Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/217/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200961 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015200961.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľa M. A., nar. XX. T. XXXX, bytom L. D. XXXX/X, N., proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X - II z 23. júna 2015 o odňatí invalidného dôchodku, rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X - I z 23. júna 2015 v znení rozhodnutia totožného čísla z 2. októbra 2015 o priznaní čiastočného invalidného dôchodku, rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 29. septembra 2015 o priznaní invalidného dôchodku a rozhodnutia odporkyne totožného čísla z 5.októbra 2015 o vyplácaní vyššieho invalidného dôchodku takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X-II z 23. júna 2015 o odňatí invalidného dôchodku potvrdzuje. Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X-I z 23. júna 2015 v znení rozhodnutia totožného čísla z 2. októbra 2015 o priznaní čiastočného invalidného dôchodku potvrdzuje. Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 29. septembra 2015 o priznaní invalidného dôchodku a potvrdzuje. Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 5.októbra 2015 o vyplácaní vyššieho invalidného dôchodku potvrdzuje. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Vyššie označeným rozhodnutím z 23.júna 2015 (II) odporkyňa podľa § 263 ods. 1 a § 112 ods. 2 a 6 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a § 29 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení odňala navrhovateľovi invalidný dôchodok od 10.augusta 2015. V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že navrhovateľovi zanikol nárok na invalidný dôchodok priznaný podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 6.mája 2015, pretože od uvedeného dňa nie je podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia invalidný podľa § 29 ods. 3 písm. a) zákona o sociálnom zabezpečení ale len čiastočne invalidný podľa § 37 ods. 3 písm. b) tohto zákona. K odňatiu invalidného dôchodku pristúpila odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré už bol invalidný dôchodok vyplatený. Rozhodnutím z 23. júna 2015 (I ) v znení rozhodnutia odporkyne z 2.októbra 2015 bol navrhovateľovi podľa § 236 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a podľa § 37 zákona o sociálnom zabezpečení priznaný od 10.augusta 2015 čiastočný invalidný dôchodok vo výške 133,- € mesačne, ktorý sa považuje za invalidný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení s tým, že v uvedenej sume boli zahrnuté zvýšenia a úpravy podľa vo výroku citovaných právnych noriem. V odôvodnení rozhodnutia odporkyňa konštatovala, že navrhovateľ bol uznaný za čiastočne invalidného podľa § 37 ods. 3 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení od 6.mája 2015, odkedy posudkový lekár konštatoval, že pred dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je schopný vykonávať doterajšie alebo iné sústavné zamestnanie len za osobitne uľahčených pracovných podmienok, pričom posúdenie jeho zdravotného stavu bolo obsahom lekárskej správy zo 6. mája 2015, ktorá bola prílohou označeného rozhodnutia. Konštatovala, že navrhovateľovi vznikol nárok na čiastočný invalidný dôchodok, pretože popri vzniku čiastočnej invalidity získal aj potrebné obdobie dôchodkového poistenia a to 5 rokov, ktoré boli zisťované z posledných 10 rokov pred vznikom jeho čiastočnej invalidity, tj. pred 6. májom 2015. V posledných 10 rokoch pred vznikom čiastočnej invalidity získal 3 652 dní dôchodkového poistenia, tj. 10 rokov a 2 dni, čím splnil podmienku potrebnej doby dôchodkového poistenia, ktorá je podľa zákona 5 rokov. Suma jeho čiastočného invalidného dôchodku bola vypočítaná z jeho priemerného mesačného zárobku vo výške 135,- € mesačne, ktorý bol zistený z rozhodného obdobia kalendárnych rokov 2006, 2007, 2005, 2010 a 2009. Celková započítaná doba zamestnania bola 46 rokov a 72 dní s tým, že pre určenie výšky invalidného dôchodku bolo rozhodných 43 rokov, pretože na dobu zamestnania pred 18. rokom veku sa neprihliada. V III. pracovnej kategórii získal 37 rokov, v II. pracovnej kategórii 6 rokov, preto bol čiastočný invalidný dôchodok vymeraný z III. pracovnej kategórie a predstavoval 71 % jeho priemerného mesačného zárobku, tj. 95,90 € mesačne, pričom čiastočný invalidný dôchodok činí polovicu tejto sumy, tj. 48,- € mesačne. K takto určenej sume invalidného dôchodku boli pripočítané úpravy a zvýšenia vyplývajúce zo zákona č. 306/2002 Z.z. a zákona č. 222/2003 Z.z. na celkovú sumu 130,30 € mesačne a valorizačné zvýšenie patriace od 1.januára 2015 vo výške 2,70 € mesačne, čím odporkyňa dospela k priznanej sume invalidného dôchodku vo výške 133,- € mesačne. Rozhodnutím z 29. septembra 2015 odporkyňa priznala navrhovateľovi podľa § 70 ods. 1, § 274 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení invalidný dôchodok vo výške 292,90 € mesačne od 10.augusta 2015. V odôvodnení rozhodnutia konštatovala, že dňom 6.mája 2015 bol navrhovateľ uznaný za invalidného podľa zákonných a medicínskych kritérií upravených v zákone č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení so stanovením 65 % poklesu jeho pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a popri vzniku invalidity získal aj potrebné obdobie dôchodkového poistenia pre možnosť priznania invalidného dôchodku. Pred 6. májom 2015, tj. pred vznikom invalidity získal 13 653 dní dôchodkového poistenia, čo pri 1 roku dôchodkového poistenia v rozsahu 365 dní činí 37 rokov a 148 dní dôchodkového poistenia. Podľa zákona o sociálnom poistení určila sumu jeho invalidného dôchodku ako súčin jeho priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia, získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, s pripočítaním obdobia dôchodkového poistenia od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Jeho priemerný osobný mzdový bod určila z rozhodujúceho obdobia kalendárnych rokov 1985-2014, zohľadnila získanú náhradnú dobu a po zvýšení priemerného osobného mzdového bodu o 19 % z rozdielu medzi hodnotou 1 a hodnotou priemerného osobného mzdového bodu vo výške 0,8815 ho zistila vo výške 0,9041. Vychádzala z celkového obdobia dôchodkového poistenia navrhovateľa až do dovŕšenia dôchodkového veku v rozsahu 46,1973 rokov, z aktuálnej dôchodkovej hodnoty, platnej v čase vzniku nároku na invalidný dôchodok, tj. v roku 2015 a určenej zákonom vo výške 10,6865 a takto určila sumu invalidného dôchodku navrhovateľa podľa zákona o sociálnom poistení vo výške 290,20 € mesačne. Pretože navrhovateľ pracoval aj vo zvýhodnenej, II. pracovnej kategórii sumu jeho invalidného dôchodku určila v súlade s ust. § 274 zákona o sociálnom poistení aj podľa zákona č. 100/1988 Zb. tak, aby bol zachovaný jeho nárok na vyšší invalidný dôchodok. Podľa zákona o sociálnom zabezpečení určila jeho invalidný dôchodok ako 71 % jeho priemerného mesačného zárobku zisteného vo výške 135,- € mesačne z rozhodného obdobia kalendárnych rokov 2006, 2007, 2005, 2010 a 2009 s tým, že započítala dobu jeho zamestnania v rozsahu 43 rokov po dosiahnutí 18. roku veku. K takto zistenej sume invalidného dôchodku vo výške 95,90 € mesačne pripočítala zákonné zvýšenia podľa zákona č. 306/2002 Z.z. a zákona č. 222/2003 Z.z. a upravila ho na 260,40 € mesačne. Keďže suma invalidného dôchodku vypočítaná podľa zákona o sociálnom poistení (290,20 € mesačne) presiahla sumu invalidného dôchodku vypočítanú podľa zákona o sociálnom zabezpečení (260,40 € mesačne), priznala navrhovateľovi invalidný dôchodok vo vyššej sume, tj. určený podľa zákona o sociálnom poistení a pripočítala k nemu valorizačné zvýšenie patriace v roku 2015, tj. 2,70 € mesačne na celkovú priznanú sumu 292,90 € mesačne. Rozhodnutím z 5.októbra 2015 odporkyňa podľa § 263a ods. 5 a § 112 ods. 2 zákona o sociálnom poistení konštatovala, že od 10.augusta 2015 má navrhovateľ nárok na výplatu invalidného dôchodku určeného podľa zákona o sociálnom poistení (292,90 € mesačne) a od uvedeného dňa mu súčasne zaniká nárok na nižší invalidný dôchodok, určený podľa zákona o sociálnom zabezpečení. V odôvodnení citovala aplikované zákonné ustanovenie a konštatovala, že k 10.augustu 2015 došlo k súbehu nárokov na výplatu čiastočného invalidného dôchodku priznaného podľa zákona o sociálnom zabezpečení vo výške 133,- € mesačne a invalidného dôchodku priznaného podľa zákona o sociálnom poistení vo výške 292,90 € mesačne, preto bolo potrebné rozhodnúť o pokračujúcej výplate vyššej dôchodkovej dávky s tým, že nárok na nižšiu dôchodkovú dávku zaniká. Navrhovateľ sa odvolal voči rozhodnutiu o odňatí invalidného a priznaní čiastočného invalidného dôchodku podľa zákona o sociálnom zabezpečení s tým, že nedošlo k zlepšeniu jeho zdravotného stavu, a tento je naďalej zlý po obojstrannej náhrade bedrových kĺbov. Namietal nesprávne zistený skutkový stav ohľadom jeho zdravotného stavu, pretože odporkyňa nebrala do úvahy jeho celkový zlý zdravotný stav a obmedzenia, ktoré z neho vyplývajú. Žiadal, aby uvedené rozhodnutia krajský súd zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolal sa aj voči rozhodnutiu o priznaní invalidného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení s tým, že nie je schopný vykonávať žiadnu zárobkovú činnosť, preto vyjadrená 65 % miera jeho zníženej pracovnej schopnosti nie je dostatočná. Žiadal, aby bol pokles jeho pracovnej schopnosti určený na 100 %. Na pojednávaní pred krajským súdom zotrval na podanom odvolaní, pretože nie je schopný pracovať. Tŕpnu mu nohy, nevládze dlhšie chodiť ani stáť. Jeho kĺby po vykonaných operáciách nie sú stopercentne v poriadku, má tiež poškodené kolenné kĺby. Tŕpnu mu aj horné končatiny v dôsledku poškodenia chrbtice. Nevie sa zohnúť, postaviť, potrebuje k tomu oporu. Zdravotné ťažkosti má napriek tomu, že nikde nepracuje, preto si nevie predstaviť ako by mohol pracovať. V noci nespí, pre tŕpnutie a bolesti musí meniť polohy. Ani operačné zákroky nevyriešili jeho zdravotný stav na takú úroveň, aby mohol pracovať. Po operácii chrbtice mu bolo asi 2 roky lepšie, ale jeho stav sa opäť zhoršil o čom predložil aktuálny neurologický nález z 30. augusta 2016. Odporkyňa sa na pojednávanie pred krajským súdom zo zdravotných dôvodov nedostavila, súhlasila s prejednaním veci v jej neprítomnosti, na základe čoho postupoval krajský súd v súlade s ust. § 250g ods. 2 O.s.p., vec prejednal v neprítomnosti odporkyne. V písomnom vyjadrení z 10.novembra 2015 žiadala označené rozhodnutia potvrdiť ako súladné so zákonom, s tým, že ani po podaní opravného prostriedku sa navrhovateľovi nepodarilo spochybniť vecnú správnosť označených rozhodnutí, pretože k zmene v posúdení jeho zdravotných ťažkostí ani po opätovnom posúdení jeho zdravotného stavu nedošlo. Podľa § 492 ods. 1 zákona č. 162/20015 Z.z. - správny súdny poriadok, konania podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. V súlade s uvedeným zákonným ustanovením krajský súd preskúmal označené rozhodnutia odporkyne i konanie, ktoré im predchádzalo v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul navrhovateľa, oboznámil s písomnými podaniami účastníkov, s obsahom administratívneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľa o priznanie čiastočného invalidného dôchodku a o priznanie invalidného dôchodku, s predchádzajúcimi rozhodnutiami odporkyne o priznaní čiastočného invalidného dôchodku a neskôr invalidného dôchodku, s lekárskymi správami, vyhodnocujúcimi zdravotné ťažkosti navrhovateľa od vzniku jeho čiastočnej invalidity až do súčasnosti, so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľa, s prvotnými podkladmi relevantnými pre určenie výšky dôchodkovej dávky, tj. s evidenčnými listami dôchodkového zabezpečenia, s potvrdeniami o jeho evidovanej nezamestnanosti a s ostatným relevantným obsahom spisu a dospel k presvedčeniu, že označené rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom, preto ich podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil s tým, že rozhodnutie odporkyne z 5.októbra 2015, ktoré nebolo priamo napadnuté odvolaním navrhovateľa krajský súd preskúmal ako súvisiace s rozhodnutiami odporkyne, ktoré navrhovateľ opravným prostriedkom napadol. Podľa § 29 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení je občan invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie. Podľa § 96 ods. 3 cit. zákona, ak sa zmenia skutočnosti, rozhodné pre nárok na výplatu dávky, jej výplata sa zastaví alebo sa dávka vypláca v nižšej alebo vo vyššej sume. Podľa § 37 ods. 3 písm. b) zákona o sociálnom zabezpečení občan je čiastočne invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je schopný vykonávať doterajšie alebo iné sústavné zamestnanie len za osobitne uľahčených pracovných podmienok. Čiastočný invalidný dôchodok je polovica invalidného dôchodku (ods. 5). Výška invalidného dôchodku je 50 % priemerného mesačného zárobku ak bol občan pred dňom vzniku nároku na invalidný dôchodok zamestnaný najmenej 25 rokov. K základnej výmere sa pripočíta od 26. roku zamestnania za každý rok zamestnania v III. pracovnej kategórii 1 % a v II. pracovnej kategórii 1,5 % priemerného mesačného zárobku, hodnotí sa iba doba zamestnania po dosiahnutí veku 18 rokov (§ 30 ods. 3 písm. c), ods. 4, 5 zákona o sociálnom zabezpečení). Podľa § 73 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 % sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Zistenie obdobia dôchodkového poistenia, osobného mzdového bodu, priemerného osobného mzdového bodu, či aktuálnej dôchodkovej hodnoty vyplývajú zo zákonných ust. § 60 -64 cit. zákona. Podľa § 274 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023. Suma invalidného dôchodku, na ktorý vznikne nárok podľa odseku 1, nesmie byť nižšia ako suma určená podľa predpisov účinných do 31.decembra 2003, vrátane úpravy dôchodku a jeho zvýšenia prislúchajúceho podľa osobitného predpisu. Invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok, ktoré boli priznané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, sa považujú po 31. decembri 2003 za invalidný dôchodok podľa tohto zákona v sume, v akej patrili k 31. decembru 2003 a vyplácajú sa aj po tomto dni za podmienok ustanovených predpismi účinnými do 31. decembra 2003 (§ 263 ods. 1 zákona o sociálnom poistení). Ak má poistenec nárok na invalidný alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona účinného do 31. decembra 2003 a súčasne má nárok na výplatu invalidného dôchodku podľa zákona účinného od 1. januára 2004, vypláca sa invalidný dôchodok, ktorý je vyšší alebo najvyšší. Dňom úpravy výplaty invalidných dôchodkov pre súbeh nárokov na ich výplatu zaniká nárok na invalidný dôchodok, ktorý sa nevypláca (§ 263a ods. 5 zákona o sociálnom poistení). Z ust. § 71 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Pokles pracovnej schopnosti poistenca sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov. Prihliada sa na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 4). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale pokles pracovnej schopnosti priznaný pre rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne je tento dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5,6, 7 a 8 cit. zákona). Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, kapitoly XV., odd. G, pol. 44.2, písm. a) možno pokles pracovnej schopnosti poistenca pre obojstrannú totálnu endoprotézu bez funkčného obmedzenia pohybu vyjadriť v rozpätí 45 -55 %, pričom pokles pracovnej schopnosti je závislý od pretrvávajúcej poruchy pohyblivosti a vplyvu záťaže na končatinu (napr. porucha motorickej inervácie, výrazná svalová atrofia, skrátenie končatiny viac ako o 4 cm). Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, kapitoly XV., odd. E, pol.4, písm. b) možno pokles pracovnej schopnosti poistenca pre stav po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stav po úraze chrbtice, s často recidivujúcimi prejavmi nervového a svalového dráždenia, so slabosťou svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu vyjadriť v rozpätí 35-45 %. Konkrétne percento zníženej pracovnej schopnosti poistenca sa určí podľa funkčného postihnutia a jeho vplyvu na ostatné systémy a orgány. Samotné röntgenologicky zistené degeneratívne zmeny pokles pracovnej schopnosti poistenca nezapríčiňujú. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľ bol uznaný čiastočne invalidným podľa § 37 ods. 3 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení od 26. marca 2001 na základe jeho žiadosti z totožného dňa s tým, že pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav bol schopný vykonávať doterajšie alebo iné sústavné zamestnanie len za osobitne uľahčených pracovných podmienok. Dôvodom jeho invalidizácie bola obojstranná koxartróza podľa RTG vpravo III. stupňa, vľavo II. stupňa v.s. pozápalová a vredová choroba duodena v tom čase v remisii. V posudku bolo uvedené, že vtedy 39-ročný navrhovateľ po anamnéze asi 3-ročných zvýrazňujúcich sa bolestí v bedrových kĺboch mal diagnostikovanú 3.stupňovú koxartrózu vpravo a 2.stupňovovú vľavo pravdepodobne pozápalovú po prebehnutej sakroileitíde s pozitívnym HLA B 27. Bolo konštatované, že nie je preňho vhodná práca s nadmernou záťažou dolných končatín, práca v noci a vo výškach s tým, že môže vykonávať ľahšie práce bez dlhšieho chodenia a státia, bez zdvíhania ťažkých bremien a v klimaticky vyrovnanom prostredí. V tom čase bol jeho pracovný potenciál konštatovaný na úrovni 60 - 70 %. Následne bol od 9.mája 2002 uznaný za invalidného podľa § 29 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení pre obojstrannú koxartrózu III. stupňa s funkčným postihnutím C, pre poruchu statodynamiky LS chrbtice pri základnom ochorení a vredovú chorobu duodena v anamnéze. V posudku bolo konštatované, že došlo k progresii postihnutia pohybovo-oporného aparátu s porušenou chôdzou, pri skrátení ľavej dolnej končatiny. V popredí ťažkostí boli výraznejšie bolesti, bol na dlhodobej analgetickej liečbe. Ochorenie vyžadovalo opakovanú práceneschopnosť so šetrením váhonosného aparátu. Bol zaradený do poradovníka ako čakateľ na TEP. Jeho pracovný potenciál bol vtedy konštatovaný na úrovni len do 20 % s tým, že nie je schopný vykonávať ani práce polosedavého charakteru. Jeho status nebol zmenený ani pri ďalších kontrolných lekárskych prehliadkach s tým, že pre obojstrannú koxartrózu v III. štádiu mu bola v apríli 2006 implantovaná totálna endoprotéza pravého bedrového kĺbu a uvedený zákrok bol plánovaný aj na ľavom bedrovom kĺbe. Zároveň bola od roku 2002 u navrhovateľa verifikovaná spondylolistéza L5. V roku 2007 bola plánovaná stabilizačná operácia chrbtice pre spondylolistézu II. stupňa stavca L5, operovaný bol v roku 2012. Pred vykonanou operáciou bol zistený posun stavca o viac ako o polovicu a klinicky bol zistený koreňový syndróm s chabou parézou ľavej dolnej končatiny. Bol poberateľom invalidného dôchodku priznaného podľa zákona o sociálnom zabezpečení. Kontrolná lekárska prehliadka, naposledy určená na december 2014 bola vykonaná 6.mája 2015 posudkovým lekárom pobočky Sociálnej pobočky so sídlom v Banskej Bystrici. V posudku zo 6. mája 2015 vychádzal posudkový lekár okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľa z opakovaných ortopedických, neurologických, neurochirugických a reumatologických vyšetrení a z opakovaných MR vyšetrení z priebehu roka 2013 - 2015 a zdravotný stav navrhovateľa posúdil podľa zákonných a medicínskych kritérií upravených v zákone o sociálnom zabezpečení aj v zákone o sociálnom poistení a konštatoval, že navrhovateľ už nie je od 6. mája 2015 invalidný ale len čiastočne invalidný podľa § 37 ods. 3 písm. b) o sociálnom zabezpečení a podľa zákona o sociálnom poistení bol konštatovaný vznik jeho invalidity dňom 6. mája 2015 so 65 % poklesom jeho pracovnej schopnosti. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľa podľa zákona o sociálnom poistení bola označená prítomnosť ortopedických kĺbových implantátov, tj. ochorenie podporného a pohybového aparátu v zmysle kapitoly XV., odd. G, pol. 44.2, písm. a) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, pre ktoré mu bol priznaný 55 % pokles jeho pracovnej schopnosti a uvedené bolo navýšené o ďalších, maximálne možných 10 % pre gonartrózu a dorzalgie v zmysle kapitoly XV., odd. E, pol. 4, písm. b) cit. prílohy. V posudku bolo uvedené, že navrhovateľ bol uznaný invalidným pre obojstrannú koxartrózu s výrazným obmedzením pohyblivosti a s indikovanou náhradou TEP, ktorej sa podrobil v roku 2006 a 2008, v tom čase bol vzhľadom na krátky odstup od operácie uznaný aj naďalej invalidným. V roku 2011 mal potvrdenú spondylolistézu II.-III. stupňa s plánovanou operáciou, preto bola opätovne jeho invalidita ponechaná. Aktuálne je po obojstrannej náhrade bedrových kĺbov TEP stav primeraný, chôdza bola ešte v roku 2013 bez opory, aktuálne je s oporou 1 francúzskej barly pre odľahčovanie kolenných kĺbov. Ortopéd udáva primeraný rozsah pohyblivosti v oboch koxách, vlastným vyšetrením posudkový lekár zistil flexiu obojstranne 70-80 °. Pri potvrdenej pokročilej artróze kolenných kĺbov je pohyblivosť takmer bez obmedzenia. V roku 2012 sa podrobil operácii driekovej chrbtice pre spondylolistézu, podľa kontrolného MR vyšetrenia pretrváva spondylolistéza ale už je len I. stupňa. Aktuálne sú udávané axiálne bolesti pri dlhšom sedení alebo státí, pretrváva reziduálny radikulárny syndróm a hrubá porucha dynamiky chrbtice, avšak bez prítomnosti paréz, bez poruchy trofiky svalstva a bez sfinkterových porúch. Z uvedeného vyvodil, že oproti času jeho plnej invalidizácie došlo k zlepšeniu jeho zdravotného stavu a aktuálne je jeho pracovný potenciál znížený už len na úroveň čiastočnej invalidity. Svoje posudkové stanovisko nezmenil ani po podaní odvolania navrhovateľom a po dodatočnom posudkovom vyhodnotení neurologického vyšetrenia z 28. júla 2015 a ortopedického vyšetrenia zo 4. septembra 2015 a uvedené posúdenie zdravotného stavu navrhovateľa bolo podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia o odňatí invalidného a priznaní čiastočného invalidného dôchodku podľa zákona o sociálnom zabezpečení ako aj rozhodnutia o priznaní invalidného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení. Pretože na pobočke Sociálnej poisťovne nebolo navrhovateľovi vyhovené v zmysle zachovania jeho plnej invalidity podľa zákona o sociálnom zabezpečení a nebol ani navýšený percentuálny pokles jeho pracovnej schopnosti podľa zákona o sociálnom poistení, zaoberal sa posúdením jeho zdravotného stavu v rámci odvolacieho správneho konania opätovne aj posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko v Banskej Bystrici. Popri vlastnom klinickom vyšetrení navrhovateľa zhodnotil odborné ortopedické, neurologické, reumatologické, chirurgické, kardiologické vyšetrenia a opakované MR vyšetrenia LS chrbtice z priebehu rokov 2013-2015 a dospel k rovnakému posudkovému záveru ako prvoposudzovateľ vo všetkých jeho častiach. V posudku uviedol, že navrhovateľ bol uznaný za invalidného pre obojstrannú ťažkú atrózu bedrových kĺbových s obmedzením pohyblivosti ťažkého stupňa a pre ochorenie chrbtice podľa zákona o sociálnom zabezpečení. V roku 2006 a 2008 sa podrobil operácii bedrových kĺbov za účelom odstránenia bolestí a zlepšenia funkčného stavu bedrových kĺbov, čo sa operáciou podarilo. V opakovaných ortopedických nálezoch je funkčný nález na oboch bedrových kĺboch hodnotený ako dobrý. Ľavá dolná končatina je skrátená o 1 cm, čo je možné riešiť podpätenkou. Pre potvrdenú spondylolistézu II. - III. stupňa v oblasti driekovej chrbtice bol v roku 2012 operovaný, po operácii chrbtice došlo k zlepšeniu nálezu, čo bolo preukázané popisom z magnetickej reznonancie driekovej chrbtice kde bola uvedená listéza I. stupňa. Podľa opakovaných neurologických vyšetrení pretrváva u navrhovateľa porucha statiky aj dynamiky chrbtice s reziduálnym intermitentným radikulárnym syndrómom. Nie je prítomná paréza ani poruchy trofiky svalstva, nemá sfinkterove poruchy. Konštatoval zlepšenie funkcie bedrových kĺbov aj chrbtice po vykonaných operáciách s ústupom bolestí s tým, že naďalej nie je jeho pracovný potenciál znížený na úroveň invalidity ale len na úroveň čiastočnej invalidity podľa kritérií upravených v zákone o sociálnom zabezpečení. Zároveň bol uznaný invalidným podľa zákona o sociálnom poistení pre stav po obojstrannej totálnej endoprotéze bez funkčného obmedzenia s 55 % poklesom jeho pracovnej schopnosti s tým, že horná hranica z možného percentuálneho rozpätia bola určená vzhľadom na vzdelanie navrhovateľa a práce, ktoré v minulosti vykonával. Uvedené percento ešte navýšil o ďalších 10 % pre stav po stabilizačnej operácii chrbtice s intermitentnými prejavmi koreňového dráždenia pod obrazom chronického vertebrogénneho algického syndrómu, lumbosakrálneho na celkových 65 % jeho zníženej pracovnej schopnosti. Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľa a lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o poklese pracovnej schopnosti navrhovateľa prijali posudkoví lekári na podklade potrebných odborných lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanoviská boli podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s aktuálne zistenými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami navrhovateľa, posudkovými a zákonnými kritériami a v rámci možností daných platnou právnou úpravou. Krajský súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery posudkových lekárov spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia z nich vychádzal. V nadväznosti na uvedené posúdenie aktuálneho zdravotného stavu navrhovateľa krajský súd konštatoval, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu preskúmavaných rozhodnutí bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne boli i napadnuté rozhodnutia. Správny orgán postupoval správne, keď v rámci riadne určenej kontrolnej lekárskej prehliadky posudzoval aktuálny stav zdravotných ťažkostí navrhovateľa a ich vplyv na jeho pracovnú schopnosť, pretože zlepšenie jeho zdravotného stavu sa po aplikovanej liečbe predpokladalo. Správne vychádzal z posudku posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne, ktorý bol vo svojom obsahu potvrdený aj posudkovým lekárom ústredia, pretože oni sú výlučnými kompetentnými subjektami na posudzovanie zdravotného stavu poistencov pre účely ich prípadnej invalidizácie. Odporkyňa správne posudzovala zdravotný stav navrhovateľa podľa zákonných a posudkových kritérií upravených v zákone o sociálnom zabezpečení, pretože za invalidného bol uznaný podľa tejto právnej normy a posúdenie jeho zdravotného stavu podľa zákonných a posudkových kritérií upravených v zákone č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení zabezpečil navrhovateľovi priznanie vyššieho invalidného dôchodku. Posúdením aktuálneho zdravotného stavu navrhovateľa v porovnaní s jeho stavom v čase trvajúcej invalidity bolo nesporne zistené jeho zlepšenie v tom zmysle, že obmedzenie pohyblivosti ťažkého stupňa, pri ťažkej artróze bedrových kĺbov, ktoré bolo dôvodom jeho invalidizácie sa zlepšilo, v súčasnosti je funkčný nález, ktorý je rozhodujúci pre posúdenie vplyvu ochorenia na pracovnú schopnosť poistenca, hodnotený na oboch bedrových kĺboch ako dobrý. Skrátenie ľavej dolnej končatiny je minimálne, riešiteľné podpätenkou. Zdravotný stav navrhovateľa sa zlepšil aj z hľadiska spondylolistézy, ktorá bola pred operáciou vykonanou v roku 2012 na úrovni II.-III. stupňa, v súčasnosti je potvrdená na úrovni I. stupňa. Po vykonanej operácii chrbtice síce u navrhovateľa pretrváva porucha statiky aj dynamiky, radikulárny syndróm je však len intermitentný, nie je prítomná paréza ani poruchy trofiky svalstva ani sfinkterove poruchy na rozdiel od predchádzajúceho obdobia, kedy bol v priznanej invalidite zohľadnený existujúci radikulárny syndróm s chabou parézou ľavej dolnej končatiny pri spondylolistéze závažnejšieho stupňa. Napriek obojstrannej gonartróze podľa RTG vyšetrenia na úrovni II.-III. stupňa, porucha funkcie kolenných kĺbov, ktorá je rozhodujúca, zistená nebola. Novo zistené ťažkosti súvisiace s obehovou sústavou neboli diagnosticky doriešené a navrhovateľ sa nepodrobil ani ďalším navrhovaným vyšetreniam. Na základe takto objektívne preukázaného zlepšenia zdravotného stavu navrhovateľa v porovnaní s časom jeho invalidizácie dospela odporkyňa k správnemu skutkovému zisteniu, že došlo k zlepšeniu jeho zdravotného stavu, ktorý naďalej nezodpovedá podmienkam jeho plnej invalidizácie podľa zákona o sociálnom zabezpečení, pretože naďalej neznižuje jeho pracovnú schopnosť na úroveň, keď nie je schopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie ale len na úroveň čiastočnej invalidity, so schopnosťou vykonávať doterajšie alebo iné sústavné zamestnanie len za osobitne uľahčených pracovných podmienok, čo zodpovedá jeho čiastočnej invalidite podľa § 37 ods. 3 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Pracovné obmedzenia navrhovateľa vyplynuli z posudkov posudkových lekárov tak, že preňho nie je vhodná nadmerná fyzická záťaž, dlhodobá chôdza ani státie ale môže vykonávať prácu vrátnika, informátora, prípadne ľahké manuálne práce v chránenej dielni. Na základe uvedeného dospel krajský súd k presvedčeniu, že odporkyňa rozhodnutím z 23. júna 2015 ( II ) správne odňala invalidný dôchodok navrhovateľa od 10. augusta 2015, pretože po zániku jeho invalidity podľa zákona o sociálnom zabezpečení mu zanikol nárok na invalidný dôchodok, pretože tento je podmienený trvaním invalidity poistenca. K odňatiu invalidného dôchodku pristúpila správne odo dňa nasledujúceho po dni, za ktorý už bol invalidný dôchodok vyplatený, preto krajský súd označené rozhodnutie ako súladné so zákonom potvrdil.. Vecne správne bolo aj rozhodnutie odporkyne z 23. júna 2015 ( I ) v znení jeho zmeny rozhodnutím z 2. októbra 2015, ktorým mu bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona o sociálnom zabezpečení od 10. augusta 2015 vo výške 133,- € mesačne, pretože boli splnené všetky zákonné predpoklady pre možnosť priznania tejto dôchodkovej dávky tým, že navrhovateľ bol uznaný čiastočne invalidným a bol zamestnaný po dobu potrebnú na nárok na tento dôchodok. K priznaniu čiastočného invalidného dôchodku pristúpila správne od toho dňa, od ktorého mu bol odňatý plný invalidný dôchodok, v súlade s ust. § 96 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Správne bola určená aj výška čiastočného invalidného dôchodku, keď odporkyňa správne zistila jeho priemerný mesačný zárobok z 5 zárobkovo najlepších kalendárnych rokov z posledných 10 rokov pred vznikom jeho čiastočnej invalidity s tým, že po započítaní invalidného dôchodku v označených rokoch bol jeho priemerný mesačný zárobok určený v maximálnej možnej výške 135,- € mesačne, v súlade s ust. § 12 ods. 6 zákona o sociálnom zabezpečení. Správne bolo k získanej dobe zamestnania dopočítané obdobie dôchodkového poistenia do dosiahnutia dôchodkového veku od vzniku jeho čiastočnej invalidity a takýmto spôsobom bola správne určená doba jeho dôchodkového poistenia v rozsahu 46 rokov a 72 dní. Pre účely určenia sumy čiastočného invalidného dôchodku bolo správne započítaných len 43 rokov, pretože na obdobie dôchodkového poistenia pred 18. rokom veku sa neprihliada. Suma čiastočného invalidného dôchodku bola určená správne ako 71 % zisteného priemerného mesačného zárobku s tým, že základná výmera invalidného dôchodku je 50 % priemerného mesačného zárobku, ku ktorej sa pripočíta od 26.roku zamestnania 1% za výkon zamestnania v III. pracovnej kategórii a 1,5 % za výkon zamestnania v II. pracovnej kategórii čo bolo správne realizované po odpočítaní doby jeho prípravy na budúce povolanie. Takto bola suma invalidného dôchodku navrhovateľa zistená vo výške 95,90 € mesačne, pričom čiastočný invalidný dôchodok predstavuje polovicu tejto sumy, tj. 48,- € mesačne. Správne boli k zistenej sume čiastočného invalidného dôchodku pripočítané aj zákonné úpravy a zvýšenia na celkovú sumu 130,30 € mesačne a správne bolo pripočítané valorizačné zvýšenie patriace od 1. januára 2015 na celkovú priznanú sumu čiastočného invalidného dôchodku vo výške 133,- €. Krajský súd považoval za súladné so zákonom aj rozhodnutie odporkyne o priznaní čiastočného invalidného dôchodku, preto označené rozhodnutie potvrdil ako vecne správne. Samotný výpočet čiastočného invalidného dôchodku navrhovateľ nenamietal a ani krajský súd nezistil žiadne pochybenia pri jeho výpočte. Odporkyňa vychádzala zo správne zisteného obdobia dôchodkového poistenia navrhovateľa, ktoré bolo zistené z prvotných evidenčných podkladov, tj. evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia/poistenia navrhovateľa, z potvrdení o jeho evidovanej nezamestnanosti s prípadným poberaním podpory v nezamestnanosti tak, ako bolo správne a v celosti prenesené do osobného listu dôchodkového zabezpečenia, ktorý bol prílohou napadnutého rozhodnutia. Správne bol realizovaný aj samotný výpočet čiastočného invalidného dôchodku na základe správne aplikovaných zákonných ustanovení a správnym matematickým postupom. V podrobnostiach krajský súd poukazuje na konkrétny výpočet čiastočného invalidného dôchodku, ktorý bol obsahom odôvodnenia rozhodnutia odporkyne o priznaní čiastočného invalidného dôchodku v znení jeho zmeny rozhodnutím z 2. októbra 2015, pretože bol realizovaný v súlade so zákonom. Po zistení vzniku invalidity navrhovateľa podľa zákonných a posudkových kritérií upravených v zákone č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení odporkyňa správne priznala navrhovateľovi invalidný dôchodok aj podľa zákona o sociálnom poistení dňom nasledujúcim po odňatí invalidného dôchodku vyplácaného do uvedeného dňa podľa zákona o sociálnom zabezpečení. Vychádzala zo správne zistenej percentuálnej miery zníženej pracovnej schopnosti navrhovateľa podľa zákonných a posudkových kritérií upravených v zákone č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a jeho prílohe č. 4, keď pokles jeho pracovnej schopnosti pre jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie, ktorým bol stav po obojstrannej totálnej endoprotéze vyjadrila na hornej hranici možného percentuálneho rozpätia - 55 % , ktorý bol zadefinovaný pre stav po obojstrannej totálnej endoprotéze bez funkčného obmedzenia pohybu, pretože u navrhovateľa čiastočné obmedzenie pohybu bolo zistené, elevácia bola možná do 70 °, flexia do 80 °, funkčnosť bedrových kĺbov však bola hodnotená ako dobrá, so správnym postavením implantátov. Po vykonanej totálnej endoprotéze nebol zistený stav so závažným obmedzením pohybu, nebola zistená porucha motorickej inervácie, svalová atrofia, či skrátenie končatiny viac ako o 4 cm, preto neprichádzalo do úvahy zhodnotenie jeho pracovnej schopnosti pre stav po totálnej endoprotéze ako stav so závažným obmedzením pohybu s možným vyšším percentuálnym zhodnotením jeho zníženej pracovnej schopnosti. Správne bolo uvedené percento zníženej pracovnej schopnosti navrhovateľa pre jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie navýšené aj pre jeho pridružené zdravotné ťažkosti a to najmä po vykonanej operácii chrbtice o maximálne možných 10 % s tým, že po vykonanej operácii sa asi od roku 2014 u navrhovateľa objavuje koreňové dráždenie L5 vľavo pri chronickom vertebrogénnom algickom syndróme, ktoré ustupuje po analgetickej a myorelaxačnej liečbe. To znamená, že uvedené zodpovedá stavu po operácii chrbtice s často recidivujúcimi prejavmi nervového a svalového dráždenia, so slabosťou svalového korzetu chrbta, s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu. Iné zhodnotenie tohto zdravotného postihnutia do úvahy neprichádzalo, pretože u navrhovateľa neboli zistené trvalé prejavy dráždenia nervov, parézy, svalové atrofie ani porucha funkcie zvieračov. Pri maximálnom možnom zhodnotení označených zdravotných ťažkostí navrhovateľa bol aj výsledný pokles jeho pracovnej schopnosti na úrovni 65 % maximálny. Popri vzniku invalidity navrhovateľ splnil aj ďalšie zákonné podmienky pre možnosť priznania invalidného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení tým, že získal potrebné obdobie dôchodkového poistenia (najmenej 15 rokov) a to ku dňu vzniku invalidity v rozsahu 37 rokov a 148 dní, nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok ku dňu vzniku jeho invalidity a ani mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Suma invalidného dôchodku navrhovateľa podľa zákona o sociálnom poistení bola realizovaná správne, na základe správne zisteného obdobia dôchodkového poistenia navrhovateľa, priemerného osobného mzdového bodu, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a správnym matematickým postupom. Samotný výpočet sumy invalidného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení navrhovateľ nenamietal a ani krajský súd nezistil žiadne pochybenia pri určení jeho sumy. V podrobnostiach poukazuje na výpočet sumy priznaného invalidného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení, pretože bol realizovaný v súlade so zákonom, na základe správne aplikovaných zákonných ustanovení a správnym matematickým postupom tak, ako bol obsiahnutý v odôvodnení rozhodnutia odporkyne z 29. septembra 2015. Odporkyňa správne sumu invalidného dôchodku navrhovateľa podľa zákona o sociálnom poistení určila aj podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení s poukazom na zákonné ust. § 274 zákona o sociálnom poistení, pretože pokiaľ poistenec vykonával zamestnanie vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, má nárok na tú dôchodkovú dávku, ktorá je vyššia, pri porovnaní ich súm určených podľa zákona o sociálnom poistení a podľa zákona o sociálnom zabezpečení. Suma invalidného dôchodku navrhovateľka podľa zákona o sociálnom zabezpečení bola vypočítaná správne ako 71 % jeho priemerného mesačného zárobku 135,- € zisteného z rozhodného obdobia kalendárnych rokov 2006, 2007, 2005, 2010 a 2009, tj. vo výške 95,90 € mesačne, ku ktorej boli správne započítané úpravy a zvýšenia podľa zákona č. 306/2002 Z.z. a zákona č. 222/2003 Z.z. na celkovú sumu 260,40 € mesačne. Pri postupe podľa § 274 zákona o sociálnom poistení sa porovnáva suma invalidného dôchodku vypočítaná podľa zákona o sociálnom poistení a suma plného invalidného dôchodku vypočítaná podľa zákona o sociálnom zabezpečení a po porovnaní uvedených súm poistencovi vzniká nárok na tú dôchodkovú dávku, ktorej suma je vyššia. Odporkyňa uvedeným spôsobom postupovala a po zistení, že suma invalidného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení - 290,20 € mesačne prevýšila sumu plného invalidného dôchodku určeného podľa zákona o sociálnom zabezpečení - 260,40 € mesačne, správne priznala navrhovateľovi invalidný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení, pretože jeho suma bola vyššia a správne zistenú sumu invalidného dôchodku navrhovateľa valorizovala od 1. januára 2015 na celkovú priznanú sumu 292,90 € mesačne. Pretože postup odporkyne pri priznávaní invalidného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení i samotný výpočet dôchodkovej dávky bol realizovaný v súlade so zákonom, krajský súd označené rozhodnutie ako zákonné a vecne správne potvrdil. Krajský súd preskúmal aj rozhodnutie odporkyne z 5.októbra 2015 o trvajúcej výplate invalidného dôchodku priznaného podľa zákona o sociálnom poistení - 292,90 € , pretože tento prevýšil sumu čiastočného invalidného dôchodku priznaného podľa zákona o sociálnom zabezpečení - 133,- € mesačne, pretože uvedené rozhodnutie súviselo s vyššie označenými rozhodnutiami odporkyne, ktoré boli opravným prostriedkom navrhovateľa napadnuté. Aj rozhodnutie odporkyne z 5. októbra 2015 krajský súd potvrdil ako súladné so zákonom, pretože odporkyňa správne aplikovala zákonné ustanovenie § 263a ods. 5 zákona o sociálnom poistení a po vzniku súbehu nárokov navrhovateľa na výplatu čiastočného invalidného dôchodku priznaného podľa zákona o sociálnom zabezpečení aj invalidného dôchodku priznaného podľa zákona o sociálnom poistení správne rozhodla o pokračujúcej výplate vyššej dôchodkovej dávky s tým, že nárok na nižšiu dôchodkovú dávku zaniká, pretože poistenec môže poberať len 1 dôchodkovú dávku rovnakého druhu. Vecnú správnosť označených rozhodnutí nemohol ovplyvniť ani aktuálny neurologický nález, ktorý navrhovateľ predložil na pojednávaní pred krajským súdom, pretože objektívny nález v ňom uvedený bol totožný s predchádzajúcimi neurologickými nálezmi, ktoré už boli posudkovo vyhodnotené. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 s použitím ust. § 250l ods. 2 O.s.p. a navrhovateľovi právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní pred súdom nebol úspešný. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.