Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžz/1/2012 z 26. 3. 2012 Citácia: uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. marca 2012, sp. zn. 3Sžz/1/2012, ECLI:SK:NSSR:2012:9012010030.1 Najvyšší súd | 3Sžz/1/2012 | ECLI:SK:NSSR:2012:9012010030.1 | 2012-03-26 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 244 ods. 5 OSP, § 7 ods. 3 OSP, § 104 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e1e8916a-3c2d-4f4c-82a2-6cee5891b3a2 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:9012010030.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Sžz/1/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 9012010030
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Rumana
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2012:9012010030.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: M.,

bytom O. proti odporcovi: Ústredná volebná komisia, so sídlom Drieňová 22, Bratislava, v konaní o
ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, jednomyseľne

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 13.03.2012, doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.03.2012, označeným
ako ,,Žaloba na ochranu pred nezákonným zásahom ústredného orgánu verejnej správy a žiadosť o
predbežné opatrenie“ domáhal, aby súd odporcovi uložil povinnosť:

1. zistiť počet priamych hlasov pre každého kandidáta, ktorý sa zúčastnil volieb do Národnej rady
Slovenskej republiky tak, že pre každého kandidáta sčíta udelené prednostne hlasy s nepriamo
udelenými prednostnými hlasmi, ktoré určí odporca tak, že volebné lístky s menej než tromi vyznačenými
prednostnými hlasmi bude posudzovať, akoby vyjadrovali prednostné hlasy prvým kandidátom podľa
poradia na kandidátnej listine tak, aby každý hlasovací lístok vyjadroval presne štyri prednostné hlasy,

2. zrušiť jeho rozhodnutie o zvolení tých kandidátov z 11.03.2012, ktorí nedosiahli najvyšší počet
priamych hlasov voličov vyjadrených ako súčet priamych hlasov,

3. vyhlásiť za zvolených vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky z 10.03.2012 tých kandidátov,
ktorí získali najvyšší počet priamych hlasov voličov, bez ohľadu na ich pozíciu na kandidátnej listine, či
percentuálny zisk nominujúcej strany vo voľbách.

Návrh odôvodnil tým, že v nadväznosti na znenie a obsah práva podľa čl. 30 ods. 1 a 4 Ústavy
Slovenskej republiky nie je prípustné, aby v samotnom procese volieb mali jednotliví kandidáti výhodu
spočívajúcu v umiestnení na kandidátnej listine, ktorá je vytvorená nominujúcou politickou stranou a
ktorá ich v konečnom dôsledku za zákonom vymedzených okolností môže zvýhodniť vo voľbách a dáva
týmto kandidátom prednosť pred samotnými hlasmi voličov. Takéto zvýhodnenie je nielen porušením
ústavného práva na rovnaký prístup k voleným funkciám zaručeným čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej
republiky, ale zároveň aj porušením čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože využitie možnosti,
ktoré zákon dáva voličovi bez ďalšieho sprostredkovateľa rozhodnúť o zvolení ním preferovaného
kandidáta na jednej strane, je výrazne limitované 3% hranicou získania prednostných hlasov z celkového
počtu platných hlasov odovzdaných pre politickú stranu alebo koalíciu na strane druhej. Ďalej namietal,
že nie je prípustné, aby mala skupina voličov nevýhodu spočívajúcu v nezarátavaní ich hlasov z
dôvodu nižšieho pomerného zisku politickej strany, za ktorej kandidátnu listinu hlasujú. Podľa názoru
navrhovateľa takéto znevýhodnenie je taktiež nielen porušením ústavného práva na rovnaký prístup k



voleným funkciám pre kandidátov týchto strán zaručeným čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ale
zároveň aj porušením čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože hlas voliča pre tieto strany má
nulovú váhu pre určenie výsledkov volieb.

Najvyšší súd Slovenskej republiky skôr ako pristúpil k vecnému preskúmaniu návrhu skúmal splnenie
procesných podmienok konania, a to právomoci súdu prejednať a rozhodnúť vec.

Podľa § 103 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) kedykoľvek za konania prihliada súd na
to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 7 ods. 1 O.s.p. v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné
právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych
vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.

Podľa § 7 ods. 2 O.s.p. v občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí
orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci a
rozhodujú o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy vo veciach územnej
samosprávy so zákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a všeobecne záväznými
právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, pokiaľ ich podľa zákona
neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.

Podľa § 7 ods. 3 O.s.p. iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak
to ustanovuje zákon.

Podľa § 244 ods. 5 O.s.p. súdy v správnom súdnictve konajú o ochrane pred nezákonným zásahom
orgánu verejnej správy a o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích správnych orgánov. Vo volebných veciach
a vo veciach registrácie politických strán a politických hnutí konajú a rozhodujú súdy podľa ustanovení
tejto časti v rozsahu vymedzenom osobitnými predpismi.

Súd posudzujúc návrh podľa jeho obsahu v súlade s § 41 ods. 2 O.s.p. zistil, že ide o volebnú
vec. Navrhovateľ žiadal zrušiť rozhodnutie volebnej komisie o zvolení tých kandidátov, ktorí nedosiahli
najvyšší počet priamych hlasov voličov vyjadrených ako súčet priamych hlasov a vyhlásiť za zvolených
tých kandidátov, ktorí získali najvyšší počet priamych hlasov voličov, bez ohľadu na ich pozíciu na
kandidátnej listine, či percentuálny zisk nominujúcej strany vo voľbách.

Právomoc rozhodovať vo volebných veciach je právnym poriadkom Slovenskej republiky rozdelená
medzi Ústavný súd Slovenskej republiky a všeobecné súdy. Čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
zveril Ústavnému súdu Slovenskej republiky všeobecnú právomoc rozhodovať o ústavnosti a zákonnosti
volieb prezidenta Slovenskej republiky, volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, volieb do orgánov
územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu. Konanie vo velebných veciach upravuje §
59 a nasl. zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred
ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, ďalej len zákon č. 38/1993 Z.z. Z dikcie
ustanovenia § 63 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z.z. vyplýva, že ústavný súd môže vyhlásiť voľby za neplatné,
zrušiť napadnutý výsledok volieb, zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto
bol riadne zvolený alebo sťažnosť zamietnuť.



Právomoc všeobecných súdov podľa § 7 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 244 ods. 5, druhá veta O.s.p.
vo volebných veciach je špeciálna. Súdy v občianskom súdom konaní (v správnom súdnictve) preto
prejednávajú a rozhodujú iba volebné veci výslovne ustanovené zákonom. Takýmto zákonom môže byť
nielen Občiansky súdny poriadok (§ 250z - § 250ze), ale aj iné právne predpisy.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd všeobecný nemá právomoc konať a rozhodovať o návrhu
navrhovateľa, pretože podanie navrhovateľa nie je možné subsumovať medzi žiadne z osobitných
konaní vo volebných veciach taxatívne vymedzených v siedmej hlave piatej časti Občianskeho súdneho
poriadku, na konanie v ktorých je príslušný všeobecný súd a ani iný predpis nestanovil právomoc súdu
v občianskom súdnom konaní takúto vec rozhodnúť.

Pri skúmaní podmienok konania najvyšší súd zistil neodstrániteľný nedostatok podmienky konania,
nedostatok právomoci v zmysle § 7 ods. 3 O.s.p., preto podľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p. konanie
zastavil.

Návrh navrhovateľa, keďže sa domáhal zrušenia rozhodnutia volebnej komisie a vyhlásenia za
zvolených iných kandidátov, by mohol byť svojim obsahom sťažnosťou podľa § 59 zákona č. 38/1993
Z.z., avšak s poukazom na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 13/99 zo dňa
27.01.1999) najvyšší súd po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania vec nepostúpi Ústavnému
súdu Slovenskej republiky.

,,Pri posudzovaní podmienok konania vo volebnej sťažnosti, ktorá bola Ústavnému súdu Slovenskej
republiky postúpená všeobecným súdom podľa § 104 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, povaha
veci vylučuje primerané použitie ustanovenia § 82 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v konaní
pred Ústavným súdom Slovenskej republiky. Konanie vo volebných veciach - za platného právneho
stavu - nemôže pred Ústavným súdom Slovenskej republiky začať postúpením veci všeobecným súdom.
Vyslovený názor sa opiera o princíp právnej istoty vyjadrený v skutočnosti, že vo volebných veciach
ustanovil zákonodarca lehotu, v rámci ktorej môže procesne legitimovaná osoba podať volebnú sťažnosť
na Ústavný súd Slovenskej republiky. Pri súčasnej aplikácii § 82 ods. 2 a § 104 ods. 1 druhá veta za
bodkočiarkou Občianskeho súdneho poriadku by sa pripustila možnosť začatia konania na Ústavnom
súde Slovenskej republiky aj s viacmesačným odstupom po oznámení výsledku volieb.“ (uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 13/99 zo dňa 27.01.1999, Zbierka nálezov a
uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky 1999, s. 550-551).

O trovách konania najvyšší súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania, keďže konanie bolo zastavené.

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.