Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/262/2015 z 26. 9. 2017

Text rozhodnutia

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Sžo/262/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201131
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Reisenauerová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:1014201131.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky
Reisenauerovej a členiek senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Eriky Čanádyovej v právnej veci
žalobcu: BILLA s.r.o., so sídlom Bajkalská 19/A, 821 02 Bratislava, IČO: 31 347 037, právne zastúpený:
SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti
žalovanému: Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, so sídlom Botanická 17, 842
13 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného
z 19. júna 2014, č. 1723/2014, na odvolanie žalobcu proti Rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 18.
júna 2015, č.k. 1S 141/2014-117, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 18. júna 2015, č.k. 1S
141/2014-117, p o t v r d z u j e .

Účastníkom konania sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou domáhal, aby Krajský súd v Bratislave (ďalej v texte ako „prvoinštančný súd")
preskúmal zákonnosť a následne zrušil:

A. Rozhodnutie Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky č.k. 1723/2014 z 19.
júna 2014 (ďalej v texte ako „rozhodnutie žalovaného"), ktorým žalovaný rozhodol ako odvolací orgán
príslušný podľa § 58 ods. 1 správneho poriadku a podľa § 21 ods. 1 písm. c/ zákona o potravinách vo
veci odvolania účastníka konania (žalobcu) zo 7. marca 2014 tak, že Štátna veterinárna a potravinová
správa Slovenskej republiky podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku Rozhodnutie Regionálnej veterinárnej
a potravinovej správy Topoľčany č. 2014/00017, č. vet. 2014/000580 z 2. apríla 2014 (ďalej v texte ako
„rozhodnutie prvoinštančného správneho orgánu"), mení takto:
„Účastník konania: BILLA s.r.o., Bajkalská 19/A, 821 02 Bratislava,
IČO: 31 347 037, prevádzkareň: BILLA s. r. o., filiálka 206, P. O. Hviezdoslava 2773,
955 01 Topoľčany
1. porušil povinnosť zabezpečiť skladovanie len v takých priestoroch a za takých podmienok, aby
sa zachovala bezpečnosť, kvalita a biologická hodnota potravín a zabezpečiť čistotu skladovacích
priestorov a manipulačného zariadenia a vykonávanie dezinfekcie, dezinsekcie a deratizácie podľa
všeobecne záväzných právnych predpisov podľa § 4 ods. 1, § 10 písm. a/ b/ zákona o potravinách
v znení účinnom od 01.04.2014, § 8 ods. 1 Výnosu Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej
republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 28167/2007-OL, ktorým sa vydáva
hlava Potravinového kódexu Slovenskej republiky upravujúca všeobecné požiadavky na konštrukciu,
usporiadanie a vybavenie potravinárskych prevádzkarni a niektoré osobitné požiadavky na výrobu a
predaj tradičných potravín a na priame dodávanie malého množstva potravín (ďalej „Výnos



č. 28167/2007-OL"), Prílohy II Kapitola I ods. 2 písm. c/ a Prílohy II Kapitola IX ods. 3, 4 Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 z 29. apríla 2004 o hygiene potravín v platnom znení
(ďalej „Nariadenie (ES) č. 852/2004") a to tým, že dňa 14.01.2014 počas úradnej kontroly potravín v
čase od 15.00 hod. do 21.15 hod. v prevádzkarni B1LLA s.r.o., filiálka č. 206 P. O. Hviezdoslava 2773,
955 01 Topoľčany boli zistené závažné nedostatky v hygiene skladovania potravín:
- v priestore príjmových rámp výskyt lietajúceho vtáctva - vrabca, podlaha v tomto priestore bola lokálne
znečistená trusom, zistené bolo tiež silné znečistenie podlahy pri kontajneri na „odpísané" pečivo
- v sklade suchých potravín v blízkosti vstupu do oddelenia výroby mäsových prípravkov v regálovom
systéme slúžiacom na skladovanie balených potravín, na ktorom boli v čase úradnej kontroly potravín
uložené trvanlivé balené potraviny, konzervy, čaje, detská výživa, cestoviny, jedlé obilie, sterilizovaná
zelenina, na podlahe pod paletami s potravinami, na paletách a v plastových prepravkách s uloženými
potravinami bol zistený výskyt trusu hlodavcov. Trusom hlodavcov boli taktiež znečistené obaly potravín
uložených na tomto mieste, celkovo tu bolo uskladnených 43 druhov potravín v celkovej cene 1 008,03
€. Potraviny „Pšenica potravinárska letná, 500 g", krajina pôvodu ČR, výrobca: Natural Pack Group
s.r.o., Hustopeče, dátum minimálnej trvanlivosti: 14.02.2014, LOT: 0140213026, množstvo: 9 kusov v
celkovej cene: 5,31 € a cestoviny „Penne rigate, 500 g", vyrobené v Taliansku pre BILLA s.r.o. Bratislava,
dátum minimálnej trvanlivosti: 25.07.16, množstvo: 27 kusov v celkovej cene: 13,23 € boli hlodavcami
poškodené, obal bol rozhryzený a ich obsah bol rozsypaný v ich blízkosti. V monitorovacej staničke
umiestnenej v sklade pod číslom 17 bol zistený záchyt 1 ks uhynutého hlodavca. V sklade v blízkosti
vstupu do oddelenia výroby mäsových prípravkov pri regálovom systéme so skladovanými potravinami
boli umiestnené čistiace prostriedky, pomôcky a WAP stroj používaný v oddelení výroby mäsových
prípravkov. Podlaha v tomto priestore bola znečistená. Pod regálom určenom na uloženie potravín
určených na odpis boli taktiež zistené hrubé nečistoty. V sklade čistiacich a dezinfekčných prípravkov a
pomôcok bola zistená znečistená podlaha, uložené znečistené predmety a textílie na regáloch.
Uvedeným konaním prevádzkovateľ naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu
podľa § 28 ods. 2 písm. p/ zákona o potravinách v znení účinnom od 01.04.2014.
2. Ďalej porušil povinnosť na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie, vrátane internetového
predaja, dodržiavať požiadavky upravené týmto zákonom a osobitnými predpismi a umiestňovať na trh
označené potraviny podľa § 4 ods. 1, § 9 ods. 1 zákona o potravinách v znení účinnom od 01.04.2014,
§ 3 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 127/2012
Z.z. o označovaní potravín v znení neskorších predpisov (ďalej „Vyhláška č. 127/2012 Z.z.") a to tým,
že dňa 14.01.2014 v čase od 15.00 hod. do 21.15 hod. v prevádzkarni BILLA s.r.o., filiálka č. 206 P.
O. Hviezdoslava 2773, 955 01 Topoľčany umiestňoval na trh potravinu pod obchodným názvom „Black
Forest Kirch Torte", 500 g, made in Germany, množstvo: 1 kus v cene 6,79 € bez akéhokoľvek označenia
v štátnom jazyku. Ďalej porušil povinnosť ustanovenú v § 9 ods. 1 písm. d/ zákona o potravinách v znení
účinnom od 01.04.2014 a § 3 ods. 3 písm. d/ Vyhlášky č. 127/2012 Z.z., a to tým, že dňa 14.01.2014 v
čase od 15.00 hod. do 21.15 hod. v prevádzkarni BILLA s.r.o., filiálka č. 206 P. O. Hviezdoslava 2773,
955 01 Topoľčany umiestňoval na trh potravinu pod obchodným názvom „Oškvarková nátierka", 100 g,
výrobca: Partners s.r.o., Častkovce 418, spotrebujte do: .......01.2014, množstvo: 1 kus v cene 0,49 €,
na obale ktorej bol nečitateľný deň v dátume spotreby.
Uvedeným konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2
písm. f/ zákona o potravinách v znení účinnom od 01.04.2014.
3. Ďalej porušil zákaz umiestňovať na trh potraviny po uplynutí dátumu spotreby a dátumu minimálnej
trvanlivosti podľa § 6 ods. 5 písm. d/ a § 12 ods. 1 písm. h/ zákona o potravinách v znení účinnom od
01.04.2014 a to tým, že dňa 14.01.2014 v čase od 15.00 hod. do 21.15 hod. v prevádzkarni BILLA s.r.o.,
filiálka č. 206 P. O. Hviezdoslava 2773, 955 01 Topoľčany umiestňoval na trh 3 druhy potravín po uplynutí
dátumu spotreby (ďalej „DS"), a to :
-„ Obložený sendvič s vajcom, pečenou slaninou, vaječnou nátierkou a pórom ", 220 g, vyrobené pre
BILLA s.r.o., Bajkalská 19/A, Bratislava, spotrebujte do: 13.01.2014, množstvo: 1 kus v cene 1,79 €,
-„Šunková bageta", 220 g, výrobca: Fekollini s.r.o., Sládkovičovo, spotrebujte do: 12.01.2014, množstvo:
1 kus v cene 1,69 €,
-„Debrecínska pečienka", L 000960156221, výrobca: Kostelecké uzeniny, a.s., Kostelec, ČR, dátum
spotreby: 13.01.2014, množstvo: 1,1 kg, v celkovej cene: 9,79 €, a 8 druhov potravín po uplynutí dátumu
minimálnej trvanlivosti (ďalej „DMT"), a to:
-„Toblerone švajčiarska mliečna čokoláda s medovo-mandľovým nugátom (10%)", 50 g, ditribútor: Hatex
s.r.o., 28. Pluku 19/539, CZ, Praha 10, dátum minimálnej trvanlivosti: 18.11.2013, množstvo 20 ks/l kg
v celkovej cene 17,80 €,



-„BeBe Dobré ráno - kakaové cereálne sušienky s čokoládovými kúskami", 50 g, distributor: Kraft Foods
Slovakia a.s., Bratislava, SR, minimálna trvanlivosť do: 18.12.2013, množstvo: 5 ks/0,25 kg v celkovej
cene 2,25 €,
-„Nestlé Fitnes - cereálna tyčinka s horkou čokoládou", 23,5 g, distributor: Cereal Partners Prievidza,
SR, dátum minimálnej trvanlivosti: 10.12.2013, množstvo: 6 kusov/0,141 kg v celkovej cene 2,70 €,
-„Toma 100 % jablko - jablková šťava z koncentrátu", 1 l, distributor: Pepsi Cola SR, Malacky, dátum
minimálnej trvanlivosti: 02.01.2014, množstvo: 3 kusy/31 v celkovej cene 4,77 €,
-„Airwaves drops - tvrdé cukríky na báze cukru s príchuťou citrónu, mentolu a eukalyptu s náplňou
s medom a vitamínom C", 33,5 g, distributor: Wringley Slovakia s.r.o., Senica, dátum minimálnej
trvanlivosti: 17/09/13, množstvo: 3 kusy/0,1 kg v celkovej cene:2,07 €,
-„Lindt - zmes čokoládových bonbónov s jemnou čokoládovou náplňou - mliečna, horká, biela, oriešková
(44%)", 200 g, výrobca: Lindt & Sprungli SpA Induno Olona (VA), dátum minimálnej trvanlivosti: 31.12.13,
množstvo: 1 kus v cene 6,99 €,
-„Mini-Baguette, bezgluténové mini bagety bez lepku", 150 g, výrobca: Dr.Schär AG Burgstall, Italy,
dátum minimálnej trvanlivosti: 10.01.14, množstvo: 1 kus v cene 2,79 €,
-„Nestlé Fitnes jruits - Nestlé fitnes s ovocím", 550 g, výrobca: Cereal Partners Poland Toruň-Pacifw,
Poľsko, dátum minimálnej trvanlivosti: 03.01.2014, množstvo: 1 kus v cene 3,89 €.
Uvedeným konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4
písm. i/ zákona o potravinách v znení účinnom od 01.04.2014.
4. Ďalej porušil zákaz umiestňovať na trh potraviny iné ako bezpečné podľa § 6 ods. 5 písm. a/ zákona
o potravinách v znení účinnom od 01.04.2014 a článku 14 ods. 1 a ods. 2 písm. b/ Nariadenia (ES) č.
178/2002 Európskeho parlamentu a Rady z 28. januára 2002, ktorým sa stanovujú všeobecné zásady a
požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy
v záležitostiach bezpečnosti potravín (ďalej „Nariadenie (ES) č. 178/2002") a to tým, že dňa 14.01.2014
v čase od 15,00 hod.
do 21,15 hod. v prevádzkarni BILLA s.r.o., filiálka č. 206 P. O. Hviezdoslava 2773,
955 01 Topoľčany, umiestňoval na trh I druh drobného bobuľového ovocia trhového druhu "maliny", 125
g, krajina pôvodu" Maroko, množstvo: 3 kusy/0,375 kg v celkovej cene 7,47 €, nevhodné na ľudskú
spotrebu z dôvodu výskytu bielej plesní na povrchu plodov. Uvedeným konaním naplnil všetky znaky
skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. a/ zákona o potravinách v znení
účinnom od 01.04.2014.

V roku 2013 Regionálna veterinárna a potravinová správa Topoľčany v správnom konaní uložila
účastníkovi konania pokuty za porušenie zákazu umiestňovania na trh potravín nie bezpečných v
prevádzkarni: BILLA s.r.o., filiálka č. 206, P. O. Hviezdoslava 2773, 955 01 Topoľčany nasledovne:
-Rozhodnutím číslo spisu: 2012/00141 č. vet. 2013/000446 zo dňa 28.02.2013, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 22.03.2013, bola účastníkovi konania podľa § 28 ods. 4 písm. a/ zákona o potravinách
uložená úhrnná pokuta 6 000,- eur, za umiestňovanie na trh 12 druhov potravín s výskytom hniloby
a plesne: Figy čerstvé - plody plesnivé, mäkké; cibuľa - nahnitá plesnivá, silne zapáchajúca; Karotka
zväzky - vňať mrkvy plesnivá, plody mäkké, zvädnuté; Baklažán - nahnitý; Cvikla praná balená v
sieťových vreckách á J kg - plody nahnité a zoschnuté; Rajčiaky cherry - plody nahnité zvädnuté;
Jahody balené á 500 g - mäkké nahnité; Baranie rohy balené á 500 g - mäkké nahnité; Jablko červené
balené á 500 g -v balení výskyt hnilých jabĺk; BIO jablká balené po 4 ks - v baleni 2 jablká nahnité;
Jablká Rubinola balené - plody zvädnuté s hnilobou; Jablká Gala balené - plody zvädnuté s hnilobou,
čo bolo zistené pri kontrole dňa 17.09.2012 a zdokumentované v Zázname o úradnej kontrole potravín
č. ŠVPS SR/2012/Kn,Ch,Su,Mr/16 zo dňa 17.09.2012. V tomto rozhodnutí bola pokuta uložená aj za
umiestňovanie potravín na trh po uplynutí ich dátumu spotreby a dátumu minimálnej trvanlivosti, za
chýbajúce označenie a nevyhovujúcu hygienu v priestore príjmovej rampy a v suchom sklade.
- Rozhodnutím číslo spisu: 2013/00131 č. vet. 2013/001353 zo dňa 13.06.2013, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 08.07.2013, bola uložená pokuta vo výške 3 000,- eur za umiestnenie na trh výrobku
Ruská zmrzlina od Mrázika 845 ml, ktorý nebol vhodný na ľudskú spotrebu z dôvodu senzorických
zmien v chuti a v konzistencii, čo bolo zistené pri kontrolách dňa 27.03.2013 a dňa 12.04.2013 a
zdokumentované v Zázname o úradnej kontrole potravín č. TOPP/2013/VA/2 zo dňa 27.03.2013 a v
Zázname o dodatočnej úradnej kontrole potravín č. 4508/2013/DÚKP/JŠ zo dňa 12.04.2013.
- Rozhodnutím číslo spisu: 2013/00192 č. vet. 2013/002398 zo dňa 18.10.2013, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 11.11.2013, bola uložená pokuta vo výške 2 000,- eur za umiestňovanie na trh
potravín: Hrozno biele, Ananás, Bio jahody, pre prítomnosť plesní a hniloby, čo bolo zistené pri kontrole



dňa 24.06.2013 a zdokumentované v Zázname o úradnej kontrole potravín č. TO/2013/KR/43 zo dňa
24.06.2013.

Hore uvedenými rozhodnutiami bola účastníkovi konania uložená pokuta podľa § 28 ods. 4 písm.
a/ zákona o potravinách za umiestňovanie na trh potravín nie bezpečných, nevhodných na ľudskú
spotrebu. Rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa 22.03.2013, 08.07.2013, 11.11.2013, preto správny
orgán konštatuje, že do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti týchto rozhodnutí došlo k
opätovnému porušeniu povinností, za ktoré bola účastníkovi konania uložená pokuta, čím sú splnené
podmienky pre uplatnenie zvýšenej sadzby podľa § 28 ods. 7 zákona o potravinách v znení účinnom
od 01.04.2014.

Za to sa mu podľa § 28 ods. 4 písm. a/ v spojení s § 28 ods. 7 zákona o potravinách v znení účinnom
od 01.04.2014 ukladá úhrnná pokuta vo výške 100 000,- eur, slovom: jednostotisíc eur.
Uloženú pokutu je účastník konania povinný zaplatiť do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
tohto rozhodnutia na príjmový účet Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Topoľčany,
vedený Štátnou pokladnicou, číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, IBAN: N., variabilný symbol
XXXXXXXXXXXXXXX, konštantný symbol XXXX.."
a

B. rozhodnutie prvoinštančného správneho orgánu, ktorým Regionálna veterinárna a potravinová správa
Topoľčany (ďalej v texte ako „prvoinštančný správny orgán") rozhodla ako správny orgán príslušný podľa
§ 21 ods. 1 písm. d/ a § 23 ods. 5 zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách (ďalej v texte ako „zákon o
potravinách") tak, že:
„Účastník konania Billa s.r.o., Bajkalská 19/A, Bratislava, IČO: 31 347 037, prevádzkáreň: „Billa, filiálka
206, P.O.Hviezdoslava 2773, 955 01 Topoľčany", porušil povinnosť ustanovenú v § 10 písm. a/ a písm.
b/ zákona NR SR č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov, podľa ktorého ten, kto
skladuje potraviny a zložky na ich výrobu, je povinný zabezpečiť skladovanie len v takých priestoroch a
za takých podmienok, aby sa zachovala ich bezpečnosť, kvalita a biologická hodnota a porušil povinnosť
zabezpečiť čistotu skladovacích priestorov a manipulačného zariadenia a vykonávanie dezinfekcie,
dezinsekcie a deratizácie podľa všeobecne záväzných právnych predpisov a povinnosť ustanovenú v
osobitnom predpise, ktorým je Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 z 29. apríla
o hygiene potravín v platnom znení (ďalej len Nariadenie (ES) č.852/2004) Príloha II, Kapitola I, ods. l
a ods. 2 písm. c/, zmysle ktorého potravinárske priestory sa musia udržiavať v čistote a v dobrom stave
údržby, usporiadanie, riešenie, konštrukcia, umiestnenie a veľkosť potravinárskych priestorov musia
umožňovať správne hygienické praktiky vrátane ochrany proti kontaminácii a najmä kontrolu škodcov
a Príloha II, Kapitola IX ods. 3 a 4 tohto Nariadenia, v zmysle ktorého sa potraviny musia na všetkých
stupňoch výroby, spracovania a distribúcie chrániť pred akoukoľvek kontamináciou, ktorá by mohla
spôsobiť, že potraviny budú nevhodné na ľudskú spotrebu, škodlivé pre zdravie alebo kontaminované
takým spôsobom, že by bolo bezdôvodné očakávať, že by sa mohli v takom stave konzumovať a musia
sa zaviesť primerané postupy na kontrolu škodcov a to tým, že dňa 14.01.2014 v čase od 15,00 hod. do
21,15 hod. v prevádzkovej jednotke „Billa, filiálka 206, P.O.Hviezdoslava 2773 v Topoľčanoch inšpektori
vykonávajúci cielenú úradnú kontrolu, zistili tieto nedostatky:
- v priestore príjmových rámp výskyt lietajúceho vtáctva - vrabca, podlaha v tomto priestore bola lokálne
znečistená trusom, zistené bolo tiež silné znečistenie podlahy pri kontajneri na „odpísané" pečivo
- v sklade suchých potravín v blízkosti vstupu do oddelenia výroby mäsových prípravkov v regálovom
systéme slúžiacom na skladovanie balených potravín na ktorom boli v čase úradnej kontroly uložené
trvanlivé balené potraviny, konzervy, čaje, detská výživa, cestoviny, jedlé obilie, sterilizovaná zelenina,
na podlahe pod paletami s potravinami, na paletách a v plastových prepravkách s uloženými potravinami
bol zistený výskyt trusu hlodavcov. Trusom hlodavcov boli taktiež znečistené obaly potravín uložených
na tomto mieste, pričom obaly „Pšenice potravinárskej letnej, 500 g", krajina pôvodu ČR, výrobca:
Natural Pack Group s.r.o., Hustopeče, dátum minimálnej trvanlivosti: 14.02.2014, LOT: 0140213026,
množstvo: 9 kusov v celkovej cene: 5,31 € a cestovín „Penne rigate, 500 g", vyrobené v Taliansku pre
BILLA s.r.o. Bratislava, dátum minimálnej trvanlivosti: 25.7.16, množstvo: 27 kusov v celkovej cene:
13,23 € boli hlodavcami poškodené a ich obsah bol rozsypaný v ich blízkosti. V monitorovacej staničke
umiestnenej v sklade pod číslom 17 bol zistený záchyt 1 ks uhynutého hlodavca. V sklade v blízkosti
vstupu do oddelenia výroby mäsových prípravkov pri regálovom systéme so skladovanými potravinami
boli umiestnené čistiace prostriedky, pomôcky a WAP stroj používaný v oddelení výroby mäsových



prípravkov. Podlaha v tomto priestore bola znečistená. Pod regálom určenom na uloženie potravín
určených na odpis boli taktiež zistené hrubé nečistoty.
Uvedeným konaním účastník konania naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu
podľa § 28 ods. (2) písm. p/ zákona NR SR č.152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov.

Ďalej porušil povinnosť ustanovenú v § 9 ods. (l) zákona NR SR č. 152/1995 Z.z. o potravinách v
znení neskorších predpisov označiť potraviny, ktoré umiestňuje na trh v kodifikovanej podobe štátneho
jazyka údajmi uvedenými v bodoch a) až o) uvedeného paragrafu a povinnosť ustanovenú v § 3 ods. (l)
Vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 127/2012 z 29. marca
2012 o označovaní potravín, v zmysle ktorého, cit.:"Slovné označenie potraviny podľa odsekov 3 a 5
uvádzanej na trh sa uvádza v štátnom jazyku: Označovanie aj v iných jazykoch nie je zakázané, avšak
nesmie byť prekážkou čitateľnosti údajov uvádzaných v štátnom jazyku" a to tým, že dňa 14.01.2014 v
čase od 15,00 hod. do 21,15 hod. v prevádzkovej jednotke „Billa, filiálka 206, P.O.Hviezdoslava 2773
v Topoľčanoch predával potravinu pod obchodným názvom „Black Forest Kirch Torte", 500 g, made in
Germany, množstvo: 1 kus v cene 6,79 € bez akéhokoľvek označenia v štátnom jazyku.

Ďalej porušil povinnosť ustanovenú v § 9 ods. (l) písm. d/ zákona NR SR
č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov označiť potraviny, ktoré umiestňuje
na trh dátumom spotreby, ak ide o druhy potravín podliehajúcich rýchlej skaze z mikrobiologického
hľadiska v spojení s § 3 ods. (3) písm. d/ Vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka
Slovenskej republiky č. 127/2012 z 29. marca 2012 o označovaní potravín, v zmysle ktorého v označení
balenej potraviny musí byť uvedený dátum spotreby ak ide o potravinu podliehajúcu rýchlej skaze
z mikrobiologického hľadiska a § 7 ods. (8) uvedenej vyhlášky, podľa ktorého, cit.:"Dátum spotreby
potraviny sa uvádza slovami „spotrebujte do" s uvedením dátumu alebo odkazu na príslušné miesto
obalu, na ktorom je dátum uvedený. Dátum musí pozostávať najmenej z označenia dňa a mesiaca v
uvedenom poradí v nekódovanej forme" a to tým, že dňa 14.01.2014 v čase od 15,00 hod. do 21,15 hod. v
prevádzkovej jednotke „Billa, filiálka 206, P.O.Hviezdoslava 2773 v Topoľčanoch predával potravinu pod
obchodným názvom "Oškvarková nátierka", 100 g, výrobca: Partners s.r.o., Častkovce 418, spotrebujte
do: ......01.2014, množstvo: 1 kus v cene 0,49 €, na obale ktorej bol nečitateľný deň v dátume spotreby.
Uvedeným konaním účastník konania naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu
podľa § 28 ods. (2) písm. f/ zákona NR SR č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov,
predpisov.
Ďalej porušil povinnosť ustanovenú v § 12 ods. (l) písm. h/ zákona NR SR č. 152/1995 Z.z. o potravinách
v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého, cit.:" Ten, kto predáva potraviny vrátane internetového
predaja, nesmie predávať potraviny po uplynutí dátumu spotreby a dátumu minimálnej trvanlivosti" a
porušil zákaz umiestňovať na trh potraviny po uplynutom dátume spotreby alebo dátume minimálnej
trvanlivosti podľa § 6 ods. (5) písm. d/ zákona NR SR č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších
predpisov a to tým, že dňa 14.01.2014 v čase od 15,00 hod. do 21,15 hod. v prevádzkovej jednotke:
„Billa, filiálka 206, P.O.Hviezdoslava 2773 v Topoľčanoch, predával 3 druhy potravín po uplynutí dátumu
spotreby (ďalej len DS), a to :
- „Obložený sendvič s vajcom, pečenou slaninou, vaječnou nátierkou a pórom", 220 g, vyrobené pre
BILLA s.r.o., Bajkalská 19/A, Bratislava, spotrebujte do: 13.01.2014, množstvo: 1 kus v cene 1,79 €
-„Šunková bageta", 220 g, výrobca: Fekollini s.r.o., Sládkovičovo, spotrebujte do: 12.01.2014, množstvo:
1 kus v cene 1,69 €
-„Debrecínska pečienka", L 000960156221, výrobca: Kostelecké uzeniny, a.s., Kostelec, ČR, dátum
spotreby: 13.1.2014, množstvo: 1,1 kg, v celkovej cene: 9,79 € a 8 druhov potravín po uplynutí dátumu
minimálnej trvanlivosti (ďalej len DMT), a to:
-„Toblerone švajčiarska mliečna čokoláda s medovo-mandľovým nugátom (10%)", 50 g, ditribútor: Hatex
s.r.o., 28. Pluku 19/539, CZ, Praha 10, dátum minimálnej trvanlivosti: 18.11.2013, množstvo 20 ks/l kg
v celkovej cene 17,80 €
-„BeBe Dobré ráno - kakaové cereálne sušienky s čokoládovými kúskami", 50 g, distributor: Kraft Foods
Slovakia a.s., Bratislava, SR, minimálna trvanlivosť do: 18.12.2013, množstvo: 5 ks/0,25 kg v celkovej
cene 2,25 €,
-„Nestlé Fitnes - cereálna tyčinka s horkou čokoládou", 23,5 g, distributor Cereal Partners Prievidza, SR,
dátum minimálnej trvanlivosti: 10.12.2013, množstvo: 6 kusov/0,141 kg v celkovej cene 2,70 € -„Toma
100 % jablko - jablková Šťava z koncentrátu", 1 1, distributor: Pepsi Cola SR, Malacky, dátum minimálnej
trvanlivosti: 02.01.2014, množstvo: 3 kusy/3 I v celkovej cene 4,77 €



-„Airwaves drops - tvrdé cukríky na báze cukru s príchuťou citrónu, mentolu a eukalyptu s náplňou
s medom a vitamínom C", 33,5 g, distributor: Wringley Slovakia s.r.o., Senica, dátum minimálnej
trvanlivosti: 17/09/13, množstvo: 3 kusy/0,1 kg v celkovej cene:2,07 €
-„Lindt - zmes čokoládových bonbónov s jemnou čokoládovou náplňou - mliečna, horká, biela, oriešková
(44%)", 200 g, výrobca: Lindt & SprungH SpA Induno Olona (VA), dátum minimálnej trvanlivosti:
31.12.13, množstvo: 1 kus v cene 6,99 €
-„Mini-Baguette, bezgluténové mini bagety bez lepku", 150 g, výrobca: Dr.Schär AG Burgstall, Italy,
dátum minimálnej trvanlivosti: 10.01.14, množstvo: 1 kus v cene 2,79 €
-„Nestlé Fitnes fruits - Nestlé fitnes s ovocím", 550 g, výrobca: Cereal Partners Poland Toruft-Pacific,
Poľsko, dátum minimálnej trvanlivosti: 03.01.2014, množstvo: 1 kus v cene 3,89 €.
Uvedeným konaním účastník konania naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu
podľa § 28 ods. (4) písm. i/ zákona NR SR č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov.
Ďalej porušil zákaz umiestňovať na trh potraviny iné ako bezpečné podľa § 6 ods. (5) písm. a/ zákona
NR SR č. 152/1995 Z.z, o potravinách v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého, cit.:"Na trh je
zakázané umiestňovať potraviny iné ako bezpečné" v nadväznosti na Článok 14 ods. l a ods. 2 písm. b/
Nariadenia (ES) č. 178/2002 Európskeho parlamentu a Rady z 28. januára 2002, ktorým sa stanovujú
všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín
a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín v zmysle ktorého cit.:" Potraviny sa nesmú
umiestňovať na trh, ak nie sú bezpečné. Za nebezpečné sa budú považovať potraviny, ak sú nevhodné
na ľudskú spotrebu". Pri určovaní toho, či je nejaká potravina nevhodná na ľudskú spotrebu sa podľa
horeuvedeného článku 14 ods.5 musí brať ohľad na to či je potravina neprijateľná pre ľudskú spotrebu
podľa jej určeného použitia, a to z dôvodov kontaminácie vonkajším vplyvom alebo iným hnilobným
procesom, pokazením alebo rozkladom" a to tým že dňa 14.01.2014 v čase od 15,00 hod. do 21,15 hod.
v prevádzkovej jednotke „Billa, filiálka 206, P.O.Hviezdoslava 2773 v Topoľčanoch, umiestňoval na trh 1
druh drobného bobuľového ovocia trhového druhu "maliny", 125 g, krajina pôvodu" Maroko, množstvo:
3 kusy/0,375 kg v celkovej cene 7,47 €, nevhodné na ľudskú spotrebu z dôvodu výskytu plesní na ich
povrchu.
Uvedeným konaním účastník konania naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu
podľa § 28 ods. (4) písm. a/ zákona NR SR č. l52/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov.
Za to sa mu podľa § 28 ods. (4) písm. a/ zákona o potravinách účinného od 1. apríla 2014 ukladá úhrnná
pokuta vo výške 100 000,- €, slovom: stotisíc eur.
Uloženú pokutu je účastník konania povinný zaplatiť do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
tohto rozhodnutia na príjmový účet Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Topoľčany, vedeného
v banke: Štátna pokladnica Bratislava, číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, IBAN: SK XX XXXX XXXXXX
XXXXXXXXXX, konštantný symbol XXXX, variabilný symbol XXXXXXXXXXXXXXX."

Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 1S 141/2014 z 18. júna 2015 (ďalej v texte ako
„rozhodnutie prvoinštančného súdu") zamietol prvoinštančný súd podľa § 250j ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku žalobu z dôvodu, že postup žalovaného v konaní, ako aj rozhodnutie žalovaného bolo
v súlade so zákonom. Žalobcovi v zmysle § 250k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku nepriznal právo
na náhradu trov konania.

Prvoinštančný súd vo svojom rozhodnutí skonštatoval, že v správnom konaní bolo na základe vykonanej
cielenej kontroly potravín 14. januára 2014 v prevádzkovej jednotke, ktorá bola zameraná na príjem
tovaru a hygienu skladovania potravín, hygienu predaja, osobnú hygienu, označovanie, predaj potravín
po dátume spotreby a dátume minimálnej trvanlivosti (ďalej v texte ako „úradná kontrola potravín")
dostatočným spôsobom preukázané, že žalobca v prevádzkovej jednotke porušil:
1. povinnosť zabezpečiť skladovanie len v takých priestoroch a za takých podmienok, aby sa zachovala
bezpečnosť, kvalita a biologická hodnota potravín a zabezpečiť čistotu skladovacích priestorov a
manipulačného zariadenia a vykonávanie dezinfekcie, dezinsekcie a deratizácie podľa § 4 ods. 1, §
10 písm. a/, b/ zákona o potravinách, § 8 ods. 1 Výnosu Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej
republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 28167/2007-OL, ktorým sa vydáva
hlava Potravinového kódexu Slovenskej republiky upravujúca všeobecné požiadavky na konštrukciu,
usporiadanie a vybavenie potravinárskych prevádzkarní a niektoré osobitné požiadavky na výrobu a
predaj tradičných potravín a na priame dodávanie malého množstva potravín, Prílohy II Kapitola I ods.
2 písm. c/ a Prílohy II Kapitola IX ods. 3 a 4 nariadenia o hygiene potravín.



2. povinnosť na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie, vrátane internetového predaja,
dodržiavať požiadavky upravené týmto zákonom a osobitnými predpismi a umiestňovať na trh označené
potraviny podľa § 4 ods. 1, § 9 ods. 1 zákona o potravinách, § 3 ods. 1 vyhlášky o označovaní potravín,
3. zákaz umiestňovať na trh potraviny po uplynutí dátumu spotreby a dátumu minimálnej trvanlivosti
podľa § 6 ods. 5 písm. d/ a § 12 ods. 1 písm. h/ zákona o potravinách,
4. zákaz umiestňovať na trh potraviny iné ako bezpečné podľa § 6 ods. 5 písm. a/ zákona o potravinách
a článku 14 ods. 1 a ods. 2 písm. b/ Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z
28. januára 2002, ktorým sa stanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje
Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (ďalej
v texte ako „nariadenie, ktorým sa stanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva").
Podľa názoru prvoinštančného súdu žalobca svojim konaním uvedeným vyššie:
- pod bodom 1. naplnil všetky znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. p/
zákona o potravinách,
- pod bodom 2. naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm.
f/ zákona o potravinách,
- pod bodom 3. žalobca naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods.
4 písm. i/ zákona o potravinách,
- pod bodom 4. žalobca naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods.
4 písm. a/ zákona o potravinách.
Prvoinštančný súd sa vysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými v žalobe, nasledovne:
1. Žalobca namietal v žalobe porušenie čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a § 3 ods. 2 a § 33
ods. 1 a 2 Správneho poriadku tým, že mu žalovaný pred vydaním rozhodnutia neumožnil vyjadriť sa k
podkladu rozhodnutia i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Prvoinštančný súd sa
s námietkou žalobcu nestotožnil. Podľa prvoinštančného súdu bola žalobcovi daná možnosť v správnom
konaní, aby sa pred vydaním rozhodnutia prvoinštančného správneho orgánu v lehote do 5 dní vyjadril k
skutočnostiam zisteným pri vykonanej úradnej kontrole, aby navrhol dôkazy, prípadne navrhol doplnenie
dokazovania vo veci. Žalobca sa vyjadril tiež k upovedomeniu o začatí správneho konania listom zo 17.
februára 2014. Žalovaný pri odstraňovaní nedostatkov prvoinštančného správneho orgánu vychádzal
z tých istých výsledkov vykonanej úradnej kontroly a výrok rozhodnutia prvoinštančného správneho
orgánu bol zmenený v súlade s ustanovením § 59 ods. 2 Správneho poriadku na základe dokazovania
vykonaného ešte pred vydaním rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu.
2. Žalobca namietal v správnej žalobe porušenie práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd tým, že prvoinštančný správny orgán a žalovaný
nenariadili pred vydaním rozhodnutia prvoinštančného správneho orgánu a rozhodnutia žalovaného
ústne pojednávanie. Prvoinštančný súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu, pretože správny orgán pri
svojej úvahe vždy vychádza z konkrétnych okolností prípadu a nariadi ústne pojednávanie len v prípade,
ak to má svoje opodstatnenie. Žalobca nemá právny nárok na nariadenie ústneho pojednávania, ak z
osobitného zákona nevyplýva opak (§ 21 ods. 1 Správneho poriadku).
3. Žalobca namietal v žalobe, že kontrola kvality ovocia a zeleniny a iných vybraných
poľnohospodárskych výrobkov (v tomto prípade aj malín) spadá pod kontrolu spoločnej organizácie
trhov poľnohospodárskych výrobkov, ktorá je regulovaná osobitnými právnymi predpismi a je vyňatá z
pôsobnosti zákona o potravinách. Prvoinštančného súd sa s námietkou žalobcu nestotožnil a uviedol, že
ak sa úradnou kontrolou overuje dodržanie vymedzeného okruhu právnych predpisov, v tomto prípade
predpisov upravujúcich oblasť organizácie spoločného trhu s poľnohospodárskymi výrobkami, pri
výkone kontroly nie je možné postupovať spôsobom zakotveným v zákone o potravinách, ale spôsobom
určeným v týchto predpisoch, v ktorých je odlišným spôsobom upravená organizácia a priebeh kontroly,
požiadavky na kvalifikáciu inšpektorov, vyhotovovanú dokumentáciu a systém sankcií. V žiadnom
prípade však z dikcie ustanovenia § 3 ods. 1 zákon o potravinách podľa názoru prvoinštančného súdu
nie je možné vyvodiť, že ovocie a zelenina sú vyňaté z jeho pôsobnosti.

Žalobca namietal v žalobe, že k naplneniu podmienok pre uloženie pokuty podľa § 28 ods. 7 zákona o
potravinách je potrebné porušenie viacerých povinností, teda aspoň dvoch povinností. Prvoinštančného
súd sa s námietkou žalobcu nestotožnil. Podľa prvoinštančného súdu totiž ustanovenie § 28 ods. 7
zákona o potravinách má za úlohu prísnejší postih konania, ktorým dochádza k opätovnému porušeniu
povinností ustanovených v § 28 ods. 4 zákona o potravinách, a preto aplikácia ustanovenia § 28 ods.
7 zákona o potravinách prichádza do úvahy aj v prípade, ak kontrolovaný subjekt v priebehu jedného
roka od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým mu bola uložená pokuta v zmysle ustanovenia



§ 28 ods. 4 zákona o potravinách, opätovne poruší akúkoľvek jednu povinnosť, za porušenie ktorej mu
bola už vyššie uvedená pokuta uložená.

4. Žalobca namietal v žalobe, že žalovaný nesprávne zhodnotil závažnosť, trvanie, následky uvedených
nedostatkov, a preto uloženú pokutu nemožno považovať za primeranú, boli tak porušené aj jeho
legitímne očakávania vo vzťahu k rozhodnutiu o uložení pokuty. Prvoinštančného súd sa nestotožnil
s námietkou žalobcu pretože zistenia ako aj zistený prístup prevádzkovateľa (dlhodobé neriešenie
závažného viditeľného problému v prevádzke) správne zohľadnil správny orgán pri určení výšky pokuty.
Aj v minulosti pri ukladaní sankcií výšku pokuty ovplyvnil súbeh správnych deliktov, ale v minulosti nebolo
zistené také závažné porušenie hygienických požiadaviek na predaj potravín, ako je výskyt hlodavcov.
Legislatívne porušenia a protiprávne konanie bolo zisťované v prevádzke aj pri predchádzajúcich
kontrolách a neviedli k takej výške uloženej sankcie z čoho vyplýva, že správny orgán ich sankcionoval
uložením pokút vo výškach, ktoré zrejme nemali dostatočný preventívny a výchovný vplyv. Ak správny
orgán tieto porušenia sankcionoval v nižšej výške, toto opatrenie nemalo zrejme dostatočný preventívny
a výchovný vplyv. Naviac v minulosti neboli ukladané pokuty za opakované protiprávne konanie, ako to
bolo v tomto konaní. Pri uložení pokuty podľa názoru správneho súdu nedošlo ani k neprimeranej tvrdosti
pri aplikácii zákona a práva žalobcu neboli výškou pokuty hrubým spôsobom porušené. Stanovenie
výšky pokuty zohľadnilo všetky okolnosti, ktoré majú vplyv na individualizáciu uloženej sankcie, teda
určenie konkrétnej výšky pokuty v rámci rozpätia ustanovenej zákonnej sadzby tak, aby pokuta splnila
svoje funkcie - represívnu, výchovnú a preventívnu.

V závere svojho rozhodnutia prvoinštančný súd skonštatoval, že kontrola dodržiavania predpisov o
potravinách, ktoré sú prijaté na účely eliminácie rizika poškodenia zdravia spotrebiteľov je opodstatnená,
tak ako aj prísne sankcie v prípade ich porušenia, a že uložená pokuta vo výške 100.000,- eur je
vzhľadom na všetky okolnosti prípadu primeraná, ako z hľadiska represívneho, tak aj preventívneho.

II.

Proti rozhodnutiu prvoinštančného súdu podal žalobca v zastúpení svojim právnym zástupcom riadne
a včas odvolanie, v ktorom žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej v texte aj ako
„odvolací súd") rozhodnutie správneho súdu zmenil, a to tak, že rozhodnutie žalovaného ako aj
rozhodnutie prvoinštančného správneho orgánu zrušil a vec vrátil žalovanému na opätovné prejednanie
a rozhodnutie.

K odvolaniu proti rozhodnutiu prvoinštančného súdu sa vyjadril žalovaný listom zo dňa 3. septembra
2015 (ďalej v texte ako „vyjadrenie k odvolaniu") a žiadal, aby na základe ním uvedených skutočností
potvrdil rozhodnutie prvoinštančného súdu.

Žalobca v podanom odvolaní proti rozhodnutiu prvoinštančného súdu v úvode zrekapituloval doterajší
priebeh konania a obsah rozhodnutia prvoinštančného súdu. Podľa žalobcu to, že správny súd nezistil
takú vadu, ktorá by mohla mať za následok zrušenie rozhodnutia žalovaného je potrebné považovať za
vážne pochybenie prvoinštančného súdu, ktorý nevenoval posúdeniu veci náležitú pozornosť. Žalobca
aj po preskúmaní veci správnym súdom zotrval na tom, že rozhodnutím a postupom žalovaného bol
ukrátený na svojich právach podľa § 250 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

Podľa žalobcu bolo správne konanie vo veci zistenia porušenia zákona o potravinách začaté 13.
februára 2014, pričom bol žalobca zároveň s upovedomením o začatí správneho konania vyzvaný,
aby sa vyjadril ku skutočnostiam zisteným pri vykonaní kontroly. Žalobca sa v lehote písomne vyjadril.
Prvoinštančný správny orgán však podľa žalobcu nepochopiteľne dlhšiu dobu vyčkával (pravdepodobne
do nadobudnutia účinnosti novej právnej úpravy - od 1. apríla 2014) s vydaním rozhodnutia. Vo vyjadrení
k odvolaniu žalovaný k tomuto tvrdeniu uviedol, že 10. marca 2014 zaslal prvoinštančný správny orgán
žalobcovi upovedomenie o predĺžení lehoty na rozhodnutie vo veci, nakoľko z dôvodu obstarávania
podkladov a objektívneho vyhodnotenia skutkovej podstaty nebolo možné rozhodnúť v lehote 30 dní.
Podľa žalovaného tak prvoinštančný správny orgán postupoval plne v súlade so zákonom.

Žalobca svoje odvolanie proti rozhodnutiu prvoinštančného súdu odôvodnil nasledovne:
1. Prvoinštančný správny orgán žalobcu ukrátil na jeho právach tým, že mu neumožnil, aby sa
pred vydaním prvoinštančného správneho rozhodnutia mohol vyjadriť k jeho podkladu i spôsobu jeho



zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Podľa žalobcu totiž z obsahu rozhodnutia prvoinštančného
správneho orgánu vyplýva, že prvoinštančný správny orgán pri svojom rozhodovaní vychádzal z dôkazov
uvedených na strane 7 rozhodnutia prvoinštančného správneho orgánu. Medzi týmito dôkazmi sa však
neuvádzajú správne spisy z predchádzajúceho obdobia, ktoré prvoinštančný správny orgán uvádza na
strane 9 rozhodnutia prvoinštančného správneho orgánu, a ktoré sa majú vzťahovať na nedodržanie
požiadaviek potravinového práva žalobcom v minulosti. Tieto predchádzajúce rozhodnutia však vzal
prvoinštančný správny orgán za podklad svojho rozhodnutia a dokonca z nich vychádzal pri uložení
pokuty, napriek tomu, že podľa žalobcu netvorili súčasť dôkazného materiálu a neboli medzi podkladmi,
z ktorých prvoinštančný správny orgán vychádzal pri svojom rozhodovaní. O ich existencii má žalobca
oprávnené pochybnosti, pretože sa nikdy nespomínali, o ich použití nebol nikdy žalobca zákonne
informovaný, a čo je podstatné, podľa žalobcu sa neuvádzajú ani medzi dôkaznými materiálmi, ktoré
prvoinštančný správny orgán uviedol vo svojom rozhodnutí. Žalovaný k tomu vo vyjadrení k odvolaniu
uviedol, že pri svojom rozhodovaní vychádzal z tých istých výsledkov úradnej kontroly potravín.
Žalovaný vo svojom rozhodnutí síce uviedol aj ďalšie rozhodnutia z minulosti a rozhodnutia, na základe
ktorých bola potvrdená opakovanosť protiprávneho konania žalobcu do jedného roka, nešlo však podľa
žalovaného o nové skutočnosti, ale o právoplatné rozhodnutia z minulosti, ktoré boli žalobcovi známe,
voči ktorým mohol podať odvolanie, a preto nebol podľa žalovaného poškodený ani ukrátený na svojich
právach.
2. Prvoinštančný správny orgán pri svojom rozhodovaní nesprávne právne posúdil vec tým, že v
rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu aplikoval neúčinnú právnu normu. Podľa žalobcu táto
skutočnosť vyplýva z dôvodov rozhodnutia prvoinštančného správneho orgánu, v ktorom sa uvádza,
že naplnenie znakov skutkových podstát iných správnych deliktov podľa § 28 ods. 2 písm. p/, § 28
ods. 2 písm. f/ § 28 ods. 4 písm. i/ a § 28 ods. 4 písm. a/ zákona o potravinách vyvodil prvostupňový
správny orgán zo zákona o potravinách v znení účinnom do 31. marca 2014. Je preto evidentné, že
prvoinštančný správny orgán vec posúdil a rozhodol podľa neúčinného právneho predpisu, a preto z
jeho strany išlo o zjavne nesprávne právne posúdenie veci. Na tento postup podľa žalobcu nadviazal
aj žalovaný v odvolacom správnom konaní. K uvedeným argumentom žalobcu žalovaný vo vyjadrení
k odvolaniu dodal, že vychádzal z platnej a účinnej právnej úpravy, konkrétne čl. 50 ods. 6 Ústavy
Slovenskej republiky a § 31ab zákona o potravinách v znení účinnom od 1. apríla 2014.
3. Porovnaním rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a rozhodnutia žalovaného možno
dospieť k záveru, že rozhodnutie žalovaného nemožno nazvať zmenou rozhodnutia prvoinštančného
správneho orgánu. Podľa žalobcu pod zmenou rozhodnutia v správnom konaní treba rozumieť stav, kedy
odvolací orgán rozhodne vec inak, ako správny orgán prvej inštancie. Podstatou zmeny rozhodnutia je
teda vydanie rozhodnutia odvolacím orgánom, ktoré nahradí rozhodnutie prvoinštančného správneho
orgánu, ktoré bude iné, ako bolo pôvodné rozhodnutie. Len nepatrné (kozmetické) zmeny nemožno
podľa žalobcu nazvať zmenou rozhodnutia správneho orgánu.
4. Žalovaný nerozhodoval v odvolacom správnom konaní len na podklade skutočností a zistení
prvoinštančného správneho orgánu, ale tieto doplnil o nové skutočnosti, o ktorých žalobca nevedel.
Takýto postup žalovaného je síce možný, avšak musí byť plne v súlade so Správnym poriadkom.
Žalovaný ale podľa žalobcu zákonným spôsobom nepostupoval, pretože podklady k rozhodovaniu
doplnil o ďalšie nové spisy a to bez toho, aby o tom informoval žalobcu. Jedná sa konkrétne o tvrdenia
žalovaného v rozhodnutí žalovaného na strane 15 posledný odsek a na strane 16, kde poukázal na
správne spisy z predchádzajúceho obdobia, ktoré sa majú vzťahovať na nedodržanie požiadaviek
potravinového práva žalobcom v minulosti. Žalovaný k danému uviedol vo vyjadrení k odvolaniu
argumentáciu pod 1. bodom tejto časti rozhodnutia odvolacieho správneho súdu.
5. Dôvody na zmenu rozhodnutia prvoinštančného správneho orgánu neboli podľa § 59 ods. 2
Správneho poriadku objektívne dané. Podľa žalobcu žalovaný nemal záujem napadnuté rozhodnutie
prvoinštančného správneho orgánu nahradiť iným, vlastným rozhodnutím, ale nanovo vydať pôvodné
rozhodnutie prvoinštančného správneho orgánu, s istými malými zmenami a doplneniami, o ktorých si
myslel, že je ich uvedenie potrebné. Chyby v postupe a rozhodovaní prvostupňového správneho orgánu
však žalovaný podľa žalobcu mohol napraviť len postupom podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku.
Z týchto dôvodov rozhodnutie žalovaného nemožno považovať za zákonné a zlučiteľné so Správnym
poriadkom. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že keďže vychádzal vo svojom rozhodovaní z
tých istých výsledkov úradnej kontroly potravín, zmenu výroku rozhodnutia prvostupňového správneho
orgánu bolo možné uskutočniť výlučne na základe dokazovania vykonaného ešte pred vydaním
rozhodnutia prvoinštančného správneho orgánu, a preto postupoval v súlade s ustanovením § 59 ods.
2 Správneho poriadku.



V závere podaného odvolania proti rozhodnutiu správneho súdu žalobca zdôraznil, že sa voči nemu
v správnom konaní nepostupovalo zákonným spôsobom a podľa platných zásad správneho konania,
keď nebol vyrozumený o všetkých skutočnostiach, ktoré sa stali podkladom pre vydanie rozhodnutia
prvostupňového správneho orgánu a rozhodnutia žalovaného a nebolo mu umožnené sa k nim riadne
vyjadriť, a týmto postupom a rozhodovaním správnych orgánov bolo porušené jeho právo na spravodlivý
proces podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

III.

Odvolaciemu súdu bolo 22. marca 2017 doručené podanie žalobcu (ďalej v texte len ako „doručené
podanie"), ktorým doplnil odvolaciemu súdu právnu argumentáciu k podanému odvolaniu proti
rozhodnutiu prvoinštančného súdu. V doručenom podaní žalobca zotrval na žiadosti, aby odvolací
správny súd rozhodnutie správneho súdu zmenil, a to tak, že rozhodnutie žalovaného ako aj
rozhodnutie prvoinštančného správneho orgánu zrušil a vec vrátil žalovanému na opätovné prejednanie
a rozhodnutie.

K doručenému podaniu zaslal odvolaciemu súdu žalovaný vyjadrenie z 10. apríla 2017 (ďalej v texte
len ako „vyjadrenie k doručenému podaniu"), v ktorom zotrval na všetkých svojich argumentoch,
ktoré uviedol v rozhodnutí žalovaného, vo svojom vyjadrení k správnej žalobe, ako aj vo vyjadrení
k podanému odvolaniu proti rozhodnutiu prvoinštančného súdu a navrhol odvolaciemu súdu aby
rozhodnutie prvoinštančného súdu potvrdil.

V doručenom podaní žalobca poukázal na nasledovné:
1. Podľa žalobcu došlo k porušeniu zásady dvojinštančnosti správneho konania tým, že žalovaný
je nadriadeným a dozorným orgánom prvoinštančného správneho orgánu a teda žalovaný nielen
kontroluje, ale paradoxne aj riadi činnosť prvostupňového správneho orgánu. Podľa žalobcu totiž
ustanovenie § 9 ods. 2, § 53 a § 58 ods. 1 Správneho poriadku neobsahujú len požiadavku, aby o
podanom odvolaní rozhodoval iný orgán, ale aj, aby odvolanie bolo spôsobilé iniciovať nezávislý a
nezaujatý prieskum rozhodnutia prvoinštančného správneho orgánu, a teda, aby nešlo len o formálne
odvolanie. Na to, aby bolo možné iniciovať nezávislý a nezaujatý prieskum rozhodnutia prvoinštančného
správneho orgánu je podľa žalobcu potrebné, aby prvoinštančný a druhoinštančný správny orgán spolu
nekomunikovali, nedávali si pokyny, inštrukcie a ani sa žiadnym spôsobom neusmerňovali, a to najmä
pred vydaním rozhodnutia prvoinštančným správnym orgánom. Podľa žalobcu je preto nemysliteľné,
aby sa druhoinštančný správny orgán podieľal na výkone úradnej kontroly potravín. Ak ju však
žalovaný vykonal, konal podľa žalobcu v prvom stupni a mal následne aj pokračovať v konaní a vydať
prvoinštančné rozhodnutie, pričom by o odvolaní proti takémuto rozhodnutiu žalovaného malo podľa §
5 písm. c/ zákona č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti (ďalej v texte ako „zákon o veterinárnej
starostlivosti") rozhodovať Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky. Svoje
úvahy žalobca podporil Rozsudkom Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, sp.zn. 2Asf 143/2014
z 29. júla 2006, Nálezom Ústavného súdu Českej republiky, sp.zn. IV. ÚS 493/06 z 16. mája 2007 a
Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, sp.zn. 5S 114/2016. V závere svojej argumentácie žalobca
dodal, že zo zákona o potravinách, ani zo Správneho poriadku nevyplýva oprávnenie žalovaného po
vykonaní kontroly postúpiť konanie na príslušnú regionálnu veterinárnu a potravinovú správu, ktorá by
následne pokračovala v začatom konaní a vydala prvoinštančné rozhodnutie.

Na uvedené reagoval žalovaný vo vyjadrení k doručenému podaniu tým, že o odvolaní proti
rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu objektívne, rešpektujúc všetky zásady správneho
konania, predovšetkým zásadu zákonnosti, rozhodoval žalovaný, ako druhoinštančný správny orgán.
Žalobcovi bolo podľa žalovaného poskytnuté reálne právo na odvolanie, ktoré aj využil a podklady pre
rozhodnutie v druhej inštancii pripravoval zamestnanec, ktorý bol nezávislý, o prípade v čase odvolania
nemal žiadne informácie, nezúčastnil sa úradnej kontroly potravín, vo veci nevydával žiadne usmernenia
pre prvoinštančný správny orgán a v žiadnom prípade preto nedošlo k porušeniu zásady dvojinštančnosti
konania. V danom prípade bola síce podľa žalovaného úradná kontrola potravín vykonaná aj dvomi
inšpektormi žalovaného, ktorí však v žiadnom prípade neprišli do styku s rozhodovaním vo veci v
druhej inštancii. Výsledky vykonanej úradnej kontroly potravín boli v takejto podobe postúpené vecne a
miestnej príslušnému prvoinštančnému správnemu orgánu bez akéhokoľvek právneho posúdenia alebo
vysloveného názoru, pokynu postupovým listom. Postupový list však nedáva podľa žalovaného priamu
inštrukciu prvoinštančnému správnemu orgánu, postupuje mu len objektívne zistené skutočnosti pri



vykonanej úradnej kontrole potravín. Od postupového listu nezávisí ani skutočnosť, či správne konanie
v danej veci začaté bude alebo nie. Ak boli pri úradnej kontrole potravín objektívne zistené skutočnosti,
ktoré nasvedčujú tomu, že došlo k porušeniu povinností podľa zákona o potravinách alebo osobitných
právnych predpisov, priamo zákon nariaďuje správnemu orgánu konať a rozhodnúť o uložení sankcie.
Svoje tvrdenia žalovaný podporil Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, sp.zn. 11S 12/2012 z 9.
októbra 2012 a taktiež Vnútornou smernicou pre postup pri podozrení na vznik konfliktu záujmov č.
1100/2014 z 1. apríla 2014 žalovaného. V závere svoje argumentácie žalovaný zdôraznil, že k porušeniu
dvojinštančnosti nedochádza aj z toho dôvodu, že samotný výkon úradnej kontroly je len procesným
úkonom pred možným začatím správneho konania v prípade, že pri úradnej kontrole potravín bolo
zistené porušenie právnych predpisov. Nejde teda o úkony v rámci správneho konania, ale ide o úkony
pred možným začatím správneho konania.
2. Podľa žalobcu sú zhromaždené dôkazy a výkon úradnej kontroly nepreskúmateľné. Žalobca v
doručenom podaní namietal to, že úradná kontrola potravín sa uskutočnila bez prítomnosti zástupcu
žalobcu, ktorý bol oprávnený konať v jeho mene, či už z titulu členstva v štatutárnom orgáne alebo z
titulu udelenia plnomocenstva. Inšpektori tak podľa žalobcu mali vstúpiť do prevádzky bez povolenia,
ako aj bez vedomia osoby oprávnenej konať za žalobcu, pričom si od žiadneho zamestnanca žalobcu
nevyžiadali predloženie plnomocenstva alebo iného poverenia. Inšpektori zároveň vykonali úradnú
kontrolu potravín bez toho, aby ich sprevádzal akýkoľvek poverený zamestnanec žalobcu. Záznam
o úradnej kontrole potravín č. ŠVPS SR/2014/Ch,Kn,Su,Mr/2 z 14. januára 2014 (ďalej v texte ako
„záznam o úradnej kontrole potravín") podpísal zástupca vedúceho prevádzkovej jednotky, ktorý nebol
podľa žalobcu oprávnený konať v jeho mene. Žalobcovi tak bola odňatá možnosť konať a vzniesť
námietky voči zisteniam počas výkonu úradnej kontroly potravín. Žalobca preto považuje výkon úradnej
kontroly potravín bez prítomnosti štatutárneho zástupcu alebo splnomocneného zástupcu žalobcu, ktorý
by sa mohol kvalifikovane vyjadriť ku všetkým zisteniam, postupom a metódam kontroly za nezákonný.
Žalobca v doručenom podaní taktiež namietal, že záznam o úradnej kontrole potravín neobsahuje
dostatočné opísanie skutočností o priebehu úradnej kontroly potravín. Žalovaný sa v zázname o úradnej
kontrole potravín podľa žalobcu vyjadruje k jednotlivým porušeniam len okrajovo, pričom z neho nie
je zrejmé, čo všetko inšpektori žalovaného kontrolovali, ako kontrola prebiehala, ani to, aké metódy
boli počas kontroly použité pri zistení údajných porušení. V zázname o úradnej kontrole potravín podľa
žalobcu rovnako absentuje ktorý kontrolovaný tovar bol bez nedostatkov, alebo či žalobca používal
zariadenia, ktoré spĺňali zákonom stanovené požiadavky. Žalobca tiež upozornil na formálne nedostatky
záznamu o úradnej kontrole potravín, spočívajúce predovšetkým v nedostatočnej žurnalizácii, a že
súčasťou záznamu o úradnej kontrole potravín neboli zažurnalizované fotografie údajne vyhotovené
žalovaným pri úradnej kontrole potravín.

Na uvedené reagoval žalovaný vo vyjadrení k doručenému podaniu tým, že úradná kontrola potravín
je presne definovaný proces, ktorého cieľom je zistiť, či kontrolovaný subjekt plní povinnosti určené
zákonom. Výsledky tohto procesu je príslušný orgán povinný zaznamenať spôsobom a vo forme
určeným v osobitnom predpise a oboznámiť s nimi prevádzkovateľa, ktorý má možnosť zaujať stanovisko
k jednotlivým zisteniam, prípadne podať vysvetlenie, informácie. K uvedenému záznamu o úradnej
kontrole potravín sa v časti V. vyjadril zodpovedný zamestnanec žalobcu, prítomný pri úradnej kontrole
potravín, a to zástupca vedúceho prevádzkovej jednotky a záznam o úradnej kontrole potravín potvrdil
svojím podpisom a odtlačkom pečiatky, pričom neboli podané žiadne námietky. Podľa žalovaného
tak záznam o úradnej kontrole potravín spĺňa všetky formálne a obsahové náležitosti. K námietke
žalobcu ohľadom nesprávnej žurnalizácie záznamu o úradnej kontrole potravín žalovaný uviedol,
že strany boli chronologicky usporiadané a očíslované a v ľavom hornom rohu boli strany spojené
„zošívačkou". Žalovaný konštatuje, že dostatočným podkladom pre vydanie rozhodnutia bol uvedený
záznam o úradnej kontrole potravín a nie fotodokumentácia, ktorá je len podporou popísaných zistení
a samotná nemôže byť podkladom pre vydanie rozhodnutia. Vo vzťahu k námietke, že inšpektori mali
vstúpiť do prevádzky bez povolenia, ako aj bez vedomia osoby oprávnenej konať za žalobcu žalovaný
uviedol, že na začiatku úradnej kontroly sa inšpektori preukázali preukazmi a povereniami tak, ako je
to zachytené v zázname o úradnej kontrole potravín, z ktorého jednoznačne vyplýva, že kontrola bola
vykonaná s vedomím a za prítomnosti zamestnanca žalobcu v pozícii zástupcu vedúceho prevádzkovej
jednotky. Inšpektori vykonávali podľa žalovaného úradnú kontrolu potravín len v častiach prevádzkovej
jednotky, ktoré súvisia s manipuláciou s potravinami a ich umiestňovaním na trh, nie v súkromných
priestoroch. Zamestnanci žalobcu počas úradnej kontroly potravín s inšpektormi riadne spolupracovali
a k nahliadnutiu predložili všetku požadovanú dokumentáciu. Nič nebránilo, aby pri akomkoľvek úkone
inšpektora bol prítomný zároveň aj zamestnanec žalobcu. Zo žiadneho zákonného ustanovenia však



podľa žalovaného nevyplýva povinnosť inšpektorov zabezpečiť pri úradnej kontrole potravín prítomnosť
štatutárneho orgánu žalobcu.

3. Podľa žalobcu došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd tým, že vo veci nerozhodoval nezaujatý subjekt, ale subjekt zhodný s tým,
ktorý vykonal úradnú kontrolu potravín a zároveň, že žalovaný mal podľa žalobcu použiť nezákonný
dôkaz. Svoje tvrdenia oprel žalobca o Rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp.zn. 2S 245/2014 z 25.
marca 2015. Na uvedené reagoval žalovaný vo vyjadrení k doručenému podaniu vo všeobecnosti tým,
že k porušeniu práva na práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd žalovaným ani prvoinštančným správnym orgánom nedošlo a poukázal na svoje
vyjadrenia.

4. Podľa žalobcu došlo k porušeniu práva na ochranu súkromia podľa čl. 8 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd. Podľa žalobcu sa právo na ochranu súkromia neaplikuje na
právnické osoby v celej šírke, avšak i právnické osoby sú nositeľmi práva na nedotknuteľnosť obydlia
- podnikateľských priestorov. Z čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd podľa
žalobcu vyplýva, že štátne orgány nesmú zasahovať do práva na ochranu súkromia akýmkoľvek
svojvoľným a nekontrolovateľným spôsobom s výnimkou podľa čl. 8 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd. Európsky súd pre ľudské práva podľa žalobcu špecifikoval túto výnimku tak, že
správny orgán môže v rámci výkonu svojej právomoci zasiahnuť do práva na ochranu obydlia právnickej
osoby, len ak je tento zásah v súlade so zákonom, sleduje legitímny cieľ a je nevyhnutný v demokratickej
spoločnosti. Podľa žalobcu vykonaná úradná kontrola potravín nebola nevyhnutná v demokratickej
spoločnosti, a preto podmienky na zásah správneho orgánu do práva na ochranu obydlia právnickej
osoby neboli splnené. Na podporu svojich tvrdení uviedol žalobca Rozhodnutie vo veci Société Colas
Est a iní proti Francúzsku zo 16. apríla 2002 a nasledujúce (sťažnosť č. 37971/97). Na záver žalobca
dodal, že v prípade úradnej kontroly potravín nebola splnená v zmysle rozhodovacej činnosti Európskeho
súdu pre ľudské práva ani požiadavka, aby príkaz na vykonanie kontroly vydal sudca, respektíve iný
nezávislý orgán. Zároveň podľa žalobcu počas výkonu úradnej kontroly potravín nebola prítomná žiadna
nezávislá osoba, ktorá by kontrolovala zákonný priebeh kontroly, a teda by kontrolovala inšpektorov,
ako aj ich postup pri kontrole, ako aj to, či neporušili pravidlá vzťahujúce sa na výkon kontroly, prípadne
práva, ktoré chránia žalobcu. Podľa žalobcu, pritom táto kontrola predstavovala rozsiahly zásah, ktorý
trval cca 6 hodín, počas ktorých bolo aj napriek nedostatočnému záznamu o úradnej kontrole potravín
prekontrolované nespočetné množstvo tovaru. V dôsledku všetkého uvedeného považuje žalobca
vykonanú úradnú kontrolu potravín za nezákonnú a preto jej výsledok nemôže byť použitý v konaní ako
dôkaz.

Na uvedené reagoval žalovaný vo vyjadrení k doručenému podaniu tým, že mu prislúcha zo zákona
právo vykonávať úradné kontroly potravín bez predchádzajúceho ohlásenia, bez akéhokoľvek povolenia
a súhlasu ďalšieho orgánu, s vymedzeným oprávnením kontrolórov vstupovať v prevádzkovom čase aj
mimo neho do priestorov, v ktorých sa preukázateľne zdržiavajú osoby, v ktorých sa potraviny vyrábajú,
manipuluje sa s nimi alebo sa umiestňujú na trh. Podľa žalovaného rovnako prevádzkovú jednotku,
v ktorej sa umiestňujú na trh potraviny, nemožno považovať za obydlie s garantovanou ochranou
súkromia a nedotknuteľnosti, čo by bolo v tomto prípade v rozpore so záujmom ochrany zdravia ľudí a
ochrany spotrebiteľa na trhu potravín. Navyše tiež podľa žalovaného z charakteru vykonávanej činnosti
vyplýva, že predaj potravín nie je možné vykonávať bez toho, aby do prevádzkovej jednotky nemali
prístup spotrebitelia. Zásah prvostupňového správneho orgánu (vykonaná úradná kontrola potravín)
bol podľa žalovaného v súlade s právom, sledoval legitímny cieľ a bol nevyhnutný v demokratickej
spoločnosti. Podľa žalovaného nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že bolo porušené jeho právo na
nedotknuteľnosť obydlia, keďže takéto právo právnickej osobe ani neprislúcha. Úradné kontroly potravín
sa vždy vykonávajú podľa žalobcu neohlásene a s cieľom ochrany života zdravia ľudí a zvierat a vždy v
súlade so zákonom. Žalovaný ani prvostupňový správny orgán pri vykonávanej úradnej kontrole potravín
svojimi aktivitami nijako nezasahovali do súkromnej sféry žalobcu ale vykonávali len kontrolu potravín.

VI.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, orgánov územnej samosprávy ako i orgánov záujmovej
samosprávy a ďalších právnických osôb ako i fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie



o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami
správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní ako aj ďalšie rozhodnutia,
ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb.

Zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok nadobudol účinnosť 1. júla 2016. Podľa § 492 ods. 2
odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v
spojení s § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku a s § 492 ods. 2 Správneho súdneho
poriadku preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu z dôvodov a v rozsahu
uvedenom v žalobcom v podanom odvolaní podľa § 212 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s §
246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku a s § 492 ods. 2 Správneho súdneho a postupom
podľa § 250ja ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku bez nariadenia pojednávania, keď verejného
vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle
odvolacieho súdu (www.nsud.sk) a po neverejnej porade senátu dospel pri aplikácii § 250ja ods. 3
Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku a §
219 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku k
záveru, že žalobcom podané odvolanie nie je dôvodné, a preto Rozsudok Krajského súdu v Bratislave
z 18. júna 2015, č.k. 1S 141/2014-117, potvrdil.

K jednotlivým odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné:
Odvolací súd zdôrazňuje, že zákon o potravinách upravuje organizáciu, pôsobnosť a právomoc orgánov
úradnej kontroly potravín podľa osobitných predpisov § 1 ods. 1 písm. c/ zákona č. 152/1995 Z.z.
odkazuje na nariadenie (ES) č. 178/2002 Európskeho parlamentu a Rady z 28. januára 2002, ktoré
stanovuje všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť
potravín a stanovuje postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín, vzťahuje sa na všetky etapy výroby,
spracovania a distribúcie potravín (kapitola II. článok 4 bod 1 uvedeného nariadenia). Táto právna úprava
platila aj v čase kontroly u žalobcu.

V kapitole II. oddiel 4 článku 14 bod 2 nariadenie definuje nebezpečné potraviny ako tie, ktoré sú zdraviu
škodlivé a nevhodné pre ľudskú spotrebu. V 18 ods. 1 písm. a/ zákona o potravinách zákonodarca
upravil, že úradná kontrola potravín sa vykonáva na všetkých stupňoch výroby, spracúvania potravín
a ich distribúcie. V § 21 zákona o potravinách vymedzil organizáciu úradnej kontroly potravín, keď
upravil, že orgánmi štátnej správy vo veciach úradnej kontroly potravín sú Štátna veterinárna a
potravinová správa a regionálne veterinárne a potravinové správy, s odkazom na ustanovenie § 6
zákona o veterinárnej starostlivosti. V § 6 zákona o veterinárnej starostlivosti zákonodarca upravil
kompetencie regionálnej veterinárnej a potravinovej správy (§ 8 zákona o veterinárnej starostlivosti) a
štátnej veterinárnej a potravinovej správy (§ 6 zákona o veterinárnej starostlivosti).

Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ zákona o veterinárnej starostlivosti v znení účinnom v čase kontroly a
rozhodovania bola právomoc Štátnej veterinárnej a potravinovej správy rozhodovať v druhej inštancii vo
veciach, o ktorých v prvej inštancii rozhoduje regionálna veterinárna a potravinová správa. Z právomoci
regionálnej a potravinovej správy vyplýva oprávnenie ukladať pokuty (§ 8 ods. 3 písm. d/ zákona
o veterinárnej starostlivosti) s poukazom na § 23 ods. 1 a 5 zákona o potravinách. Táto právomoc
vyplývala žalovanému a prvoinštančnému správnemu orgánu z právnej úpravy účinnej v čase konania
a rozhodovania žalovaného a prvoinštančného správneho orgánu, ako aj v čase vykonávania úradnej
kontroly potravín.

Z ustanovenia § 8 ods. 3 písm. d/ zákona o veterinárnej starostlivosti v znení účinnom v čase
konania a rozhodovania prvoinštančného správneho orgánu a žalovaného vyplýva právomoc regionálnej
veterinárnej a potravinovej správy ako prvoinštančného správneho orgánu ukladať pokuty podľa § 28
zákona o potravinách vo väzbe na úpravu § 21 a § 23 ods. 1 a 5 zákona o potravinách v znení účinnom
v čase konania a rozhodovania žalovaného a prvoinštančného správneho orgánu.
Právomoc žalovaného ako druhoinštančného správneho orgánu vyplýva z ustanovenia § 6 ods. 2 písm.
c/ zákona o veterinárnej starostlivosti, vo väzbe na právnu úpravu § 21 písm. c/ zákona o potravinách, §
23 ods. 1 a 5 zákona o potravinách, ako aj znenie § 8 zákona o veterinárnej starostlivosti, keď explicitne



nevyplýva právomoc ukladať pokuty, len právomoc rozhodovať v druhej inštancii o veciach, v ktorých v
prvej inštancii rozhodovala regionálna veterinárna a potravinová správa.

Podľa odvolacieho súdu bola daná právomoc prvoinštančného správneho orgánu a následne
žalovaného ako druhoinštančného správneho orgánu, konať a rozhodovať vo veci uloženia pokuty podľa
zákona o potravinách a nemohlo dôjsť k porušeniu zásady dvojinštančnosti konania a nenastala situácia,
že by v prejednávanej veci rozhodovali orgány, ktorým na to nebola daná právomoc, tak ako žalobca
namietal v doplnení dôvodov odvolania.

Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd námietku žalobcu o nezákonnosti kontroly, keď právomoc k
výkonu úradnej kontroly potravín, pri kontrole povinnosti, pri výrobe potravín, manipulácii s nimi a ich
umiestnení na trh, vyplýva pre žalovaného z ustanovenia § 18 ods. 1 a 2, § 21 písm. c/ a § 23 ods.
1 zákona o potravinách v znení účinnom v čase výkonu kontroly, ako aj z Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29. apríla 2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom
zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o
starostlivosti o zvieratá (ďalej ako „nariadenie č. 882/2004"), keď podľa odvolacieho súdu, ustanovenie
§ 1 ods. 3 zákona o potravinách vylučuje aplikáciu nariadenia č. 882/2004 len na vykonávanie úradných
kontrol na overovania dodržiavania predpisov o organizovaní spoločného trhu s poľnohospodárskymi
výrobkami. Z článku 1 bod 1 nariadenia č. 882/2004, ktoré nie je z aplikácie zákona o potravinách
vylúčené, je zrejmé, že úradná kontrola podľa nariadenia č. 882/2004 je vykonaná aj na zaručenie
spravodlivých postupov v oblasti obchodu s krmivami a potravinami a ochrana záujmov spotrebiteľov
vrátane označovania krmív a potravín a iných foriem informácií pre spotrebiteľa (článok 1 bod 1 písm.
b/ nariadenia č. 882/2004). Ani z iných ustanovení nariadenia č. 882/2004 nevyplýva, že nariadenie č.
882/2004 nie je možné aplikovať v postupe podľa zákona o potravinách.

Nariadenie 882/2004 prenecháva národným vládam úpravu orgánov a ich kompetenciu, pri úradných
kontrolách. Zákon č. 152/1995 Z.z. právomoc vykonávať úradné kontroly potravín delegoval na orgány
vymedzené v § 21 zákona č. 152/1995 Z.z.. Orgány, ktoré sú kompetentné vykonávať úradnú kontrolu
potravín sú Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky a jednotlivé regionálne
veterinárne a potravinové správy. Úradná kontrola je vykonávaná prostredníctvom zamestnancov -
kontrolórov - inšpektorov.

Zákon č. 39/2007 Z.z. v § 6 ods. 3 písm. a/, v zákone č. 152/1995 Z.z. v § 18 ods. 1, 2, § 21 ods. 1 písm.
d/, § 23 upravuje, že kontrolu potravín sú kompetentní vykonávať regionálna a veterinárna a potravinová
správa, za ktorú konajú jej jednotliví zamestnanci - inšpektori.

V prejednávanej veci kontrolu vykonali dvaja kontrolóri regionálnej a potravinovej správy (Trenčín,
Topoľčany) a dvaja kontrolóri zo Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR, ktorí sú v Protokole
o úradnej kontrole zo dňa 14.01.2014 označení menom, priezviskom, funkciou a číslom služobného
preukazu. Títo inšpektori aj fyzicky protokol o kontrole podpísali. Štátna veterinárna a potravinová správa
Slovenskej republiky bola kompetentná poveriť vykonaním kontroly aj kontrolóra z inej regionálnej správy
mimo kontrolovanej prevádzky a mala kompetenciu kontrolovať regionálne veterinárne a potravinové
správy a ich kontrolórov (§ 6 ods. 2 písm. a/ zákona č. 39/2007 Z.z.). Pokiaľ kontrolu vykonávali dvaja
kontrolóri regionálnej veterinárnej a potravinovej správy, tak kontrola bola vykonávaná konkrétnymi
kontrolórmi, a nie Regionálnou veterinárnou a potravinovou správou, ako orgánom spolu s kontrolórmi
Štátnej veterinárnej a potravinovej správy. Na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť, že v
Zázname o úradnej kontrole sa nachádza hlavička Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej
republiky, Bratislava, keď v Zázname o úradnej kontrole je na strane 7 vymedzené, ktorí konkrétni
kontrolóri - inšpektori kontrolu vykonali.

Žalobca hodnovernosť záverov uvedených v zázname o úradnej kontrole nespochybnil, nespochybnil
skutkové závery, ktoré boli východiskom pre konanie a rozhodovanie žalovaného a prvostupňového
správneho orgánu. Odvolací súd vyhodnotil námietku žalobcu o nezákonnosti kontroly za nedôvodnú a
účelovú, keď táto námietka nijakým spôsobom nespochybňuje skutkové zistenia kontrolórov (konkrétne
porušenia povinností žalobcu na konkrétnom skutkovom základe), ktoré boli podkladom pre vydanie
napadnutého rozhodnutia.
K námietke žalobcu ohľadne postupu správnych orgánov pred vydaním rozhodnutia, keď žalobca
poukazoval, že predchádzajúce právoplatné rozhodnutia, ktoré uvádza ako podklad pre prvoinštančné



rozhodnutie pri uložení pokuty, podľa právnej úpravy účinnej od 1. apríla 2014, netvorili súčasť
dôkazného materiálu a neboli podkladom pre vydanie prvoinštančného rozhodnutia, v dôsledku čoho
správne orgány porušili právo žalobcu upravené v § 33 ods. 2 Správneho poriadku, keď k týmto
podkladom sa žalobca, pred vydaním rozhodnutia prvoinštančného správneho orgánu, nemohol vyjadriť,
odvolací súd konštatuje, že táto odvolacia námietka absentuje v obsahu žalobných bodov podanej
žaloby.

Odvolací súd zhodne s názorom prvoinštančného súdu konštatuje, že nezistil chybenia v postupe
správnych orgánov, pred vydaním rozhodnutia prvoinštančného správneho orgánu a rozhodnutia
žalovaného. K tejto konkrétnej námietke uvádza, že i keď nebola uvedená ako obsah žalobných bodov,
skutočnosti, z ktorých prvoinštančný správny orgán ako aj žalovaný vychádzali pri uložení pokuty
(existencia právoplatných správnych rozhodnutí o uložení pokút žalobcovi) musela byť žalobcovi známa,
keďže bol účastníkom týchto konaní a tieto rozhodnutia mu boli doručené. Preto nebolo potrebné,
aby správne orgány žalobcu s týmito listinnými dôkazmi oboznamovali, keď žalobca musel legitímne
očakávať, že môže (za splnenie zákonných podmienok) správny orgán na obsah týchto právoplatných
správnych rozhodnutí prihliadať, a to najmä v prípade ďalšieho porušenia povinnosti žalobcu. Naviac
odvolací súd konštatuje, že listinné dôkazy - správne rozhodnutia, nie sú súčasťou predloženého
administratívneho spisu, jedná sa však o nesporne zistené skutočnosti, známe správnemu orgánu z
úradnej činnosti, ktoré sú známe žalobcovi a žalobcom nespochybnené. Odvolací súd nezistil ani vo
vzťahu k tejto námietke žalobcu jej dôvodnosť, naviac, keď tento odvolací dôvod nebol obsiahnutý v
žalobných bodoch v podanej žalobe. Preto aj z tohto dôvodu táto odvolacia námietka nemôže spochybniť
zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.

K tvrdeniu, že prvoinštančný správny orgán aplikoval v správnom konaní neúčinnú právnu normu
(zákonné ustanovenia účinné do 31. marca 2014) a nemohlo dôjsť k náprave tohto pochybenia
žalovaným v konaní a rozhodnutí podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku, odvolací súd uvádza, že
podľa § 31ab zákona č. 152/1995 Z.z., prechodného ustanovenia k úprave účinnej od 1. apríla 2014,
konania začaté a právoplatne neskončené do 31. marca 2014 sa dokončia podľa zákona účinného od
1. apríla 2014. V súlade s týmto ustanovením žalovaný aj rozhodol, keď konanie správnych orgánov v
ustanovenom postupe tvorí jeden celok. Naviac odvolací súd zdôrazňuje, že právna úprava aplikovaná
v čase rozhodovania prvostupňového správneho orgánu a žalovaného, bola obsahovo totožná.

Odvolací súd porovnával skutkové vety vo výroku rozhodnutia prvoinštančného správneho orgánu s
formuláciou skutkovej vety, ako aj právnych predpisov uvedených vo výroku rozhodnutia žalovaného
a konštatuje ich zhodu. Žalovaný naviac pri skutku označenom v rozhodnutí žalovaného, vo
výroku pod bodom 1 uvádza porušenie § 4 ods. 1 zákona o potravinách a § 8 ods. 1 Výnosu
Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky
č. 28167/2007-OL, ktorým sa vydáva hlava Potravinového kódexu Slovenskej republiky upravujúca
všeobecné požiadavky na konštrukciu, usporiadanie a vybavenie potravinárskych prevádzkarní a
niektoré osobitné požiadavky na výrobu a predaj tradičných potravín a na priame dodávanie malého
množstva potravín. V skutku 2 žalovaný uviedol slovné spojenie „umiestnenie potravín na trhu"
prvoinštančný správny orgán použil slovné spojenie „predával potraviny". Žalovaný v úprave, ktorú použil
vo formulovaní výroku rozhodnutia, len spresnil znenie skutkovej vety v súlade s právnou úpravou,
keď v slovnom spojení „umiestnenie na trhu" je obsiahnuté aj „ponúkanie tovaru potravín na predaj"
s poukazom na článok 3 bod 8 nariadenia, ktorým sa stanovujú všeobecné zásady a požiadavky
potravinového práva, v dôsledku čoho len upravil skutkovú vetu v súlade so skutkovou podstavou
deliktu podľa § 28 ods. 2 a 4 zákona o potravinách. V tomto postupe žalovaného odvolací súd nezistil
nezákonnosť.

Odvolací súd nezistil, že by v postupe žalovaného, ktorý v konaní zvolil, formuláciou výroku,
prekročil rámec vymedzený v § 59 ods. 1 Správneho poriadku, keď čiastočne k zmene rozhodnutia
prvoinštančného správneho orgánu došlo (upresnení skutkovej vety „umiestnil na trh potravinu") a naviac
žalovaný pri skutku 1 a 2, tak ako ich formuloval vo výroku rozhodnutia, konštatoval, že žalobca porušil
§ 4 ods. 1 zákona o potravinách vo väzbe na § 10 písm. a/ a b/ (ktoré obsahovalo aj rozhodnutie
prvoinštančného správneho orgánu), respektíve § 9 ods. 1 zákona o potravinách, ktoré aj prvoinštančný
správny orgán vo výroku vo vzťahu k uvedeným skutkom uviedol, keď naviac právna úprava § 4 ods. 1
zákona o potravinách neupravuje konkrétnu povinnosť, ktorú mal žalobca porušiť, konkrétne povinnosti,
ktoré pri skutku 1 a 2 mal žalobca porušiť sú upravené v § 9 a § 10 zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách.



Čo sa týka výroku rozhodnutia žalovaného v bode 4, v ktorom žalovaný uvádza právoplatné rozhodnutia
o uložení pokuty žalobcovi, túto časť považoval, vo vzťahu k výroku rozhodnutia žalovaného,
odvolací súd za nadbytočnú, ktorá však nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, keď bolo
postačujúce, uvedené skutočnosti uviesť v dôvodoch rozhodnutia žalovaného, avšak tento postup
žalovaného nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Pokiaľ žalobca v doplnení odvolania tvrdil, že úradná kontrola potravín bola vykonávaná bez prítomnosti
žalobcu, resp. jeho zástupcu a je nezákonná z dôvodu, že k zisteniam, k postupom a k metódam úradnej
kontroly potravín nemohol vyjadriť a považoval obsah záznamu o výkone úradnej kontroly potravín
za nedostatočne konkrétny, ktorým nebol spoľahlivo zistený skutkový stav, a ktorý neobsahuje prílohy,
nie je žurnalizovaný a podľa žalobcu, nie je možné z neho identifikovať priebeh kontroly, odvolací súd
zdôrazňuje, že tieto námietky neuviedol žalobca v žalobe, ani v riadne a včas podanom odvolaní. Z tohto
dôvodu nie je možné na ne prihliadať.

Naviac žalobca v zázname o úradnej kontrole potravín uviedol, že voči jeho obsahu, úplnosti, nič
nenamieta. Napriek absencie tohto žalobného bodu a riadne a včas podaného odvolacieho dôvodu,
odvolací súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu konštatuje, že záznam o úradnej
kontrole potravín je zrozumiteľný, z jeho obsahu sú zrejmé pochybenia žalobcu, obsahuje v časti
V. podpis zástupcu žalobcu pri kontrole, možnosť jeho vyjadrenia, ktoré žalobca nevyužil. Z obsahu
záznamu o úradnej kontrole potravín je zrejmé, že sa žalobca prostredníctvom vedúceho prevádzky,
v ktorej bola vykonávaná úradná kontrola potravín, s jeho obsahom oboznámil, ako aj s prílohami k
nemu, mal sa možnosť ku kontrolovaným zisteniam vyjadriť, čo však napokon v podaní zo 17. januára
2014 vo vyjadrení urobil, v ktorom konštatoval, že akceptuje výkon kontroly, kontrolné zistenia a uložené
opatrenia a tieto nerozporuje. Aj z dôvodu, že tieto námietky neboli podané riadne a včas, odvolací súd
na tieto argumenty žalobcu neprihliadol.

Žalobca namietal, že pri výkone úradnej kontroly potravín došlo k porušeniu jeho práva na ochranu
súkromia podľa článku 8 Dohovoru o ochrane ľudský práv a základných slobôd (ďalej v texte ako
„dohovor"). Článok 8 dohovoru zakotvuje právo na rešpektovanie rodinného a súkromného života
(korešponduje s článkom 11 Listiny základných práv a slobôd a s článkom 21 Ústavy Slovenskej
republiky), pričom sa jedná o právo, ktoré nie je absolútne (článok 8 ods. 2 dohovoru a článok 15
dohovoru), možno ho obmedziť. Zo znenia článku 8 dohovoru ďalej vyplýva, že sú ním chránené
štyri súvisiace záujmy - súkromie, rodinný život, obydlie a korešpondencia. Žalobca namieta zásah
žalovaného (štátu) do jeho obydlia - podnikateľských priestorov.

Európsky súd pre ľudské práva (ďalej v texte ako „európsky súd") definoval vo svojej rozhodovacej
činnosti pojem obydlie ako miesto, fyzicky vymedzené územie, kde sa rozvíja súkromný a rodinný život
(Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva Giacomelli proti Taliansku z 2. novembra 2006, sťažnosť
č. 59909/00). Vnímanie pojmu obydlie vo vzťahu k rozvíjaniu súkromného a rodinného života je v zmysle
rozhodovacej činnosti európskeho súdu vedúcim princípom pri jeho výklade v súvislosti s aplikáciou
článku 8 dohovoru (KRATOCHVÍL, J. In: KMEC, J., KOSAŘ, D., KRATOCHVÍL, J., BOBEK, M. Europská
úmluva o lidských právech. Komentář. 1. vydání. Praha : C. H. Beck, 2012, s. 874 a nasl.).

V Rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva Société Colas Est proti Francúzsku zo 16. apríla
2002, sťažnosť č. 37971/97, na ktorý poukazuje aj žalobca, však európsky súd z tejto línie vybočil a
uviedol bez bližšieho zdôvodnenia, že nastal čas rozhodnúť, že za istých okolností práva garantované
článkom 8 dohovoru môžu byť vyložené tak, že zahŕňajú aj právo na rešpektovanie registrovaného sídla
spoločnosti, jeho pobočiek a iných obchodných priestorov (bližšie pozri aj POPOVIC, D. Protection of
business premises under the European Convention on Human Roghts. Constitutional Law Review, 2009,
č. 1). Prejudikatúrou k tomuto rozhodnutiu bol najmä Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo
veci Niemietz proti Nemecku zo 16. decembra 1992, sťažnosť č. 13710/88).

Obdobný prístup k širšiemu výkladu pojmu obydlie zastáva i Spolkový Ústavný Súd Nemecka, podľa
ktorého pojem obydlie (Wohnung) v zmysle článku 13 Grundgesetz für die Bundesrepublik Deutschland,
ktorým je garantované právo na nedotknuteľnosť obydlia, treba vykladať tak, že zahŕňa aj predajne,
kancelárske priestory, prevádzkarne živností, remeselnícke výrobne, sklady a iné miesta, kde sa
vykonáva pracovná či podnikateľská činnosť. Nemecká doktrína vychádza z názoru, že autonómne
napĺňanie súkromného života a pracovné aktivity spolu úzko súvisia a nemožno ich od seba oddeliť.



Dokonca ani otvorenie obchodných priestorov verejnosti nevedie k strate ich nedotknuteľnosti obydlia
(bližšie pozri MANGOLDT, H., KLEIN, F., STARCK, Ch.: Kommentar zum GG, Band I., 5. vyd., Verlag
Franz Vahlen, München 2005).
Odvolací súd preto súhlasí s názorom vysloveným žalobcom, že právo na rešpektovanie súkromného
života sa neaplikuje na právnické osoby v celej šírke, avšak i právnické osoby sú nositeľmi práva na
nedotknuteľnosť obydlia - podnikateľských priestorov. Odvolací súd nie je bezpochyby (mimo rozumnú
pochybnosť) presvedčený o tom, že len samotnú úradnú kontrolu potravín možno považovať za
zásah v zmysle článku 8 dohovoru. I napriek tomu v konkrétnom prípade pristúpil k vykonaniu testu
proporcionality, ktorý ako metodologický a analytický koncept slúži na to, aby súd mohol posúdiť, či
zásah do práva alebo slobody je alebo nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s Listinou
základných práv a slobôd, resp. s dohovorom (konkrétny test). Odvolací súd však v úvode poukazuje
na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 2. februára 2016, sp.zn. 4Sžnz 5/2015, podľa
ktorého vykonanie úradnej kontroly potravín v súlade so zákonom nie je samo o sebe porušením práva
na rešpektovanie súkromného života podľa článku 8 dohovoru.

Odvolací súd je toho názoru, že namietané obmedzenie práva bolo vykonané na základe zákona o
potravinách a zákona o veterinárnej starostlivosti - právnych predpisov, ktoré musia spĺňať podmienky
ich dostupnosti a predvídateľnosti. Dostupnosťou právneho predpisu treba rozumieť nielen teoretickú ale
i faktickú možnosť sa s ním oboznámiť. Zákon o potravinách bol vyhlásený v Zbierke zákonov Slovenskej
republiky v čiastke 51/1995 v súlade so zákonom č. 1/1993 o Zbierke zákonov Slovenskej republiky.
Zákon o veterinárnej starostlivosti bol vyhlásený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky v čiastke
28/2007, taktiež v súlade so zákonom č. 1/1993 o Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Jednotlivé
zákony, ktoré novelizovali zákon o potravinách a zákon o veterinárnej starostlivosti boli taktiež vyhlásené
v Zbierke zákonov Slovenskej republiky v súlade so zákonom č. 1/1993 o Zbierke zákonov Slovenskej
republiky a zákonom č. 400/2015 o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej
republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vo vzťahu k faktickej možnosti oboznámenia sa
so zákonom o potravinách a zákonom o veterinárnej starostlivosti odvolací súd uvádza, že žalobca
mal možnosť bezplatného prístupu k aktualizovanému zneniu zákona na portáli www.slov-lex.sk <http://
www.slov-lex.sk> a v minulosti na portáli www.jaspi.justice.gov.sk <http://www.jaspi.justice.gov.sk>, ale
aj možnosť získania aktualizovaného znenia zákona v listinnej alebo elektronickej podobe za primeraný
poplatok. Vo vzťahu k predvídateľnosti treba uviesť, že v zmysle rozhodovacej činnosti európskeho
súdu má byť právo formulované s dostatočnou presnosťou, aby umožňovalo - v prípade potreby s
príslušnou pomocou - predvídať, v miere určenej okolnosťami prípadu, dôsledky, ktoré môže mať
dané konanie (pozri Rozsudok veľkého senátu Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Gorzelik a
ďalší proti Poľsku zo 17. februára 2004, sťažnosť č. 44158/98). V danom prípade nie sú odvolaciemu
súdu známe pochybnosti o výklade zákona o potravinách a zákona o veterinárnej starostlivosti vo
vzťahu k uplatňovaniu článku 8 dohovoru pri výkone úradnej kontroly potravín už s poukazom na
vyššie citované rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Rovnako odvolací súd nemá
vedomosť o judikatórnych odklonoch, obsahovo rozpornej judikatúre, či prekročení právomoci súdu pri
rozhodovacej činnosti vo vzťahu k aplikácii zákona o potravinách a zákona o veterinárnej starostlivosti
vo vzťahu k porušeniu článku 8 dohovoru pri výkone úradnej kontroly potravín. Podmienku svojvoľnej
aplikácie v súlade s rozhodovacou činnosťou európskeho súdu bude skúmať odvolací súd až pri teste
proporcionality stricto sensus (pozri Rozsudok veľkého senátu Európskeho súdu pre ľudské práva S.
a Marper proti Spojenému kráľovstvu z 4. decembra 2008, sťažnosť č. 30562/04). Po vykonaní testu
legality dospel odvolací súd k záveru, že podmienky pre jeho úspešnosť boli splnené a pristúpil k
ďalšiemu kroku testu proporcionality.

V teste nevyhnutnosti odvolací súd skúma, či obmedzenie predmetného práva bolo vykonané v
nevyhnutnej miere v demokratickej spoločnosti. Nevyhnutnosť treba v zmysle ustálenej judikatúry
európskeho súdu posudzovať ako „naliehavú spoločenské potrebu" pre vykonanie zásahu. Rozsah
posudzovania naliehavej spoločenskej potreby však vždy ovplyvňuje povaha cieľov obmedzenia a
povaha činností, ktoré majú obmedzovať predmetné právo. Odvolací súd zastáva konštantne názor, že
len výnimočne možno tvrdiť, že úradná kontrola zameraná na dodržiavanie podmienok stanovených
v zákone o potravinách nie je nevyhnutná, nakoľko nedodržiavaním ustanovení zákona o potravinách
môže dôjsť k priamemu ohrozeniu, či poškodeniu ľudského zdravia a života. Ľudské zdravie a ľudský
život podliehajú najvyššej ochrane a je preto viac ako nevyhnutné, aby dochádzalo k častým a
intenzívnym kontrolám, ktorých cieľom je predchádzať ohrozeniu, či poškodeniu života a zdravia. Vo
vzťahu k pojmu demokratická spoločnosť je potrebné splniť dva znaky, a to toleranciu a veľkorysosť



(viac v Rozsudku pléna Európskeho súdu pre ľudské práva z 22. októbra 1981 vo veci Dudgeon proti
Spojenému kráľovstvu, sťažnosť č. 7525/76). Súd je však povinný skúmať aj to, či zákonná úprava a
prax poskytuje jednotlivcovi zodpovedajúce a účinné záruky pre zneužitie práva (Rozsudok Európskeho
súdu pre ľudské práva vo veci Smirnov proti Rusku zo 7. júna 2007, sťažnosť č. 71362/01). Odvolací
súd ďalej zdôrazňuje, že v tomto prípade vnútroštátne právo oprávňuje orgány úradnej kontroly potravín
vykonať vstup do prevádzky ako aj kontrolu bez súdneho príkazu. Inšpektori v prejednávanej veci
postupovali plne v zmysle oprávnení, ktoré im priznáva zákon o potravinách. Zamestnanci orgánov
úradnej kontroly potravín vykonávajúci úradné kontroly potravín sú pri výkone kontroly oprávnení
vstupovať v prevádzkovom čase do priestorov, v ktorých sa potraviny vyrábajú, manipuluje sa s nimi
alebo sa umiestňujú na trh, požadovať od prevádzkovateľa vysvetlenie, informácie, údaje, doklady a iné
písomnosti na výkon kontroly a nazerať do nich a vyhotovovať fotografickú dokumentáciu, ak to považujú
za potrebné; ak sú tieto súčasťou obchodného tajomstva, sú zamestnanci orgánov úradnej kontroly
potravín povinní o týchto skutočnostiach zachovávať mlčanlivosť (§ 20 ods. 8 zákona o potravinách), a
preto výklad prezentovaný žalobcom v súvislosti so zásahom do súkromia právnickej osoby kontrolnými
orgánmi v obchodných priestoroch súd považuje za nesprávny. Zákon o potravinách navyše umožňuje,
aby sa dotknutý subjekt mohol v prípade, ak je toho názoru, že prišlo k porušeniu zákona pri úradnej
kontrole potravín v prevádzke hneď, najneskôr do piatich dní od realizácie kontroly, brániť podaním
námietok (§ 20 ods. 11 zákona o potravinách). A v konaní o námietke možno preskúmať aj všetky
výhrady, ktoré súvisia s postupom žalovaného pri úradnej kontrole potravín. Odvolací súd taktiež
konštantne uvádza, že v prípadoch, v ktorých zákon nevyžaduje súhlas súdu na vstup do prevádzky
právnických osôb, možno nedostatok súhlasu súdu na prehliadku vyvážiť súdnou kontrolou zákonnosti
a nevyhnutnosťou šetrenia vykonanou ex post facto (pozri Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 2. februára 2016, sp.zn. 4Sžnz 5/2015).

Test vhodnosti a racionálneho prepojenia v sebe zahŕňa požiadavku, aby obmedzenie predmetného
práva sledovalo právom aprobovaný cieľ a existovalo racionálne prepojenie medzi týmto cieľom a
obmedzením predmetného práva. Cieľom vykonávania úradných kontrol potravín je podľa názoru
odvolacieho súdu najmä ochrana života a zdravia spotrebiteľov, sekundárne však aj ochrana verejného
zdravia. Článok 8 ods. 2 dohovoru umožňuje štátnym orgánom zásah do výkonu tohto práva okrem
iného aj z dôvodu ochrany zdravia a ochrany verejnej bezpečnosti. Na základe toho považuje odvolací
súd za preukázané, že vo vzťahu k vykonávaniu úradnej kontroly potravín existuje právom aprobovaný
cieľ. Tento cieľ možno bezpochyby dosiahnuť vykonávaním pravidelných úradných kontrol potravín. V
zmysle ustálenej judikatúry pritom nie je potrebné sledovať efektívnosť úradných kontrol potravín, ale
len empirické a faktické ukazovatele. Po vykonaní testu vhodnosti a racionálneho prepojenia dospel
odvolací súd k záveru, že podmienky pre jeho úspešnosť boli splnené.
Žalobca je obchodná spoločnosť s celoslovenskou pôsobnosťou. Je jednou z najrozšírenejších
obchodných sietí na území Slovenskej republiky, ktorej predmetom podnikania je aj predaj
potravinárskych výrobkov (potravín), ktorý predstavuje nezanedbateľnú zložku predmetu podnikania.
Jedná sa o obchodný reťazec, ktorý je desaťročia na slovenskom trhu etablovaný a neustále rozširuje
svoje prevádzky. Žalobca je podnikateľským subjektom, ktorý v súvislosti s predajom potravín rôzneho
druhu musí dodržiavať právne normy upravujúce predaj, manipuláciu, uskladňovanie, ako i iné
nakladanie s potravinami. Dodržiavanie noriem upravujúcich bezpečnosť a hygienu potravín vyplýva
žalobcovi nielen zo slovenskej právnej úpravy a únijného práva, ale je aj východiskom pre zabezpečenie
dobrého mena žalobcu ako obchodníka, najmä v spotrebiteľskej verejnosti.

Práve nosný predmet podnikania žalobcu kladie na neho dôsledné si plnenie povinností v súvislosti s
dodržiavaním všetkých relevantných právnych predpisov upravujúcich bezpečnosť a hygienu potravín.

Práve uvedené skutočnosti a pozícia žalobcu kladú na žalobcu požiadavky prísneho dodržiavania
bezpečnosti a hygieny potravín, s ktorými nakladá. Pozícia žalobcu preto logicky musí prevýšiť jeho
právo na súkromie (v súvislosti s podnikateľskými priestormi žalobcu), najmä v súvislosti s kontrolnou
činnosťou štátnych orgánov v oblasti bezpečnosti a hygieny potravín. Preto nemohlo dôjsť v prípade
žalobcu k porušeniu práva žalobcu na súkromie (článok 8 odstavec 1 Dohovoru), v teste proporcionality,
ktorú odvolací súd v prejednávanej veci vykonal a nemohlo byť toto právo žalobcu nadradené nad
ochranou zdravia verejnosti (článok 8 odstavec 2 Dohovoru).

Čo iné, než ochrana zdravia občanov (spotrebiteľov), môže byť nadradené právu žalobcu na súkromie,
keď žalobca s komoditou - potraviny podniká. O iné vyhodnotenie testu proporcionality by sa jednalo



v prípade, keby predmetom podnikania žalobcu bol predaj iných výrobkov, než potravín, napríklad
elektroniky, strojárskych výrobkov a podobne.

Na základe vyššie uvedeného podľa odvolacieho súdu jednoznačne vyplýva, že vykonávanie úradných
kontrol potravín a odber vzoriek vykonávajú v rámci svojho pôsobenia regionálne veterinárne a
potravinové správy prostredníctvom inšpektorov a ich vykonávaním v súlade so zákonom o potravinách,
tak ako tomu bolo v prejednávanom prípade nemohlo byť porušené v danej veci právo na súkromie
podľa článku 8 dohovoru. Taký výklad, aký uvádza žalobca by nepochybne šiel nad rámec jeho dikcie,
pretože keby tomu tak bolo, každý spotrebiteľ by už vstupom do prevádzky zasiahol do súkromia a
nedotknuteľnosti žalobcu, čo by bolo v rozpore so samotným účelom ním vykonávanej činnosti, ktorou
je predaj potravín. Odvolací súd preto považuje úradnú kontrolu potravín vykonanú 14. januára 2014
v čase od 15.00 hod. do 21.15 hod. v prevádzkovej jednotke za zlučiteľnú s obmedzením práva na
rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa článku 8 ods. 2 dohovoru, ktoré prislúcha žalobcovi.

Pokiaľ žalobca namietal aplikáciu ustanovenia § 28 ods. 7 zákona o potravinách v súvislosti s ukladaním
pokuty, odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný správny orgán poukázal na právoplatné správne
rozhodnutia, ktoré nadobudli právoplatnosť 22. marca 2013, 8. júla 2013 a 11. novembra 2013. Odvolací
súd zdôrazňuje, že k zisteniu porušení zo strany žalobcu došlo pri výkone úradnej kontroly potravín
14. januára 2014. Rozhodnutie žalovaného nadobudlo právoplatnosť 24. júna 2014. Žalobca obsah
rozhodnutí, ktoré uviedol, či už prvoinštančný správny orgán, ako aj žalovaný v rozhodnutiach, ktorými
bola právoplatne uložená pokuta žalobcovi v súvislosti s porušením jeho povinnosti, nespochybňoval.

Podľa § 31ab prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. apríla 2014 zákona o potravinách konania
začaté a právoplatne neskončené do 31. marca 2014 sa dokončia podľa zákona účinného od 1. apríla
2014.

Právna úprava § 28 ods. 4 (skutky 3, 4 vymedzené v rozhodnutí žalovaného) umožňovala za porušenie
povinnosti uvedených v tomto ustanovení uložiť právnickej osobe pokutu od 1 000,- eur do 500 000,-
eur, rozsah pokuty bol zákonodarcom upravený v rovnakej výške, tak v čase skutku ako aj v čase
rozhodovania správnych orgánov a rozhodovania správnych súdov oboch stupňov. Ustanovenie §
28 zákona č. 152/1995 Z.z. v čase skutku umožňovalo, v prípade, že došlo k opätovnému porušeniu
povinnosti, za ktoré bola uložená pokuta podľa § 28 ods. 4 uložiť pokutu od 1 000 000,- eur od 5 000
000,- eur. Táto úprava platila do 31.03.2014. V čase rozhodovania správnych orgánov a správneho
súdu, znenie § 28 ods. 7 umožňovalo uložiť orgánov úradnej kontroly potravín uložiť pokutu, ak došlo k
opakovanému porušeniu povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa odseku 4, do dvojnásobku sad

Vychádzajúc z ustanovenia § 31ab zákona č. 152/1995 Z.z., zo zásad správneho trestania, bolo
potrebné, aby správne orgány, pri určovaní výšky pokuty aplikovali právnu úpravu účinnú od
01.04.2014, ktorá je v konečnom dôsledku pre žalobcu priaznivejšia, keď pre aplikáciu § 28 ods.
7 zákonodarca vyžaduje „opakované" (do 31.03.2014 „opätovné") porušenie povinnosti. Opakované
porušenie povinností znamená porušenie aspoň dvoch povinností, ktoré nastane po dni právoplatnosti
rozhodnutia o uložení pokuty.

Žalovaný vo výrokovej časti identifikuje, za ktoré porušenie zákona pokutu žalobcovi ukladá. Obsah
právoplatných správnych rozhodnutí o uložení pokuty žalobca relevantne nespochybnil. Pre aplikáciu §
28 ods. 7 boli relevantné rozhodnutia č. 2012/00141 z 28.02.2013, právoplatné 22.03.2013, rozhodnutie
č. 2013/00131 z 13.06.2013, právoplatné 08.07.2013 a rozhodnutie č. 2013/00192 z 18.10.2013,
právoplatné 11.11.2013, keď k porušeniu povinností v preskúmavanej veci došlo 14.01.2014.

Pokuty uložené uvedenými právoplatnými správnymi rozhodnutiami boli uložené za porušenie
povinností upravených v § 28 ods. 4 písm. a/ a 28 ods. 4 písm. i/ (umiestnenie na trh potraviny s výskytom
hniloby a plesne a po dátume spotreby). Žalobca porušil (skutok 3, 4 žalovaného) ustanovenia § 28 ods.
4 písm. a/, i/ zákona č. 152/1995 Z.z.. Aplikácia § 28 ods. 7 zákona č. 152/1995 Z.z. bola v prejednávanej
veci relevantná vo vzťahu k pokute uloženej pri skutkoch 3, 4 žalovaného. Vo vzťahu k týmto skutkom
bolo možné uložiť pokutu v rozmedzí od 1 000,- eur do 500 000,- eur v dvojnásobnej výške, v rozmedzí
od 2 000,- eur do 1 000 000,- eur.



Pri uložení pokuty za 4 skutky bolo potrebné aplikovať absorpčnú zásadu a uložiť pokutu v rozmedzí
najvyššej sadzby určenej pre jednotlivé porušenia a skutky.

V prípade porušenia povinnosti pri skutku 1 a 2 vymedzených v rozhodnutí žalovaného bola sadzba
pre uloženie pokuty od 100,- eur do 100 000,- eur, pri skutkoch 3, 4 od 1 000,- eur do 500 000,- eur,
s možnosťou zvýšenia na dvojnásobok.

V konaní bolo preukázané, že 14.01.2014 bolo u žalobcu zistené porušenie povinností (§ 28 ods. 4
písm. a/, i/), keď za porušenie rovnakých povinností bola žalobcovi právoplatnými rozhodnutiami uložená
pokuta, a k porušeniu povinnosti došlo v zákonnej jednoročnej lehote.

Uložená pokuta 100 000,- eur pri skutkoch 3, 4 (§ 28 ods. 7 od 2 000,- eur do 1 000 000,- eur) na spodnej
hranici sadzby, pri skutkoch 1, 2 v najvyššej možnej hranici sadzby, pri skutkoch 3, 4 bez aplikácie § 28
ods. 7, v prvej pätine dolnej sadzby (sadzba od 1 000,- eur do 500 000,- eur). Žalovaný konštatoval pri
rozhodovaní o výške pokuty aplikáciu § 28 ods. 7, pokuta bola však uložená, aj za porušenie povinností
pri skutkoch 3 a 4, v dolnej hranici sadzby (prvá pätina sadzby pri rozmedzí podľa § 28 ods. 4) a uložená
pokuta 100 000,- eur v sebe zahrňovala aj porušenie povinností pri skutkoch 1 a 2.

Odvolací súd konštatuje, že žalovaný pri určení výšky pokuty fakticky podľa § 28 ods. 7 zákona č.
152/1995 Z.z. nepostupoval, k takémuto postupu by došlo v prípade, keby pokuta bola uložená vo
výške presahujúcej 500 000,- eur. Odvolací súd námietku žalobcu, ktorý namietal nezákonnosť postupu
správnych orgánov pri aplikácii § 28 ods. 7 zákona č. 152/1995 Z.z., vyhodnotil ako nedôvodnú.

Odvolací súd naviac nezistil ani dôvody pre postup podľa § 250j ods. 5 OSP v spojení s 492 ods. 2
Správneho súdneho poriadku, aby o uložení sankcie bolo rozhodnuté inak, ako rozhodol správny orgán,
keď bolo v konaní preukázané, že žalobca naplnil skutkové podstaty deliktov, keď porušil povinnosti,
ktorá mu vyplývali zo zákona č. 152/1995 Z.z. vyhlášky č. 127/2012 Z.z., v čase výkonu úradnej
kontroly, rozhodovania žalovaného, naviac žalobca zastúpený právnym zástupcom, návrh na realizáciu
moderačného práva súdom, v súdnom prieskume nepodal.

Odvolací súd z uvedených dôvodov dospel k záveru, že súd prvého stupňa v preskúmavanej
veci postupom v súlade s právnou úpravou ustanovenej v druhej hlave piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku (§ 247 a nasl.) náležite preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného a postupom
predchádzajúcim v rozsahu žalobných bodov a v odôvodnení napadnutého rozsudku sa vysporiadal
so zásadnými žalobnými námietkami, z ktorých dôvodov odvolacie námietku žalobcu proti rozsudku
krajského súdu odvolací súd vyhodnotil za nedôvodné, ktoré nemohli mať za následok úspešnosť jeho
odvolacieho návrhu.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne a právne správny
podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a s § 219 ods. 1 a 2
OSP a § 492 ods. 2 SSP potvrdil, stotožnil sa v zásade aj s dôvodmi jeho rozhodnutia (§ 219 ods. 2
OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), keď nezistil ani okolnosti, ku ktorým by musel prihliadať
z úradnej povinnosti.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP a contrario, v
spojení s § 246c ods. 1, § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 492 ods. 2 SSP. Žalobca nemal úspech v
odvolacom konaní, a preto mu odvolací súd právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.
mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.