KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
RozsudokNajvyšší súd SR24. 3. 2015plný text

Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/39/2014 z 24. 3. 2015

CitáciaRozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. marca 2015, sp. zn. 6Sžo/39/2014, ECLI:SK:NSSR:2015:1012200698.1

Text rozhodnutia

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Sžo/39/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200698
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Reisenauerová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:1012200698.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky
Reisenauerovej a členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Aleny Adamcovej, v právnej veci
žalobcu: IMOBA FIN, a.s., Lichnerová 92, Senec, IČO: 35 769 173, právne zastúpený: agner &
partners, s.r.o.. Špitálska 10, Bratislava proti žalovanému: Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava
(pôvodne Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Bratislave) o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. Č.p.: KRHZ-BA-OPP-52/2012-003 zo dňa 30. januára 2012, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. 1S 100/2012-43 zo dňa 6. februára 2014,
takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 1S 100/2012-43 zo dňa
6. februára 2014 m e n í tak, že žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave, rozsudkom č. k. 1S 100/2012-43 zo dňa 6. februára 2014, podľa ust. § 250j ods.
2, písm. c/, d/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), zrušil rozhodnutie žalovaného č. Č.p.:
KRHZ-BA-OPP-52/2012-003 zo dňa 30. januára 2012 v spojením s rozhodnutím Okresného riaditeľstva
Hasičského a záchranného zboru v Bratislave č.p.: ORHZ-BA1-3774/201I-001 zo dňa 12.12.2011 a vec
vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi 66 eur titulom
náhrady súdneho poplatku a trovy právneho zastúpenia vo výške 243,06 eur do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že krajský súd zákonnosť žalobou napadnuté
rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov preskúmal v intenciách ustanovení § 4 písm. g/ v spojení
s § 25 ods.2, s § 59 ods.1, písm. p/ a s § 73 zákona č. 314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi (ďalej
len zákon č. 314/2001 Z.z.) a súčasne v intenciách ustanovenia § 47 ods. 1, 3 zákona č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej správny poriadok) postupom ustanoveným v
piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku upravujúceho správne súdnictvo.

Krajský súd z administratívneho spisu zistil, že že oznámenie o vykonaní protipožiarnej kontroly zo dňa
24.10.2011 bolo žalobcovi doručené dňa 2.11.2011 na adresu Lichnerová 92, Senec a faxom 26.10.2011
na faxové telefónne číslo 43426912. Podľa oznámenia o vykonaní protipožiarnej kontroly bolo žalobcovi
oznámené, že od 8.11.2011 o 11.00 hod. bude v Hoteli Avion na Ivanskej ceste 15 v Bratislave vykonaná
následná protipožiarna kontrola v zmysle ust. § 38 ods. 4 vyhlášky č. 121/2002 Z.z. o požiarnej



prevencii. Podľa úradného záznamu zo dňa 9.11.2011 spísaného na Okresnom riaditeľstve Hasičského
a záchranného zboru v Bratislave odborným inšpektorom a samostatným inšpektorom, Orgán štátneho
požiarneho dozoru dňa 8.11.2011 chcel vykonať plánovanú následnú protipožiarnu kontrolu, pričom po
príchode na miesto vykonania následnej protipožiarnej kontroly neboli príslušníci Okresného riaditeľstva
Hasičského a záchranného zboru v Bratislave vpustení do priestorov Hotela Avion. Výkonu štátneho
požiarneho dozoru zabránila pani O., prevádzkarka Hotela, ktorá podľa vyjadrenia jej nadriadených, ako
sama uviedla, mala zakázané Orgán štátneho protipožiarneho dozoru vpustiť do budovy a poskytovať
informácie. Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Bratislave rozhodnutím č.p. ORHZ-
BA1-3774/2011-001 zo dňa 12.12.2011 podľa § 59 ods. 1 písm. p) zák. č. 314/2001 Z.z. uložilo žalobcovi
pokutu 3000 € za porušenie povinnosti, ktorá mu vyplýva z § 4 písm. g) zákona č. 314/2001 Z.z.,
ktorého sa žalobca dopustil tým, že neumožnil vstup orgánu štátneho požiarneho dozoru za účelom
vykonania kontroly plnenia povinnosti na úseku ochrany pred požiarmi výkon štátneho požiarneho
dozoru na riadne oznámenú následnú protipožiarnu kontrolu v organizačnej zložke Hotel Avion, Ivanská
cesta 15, Bratislava. Žalobca proti prvostupňovému rozhodnutiu podal odvolanie, o ktorom rozhodol
žalovaný rozhodnutím Č.p.: KRHZ-BA-OPP-52/2012-003 zo dňa 30.1.2012, ktorým bolo odvolanie
žalobcu zamietnuté a rozhodnutie Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranné zboru v Bratislave
č.p.: ORHZ-BA1-3774/2011-001 zo dňa 12.12.2011 potvrdené.

Podľa názoru krajského súdu žalovaný správny orgán skutkový stav pre posúdenie veci nezistil
dostatočne, keď neodstránil rozpor medzi tvrdením žalobcu, že „pani P. kontrolórom nemohla zabrániť
vstúpiť do objektu hotela Avion, nakoľko sa títo v objekte už nachádzali, a preto správneho deliktu
sa ani nedopustil“ a tvrdením príslušníkov okresného riaditeľstva, ktorí spísali aj úradný záznam a
podľa ktorého ,,pani Vlkolenská im mala zabrániť vstúpiť do objektu hotela“. Konštatoval, že žalovaný
správny orgán sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žiadnym spôsobom s vyššie uvedenou
námietkou žalobcu nevysporiadal a napriek protichodnému tvrdeniu žalobcu, žalovaný odvolaním
napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdil s tým, že žalobca svojim konaním naplnil skutkovú
podstatu správneho deliktu podľa § 59 ods. 1 písm. p) zák. č. 314/2001 Z.z. tým, že neposkytol
potrebnú súčinnosť príslušníkom okresného riaditeľstva a neumožnil tak vykonanie štátneho požiarneho
dozoru napriek tomu, že oznámenie o výkone kontroly mu bolo doručené, poukazom na to, že výrok
napadnutého rozhodnutia je záväzný. Krajský súd dospel k záveru, že ak bol žalovaný názoru, že
žalobca sa dopustil porušenia ust. § 59 ods. 1 písm. p) zák. č. 314/2001 Z.z. tým, že neposkytol potrebnú
súčinnosť príslušníkom okresného riaditeľstva, mal napadnuté prvostupňové rozhodnutie zmeniť a nie
potvrdiť.

Krajský súd poukazom na to, že rozhodnutie správneho orgánu musí mať zákonom ustanovenú formu,
ktorú predstavujú obsahové a formálne náležitosti, uviedol, že odôvodnenie je povinnou náležitosťou
každého rozhodnutia, jedinou výnimkou upustenia od odôvodnenia je, ak sa účastníkom v celom
rozsahu vyhovelo a zmyslom a účelom odôvodnenia je zhrnúť a zhodnotiť všetky skutočnosti, ktoré
sú podkladom pre výrok rozhodnutia, a preto v ňom správny orgán musí uviesť nielen hodnotenie
dôkazov, ktoré vykonal, ale aj reagovať na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, i keď
ich pri svojom rozhodovaní nebral do úvahy, teda odôvodnenie má poskytnúť skutkovú a právnu oporu
výroku rozhodnutia a má predovšetkým presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu
a o zákonnosti jeho rozhodnutia, ktorým postupom sa napĺňa jedno zo základných pravidiel konania
- posilňovať dôveru občanov v správnosť rozhodovania. Podľa názoru krajského súdu napadnuté
rozhodnutie nespĺňa zákonné požiadavky na riadne odôvodnenie rozhodnutia, keď z odôvodnenia
nie je zrejmé, akými úvahami sa správny orgán pri rozhodovaní spravoval a na základe ktorých
dospel k svojmu právnemu posúdeniu veci, v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa žalovaný vôbec
nevysporiadal s námietkou žalobcu uvedenou v odvolaní, že „pani P. kontrolórom nemohla zabrániť
vstúpiť do objektu hotela Avion, nakoľko sa títo v objekte už nachádzali, a preto správneho deliktu sa
ani nedopustil, poukazom na to, že na túto námietku žalobcu žalovaný správny orgán v odôvodnení
rozhodnutia reagoval tak, že uviedol, že žalobca neposkytol potrebnú súčinnosť príslušníkom okresného
riaditeľstva a neumožnil tak vykonanie štátneho požiarneho dozoru napriek tomu, že oznámenie o
výkone kontroly mu bolo doručené.



O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods.1 O.s.p. tak, že v konaní úspešnému žalobcovi
priznal náhradu trov konania, ktoré pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku 66 € a z trov právneho
zastúpenia.

Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Žiadal, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Žalovaný v dôvodoch odvolania namietal, že krajský súd neúplné zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností v zmysle § 205 ods. 2
písm. c) Občianskeho súdneho poriadku. Zotrval na skutkových zisteniach uvedených v odôvodnení
preskúmavaného rozhodnutia.

Žalovaný ďalej vytýkal krajskému súdu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia v zmysle § 205 ods.2, písm. f/ Os.p.. Poukazom na právnu úpravu § 59 ods.1, písm. p/
zákona č. 314/2001 Z.z. uviedol, že vo výroku prvostupňového rozhodnutia okresné riaditeľstvo uviedlo,
že ukladá právnickej osobe IMOBA FIN, a.s. podľa § 59 ods. 1 písm. p) zákona č. 314/2001 Z. z. o
ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov pokutu za porušenie povinnosti, ktorá jej vyplýva z
§ 4 písm. g) citovaného zákona, ktorého sa právnická osoba dopustila tým, že neumožnila vstup orgánu
štátneho požiarneho dozoru na riadne oznámenú následnú protipožiarnu kontrolu. Odvolací orgán po
preskúmaní spisového materiálu ako aj po prešetrení námietok žalobcu na mieste, dospel k názoru, že
námietky uvedené v odvolaní kontrolovaného subjektu sú neopodstatnené, čo uviedol aj v odôvodnení
druhostupňového rozhodnutia, a preto prvostupňové odvolanie potvrdil. V odôvodnení druhostupňového
rozhodnutia uviedol, že kontrolovaný subjektu naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu uvedenú v
§ 59 ods. 1 písm. p) zákona č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov,
teda rovnakú skutkovú podstatu správneho deliktu uvedeného aj v prvostupňovom rozhodnutí. Vyslovil
názor, že krajský súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, keď konštatoval, že žalovaný mal
napadnuté prvostupňové rozhodnutie zmeniť a nie potvrdiť, keďže k tomu žalovaný nemal žiadny právny
ani vecný dôvod.

Žalobca navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil. Nesúhlasil s dôvodmi
žalovaného uvedenými v jeho odvolaní. Trval na skutkových a právnych dôvodoch uvedených v žalobe
podmieňujúcich nezákonnosť rozhodnutia žalovaného.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.
s použitím § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2
O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na
internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.
v spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou O.s.p. a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného je dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého
stupňa zrušil rozhodnutie žalovaného č. Č.p.: KRHZ-BA-OPP-52/2012-003 zo dňa 30. januára 2012
v spojením s rozhodnutím Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Bratislave č.p.:
ORHZ-BA1-3774/201I-001 zo dňa 12.12.2011 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím č. Č.p.: KRHZ-BA-OPP-52/2012-003 zo dňa 30. januára 2012
odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa - Okresného
riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Bratislave č.p.: ORHZ-BA1-3774/2011-001 zo dňa
12.12.2011.

Prvostupňový správny orgán - Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Bratislave
rozhodnutím č.p.: ORHZ-BA1-3774/201I-001 zo dňa 12.12.2011 podľa § 59 ods.1, písm. p/ zákona č.



314/2001 Z.z. uložil žalobcovi pokutu vo výške 3.000 eur za porušenie povinnosti, ktorá mu vyplýva z
§ 4 písm. g) zákona č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov, ktorého
sa právnická osoba dopustila tým, že neumožnila vstup orgánu štátneho požiarneho dozoru za účelom
vykonania kontroly plnenia povinností na úseku ochrany pred požiarmi výkon štátneho požiarneho
dozoru na riadne oznámenú následnú protipožiarnu kontrolu v nižšej organizačnej zložke Hotel Avion,
Ivánska cesta 15, 821 04 Bratislava, oznámenie č. p. ORHZ-BA1-3542/2011, poverenie č. p. ORHZ-
BAl-3542/2011-001. Oznámenie o vykonaní kontroly bolo doručené poštou právnickej osobe IMOBA
FIN, a. s., Lichnerova 92, 903 01 Senec dňa 02. 11. 2011 a faxom do Hotela Avion, Ivánska cesta 15,
821 04 Bratislava dňa 26. 10. 2011, o čom svedčia doklady uložené v spise (návratka o doručení a
potvrdenie o zaslaní faxom). Kontrolu sa snažil orgán štátneho požiarneho dozoru vykonať v súlade s
oznámením dňa 08. 11. 2011. Po príchode do objektu právnickej osoby Hotela Avion, Ivánska cesta 15,
821 04 Bratislava prevádzkarka hotela p. O. zabránila príslušníkom npor. N. a G. vstúpiť do objektu a
vykonať následnú protipožiarnu kontrolu s oznámením, že jej to holo prikázané od jej nadriadených.

Odvolací súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu
správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (§§ 247 a nasl. O.s.p.)
je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov
pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či
rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom
predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi
ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená
zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia.

V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané
v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym
orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).

Podľa § 250i ods.2 O.s.p. ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej
právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods.
1) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým
stavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu,
opätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti
druhej hlavy.

Pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne
uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených
zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.(§ 245 ods.2 O.s.p.).

Účelom zákona č. 314/2001 Z.z. je upraviť podmienky na ochranu života a zdravia fyzických osôb,
majetku a životného prostredia pred požiarmi a ustanovuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí
na úseku ochrany pred požiarmi a hasičských jednotiek pri vykonávaní záchranných prác pri požiaroch,
živelných pohromách a iných mimoriadnych udalostiach. (§ 1 ods.1).

Podľa § 4 písm. g/ zákona č. 314/2001 Z.z. právnická osoba a fyzická osoba- podnikateľ na
účely predchádzania vzniku požiarov je povinná, ak tento zákon neustanovuje inak, umožniť orgánu
vykonávajúcemu štátny požiarny dozor a obci vstup do objektov a priestorov na účely vykonania kontroly
plnenia povinností na úseku ochrany pred požiarmi, poskytovať mu požadované doklady, dokumentáciu
ochrany pred požiarmi a súvisiace podklady a informácie.

Podľa § 59 ods.1, písm. p/, ods.6 zákona č. 314/2001 Z.z. okresné riaditeľstvo môže uložiť pokutu do
8298 eur právnickej osobe a fyzickej osobe - podnikateľovi, ktorá poruší povinnosť ustanovenú v tomto
zákone tým, že neumožní alebo sťaží výkon štátneho požiarneho dozoru.



Pri určovaní pokuty sa prihliada najmä na závažnosť a čas trvania protiprávneho konania a na rozsah
spôsobenej škody.

Podľa § 73 zákona č. 314/2001 Z. z. na rozhodovanie podľa § 25 ods. 1 písm. c) a d), § 44 ods. 2, §
45 ods. 1, § 46 písm. d) a § 47 tohto zákona sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.
(zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov - správny poriadok).

Podľa § 3 ods.1 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými
právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a
právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

Podľa § 32 ods.1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu odvolacích a žalobných dôvodov dospel k záveru, že
správny orgán prvého stupňa v danom prípade postupoval v intenciách citovaných právnych noriem,
vo veci v súlade so zákonom si zadovážil dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie
rozhodnutia, v konaní postupoval v súčinnosti so žalobcom a vo veci sa nedopustil ani takej vady,
ktorá by mala za následok nezákonnosť rozhodnutia, a preto vo veci rozhodol vecne a právne
správne, z ktorých dôvodov žalovaný správny orgán rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu
preskúmavaným rozhodnutím potvrdil v súlade so zákonom, z ktorých dôvodov neboli splnené zákonné
podmienky pre zrušenie rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov súdom prvého stupňa.

V správnom konaní správny orgán konajúci podľa ustanovení zákona o ochrane pred požiarmi postupuje
podľa ustanovení správneho poriadku, a vzhľadom na nedostatok špeciálnej úpravy pri administratívnom
trestaní pri posudzovaní správneho deliktu a rozhodovaní o ňom ako aj pri ukladaní sankcie je povinný
postupovať „analogiae legis“ podľa ustanovení obsahujúci trestnoprávnu úpravu (Trestný zákonník,
Trestný poriadok). Uvedený právny záver vyplýva aj zo znenia čl. 6 ods.1 Dohovoru o ľudských právach
a základných slobodách (publikovaný pod č. 209/1992 Zb.), keď Dohovor v článku 6 ods. 1 veta prvá
uvádza „akékoľvek trestné obvinenie“, z ktorej právnej úpravy podľa názoru súdu vyplýva nevyhnutnosť
poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v trestnom zákone a trestnom poriadku nielen obvinenému
z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívna zodpovednosť, na ktorý
vo svojej judikatúre poukázal aj najvyšší súd.

Z ustálenej judikatúry najvyššieho súdu taktiež vyplýva, že z uvedených hľadísk je potrebné vychádzať
aj pri posúdení vymedzenia skutku, za ktorý správny orgán účastníka konania sankcionuje a jeho miesta
v rozhodnutí tak, že vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí
spočívať v špecifikácii deliktu, za aké konanie je subjekt postihnutý.

Náležitosti rozhodnutia zákonodarca ustanovuje v § 47 správneho poriadku a právnu úpravu náležitostí
výroku rozhodnutia v odseku 2 uvedenej právnej normy. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva
v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania. Riadne
formulovaný výrok a v prípade ukladania sankcie za porušenie právnej povinnosti je v prvom rade
konkrétny popis skutku ako nezastupiteľná časť rozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť
bola porušená a aké opatrenia či sankcie boli uložené a len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok možno
považovať za zrozumiteľné a môže byť vynútiteľné exekúciou.



Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že výrok rozhodnutia o správnom delikte musí obsahovať popis
skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, poprípade i uvedenie iných skutočností. Ak
správny orgán neuvedie tieto náležitosti do výroku svojho rozhodnutia, podstatne poruší ustanovenie o
správnom konaní (§ 47 ods. 2 správneho poriadku).

Z obsahu administratívneho spisu najvyšší súd v danej veci mal preukázané, že prvostupňový správny
orgán - Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Bratislave rozhodnutím č.p.: ORHZ-
BA1-3774/2011-001 zo dňa 12.12.2011 podľa § 59 ods.1, písm. p/ zákona č. 314/2001 Z.z. uložil
žalobcovi pokutu vo výške 3.000 eur za porušenie povinnosti, ktorá jej vyplýva z § 4 písm. g) zákona
č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov, ktorého sa právnická osoba
dopustila tým, že neumožnila vstup orgánu štátneho požiarneho dozoru za účelom vykonania kontroly
plnenia povinností na úseku ochrany pred požiarmi výkon štátneho požiarneho dozoru na riadne
oznámenú následnú protipožiarnu kontrolu v nižšej organizačnej zložke Hotel Avion, Ivánska cesta
15, 821 04 Bratislava. Porušenia povinnosti sa žalobca mal dopustiť na tom skutkovom základe,
že oznámenie č. p. ORHZ-BA1-3542/2011 o vykonaní kontroly bolo žalobcovi doručené poštou na
adresu právnickej osoby IMOBA FIN, a. s., Lichnerova 92, 903 01 Senec dňa 02. 11. 2011 a faxom
do Hotela Avion, Ivánska cesta 15, 821 04 Bratislava dňa 26. 10. 2011, o čom svedčia doklady
uložené v spise (návratka o doručení a potvrdenie o zaslaní faxom). Kontrolu sa snažil orgán štátneho
požiarneho dozoru vykonať v súlade s oznámením dňa 08. 11. 2011. Výkon štátneho požiarneho
dozoru za účelom vykonania kontroly plnenia povinností na úseku ochrany pred požiarmi nebol orgánu
štátneho požiarneho dozoru zo strany žalobcu umožnený. O čom príslušníci Okresného riaditeľstva
hasičského a záchranného zboru v Bratislave spísali úradný záznam zo dňa 9.11.2011 č.p. ORHZ-
BA1-3542/2011-002.

Na základe odvolania žalobcu proti uvedenému rozhodnutiu Krajské riaditeľstvo Hasičského a
záchranného zboru v Bratislave rozhodnutím Č.p.: KRHZ-BA-OPP-52/20012-003 vo výroku rozhodnutia
odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

Žalobca v žalobe namietal, že zistenie skutkového stavu žalovaného je nedostačujúce na posúdenie
veci, keďže skutok, ktorý sa žalobcovi kladie za vinu, a ktorý by mal byť správnym deliktom, sa vôbec
nestal. Žalobca tvrdil, že sa nemohol dopustiť konania uvedeného v § 59 odsek 1 písm. p) zákona č.
314/2001 Z.z. a neumožniť alebo sťažiť výkon štátneho požiarneho dozoru, keďže o konaní tohto
dozoru nemal žiadnu vedomosť, ako aj že sa nemohol dopustiť porušenia povinnosti v § 4 písmeno g)
uvedeného zákona a neumožniť orgánu vykonávajúcemu štátny požiarny dozor a vstup do objektov a
priestorov na účely vykonania kontroly plnenia povinností na úseku ochrany pred požiarmi, poskytovať
mu požadované doklady, dokumentáciu ochrany pred požiarmi a súvisiace podklady a informácie, keďže
o plánovanom vstupe orgánu dozoru nemal vedomosť, nebol o ňom informovaný a jeho zástupca
v rozhodnom čase preukázateľne nebol na mieste vykonávania kontroly prítomný. Žalobca súčasne
namietal, že napadnutým rozhodnutím došlo zo strany žalovaného k nesprávnemu právnemu posúdeniu
veci, keďže nesprávne posúdil, že došlo ku skutku, ktorý by mal byť správnym deliktom a za ktorý
následne uložil žalobcovi sankciu.

Vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu odvolací súd považoval
za jednoznačne preukázané, že prvostupňový správny orgán náležitým spôsobom žalobcovi oznámil
( písomne aj faxom) deň a hodinu výkonu štátneho požiarneho dozoru za účelom vykonania kontroly
plnenia povinností na úseku ochrany pred požiarmi, keď z potvrdenia o doručení vyplýva, že
uvedené oznámenie bolo zástupcovi žalobcu doručené doporučenou zásielkou, ktorú zástupca žalobcu
prevzal dňa 2.11.2011 a z potvrdenia o prijatí oznámenia faxom, tento bol prijatý dňa 26.10.2011.
Vzhľadom k uvedenému tvrdenie žalobcu, že o vykonaní štátneho požiarneho dozoru nemal žiadnu
vedomosť vyznieva prinajmenšom ako účelová obrana. Pokiaľ výkon štátneho dozoru príslušníkom
prvostupňového správneho orgánu žalobca neumožnil, svojim konaním , resp. nečinnosťou, žalobca
naplnil skutkové znaky správneho deliktu zákonom predpokladané v právnej norme § 59 ods.1 písm.
p/ zákona č. 314/2001 Z.z.. Z uvedených dôvodov správne orgány oboch stupňov vec správne
právne posúdili, keď dospeli k záveru, že žalobca svojim konaním resp. nečinnosťou sa dopustil
administratívneho deliktu a uložili mu sankciu v zmysle § 59 ods.1 písm. p/ uvedeného zákona.



Nebolo možné súhlasiť s argumentáciou žalobcu, že v danej veci sa nemohol dopustiť správneho deliktu,
pretože príslušníci správneho orgánu vstúpili do priestorov Hotela Avion, a preto nebolo preukázané,
že skutok sa stal.

Zákonodarca v právnej norme § 4 písm. g/ zákona č. 314/2001 Z.z. výslovne ustanovuje povinnosť
právnickej osobe a fyzickej osobe- podnikateľovi na účely predchádzania vzniku požiarov nielen umožniť
orgánu vykonávajúcemu štátny požiarny dozor a obci vstup do objektov a priestorov na účely vykonania
kontroly plnenia povinností na úseku ochrany pred požiarmi, ale súčasne aj povinnosť poskytovať mu
požadované doklady, dokumentáciu ochrany pred požiarmi a súvisiace podklady a informácie.

Zo skutkových zistení je zrejmé, že nedošlo k výkonu štátneho dozoru v predmetnom hoteli žalobcu,
keďže žalobca neposkytol požadované doklady, dokumentáciu ochrany pred požiarmi a súvisiace
podklady a informácie. Vo svetle uvedeného odvolací súd preto považoval rozpor medzi účastníkmi
preskúmavacieho konania v tvrdení zabránenia vstupu príslušníkom správneho orgánu prvého stupňa
pracovníkom hotela žalobcu do priestorov predmetného hotela za právne bezvýznamné.

Vzhľadom k uvedenému odvolací súd dospel k záveru, že správny orgán prvého stupňa správne zistil
skutkový stav a skutkové zistenia aj správne právne vyhodnotil, keď konštatoval, že žalobca svojim
konaním resp. nečinnosťou, sa dopustil porušenia právnej povinnosti, ktorá mu vyplýva z § 4 písm. g/
zákona č. 314/2001 Z.z. za čo mu ukladá sankciu - pokutu v zmysle § 59 ods.1, písm. p/ uvedeného
zákona.

Rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa spĺňa zákonom predpísané náležitosti v zmysle § 47
správneho poriadku a to aj pokiaľ ide o výrok rozhodnutia v zmysle § 47 ods. 2, keď z identifikačných
znakov opisu skutku v danej veci jednoznačne vyplýva, že správny orgán náležite uviedol opis skutku,
ktorým malo dôjsť k porušeniu zákonnej povinnosti tak, že tento skutok nemôže byť zameniteľný s iným
skutkom a taktiež žalobcovi bolo z neho zrejmé, aký skutok a tým aké porušenie právnej povinnosti
sa mu kladie za vinu a za ktoré sa mu ukladá sankcia, ktorá skutočnosť vyplýva aj z jeho odvolania,
ako aj zo žaloby. Prvostupňové rozhodnutie treba považovať tiež za správne odôvodnené v zmysle §
47 ods.3 správneho poriadku, keď z odôvodnenia rozhodnutia jasným a určitým spôsobom vyplýva, na
akých skutkových zisteniach správny orgán prvého stupňa ustálil svoj právny záver o porušení právnej
povinnosti žalobcu poukazom na relevantnú právnu úpravu, ako aj z akých okolností vychádzal pri určení
výšky sankcie.

Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že žalovaný vo výroku rozhodnutia,
ktorý je záväzný, odvolaním napadnuté prvostupňové správne rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobcu
zamietol.

Z ustálenej judikatúry ústavného ako aj najvyššieho súdu vyplýva, že konanie pred správnym orgánom
prvého stupňa a konanie pred odvolacím správnym orgánom je treba posudzovať ako jeden celok, preto
pokiaľ aj odvolací správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia sa odchýli od skutkových a právnych
záverov vyslovených v prvostupňovom správnom rozhodnutí, táto skutočnosť nemôže mať bez ďalšieho
za následok nezákonnosť rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu.

Z uvedených dôvodov nemožno súhlasiť s argumentáciou súdu prvého stupňa, že žalovaný správny
orgán ako odvolací správny orgán mal vzhľadom na odôvodnenie jeho rozhodnutia odvolaním
napadnuté prvostupňové správne rozhodnutie zmeniť a nie potvrdiť.

Taktiež odvolací súd nesúhlasí s tvrdením súdu prvého stupňa, že žalovaný sa v dostatočnom
rozsahu nevyporiadal s odvolacími námietkami žalobcu, keď z obsahu odôvodnenia rozhodnutia vyplýva
stručným, ale určitým a zrozumiteľným spôsobom, z akých dôvodov žalovaný odvolacie námietky
žalobcu považoval za nedôvodné. Pokiaľ aj v odôvodnení rozhodnutia žalovaný podrobne neuvádza,



akými úvahami sa pri rozhodovaní spravoval a na základe ktorých dospel k svojmu právnemu posúdeniu
veci a v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa vôbec nevysporiadal s námietkou žalobcu uvedenou
v odvolaní, že „pani P. kontrolórom nemohla zabrániť vstúpiť do objektu hotela Avion, nakoľko sa títo
v objekte už nachádzali, a preto správneho deliktu sa ani nedopustil, nemožno uvedené pochybenie
považovať za takú procesnú vadu, ktorá by mala za následok nezákonnosť rozhodnutia.

V danej súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti, že Ústavný súd Slovenskej republiky ako aj Najvyšší
súd Slovenskej republiky vo svojej konštantnej judikatúre stanovil, že nie je možné zrušiť rozhodnutie
žalovaného správneho orgánu a vec vrátiť na ďalšie konanie, aby sa zopakovalo konanie, v ktorom
sa odstránenia pochybenia správneho orgánu, pokiaľ nové rozhodnutie nemôže privodiť odvolateľovi
priaznivejší výsledok v konaní. Vchádzajúc zo zásady hospodárnosti a materiálnej spravodlivosti
preskúmavajúceho konania v danom prípade novým konaním a rozhodnutím by sa nemohol privodiť
žalobcovi priaznivejší výsledok.

Vzhľadom k vyššie uvedenému odvolací súd považoval námietky žalovaného uvedené v jeho
odvolaní proti rozsudku krajského súdu za dôvodne. Senát odvolacieho súdu po preskúmaní žalobou
napadnutých rozhodnutí v rozsahu žalobných dôvodov dospel k záveru, že v preskúmavanej veci bolo
vykonané dokazovanie v dostatočnom rozsahu, bol náležite zistený skutkový stav veci, v konaní správne
orgány oboch stupňov postupovali v súčinnosti so žalobcom ako účastníkom konania, skutkové zistenia
vyhodnotili v súlade so zákonom a v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí svoje skutkové zistenia
a právne závery zdôvodnili v dostatočnom rozsahu. Z uvedených dôvodov žalobné námietky žalobcu
nebolo možné považovať za relevantné k vyhoveniu jeho žalobného návrhu.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods.3 veta druhá
O.s.p. v spojení s § 246c ods.1 a s § 220 Os.p. zmenil tak, že žalobu zamietol v zmysle § 250j ods.1
O.s.p..

O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 224
ods. 1 a s § 250k ods.1. Žalobcovi nepriznal náhradu trov konania pre jeho neúspech v tomto konaní.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.
mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 1S/100/2012

    zmenené

Podobné rozhodnutiaZhoda citovaných ustanovení