Text rozhodnutia
Súd: Najvyšší súd Spisová značka: 7Sžo/13/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1009200830 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Reisenauerová ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:1009200830.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky, v právnej veci žalobcu: Rozhlas a televízia Slovenska, so sídlom v Bratislave, Mýtna č. 1, IČO: 47 231 480, zastúpený doc. JUDr. Radoslavom Procházkom, advokát a konateľom advokátskej kancelárie Procházka & partner spol. s r.o., so sídlom v Bratislave, Búdková č. 4, proti žalovanému: Rada pre vysielanie a retransmisiu, so sídlom v Bratislave, Dobrovičova č. 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo 7. apríla 2009, č. RO/1/2009, vydaného v správnom konaní vedenom pod č. 255-PgO/O-4990/2008, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 10. mája 2013 č. k. 4S/106/2009-48, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 10. mája 2013, č. k. 4S/106/2009-48 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : I. Krajský súd napadnutým rozsudkom z 10. mája 2013, č. k. 4S/106/2009-48, podľa § 250j ods. 2 písm. e) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP") zrušil rozhodnutie Rady pre vysielanie a retransmisiu zo 7. apríla 2009 č. RO/1/2009 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Uvedeným rozhodnutím žalovaný ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 až 3 a § 5 ods. 1 písm. g) zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 308/2000 Z.z.") postupom podľa ustanovenia § 71 cit. zákona rozhodol, že účastník správneho konania č. 255-PgO/O-4990/2008 Slovenský rozhlas, vysielateľ na základe zákona porušil povinnosť ustanovenú v § 16 písm. b/ cit. zákona tým, že dňa 5. júna 2008 o cca 12:30 hod. odvysielal program Z prvej ruky, v ktorom došlo k nezabezpečeniu objektívnosti a nestrannosti, za čo mu uložil podľa § 64 ods. 1 písm. b/ a § 65 cit. zákona sankciu - odvysielanie oznamu o porušení zákona. Účastník konania bol povinný odvysielať oznam o porušení § 16 písm. b) zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii, a to pred tromi po sebe nasledujúcimi odvysielaniami programu Z prvej ruky, pričom prvýkrát pri najbližšom odvysielaní programu Z prvej ruky odo dňa doručenia rozhodnutia č. RO/1/2009. Nižšie uvedený text oznamu bol účastník konania povinný odvysielať v čítanej podobe bez sprievodnej hudby alebo doplňujúceho komentára s tým, že účastník konania bezodkladne oznámi termín odvysielania oznamu Rade. Text oznamu: „Slovenský rozhlas dňa 5. júna 2008 odvysielal reláciu Z prvej ruky, v ktorej nezabezpečil vyváženosť a nestrannosť. Z tohto dôvodu mu Rada pre vysielanie a retransmisiu uložila sankciu odvysielať oznam o porušení zákona." Súčasne krajský súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania za právne zastúpenie v sume 143,85 € a za súdny poplatok v sume 66,00 € k rukám právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V dôvodoch rozsudku krajský súd poukázal na to, že výrok rozhodnutia o správnom delikte musí obsahovať popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, poprípade i uvedenie iných skutočností. Ak správny orgán neuvedie tieto náležitosti do výroku rozhodnutia, podstatne poruší ustanovenie o správnom konaní (§ 47 ods. 2 správneho poriadku). Konštatoval, že po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj postupu, ktorý mu predchádzal mal v danej veci preukázané, že výrok napadnutého rozhodnutia neobsahuje opis skutku, ktorým malo prísť k porušeniu právnej povinnosti vysielateľa. Samotné rozhodnutie vymedzuje skutok, ktorým malo prísť k porušeniu povinnosti upravenej v § 16 písm. b) zákona č. 308/2000 Z.z. tým, že dňa 5. júna 2008 cca o 12:30 hod. odvysielal program Z prvej ruky, v ktorom došlo k nezabezpečeniu objektívnosti a nestrannosti, za čo mu ukladá podľa § 64 ods. 1 písm. b) a § 65 zákona č. 308/2000 Z.z. sankciu - odvysielanie oznamu o porušení zákona. Skutok, ktorým došlo k nezabezpečeniu objektívnosti a nestrannosti vo výroku preskúmavaného rozhodnutia absentuje. Takto vymedzený skutok je nedostatočný, keďže výrok rozhodnutia správneho orgánu musí predovšetkým obsahovať podrobný popis skutku, v rozsahu miesto, čas a spôsob spáchania deliktu spolu s uvedením takých skutočností, aby popísaný skutok nebol zameniteľný s iným. Z uvedeného je možné vyvodiť záver, že v napadnutom rozhodnutí žalovaného absentuje skutková veta. Vo vymedzení skutku obsiahnutom vo výroku preskúmavaného rozhodnutia je uvedené, že vysielateľ odvysielal program Z prvej ruky, v ktorom došlo k nezabezpečeniu objektívnosti a nestrannosti. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že v programe Z prvej ruky, v ktorom hlavnou témou bolo zdravotníctvo a ktorého boli pozvaní K.. E. - poslanec Národnej rady SR za SDKÚ-DS, A.. Q. - poslanec Národnej rady SR za ĽS-HZDS a X.. X. v tom čase novovymenovaný minister zdravotníctva Slovenskej republiky; X.. X. pozvanie do programu neprijal a s A.. Q. sa nepodarilo žalobcovi po celý čas spojiť; celý program mal charakter telefonického rozhovoru moderátora a jedného hosťa programu K.. E., pričom väčšina vyjadrení K.. E. smerovala voči opatreniam uskutočnenými koaličným ministrom zdravotníctva, resp. koalíciou ako takou a mali kritický charakter, čo konštatoval aj moderátor programu, ktorý tiež v dvoch prípadoch upozornil hosťa programu na nevhodnosť vyjadrení osobného charakteru. Žalovaný uviedol, že bola zaznamená snaha moderátora o vytvorenie názorovej oponentúry, na čo K.. E. následne reagoval a dospel k záveru, že následné vyjadrenia K.. E. boli v zrejmom kvalitatívnom a kvantitatívnom nepomere voči snahám moderátora o reakciu a je zrejmé, že samotné vymenovanie niektorých faktov moderátorom programu, ktoré následne hosť programu interpretuje zo svojho pohľadu, nie je možné považovať za vytvorenie názorovej oponentúry v takej miere, ktorá zabezpečí vyváženosť a nestrannosť informácii v predmetnom programe. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva ďalej právny názor žalovaného, že v programe Z prvej ruky moderátor nevytvoril názorovú oponentúru v dostatočnej miere a z tohto dôvodu recipient v konečnom dôsledku nedostal vyvážené informácie, pričom je zodpovednosťou žalobcu aj v prípade náhlych nepredvídateľných okolností sa vysporiadať s takýmto stavom takým spôsobom, aby recipientovi poskytol v konečnom dôsledku objektívne a nestranné informácie. Vyjadrenia moderátora predmetného programu netvorili, vzhľadom na ich obsah a charakter vyjadrení K.. E. názorovú oponentúru v dostatočnej miere a žalovaný skonštatoval, že žalobca nezabezpečil objektívnosť a nestrannosť predmetného programu, čím porušil povinnosť v § 16 písm. b) zákona č. 308/2000 Z.z.. Podľa právneho názoru súdu prvého stupňa tieto skutočnosti žalovaný nepremietol do výrokovej časti svojho rozhodnutia, čo súd vyhodnotil tak, že takéto pochybenie má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného pre jeho nezrozumiteľnosť, čo zakladá dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia. Súd tiež konštatoval, že vyššie uvedený nedostatok vo výroku napadnutého rozhodnutia predstavuje takú vadu, ktorá má vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Na základe uvedených skutočností zrušil rozhodnutie žalovaného podľa § 250j ods. 2 písm. e) OSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd s prihliadnutím na § 250k ods. 1 OSP o náhrade trov konania rozhodol tak, že neúspešnému žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 66 € a z trov právneho zastúpenia v sume 143,85 €. II. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu v zákonnej lehote podal žalovaný odvolanie. Namietal, že krajský súd nesprávne právne posúdil vec (§ 205 ods. 2 písm. f/ OSP) a pre nedostatok dôvodov je napadnutý rozsudok nepreskúmateľný, v dôsledku čoho bola žalovanému odňatá možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ OSP, v spojení s § 221 ods. 1 písm. a/ OSP) . V dôvodoch odvolania žalovaný poukázal na znenie § 16 písm. b) zákona č. 308/2000 Z. z. v znení platnom a účinnom v čase spáchania správneho deliktu sankcionovaného preskúmavaným rozhodnutím, podľa ktorého „Vysielateľ je povinný zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajských programov a politicko publicistických programov: názory a hodnotiace komentáre musia byť oddelené od informácií spravodajského charakteru." Podľa názoru žalovaného z takto vymedzeného správneho deliktu je zrejmé, že naplnením jeho skutkovej podstaty nebude odvysielanie konkrétnych informácií, výrokov, alebo častí programu, alebo nejaká iná konkrétna vada, ktorá zakladá rozpor s princípmi objektívnosti a nestrannosti. Skutkom, ktorým dôjde k porušeniu § 16 písm. b/ zákona č. 308/2000 Z. z. je až odvysielanie programu ako celku. Tento záver vyplýva tak z predmetného ustanovenia, ako aj z logiky veci. Neobjektivitu a nestrannosť programu totiž nemožno hodnotiť izolovane na základe jednotlivých výrokov (resp. častí programu), ale v kontexte celého programu, spôsobu jeho spracovania, a preto až odvysielanie programu ako celku môže naplniť skutkovú podstatu správneho deliktu podľa citovaného ustanovenia. Žalovaný ďalej namietal, že nie je povinnosťou správneho orgánu uviesť vo výroku rozhodnutia dôvody, pre ktoré dospel k záveru, že došlo k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu. Dôvody, ktoré vedú správny orgán k prijatiu vo výroku uvedeného záveru, (t.j. že program nebol objektívny a nestranný) majú byť uvedené v časti rozhodnutia na to určenej - v odôvodnení, ktorý podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku poskytuje správnemu orgánu priestor vysporiadať sa so skutkovými okolnosťami a s právnym posúdením veci. Výrok rozhodnutia musí byť formulovaný presne, určito, stručne a musí úplne vyjadrovať vyriešenie veci, ktorá je predmetom správneho konania. Vzhľadom na účel a funkciu, ktorú plní výrok a odôvodnenie rozhodnutia, je prakticky nemožné venovať sa vo výroku rozhodnutia konkrétnym čiastkovým konaniam, ktoré samé o sebe nemusia zakladať rozpor so zákonom, ale práve v kontexte celého programu, jeho obsahu a v danom prípade spôsobu vedenia diskusie moderátorom zakladajú rozpor so zákonom. Správna úvaha, v ktorej sa správny orgán týmito skutočnosťami zaoberá musí byť dôsledná, vychádzať zo skutkových okolností a je teda zrejmé, že priestor na takéto tézy správneho orgánu je poskytnutý v odôvodnení rozhodnutia. Žalovaný ďalej uviedol, že vo výroku zrušeného rozhodnutia sú uvedené všetky zákonom požadované náležitosti tak, že postihovaný skutok nemôže byť zameniteľný s iným. Odôvodnenie rozhodnutia následne podrobne, uvedením téz a aplikáciou právnych noriem, ktoré žalovaná použila rozvádza, v čom spočívala neobjektívnosť a nestrannosť predmetného programu. Uvedenie týchto téz vo výroku by podľa názoru žalovaného spôsobovalo jeho neprehľadnosť, výrok by bol rozsiahly a následné odôvodnenie rozhodnutia by neplnilo svoj zákonom stanovený účel. Z výroku preskúmavaného rozhodnutia podľa názoru žalovaného je zrejmé, akým spôsobom došlo k porušeniu zákona, je zrejmý čas spáchania správneho deliktu, spôsob jeho spáchania ako aj správny delikt - nezabezpečenie objektívnosti a nestrannosti, teda porušenie ustanovenia § 16 písm. b) zákona č. 308/2000 Z. z.. III. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril tak, že navrhoval, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil a odvolanie žalovaného zamietol. V dôvodoch vyjadrenia uviedol, že rozhodnutie prvostupňového súdu je v súlade so zákonnými ustanoveniami. Nesúhlasil s dôvodmi žalovaného uvedenými v jeho odvolaní. Ďalej uviedol, že v spravodajskej relácii v televízii je príspevok pripravovaný dopredu, kým program Z prvej ruky je diskusná relácia vysielaná naživo, a sú do nej prizývaní hostia, ktorí sa slobodne vyjadrujú k daným témam. Z toho vyplýva, že miera objektívnosti a vyváženosti názorov môže byť mierne odlišná v týchto dvoch typoch programov. Mal za to, že žalovaný nezrozumiteľne zadefinoval spôsob spáchania deliktu, keď neuviedol skutočnosti, ktoré by popísaný skutok jasne vymedzili. V diskusnej relácii túto objektívnosť a názorovú pluralitu zabezpečuje moderátor relácie a nie na všetky situácie môže reagovať tak, aby vyjadril oponentský názor, keďže on nezastupuje a ani nereprezentuje ani jednu zo strán pozvaných do relácie, ale iba danú reláciu moderuje. V prípade spravodajského príspevku, redaktor, ktorý pripravuje príspevok má priestor na to, aby bol príspevok vyvážený čo sa týka názorov a objektívnosti z pohľadu témy. IV. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p., v spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou O.s.p. a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného treba priznať úspech. Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého stupňa žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 205j ods.2 písm. e) O.s.p.. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný podľa ust. § 64 ods. 1 písm. b) a § 65 zákona č. 308/2000 Z.z. uložil žalobcovi sankciu - odvysielanie oznamu o porušení zákona za porušenie povinnosti ustanovenej v ust. § 16 písm. b) zákona č. 308/2000 Z.z. tým, že dňa 5.6.2008 o cca 12:30 hod odvysielal program Z prvej ruky, v ktorom došlo k nezabezpečeniu objektívnosti a nestrannosti. V. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a konanie mu prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 247 ods.1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods.1 O.s.p.). Ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy (§ 250i ods.2 O.s.p.). Pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods.3 O.s.p.). Podľa § 246c ods.1 O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa § 221 ods.1 písm. f), O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku krajského súdu a konania predchádzajúceho jeho vydaniu dospel k záveru, že súd prvého stupňa náležite nepostupoval v intenciách citovaných právnych noriem. Najvyšší súd Slovenskej republiky z predloženého spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis zistil, že žalovaný správny orgán žalobou napadnutým rozhodnutím žalobcovi uložil sankciu za porušenie právnej povinnosti postupom podľa zákona o vysielaní a retransmisii. Žalobca podal na krajský súd žalobu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, žiadajúc sa, aby súd žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Z obsahu žaloby je zrejmé, že žalobca, namietal, že k ukráteniu na jeho právach došlo zo strany žalovaného správneho orgánu porušením ustanovení zákona o vysielaní a retransmisii a správneho poriadku. Žalobca svoje námietky špecifikoval nasledovne: 1/ nesprávne právne posúdenie. Žalobca vyslovil názor, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru, že žalobca nezabezpečil dostatočnú objektívnosť a nestrannosť dotknutého programu. Tvrdil, že názorová protiváha, ktorú poslucháčom namiesto pozvaných hostí sprostredkoval moderátor, bola so zreteľom na dané okolnosti, keď došlo k zmene dramaturgie relácie priamo počas živého vysielania z dôvodov mimo dispozície žalobcu, dostatočná a žalobca týmto postupom neporušil ustanovenie § 16 písm. b) zákona č. 308/2000 Z. z.. Podľa názoru žalobcu zásadným nedostatkom napadnutého rozhodnutia je nesúlad medzi skutkovými zisteniami a právnymi závermi, ktoré z nich žalovaný vyvodil, a preto je daný dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. pre nesprávne právne posúdenie veci. 2/ nedostatok dôvodov napadnutého rozhodnutia. Žalobca uviedol, že Rada v skoršom rozhodnutí ustanovila isté pravidlá pre daný typ programu a porušenie týchto pravidiel žalobcom prezentuje ako dôvod pre uloženie konkrétnej sankcií v neskoršom rozhodnutí, ktorým sama tieto pravidlá mení. Mal za to, že dôvody, ktoré Rada uviedla ako právny základ pre uloženie predmetnej sankcie, preto činia jej rozhodnutie v danej časti nepreskúmateľným. 3/ neprimerane uložená sankcia. Žalobca vyslovil názor, že ak by sa aj dopustil porušenia ustanovenia § 16 písm. b) zákona č. 308/2000 Z. z., Rada mu uložila sankciu, ktorá bola neprimeraná, pretože v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky pre jej uloženie. Vzhľadom na tieto okolnosti žalobca mal za to, že uložená sankcia je neprimeraná a rozhodnutie je v časti týkajúcej sa odôvodnenia uloženej sankcie (s. 11, prvý odsek) nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a ich nezrozumiteľnosť, čo zakladá bezprostredný dôvod nezákonnosti v zmysle ustanovenia § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p.. Posudzujúc obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku, odvolací súd dospel k záveru, že krajský súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku námietkami vznesenými žalobcom v jeho žalobe, nezaoberal, keď nijak nereagoval na skutkovú a právnu argumentáciu žalobcu. Krajský súd napadnuté rozhodnutie žalovaného preskúmal a následne zrušil z dôvodu, že rozhodnutie žalovaného vykazuje také vady výroku rozhodnutia majúce za následok nezákonnosť rozhodnutia Rady, pričom na túto vadu rozhodnutia prihliadol ex offo. Najvyšší súd pritom vo svojej rozhodovacej činnosti už vyslovil, že súd na vadu výroku rozhodnutia orgánu verejnej správy prihliada na základe námietky žalobcu vznesenej v žalobe. Pokiaľ teda v posudzovanej veci krajský súd nepreskúmal komplexne námietky žalobcu, podľa názoru odvolacieho súdu postupoval nedôsledne, čím postihol napadnutý rozsudok znakom nepreskúmateľnosti odvolacím súdom, pričom uvedeným postupom bolo porušené právo účastníka na spravodlivý a riadny súdny proces, ako aj zásada spravodlivého procesu podľa čl. 46 ods.1 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd. Ústavný súd SR už vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“ (IV. ÚS 115/03). V správnom súdnictve je súd viazaný žalobou vymedzeným rozsahom a dôvodmi preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, čomu zodpovedá povinnosť súdu rozhodnúť o všetkých zásadných bodoch žaloby a v odôvodnení sa s nimi aj náležite vysporiadať. Senát odvolacieho súdu dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (§§ 247 a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Povinnosťou súdu je rozsudok odôvodniť v súlade s § 246c ods.1 O.s.p., v spojení s § 157 ods.2, tak, aby jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom bolo zrejmé, z akých podkladov súd pri svojom rozhodovaní vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôvodov, stručne, jasne a výstižne vysvetlil, akými úvahami sa riadil pri hodnotení skutkových a právnych okolností namietaných v žalobe a zodpovedal na najdôležitejšie namietané otázky, resp. hmotnoprávne alebo procesné pochybenia správneho orgánu, ktoré žalobca namietal v žalobe. Problematike týkajúcej sa povinnosti súdu náležite zdôvodniť svoje rozhodnutie venoval značnú pozornosť vo svojej judikatúre aj Ústavný súd Slovenskej republiky - napr. v náleze č. sp. zn. III. ÚS 36/2010 ústavný súd konštatoval, že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu; jedným z týchto princípov, predstavujúcim súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní, je aj povinnosť súdov svoje rozhodnutia odôvodniť (§ 157 Občianskeho súdneho poriadku), spôsobom zakotveným v ustanovení § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Z odôvodnenia totiž musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Porušením práva na spravodlivý proces môže byť aj situácia, kedy v hodnotení skutkových zistení absentuje určitá časť skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, ale súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posudzovaných skutočností nezhodnotil. Ústavný súd Slovenskej republiky aj vo svojej predchádzajúcej judikatúre zdôraznil, že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa má uskutočňovať v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu, ako vyplývajú z čl. 46 a nasl. ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Jedným z týchto princípov predstavujúcich súčasť práva na riadny proces (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru) a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležite odôvodniť [§ 132 a § 157 ods. 1 O.s.p., m. m. I. ÚS 243/07], pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O.s.p.) teda musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Ústavný súd vo svojej judikatúre tiež zdôraznil, že súd by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia, dbať aj na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, ako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 114/08). Súd musí súčasne vychádzať z toho, že je povinný poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 O.s.p.), na ktorú skutočnosť poukazuje Ústavný súd Slovenskej republike v rozhodnutiach (napr. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09). Uvedenou problematikou sa už viackrát zaoberal aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj ESĽP ) - napr. v rozhodnutí Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, séria A, č. 254-B, s. 49, § 30 konštatoval, že z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie. Rovnako ESĽP pripomína, že rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz c. Španielsku z 21. januára 1999). Judikatúra ESĽP a ani Ústavného súdu SR pritom nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Vzhľadom k uvedenému sa odvolaciemu súdu javí odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa v danej veci, ako jednostranné a formalistické, a teda ako zjavne nezdôvodnené a tým aj nesúladné s právami podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Súd prvého stupňa náležite nepostupoval v intenciách ustálenej judikatúry ústavného súdu, keď z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia jasným a zrozumiteľným spôsobom nevyplýva, v akom rozsahu súd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a postup mu predchádzajúci, keďže v odôvodnení rozhodnutia krajský súd síce cituje právnu úpravu vzťahujúcu sa meritu veci - uloženie sankcie podľa zákona č. 308/2000 Z.z., avšak v odôvodnení rozsudku jasným a zrozumiteľným spôsobom sa nevysporiadal so všetkými zásadnými námietkami žalobcu vznesenými v žalobe vo vzťahu k argumentácii namietanej žalobcom, dôsledkom čoho tento nezákonný postup má za následok nepreskúmateľnosť napadnutého súdneho rozhodnutia. Za stavu, že sa súd prvého stupňa nevysporiadal dôsledne so žalobnými námietkami, odvolací súd nemohol reagovať ani na odvolacie dôvody odvolateľa. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, odvolaciemu súdu neostávalo nič iné ako skonštatovať, že odôvodnenie napadnutého prvostupňového rozsudku je za účelom posúdenia opodstatnenosti odvolacích dôvodov nepreskúmateľné. Vychádzajúc z uvedeného pokiaľ by odvolací súd v danej veci rozhodol vo veci samej zaoberajúc sa s námietkami žalobcu, ktorými v žalobe namietal nezákonnosť rozhodnutia a postupu žalovaného správneho orgánu, týmto postupom by odňal účastníkom konania právo na riadny opravný prostriedok, čím by im odňal právo na proces v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Najvyšší súd Slovenskej republiky z týchto dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 250ja ods. 3 veta druhá v spojení s § 246c ods.1 a s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.), a to bez toho, aby sa zaoberal hmotnoprávnou stránkou veci v jej merite. Najvyšší súd Slovenskej republiky súčasne považuje za potrebné dodať, že napriek apelačnému opravnému systému, ktorý sa v správnom súdnictve v Slovenskej republike v zmysle príslušnej právnej úpravy uplatňuje, primárne preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu krajský súd ako súd prvého stupňa. Úlohou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu odvolacieho je preskúmavať vecnú správnosť prvostupňových rozhodnutí a nie nahrádzať prieskumnú činnosť súdu prvého stupňa vrátane odôvodňovania rozhodnutia. V ďalšom konaní bude preto povinnosťou prvostupňového súdu opätovne dôsledne preskúmať postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, prejednať vec v medziach podanej žaloby, odstrániť vytýkané nedostatky, zrozumiteľne sa vysporiadať so žalobnými námietkami žalobcu, znovu o nej rozhodnúť a svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodniť. V novom rozhodnutí rozhodne krajský súd zároveň i o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.