KAUZIS.SKTestovací provoz
RozsudokNajvyšší súd SR7. 11. 2017plný textcitované 9×

Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Asan/3/2016 z 7. 11. 2017

CitáciaRozsudok Najvyššieho súdu SR z 7. novembra 2017, sp. zn. 4Asan/3/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:1015200874.1

Text rozhodnutia

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Asan/3/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200874
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Halmová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:1015200874.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Halmovej a zo
sudcov JUDr. Jany Zemkovej PhD. a JUDr. Milana Moravu v právnej veci žalobcu: O2 Slovakia, s.r.o.,
so sídlom Einsteinova 24, Bratislava, IČO: 35 848 863, proti žalovanej: Slovenská obchodná inšpekcia,
Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, Prievozská 32, Bratislava
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SK/0201/99/2015 zo dňa 23. marca 2015, konajúc
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/126/2015-27 zo dňa 16. júna
2016, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/126/2015-27 zo dňa
16. júna 2016 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.

1.1 Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave podľa § 250j ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O.s.p.") zrušil rozhodnutie žalovanej č. SK/0201/99/2015 zo dňa 23.03.2015.
Predmetným rozhodnutím žalovaná potvrdila rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie
so sídlom v Bratislave pre Bratislavský kraj č. P/0190/01/2014 zo dňa 23.02.2015, ktorým bola žalobcovi
uložená pokuta vo výške 500,- € pre porušenie povinnosti predávajúceho podľa § 18 ods. 4 zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa"), v zmysle ktorého
je predávajúci povinný vybaviť reklamáciu spotrebiteľa v zákonnej lehote do 30 dní od jej uplatnenia
- žalobca ako predávajúci reklamáciu spotrebiteľa mobilného telefónu Samsung S5360 GaIY Young,
uplatnenú dňa 19.01.2014 nevybavil najneskôr do 30 dní odo dňa jej uplatnenia.

1.2 Krajský súd sa s právnym názorom a stanoviskom žalovanej nestotožnil. V odôvodnení rozsudku
uviedol, že po uplatnení reklamácie spotrebiteľom, je predávajúci v zmysle ustanovenia § 18 ods. 4
zákona o ochrane spotrebiteľa povinný určiť spôsob vybavenia reklamácie. Pokiaľ predávajúci určil
spôsob vybavenia reklamácie písomnou výzvou na prevzatie plnenia, znamená to, že takúto výzvu má
v prvom rade vytvoriť a zaslať ju spotrebiteľovi. Pokiaľ by zákonodarca trval na tom, že takýto doklad je
predávajúci zároveň povinný kupujúcemu, (spotrebiteľovi) aj odovzdať (doručiť), bolo by to výslovne v
ustanovení § 18 ods. 4, resp. v ust. § 2 písm. m/ uvedené. Súd bol toho názoru, že žalovanou deklarovaný
úmysel zákonodarcu uložiť v ustanovení § 18 ods. 4 a § 2 písm. m/ zákona o ochrane spotrebiteľa
povinnosť predávajúceho doručiť spotrebiteľovi písomný doklad o vybavení reklamácie, nie je zrejmý.
Pokiaľ žalobca o vybavení reklamácie upovedomil spotrebiteľa SMS správou v lehote do tridsiatich dní



odo dňa uplatnenia reklamácie, čo v preskúmavanej veci nebolo sporné, takýto postup súd považoval
za súladný s ustanovením § 18 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa a žalobca toto ustanovenie nijako
neporušil.

1.3 Krajský súd uviedol, že žalobca dňa 28.01.2014 a opakovane dňa 02.02.2014 (v zákonnej lehote
podľa § 18 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa) vydal, vytvoril a odoslal spotrebiteľovi doklad o tom,
že reklamácia spotrebiteľa bola vybavená opravou reklamovaného zariadenia a môže si ho vyzdvihnúť
v predajni O2, kde ho reklamoval. Reklamačné konanie žalobca ukončil dňa 28.01.2014 odoslaním
písomnej výzvy na prevzatie opraveného výrobku a reklamované zariadenie bolo pripravené na predajni,
kde bolo aj reklamované. Súd zdôraznil, že spôsob, ako sa informácia o spôsobe vybavenia reklamácie
dostane spotrebiteľovi, je na dohode medzi predávajúcim a spotrebiteľom. V zmysle potvrdenia o prijatí
reklamácie pod číslom 1-13077562522 zo dňa 19.01.2014 sám spotrebiteľ žiadal byť informovaný o
spôsobe vybavenia reklamácie v SMS správou na telefónne číslo +421910980354. Pokiaľ žalobca
oznámenie o spôsobe vybavenia reklamácie zaslal spotrebiteľovi SMS správou, nepovažoval to súd
za konanie rozporné so zákonom, išlo skôr o technický prostriedok uľahčujúci a urýchľujúci proces
reklamačného konania. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní
úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania, ktoré spočívajú v zaplatenom súdnom poplatku vo
výške 70,- €.

2.

2.1 Proti rozsudku krajského súdu podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhla, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu, ktorý vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že sa žaloba o preskúmanie rozhodnutia žalovaného zamieta.

2.2 Žalovaná uviedla, že zákon o ochrane spotrebiteľa v § 2 písm. m/ upravuje spôsoby
vybavenia reklamácie, medzi ktoré je zaradená aj písomná výzva na prevzatie plnenia, umožňujúca
predávajúcemu, v prípade pasívneho správania spotrebiteľa v podobe neprevzatia si opraveného
výrobku, legitímne ukončiť reklamačné konanie. Žalovaná poukázala na § 40 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný.

2.3 Žalovaná namietala, že SMS správa vnáša pochybnosti do procesu vybavovania reklamácie,
nakoľko nie každý spotrebiteľ je tak technicky vybavený či zdatný, aby si túto presunul zo zariadenia
za účelom jej uchovania, resp. pri zariadení, ktoré má malú kapacitu pamäti, musí dbať na nezmazanie
predmetnej správy, rovnako telefón môže byť odcudzený. Ďalej uviedla, že SMS správa nemusí
byť spotrebiteľovi riadne doručená, aj keď bola odoslaná odosielateľom, tak ako to bolo v prípade
spotrebiteľského podnetu č. 268/2014, na základe ktorého bola začatá kontrola u žalobcu. Žalovaná
zdôraznila, že samotné "vybavenie" reklamácie formou SMS, bolo značne všeobecné a neformálne
(neobsahovalo žiadne vymedzenie vybavovanej reklamácie - "Vaše zariadenie sa už vrátilo z opravy,
môžete si ho vyzdvihnúť v našej O2 predajni, kde ste ho reklamovali. Vaše O2"), pričom v ňom nebolo
vôbec uvedené konečné stanovisko ohľadom spôsobu vybavenia reklamácie.

2.4 Žalovaná taktiež namietala, že SMS správa v žiadnom prípade najmä s prihliadnutím na jej obsahové
náležitosti, nemôže nahradiť písomnú výzvu na prevzatie plnenia. Jedná sa len o doplnkovú službu,
ktorá neznamená samotné vybavenie reklamácie, ale slúži ako informácia pre zákazníkov, že sa môžu
dostaviť do prevádzky žalobcu k vyzdvihnutiu podanej reklamácie, zoznámiť sa s vyjadrením záveru
šetrenia a prevziať písomný doklad o jej vybavení. Mala za to, že zákon o ochrane spotrebiteľa nepočíta
so zaslaním SMS správy ako s písomnou výzvou na prevzatie plnenia, a preto považovala rozsudok
súdu prvého stupňa za vecne nesprávny a rozhodnutie senátu Krajského súdu v Bratislave ako nad
rámec zákona.

2.5 Žalovaná tiež upozornila na to, že pojmy výzva na prevzatie reklamácie a vydanie dokladu o
vybavení reklamácie nie sú totožné pojmy a preto výzvu zasielanú spotrebiteľovi SMS dňa 28.01.2014
a 02.02.2014 nie je možné považovať za doklad o vybavení reklamácie v zmysle § 18 ods. 9 zákona o
ochrane spotrebiteľa, nakoľko predstavuje len informáciu o tom, že výrobok je pripravený na vyzdvihnutie
spotrebiteľom.



3.

3.1 Žalobca sa k podanému odvolaniu žalovaného nevyjadril.

4.

4.1 Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá
OSP), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu
dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 OSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja
ods. 2 OSP) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia zverejnené najmenej 5
dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk, rozsudok
verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 OSP).

4.2 Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Súd v správnom
súdnictve preskúmava rozhodnutia a postupy orgánov verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z
dôvodov uvedených v žalobe. Rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je súd viazaný.

4.3 Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho
orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

4.4 Podľa § 2 písm. l/ zákona o ochrane spotrebiteľa, reklamáciou sa na účely zákona rozumie uplatnenie
zodpovednosti za vady výrobku alebo služby.

4.5 Podľa § 2 písm. m/ zákona o ochrane spotrebiteľa, vybavením reklamácie sa na účely zákona
rozumie ukončenie reklamačného konania odovzdaním opraveného výrobku, výmenou výrobku,
vrátením kúpnej ceny výrobku, vyplatením primeranej zľavy z ceny výrobku, písomná výzva na prevzatie
plnenia alebo jej odôvodnené zamietnutie.

4.6 Podľa § 18 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, ak spotrebiteľ uplatní reklamáciu, predávajúci alebo
ním poverený zamestnanec alebo určená osoba je povinný poučiť spotrebiteľa o jeho právach podľa
všeobecného predpisu; (§ 622 a 622 Občianskeho zákonníka) na základe rozhodnutia spotrebiteľa,
ktoré z týchto práv spotrebiteľ uplatňuje, je povinný určiť spôsob vybavenia reklamácie podľa § 2
písm. m/ ihneď, v zložitých prípadoch najneskôr do 3 pracovných dní odo dňa uplatnenia reklamácie,
v odôvodnených prípadoch, najmä ak sa vyžaduje zložité technické zhodnotenie stavu výrobku alebo
služby, najneskôr do 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie. Po určení spôsobu vybavenia reklamácie
sa reklamácia vybaví ihneď, v odôvodnených prípadoch možno reklamáciu vybaviť aj neskôr; vybavenie
reklamácie však nesmie trvať dlhšie ako 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie. Po uplynutí lehoty na
vybavenie reklamácie má spotrebiteľ právo od zmluvy odstúpiť alebo má právo na výmenu výrobku za
nový výrobok.

4.7 Z obsahu predloženého súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis žalovanej
odvolací súd zistil, že dňa 28.03.2014 bola inšpektormi Inšpektorátu SOI vykonaná kontrola v prevádzke
Telefónica O2 Slovakia, OC Avion, Ivánska cesta 16, Bratislava, zameraná na prešetrenie písomného
podnetu spotrebiteľa evidovaného pod č. 268/2014. O vykonanej kontrole bol spísaný inšpekčný záznam
z kontroly zo dňa 28.03.2014 a dodatok k inšpekčnému záznamu zo dňa 27.05.2014. Na základe
zisteného porušenia zákona o ochrane spotrebiteľa bolo žalobcovi listom zo dňa 20.01.2015 zaslané
oznámenie o začatí správneho konania, doručené dňa 22.01.2015.

4.8 K oznámeniu o začatí správneho konania o uložení pokuty sa žalobca vyjadril listom zo dňa
27.01.2015, v zmysle ktorého uviedol, že pri vybavovaní reklamácie postupoval v súlade so zákonom o
ochrane spotrebiteľa a všetky práva spotrebiteľa boli dodržané. Po uplatnení reklamácie dňa 19.01.2014
bol mobilný telefón zaslaný na odborné posúdenie do autorizovaného servisu PPI-ETC Slovakia, s.r.o.
O vybavení reklamácie bol spotrebiteľ žalobcom písomne informovaný SMS správou zo dňa 28.01.2014
a opätovne 02.02.2014 v znení: "Vase zariadenie sa uz vratilo z opravy, mozete si ho vyzdvihnut v nasej
O2 predajni, kde ste ho reklamovali. Vase O2". Žalobca uviedol, že spotrebiteľ pri uplatňovaní reklamácie



žiadal byť informovaný formou SMS a túto skutočnosť potvrdil svojim podpisom na potvrdení o prijatí
reklamácie zo dňa 19.01.2014.

4.9 Na základe zisteného skutkového stavu veci Slovenská obchodná inšpekcia, Inšpektorát SOI so
sídlom v Bratislave pre Bratislavský kraj rozhodnutím č. P/0190/00/2014 zo dňa 23.02.2015 žalobcovi
uložila pokutu vo výške 500,- € pre porušenie povinnosti predávajúceho podľa § 18 ods. 4 zákona o
ochrane spotrebiteľa - vybaviť reklamáciu spotrebiteľa v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote od jej
uplatnenia. Správny orgán prvého stupňa uviedol, že povinnosť vybaviť reklamáciu do 30 dní od jej
uplatnenia je stanovená predávajúcemu a zaslanie SMS správy spotrebiteľovi nemožno považovať za
právne relevantný písomný doklad o vybavení reklamácie. Je v jeho záujme, aby v prípade, ak nie je
lehota dodržaná, vedel nepochybne preukázať, že k nedodržaniu lehoty došlo z objektívnych príčin, čo
však žalobca nepreukázal. Pri určovaní výšky pokuty správny orgán uviedol, že vzal v úvahu charakter
a závažnosť zisteného protiprávneho stavu a prihliadol na jeho následky.

4.10 O odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodla žalovaná rozhodnutím č.
SK/0201/99/2015 zo dňa 23.03.2015 tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdila a odvolanie žalobcu
zamietla. V odôvodnení rozhodnutia dospela k záveru, že protiprávny skutkový stav bol zo strany
prvostupňového správneho orgánu spoľahlivo zistený a preukázaný. Žalovaná sa stotožnila s
argumentáciou správneho orgánu prvého stupňa, že výzvu na prevzatie zasielanú účastníkom konania
prostredníctvom SMS správy nemožno považovať za naplnenie uvedeného spôsobu reklamácie po
formálnej, ani po obsahovej stránke. Žalovaná skonštatovala, že je zrejmé, že platná právna úprava (aj
v oblasti ochrany spotrebiteľa) nemôže vždy a za každých okolností v sebe obsahovať úpravu všetkých
situácií, ktoré sa v praxi reálne vyskytujú, práve preto je možné (dovolené) uplatňovať správnu úvahu pri
aplikácii toho-ktorého ustanovenia zákona v intenciách platného práva. K namietanej výške správnym
orgánom uloženej pokuty žalovaná uviedla, že je primeraná a zodpovedajúca zistenému skutkovému
protiprávnemu stavu a charakteru porušenia zákona.

4.11 Predmetom preskúmania odvolacieho súdu je rozsudok krajského súdu, ktorým zrušil rozhodnutie
žalovanej v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, pričom v rámci odvolacieho
konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovanej, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu a konania týmto rozhodnutiam predchádzajúce.

4.12 Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

4.13 Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

4.14 Odvolací súd dodáva, že zákon o ochrane spotrebiteľa v § 2 písm. m/ taxatívne upravuje
možnosti ukončenia reklamačného konania, ktoré má predávajúci k dispozícii v rámci tridsaťdňovej
lehoty. Jednou zo zákonom povolených možností ukončenia reklamačného konania je aj písomná výzva
na prevzatie plnenia, umožňujúca predávajúcemu (pokiaľ nevybavil reklamáciu iným zo zákonných
postupov) legitímne ukončiť reklamačné konanie, bez následkov ustanovených v § 24 zákona o
ochrane spotrebiteľa. Odvolací súd zastáva v danom prípade názor, že žalobca, vystupujúci v
reklamačnom konaní v pozícii predávajúceho, využil tento spôsob ukončenia reklamačného konania
a zaslal spotrebiteľovi v rámci tridsaťdňovej hmotnoprávnej lehoty písomnú výzvu na prevzatie
plnenia dňa 28.01.2014 a opakovane dňa 02.02.2014. Odvolací súd z Potvrdenia o prijatí reklamácie
zo dňa 19.01.2014 pod č. 1-13077562522 zistil, že spotrebiteľ pri uplatnení reklamácie žiadal o
diagnostiku mobilného telefónu, na základe čoho bol mobilný telefón zaslaný na odborné posúdenie
do autorizovaného servisu. Po vykonanej diagnostike mobilného telefónu v servisnom centre (t.j.
spotrebiteľom žiadaného plnenia) a vrátení telefónu na predajňu O2, predávajúci vyzval zákazníka
prostredníctvom SMS na prevzatie diagnostikovaného zariadenia, t.j. vyzval zákazníka na prevzatie
plnenia, ktorého sa spotrebiteľ domáhal pri uplatnení reklamácie.

4.15 K námietke žalovanej, že zaslanie SMS nie je písomnou výzvou na prevzatie plnenia odvolací
súd poukazuje na ust. § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého „písomná forma je
zachovaná, ak je právny úkon urobený elektronicky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami,



ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkon a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná
forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným
elektronickým podpisom.".

4.16 Odvolací súd má za to, že za písomnosť sa za splnenia určitých podmienok môže považovať
aj zaslanie e-mailu, SMS alebo faxu, pričom základnou podmienkou je, aby došlo k zachyteniu textu
právneho úkonu na hmotnom podklade, z ktorého je možné identifikovať obsah právneho úkonu a
osobu, ktorá tento právny úkon urobila, spotrebiteľ musí s takýmto vybavením reklamácie súhlasiť
tým, že uvedie svoje telefónne číslo, na ktoré mu môže predávajúci poslať SMS, alebo e-mailovú
adresu a predávajúci preukáže odolanie písomnosti. V zmysle § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka
písomná forma je dovŕšená, ak písomný právny úkon obsahuje podpis konajúcej osoby. Podľa súdnej
praxe „pod pojmom elektronický podpis je nevyhnutné okrem zákonnej definície (§ 3 <., § 4 <.
zákona č. 215/2002 Z. z. <.) zaradiť aj také formy elektronického podpisu, ktoré zákon nedefinuje,
ako napr. jednoduché uvedenie mena a priezviska odosielateľa na záver e-mailovej komunikácie,
alebo podpisový vzor, ktorý sa automaticky pripojí k odosielanej e-mailovej správe, alebo akékoľvek
iné znaky a označenia, ktoré zmluvné alebo iné strany považujú za identifikačný kód, v súlade s
ktorým sú schopné identifikovať odosielateľa. Predmetné druhy elektronických podpisov je nevyhnutné
považovať za elektronický podpis v zmysle významu tohto pojmu". (rozsudok Najvyššieho súdu SR
zo dňa 18. augusta 2010 sp. zn. 2Sžo/505/2009). Občiansky zákonník tak pripúšťa možnosť učiniť
právny úkon elektronickými prostriedkami, čím zrovnoprávňuje písomnosti urobené na papierovom
nosiči a písomnosti urobené elektronicky na technickom nosiči. Ak sa strany čo i len konkludentne
dohodnú na používaní elektronických prostriedkov pre vzájomnú komunikáciu, tak medzi posudzovaním
písomností (dátových správ) a písomností na papierovom nosiči nie je rozdiel. V preskúmavanej veci z
Potvrdenia o prijatí reklamácie č. 1-13077562522 zo dňa 19.01.2014 vyplýva, že sám spotrebiteľ žiadal
byť informovaný o spôsobe vybavenia reklamácie v SMS správou na telefónne číslo +.. Odvolací súd
tak, zhodne s názorom súdu prvého stupňa, nepovažoval vybavenie reklamácie formou písomnej výzvy
na prevzatie reklamovaného zariadenia prostredníctvom SMS správy za konanie v rozpore so zákonom
o ochrane spotrebiteľa.

4.17 Žalovaná namietala, že forma SMS správy vnáša pochybnosti do procesu vybavovania reklamácie,
nakoľko doručovanie prostredníctvom SMS správy nemusí byť spoľahlivé a správa nemusí byť
spotrebiteľovi riadne doručená, aj keď bola odosielateľom odoslaná. K tvrdeniu žalovanej o nedoručení
SMS správy spotrebiteľovi, tak ako to bolo v prípade spotrebiteľského podnetu č. 268/2014, na základe
ktorého bola začatá kontrola u žalobcu, odvolací súd uvádza, že základnou zásadou správneho konania
je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo
spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Z obsahu administratívneho spisu odvolací súd zistil, že táto
skutočnosť nebola v správnom konaní predmetom dokazovania, správne orgány sa stotožnili s tvrdením
spotrebiteľa, že žiadne SMS správy nedostal, pričom informácie o tom, či bola SMS správa doručená
sa dajú preukázateľne overiť výstupom zo systému poskytovateľa telekomunikačných služieb, tak ako
to uviedol žalobca v podanej žalobe.

4.18 Odvolací súd sa v otázke doručenia písomnej výzvy spotrebiteľovi na prevzatie plnenia stotožnil
s právnym názorom súdu prvého stupňa, že v prípade vybavenia reklamácie písomnou výzvou na
prevzatie plnenie má predávajúci povinnosť takúto výzvu vytvoriť a zaslať ju spotrebiteľovi. Pokiaľ by
zákonodarca trval na tom, že výzvu je predávajúci zároveň povinný spotrebiteľovi aj odovzdať (doručiť),
bolo by to výslovne v ustanovení § 18 ods. 4, resp. v ust. § 2 písm. m/ zákona o ochrane spotrebiteľa
uvedené.

4.19 Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalovanej, že pojmy výzva na prevzatie reklamácie a doklad
o vybavení reklamácie nie sú totožné. V tejto súvislosti však odvolací súd k námietke žalovanej,
že predávajúci nevydal spotrebiteľovi písomný doklad o vybavení reklamácie uvádza, že povinnosť
predávajúceho podľa § 18 ods. 9 zákona o ochrane spotrebiteľa vydať spotrebiteľovi v lehote 30
dní písomný doklad o vybavení reklamácie odo dňa jej uplatnenia nebola predmetom rozhodnutia
správneho orgánu, nakoľko sankcia bola žalobcovi uložená za porušenie povinnosti žalobcom podľa
ustanovenia § 18 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa (t.j. vybaviť reklamáciu v zákonnej lehote jedným
zo zákonom povolených spôsobov), ktoré však predávajúcemu povinnosť informovať spotrebiteľa o
výsledku vybavenia reklamácie neukladá.



4.20 Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského
súdu ako vecne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 219 ods. l, 2 O.s.p. potvrdil.

4.21 O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 246c
ods.1 O.s.p. s poukazom na § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko
žalobcovi v odvolacom konaní trovy nevznikli a žalovanej náhrada trov konania podľa § 250k ods. 1
O.s.p. neprináleží.

4.22 S poukazom na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok,
postupoval odvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok).

4.23 Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.
9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.

Citované v ďalších rozhodnutiach

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 1015200874

  1. 15. 6. 2016Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/126/2015 z 15. 6. 2016potvrdené
  2. 7. 11. 2017Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Asan/3/2016 z 7. 11. 2017 (toto rozhodnutie)