KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
RozsudokNajvyšší súd SR24. 4. 2018plný text

Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7So/77/2016 z 24. 4. 2018

CitáciaRozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. apríla 2018, sp. zn. 7So/77/2016, ECLI:SK:NSSR:2018:2016200095.1

Text rozhodnutia

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7So/77/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200095
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Reisenauerová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:2016200095.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej,
PhD. a členiek senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Eriky Čanádyovej v právnej veci
navrhovateľky: W., bytom Z. XXX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Bratislava,
Ul. 29. augusta 8 - 10, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu
v Trnave z 8. júna 2016, č. k. 23Sd/15/2016-59, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave z 8. júna 2016, č.k.
23Sd/15/2016-59, p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.

Krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18. augusta
2015 , ktorým odporkyňa podľa § 263 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení
zákona č. 310/2006 Z.z. (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) a § 29 zákona č. 100/1988 Zb. o
sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 100/1988 Zb.“) rozhodla o odňatí
invalidného dôchodku od 12. septembra 2015. Súčasne rozhodla podľa § 70 ods. 1 a § 82 zákona
o sociálnom poistení. O priznaní invalidného dôchodku od 12. septembra 2015 v sume 163,30 eur
mesačne a o zániku nároku na čiastočný invalidný dôchodok v nižšej sume rozhodla podľa § 263a ods.
5 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 529/2006 Z.z..

Krajský súd súčasne potvrdil aj rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. februára 2016, ktorým
odporkyňa zvýšila sumu invalidného dôchodku od 27. novembra 2015 na 199,00 eur mesačne podľa
§ 73, § 112 ods. 4 a § 82 zákona o sociálnom poistení. Podľa § 82 zákona o sociálnom poistení a § 1
opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 283/2015 Z.z., ktorým sa
ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty, od 1. januára
2016 zvýšila invalidný dôchodok na sumu 200,00 eur mesačne.

Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že navrhovateľka bola v roku 1991 účastníčkou
dopravnej nehody v dôsledku hrubého konania vodiča osobného automobilu pod vplyvom alkoholu. Po
nehode bola s ťažkými zraneniami a v hlbokom bezvedomí prevezená na chirurgické oddelenie Fakultnej
nemocnice v Trnave. Neskôr bola tri mesiace hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení a jej zdravotný
stav znemožňoval vykonávať akúkoľvek prácu. Dňa 15. júna 1993 bola uznaná za invalidnú (podľa § 29
ods. 3 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb., poznámka odvolacieho súdu).



Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidného dôchodku na základe kontrolnej lekárskej
prehliadky určenej na apríl 2015 bol v správnom konaní posúdený podľa zákona č. 100/1988 Zb. aj
podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení posudkovou lekárkou sociálneho poistenia Sociálnej
poisťovne, pobočka Trnava, dňa 23. júna 2015, kedy bola uznaná za invalidnú so 45% mierou poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Po podaní opravného prostriedku proti rozhodnutiu zo 17.
augusta 2015 bola opäť posúdená dňa 27. novembra 2015, kedy bola uznaná za invalidnú s 55% mierou
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

V súdnom konaní bol zdravotný stav navrhovateľky posúdený dňa 10. februára 2016. Za rozhodujúce
zdravotné postihnutie boli určené podľa kapitoly V. položka 1 písm. a/ prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom
poistení duševné choroby a poruchy správania, stredne ťažké formy. Z percentuálneho rozpätia 30-45%
bola určená 45% miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s navýšením na ostatné
ochorenia o 10%. Celková 55% miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená od
27. novembra 2015. Podľa zákona č. 100/1988 Zb. zdravotný stav posudzovanej podmieňuje čiastočnú
invaliditu podľa § 7 ods. 3 písm. a/ zákona.

Krajský súd na základe vykonaného dokazovania konštatoval, že navrhovateľka žiadnym relevantným
spôsobom nespochybnila správnosť ohodnotenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia. Predložené
lekárske nálezy nediagnostikujú iné - nové zdravotné postihnutia, ktoré by neboli predmetom lekárskych
nálezov, ktoré boli podkladom pre vydanie lekárskeho posudku dňa 24. februára 2016. Pochybnosti
o nesprávnom určení percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, vyvolané
len subjektívnym presvedčením navrhovateľky krajský súd nepovažoval za dôvodné. Za iné zdravotné
postihnutia bolo priznané najvyššie možné zvýšenie o 10%. Krajský súd napadnuté rozhodnutie
(rozhodnutia) ako vecne správne potvrdil.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250l ods. 1 a § 250k OSP tak, že procesne neúspešnej
navrhovateľke nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2.

Rozsudok krajského súdu napadla navrhovateľka odvolaním. Krajskému súdu vytýkala nedostatočné
posúdenie prejednávanej veci, nesprávne aplikovanie zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení.
Zhodne ako v opravnom prostriedku, poukázala na úraz z roku 1991 a na dlhodobo taký nepriaznivý
zdravotný stav. Zdôraznila, že nie je predpoklad jeho zlepšenia, a preto nesúhlasí s rozhodnutím o
znížení invalidného dôchodku. Odvolaciemu súdu navrhla rozsudok krajského súdu zrušiť a zrušiť aj
rozhodnutie odporkyne zo 17. augusta 2015 a opäť prehodnotiť invaliditu.

3.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil.
Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia navrhovateľky boli dostatočne
ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia. Sú z hľadiska skutkového úplné,
dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez
nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Nebol preto daný dôvod na ďalšie
dokazovanie.

4.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá
OSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného
odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), odvolanie prejednal bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia
bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c
ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.

Podľa § 491 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), ak nie je
ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho



poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania
začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto
zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

Podľa § 492 ods. 1, 2 SSP konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Odvolacie
konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti postupu a dvoch rozhodnutí odporkyne č. XXX XXX
XXXX X zo dňa 18. augusta 2015 a č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. februára 2016. Navrhovateľka
v konaní pred správnym orgánom a zhodne aj v súdnom konaní namietala zmenu stupňa invalidity z
pôvodne určenej invalidity podľa § 29 zákona č. 100/1988 Zb. na čiastočnú invaliditu podľa § 37 ods. 3
písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. a invaliditu určenú podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.

Podľa § 263 ods. 1 veta prvá zákona o sociálnom poistení invalidný dôchodok a čiastočný invalidný
dôchodok, ktoré boli priznané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, sa považujú po 31.
decembri 2003 za invalidný dôchodok podľa tohto zákona v sume, v akej patrili k 31. decembru 2003 a
vyplácajú sa aj po tomto dni za podmienok ustanovených predpismi účinnými do 31. decembra 2003,
ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 195 ods. 1 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním
rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné
podklady na rozhodnutie.

Podľa § 263a ods. 5 zákona o sociálnom poistení, ak poistenec uvedený v odsekoch 1 a 2 má nárok na
invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona účinného do 31. decembra 2003 a
súčasne má nárok na výplatu invalidného dôchodku podľa zákona účinného od 1. januára 2004, vypláca
sa invalidný dôchodok, ktorý je vyšší alebo najvyšší. Pri rovnakej sume týchto dôchodkov vypláca sa
dôchodok, ktorý si poistenec zvolil. Dňom úpravy výplaty invalidných dôchodkov pre súbeh nárokov na
ich výplatu zaniká nárok na invalidný dôchodok, ktorý sa nevypláca.

Z dávkového spisu odporkyne vyplýva, že navrhovateľka bola od 3. augusta 1993 invalidná na následky
úrazu podľa § 29 zákona č. 100/1988 Zb.. Z lekárskych správ posudkových lekárov sociálneho poistenia,
založených v posudkovom spise Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava, bolo preukázateľne zistené, že u
posudzovanej navrhovateľky viac rokov nebola potrebná psychiatrická intervencia, neužívala viac rokov
liečbu. Posudkoví lekári sociálneho poistenia uznali navrhovateľku invalidnou podľa § 29 ods. 3 písm.
a/ zákona č. 100/1988 Zb. aj v roku 2012 a 2013.

Zdravotný stav navrhovateľky posúdila posudková lekárka sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne,
pobočka Trnava, dňa 23. júna 2015 na základe vlastného vyšetrenia navrhovateľky a na základe
lekárskych správ zo psychologického vyšetrenia z 12. apríla 2013, neurologického vyšetrenia z 22.
apríla 2014 a správy z RHB z 15. mája 2015. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie určila podľa
kapitoly XV. choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel E dorzopatia, deformujúca dorzopatia
a spondylopatia, položka 3 degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách písm. b/
s miernym funkčným postihnutím s prejavmi nervového a svalového dráždenia - cervikobrachiálny sy,
lumbálny syndróm s obmedzením pohybu v postihnutom úseku prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom
poistení. Rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu určila 35% mieru poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť, ktorú podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení zvýšila o 10% pre stav po
kraniocerebrálnej traume s recidívami migrenóznych bolestí hlavy s kognitívnou a emočnou poruchou na
podklade úrazu CNS v roku 1991. V posudku uviedla, že podľa posledného psychologického vyšetrenia
z apríla 2013 neboli preukázané znaky pre depresivitu. V popredí bola kognitívna a emočná porucha na
podklade úrazu CNS. Na základe uvedeného posúdenia bola od 23. júna 2015 zmenená invalidita na
čiastočnú podľa § 37 ods. 3 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný
stav, jej telesné a duševné schopnosti dosahujú polovicu schopností na výkon sústavného zamestnania
u zdravých občanov. Súčasne od 23. júna 2015 je navrhovateľka invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona



o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Navrhovateľka podala proti rozhodnutiu zo 17. augusta 2015 č. XXX XXX XXXX X, ktorým bolo
rozhodnuté o odňatí invalidného dôchodku podľa § 263 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a priznaní
invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení na základe 45% miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť odvolanie. K odvolaniu doplnila nové nálezy: psychiatrické zo
7. septembra 2015, 7. októbra 2015 a 24. novembra 2015, na základe ktorých bol stav posudzovanej
hodnotený ako organická afektívna porucha, recidivujúca depresívna porucha, v čase posudzovania
stredne ťažká epizóda, nastavená na kombinovanú antidepresívnu liečbu. Od septembra 2015 bola
novozistená arteriová hypertenzia.

Zdravotný stav tak opäť posúdila posudková lekárka sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka
Trnava, dňa 27. novembra 2015 a po preštudovaní zdravotnej dokumentácie určila za rozhodujúce
zdravotné postihnutie organické duševné poruchy stredne ťažké formy zaradené podľa kapitoly V
položka 1 písm. a/ prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení s mierou poklesu 45% z percentuálneho
rozpätia 30-45% s navýšením na ostatné ochorenia o 10%, od 27. novembra 2015. Podľa zákona
č. 100/1988 Zb. zdravotný stav podmieňuje čiastočnú invaliditu. S týmto posúdením sa stotožnila
aj posudková lekárka sociálneho poistenia v súdnom konaní dňa 10. februára 2016 (za prítomnosti
prísediaceho lekára psychiatra) aj dňa 10. mája 2016 .

Novým rozhodnutím z 19. februára 2016, č. XXX XXX XXXX X, bola navrhovateľka uznaná za invalidnú
dôchodkyňu s 55% mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 27. novembra 2015.

Podľa § 29 ods. 3 a § 37 ods. 3 zákona o sociálnom poistení základnou podmienkou vzniku nároku na
invalidný alebo čiastočný invalidný dôchodok je dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav zhoršený na mieru
invalidity alebo čiastočnej invalidity.

V zmysle § 71 ods. 3 a 4 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti
poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti
a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej
dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru,
stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

Súd prvého stupňa v prejednávanej veci dostatočne zistil skutkový stav, preto odvolací súd naň v celom
rozsahu poukazuje (§ 219 ods. 2 OSP). Na doplnenie uvádza nasledovné.

Zo spisov vyplýva, že navrhovateľka bola od roku 1993 invalidná a za účinnosti zákona o sociálnom
zabezpečení jej bol priznaný invalidný dôchodok podľa § 29 zákona č. 100/1988 Zb. pre stav po úraze
hlavy. Podľa § 263 ods. 1 zákona o sociálnom poistení sa považuje od 1. januára 2004 invalidný
dôchodok podľa zákona o sociálnom zabezpečení za invalidný dôchodok podľa zákona o sociálnom
poistení s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 71 %.

Zo zdravotnej dokumentácie vyplýva, že na základe žiadosti navrhovateľky z januára 2015 a na základe
kontrolnej lekárskej prehliadky určenej na apríl 2015 jej zdravotný stav na účely invalidity posúdila MUDr.
Z. L., posudková lekárka sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava, ktorá za účasti
navrhovateľky, na základe vlastného vyšetrenia navrhovateľky a na základe podkladov zo zdravotnej
dokumentácie v lekárskom posudku z 23. júna 2015 zistila, že navrhovateľka už nie je invalidná
podľa § 29 ods. 3 písm. a/ zákona o sociálnom zabezpečení, ale je čiastočne invalidná podľa § 37
ods. 3 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav jej telesné
a duševné schopnosti dosahujú polovicu schopností na výkon sústavného zamestnania u zdravých
občanov. Súčasne k 23. júnu 2015 je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo
pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac
ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie určila choroby
podporného a pohybového charakteru, ktoré zaradila pod kapitolu XV., oddiel E, položku 3, písmeno b/
prílohy 4 zákona o sociálnom poistení s mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 35 %.



Za iné zdravotné postihnutia, ktoré nie sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím, ale svojou podstatou
ovplyvňujú funkčný stav organizmu, posudková lekárka navýšila percentuálnu mieru poklesu schopnosti
zárobkovej činnosti o 10%. Konštatovala, že zdravotný stav posudzovanej nevyžaduje psychiatrickú
liečebnú intervenciu. Posledné psychologické vyšetrenie bolo z apríla 2013, neboli z neho preukázané
znaky pre depresivitu.

K inému záveru dospela posudková lekárka sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava,
v lekárskej správe z 27. novembra 2015, kedy jej navrhovateľka predložila nové odborné vyšetrenia
zo septembra, októbra a novembra 2015 a žiadala o opätovné posúdenie zdravotného stavu. Po
preštudovaní zdravotnej dokumentácie zmenila pôvodne určené rozhodujúce zdravotné postihnutie na
organické duševné poruchy stredne ťažké formy, zaradené do kapitoly V. položka 1 písm. a/ prílohy
č. 4 k zákonu o sociálnom poistení s mierou poklesu 45% z rozpätia 30-45% s navýšením na ostatné
ochorenia o 10% od 27. novembra 2015. S takýmto posúdením sa stotožnila dňa 10. februára 2016
aj posudková lekárka sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, za prítomnosti prísediaceho
psychiatra. Podľa zákona č. 100/1988 Zb. zdravotný stav podmieňuje čiastočnú invaliditu.

Podľa názoru odvolacieho súdu o odbornej úrovni, objektívnosti a správnosti záverov posudkových
lekárov sociálneho poistenia nebolo dôvodu pochybovať. Navrhovateľka síce v odvolaní vyslovila
nespokojnosť s výškou invalidného dôchodku, ale nekonkretizovala žiadne skutkové a právne dôvody,
ktoré by spochybňovali správu posudkových lekárov a taktiež správnosť výpočtu sumy invalidného
dôchodku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil s právnym názorom Krajského súdu v Trnave, že
rozhodnutia odporkyne o odňatí invalidného dôchodku určeného podľa § 29 zákona č. 100/1988 Zb.
v roku 1993 a súčasne určení invalidného dôchodku so 45% mierou poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť od 12. septembra 2015 a zvýšení invalidného dôchodku od 27. novembra 2015
na základe 55% miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zodpovedá zákonu, preto
odvolaniu navrhovateľky nevyhovel a rozsudok Krajského súdu v Trnave potvrdil podľa § 219 ods. 1
OSP a § 492 ods. 1, 2 SSP, ako vecne správny.

K novo doloženým lekárskym správam z odborných vyšetrení navrhovateľky, ktoré súdu doručil 5. mája
2016 odvolací súd poznamenáva, že pokiaľ sa navrhovateľka domnieva, že v jej zdravotnom stave došlo
k zhoršeniu, môže si podať novú žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 250k ods.1 a § 151 ods. 1 OSP a
§ 492 ods. 1, 2 SSP, lebo navrhovateľka nebola v konaní úspešná a odporkyni náhrada trov konania
zo zákona nepatrí.

Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.
mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 23Sd/15/2016

    potvrdené

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 2016200095

  1. 7. 6. 2016Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Sd/15/2016 z 7. 6. 2016
  2. 24. 4. 2018Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7So/77/2016 z 24. 4. 2018 (toto rozhodnutie)

Podobné rozhodnutiaZhoda citovaných ustanovení