Text rozhodnutia
Súd: Najvyšší súd Spisová značka: 3Sžz/1/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 9012010030 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Rumana ECLI: ECLI:SK:NSSR:2012:9012010030.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: M., bytom O. proti odporcovi: Ústredná volebná komisia, so sídlom Drieňová 22, Bratislava, v konaní o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, jednomyseľne r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie z a s t a v u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 13.03.2012, doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.03.2012, označeným ako ,,Žaloba na ochranu pred nezákonným zásahom ústredného orgánu verejnej správy a žiadosť o predbežné opatrenie“ domáhal, aby súd odporcovi uložil povinnosť: 1. zistiť počet priamych hlasov pre každého kandidáta, ktorý sa zúčastnil volieb do Národnej rady Slovenskej republiky tak, že pre každého kandidáta sčíta udelené prednostne hlasy s nepriamo udelenými prednostnými hlasmi, ktoré určí odporca tak, že volebné lístky s menej než tromi vyznačenými prednostnými hlasmi bude posudzovať, akoby vyjadrovali prednostné hlasy prvým kandidátom podľa poradia na kandidátnej listine tak, aby každý hlasovací lístok vyjadroval presne štyri prednostné hlasy, 2. zrušiť jeho rozhodnutie o zvolení tých kandidátov z 11.03.2012, ktorí nedosiahli najvyšší počet priamych hlasov voličov vyjadrených ako súčet priamych hlasov, 3. vyhlásiť za zvolených vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky z 10.03.2012 tých kandidátov, ktorí získali najvyšší počet priamych hlasov voličov, bez ohľadu na ich pozíciu na kandidátnej listine, či percentuálny zisk nominujúcej strany vo voľbách. Návrh odôvodnil tým, že v nadväznosti na znenie a obsah práva podľa čl. 30 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky nie je prípustné, aby v samotnom procese volieb mali jednotliví kandidáti výhodu spočívajúcu v umiestnení na kandidátnej listine, ktorá je vytvorená nominujúcou politickou stranou a ktorá ich v konečnom dôsledku za zákonom vymedzených okolností môže zvýhodniť vo voľbách a dáva týmto kandidátom prednosť pred samotnými hlasmi voličov. Takéto zvýhodnenie je nielen porušením ústavného práva na rovnaký prístup k voleným funkciám zaručeným čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ale zároveň aj porušením čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože využitie možnosti, ktoré zákon dáva voličovi bez ďalšieho sprostredkovateľa rozhodnúť o zvolení ním preferovaného kandidáta na jednej strane, je výrazne limitované 3% hranicou získania prednostných hlasov z celkového počtu platných hlasov odovzdaných pre politickú stranu alebo koalíciu na strane druhej. Ďalej namietal, že nie je prípustné, aby mala skupina voličov nevýhodu spočívajúcu v nezarátavaní ich hlasov z dôvodu nižšieho pomerného zisku politickej strany, za ktorej kandidátnu listinu hlasujú. Podľa názoru navrhovateľa takéto znevýhodnenie je taktiež nielen porušením ústavného práva na rovnaký prístup k voleným funkciám pre kandidátov týchto strán zaručeným čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ale zároveň aj porušením čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože hlas voliča pre tieto strany má nulovú váhu pre určenie výsledkov volieb. Najvyšší súd Slovenskej republiky skôr ako pristúpil k vecnému preskúmaniu návrhu skúmal splnenie procesných podmienok konania, a to právomoci súdu prejednať a rozhodnúť vec. Podľa § 103 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované. Podľa § 7 ods. 1 O.s.p. v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. Podľa § 7 ods. 2 O.s.p. v občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci a rozhodujú o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy vo veciach územnej samosprávy so zákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. Podľa § 7 ods. 3 O.s.p. iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon. Podľa § 244 ods. 5 O.s.p. súdy v správnom súdnictve konajú o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy a o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích správnych orgánov. Vo volebných veciach a vo veciach registrácie politických strán a politických hnutí konajú a rozhodujú súdy podľa ustanovení tejto časti v rozsahu vymedzenom osobitnými predpismi. Súd posudzujúc návrh podľa jeho obsahu v súlade s § 41 ods. 2 O.s.p. zistil, že ide o volebnú vec. Navrhovateľ žiadal zrušiť rozhodnutie volebnej komisie o zvolení tých kandidátov, ktorí nedosiahli najvyšší počet priamych hlasov voličov vyjadrených ako súčet priamych hlasov a vyhlásiť za zvolených tých kandidátov, ktorí získali najvyšší počet priamych hlasov voličov, bez ohľadu na ich pozíciu na kandidátnej listine, či percentuálny zisk nominujúcej strany vo voľbách. Právomoc rozhodovať vo volebných veciach je právnym poriadkom Slovenskej republiky rozdelená medzi Ústavný súd Slovenskej republiky a všeobecné súdy. Čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky zveril Ústavnému súdu Slovenskej republiky všeobecnú právomoc rozhodovať o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta Slovenskej republiky, volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, volieb do orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu. Konanie vo velebných veciach upravuje § 59 a nasl. zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, ďalej len zákon č. 38/1993 Z.z. Z dikcie ustanovenia § 63 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z.z. vyplýva, že ústavný súd môže vyhlásiť voľby za neplatné, zrušiť napadnutý výsledok volieb, zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený alebo sťažnosť zamietnuť. Právomoc všeobecných súdov podľa § 7 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 244 ods. 5, druhá veta O.s.p. vo volebných veciach je špeciálna. Súdy v občianskom súdom konaní (v správnom súdnictve) preto prejednávajú a rozhodujú iba volebné veci výslovne ustanovené zákonom. Takýmto zákonom môže byť nielen Občiansky súdny poriadok (§ 250z - § 250ze), ale aj iné právne predpisy. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd všeobecný nemá právomoc konať a rozhodovať o návrhu navrhovateľa, pretože podanie navrhovateľa nie je možné subsumovať medzi žiadne z osobitných konaní vo volebných veciach taxatívne vymedzených v siedmej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, na konanie v ktorých je príslušný všeobecný súd a ani iný predpis nestanovil právomoc súdu v občianskom súdnom konaní takúto vec rozhodnúť. Pri skúmaní podmienok konania najvyšší súd zistil neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, nedostatok právomoci v zmysle § 7 ods. 3 O.s.p., preto podľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p. konanie zastavil. Návrh navrhovateľa, keďže sa domáhal zrušenia rozhodnutia volebnej komisie a vyhlásenia za zvolených iných kandidátov, by mohol byť svojim obsahom sťažnosťou podľa § 59 zákona č. 38/1993 Z.z., avšak s poukazom na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 13/99 zo dňa 27.01.1999) najvyšší súd po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania vec nepostúpi Ústavnému súdu Slovenskej republiky. ,,Pri posudzovaní podmienok konania vo volebnej sťažnosti, ktorá bola Ústavnému súdu Slovenskej republiky postúpená všeobecným súdom podľa § 104 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, povaha veci vylučuje primerané použitie ustanovenia § 82 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky. Konanie vo volebných veciach - za platného právneho stavu - nemôže pred Ústavným súdom Slovenskej republiky začať postúpením veci všeobecným súdom. Vyslovený názor sa opiera o princíp právnej istoty vyjadrený v skutočnosti, že vo volebných veciach ustanovil zákonodarca lehotu, v rámci ktorej môže procesne legitimovaná osoba podať volebnú sťažnosť na Ústavný súd Slovenskej republiky. Pri súčasnej aplikácii § 82 ods. 2 a § 104 ods. 1 druhá veta za bodkočiarkou Občianskeho súdneho poriadku by sa pripustila možnosť začatia konania na Ústavnom súde Slovenskej republiky aj s viacmesačným odstupom po oznámení výsledku volieb.“ (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 13/99 zo dňa 27.01.1999, Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky 1999, s. 550-551). O trovách konania najvyšší súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže konanie bolo zastavené. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.