Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava IV 66C/38/2025 6125384196 04. 02. 2026 JUDr. Daniel Češko ECLI:SK:MSBA4:2026:6125384196.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava IV sudcom JUDr. Danielom Češkom v spore žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o., so sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 50 496 166, zastúpený ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zast.: JUDr. Danuše Tichá s.r.o., so sídlom Nám. M. Benku 6, 811 07 Bratislava, IČO: 52 058 310, o zaplatenie 1455,43 eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1455,43 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 7,40 % ročne zo sumy 1455,43 eur od 15.05.2025 do zaplatenia. II. Žalobca m á proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. odôvodnenie: 1. Podanou žalobou sa žalobca domáha zaplatenia sumy 1455,43 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,40 % ročne zo sumy 1455,43 eur od 15.05.2025 do zaplatenia. Dôvodil tým, že dňa 26.10.2024 došlo v Prešove k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol I. H., nar. XX.X.XXXX (ďalej len „poškodený“). K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Poškodený po nehode zabezpečil odtiahnutie poškodeného vozidla do autoservisu za účelom jeho opravy. V nadväznosti na to bola dňa 25. februára 2025 uzavretá zmluva o nájme dopravného prostriedku, na základe ktorej žalobca poskytol poškodenému náhradné motorové vozidlo. Prenájom trval od 25. februára 2025 do 24. marca 2025, teda počas celej doby, kedy sa poškodené vozidlo nachádzalo v autoservise a nebolo možné ho používať. Vozidlo nebolo ku dňu ukončenia prenájmu vydané, keďže autoservis čakal na doručenie krycieho listu od poisťovne. Poškodený počas tejto doby nemal k dispozícii žiadne iné motorové vozidlo a prenájom náhradného vozidla bol pre neho nevyhnutný vzhľadom na nemožnosť disponovať vlastným vozidlom. Po skončení nájmu vystavil žalobca poškodenému faktúru splatnú dňa 8. apríla 2025 na sumu 3 830,13 EUR s DPH za 28 dní užívania náhradného vozidla. Súčasťou tejto sumy bol aj jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla. Uvedená suma predstavovala účelne vynaložené náklady na nájom náhradného vozidla, za ktoré podľa žalobcu nesie zodpovednosť poistenec žalovaného, a teda aj samotný žalovaný ako poisťovateľ. Poškodený následne odplatne postúpil svoju budúcu pohľadávku voči žalovanému, ktorá vznikla z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla, na žalobcu. V zmysle zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 24. marca 2025 došlo k započítaniu pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie s pohľadávkou žalobcu voči poškodenému vyplývajúcou z vystavenej faktúry. Tým vznikla žalobcovi voči žalovanému pohľadávka v celkovej výške 3 830,13 EUR s DPH. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému riadne oznámené a žalobca ho vyzval na úhradu postúpenej pohľadávky ako náhrady škody. Žalovaný poskytol žalobcovi poistné plnenie dňa 2. mája 2025, avšak len vo výške 2 374,70 eur. Podľa žalobcu žalovaný postupoval v rozpore so svojimi zákonnými povinnosťami, keď poistné plnenie
neodôvodnene krátil a jeho výpočet považuje žalobca za svojvoľný. Keďže žalovaný neposkytol poistné plnenie v plnej výške zodpovedajúcej nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na náhradné vozidlo, žalobca je podľa svojho názoru aktívne vecne legitimovaný domáhať sa zaplatenia rozdielu medzi celkovými nákladmi a už poskytnutým poistným plnením. Z dôvodu neúplného poistného plnenia sa žalovaný dostal do omeškania s plnením svojej povinnosti najneskôr od 15. mája 2025, keďže šetrenie poistnej udalosti bolo ukončené 29. apríla 2025 a poistné plnenie malo byť poskytnuté v zákonnej lehote. Žalobca sa preto návrhom domáha zaplatenia istiny vo výške 1 455,43 EUR, ktorá predstavuje rozdiel medzi fakturovanými nákladmi na prenájom náhradného vozidla a sumou, ktorú žalovaný uhradil, spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,40 % ročne od 15. mája 2025 až do zaplatenia. 2. Žalovaný v písomnom odpore uviedol, že poistné plnenie už poskytol, a to v sume 2 374,70 EUR, zodpovedajúcej 21 dňom prenájmu, ktoré považoval za primerané a účelné vzhľadom na rozsah poškodenia a dobu opravy vozidla. Sporným zostáva iba zvyšných 7 dní prenájmu po ukončení opravy vozidla. Žalovaný zdôraznil, že v zmysle zákona o povinnom zmluvnom poistení je poškodený, resp. postupník jeho pohľadávky, povinný preukázať, že uplatňovaný nárok predstavuje skutočnú škodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou a bola vynaložená nutne a účelne. Samotná existencia faktúry vystavenej žalobcom podľa žalovaného nepreukazuje vznik škody ani jej výšku, keďže faktúra je len daňovým dokladom a nemožno ju automaticky stotožňovať so skutočnou škodou krytou z PZP. Žalovaný opakovane poukazuje na ustálenú judikatúru, podľa ktorej náhrada nákladov na prenájom náhradného vozidla patrí len v rozsahu nevyhnutnej potreby a v obvyklej výške v danom mieste a čase. K dĺžke prenájmu žalovaný uvádzal, že oprava poškodeného vozidla bola podľa faktúry autoservisu MDBavaria Žilina, s.r.o. ukončená dňa 17. marca 2025. Od tohto momentu už poškodený nebol vylúčený z užívania vlastného vozidla z dôvodu škodovej udalosti, a preto ďalší prenájom náhradného vozidla po tomto dátume nemožno považovať za náklad v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou. Nájom náhradného vozidla po ukončení opravy už pojmovo nespĺňa znaky „náhradného“ vozidla v zmysle judikatúry, keďže poškodené vozidlo bolo opätovne spôsobilé na používanie. Skutočnosť, že poškodený si vozidlo zo servisu prevzal neskôr, žalovaný nepovažuje za okolnosť, ktorú by bolo možné preniesť na ťarchu poisťovne, keďže ide buď o zmluvný vzťah medzi poškodeným a servisom, alebo o konanie, ktoré nemá oporu v zákone o PZP. Žalovaný zároveň namietal, že žalobca ani poškodený nijako konkrétne nepreukázali nevyhnutnosť užívania náhradného vozidla po 17. marci 2025. Poukázal na to, že tvrdenia o nevyhnutnosti nájmu sú všeobecné a nekonkrétne a že čestné vyhlásenia poškodeného či dotazník neobsahujú žiadne skutkové okolnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť odkázanosť poškodeného výlučne na náhradné vozidlo v spornom období. Žalovaný preto dospieva k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o príčinnej súvislosti medzi škodovou udalosťou a uplatnenými nákladmi za 7 dní po ukončení opravy. Pokiaľ ide o výšku denného nájomného, žalovaný namietal jeho neprimeranosť. Uvádzal, že suma 135 EUR s DPH za deň výrazne prevyšuje obvyklé ceny prenájmu porovnateľných vozidiel v danom regióne a čase. Zdôraznil, že žalobca nepredložil vlastný cenník ani iné hodnoverné dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že dohodnutá cena zodpovedá trhovým podmienkam. Naopak, žalovaný tvrdil, že pri likvidácii poistnej udalosti vychádzal z prieskumu trhu a stanovil primeranú dennú sadzbu vo výške 110,70 EUR. Podľa žalovaného platí, že poisťovňa nie je povinná nahradiť akúkoľvek cenu dohodnutú medzi poškodeným a požičovňou, ale len cenu účelne vynaloženú, teda obvyklú v danom mieste a čase. Žalovaný tiež poukázal na to, že poškodenému bola zo strany autoservisu ponúknutá možnosť zabezpečenia mobility, vrátane náhradného vozidla, a nie je zrejmé, prečo poškodený túto možnosť nevyužil a rozhodol sa pre prenájom vozidla od žalobcu ako tretej osoby za vyššiu cenu. Ďalej namietal, že žalobca nepreukázal ani svoje vlastnícke alebo iné oprávnenie disponovať s vozidlom BMW 520, ktoré mal poškodenému prenajať, čo podľa žalovaného vyvoláva pochybnosti o oprávnenosti uplatneného nároku. V závere odporu žalovaný konštatoval, že nárok poškodeného na náhradné vozidlo ako taký nespochybňuje, keďže ho už v primeranom rozsahu uspokojil poskytnutím poistného plnenia za 21 dní prenájmu. Predmetom sporu je výlučne neodôvodnené predĺženie prenájmu po ukončení opravy a neprimerane vysoká denná sadzba. Keďže žalobca podľa žalovaného nepreukázal ani dôvodnosť, ani účelnosť, ani primeranosť uplatneného zvyšku nároku, žalovaný navrhoval, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal mu náhradu trov konania v plnom rozsahu. 3. Žalobca v písomnej replike uviedol, že jeho nárok je riadne preukázaný po skutkovej aj právnej stránke, čo podľa žalobcu potvrdzuje rozsiahla rozhodovacia prax okresných, krajských súdov a aj ústavného súdu v obdobných veciach. Vyjadril sa k spornému obdobiu prenájmu náhradného vozidla po 17. 3. 2025, teda po dni vystavenia faktúry za opravu poškodeného vozidla. Zdôraznil, že žalovaný nesprávne stotožňuje vystavenie faktúry s ukončením opravy v zmysle možnosti poškodeného opätovne užívať
vlastné vozidlo. Podľa žalobcu je oprava v širšom, reálnom zmysle ukončená až vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného, čo v prípadoch opráv hradených z PZP nastáva až po zaplatení opravy poisťovňou alebo po doručení tzv. krycieho listu. Poukázal na bežnú a ustálenú obchodnú prax autoservisov, podľa ktorej servis poškodenému opravené vozidlo nevydá, kým nemá istotu úhrady ceny opravy zo strany poisťovne. Poškodený preto nemal objektívnu možnosť prevziať vozidlo ihneď po vystavení faktúry a nemohol nájom náhradného vozidla ukončiť skôr bez toho, aby niesol finančné riziko na vlastný úkor. Žalobca zdôraznil, že poškodený konal zodpovedne, nájom ukončil ešte pred doručením krycieho listu a tým minimalizoval vznik ďalších nákladov, hoci v tom čase stále nemal k dispozícii svoje vozidlo. Žalobca ďalej rozsiahlo argumentuje judikatúrou Ústavného súdu SR, najmä nálezmi, podľa ktorých nemožno dôkazné bremeno o neúčelnosti nájmu po ukončení opravy automaticky presúvať na poškodeného. Ak poisťovňa tvrdí, že poškodený mohol vozidlo prevziať skôr, je na nej, aby túto skutočnosť preukázala. Rozhodujúce je, či poškodený mal reálnu a nie len teoretickú možnosť opätovne užívať vlastné vozidlo. Účelom náhradného vozidla je eliminovať negatívne dôsledky škodovej udalosti až do momentu, keď sa poškodený objektívne dostane späť do rovnakého postavenia, v akom bol pred nehodou. Odmietol tvrdenie žalovaného, že by poškodený porušil prevenčnú povinnosť alebo mal povinnosť zaplatiť opravu z vlastných prostriedkov, aby skrátil dobu nájmu. Takýto postup by podľa žalobcu predstavoval neprimerané a nespravodlivé prenášanie dôsledkov poistnej udalosti na poškodeného, ktorý nehodu nezavinil. K namietanej výške denného nájomného poukázal na to, že žalovaný pri určení „primeranej“ ceny vychádzal z účelovo zvolenej vzorky lacnejších autopožičovní a ignoroval širšie cenové pásmo na trhu. Rozhodujúca nie je najnižšia alebo priemerná cena, ale cena obvyklá v danom mieste a čase za porovnateľné vozidlo, pričom zohľadňuje kategóriu, výbavu a typ poškodeného vozidla. Denné nájomné vo výške 135 € považuje žalobca za primerané a porovnateľné s cenami iných poskytovateľov v regióne. Poškodený nemá zákonnú povinnosť vykonávať prieskum trhu a hľadať najlacnejšiu autopožičovňu, ani prispôsobovať svoje správanie ekonomickým záujmom poisťovne. Skutočnou škodou je nájomné, ktoré poškodený účelne vynaložil na zabezpečenie mobility počas doby, keď nemohol používať vlastné vozidlo. Napokon žalobca reaguje aj na námietku žalovaného o nepreukázaní vlastníckeho práva k náhradnému vozidlu. Túto považuje za právne irelevantnú, keďže žalovaný ju neuplatnil ako dôvod krátenia poistného plnenia už v oznámení o poistnom plnení. Podľa žalobcu ide o dodatočne konštruovanú obranu, ktorá nemá vplyv na existenciu ani výšku uplatneného nároku. Záverom žalobca konštatuje, že jeho nárok na doplatenie poistného plnenia za celé obdobie prenájmu náhradného vozidla je dôvodný, primeraný a preukázaný, pričom obrana žalovaného je v rozpore s aktuálnou rozhodovacou praxou všeobecných súdov aj Ústavného súdu SR, a navrhuje, aby súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel. 4. Žalovaný v písomnej duplike vyjadril nesúhlas s obsahom vyjadrenia žalobcu a považuje ho za rozsiahlu, nehospodárnu a účelovú argumentáciu, založenú prevažne na selektívne vybraných rozhodnutiach súdov z iných vecí, často skutkovo a právne odlišných. Podľa žalovaného nie je možné tieto rozhodnutia automaticky aplikovať na predmetný spor. Zdôraznil, že žalobca sa vo svojom vyjadrení v podstate nevysporiadal s námietkami uvedenými už v odpore, najmä s námietkou nepreukázania aktívnej vecnej legitimácie, ako ani s tvrdením, že uplatnený nárok nie je dôvodný, daný ani preukázaný. Zároveň žalobca podľa žalovaného nepredložil žiadne nové relevantné dôkazy, ktorými by uniesol dôkazné bremeno, a navrhoval doplnenie dokazovania listinami, ktoré žalovaný považuje za irelevantné a účelové. Podstatou sporu je podľa žalovaného nárok žalobcu na doplatenie náhrady nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla za sporné obdobie siedmich dní po ukončení opravy poškodeného vozidla. Žalovaný uvádzal, že žalobca tento nárok preukazuje prakticky výlučne faktúrou vystavenou samotným žalobcom, spornou a podľa žalovaného antedatovanou zmluvou o nájme a potvrdením autoservisu o odovzdaní vozidla, ktoré však podľa jeho názoru nemajú dostatočnú dôkaznú hodnotu. Aj keď z týchto listín vyplýva, že poškodený mal náhradné vozidlo prenajaté od 25. 2. 2025 do 24. 3. 2025, podľa žalovaného tým nie je preukázaná existencia skutočnej škody v celom tomto rozsahu, ani príčinná súvislosť medzi dopravnou nehodou a prenájmom vozidla po ukončení opravy. Žalovaný osobitne spochybnil tvrdenia žalobcu o tom, že poškodený si nemohol prevziať opravené vozidlo z autoservisu bez doručenia krycieho listu od poisťovne. Podľa žalovaného by takáto prekážka mohla byť právne relevantná len vtedy, ak by bola výslovne zmluvne dohodnutá medzi poškodeným a autoservisom, čo však v konaní nebolo preukázané. Poukazovanie na údajné zvyklosti alebo prax autoservisov, doložené čestnými vyhláseniami tretích subjektov, žalovaný považuje za právne bezvýznamné, keďže nebolo preukázané, že by mali zákonný alebo zmluvný základ. Zodpovednosť prevádzkovateľa vozidla ani jeho poisťovateľa podľa žalovaného nemôže zahŕňať situácie, keď poškodený nemohol užívať vozidlo z dôvodov konania tretej osoby bez opory v práve.
Pokiaľ ide o účelnosť a nevyhnutnosť prenájmu náhradného vozidla v období od 18. 3. 2025 do 24. 3. 2025, žalovaný uvádza, že žalobca ju nijako nepreukázal. Čestné vyhlásenie poškodeného považuje za všeobecné, nekonkrétne a navyše spochybňuje jeho autenticitu. Ani z tohto vyhlásenia podľa žalovaného nevyplývajú konkrétne skutkové okolnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu náhradného vozidla po ukončení opravy. Zároveň žalobca nepreukázal primeranosť ani obvyklosť dennej ceny nájmu vozidla BMW 520 vo výške 135 eur s DPH. Žalovaný podrobne rozporuje aj žalobcom predložený údajný prieskum trhu. Poukazuje na to, že žalobca predložil len neúplné, orezané snímky internetových ponúk, často z iných regiónov alebo na iné typy vozidiel, pričom sa zameral výlučne na najvyššie ceny. Takýto postup podľa žalovaného nemožno považovať za objektívny prieskum trhu. Navyše žalobca uvádzal ceny platné len pri krátkodobom nájme na jeden alebo niekoľko dní, nie pri porovnateľnej dobe prenájmu, aká je predmetom sporu. Žalovaný zdôrazňuje, že nie je povinný nahrádzať akékoľvek náklady, ale len tie, ktoré sú nutné, účelné a obvyklé v danom mieste a čase, pričom dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje žalobcu. K dĺžke prenájmu žalovaný uvádza, že za nevyhnutnú dobu možno považovať len obdobie od odovzdania vozidla do opravy do momentu jej ukončenia, teda najneskôr do 17. 3. 2025, kedy bola oprava podľa faktúry autoservisu dokončená. Po tomto dátume už podľa žalovaného zanikla príčinná súvislosť medzi dopravnou nehodou a nemožnosťou užívať vozidlo. Ak poškodený neprevzal vozidlo po oprave, išlo podľa žalovaného o jeho vlastné rozhodnutie alebo nedbanlivosť, ktorou vedome navýšil rozsah škody, čo je v rozpore s povinnosťou predchádzať škodám a ich rozširovaniu. Žalovaný preto považuje nárok na náhradu nákladov za ďalších sedem dní za neopodstatnený. Žalovaný ďalej vysvetľuje, že pri likvidácii poistnej udalosti postupoval štandardne, vychádzal z faktúry autoservisu za opravu vozidla, z časovej osi opravy a z rozsahu poškodenia. Poskytnuté poistné plnenie považuje za primerané, preukázané a v súlade so zákonom o povinnom zmluvnom poistení. Odpočítanie časti nároku nepovažuje za krátenie poistného plnenia v zmysle Občianskeho zákonníka, ale za dôsledok nepreukázania ďalšej škody. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, žalovaný nesúhlasí ani s týmto nárokom. Zdôrazňuje, že zákon o PZP je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku lex specialis a úroky z omeškania možno priznať len za splnenia podmienok uvedených v § 11 ods. 8 tohto zákona, ktoré však v danom prípade splnené neboli, keďže žalovaný nebol v omeškaní s plnením povinnosti, ktorá by mu podľa zákona vznikla. Záverom žalovaný poukazuje aj na judikatúru, ktorá kriticky hodnotí podnikateľský model tzv. „nehodových služieb“ a varuje pred parazitovaním na systéme PZP. V tejto súvislosti naznačuje, že žalobca si z postúpených pohľadávok urobil predmet podnikania a jeho postup považuje za nekalý a zavádzajúci. Žalovaný uzatvára, že poskytol plnenie v zákonnej a primeranej výške, žalobca nepreukázal existenciu ani rozsah tvrdenej škody, a preto navrhuje, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania v plnej výške. 5. Žalobca na preukázanie vzniku, výšky a účelnosti škody, ako aj aktívnej vecnej legitimácie, navrhol najmä tieto dôkazy: Zmluva o nájme dopravného prostriedku č. 302/2025 zo dňa 25.02.2025; Protokol o prenájme / prevzatí náhradného vozidla; Čestné prehlásenie poškodeného (I. H.); Potvrdenie autoservisu (MD-Bavaria Žilina, s.r.o.); Faktúra č. XXXXXXXX - vystavená žalobcom za prenájom náhradného vozidla (28 dní); Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 24.03.2025; Oznámenie o postúpení pohľadávky žalovanému; Uplatnenie náhrady škody u poisťovne; Doklad o úhrade / započítaní; Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 29.04.2025; Potvrdenia o bežnej obchodnej praxi autoservisov; Cenníky porovnateľných autopožičovní 6. Žalovaný navrhol dôkazy: Faktúra autoservisu MD-Bavaria Žilina, s.r.o. č. XXXXXXXX zo dňa 17.03.2025; Dotazník pre poškodeného k škodovej udalosti; Čestné prehlásenie poškodeného k dotazníku; Cenníky a internetové ponuky iných autopožičovní; ďalej navrhol, aby súd vyzval žalobcu na predloženie cenníka - ako dôkaz k určeniu primeranosti ceny nájmu; a navrhoval predloženie dôkazov o vlastníckom alebo obdobnom práve žalobcu k vozidlu BMW 520 (N.). 7. V konaní nebolo sporné, že dňa 26. 10. 2024 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle I. H.. Škoda bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného z povinného zmluvného poistenia u žalovaného - KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group. Poškodené vozidlo bolo odovzdané do autoservisu MD-Bavaria Žilina, s.r.o. dňa 25. 02. 2025 a oprava bola autoservisom ukončená dňa 17. 03. 2025, čo vyplýva z faktúry za opravu vystavenej autoservisom. Nebolo sporné, že dňa poškodený uzavrel so žalobcom Zmluvu o nájme dopravného prostriedku č. 302/2025 a užíval náhradné motorové vozidlo v období od 25. 02. 2025 do 24. 03. 2025, teda spolu 28 dní, za dohodnutú dennú sadzbu 135 eur s DPH. Poškodený dňa 24. 03. 2025 postúpil svoju pohľadávku z titulu náhrady nákladov na nájom náhradného vozidla na žalobcu; postúpenie bolo
žalovanému oznámené dňa 01. 04. 2025. Žalovaný poskytol žalobcovi poistné plnenie vo výške 2 374,70 eur, ktoré zodpovedá 21 dňom prenájmu náhradného vozidla, a to do 17. 03. 2025. 8. Spornou skutočnosťou medzi stranami je primeranosť nájmu náhradného vozidla s ohľadom na doba nájmu náhradného vozidla nad 21 dní. Žalobca tvrdí, že nájom náhradného vozidla bol účelný počas celej doby 25. 2. 2025 - 24. 3. 2025 (28 dní), keďže poškodený nemohol reálne užívať svoje vozidlo až do jeho faktického vydania z autoservisu, ktoré bolo viazané na doručenie krycieho listu / poistného plnenia. Žalovaný uznáva len 21 dní nájmu (do 17. 3. 2025), keď bola podľa faktúry autoservisu oprava ukončená, a tvrdí, že ďalších 7 dní nájmu nie je v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou a nejde o účelne vynaložené náklady. 9. Spornou skutočnosťou je aj primeranosť a obvyklosť dennej sadzby nájomného (135 € s DPH/deň). Žalobca tvrdí, že denná sadzba zodpovedá cenám porovnateľných vozidiel v danom mieste a čase a nevybočuje z cenového pásma. Žalovaný považuje túto cenu za neprimerane vysokú, tvrdí, že obvyklá cena je nižšia (cca 110,70 € / deň), a že žalobca nepreukázal primeranosť ceny relevantným prieskumom trhu. 10. Napokon žalovaný namietal, že žalobca nepreukázal, že bol oprávnený náhradné vozidlo prenajímať. 11. Na preukázanie sporných skutočností súd na pojednávaní vykonal nasledovné dokazovanie: 12. Zo zmluvy o nájme č. 302/2025 zo dňa 25.02.2025 uzatvorenej medzi žalobcom a poškodeným I. H. vyplýva, že predmetom nájmu bolo vozidlo BMW 520. Nájom sa uzatvoril na dobu od 25.02.2025 do 24.03.2025 za denné nájomné 165 eur a zmluvné nájomné 135 eur. Poplatok za pristavenie a odobratie vozidla bol 50,- eur. 13. Z čestného prehlásenia poškodeného vyplývalo, že tento mal zapožičané náhradné vozidlo od 25.02.2025 do 24.03.2025, t. j. v trvaní 28 dní z dôvodu, že jeho vozidlo bolo po poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.10.2024 v autoservise, kde sa nachádza aj v súčasnosti a čaká na doručenie krycieho listu, bez ktorého autoservis nevydá opravované vozidlo. Zároveň poškodený prehlásil, že po dobu opravy vozidla nemal k dispozícii žiadne iné vozidlo a prenájom náhradného vozidla bol nevyhnutný. 14. Z potvrdenia o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla z autoservisu zo dňa 24.03.2025, autoservis MD-Bavaria Žilina (ďalej len „autoservis“) potvrdil, že vozidlo poškodeného bolo po poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.10.2024 prevzatí do servis za účelom opravy dňa 25.02.2025. Ku dňu 24.03.2025 sa vozidlo nachádza v autoservise a čaká na doručenie krycieho listu, bez ktorého autoservis nevydá opravované vozidlo. 15. Žalobca vystavil poškodenému faktúru č. XXXXXXXX zo dňa 24. 03. 2025 na sumu 3 830,13 eur s DPH, ktorá zahŕňala nájom za 28 dní a jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla. 16. V oznámení o poistnom plnení zo dňa 29.04.2025 žalovaný uviedol, že dňa 29.04.2025 ukončil šetrenie poistnej udalosti. Ďalej uviedol, že priznaná je doba zapožičania náhradného vozidla 21 dní, v ktorej je zahnutý čas na opravu vozidla zohľadňujúci technologické postupy udávané výrobcom, čas na objednanie náhradných dielov, čas potrebný na presun vozidla medzi jednotlivými pracoviskami. Neprimerane účtovaná denná sadzba na náhradné vozidlo upravená na 110,70 eur s DPH. Poskytuje poistné plnenie v sume 2374,70 eur. 17. Autoservis vystavil poškodenému dňa 17.03.2025 faktúru v sume 9486,09 eur za opravu vozidla. Ako dátum dodania tovaru a služby je uvedený dátum 17.03.2025. 18. Z dotazníka poškodeného vyplýva, že tento náhradné vozidlo prenajal od 25.02.2025 do 24.03.2025. 19. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 14.04.2025 (krycí list) vyplýva, že žalovaný dňa 14.04.2025 ukončil šetrenie poistnej udalosti a poskytol poistné plnenie.
20. Z internetového cenníku Autopožičovňa Blackrent / BLACKRENT.SK (dátum na fotke z 28.04.2025) vyplýva, že cena za nájom vozidla BMW 530d xDrive v závislosti od počtu dní sa pohybuje od 85,-. Eur (2-3dni) do 50,- eur (31 a viac dní). Z fotky web stránky auto-park.sk AUTOPARK vyplýval prenájom daného typu vozidla v závislosti od počtu dní od 65 eur do 135 eur (bez dátumu). Z cenníku AUTO Prestige-ALL-inclusive (dátum 28.04.2025) vyplývala cena prenájmu pre daný typ vozidla 94,30 eur/deň. 21. Z internetového cenníku hoffer-rent.sk (bez dátumu) vyplývala cena prenájmu 120 eur bez DPH (vozidlo volkswagen arteon r-line). Z internetového cenníku na č. l. 49 rai.sk bez bližšej identifikácieprenájom vozidla audi s5-sline v závislosti od počtu dní od 67 eur do 119 eur. Z internetového cenníku havanacars.sk (bez dátumu) v závislosti od počtu dní pre vozidlo BMW 520d 2020 vyplývala cena od 78 eur do 130 eur. 22. Podľa § 427 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianky zákonník v znení účinnom v čase prenájmu náhradného vozidla (ďalej len „O.z.“) fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. 23. Podľa § 427 ods. 2 O.z. rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla. 24. Podľa § 429 O.z. prevádzateľ zodpovedá ako za škodu spôsobenú na zdraví a veciach, tak za škodu spôsobenú odcudzením alebo stratou vecí, ak stratila fyzická osoba pri poškodení možnosť ich opatrovať. 25. Podľa § 442 ods. 1 O.z. uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). 26. Podľa § 663 O.z. nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky. 27. Podľa § 671 ods. 1 O.z. nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania. 28. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z.z.“) poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. 29. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. 30. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z. poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak. 31. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. 32. Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. 33. Podľa § 524 ods. 1 O.z. veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
34. Podľa § 524 ods. 2 O.z. s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. 35. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta O.z. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. 36. Podľa § 517 ods. 2 O.z. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 37. Podľa § 797 ods. 4 O.z., ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť. 38. Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 39. Súd najskôr konštatuje, že zodpovednosť žalovaného za škodu spočívajúcu v danom prípade v nákladoch na nájom náhradného motorového vozidla nebola v konaní sporná, keď napokon žalovaný vedomý si tejto svojej zodpovednosti už čiastočne žalobcovi z tohto titulu plnil (vyplatením sumy 2374,eur). Žalovaný teda sám uznal, že v príčinnej súvislosti s vyššie uvedenou dopravnou nehodou bol nevyhnutný nájom náhradného vozidla. Okrem toho súd v tejto súvislosti poukazuje na judikatúrne závery súdov v tejto oblasti, podľa ktorých skutočnú škodu, spočívajúcu v nákladoch na vypožičanie náhradného vozidla, ktorá prevyšuje náklady na prevádzku vlastného vozidla, je zodpovedný subjekt povinný nahradiť v rozsahu, v akom náklady boli vynaložené nutne a účelne na vypožičanie (nájom) náhradnej veci, zodpovedajúcej parametrom pôvodnej veci, z užívania ktorej bol poškodený vylúčený po určitú dobu. Rozsah náhrady, ku ktorej je zodpovedná osoba povinná, je obmedzený hľadiskom účelnosti (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 1 Cz 86/90 zo dňa 30.11.1992, publikovaný v Sbírce soudních rozhodnutí a stanovisek pod č. 7, ročník 1992, a ďalej napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 MCdo 3/2015 zo dňa 28.06.2016, rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25 Cdo 3911/2007 zo dňa 30.03.2010, rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25 Cdo 2703/2006 zo dňa 16.10.2008). 40. Pokiaľ ide o vyššie uvedenú spornú skutočnosť, a to dôvodnosť dĺžky nájmu náhradného motorového vozidla poškodeným vo vzťahu k nároku na náhradu škody spočívajúcom v nájme náhradného motorového vozidla, podstatné je zodpovedanie otázky, či nárok na náhradu škody spočívajúci v nájme náhradného motorového vozidla poškodeným v prípade škody hradenej z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je dôvodný iba do okamihu ukončenia opravy poškodeného motorového vozidla autoservisom alebo až do okamihu vydania opraveného motorového vozidla poškodenému autoservisom po oprave, resp. do umožnenia užívania opraveného motorového vozidla poškodeným zo strany autoservisu po úhrade ceny opravy zo strany poisťovne škodcu príp. vystavenia tzv. krycieho listu poisťovňou. 41. Súd má za to, že na strane poškodeného k zmene jeho postavenia nedochádza už tým, že došlo k vykonaniu opravy jeho motorového vozidla, ale k tomuto dochádza až vtedy, keď uvedené motorové vozidlo mohol reálne užívať, t. j. dňom, kedy došlo k vydaniu krycieho listu zo strany poisťovateľa škodcu. Pokiaľ sa poškodený rozhodne ešte pred týmto dňom prevzatia svojho poškodeného vozidla z opravovne, že ukončí prenájom náhradného vozidla, ako v predmetnej veci už dňa 24.03.2025, ako vyplývalo z listinných dôkazov, hoci podľa potvrdenia autoservisu zo dňa 24.03.2025 poškodené vozidlo sa ešte nachádzalo v autoservise, táto skutočnosť nemá vplyv na dôvodnosť nájmu náhradného vozidla do ukončenia prenájmu náhradného vozidla, t. j, v danej veci do dňa 24.03.2025. 42. Súd poukazuje na to, že účelom povinného zmluvného poistenia je zabezpečiť čo najväčšie zmiernenie negatívnych dôsledkov na poškodeného, ktoré mu vznikli v súvislosti so škodovou udalosťou spôsobenou prevádzkovateľom motorového vozidla, a teda inštitút povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má slúžiť na to, aby sa poškodenému čo najviac zjednodušil postup smerujúci k uplatneniu nároku na náhradu škody a k jeho uspokojeniu. V tomto kontexte je potom potrebné nazerať aj na podstatu samotného zabezpečenia náhradného motorového vozidla poškodeným po dobu, po ktorú z dôvodu poškodenia
jeho motorového vozidla nemôže toto vozidlo užívať. V tejto súvislosti súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 602/2022 zo dňa 16. februára 2023, v ktorom ústavný súd konštatoval cit.: „Účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo.“ ... „Dôležitým kritériom pre posúdenie primeranosti a účelnosti užívania náhradného vozidla môže v okolnostiach prípadu byť doručenie oznámenia o ukončení likvidácie (ukončenie šetrenia) škodovej udalosti a poukaz finančných prostriedkov, keď poškodený ich prijatím (až) získa možnosť využívať hodnotu, ktorú pred škodovou udalosťou plnohodnotne realizoval využívaním poškodeného vozidla.“ Súd tiež poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14Cob/55/2019 zo dňa 25.07.2019, v ktorom krajský súd ako odvolací súd v obdobnej veci rovnakého žalobcu dospel k záveru cit.: „Pri posudzovaní účelnosti prenájmu motorového vozidla aj v kontexte celkovej dĺžky tohto nájmu je potrebné vychádzať predovšetkým zo skúmania reálnej možnosti poškodeného užívať si svoje motorové vozidlo.“ Ďalej súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/94/2023 zo dňa 15.11.2023, v ktorom krajský súd ako odvolací súd v obdobnej veci dospel k záveru cit.: „Za opodstatnenú dobu prenájmu náhradného vozidla je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné považovať dobu do vybavenia poistnej udalosti v rozsahu náhrady nákladov za opravu poškodeného vozidla, pričom táto poistná udalosť je v zmysle § 11 ods. 6 a 7 zákona č. 381/2001 Z. z. vybavená skončením šetrenia, oznámením výšky poistného plnenia poškodenému a poskytnutím plnenia v zákonom stanovenej lehote. V prípade opravy poškodeného vozidla autoservis po vykonaní opravy vydá vozidlo len až po zaplatení ceny opravy alebo je možné (v prípade platného PZP) požiadať poisťovňu o vydanie krycieho listu preukazujúceho „prísľub“ poisťovne, že opravu vozidla zaplatí. Uvedená obchodná zvyklosť autoservisov je odvolaciemu súdu známa z vlastnej činnosti. Poškodený v prípade platnej poistenej zmluvy využije možnosť poskytnutia záruky poisťovne uhradiť cenu opravy vo forme krycieho listu (nemožno nútiť poškodeného aby sám zaplatil cenu opravy a následne uplatnil nárok u poisťovne). Je potrebné tiež zdôrazniť, že pokiaľ nie je faktúra servisu za opravu uhradená, poškodený nemôže svoje vozidlo užívať a jeho obmedzenie spôsobené poistnou udalosťou stále trvá. Nie je tiež bez významu, že predmetná oprava poškodeného motorového vozidla stála 5.092,16 EUR, ktorú poškodený nemusí mať v deň vystavenia faktúry k dispozícii. Ukončením nájmu v deň vystavenia faktúry a odovzdaním náhradného vozidla by sa poškodený dostal do situácie, že zostane prakticky bez vozidla až do ukončenia likvidácie. Podľa názoru odvolacieho súdu nebolo v konaní preukázané, že momentom vystavenia faktúry za opravu zo strany servisu si mohol poškodený vozidlo prevziať a užívať ho a nájom náhradného motorového vozidla mohol byť v deň vystavenia faktúry ukončený.“ K rovnakému záveru dospel aj Krajský súd v Bratislave v rozsudku sp. zn. 3Cob/86/2023 zo dňa 18.10.2023. 43. Z listiny potvrdenia o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla z autoservisu zo dňa 24.03.2025 súd zistil, že ku dňu 24.03.2025, t. j. v deň kedy došlo k ukončeniu nájmu náhradného vozidla, sa náhradné vozidlo nachádzalo v autoservise a čakalo na doručenie krycieho listu, bez ktorého autoservis nevydá opravované vozidlo. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 14.04.2025 (krycí list) vyplýva, že žalovaný až dňa 14.04.2025 ukončil šetrenie poistnej udalosti a poskytol poistné plnenie. Od 25.02.2025 do 24.03.2025 bolo vozidlo poškodeného v oprave a poškodený nemohol vozidlo užívať. Z čestného prehlásenia poškodeného vyplývalo, že prenájom vozidla bol nevyhnutný. Počas celej doby nájmu náhradného vozidla poškodený nemal k dispozícii svoje poškodené vozidlo. V súvislosti s tým, že poškodený prišiel o možnosť využívať svoje motorové vozidlo nie vlastným zavinením, ale zavinením klienta žalovaného, náhradné motorové vozidlo využíval poškodený na ten istý účel ako svoje vlastné vozidlo, nebolo preto možné od poškodeného spravodlivo požadovať, aby sa pre protiprávne konanie inej osoby obmedzil v užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od svojho zaužívaného spôsobu fungovania. Poškodený už následne, odkedy bolo vozidlo prevzaté do opravy, nemohol ovplyvniť dĺžku opravy vozidla v autoservise, pričom v tomto smere poškodený dokonca pristúpil k ukončeniu nájmu náhradného vozidla ešte v čase, kedy mu jeho poškodené vozidlo nebolo autoservisom vydané z dôvodu čakania na doručenie krycieho listu. Z toho potom podľa súdu vyplýva, že v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou bola aj skutočnosť, že vozidlo poškodeného bolo v oprave a nutný a účelný bol nájom náhradného vozidla v celej dĺžke jeho trvania. 44. Ďalšou spornou skutočnosťou je aj primeranosť a obvyklosť dennej sadzby nájomného (135 € s DPH/deň). Žalobca tvrdí, že denná sadzba zodpovedá cenám porovnateľných vozidiel v danom mieste a čase a nevybočuje z cenového pásma. Žalovaný považuje túto cenu za neprimerane vysokú, tvrdí, že obvyklá cena je nižšia (cca 110,70 € / deň), a že žalobca nepreukázal primeranosť ceny relevantným
prieskumom trhu. Žalovaný predložil cenníky: cenník Autopožičovňa Blackrent / BLACKRENT.SK, fotku web stránky auto-park.sk AUTOPARK, cenník AUTO Prestige-ALL-inclusive. Žalobca naproti tomu predložil internetový cenník hoffer-rent.sk, cenník na č. l. 49 rai.sk a cenník havanacars.sk. 45. V oznámení o poistnom plnení zo dňa 29.04.2025 žalovaný uviedol len to, že bola neprimerane účtovaná denná sadzba na náhradné vozidlo, ktorá bola upravená na 110,70 eur s DPH, pričom v tomto oznámení neuviedol na základe čoho pri znížení dennej sadzby postupoval. Súd konštatuje, že je predovšetkým povinnosťou žalovaného riadne uskutočniť šetrenie poistnej udalosti a uviesť dôvody k plneniu, ktoré poskytuje. Až následne žalovaný v podanom odpore uvádzal, že vychádzal z prieskumu trhu v danom regióne a s ohľadom na typ poškodeného vozidla. Súdu predložil internetové cenníky s dátumom 28.04.2025 (v prípade cenníka Autopožičovňa Blackrent / BLACKRENT.SK a cenníka AUTO Prestige-ALL-inclusive). Z týchto ale konkrétne nevyplýva, ako žalovaný dospel k primeranej sume denného nájmu vo výške 110,70 eur s DPH. 46. Taktiež z týchto nevyplýva, za akých konkrétnych podmienok bolo možné konkrétne vozidlá za ceny uvedené v týchto cenníkoch prenajať, resp. žalovaný nepreukázal, že podmienky, za ktorých si prenajal náhradné motorové vozidlo poškodený, boli rovnaké (resp. aspoň porovnateľné) s tými, za ktorých prenajímajú vozidlá spoločnosti, ktorých internetové cenníky žalovaný predložil. Je pritom všeobecne známou skutočnosťou (a súdu je táto skutočnosť známa aj z jeho rozhodovacej činnosti v obdobných sporoch), že podmienky prenájmu motorových vozidiel sa medzi jednotlivými spoločnosťami môžu podstatne odlišovať, v dôsledku čoho sa potom podstatne odlišuje aj cena za prenájom motorových vozidiel. V tejto súvislosti súd poukazuje napr. na to, že štandardne sa pri prenajatí motorového vozidla hradí depozit (ktorý slúži na úhradu potenciálnej škody príp. dlžného nájomného resp. je vyžadovaný v závislosti od toho, či sa platí nájomné vopred alebo až po skončení nájmu) a od jeho výšky sa potom odvíja aj výška nájomného. Ďalej možno poukázať na to, že cena prenájmu podľa predložených cenníkov je závislá od dĺžky prenájmu (čím dlhší prenájom tým nižšie nájomné), ktorú v prípade bežného prenájmu motorového vozidla za bežných okolností nájomca vie uviesť vopred (na ako dlho si chce vozidlo prenajať), avšak v prípade ako bola posudzovaná vec tomu tak nie je, keďže poškodený nevie vopred stanoviť dĺžku nájmu, ktorá je závislá od dĺžky trvania opravy poškodeného vozidla (ktorú nevie ani poškodený ani prenajímateľ ovplyvniť, a je teda od nich celkom nezávislá). Preto nie je ani adekvátne porovnávať cenu nájmu, za ktorú si prenajal náhradné motorové vozidlo poškodený, s presne v cenníku vopred stanovenou dĺžkou nájmu (od ktorej sa odvíjala výška denného nájomného konkrétneho motorového vozidla). 47. Obvyklosť nájomného je preto potrebné hodnotiť komplexne s prihliadnutím na celú škálu cien nájomného uvedenú pri konkrétnom motorovom vozidle. Z predložených cenníkov žalovaného, ale aj žalobcu nevyplýva, na aké konkrétne podmienky sa tieto vzťahujú. Podľa názoru súdu ale je povinnosťou žalovaného, a to už pri ukončení šetrenia poistnej udalosti, uviesť na základe čoho považoval sumu 110,70 eur ako primeranú sume denného nájomného. Poukaz na vyššie uvedené cenníky, ktoré predložil žalovaný, nie je možné akceptovať ako relevantný prieskum trhu k podmienkam danej škody v predmetnej veci. Žalobca v konaní predložil faktúru a zmluvu o nájme z ktorých vyplývala suma denného nájomného, ktorú si v konaní aj uplatňuje. Žalobca určil cenu za každý deň prenájmu rovnakú ako za prvý deň nájmu, keďže poškodený ani požičovňa vopred nemôžu stanoviť dĺžku trvania opravy. 48. Súd poukazuje tiež na dlhodobo ustálený záver prezentovaný rozhodovacou praxou súdov v obdobných z veciach, podľa ktorého skutočnou škodou je nájomné za prenajaté porovnateľné motorové vozidlo, a nie aritmetický priemer resp. individuálne výpočty poisťovne o možnej (predpokladanej) výške nájomného v náhodne vybranom okruhu požičovní prostredníctvom internetu. Neexistuje zákonná ani zmluvná povinnosť stanovená poškodenému, aby hľadal v takomto prípade najlacnejšiu požičovňu, resp. robil preukázateľne výber medzi požičovňami podľa podmienok, ktoré ponúkajú (porov. napr. rozsudokOkresného súdu Bratislava I zo dňa 06.06.2013, sp. zn. 27Cb 39/2012, rozsudok Okresného súduBratislava I zo dňa 14.04.2021, sp. zn. 29Cb 111/2019, rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa05.05.2015, sp. zn. 2Cob 134/2014, rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10.05.2018, sp.zn. 4Cob 17/2017, rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 08.07.2020, sp. zn. 3Cob 206/2019,rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15.06.2021, sp. zn. 4Cob 127/2021, rozsudok Krajskéhosúdu v Bratislave zo dňa 22.04.2021, sp. zn. 1Cob/4/2020).
49. Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru, že žalovanému sa nepodarilo v konaní preukázať, že cena nájmu, za ktorú si poškodený prenajal náhradné motorové vozidlo nezodpovedala cene nájmu primeranej (obvyklej) za obdobné motorové vozidlo v danom mieste a čase za obdobných podmienok nájmu, resp. že obvyklá cena nájmu za obdobné motorové vozidlo v danom mieste a čase za obdobných podmienok nájmu bola iná ako tá, za ktorú si poškodený prenajal náhradné motorové vozidlo od žalobcu. 50. Pokiaľ ide o obranu žalovaného o tom, že žalobca nepreukázal, že bol oprávnený náhradné vozidlo prenajímať, túto obranu súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Súd uvádza, že prenajímateľ je spravidla vlastníkom prenajatej veci a môže ním byť však aj osoba, ktorá má k veci iné ako vlastnícke právo, môže ním byť aj osoba odlišná od vlastníka veci podľa § 663 Občianskeho zákonníka. Žalovaný pred podaním žaloby poskytol žalobcovi čiastočne poistné plnenie, uznal nárok žalobcu, a preto súd túto námietku žalovaného vyhodnotil ako účelovú. 51. Súd nevykonal návrhy žalovaného na to, aby súd vyzval žalobcu na predloženie cenníka a dôkazov o vlastníckom alebo o obdobnom práve žalobcu k vozidlu. Súd tu poukazuje na to, že dôkazné bremeno tu nie je na žalovanom, pričom žalobca predložil cenníky a pokiaľ ide o vlastnícke právo, ako už súd uviedol, súd vyhodnotil túto námietku žalovaného ako nedôvodnú a uvedený návrh by bol preto nadbytočný. 52. Vzhľadom na uvedené súd posúdil predmetnú žalobu ako dôvodnú a žalobe žalobcu vyhovel v plnom rozsahu tak, ako je uvedené vo výroku I. Súd žalobcovi priznal aj nárok na úroky z omeškania tak ako si tieto uplatnil v podanej žalobe vo výške 7,40 % od 15.05.2025 viazaný návrhom žalobcu, keď tieto boli vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, (§ 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2 O.z. v spojení s § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z.), a to v súlade so žalobou odo dňa nasledujúceho po uplynutí 15 dní od skončenia prešetrovania poistnej udalosti žalovaným dňa 29.04.2025 (§ 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z.), na koľko žalovaný bol v omeškaní v povinnosti riadne vykonať a ukončiť šetrenie poistnej udalosti. Zároveň súd námietky žalovaného k úrokom z omeškania s ohľadom na vyššie uvedené posúdil ako nedôvodné. 53. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, a preto mu súd proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník samostatným uznesením. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Mestský súd Bratislava IV v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.