o charaktere vecného práva, t. j. k sporu o vlastníctvo, v danej veci rozdielne návrhy na opravu chyby v katastrálnom operáte a v prospech ktorého právneho subjektu zapísať vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Posudzovanie charakteru vecných práv a rozhodovanie sporov patrí do výlučnej pôsobnosti súdov Slovenskej republiky (bližšie rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Sžo 126/2008, rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 8Sžo 247/2010, rozsudku, sp. zn. 1Sžo 93/2009 (obdobne aj v rozsudkoch sp. zn. 1Sžo 80/2007, 8Sžo 158/2009, 1Sžo 58/2010 a 10Sžr/57/2011) uviedol: Správa katastra nemá oprávnenie v katastrálnom konaní podľa právnej normy ustanovenej v § 59 ods. 1 katastrálneho zákona rozhodovať o súkromnoprávnych vzťahov týkajúcich sa vecných práv účastníkov. Rozhodnutie vo veci opravy chyby v katastrálnom konaní nenahrádza a ani nemôže nahrádzať rozsudok súdu vo veci určenia práva alebo právneho vzťahu k nehnuteľnostiam. Účelom konania o oprave chýb nie je riešiť vlastnícky spor, riešenie ktorého patrí do výlučnej právomoci súdu. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Sžr 101/2011: Opravu chyby v katastrálnom operáte podľa § 59 katastrálneho zákona nemožno vykonať, ak medzi vydaním verejnej alebo inej listiny a žiadosťou o opravu nastali už iné skutočnosti, resp. nastali zmeny v operáte na základe neskorších listín. Na základe uvedeného vyhodnotil kasačný súd námietky sťažovateľa, že v tomto prípade nejde o spor o vlastnícke právo, za nedôvodné. 18. Smerodajný je aj právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozsudku, sp. zn. 1Sžr/142/2011, podľa ktorého: „Pokiaľ bol zápis záznamu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zaťažený externými chybami, tzn. záznam bol vykonaný bez prihliadnutia na iné zrejmé nesprávností verejnej listiny (napr. aj jej neprávoplatnosti v dôsledku doručovacích vád) dotknutá osoba sa môže brániť napríklad prostredníctvom opravného konania u dotknutého orgánu verejnej moci, ktorý túto listinu vydal, poprípade v osobitnom súdnom konaní o určenie vlastníckeho práva, nie však v konaní o oprave chyby v katastrálnom operáte.“ 19. Inštitút opravy chyby v katastrálnom operáte slúži na zabezpečenie súladu údajov katastra nehnuteľností s listinami založenými v zbierke listín. Správny orgán je oprávnený posudzovať iba existenciu listín, na základe ktorých sú údaje v katastrálnom operáte evidované a súlad medzi obsahom týchto listín a údajmi katastrálneho operátu. Právne vzťahy nemôžu byť dotknuté opravou chýb v katastrálnom operáte, pokiaľ ich zmena nie je doložená relevantnou listinou. Správa katastra nemá oprávnenie v katastrálnom konaní podľa právnej normy ustanovenej v § 59 katastrálneho zákona rozhodovať o súkromnoprávnych vzťahov týkajúcich sa vecných práv účastníkov. Rozhodnutie vo veci opravy chyby v katastrálnom konaní nenahrádza a ani nemôže nahrádzať rozsudok súdu vo veci určenia práva alebo právneho vzťahu k nehnuteľnostiam. 20. Na tomto mieste považuje kasačný súd za dôležité uviesť, že samotné ustanovenie § 59 katastrálneho zákona je svojim znením strohé a neupravuje procesný postup konania o oprave chyby, iba odkazuje, že ak sa oprava údajov týka údajov uvedených v listoch vlastníctva, na opravu chýb sa použije všeobecný procesnoprávny predpis - správny poriadok. V danej oblasti je preto významne nápomocná rozhodovacia činnosť najvyššieho súdu, z ktorej kasačný súd vyššie citoval. Konanie o oprave chýb v katastrálnom operáte má jednoznačne nesporový charakter a jeho predmetom nemôže byť rozhodovanie sporov týkajúcich sa práv k nehnuteľnostiam, pretože táto právomoc patrí výlučne súdom. Rozhodnutie o oprave chýb musí byť vydané v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať príslušný správny orgán, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Z uvedených dôvodov kasačný súd poukazuje na správny postup krajského súdu, ktorý sa nezaoberal občianskoprávnymi námietkami účastníkov konania, ktoré sa týkajú právneho nástupníctva po Jednotnom roľníckom družstve Dubová, pretože tieto námietky je potrebné riešiť v konaní pred súdom a nie sú relevantné z pohľadu preskúmania zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu. 21. Záverom je potrebné zhrnúť, že oprava chýb v katastrálnom operáte je špecifický právny inštitút, ktorého cieľom a účelom je zabezpečenie súladu medzi skutkovým a právnym stavom, a tým aj zabezpečenie právnej istoty a zákonnosti. Konanie o oprave chýb je nesporové správne konanie. Rozhodnutím v rámci konania o oprave chýb nie sú dotknuté práva účastníkov či ďalších osôb, domáhať sa ochrany v inom konaní, v občiansko-právnom konaní na príslušnom súde. Rozhodnutie vo veci opravy chýb v žiadnom prípade nenahrádza a ani nemôže nahradiť rozsudok príslušného súdu o určení práva, či právneho vzťahu k nehnuteľnosti. Predmetom konania o oprave chýb nemôže byť skúmanie vlastníctva, ak je táto otázka sporná, a nemožno rozhodnúť o tom, komu svedčí vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ak je predložených viacero listín ako titulov nadobudnutia vlastníctva. Konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte slúži predovšetkým na zosúladenie stavu evidovaného v katastri s listinami predloženými na zápis, ktoré definujú platný právny stav. 22. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s právnymi námietkami sťažovateľa sa krajský súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil najvyšší súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 S.s.p. ako nedôvodnú zamietol. 23. Kasačný súd zároveň rozhodol, že kasačnej sťažnosti neprizná odkladný účinok, hoci jeho priznanie by nebolo v rozpore s verejným záujmom, pretože preskúmaním spisového materiálu nedospel k záveru, že by právnymi následkami napadnutého rozhodnutia krajského súdu hrozila sťažovateľovi závažná ujma. Vo svetle uvedeného kasačný súd návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti v zmysle ustanovenia § 447 ods. 2 S.s.p. v spojení s ustanovením § 188 S.s.p. zamietol. 24. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že žalobcovi, ako úspešnému účastníkovi konania o kasačnej sťažnosti, nárok na náhradu trov tohto konania priznal (§ 467 ods. 1 S.s.p. a analogicky podľa § 167 ods. 1 S.s.p.) V zmysle § 175 ods. 2 S.s.p. v spojení s dôvodovou správou k § 467 S.s.p. (teleologický výklad) o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením krajského súdu. 25. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.