KAUZIS.SKTestovací provoz
RozsudokNajvyšší súd SR30. 3. 2016plný text

Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/29/2015 z 30. 3. 2016

CitáciaRozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. marca 2016, sp. zn. 7Sžo/29/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:1014200305.1

Text rozhodnutia

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Sžo/29/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200305
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Reisenauerová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:1014200305.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky
Reisenauerovej a členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD.v právnej veci
žalobcu: T.. P. K., bytom P. XXX/XX. K., právne zastúpený advokátom: Mgr. Michal Zeman, Advokátska
kancelária Zárecký, Zeman, Durišová, so sídlom Medená 18, Bratislava, proti žalovanému: Okresný
úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, Lamačská cesta 8, Bratislava, za účasti: Nové
centrum, s.r.o., ul. Svornosti 43, Bratislava. IČO; 47 572 191, právne zastúpený advokátkou: JUDr. Ivana
Magdolenová - Joríková, so sídlom Hrnčiříkova l/B, Partizánske, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2013/00949/MRV zo dňa 17. decembra 2013 v spojení s rozhodnutím
obce Rovinka č. SU-24-90/1395/2013/7/Šin zo dňa 6. júna 2013, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 4. decembra 2014, č. k. 1S/39/2014-169 a o odvolaní žalobcu proti
uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 12. januára 2015, č. k. 1S/39/2014-204 a o námietke
zaujatosti, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 4. decembra 2014, č.
k. 1S/39/2014-169 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. OU BA OVBP2-2013/00949/MRV zo dňa
17. decembra 2013 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 12. januára 2015, č.
k. 1S/39/2014-204 z r u š u j e .

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 70, eur na účet jeho
právneho zástupcu Mgr. Michala Zemana, Advokátska kancelária Zárecký, Zeman, Durišová, so sídlom
Medená 18, Bratislava v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom zo dňa 04.12.2014, č. k. 1S/39/2014 169 zamietol
žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-
OVBP2-2013/00949/MRV zo dňa 17.12.2013, v spojení s prvostupňovým rozhodnutím obce Rovinka
č. SU-24-90/1395/2013/7/Šin zo dňa 06.06.2013, ako aj postupu, ktorý predchádzal vydaniu týchto
rozhodnutí, žiadajúc ich zrušenie a vrátenie na ďalšie konanie. Žalobcovi a pribratému účastníkovi
správneho konania náhradu trov konania nepriznal.

Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že
rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a postup mu predchádzajúci bolo v súlade so zákonom a
žalobné dôvody žalobcu neodôvodňovali jeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie.

Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v
intenciách ustanovení § 8 ods. 1, 2, v spojení s § 9 zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch,



v intenciách ustanovenia § 26 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších
predpisov - správneho poriadku, ktorú právnu úpravu citoval, postupom v zmysle právnej úpravy
ustanovenej v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), upravujúcej
rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov.

Krajský súd v preskúmavanej veci z administratívneho spisu zistil, že obec Rovinka, ako príslušný
stavebný úrad prvostupňovým rozhodnutím č. SU-24-90/1395/2013/7/Šin zo dňa 06.06.2013 podľa ust.
§ 88b stavebného zákona povolila stavbu „Bytový dom - objekt C 55“ na pozemku parc. č. 158 k.
ú. P. pre stavebníka SOKK REAL, s.r.o., ul. Svornosti 43, Bratislava. Voči tomuto rozhodnutiu podal
žalobca podanie - odvolanie, ktoré prvostupňovému správnemu úradu doručil dňa 25.09.2013. Žalovaný
Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky po preštudovaní na vec sa vzťahujúceho
spisového materiálu skonštatoval, že rozhodnutie obce Rovinka o povolení predmetnej stavby nebolo v
odvolacej lehote napadnuté odvolaním, preto nadobudlo právoplatnosť dňa 10.07.2013. Na základe tejto
skutočnosti žalovaný podanie žalobcu označené ako odvolanie vyhodnotil ako podnet na preskúmanie
právoplatného rozhodnutia v konaní mimoodvolacieho konania.

Krajský súd poukázal na to, že úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť
rozhodnutia žalovaného zo dňa 17.12.2013 č. OU-BA-OVBP2-2013/00949/MRV, ktorým Okresný úrad
Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky zastavil konanie o preskúmaní právoplatného rozhodnutia
príslušného stavebného úradu obce Rovinka č. SU 24-90/1395/2013/7/Šin zo dňa 6.6.2013 v konaní
mimoodvolacieho konania z dôvodu, že podávateľ podnetu (žalobca) nezaplatil príslušný správny
poplatok v stanovenej zákonnej lehote.

Konštatoval, že podľa položky 1 bod 1 sadzobníka správnych poplatkov (príloha zákona č. 145/1995
Zb.) je podnet na preskúmanie rozhodnutia v konaní mimoodvolacieho konania, ak tento podáva fyzická
osoba, spoplatnený poplatkom vo výške 16,50 €. Žalovaný listom zo dňa 12.11.2013 vyzval podávateľa
podnetu na zaplatenie príslušného správneho poplatku v lehote do 15 dní odo dňa doručenia písomnej
výzvy správneho orgánu. Žalobca správny poplatok nezaplatil, dňa 06.12.2013 reagoval na predmetnú
výzvu žalovaného listom, v ktorom uviedol, že považuje odvolanie proti uvedenému rozhodnutiu za
riadne podané odvolanie podľa ust. § 54 ods. 3 správneho poriadku v zákonnej 3-mesačnej lehote
odo dňa jeho oznámenia, nakoľko sa domnieva, že predmetné rozhodnutie vydané obcou Rovinka
mu nebolo ako účastníkovi konania doručené, a preto žiada o jeho preskúmanie v súlade s ust. §
59 správneho poriadku. Túto skutočnosť žalovaný správny orgán neakceptoval, podľa jeho právneho
názoru išlo o podanie, ktoré je možné označiť ako podnet na preskúmanie právoplatného rozhodnutia v
konaní mimoodvolacieho konania a zastavil vo veci konanie z dôvodu nezaplateného súdneho poplatku.

Krajský súd v Bratislave po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj postupu, ktorý mu predchádzal,
dospel k právnemu záveru totožnému so záverom správnych orgánov. Konštatoval, že preskúmavaným
rozhodnutím žalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona. V preskúmavanej veci krajský
súd považoval za nesporné, že obec Rovinka, ako príslušný stavebný úrad rozhodnutím zo dňa
06.06.2013 podľa ust. § 88b stavebného zákona povolila stavbu „Bytový dom - objekt C 55“ pre
stavebníka SOKK Real, s.r.o. Mal za to, že uvedené rozhodnutie bolo doručované v súlade s §
61 ods. 4 stavebného zákona verejnou vyhláškou, keď z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
príslušný stavebný úrad zverejnil rozhodnutie okrem riadneho doručenia verejnou vyhláškou a to
vyvesením po dobu 15 dní na úradnej tabuli príslušného stavebného úradu obce Rovinka, o čom sa
nachádza v administratívnom spise doklad, aj na internetovej stránke obce Rovinka. Žalovaný správny
orgán predložil v rámci doplňujúceho dokazovania súdu e-mailovú komunikáciu medzi zamestnancami
Obecného úradu Rovinka o tom, že p. Šinkovičová, ktorá vydávala predmetné rozhodnutie, požiadala o
jeho vyvesenie na úradnej tabuli a zároveň aj o jeho zverejnenie. Ďalej žalovaný správny orgán predložil
aj prehlásenie správy webstránky obce Rovinka, že rozhodnutie bolo zverejnené na tejto webovej
stránke od 11.06.2014 až do 08.08.2014.

Krajský súd v Bratislave konštatoval, že obec Rovinka vykonala doručenie predmetného rozhodnutia
zo dňa 06.06.2013 v súlade s ust. § 26 ods. 2 správneho poriadku a to z dôvodu uvedeného v
ust. § 61 ods. 4 stavebného zákona v spojení s ust. § 69 stavebného zákona vyvesením po dobu
15 dní na úradnej tabuli obce Rovinka ako aj (ako bolo uvedené vyššie) na internetovej stránke
obce Rovinka. V tomto prípade zvolil stavebný úrad doručenie formou verejnej vyhlášky a z okolností
vyplývajúcich. Márnym uplynutím odvolacej lehoty nadobudlo toto rozhodnutie právoplatnosť. Podľa



názoru krajského súdu podanie žalobcu prvostupňový správny orgán správne vyhodnotil ako podnet
na preskúmanie rozhodnutia v konaní mimoodvolacieho konania, ktoré predložil svojmu nadriadenému
orgánu na rozhodnutie podľa ust. § 60 správneho poriadku, ktorý následne vo veci konanie zastavil, z
dôvodu nezaplateného správneho poplatku.

Krajský súd v Bratislave dospejúc k záveru, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného je vecne a právne
správne, správny orgán rozhodol vo veci skutkovo správne a v súlade so zákonom, a považujúc námietky
žalobcu uvedené v žalobe za nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť preskúmavaného rozhodnutia,
žalobu zamietol podľa ust. § 250j ods. 1 OSP.

O trovách konania krajský súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 OSP tak, že neúspešnému žalobcovi
náhradu trov konania nepriznal. Náhradu trov konania nepriznal ani pribratému účastníkovi správneho
konania, nakoľko s poukazom na judikatúru NSSR (5Sžp/14/2011, 8Sžo/52/2011) za súčasnej právnej
úpravy nemožno od žalobcu spravodlivo žiadať, aby nahradil trovy vzniknuté účastníkovi, ktorého súd
musí podľa ust. § 250 ods. 1 veta druhá OSP do konania pribrať, hoci žalobca jeho pribratie do konania
nemohol sám nijako ovplyvniť.

II.

Proti uvedenému rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolal žalobca. Navrhoval, aby
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobou napadnuté
rozhodnutie žalovaného správneho orgánu v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím zruší a
vec vráti na ďalšie konanie. Žiadal odklad vykonateľnosti rozhodnutia obce Rovinka ako aj rozhodnutia
žalovaného. Súčasne žiadal, aby najvyšší súd rozhodol, že JUDr. Monika Valašiková, PhD., JUDr.
Renáta Janáková a JUDr. Zuzana Mališová sú na Krajskom súde v Bratislave vylúčené z prejednávania
veci.

V dôvodoch odvolania žalobca namietal, že krajský súd dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozsudok krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Vytýkal krajskému súdu, že sa v procese súdneho prieskumu nezaoberal jeho žalobnými
dôvodmi, ktoré spochybňovali doručenie stavebného povolenia a žiadnym z týchto dôvodov sa vôbec
nevysporiadal, pričom išlo o závažné skutočnosti, ktoré mohli mať vplyv na doručenie. Tiež vytýkal
krajskému súdu, že žiadnym spôsobom sa nevysporiadal s dôkazom, ktorý predložil na pojednávaní dňa
04.12.2014, a to s originálom Notárskej zápisnice N 1968/2014, NZ 51161/2014, NCR1s 52034/2014
spísanej notárom U. dňa 03.12.2014.

Poukazom na právnu úpravu v § 26 ods. 2 správneho poriadku uviedol, že pokiaľ rozhodnutie
doručované verejnou vyhláškou nie je zverejnené aj iným vhodným spôsobom nemôže ani začať plynúť
pätnásťdňová lehota, uplynutím ktorej sa rozhodnutie považuje za doručené, tvrdiac, že stavebné
povolenie bolo vyvesené na tabuli stavebného úradu obce Rovinka dňa 10.06.2013. Namietal, že
pokiaľ žalovaný predložil súdu čestné vyhlásenie P. zo dňa 18.09.2014, ktorým preukazuje údajné
zverejnenie stavebného povolenia na internetovej stránke obce Rovinka, správny orgán nemôže
čestným vyhlásením dopĺňať správny spis, tvrdiac, že navyše z tohto čestného vyhlásenia vyplýva,
že stavebné povolenie bolo zverejnené na internetovej stránke až 11.06.2014, teda rok po vyvesení
stavebného povolenia na údajnej úradnej tabuli obce Rovinka. Ma za to, že z písomnosti nachádzajúcej
sa v spise jednoznačne vyplýva, že stavebné povolenie nebolo zverejnené na internete ani v čase, kedy
žalobca podal odvolanie proti stavebnému povoleniu.

Ďalej uviedol, že zo stavebného povolenia vyplýva, že bolo vyvesené dňa 10.06.2013, preto toto sa
považuje za doručené dňa 25.06.2013 a odvolanie proti nemu bolo možné podať do 10.07.2013, nakoľko
však stavebné povolenie mohlo byť zverejnené na internetovej stránke obce Rovinka až 11.06.2013,
stavebné povolenie mohlo byť považované za doručené až 26.06.2013 a odvolanie proti nemu mohlo
byť podané až do 11.07.2013, z čoho plynie záver, že poučenie uvedené v stavebnom povolení bolo
nesprávne, a preto v zmysle § 54 ods. ods. 3 správneho poriadku sa odvolanie proti stavebnému
povoleniu mohlo podať do troch mesiacov od oznámenia stavebného povolenia t. j. do 26.09.2013, z
ktorých dôvodov ak žalobca podal odvolanie proti stavebnému povoleniu dňa 24.09.2013 na poštu, podal
odvolanie včas. Poukazom na obsah notárskej zápisnici vyslovil názor, že obec Rovinka a žalovaný



systematicky znemožňujú účastníkom konania uplatňovať ich práva v správnom konaní vo vzťahu k
stavebnému povoleniu. Zdôraznil, že vzhľadom na nesprávnosť poučenia v stavebnom povolení mohol
žalobca podať odvolanie do troch mesiacov od uplynutia 15 dní po zverejnení stavebného povolenia
na internete t.j. do 23.11.2013. Vytýkal súdu prvého stupňa, že s uvedenými skutočnosťami sa vôbec
v napadnutom rozsudku nevysporiadal.

Poukazom na právnu úpravu ustanovenú v § 51 a § 26 správneho poriadku žalobca vyslovil názor, že
v danom prípade - v konaní o dodatočnom povolení stavby podľa § 88b stavebného zákona, neboli ani
splnené zákonné podmienky pre doručovanie stavebného povolenia verejnou vyhláškou. Taktiež vytýkal
súdu prvého stupňa, že sa nevysporiadal s argumentáciou žalobcu, že v zmysle § 69 ods. 1 stavebného
zákona sa má stavebné povolenie oznámiť rovnakým spôsobom ako začatie stavebného konania a
upovedomenie o ústnom pojednávaní. Uviedol, že stavebné povolenie v danej veci bolo vydané na návrh
stavebníka zo dňa 10.06.2008, a preto ak stavebný úrad vydal dňa 15.04.2013 oznámenie o začatí
stavebného konania na stavbu, ktoré doručoval verejnou vyhláškou, takéto oznámenie je neúčinné,
nakoľko stavebný úrad už oznámil začatie stavebného konania dňa 14.08.2008. Tvrdil, že stavebný
úrad sa týmto postupom pokúšal obísť stavebný zákon, aby sa účastníci konania, ktorí namietali
stavbu, nedozvedeli o vydanie stavebného povolenia a aby zmarili ich práva na obranu. Mal za to,
že rozhodujúce je, akým spôsobom bolo doručené prvé oznámenie o začatí stavebného konania.
Poukazom na § 61 ods. 4 stavebného zákona, žalobca uviedol, že stavebný úrad oznámenie o začatí
stavebného konania zo dňa 15.04.2013 nijakým spôsobom neodôvodnil odôvodnenosť prípadu, prečo
sa bude doručovať verejnou vyhláškou, navyše, keď stavebný úrad prvé oznámenie o začatí stavebného
konania zo dňa 14.08.2008 neoznamoval verejnou vyhláškou.

Ďalej namietal že stavebný úrad postupovala v rozpore s § 69 ods. 2 stavebného zákona, keď nezverejnil
verejnú vyhlášku na mieste vyžadovanom právnymi predpismi. Uviedol, že aj keď stavebný úrad tvrdil,
že zverejnil stavebné povolenie na úradnej tabuli stavebného úradu, nezverejnil stavebné povolenie
na úradnej tabuli pri autobusovej zastávke pred Obecným úradom obce Rovinka kde, taktiež vyvesuje
verejné vyhlášky, aby sa dostali do povedomia verejnosti najmä obyvateľom obce Rovinka, keďže
títo nemajú zvyčajne možnosť dostaviť sa na stavebný úrad počas úradných hodín a táto úradná
tabuľa pri autobusovej zastávke je aj nepretržite prístupná verejnosti a považuje sa miesto obvyklé
pre zverejnenie rozhodnutí v stavebnom a územnom konaní. Zdôraznil, že nakoľko stavebné povolenie
nebolo zverejnené na mieste obvyklom, nemôže sa považovať ani za doručené. Poukázal tiež na to že,
predložil súdu čestné vyhlásenie poslanca obecného zastupiteľstva obce Rovinka, z ktorého vyplýva,
že stavebné povolenie nebolo vyvesené na tabuli, ktorá je nepretržite prístupná verejnosti tak ako to
vyžaduje § 3 ods. 6 správneho poriadku. Vytýkal súdu prvého stupňa, že ani s touto skutočnosťou sa
vôbec nevysporiadal.

Ďalej namietal nedodržanie lehoty zverejnenia verejnej vyhlášky. Uviedol, že zo spisu správneho orgánu
vyplýva, že stavebné povolenie bolo vyvesené na úradnej tabuli dňa 10.06.2013 a zvesené dňa
25.06.2013, teda reálne nemohlo byť vyvesené po celý deň dňa 25.06.2013. Zdôraznil, že stavebné
povolenie malo byť zvesené až po uplynutí lehoty, počas ktorého malo byť vyvesené a teda malo
byť zvesené najskôr 26.06.2013 a pretože stavebné povolenie doručované verejnou vyhláškou nebolo
vyvesené počas celej lehoty vyžadovanej stavebným zákonom, nemohli nastať ani účinky doručenia.

Žalobca tiež namietal, že spôsob vedenia konania stavebným úradom je v plnom rozpore s § 3 ods. 2,
4, 6 správneho poriadku, keď v podstate vylúčil možnosť ostatných účastníkov riadne uplatňovať svoje
práva v správnom konaní, majúc za to, že postup obce Rovinka a žalovaného potvrdzujú šikanózny
postup stavebného úradu.

Žalobca v závere odvolania nezákonnosť napadnutého rozsudku krajského súdu súčasne dôvodil
zaujatosťou senátu krajského súdu, pretože z napadnutého rozsudku prvostupňového súdu vyplýva,
že senátu, ktorý vo veci konal a rozhodoval sa vôbec nevysporiadal so žiadnymi námietkami žalobcu
uvedenými v žalobe, ako aj v iných jeho podaniach a na pojednávaní. Tvrdil, že zohľadniac dôvody
rozsudku senát krajského súdu bol už na pojednávaní dňa 04.12.2014 pripravený zamietnuť žalobu
bez ohľadu na jeho vyjadrenie. Poukázal na to, že prvostupňový súd vôbec nerozhodol ani o jeho
návrhu na odkladný účinok odvolania. Zaujatosť senátu krajského súdu videl v jednotlivých úkonoch
a z odôvodnenia rozsudku, z ktorých vyplýva, že senát nekriticky prijal tvrdenia žalovaného a čestné
vyhlásenie predložené žalovaným bez toho, aby ich vyhodnotil vo vzťahu k čestným vyhláseniam a



iným písomnostiam predloženým žalobcom. Uviedol, že zaujatosť senátu krajského súdu vyplýva aj z
hodnotenia dôkazov predložených žalovaným, ktoré prvostupňový súd nekriticky prijal bez toho, aby
sa vysporiadal alebo aspoň poukázal na tvrdenia a listinné dôkazy predložené žalobcom, ktoré im
odporujú. Žalobca dôvodil, že postup senátu krajského súdu jednoznačne vzbudzuje jeho pochybnosti
o nezaujatosti, a preto mal za to, že je nevyhnutné tento senát vylúčiť z prejednávania veci, aby bolo
dodržané jeho právo žalobcu na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej
republiky ním v spojení s čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Tvrdil, že o
dôvodoch zaujatosti senátu sa dozvedel až po doručení písomného rozsudku, keď jednotlivé úkony
senátu pred doručením tohto rozsudku samé osebe mu neumožňovali urobiť si záver o jeho zaujatosti.

Žalobca v odvolaní opätovne žiadal o odklad vykonateľnosti rozhodnutia obce Rovinka zo dňa
06.06.2013, ako aj rozhodnutia žalovaného zo dňa 17.12.2013. Dôvodil, že výstavbou predmetnej stavby
hrozí mu závažná ujma ako účastníkovi stavebného konania.

III.

K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný tak, že navrhoval napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
potvrdiť. Napadnutý rozsudok krajského súdu považoval za vecne správny a v súlade so zákonom.
Nesúhlasil s dôvodmi uvedenými v odvolaní žalobcu.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok
krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania žalobcu (§ 246c
ods. 1 prvá veta OSP a § 212 ods. 1 OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 250ja ods. 2 OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej
tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <. (§ 156 ods. 1 a
ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie
je dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým krajský súd
zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného
č. OU-BA-OVBP2-2013/00949/MRV zo dňa 17.12.2013, ktorým rozhodnutím žalovaný zastavil
konanie o preskúmaní právoplatného rozhodnutia príslušného stavebného úradu Obce Rovinka č.
SÚ-24-90/1395/2013/7/Šin zo dňa 06.06.2013 (právoplatné 10.07.2013) v konaní mimo odvolacieho
konania z dôvodu, že podávateľ podnetu T.. P. K. - žalobca, nezaplatil príslušný správny poplatok v
stanovenej zákonnej lehote.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom
v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu v spojení
s prvostupňovým správnym rozhodnutím a konania im prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa
súd prvého stupňa vysporiadal so zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného
rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho
orgánu.
Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci bolo rozhodnutie a postup žalovaného správneho
orgánu, ktorým rozhodnutím žalovaný v konaní mimo odvolacieho konania rozhodol s konečnou
platnosťou o zastavení konania o vydanie stavebného povolenia na základe rozhodnutia stavebného
úradu Obce Rovinka č. SÚ-24-90/1395/2013/7/Šin zo dňa 06.06.2013 z dôvodu, že žalobca nezaplatil
príslušný správny poplatok v stanovenej zákonnej lehote.

Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti
druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam
a postupom správnych orgánov (§§ 247 a nasl. OSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na
konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný
stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi
a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie



správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.
Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov
uvedených v opravnom prostriedku, ktorými navrhovateľ namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho
orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim
bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia
správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu
napadnutého rozhodnutia.

V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané
v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym
orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP).

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v
čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie
napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 OSP).

Odvolací súd mal preukázané, že v danej veci súd prvého stupňa v procese súdneho
prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovaného nepostupoval náležite v zmysle procesných pravidiel
zákonodarcom nastolených v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku citovaných vyššie.

Predmetom preskúmavacvieho konania bolo posúdenie otázky, či boli splnené zákonné podmienky
pre zastavenie konania o preskúmanie rozhodnutia stavebného úradu Obce Rovinka č.
SÚ-24-90/1395/2013/7/Šin zo dňa 06.06.2013 v konaní mimo odvolacieho konania rozhodnutím
žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2013/00949/MRV zo dňa 17.12.2013, z dôvodu, že žalobca nezaplatil
príslušný správny poplatok v stanovenej zákonnej lehote.

Najvyšší súd v procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vychádzal
zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu. Zistil, že obec Rovinka, ako príslušný
stavebný úrad prvostupňovým rozhodnutím č. SU-24-90/1395/2013/7/Šin zo dňa 06.06.2013 podľa
ust. § 88b stavebného zákona povolila stavbu „Bytový dom - objekt C 55“ na pozemku parc.
č. 158 k. ú. P. pre stavebníka SOKK REAL, s.r.o., ul. Svornosti 43, Bratislava. Stavebný úrad
uvedené rozhodnutie doručoval verejnou vyhláškou vyvesením na úradnej tabuli dňa 10.06.2013 a
táto bola z tabule stavebného úradu zvesená dňa 25.06.2013. Proti uvedenému rozhodnutiu podal
žalobca odvolanie, ktoré prvostupňovému správnemu úradu doručil dňa 25.09.2013. Žalovaný -
Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky odvolanie žalobcu považoval ako podnet
na preskúmanie právoplatného rozhodnutia v konaní mimoodvolacieho konania, potom ako zistil,
že proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu zo dňa 06.06.2013 nebolo v odvolacej lehote
podané odvolanie, a teda nadobudlo právoplatnosť dňa 10.07.2013. Vyzval žalobcu na zaplatenie
správneho poplatku podľa pol. 1 bod 1 Sadzobníka zákona č. 145/1995 Z. z. vo výške 16,50,-€
v lehote 15 dní s poučením o následkoch zastavenia správneho konania, ak správny poplatok v
určenej lehote nebude zaplatený. Žalobca správny poplatok nezaplatil. Žalovaný žalobou napadnutým
rozhodnutím č. OU-BA-OVBP2-2013/00949/MRV zo dňa 17.12.2013, zastavil konanie o preskúmanie
právoplatného rozhodnutia príslušného stavebného úradu Obce Rovinka č. SÚ-24-90/1395/2013/7/Šin
zo dňa 06.06.2013 (právoplatné 10.07.2013) v konaní mimo odvolacieho konania a to z dôvodu, že
žalobca nezaplatil príslušný správny poplatok v stanovenej zákonnej lehote.

Najvyšší súd zistil, že zásadné námietky žalobcu, ktorými napáda zákonnosť napadnutého rozhodnutia
žalovaného správneho orgánu, ako aj zákonnosť napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa spočívajú v
jeho tvrdení, že odvolanie proti rozhodnutiu stavebného úradu Obce Rovinka č. SU-24-90/1395/2013/7/
Šin zo dňa 06.06.2013 podal včas, pretože neboli splnení zákonné podmienky pre doručovanie
uvedeného rozhodnutia stavebného úradu verejnou vyhláškou, ako aj že pokiaľ stavebný úrad doručoval
predmetné rozhodnutie verejnou vyhláškou, neboli splnené zákonné podmienky zákonného doručenia
verejnou vyhláškou z dôvodu, že verejná vyhláška nebola vyvesená celú zákonnú lehotu na tabuli
stavebného úradu a súčasne verejná vyhláška nebola vyvesená na inom obvyklom mieste v obci a na
internete tak, aby sa s rozhodnutím stavebného úradu mala možnosť oboznámiť dotknutá verejnosť,
čím ako účastníkovi stavebného konania mu bolo odňaté právo na konanie.



Najvyšší súd v rozsahu uvedených námietok žalobcu v procese súdneho prieskumu zákonnosti
napadnutého rozhodnutia žalovaného zameral svoju pozornosť, či v danom prípade žalovaný v
súlade so zákonom zastavil konanie o preskúmanie rozhodnutia stavebného úradu Obce Rovinka č.
SÚ-24-90/1395/2013/7/Šin zo dňa 06.06.2013 pre nezaplatenie správneho poplatku, či správne posúdil
odvolanie žalobcu proti uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 06.06.2013 ako podnet na
preskúmanie právoplatného rozhodnutia v konaní mimoodvolacieho konania, a následne či správne
žalobcu vyzval na zaplatenie správneho poplatku podľa pol. 1 bod 1 Sadzobníka zákona č. 145/1995
Z. z. vo výške 16,50 eur v lehote 15 dní s poučením o následkoch zastavenia správneho konania, ak
správny poplatok v určenej lehote nebude zaplatený.

Podľa § 1 zákona č. 145/1995 Z. z. tento zákon upravuje správne poplatky (ďalej len "poplatky"), ktoré
sa platia za úkony a konania orgánov štátnej správy, vyšších územných celkov, obcí, štátnych archívov
1/ a DataCentra (ďalej len "správny orgán").

Podľa § 2 zákona č. 145/1995 Z. z. predmetom poplatkov sú úkony a konania správnych orgánov, ktoré
sú uvedené v sadzobníku správnych poplatkov (ďalej len "sadzobník"). Sadzobník tvorí prílohu, ktorá
je súčasťou tohto zákona.

Podľa § 3 ods.1 zákona č. 145/1995 Z. z. poplatníkom je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá
dala podnet na úkon alebo konanie, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 8 ods. 1, 2 zákona č. 145/1995 Z. z. poplatky určené v sadzobníku pevnou sumou sa platia
bez výzvy a sú splatné pri podaní, ktoré smeruje k vykonaniu úkonu alebo k uskutočneniu konania,
ak pri jednotlivých položkách sadzobníka nie je ustanovené inak. Podaním vzniká zároveň poplatková
povinnosť. Ak nebol poplatok zaplatený pri podaní alebo v určenej sume, je splatný do 15 dní odo dňa
doručenia písomnej výzvy správneho orgánu na jeho zaplatenie.

Poplatky určené v sadzobníku percentuálnou sadzbou sa platia pred vykonaním úkonu na základe
písomnej výzvy, ak pri jednotlivých položkách sadzobníka nie je ustanovené inak, a sú splatné do 15
dní odo dňa doručenia písomnej výzvy na ich zaplatenie, ak pri jednotlivých položkách sadzobníka nie
je ustanovené inak.

Podľa § 9 zákona č. 145/1995 Z. z. ak poplatky splatné podľa § 8 tohto zákona nebudú zaplatené,
správny orgán úkon nevykoná a konanie zastaví. Proti rozhodnutiu o zastavení konania pre nezaplatenie
poplatku sa nemožno odvolať.

Podľa položky 1 sadzobníka správnych poplatkov zákona č. 145/1995 Z. z. poplatok zaplatený podľa
tejto položky sa vráti, ak sa obnova konania povolí alebo ak sa podnetu na preskúmanie rozhodnutia
mimo odvolacieho konania vyhovelo v plnom rozsahu. Návrh na obnovu konania alebo podnet na
preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania na orgáne štátnej správy, ak tento podáva 1.
fyzická osoba 16,50 eura, 2. právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená na podnikanie 165,50 eura.

Z uvedenej právnej úpravy vyplýva, že zákonodarca ustanovuje povinnosť zaplatiť správny poplatok
poplatníkovi, ktorý je právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá dala podnet na úkon alebo
konanie, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 3 ods. 1), predmetom poplatkov sú úkony a konania
správnych orgánov, ktoré sú uvedené v sadzobníku správnych poplatkov (ďalej len "sadzobník"),
ktorý tvorí prílohu a ktorá je súčasťou zákona č. 145/1995 Z. z. (§ 2). Zákonodarca v pol. 1 bod 1
Sadzobníka uvedeného zákona stanoví výšku správneho poplatku pre fyzickú osobu a právnickú osobu,
ktorý správny poplatok je fyzická alebo právnická osoba povinná zaplatiť, ak podala návrh na obnovu
správneho konania alebo podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania na orgáne
štátnej správy, okamihom podania návrhu alebo podnetu a ak poplatok nezaplatila s uplatnením úkonu
- podania, vzniká jej povinnosť poplatok zaplatiť na výzvu orgánu štátnej správy v určenej lehote. Pokiaľ
poplatník poplatok nezaplatí na základe výzvy, v ktorej bol súčasne poučený o následkoch zastavenia
konania v dôsledku nezaplatenia poplatku, orgán štátnej správy konanie zastaví.

Vychádzajúc zo skutkových zistení danej veci najvyšší súd mal preukázané, že žalobca podal odvolanie
proti prvostupňovému rozhodnutiu, v ktorom okrem ďalšieho namietal predovšetkým nesprávny postup



stavebného úradu pri doručovaní napadnutého prvostupňového rozhodnutia, na základe ktorých
dôvodov odôvodňoval včasnosť svojho odvolania.

Podľa § 19 ods. 2 správneho poriadku podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť
zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa navrhuje. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť
jeho ďalšie náležitosti.

Podľa § 53 správneho poriadku proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník konania právo podať
odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne alebo
ústne do zápisnice nevzdal.

Podľa § 54 ods. 2, 3 správneho poriadku odvolanie treba podať v lehote 15 dní odo dňa oznámenia
rozhodnutia, ak inú lehotu neustanovuje osobitný zákon.

Pokiaľ účastník konania v dôsledku nesprávneho poučenia alebo pre to, že nebol poučený vôbec, podal
opravný prostriedok po lehote, predpokladá sa, že ho podal včas, ak tak urobil najneskôr do 3 mesiacov
odo dňa oznámenia rozhodnutia.

Podľa § 59 ods. 1, 2, 3 správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.

Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a
rozhodnutie potvrdí.

Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a
rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; správny orgán je
právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.

Podľa § 60 správneho poriadku odvolací orgán je povinný preskúmať i oneskorené odvolanie z toho
hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho
konania.

Podľa § 60a správneho poriadku ustanovenia prvej až tretej časti sa primerane vzťahujú aj na konanie
o odvolaní.

Podľa § 65 ods. 1 až 3 správneho poriadku rozhodnutie, ktoré je právoplatné, môže z vlastného alebo
iného podnetu preskúmať správny orgán najbližšie vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu,
ktorý toto rozhodnutie vydal (§ 58), ak ide o rozhodnutie ústredného orgánu štátnej správy, jeho vedúci
na základe návrhu ním ustavenej osobitnej komisie (§ 61 ods. 2).

Správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia ho zruší alebo zmení, ak bolo vydané v rozpore
so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom alebo všeobecne záväzným nariadením. Pri
zrušení alebo zmene rozhodnutia dbá na to, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej
dotknuté.

Pri preskúmavaní rozhodnutia vychádza správny orgán z právneho stavu a skutkových okolností v čase
vydania rozhodnutia. Nemôže preto zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie, ak sa po jeho vydaní dodatočne
zmenili rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých pôvodné rozhodnutie vychádzalo.
Žalovaný správny orgán v danej veci nepostupoval v intenciách citovanej právnej úpravy, svoj právny
záver ustálil na základe nesprávnej aplikácií právnej úpravy vo vzťahu k podanému odvolaniu žalobcu,
a preto jeho právny záver bol skutkovo a právne nesprávny, z ktorých dôvodov neboli splnené zákonné
podmienky pre zamietnutie žaloby súdom prvého stupňa podľa § 250j ods. 1 OSP.

Predovšetkým odvolací súd dáva do pozornosti žalovaného právnu úpravu správneho poriadku
ustanovenú v § 19 ods. 2, v zmysle ktorej orgán štátnej správy podanie posudzuje podľa jeho obsahu,
pričom z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa navrhuje ak osobitné
právne predpisy neustanovia jeho ďalšie náležitosti. Vychádzajúc zo skutkových zistení danej veci je
zrejmé, že žalobca proti rozhodnutiu obce Rovinka č. SU-24-90/1395/2013/7/Šin zo dňa 06.06.2013



podal podanie, ktoré jasným a určitým spôsobom označil ako odvolanie a v jeho dôvodoch uviedol
dôvody, ktorými odôvodňoval včasnosť podania svojho odvolania. Zákonodarca v právnej norme §
60 správneho poriadku ukladá povinnosť odvolaciemu správnemu orgánu preskúmať i oneskorené
odvolanie z toho hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia
mimo odvolacieho konania. Vzhľadom k uvedenému bol postup žalovaného, keď odvolanie žalobcu
proti prvostupňovému rozhodnutiu vyhodnotil ako podnet na preskúmanie právoplatného rozhodnutia v
mimoodvolacom konaní, ktorý podlieha spoplatneniu správnym poplatkom v zmysle zákona č. 145/1995
Z. z., za nesprávny a v rozpore so zákonom. Povinnosťou žalovaného bolo preto preskúmať odvolanie
žalobcu aj v prípade pokiaľ ho považoval za podané oneskorene. V rámci tohto prieskumu bolo preto
povinnosťou žalovaného sa predovšetkým zaoberať odvolacími dôvodmi, ktorými odvolateľ namietal
nezákonný postup prvostupňového správneho orgánu, ktorým správny orgán prvého stupňa v rozpore
so zásadou súčinnosti mu odňal právo účastníka na ochranu jeho práv a oprávnených záujmov a
súčasne v rámci preskúmavacieho procesu posúdiť, či boli splnené zákonné podmienky pre doručovanie
prvostupňového správneho rozhodnutia verejnou vyhláškou.

Odvolací súd vychádzajúc zo skutkových zistení danej veci dospel k záveru, že žalovaný správny orgán
ako príslušný orgán štátnej správy so zverenou právomocou rozhodovať o odvolaní proti rozhodnutiu
stavebného úradu nesprávne postupoval, keď vyhodnotil odvolanie žalobcu ako oneskorene podané
bez tohto, aby sa náležite vysporiadal so zákonnosťou postupu správneho orgánu prvého stupňa, pokiaľ
prvostupňový správny orgán ako stavebný úrad stavebné povolenie vydané v zmysle § 88b stavebného
zákona, účinného v čase vydania napadnutého stavebného povolenia, doručoval verejnou vyhláškou.

Doručovanie verejnou vyhláškou vo všeobecnosti upravuje zákonodarca v právnej úprave ustanovenej
v § 26 ods. 1 správneho poriadku tak, že doručenie verejnou vyhláškou použije správny orgán v prípade,
keď účastníci konania alebo ich pobyt nie sú mu známi, alebo pokiaľ to ustanovuje osobitný zákon.
Osobitným zákonom v danom prípade je úprava v stavebnom zákone. Zákonodarca v právnej norme §
140 stavebného zákona predpokladá postup správnych orgánov v konaní podľa tohto zákona v zmysle
správneho poriadku, pokiaľ v stavebnom zákone nie je výslovne ustanovené inak.

Podľa § 69 ods. 1, 2 stavebného zákona Stavebné povolenie a rozhodnutie o predĺžení jeho platnosti sa
oznámi rovnakým spôsobom ako začatie stavebného konania a upovedomenie o ústnom pojednávaní;
tieto rozhodnutia týkajúce sa jednoduchých a drobných stavieb sa oznámia aj orgánom štátnej správy,
ktoré si vyhradili posúdenie dokumentácie.

Ak sa stavebné povolenie oznamuje verejnou vyhláškou, vyvesí sa na 15 dní spôsobom v mieste
obvyklým. Posledný deň tejto lehoty je dňom doručenia.

Podľa § 61 ods. 1, 4 stavebného zákona stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým
orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním.
Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa
na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní
alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného
konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná.

Pri líniových stavbách alebo v odôvodnených prípadoch aj pri zvlášť rozsiahlych stavbách, stavbách
s veľkým počtom účastníkov konania stavebný úrad upovedomí účastníkov o začatí stavebného
konania verejnou vyhláškou najmenej 15 dní pred konaním miestneho zisťovania, prípadne ústneho
pojednávania, a ak sa nekoná ústne pojednávanie, pred uplynutím lehoty určenej podľa odseku 3.

Podľa § 88b stavebného zákona ustanovenia § 88a ods. 1 až 6 sa nevzťahujú na konanie o stavbách, pri
ktorých bolo zrušené právoplatné stavebné povolenie z dôvodu, že bolo vydané v rozpore so zákonom,
všeobecne záväzným právnym predpisom alebo všeobecne záväzným nariadením. 8a/ Na opakované
konanie o žiadosti o stavebné povolenie sa primerane vzťahujú § 58 až 66.

Podľa § 59 ods. 1 stavebného zákona účastníkmi stavebného konania sú: a/ stavebník, b/ osoby,
ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a
stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením



priamo dotknuté, c/ ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, 1g/, d/ stavebný
dozor alebo kvalifikovaná osoba, e/ projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby.

Stavebný úrad v danom prípade v konaní o vydanie stavebného povolenia k predmetnej stavbe
postupom v zmysle § 88b stavebného zákona postupoval v rozpore s citovanou právnou úpravou, keď
v opakovanom konaní nekonal s dotknutými účastníkmi stavebného konania, napriek tomu, že mu boli
známi a v stavebnom konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého stavebného povolenia zo dňa
06.06.2013 im aj doručoval rozhodnutia, a preto pokiaľ stavebný úrad vydal oznámenie o začatí konania
podľa § 88b stavebného zákona podľa § 61 ods. 4 stavebného zákona a následne vykonal doručovanie
tohto stavebného povolenia verejnou vyhláškou, postupoval v rozpore so stavebným zákonom, majúce
za následok, že odvolanie žalobcu proti stavebnému povoleniu zo dňa 06.06.2013 nie je možné
považovať za podané oneskorene. Z uvedených dôvodov bolo povinnosťou žalovaného na základe
odvolania žalobcu preskúmať zákonnosť stavebného povolenia obce Rovinka zo dňa 06.06.2013 a
postup mu predchádzajúci v rozsahu odvolacích námietok žalobcu.

Z uvedených dôvodov najvyšší súd s poukazom na závery uvedené vyššie, považujúc námietky
žalobcu vznesené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za dôvodné, dospel k záveru, že žalovaný
napadnutým rozhodnutím rozhodol v rozpore so stavebným zákonom ako aj v rozpore so zákonom č.
145/1995 Z. z., a preto rozsudok krajského súdu v zmysle § 250ja ods. 3, veta prvá OSP zmenil tak,
že preskúmavané rozhodnutie žalovaného podľa § 250j ods. 2 písm. a/ OSP zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie.

Pokiaľ žalobca v žalobe žiadal, aby súd zrušil aj prvostupňové správne rozhodnutie Obce Rovinka zo
dňa 06.06.2013 č. SU-24-90/1395/2013/7/Šin, jeho žiadosti nebolo možné vyhovieť, pretože doposiaľ
neprebehlo odvolacie konanie.

Žalobca v závere odvolania nezákonnosť napadnutého rozsudku krajského súdu súčasne dôvodil
zaujatosťou senátu krajského súdu, pretože z napadnutého rozsudku prvostupňového súdu vyplýva, že
senát, ktorý vo veci konal a rozhodoval sa vôbec nevysporiadal so žiadnymi námietkami nim uvedenými
v žalobe. Zaujatosť senátu krajského súdu videl v jednotlivých úkonoch a z odôvodnenia rozsudku,
z ktorých vyplýva, že senát nekriticky prijal tvrdenia žalovaného a čestné vyhlásenie predložené
žalovaným bez toho, aby ich vyhodnotil vo vzťahu k čestným vyhláseniam a iným písomnostiam
predloženým žalobcom. Žalobca dôvodil, že postup senátu krajského súdu jednoznačne vzbudzuje jeho
pochybnosti o nezaujatosti, a preto mal za to, že je nevyhnutné tento senát vylúčiť z prejednávania veci,
aby bolo dodržané jeho právo žalobcu na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 46 a nasl. Ústavy
Slovenskej republiky ním v spojení s čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Odvolací súd vznesenú námietku žalobcu vyhodnotil ako jeden z odvolacích dôvodov, ktorými žalobca
spochybňoval zákonnosť napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, z ktorých dôvodov nepovažoval
za súladné so zákonom postup súdu prvého stupňa, keď vyzval žalobcu ako odvolateľa na zaplatenie
súdneho poplatku za vznesenú námietku zaujatosti voči vec prejednávajúcemu senátu krajského súdu
uznesením č. k. 1S/39/2014-204 zo dňa 12.01.2015. Z uvedených dôvodov odvolací súd na základe
odvolania žalobcu uvedené uznesenie súdu prvého stupňa v zmysle § 250ja ods. 3, veta druhá OSP v
spojení s § 246c ods. 1 a s § 221 ods. 1 písm. h/ OSP zrušil.

Odvolací súd záverom dopĺňa, že pokiaľ žalovaný v preskúmavacom súdnom konaní navrhoval
konanie zastaviť v zmysle ustanovenia § 250d ods. 3 OSP z dôvodu, že rozhodnutie č. OU-BA-
OVBP2-2013/00949/MRV zo dňa 17.12.2013 nemôže byť predmetom súdneho prieskumu, keďže ide o
rozhodnutie procesnej povahy v zmysle § 248 písm. a/ OSP, odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciou
žalovaného, rovnako ani krajský súd, keďže vykonal súdny prieskum napadnutého rozhodnutia
žalovaného. Súdny prieskum rozhodnutí orgánov verejnej správy je založený na generálnej klauzule,
že súdnemu prieskumu podliehajú všetky rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré zakladajú, menia
alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva,
právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, priamo dotknuté. Vylúčenie
zo súdneho prieskumu môže byť založené len zákonom, avšak ak rozhodnutím orgánu verejnej správy
sú dotknuté základné ľudské práva a slobody, takéto rozhodnutie správneho orgánu nemôže byť
vylúčené zo súdneho prieskum.



V zmysle právnej úpravy ustanovenej v § 248 písm. a/ OSP súdy nepreskúmavajú rozhodnutia
správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania.

Napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 17.12.2013 nie je možné považovať za rozhodnutie
procesnej povahy týkajúce sa vedenia konania, pretože uvedeným rozhodnutím žalovaný rozhodol s
konečnou platnosťou o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu, ktorým práva
a právom chránené záujmy žalobcu ako účastníka stavebného konania mohli byť dotknuté.

O trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle ust. § 250k ods. 1 OSP, v spojení
s ust. § 224 ods. 1 OSP za použitia ust. § 246c ods. 1 veta prvá OSP. Žalobcovi priznal právo na náhradu
trov konania z dôvodu, že žalobca v tomto konaní mal úspech. Žalobcovi priznal v zmysle § 246c ods. 1
v spojení s § 151 ods. 1, 2 OSP náhradu trov konania vyplývajúce zo súdneho spisu vo výške 70,- eur
za zapletený súdny poplatok, pretože žalobca trovy konania nevyčíslil v zákonnej lehote.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 1014200305

  1. 30. 3. 2016Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/29/2015 z 30. 3. 2016 (toto rozhodnutie)
  2. 27. 2. 2018Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/53/2016 z 27. 2. 2018