Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 58C/40/2025 z 15. 6. 2026

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Mestský súd Bratislava IV 58C/40/2025 6125275502 15. 06. 2026 JUDr. Mgr. Alžbeta Strajňáková PhD. ECLI:SK:MSBA4:2026:6125275502.2

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Mgr. Alžbetou Strajňákovou, PhD. v sporovej veci žalobcu: PSP SK s. r. o., so sídlom Mostná 13, Nitra, IČO: 53 178 165, zast.: Mgr. Peter Mesároš, advokát, so sídlom Bottova 34, Nitra, IČO: 40 495 931, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Mlynské nivy 7816/16, Bratislava, IČO: 00 585 441, zast.: JUDr. Danuše Tichá, advokátka, so sídlom Nám. Martina Benku 6, Bratislava, IČO: 52 058 310, o zaplatenie 500,72 Eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 500,72 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,65 % ročne zo sumy 500,72 Eur od 27.03.2025 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v p l n o m rozsahu. odôvodnenie: 1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 07.04.2025, postúpenou tunajšiemu súdu dňa 09.06.2025, sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 500,72 Eur s príslušenstvom. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že Janka Gajdošíková, Čab 60, 951 24 Čab, nar. 05.09.1993 je vlastníkom motorového vozidla Mercedes Benz E 220 d 4MATIC, EČV: NR872LE (ďalej len „Motorové vozidlo“). Dňa 10.12.2024 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bolo poškodené Motorové vozidlo. Škodová udalosť bola spôsobená motorovým vozidlom EČV: PP492DF, ktoré je poistené u žalovaného. O priebehu škodovej udalosti spísali účastníci škodovej udalosti správu o nehode. Priebeh škodovej udalosti je medzi účastníkmi tejto udalosti nespochybniteľný. Poškodené Motorové vozidlo si nechal 58C/40/2025 2 vlastník Motorového vozidla opraviť u žalobcu, za čo bola vlastníkovi Motorového vozidla vyúčtovaná suma vo výške 2.248,80 EUR vrátane DPH. Žalovaný pri likvidovaní poistnej udalosti uzavrel poistnú udalosť poskytnutím čiastočného plnenia vo výške 1.748,08 EUR vrátane DPH. Vo zvyšnej časti vo výške 500,72 EUR poistné plnenie neposkytol. Žalobca uzavrel na strane postupníka Zmluvu o postúpení pohľadávky s vlastníkom Motorového vozidla na strane postupcu (ďalej len „Postupca“), na základe ktorej žalobca nadobudol pohľadávku vo výške 500,72 EUR. Postupca oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky prípisom doručenom žalovanému. Žalobca uviedol, že v zmysle ustanovenia § 427 ods. 1 OZ fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Ide o objektívnu zodpovednosť, pri ktorej sa neskúma a ani sa nevyžaduje zavinené konanie. Občiansky zákonník síce nedefinuje pojem „osobitná povaha prevádzky“, avšak právne teória definuje tento pojem ako zdroj zvýšeného nebezpečenstva v súvislosti s činnosťou a pohybom dopravného prostriedku. Zdroju zvýšeného nebezpečenstva nemožno čeliť ani vhodnými

opatreniami technického charakteru pri udržiavaní dopravných prostriedkov v stave spôsobilom na riadne užívanie, ani riadnym spôsobom ich užívania v súlade s príslušnými pravidlami premávky. Zdroje zvýšeného nebezpečenstva spočívajú často v skutočnostiach, na ktoré ani prevádzkovateľ, ani vodič nemôžu vplývať. Preto je odôvodnená objektívna zodpovednosť. V záujme ochrany tretích (nezúčastnených) osôb sa riziko z prevádzky prenáša výlučne len na prevádzkovateľa. U prevádzkovateľa motorového vozidla (kde škodlivé udalosti nastávajú vzhľadom na rozvoj motorizmu najčastejšie) je toto riziko znášania následkov zodpovednosti za škody spôsobené ich prevádzkou zmiernené tým, že každý prevádzkovateľ je zo zákona poistený pre prípad vzniku svojej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Odhliadnuc od uvedeného žalobca uviedol citáciu z dôvodovej správy k citovanému ustanoveniu OZ: „Zachováva sa zásada, že zodpovednosť za náhradu škody vzniká bez zreteľa na zavinenie (tzv. objektívna zodpovednosť). Od tejto zodpovednosti sa nemožno oslobodiť iba v osobitne uvedených prípadoch, keby nebolo v súlade s pravidlami spolužitia, aby sa poškodenému priznal nárok na náhradu škody. Je to vtedy, keď prevádzateľ preukáže, že škode sa nemohlo zabrániť ani pri všetkom úsilí, ktoré sa mohlo vynaložiť. Svojej zodpovednosti sa však prevádzateľ nemôže zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke.“ V tejto súvislosti žalobca poukázal na skutočnosť, že prevádzkovateľ sa v tejto veci nemôže zbaviť zodpovednosti, pretože spôsob a okolnosti, za akých došlo k vzniku škody bez pochýb majú pôvod v prevádzke motorového vozidla. Uvedeného potvrdzuje aj definícia prevádzky motorového vozidla v zmysle rozhodnutia NS SR, sp. zn. 1 Cz 42/71 (R 9/1972): „motorové vozidlo je v prevádzke nielen vtedy, keď sa pohybuje, ale aj vtedy, keď síce stojí, ale v chode je jeho motor. Prevádzkou motorového vozidla je aj príprava k jazde a bezprostredné výkony po ukončení jazdy, ako aj výkony potrebné na udržovanie vozidla. Už samo uvedenie motoru do chodu patrí k prevádzke motorového vozidla bez ohľadu na to, či sa vozidlo uvedie do pohybu a či nie, či sa to stalo na ceste, prípadne na inom priestranstve verejnosti prístupnom alebo ešte v garáži, a či motor uviedol do chodu sám prevádzateľ alebo jeho pracovník. Medzi okolnosti majúce pôvod v prevádzke patria aj nedostatky, či vady materiálu, aj nespoznateľné.“ Za škodu sa v právnej teórii a praxi považuje ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného, spočíva v zmenšení jeho majetkového stavu a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom - peniazmi. Skutočnou škodou je ujma, 58C/40/2025 3 ktorá znamená zmenšenie majetku poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty potrebné na uvedenie veci do predošlého stavu. Žalobca poukázal na nález Ústavného súdu ČR zo dňa 19.03.2008, sp. zn. II. ÚS 2221/07, v ktorom sa uvádza nasledovné: „V dôsledku opravy, ktorou bude vozidlo uvedené do pôvodného stavu, nedôjde k jeho zhodnoteniu, naopak hodnota havarovaného, aj keď opravovaného vozidla bude na trhu nižšia. Ak sa za škodu považuje ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, jej výška je daná rozdielom medzi majetkovým stavom poškodeného pred a po poškodení, musí aj rozsah náhrady škody zohľadniť výškou všetkých potrebných prostriedkov, ktoré bol poškodený nútený vynaložiť na obnovenie pôvodného majetku, v danom prípade na opravu vozidla tak, aby bolo z technického hľadiska rovnako prevádzkyschopné ako pred škodnou udalosťou. Pokiaľ obnovenie do pôvodného stavu nie je možné vykonať inak ako použitím náhradných dielov, oprava bola vykonaná účelne a smerovala iba k odstráneniu škodovej udalosti, nie je možné prenášať povinnosť k úhrade nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu na poškodeného a neodôvodnene ho znevýhodňovať voči škodcovi. V tomto prípade je potrebné prihliadať aj na to, že v prípade havarovaného vozidla, aj keď je opravené novými dielmi, je jeho skutočná hodnota vždy nižšia ako pôvodná hodnota použitého nehavarovaného vozidla. V neposlednom rade je potrebné vziať do úvahy i to, že poškodenému bolo toto tzv. zhodnotenie vozidla protiprávnym konaním niekoho iného vnútené.“ Tým, že dôjde k uvedeniu veci do predošlého stavu nedôjde k zhodnoteniu technického stavu, ale iba uvedením do predošlého stavu, presne tak, ako to upravuje ustanovenie § 442 ods. 3 OZ. Uvedené tvrdenie potvrdzuje aj rozhodnutie Najvyššie súdu Českej republiky, sp. zn. 1 Cz 82/88. Rovnako uvedené tvrdenie potvrdzuje aj rozhodnutie Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 11C 177/09, v zmysle ktorého: „Ak sa škoda vyjadruje porovnaním majetkového stavu poškodeného pred a po poškodení, potom aj rozsah náhrady v peniazoch musí zohľadňovať výšku prostriedkov vyjadrenú v peniazoch, potrebnú na obnovenie pôvodného majetkového stavu.“ V odôvodnení rozhodnutia sa ďalej uvádza: „Pokiaľ obnovenie pôvodného stavu nie je možné inak než použitím nových náhradných dielov a oprava bola vykonaná účelne a smerovala len k odstráneniu následkov škodovej udalosti, nie je možné a ani spravodlivé prenášať povinnosť na náhradu nákladov škodovej udalosti na poškodeného a neodôvodnene ho znevýhodňovať oproti škodcovi“. Žalobca

poukázal aj na rozhodnutie NS ČR z 23.09.2008, sp. zn. 25 Cdo 3010/2006, v zmysle ktorého: „Majetková ujma vzniká vlastníkovi už samotným poškodením, stratou alebo zničením veci. Výška škody potom predstavuje majetkové hodnoty, ktoré je potrené vynaložiť na uvedenie veci do pôvodného stavu, a to bez ohľadu na to, či finančné prostriedky na opravu veci boli skutočne vynaložené alebo nie a či poškodená vec bola opravená alebo nie. Ide len o jeden zo spôsobov stanovenia výšky náhrady škody; ďalším možným a frekventovaným spôsobom stanovenia výšky náhrady za poškodenie veci je zistenie hodnoty poškodenej veci v porovnaní s jej hodnotou pre poškodením. Iný spôsob určenia výšky náhrady nie je uplatnením iného, skutkovo odlišného nároku, ale ide stále o - po skutkovej stránke identický nárok na náhradu za poškodenie veci.“. V zmysle citovaného rozhodnutia nie je pre určenie výšky a vzniku škody ani rozhodujúce, či poškodená vec bola opravená alebo nie. Škoda vzniká okamihom, kedy došlo k poškodeniu veci žalobcu a zásahom do jeho majetkovej sféry práve poškodením vozidla, ktoré nemohol v dôsledku tohto poškodenia užívať. Uvedené potvrdzuje aj rozhodnutie R 55/1971, s. 151 ods. 2 a s. 152 ods. 58C/40/2025 4 1, kde sa uvádza „Škoda (ako kategória občianskeho práva) sa chápe ako ujma, ktorá nastala (ktorá sa prejavuje) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t. j. peniazmi, je teda (ak nedochádza k naturálnej reštitúcii) napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí. Takto vymedzená škoda je právne relevantnou škodou, t. j. jedným z predpokladov, na základe ktorých vzniká zodpovednostný právny vzťah. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by sa museli vynaložiť, aby sa vec uviedla do pôvodného stavu.“. Taktiež žalobca poukázal na R III/1967, s. 51 ods. 4 a R 55/1971, s. 152 ods. 3, v zmysle ktorého „Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by bolo treba vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu, prípadne vo vyvážení dôsledkov plynúcich z toho, že nedošlo k uvedeniu do predošlého stavu.“ Žalobca nežiada žiadnu inú úhradu nad výšku skutočnej škody. Argumentácia žalovaného ohľadom neposkytnutia poistného plnenia je motivovaná výlučne zo subjektívnych, účelových a tendenčných dôvodov, ktorých cieľom bolo a je vyhnúť sa povinnosti poskytnúť poistné plnenie. V zmysle príslušných ustanovení je žalovaný v spojení s ustanovením § 15 zákona č. 381/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov ako poisťovateľ povinný vzniknutú škodu uhradiť v plnom rozsahu. 2. Žalovaný v odpore podanom proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 3Up/436/2025 zo dňa 15.04.2025 uviedol, že žalobca sa voči žalovanému domáha svojho tvrdeného nároku, a to zaplatenia sumy 500,72 Eur, nakoľko dňa 10.12.2024 došlo u škodovej udalosti, pri ktorej bolo poškodené Motorové vozidlo Mercedes Benz E 220 d 4MATIC, EČV: NR872LE (ďalej len „Vozidlo“), ktorého vlastníkom je Janka Gajdošíková, (ďalej ako „poškodený“), pričom škodová udalosť bola spôsobená motorovým vozidlom EČV: PP492DF, ktoré je poistené u žalovaného. Poškodené Motorové vozidlo si nechal vlastník/poškodený opraviť u žalobcu, za čo mu bola žalobcom vyúčtovaná suma vo výške 1.748,08 EUR vrátane DPH. Žalovaný vo zvyšnej časti vo výške 500,72 EUR poistné plnenie neposkytol. Žalobca uzavrel s vlastníkom Vozidla Zmluvu o postúpení pohľadávky. Žalobca (podľa tvrdenia v žalobe) nežiada žiadnu inú úhradu nad výšku skutočnej škody a voči žalovanému sa domáha povinnosti poskytnúť poistné plnenie podľa ust. § 15 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej ako „ZoPZP“), nakoľko argumentáciu žalovaného ohľadom neposkytnutia poistného plnenia považuje za subjektívnu, účelovú a tendenčnú. Žalobca si zároveň uplatnil nárok na úroky z omeškania 7,65 % ročne od 27.03.2025 do zaplatenia a náhradu trov konania. Po oboznámení sa so žalobou a pripojenými listinnými dôkazmi, žalovaný konštatuje, že žaloba nie je dôvodná, nárok uplatnený žalobou žalovaný v celom rozsahu neuznáva a rozporuje ho, a to nakoľko žalobcom tvrdený nárok nie je daný, dôvodný a ani preukázaný. V prvom rade žalovaný uviedol, že je sporná aktívna vecná legitimácia žalobcu, a to vzhľadom na to, že žalobca síce uvádza, že pri škodovej udalosti bolo poškodené Motorové vozidlo Mercedes Benz E 220 d 4MATIC, EČV: NR872LE, ktorého vlastníkom je Janka Gajdošíková; poškodené Motorové vozidlo si nechal vlastník opraviť u žalobcu, a že žalobca uzavrel s vlastníkom Vozidla Zmluvu o postúpení pohľadávky, avšak neuviedol kedy malo k postúpeniu dôjsť a čo presne malo byť predmetom 58C/40/2025 5

postúpenia. Žalobca síce pripojil k žalobe listinu s označením Oznámenie o postúpení pohľadávok, avšak samotnú (údajnú) Zmluvu o postúpení pohľadávky nepripojil/nepredložil (nevedno prečo), čo podľa názoru žalovaného nie je dostatočné, aby žalobca kvalifikovane preukázal svoje tvrdenie o postúpení pohľadávky poškodeného na žalobcu a aby preukázal aj svoju aktívnu vecnú legitimáciu vo veci samej, a teda že má aj právny titul na prijatie žalovaného plnenia. Z predmetnej listiny pritom vyplýva, že poškodený oznamuje žalovanému, že dňa 28.03.2025 mala byť postúpená pohľadávka vo výške 500,72 EUR, pričom žalobca ako postupník si nárokuje úroky z omeškania už od 27.03.2025, a to aj napriek tomu, že z predmetnej listiny (o údajnom postúpení) však nevyplýva, či malo dôjsť k údajnému postúpeniu pohľadávky aj s príslušenstvom alebo nie. Toto preukázať je však podstatné aj z dôvodu, že žalobca prevažnú časť svojej argumentácie v žalobe dôvodí citáciou odôvodnení ním vybratých súdnych rozhodnutí k vymedzeniu pojmu skutočnej škody, a to za tvrdenia, že žalovaný neposkytol poistné plnenie (poškodenému/žalobcovi?) v celosti. K predmetnej listine žalovaný tiež uviedol, že je dôvodná pochybnosť o tom, či tento úkon urobil skutočne poškodený, keďže podpis na listine sa nezhoduje s podpisom na Správe o nehode a ani na Uplatnení nároku na náhradu škody. V druhom rade nie je pravdou, že by argumentácia žalovaného ohľadom neposkytnutia poistného plnenia bola motivovaná výlučne zo subjektívnych, účelových a tendenčných dôvodov. Zo žaloby nie je zrejmé, ktorá argumentácia žalovaného (uvedená žalovaným kedy a kde, a potom v ktorej časti a na základe čoho konkrétne) má byť nedôvodná, dokonca až účelová či tendenčná. I keď žalobca v žalobe poukazuje na vymedzenie pojmu skutočná škoda v ním vybratých rozhodnutiach, je zrejmé, že tieto sa v prevažnej miere zaoberali otázkou/posúdením (aj) tzv. amortizácie. Žalovaný však toto vo veci samej nepovažuje za vôbec dôvodné. Faktom totiž je, že na základe oznámenia škodovej udalosti poškodeným i poisteným žalovaný skutočne zaevidoval túto škodovú udalosť (k poistnej zmluve č. 6629564011) a aj likvidoval ako poistnú udalosť pod č. 9573012878 a po skončení šetrenia dňa 11.03.2025 poskytol poškodenému poistné plnenie v sume 1.748,08 Eur (vr. DPH). Žalovaný o ukončení likvidácie a o poskytnutí poistného plnenia vyrozumel tak poškodeného ako i žalobcu Oznámením o poistnom plnení zo dňa 11.03.2025, s tým, že uviedol, že Pri výpočte poistného plnenia boli do nákladov na opravu vozidla priznané alternatívne náhradné diely, primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 21,00 EUR bez DPH/hod, ktoré zodpovedajú priemernej sadzbe normohodiny práce neautorizovaných servisov v danom regióne a čase; Do poistného plnenia boli priznané primerané náklady na lakovací materiál vypočítané v kalkulačnom programe (výška lakovacej konštanty 100%); a pripojil aj výpočet výšky plnenia, z ktorého jasne a zrozumiteľne vyplýva, z akej sumy žalovaný vychádzal a v akej časti (a z akého dôvodu) došlo ku odpočítaniu/neposkytnutiu poistného plnenia (amortizáciu teda žalovaný neuvádzal). Žalovaný totiž hneď po tom, ako bola vykonaná obhliadka Vozidla dňa 16.12.2024 zaslal poškodenému (na poškodeným určenú e-mailovú adresu) o.i. Zápis o poškodení motorového vozidla, dokument Partnerské opravovne a kalkuláciu, a teda bezodkladne (v ten istý deň) žalovaný poškodenému poskytol (relevantné) informácie in concreto - Zápis o poškodení motorového vozidla kde o.i. v časti „Dôležité informácie pre klienta“ je v ods. 1. o.i. uvedené, že poškodený „berie na vedomie, že poškodenia tu neuvedené, alebo inak nepreukázané, nebudú zahrnuté do výpočtu/stanovenia výšky škody na vozidle; do výšky škody poisťovateľ zahrnie len taký rozsah poškodenia vozidla, ktorý 58C/40/2025 6 zodpovedá deju nahlásenej škodovej udalosti a vznikol v príčinnej súvislosti s týmto dejom“; v ods. 2 alinea tretia výslovne uvedené, že „poistné plnenie bude vypočítané v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, Všeobecnými poistnými podmienkami, Osobitnými poistnými podmienkami a zmluvnými dojednaniami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou príslušnej poistnej zmluvy“, ďalej - Zmluvné opravovne - kde o.i. žalovaný oboznámil poškodeného s okolnosťami rozhodnými pri výbere opravovne/autoservisu a ako bude žalovaný posudzovať/prešetrovať/likvidovať náklady spojené s opravou v nezmluvnej (auto)opravovni/servise, pričom priamo v dokumente poškodeného oboznámil hneď so 6 možnými zmluvnými autoopravovňami. Zároveň bol poškodený oboznámený, že zoznam zmluvných opravovní je dostupný na webstránke spol. Slovexperta, a ten je tam dodnes, pričom je možné podľa vyhľadávacích kritérií si vybrať skutočne aj ten najbližší (auto)servis; ďalej - Kalkulácia nákladov na opravu - obsahujúca kalkuláciu nákladov na opravu rozpočtom ako aj kalkuláciu nákladov na opravu platnú pre opravu v nezmluvnom neautorizovanom servise, kde je výslovne uvedené, že platí pri použití technológie opravy stanovenej výrobcom pre uvedenú značku a typ motorového vozidla pre nezmluvný servis a kde v časti „Dôležité informácie pre klienta“ je v ods. 2 výslovne uvedené, že „V prípade opravy vozidla v nezmluvnom autorizovanom servise, ktorý disponuje autorizáciou na inú značku vozidla ako je poškodené vozidlo, poisťovňa uhradí náklady za prácu so sadzbou normohodiny

maximálne 25 EUR bez DPH“; a v ods. 6. „V prípade vykonania opravy vozidla zmluvným partnerom poisťovne (zoznam zmluvných partnerov nájdete na webovej stránke poisťovne, alebo na webovej stránke spoločnosti Slovexperta s.r.o. v sekcii zmluvné servisy) sa náklady na opravu prepočítajú podľa platnej zmluvy o spolupráci medzi poisťovňou a opravovňou“. Rovnako tak žalovaný postupoval aj po tom, ako žalobca požiadal v mene poškodeného o doobhliadku Vozidla, ktorá bola uskutočnená dňa 05.02.2025. Žalovaný aj v tomto prípade zaslal poškodenému (na poškodeným určenú e-mailovú adresu) o.i. Zápis o poškodení motorového vozidla, dokument Partnerské opravovne a kalkuláciu, a teda bezodkladne žalovaný poškodenému poskytol (relevantné) informácie. Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. b) ZoPZP platí, že poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci a podľa ust. § 15 ods. 1 ZoPZP platí, že náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému; Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. A teda žalovaný v Oznámení o poistnom plnení uviedol výšku zníženia z nasledovných dôvodov: 1/ Náhradné diely: žalovaný uznal všetky účtované náhradné diely (okrem nitov) a vr. režijného paušálu 2,0% = 822,12 Eur; podľa kalkulácie/faktúry servisu žalobcu vr. režijného paušálu 2,0% = 847,01 Eur; rozdiel je teda suma -24,89 Eur bez DPH; 2/ Mzda za (mechanickú) prácu: žalovaný priznal/uznal 46 ČJ x 21,00 Eur = 80,50 Eur; podľa kalkulácie/faktúry servisu žalobcu 49 ČJ x 60,00 Eur = 245,00 Eur; rozdiel je teda suma -164,50 Eur bez DPH; 3/ Vedľajšie náklady (konzervácia dutín): žalovaný priznal/uznal 2 ČJ x 21,00 Eur = 3,50 Eur; podľa kalkulácie/faktúry servisu žalobcu 4 ČJ x 60,00 Eur = 20,00 Eur; rozdiel je teda suma -16,50 Eur bez DPH; 4/ Mzdové náklady za lakovanie: žalovaný priznal/uznal o 9 ČJ viac ako boli ČJ kalkulované servisom tj. 58 ČJ x 20,00 Eur a vr. paušálnej čiastky v sume 7,00 Eur = 123,00 Eur; podľa kalkulácie/faktúry servisu žalobcu 49 ČJ x 70,00 Eur a vr. paušálnej čiastky v sume 33,00 Eur = 376,00 Eur; rozdiel je teda suma 58C/40/2025 7 253,00 Eur bez DPH; 5/ Lakovací materiál: žalovaný priznal/uznal lakovaciu konštantu/koeficient 100%, servisom žalobcu bola účtovaná 110 % pri použití rovnakého laku (čirý lak tvrdý 2-vrtv. UNI); žalovaný priznal/uznal lakovací materiál vo väčšej miere ako bolo servisom kalkulované, a to v sume 362,07 Eur (pri lakovacej konštante 100%) - podľa kalkulácie/faktúry servisu žalobcu bol účtovaný materiál v sume 340,32 Eur (avšak s navýšením lakovacej konštanty na 110%); rozdiel je teda suma +21,75 Eur bez DPH. A teda, aj napriek tomu, že podľa Kalkulácie žalovaného vyplývali primerané a účelne vynaložené náklady na opravu Vozidla v sume 1.711,16 Eur s DPH, žalovaný uznal/priznal poistné plnenie vyššej, a to v sume 1.748,08 Eur, no napriek tomu to žalobca zjavne nepovažuje za dostatočné. Najväčší rozdiel v žalobcom požadovanom plnení a žalovaným uznanom/priznanom plnení tak tvorí cena práce (cena Nh účtovaná žalobcom: 60,00 Eur a/alebo 70,00 Eur bez DPH vs. žalovaným uznaná) a lakovacia konštanta (žalobcom účtovaná: 110% vs. žalovaným uznaná: 100%). Nakoľko žalobca je (auto)servis a aj jemu bola doručená likvidačná správa žalovaného, žalobcovi by mal byť zrejmý výpočet výšky plnenia žalovaným už z likvidačnej správy žalovaného. Sadzba Nh pre neautorizované/nezmluvné servisy, ktoré nie sú ani zmluvným servisom žalovaného bola stanovená podľa zaužívanej metodiky/1 a postupom žalovaného tak, ako žalovaný oboznámil poškodeného ešte pred vykonaním samotnej opravy (v deň obhliadky poškodeného Vozidla), pričom žalovaný priznal sadzbu Nh s prihliadnutím na priemer sadzieb práce uvedeného typu opravcov v rámci trhu Slovenskej republiky v relevantnom čase. Žalovaný teda už poskytol poškodenému plnenie v zmysle zákona (ZoPZP) v primeranej, skutočnej a preukázanej výške, a teda žaloba je nedôvodná v celom rozsahu. Žalobca tvrdenú škodu poškodeného preukazuje v zásade len svojou faktúrou, t.j. faktúrou, ktorú vystavil sám žalobca poškodenému ako (auto)servis vykonávajúci opravu Vozidla, čo však nie je dôkazom o skutočnom rozsahu škody vzniknutej na Vozidle poškodeného v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou zavinenou poisteným u žalovaného. Každopádne je zvláštne, že namiesto toho, aby žalobca preukázal, čo konkrétne vykonával ako opravu a ako k fakturovaným položkám dospel, vyčíta žalovanému, že jeho argumentácia (navyše nevedno ktorá konkrétne a v akej časti) je účelová či tendenčná. Žalobca preto svoje tvrdenia a ani danosť/dôvodnosť tvrdeného nároku nepreukázal. V neposlednom rade žalovaný namieta aj žalobcom uplatnený nárok na úroky z omeškania. Z vyššie opísaného skutkového stavu vyplýva, že po tom, ako si poškodený uplatnil u žalovaného svoj tvrdený nárok dňa 12.12.2024, na základe obhliadky Vozidla po oprave dňa 07.03.2025 a po predložení všetkých nevyhnutných podkladov, Oznámením o poistnom plnení zo dňa 11.03.2025 informoval poškodeného o výške poskytnutého poistného plnenia, ako aj o dôvodoch nepriznania zvyšnej časti. Zaslaním Oznámenia o poistnom plnení, v ktorom žalovaný poukázal na skutočnosti a dôvody nepriznania časti plnenia, si žalovaný preukázateľne splnil svoju zákonnú povinnosť podľa ust. §

11 ods. 6 ZoPZP. Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na jednoznačné znenie ust. § 11 ods. 8 ZoPZP, v rámci ktorého zákonodarca expressis verbis uviedol že „Ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu“. Z vyššie citovaných ustanovení ZoPZP teda vyplýva, že zákonodarca jasne podmienil možnosť uplatňovania si úrokov z omeškania v prípade takéhoto nároku nesplnením povinností ustanovených poisťovateľovi v ust.§ 11 ods. 6 ZoPZP, s tým, že v prípade, ak dôjde k splneniu týchto povinností zo strany poisťovateľa, nedôjde k naplneniu hypotézy ustanovenia 58C/40/2025 8 § 11 ods. 8 uvedeného zákona, a teda nedôjde ani k naplneniu podmienok pre priznanie nároku na úroky z omeškania vo veciach nárokov z povinného zmluvného poistenia. S uvedeným sa nakoniec stotožnila aj súdna prax, ktorá už dôvodila, že: „ustanovenie § 11 zákona č. 381/2001 Z. z. sa týka výlučne nesplnenia povinnosti poisťovateľa, ktorá mu bola uložená v súvislosti so šetrením poistnej udalosti na základe oznámenia poškodeného. Zákonodarca totiž v § 11 ods. 8 uvedeného zákona jasne a zreteľne formuluje podmienku, v zmysle ktorej je poisťovateľ povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu (OZ). Je tomu tak v prípade, ak si poisťovateľ nesplní povinnosť podľa § 11 ods. 6 uvedeného zákona. Z dikcie tohto ustanovenia (§ 11 ods. 6 písm. a/, b/) je zrejmé, že zákonodarca povinnosti poisťovateľa viaže výlučne vo vzťahu k prešetrovaniu poistnej udalosti.“. A súdna prax tiež už dôvodila, s poukazom na špeciálnu povahu ZoPZP (tj. ako lex specialis), že „peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania je upravená v § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001Z. z. a je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a/ alebo b/zákona č. 381/2001 Z. z. Z právnej úpravy možno vyvodiť, že umožňuje úročenie poistného plnenia v tých prípadoch, keď si poisťovateľ nesplní svoju povinnosť uloženú mu v súvislosti so šetrením poistnej udalosti, a tiež keď poškodenému zašle oneskorené vysvetlenie dôvodov, pre ktoré poisťovateľ odmietol poskytnúť poistné plnenie, t. j. povinnosti poisťovateľa viaže výlučne vo vzťahu k prešetrovaniu poistnej udalosti. Jej účelom je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti“. Z vyššie uvedeného tak jednoznačne vyplýva, že v rámci ustanovenia § 11 ods. 8 v spojení s ustanovením § 11 ods. 6 ZoPZP zákonodarca umožňuje uplatňovanie úrokov z omeškania voči poisťovateľovi z povinného zmluvného poistenia iba v prípade nesplnenia niektorej z povinností stanovenej poisťovateľovi v § 11 ods. 6 predmetného zákona, s tým, že v prípade, ak zo strany poisťovateľa dôjde k splneniu ktorejkoľvek z uvedených povinností, teda aj k splneniu povinnosti poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia ustanovenej poisťovateľovi § 11 ods. 6 písm. b) zákona, poškodenému nárok na úroky z omeškania nevzniká. Žalovaný v rámci Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 11.03.2025 poškodenému (aj žalobcovi) oznámil dôvody, pre ktoré neposkytol časť uplatneného (avšak nepreukázaného) nároku, čím si splnil (aj) svoju povinnosť ustanovenú v ust. § 11 ods. 6 písm. b) ZoPZP, na základe čoho nemohol poškodenému (a tým ani žalobcovi) voči žalovanému vzniknúť nárok na úroky z omeškania, nakoľko sa žalovaný nedostal do omeškania podľa ust. § 11 ods. 8 ZoPZP. Žalobca nepreukázal, že došlo k postúpeniu pohľadávky (a potom kedy konkrétne) a že by (údajným) postúpením pohľadávky malo dôjsť aj k postúpeniu príslušenstva pohľadávky (napr. úrokov z omeškania) na žalobcu. Na základe vyššie uvedených skutočností, žalovaný považuje nárok žalobcu v celom rozsahu za nedôvodný a nepreukázaný, a preto žalovaný navrhuje konajúcemu súdu, aby žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému 100% náhrady trov konania. 3. Žalobca vo vyjadrení k odporu (replika) uviedol, že žalovaný v odpore namieta údajný nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, poukazuje na údajne neprimeranú cenu za normohodinu práce a spochybňuje uplatnený úrok z omeškania. K podanému odporu žalobca 58C/40/2025 9 uviedol nasledovné. Žalobca predkladá e-mail, ktorým počas likvidácie škodovej udalosti doručoval žalovanému podklady preukazujúce vykonanie opravy, vrátane vyčíslenia nákladov na opravu, najmä kalkuláciu nákladov na opravu, fotodokumentácie po oprave, a iné. Z tejto kalkulácie nákladov je zrejmý úplný rozpis jednotlivých fakturovaných položiek, a to vrátane položky materiálu na lakovanie a položky práce na lakovanie. Žalovaným vznesenú námietku nedostatku vecnej aktívnej legitimácie odôvodnil tým, že nepovažuje žalobcu za poškodeného a postúpenie pohľadávky údajne podľa názoru

žalovaného žalobca v konaní nepodložil dostatočným dôkazom. Žalovaný nepovažuje oznámenie o postúpení pohľadávky za dôkaz o postúpení pohľadávky, nakoľko konajúci súd a ani žalovaný neboli oboznámení s uzatvorenou zmluvou o postúpení pohľadávky. V tejto súvislosti žalobca poukázal na ustanovenie § 526 ods. 2 OZ, v zmysle ktorého ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. Z predloženého oznámenia o postúpení pohľadávky je zrejmé, že postupca oznámil žalovanému ako dlžníkovi postúpenie predmetnej pohľadávky a jej postúpenie aj zákonným spôsobom preukázal v tomto súdnom konaní. Z predmetného oznámenia o postúpení pohľadávky je zrejmá nielen samotná výška postupovanej pohľadávky, ale aj jej identifikácia čo do dôvodu jej vzniku a právneho titulu, s uvedením nielen dátumu vzniku škodovej udalosti, ale aj čísla poistnej udalosti, pod ktorou túto žalovaný eviduje. S ohľadom na vyššie uvedené je nespochybniteľné, že Postupca preukázal postúpenie pohľadávky doručením oznámenia o postúpení pohľadávky a preto nie je žiaden dôvod na preukazovanie postúpenia pohľadávky predložením zmluvy o postúpení pohľadávky. Takéto prostriedky procesnej obrany žalovaného vníma žalobca ako účelové a zavádzajúce tvrdenia, nemajúce oporu v právnych predpisoch. V zmysle ustanovenia § 524 a nasl. OZ môže veriteľ svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postupovanou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Citované ustanovenia garantujú veriteľovi právo nakladať so svojou pohľadávkou podľa vlastného uváženia, nakoľko pohľadávka ako právo je v zmysle ustanovenia § 118 OZ predmetom občianskoprávnych vzťahov. Pohľadávka ako právo preto bezpochyby môže byť predmetom postúpenia v zmysle vyššie citovaných ustanovení. S ohľadom na vyššie uvedené je nespochybniteľné, že poškodený vlastník Motorového vozidla postupoval plne v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Preto námietka nedostatku vecnej aktívnej legitimácie nie je dôvodná. Ďalej sa žalobca vyjadril aj k otázke primeranosti ceny normohodiny. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že je to práve žalovaným tvrdená cena vo výške 21,- EUR bez DPH, ktorá nie je primeraná v danom regióne a čase. Žalobca poukázal na neudržateľnosť žalovaným tvrdenej výšky normohodiny a to aj s ohľadom na ekonomický a hospodársky vývoj, neustále rastúcu mieru inflácie, ceny energií, pohonných hmôt, zvyšovanie nákladov na život a tým aj tlak na zvyšovanie miezd v pracovných vzťahoch. Zároveň žalobca predložil konajúcemu súdu prehľad aktuálnych cenníkov servisov Mercedes-Benz, v zmysle ktorých sa cena za normohodinu práce pri oprave vozidla Mercedes-Benz E 220 d 4MATIC pohybuje na úrovni 120,- EUR bez DPH. Žalobca si účtoval cenu vo výške 60,- EUR bez DPH, čo je o polovicu nižšia cena. Všetky autoservisy (bez ohľadu na to, či sa jedná o zmluvný, nezmluvný, prípadne autorizovaný) vykonávajú svoju činnosť riadne a legálne, keďže podnikajú v súlade s nariadením komisie EÚ č. 330/2010 zo dňa 20.04.2010 o uplatňovaní čl. 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní európskej únie a nariadení komisie EÚ č. 461/2010 zo dňa 27.5.2010, v súlade s 58C/40/2025 10 príslušnými technickými normami a postupmi určenými výrobcami vozidiel. Preto majú rovnaké postavenie z pohľady výkonu svojej činnosti, kvality práce, ako aj zodpovednosti za vykonanú činnosť. Nie je preto z pohľadu pracovných a technických postupov pri oprave vozidiel rozdiel v tom, či opravu vykonáva autorizovaný servis, zazmluvnený servis alebo neautorizovaný/nezazmluvnený servis. Preto nie je absolútne žiadne racionálne zdôvodnenie rozdielneho prístupu žalovaného v cene práce pri jednotlivých typoch servisov. Takýto postup by mohol napĺňať aj znaky nekalej hospodárskej súťaže a negatívne ovplyvňovať správanie klientov na trhu v neprospech nezmluvných servisov, resp. neautorizovaných servisov. Naviac je potrebné poukázať na skutočnosť, že v prípade autorizovaného servisu uhradí žalovaný prakticky akúkoľvek cenu práce, akú si autorizovaný servis vyúčtuje a spravidla takéto ceny autorizovaných servisov niekoľkonásobne prevyšujú ceny práce neautorizovaných/nezazmluvnených servisov, aj napriek tomu, že práca je v prípade oboch typov servisov vykonaná v súlade s príslušnými technickými normami a odporúčaniami výrobcu. Je zrejmé, že pri výbere servisu, v ktorom si poškodený nechá opraviť svoje vozidlo, nemožno spravodlivo požadovať, aby zohľadňoval finančné záujmy poisťovne a preto nie je povinnosťou poškodeného, aby si vozidlo nechal opraviť v servise s najlacnejšími sadzbami. Vychádzajúc z oznámenia o poistnom plnení, žalovaný nepriznal sumu vo výške 500,72 EUR, avšak táto položka v predmetnom oznámení o poistnom plnení nebola žiadnym spôsobom bližšie špecifikovaná a nie je pre žalobcu zrejmé, z čoho sa táto položka skladá. Žalovaný vo svojom odpore prekladá bližší výpočet nepriznaných položiek. Z matematického výpočtu je však zrejmé, že tento výpočet uvedený v odpore nekorešponduje so sumou uvedenou žalovaným v oznámení o poistnom plnení. Preto sa v tomto smere nie je možné jednoznačne vyjadriť k prostriedkom procesnej obrany žalovaného. Žalovaným v odpore nepriznaná

suma predstavuje spolu sumu vo výške 437,14 EUR, avšak v zmysle oznámenie o poistnom plnení žalovaný nepriznal sumu vo výške 500,72 EUR. Ďalej žalobca poukázal na nasledovné: „V rámci dokazovania platí zásada (pozri § 132 v spojení s § 185 ods. 1 ), že každý účastník musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia; kto tvrdí dokazuje (affirmanti incumbit probatio). Inak povedané, účastník musí preukázať to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jeho tvrdenie za základ svojho rozhodnutia. Ak teda žalobca tvrdí, že so žalovaným uzatvoril kúpnu zmluvu, predmetom ktorého bolo napríklad auto, musí to preukázať (napr. predložením písomnej zmluvy, navrhnutím svedka, ktorý dosvedčí, že došlo k ústnej dohode medzi stranami). Ak žalovaný chce túto skutočnosť vyvrátiť, napr. tvrdením, že kúpna zmluva je neplatná, pretože žalobca ako predávajúci nebol na tento úkon spôsobilý, musí žalovaný toto svoje tvrdenie preukázať. Vtedy hovoríme o tzv. delení alebo presúvaní dôkazného bremena. Neplatí teda, že dokazovať skutočnosti v spore je len povinnosťou žalobcu.“. (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiatkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, str. 696). Žalobca bol toho právneho názoru, že žalovaný ani počas likvidácie a ani počas tohto súdneho konania nepreukázal dôvodnosť a ani bližšiu špecifikáciu nepriznanej sumy. Nad rámec uvedeného sa žalobca vyjadril k použitiu lakovacej konštanty v rozsahu 110 %. Žalobca použitie lakovacej konštanty v ním uvedenom rozsahu preukázal nielen predložením faktúry a kalkulácie nákladov, ktoré doklady doručoval nielen v tomto súdnom konaní, ale žalovanému aj v priebehu likvidácie poistnej udalosti. Rovnako žalobca uniesol svoje dôkazné bremeno aj dôkazmi predloženými týmto podaním. Lakovací koeficient PK45 100%, ktorý je štandardne 58C/40/2025 11 nastavený vo výpočtovom programe Audatex a ktorý aj žalovaný ako štandardný program používa, vyjadruje PRIEMERNÚ hodnotu cien používaných lakovacích materiálov (cenníkov ktoré boli poskytnuté spoločnosti Solera (prevádzkovateľ programu Audatex) od výrobcov, prípadne importérov jednotlivých lakovacích materiálov) jednotlivých značiek výrobcov (od najlacnejších až po prémiové). Tieto ceny sa líšia pri jednotlivých výrobcoch a ich výrobných radách jednotlivých lakovacích materiálov. Z tohto titulu je aj v kalkulačnom software Audatex možnosť si každým užívateľom (servisom, lakovňou, znaleckou organizáciou...) zvoliť výšku PK podľa kvality/ceny lakovacieho materiálu ktorý je použitý pri oprave daného vozidla. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca si zakladá v prvom rade na kvalite, používa pri lakovaní výhradne materiály od špičkových svetových výrobcov ako PPG, Spies Hecker, 3M atď. Keďže sa jedná aj o drahšie materiály, musí žalobca pristupovať aj k zvyšovaniu lakovacieho koeficientu PK (tak ako je to bežná prax a dokonca to obsahuje aj metodika AUDATEX) aby bolo pri výpočtoch ceny lakovacieho materiálu odzrkadlené použitie kvalitnejších (drahších) materiálov použitých pri opravách MV a to nasledovne pri jednotlivých typoch farieb: hladná "UNI" farba PK45 = 110%, metalíza PK45 = 120%, perleť PK45 = 130%. Na základe uvedené je zrejmé, že ak žalovaný tvrdí, že postačovalo použiť iba lakovací koeficient 100 %, musí toto svoje tvrdenie z technologického pohľadu zdôvodniteľným spôsobom preukázať. Uvedené však žiadnym spôsobom žalovaný nepreukázal a preto bol žalobca toho právneho názoru, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ani v tejto časti jeho prostriedkov procesnej obrany. Z predloženej kalkulácie žalobcom je na str. 3 jednoznačne uvedené, že bola použitá farba v 2 vrstvách uni, teda bol uplatnený lakovací koeficient vo výške 110 %. V prílohe žalobca zaslal receptúru farby - jedná sa o 2-vrstvovú farbu. K výške normohodiny mechanickej práce a lakovníckej práce žalobca uviedol, že sa jedná o rozdielne pracovné činnosti, ktoré sú vykonávané aj rozdielnymi pracovníkmi. Na každú činnosť (mechanické práca a lakovnícke práce) sa vyžaduje rozdielne vzdelanie, skúsenosti, prax, materiálové a technické vybavenie a iné. Je potrebné podotknúť, že aj v rámci stredoškolského vzdelania sa jedná o dva samostatné študijné odbory. Uvedené skutočnosti preto sú determinujúcimi faktormi aj pre rozdielnosť sadzby za normohodinu pre mechanické a lakovnícke práce. Poškodený nie je povinný rešpektovať a zohľadňovať pri svojom výbere opravovne ekonomické záujmy žalovaného ako poisťovateľa. Poškodený je oprávnený si vybrať ktorýkoľvek servis, resp. opravovňu a to podľa svojho slobodného výberu a dôveru v kvalitu poskytovaných služieb predmetnou opravovňou. Naviac pokiaľ aj žalovaný počas likvidácie škodovej udalosti zaslal zoznam jeho zmluvných servisov, alebo kalkuláciu nákladov na opravu, tieto však majú výlučne odporúčací charakter. Tieto informácie a podklady však nie sú žiadnym spôsobom právne zaväzujúce pre poškodeného a preto ani žiadnym spôsobom nie je poškodený viazaný týmito informáciami žalovaného. Žalovaný zároveň namieta úhradu žalobcom požadovaných úrokov z omeškania. Žalovaný ukončil likvidáciu poistnej udalosti prípisom zo dňa 11.03.2025 a žalobca si uplatňuje úrok z omeškania odo dňa 27.03.2025, čo je 16-ty deň po ukončení likvidácie poistnej udalosti. Žalobca si tak uplatňuje úrok z omeškania v súlade so zákonom, teda až po uplynutí 15 dní od ukončenia likvidácie poistnej udalosti. Nad rámec uvedeného taktiež je potrebné

zohľadniť aj skutočnosť, že žalobcovi vznikla škoda bez jeho pričinenia a ovplyvnenia škodovej udalosti. Žalobca nemal žiadnu objektívnu možnosť zabrániť škodovej udalosti a preto by nebolo spravodlivé, aby nebol odškodnený za škodu, ktorá mu vznikla 58C/40/2025 12 konaním tretej osoby. Škodou v tomto prípade treba rozumieť aj čas omeškania s plnením poistného plnenia. V prípade nepriznania úrokov z omeškania by tak nastala situácia, ktorá je v príkrom rozpore s zásadami náhrady škody, ktorú garantuje právny poriadok Slovenskej republiky. Žalobca trval na podanej žalobe v celom rozsahu a žiadal, aby konajúci súd podanej žalobe vyhovel v celom rozsahu a zároveň aby zaviazal žalovaného na náhradu trov súdneho konania a trov právneho zastúpenia v rozsahu 100 %. 4. Žalovaný v duplike uviedol, že po oboznámení sa s vyjadrením a jeho obsahom i prílohami, žalovaný opakuje/trvá na tom, že žaloba nie je dôvodná, nárok uplatnený žalobou žalovaný v celom rozsahu neuznáva a rozporuje ho, a to nakoľko žalobcom tvrdený nárok nie je daný, dôvodný a ani preukázaný. Aj z vyjadrenia vyplýva, že žalobca má zrejme za to, že svoj tvrdený nárok už preukázal, na čo má (podľa žalobcu) zrejme postačovať len faktúra vystavená žalobcom poškodenému, oznámenie o postúpení pohľadávky (zasielané elektronicky žalobcom), kalkulácia žalobcu zo dňa 05.02.2025 (žalobcom predložená/pripojená až k vyjadreniu) a fotodokumentácia po oprave Vozidla. Žalovanému nie je zrejmé, čo žalobca mieni preukazovať ďalšími listinami, ktoré pripojil (úplne zbytočne a nehospodárne) k vyjadreniu, avšak pokiaľ by aj tieto boli konajúcim súdom pripustené ako dôkaz, potom aj z týchto vyplývajú skutočnosti, ktoré sú rozporné (ako napr., že oprava Vozidla mala byť objednaná už 09.01.2025, hoci Vozidlo malo byť prevzaté do opravy až dňa 29.01.2025?; podpisy poškodeného na listinách o objednávke opravy Vozidla, o prevzatí Vozidla na opravu a o odovzdaní po oprave Vozidla sú úplne iné/odlišné, ako je uvedený podpis poškodeného na Uplatnení nároku na náhradu škody, ktorú poškodený predložil pri uplatnení nároku u žalovaného, a čo žalovaný už akcentoval v odpore?) a (ani) tento rozpor žalobca vo vyjadrení nijak neodstránil ani nevysvetlil. Žalobca naďalej teda nepreukázal, že by skutočne poškodený z predmetnej škodovej/poistnej udalosti si objednal u žalobcu opravu Vozidla a mal si dokonca aj prenajať náhradné vozidlo, keďže podpisy na listinách sa diametrálne odlišujú a je zjavné, že podpis patrí inej osobe, odlišnej od poškodeného. Naďalej žalovaný trvá na tom, že žalobca doposiaľ tiež nepreukázal, že by žalobca (ako servis) skutočne vykonal opravu Vozidla, a potom ako konkrétne. Ako vyplýva z odporu, žalovaný už tam namietal, že i keď žalobca v žalobe svoj nárok dôvodí skutočnou škodou (a podoprel to ním odkazovanými rozhodnutiami, ktoré sa však v prevažnej miere zaoberali otázkou/posúdením aj tzv. amortizácie), tento žalobca nepreukázal. Žalobca vo vyjadrení naopak (nedôvodne) tvrdí, že z predložených listinných dôkazov je jednoznačne zrejmý skutkový stav, čo však nie je dané ani dôvodné, ako vyplýva už zo samotného odporu. Žalobca až k vyjadreniu pripojil svoj podrobný výpočet (kalkuláciu) k ním tvrdenej oprave Vozidla, ktorú mal (údajne) skutočne aj realizovať ako servis/opravovňa a síce žalobca predložil aj nejakú fotodokumentáciu Vozidla (po oprave), avšak toto nepostačuje. Žalobcom predložená fotodokumentácia vôbec nepreukazuje, ako konkrétne malo byť Vozidlo poškodeného poškodené (v akom rozsahu vznikla tvrdená škoda), nepreukazuje, že by predmetnú opravu vykonával ako servis práve žalobca (a potom kedy, ako, v akom rozsahu a akou technológiou, konkrétne), a nie je z nej zrejmé ani len to, kedy bola vyhotovená a nieto ešte kým/kde. Žalovaný už v odpore upozornil na rozdiely, ktoré vznikli medzi žalobcom účtovanými/ kalkulovanými náhradnými dielmi, a že žalovaný dokonca priznal/uznal lakovací materiál vo väčšej miere ako bolo žalobcom kalkulované, rozdiely (čo do ČJ) v prácach a 58C/40/2025 13 cene práce (cena Nh účtovaná žalobcom: 60,00 Eur a/alebo 70,00 Eur bez DPH vs. žalovaným uznaná: 21,00 Eur) a lakovacia konštanta (žalobcom účtovaná: 110% vs. žalovaným uznaná: 100%). Žalovaný teda pri likvidácii predmetnej škodovej/poistnej udalosti vychádzal (aj) z kalkulácie žalobcu a od fakturovanej sumy odpočítal len zistený rozdiel. Takto je to uvedené už v odpore a nič na tom nemení ani to, že to žalobca vo vyjadrení uvádza ako nejasné. Pokiaľ žalobca vo vyjadrení uvádza, že suma neuznanej/nepriznanej a odpočítanej sumy uvádzanej žalovaným v odpore nie je totožná so sumou, ktorá je uvedená v likvidačnej správe (Oznámenie o poistnom plnení), tak toto tvrdenie žalobcu je zjavne účelové a zbytočne napádajúce žalovaného. V prvom rade istý rozdiel vytvoril samotný žalobca, keď žalovanému (ako i konajúcemu súdu) predložil faktúru a kalkuláciu, kde sumy nie sú identické, a tento rozdiel žalobca nijak neodstránil. V druhom rade, žalobca zjavne (alebo účelovo?) opomenul, že

sumy, ktoré žalovaný uvádzal v odpore ako rozdiel (nepriznané/neuznané sumy) sú sumy bez DPH a v likvidačnej správe (Oznámenie o poistnom plnení) sú už sumy uvedené vrátane DPH (poškodený nie je platcom DPH). V treťom rade, žalobca zjavne (alebo účelovo?) opomenul, že rozdiel vznikol aj v časti lakovacieho materiálu, keď žalovaný uznal/priznal vyššiu sumu ako žalobca účtoval/kalkuloval , hoci s inou/nižšou lakovacou konštantou , a toto je naopak plusová hodnota/suma, ktorú tiež treba zohľadniť, ako žalovaný uvádzal už v Odpore. Nakoľko poškodený požadoval náhradu škody/poistné plnenie na základe predloženej faktúry, žalovaný v likvidačnej správe uviedol sumu z predloženej faktúry za opravu Vozidla. Nakoľko však žalobca predložil aj kalkuláciu s úplným rozpisom jednotlivých fakturovaných položiek (ako tvrdí žalobca vo vyjadrení), žalovaný vychádzal z tohto rozpisu/výpočtu jednotlivých položiek a výslednú (nepriznanú/neuznanú) sumu odpočítal. Žalovaný v danom prípade vyhotovoval vlastnú/kontrolnú kalkuláciu, ktorú už pripojil k odporu a teda vzniknutý rozdiel jasne a zrozumiteľne vyplýva z už (žalovaným) predložených listín. Výpočet, ako k odpočítaniu tej-ktorej sumy žalovaný dospel bol už uvedený v odpore. Buď teda žalobca len kopíruje svoju argumentáciu z iného sporu, a to bez zohľadnenia skutočností veci samej, alebo to úplne (nedôvodne/účelovo) ignoruje. Faktom však zostáva, že žalobca nepredložil doposiaľ žiadnu podrobnú dokumentáciu z reálne vykonávanej opravy (napr. fotodokumentáciu vyhotovenú počas opravy, nie až po oprave). Žalobca k vyjadreniu pripojil síce dokument „receptúra“, avšak tento zjavne sa netýka realizovanej opravy Vozidla, keďže je datovaný aj so značným časovým odstupom (05.06.2025 t.j. niekoľko mesiacov po vykonaní tvrdenej opravy/lakovania Vozidla), a nie je zrejmý ani jeho zdroj. Žalovaný uznal rovnaký typ laku (ako uvádzal žalobca vo svojej kalkulácii), avšak za použitia lakovacej konštanty (koeficientu) 100% (žalobca kalkuloval 110%), pričom vo výpočte spotreby lakovacieho materiálu sú v požadovanej výške zahrnuté všetky materiály, ktoré sú potrebné k riadnemu vykonaniu všetkých pracovných operácií, súvisiacich s lakovaním (preto je aj reálne možné, že lakovací materiál vyšiel vo vyššej sume žalovanému oproti žalobcom kalkulovanému). Náklady na materiál boli žalovaným priznané v závislosti na skutočnej spotrebe, pričom vo výpočte boli zohľadnené doporučené predajné ceny od zohľadnených dodávateľov/importérov lakovacích materiálov v príslušnej krajine (bez DPH). Výsledné hodnoty spotreby lakovacieho materiálu sú aritmetickým priemerom zohľadnených výrobcov a v kalkulačných systémoch Audatex tieto hodnoty vyjadruje hodnota 100 (PK51=100 [%]). Žalovaný teda už v odpore uviedol svoj podrobný výpočet, z ktorého vyplýval odôvodnený 58C/40/2025 14 rozsah opravy na základe (obhliadkou) zadokumentovaného rozsahu poškodenia Vozidla (fotodokumentácia + Zápis o poškodení motorového vozidla zo dňa 16.12.2024 a 05.02.2025), tomu zodpovedajúca dĺžka práce, použitý materiál, počet normohodín (Nh) ako aj suma Nh priznanej ako primeranej a účelne vynaloženej. Žalobca na to zjavne (dôkazne) reagoval len tak, že pripojil/predložil svoju kalkuláciu, fotodokumentáciu po oprave Vozidla (nie počas výkonu opravy, pričom je otázne, kto opravu skutočne vykonával), a nejaký cenník (avšak nie svoj cenník prác ako servisu resp. cenník jeho spolupracujúceho servisu!). Nie je potom zrejmé, ako aj konajúci súd má vôbec preskúmať a posúdiť žalobcom tvrdenú skutočnú škodu, primeranosť nákladov na opravu a/alebo dôvodnosť likvidácie tejto škodovej udalosti žalovaným (čo do rozsahu a dôvodu). Žalobca (pre úspech v spore) musí preukázať svoj tvrdený nárok tak čo do právneho titulu ako aj rozsahu, obzvlášť ak ho protistrana rozporuje. Žalobca namiesto toho, úplne nedôvodne a rozsiahlo vo vyjadrení účelovo dokonca aj duplicitne akcentuje dôkazné bremeno žalovaného, a účelovo poukazuje na ním vybraté (aj s vecou samou nesúvisiace súdne rozhodnutia, príp. také, ktoré žalovaný nevedel ani dohľadať medzi právoplatnými rozhodnutiami a nie je pritom ani zrejmé, či sa vôbec jedná aj o skutkovo/právne obdobné prípady; a/alebo také, ktoré neskôr boli zmenené práve v neprospech argumentácie žalobcu, čo žalobca zjavne úplne ignoruje). Navyše žalobca úplne nedôvodne (a nie vecne) poukazuje a rozsiahlo vo vyjadrení cituje aj rozhodnutia, ktoré sa týkali napr. náhradného vozidla alebo tzv. amortizácie (čo nie je posudzovaný prípad a čím žalovaný vo veci ani nedôvodil) a/alebo rozhodnutiami vo veciach týkajúcich sa havarijného poistenia, čo je úplne iný skutkový aj právny režim, a kde sa likvidácia a odškodnenie poškodeného riadi zmluvnými/ poistnými podmienkami dohodnutými medzi poisteným poškodeným a jeho poisťovateľom. Toto preto pôsobí nielen značne zmätočne, ale aj účelovo a zavádzajúco. Žalobca vo vyjadrení dokonca rozsiahlo dôvodí teoretickými úvahami o nároku na náhradu škody obnovením predošlého stavu veci, čo však tiež nemá žiadne svoje opodstatnenie vo veci samej, pretože sa nejedná o spor strán čo do (ne)ekonomickej opravy totálne poškodeného vozidla. Platí, že škoda sa zásadne uhrádza v peniazoch (tzv. relutárna náhrada) a tiež, že ak o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa uvedením do predošlého stavu. Obe podmienky však musia byť splnené súčasne. Účelnosť je treba vykladať v zmysle

hospodárnosti. Žalovaný nerozporuje, že Vozidlo bolo poškodené a vyžadovalo opravu, rozporuje len to, kto, kedy a ako mal vykonať opravu a že žalobcom účtované práce neboli v primeranej, účelnej a nevyhnutnej miere (aj čo do ceny, a čo už aj riadne odôvodnil). Žalovaný však aj naďalej rozporuje samotné tvrdenie žalobcu, že mal vykonať opravu Vozidla, ako doposiaľ nepreukázané. Žalobca totiž aj na svojej webstránke https://www.pspsk.sk/ o.i. uvádza, že pre svojich klientov (v posudzovanom prípade teda poškodený) ponúka službu (aj) autoservisu, a to v spolupráci so zmluvným autoservisom, ktorý je zmluvný partner poisťovní. Z tohto teda môže (aj pre spotrebiteľa) vyplývať, že žalobca síce poskytuje služby autoservisu ale samotnú opravu vykonáva spolupracujúci autoservis (či lakovňa), ktorý je zmluvným partnerom poisťovne (napr. žalovaného). Je preto otázne (a naďalej sporné), či žalobca vôbec vykonal opravu Vozidla tak ako tvrdí v žalobe (ale preukazuje to len ním vystavenou faktúrou a kalkuláciou). A síce sa svojim klientom žalobca prezentuje ako zmluvný partner poisťovní, ale zmluvným partnerom žalovaného nie je. Z tohto dôvodu žalovaný nepovažuje za nijak vo veci samej dôvodné a/alebo podstatné ani predkladanie (akýchkoľvek) cenníkov iných opravovní žalobcom, a to zvlášť z obdobia 58C/40/2025 15 takmer 3 roky pred predmetnou škodovou udalosťou (nejedná sa teda zrejme ani o „aktuálny“ cenník, ako ich označil žalobca, nech tým myslel čokoľvek), z ktorých nie je zrejmé ani ich zdroj, a pretože práve naopak, jedná sa o servis z iného (TN) regiónu (čo nie je región poškodeného ani žalobcu), a tiež je zrejmé, že sa jedná o autorizovaný servis Vozidla (ktorým žalobca nie je), čo sa pochopiteľne môže odraziť aj na cenách takéhoto servisu. Cenník predložený žalobcom nie je vo veci samej opodstatnený, nakoľko nie je cenníkom služieb žalobcu. Faktom je, že žalobca doposiaľ vo veci samej nepredložil ani len svoj cenník prác, a to zrejme účelovo. Je otázne/sporné resp. zjavne nepravdivé tvrdenie žalobcu vo vyjadrení, že žalobca si účtoval cenu (práce) vo výške 60,- EUR bez DPH, a to nakoľko z listín predložených samotným žalobcom (faktúra/kalkulácia) vyplýva, že žalobca mal (údajne) účtovať cenu práce (mechanickej) v sume 60,00 eur/Nh a (lakovacej) v sume 70,00 Eur/Nh. Žalobca teda zjavne nevie obhájiť (nieto ešte vysvetliť/odôvodniť a aj preukázať) svoju cenu práce, ktorú mal údajne poskytnúť poškodenému. Namiesto predkladania cenníkov iných servisov z iného regiónu a k inému obdobiu či namiesto predkladania neprávoplatného rozhodnutia súdu v inej veci, by teda bolo dôstojnejšie, dôvodnejšie a opodstatnenejšie, keby žalobca predložil svoj cenník v relevantnom čase a/alebo dôkazy/ podklady o tom, ako mal opravu Vozidla vykonať (ak ju teda reálne vykonal ako autoservis). Nakoľko toto žalovaný rozporoval a namietal už v odpore, a žalobca na to nijak (ani dôkazne) nereagoval, neuplatnil prostriedky svojej procesnej obrany/útoku včas. Napriek tomu, že žalovaný nepovažuje za účelné predkladanie rôznych cenníkov, avšak nakoľko žalobca ním predloženým cenníkom (navyše autorizovaného servisu Vozidla) sa snaží navodiť dojem, že žalobcom účtovaná Nh (60,00 Eur a 70,00 Eur bez DPH) je primeraná, žalovaný predložil príkladmo cenníky iných autoservisov z daného regiónu (od 15-28 Eur/Nh), z ktorých jasne a zrozumiteľne vyplýva, že žalovaným uznaná sadzba za Nh je adekvátna, primeraná, účelne vynaložená a obvyklá (a v danom regióne), a že naopak sadzba Nh žalobcu vo faktúre/kalkulácii je neprimeraná. Pre porovnanie príkladmo žalovaný pripojil aj cenníky ďalších servisov (typu akým je žalobca, a ktoré tiež ponúkajú služby aj pre vozidlá vyššej triedy príp. luxusnejších značiek), a to v zásade z celého západného i stredného Slovenska, ktoré taktiež len potvrdzujú, že žalobcom účtovaná cena práce je neprimeraná a niekoľkonásobne vyššia ako v iných (obdobných) servisoch. Žalobca pritom ešte donedávna v iných (obdobných) sporoch predkladal ako dôkazy svoje faktúry (ktoré boli podkladom pre likvidáciu inej poisťovne) a kde pri predmetnej značke Vozidla účtoval inú/podstatne nižšiu cenu práce (polovičnú) a primeranejšiu tým obvyklým cenám iných servisov. Faktom však je, že samotný výrobca/importér tejto značky MV - Vozidla (Mercedes-Benz) však odporúča opravu v autorizovaných servisoch. Aj preto argumentácia žalobcu ohľadom údajnej nezmyselnosti prístupu žalovaného a nedôvodnosti resp. údajnej absolútnej neracionálnosti rozlišovania servisov na autorizované/neautorizované najmä čo do kvality prác neobstojí, pretože je spochybnená aj samotným výrobcom Vozidla. Akési úvahy žalobcu vo vyjadrení o tom, že postup žalovaného vykazuje znaky nekalej hospodárskej súťaže sú úplne neopodstatnené. Netreba pritom opomenúť fakt, že zo žalobcom predloženej faktúry/kalkulácie vyplýva rozličná sadzba Nh, a to 60,00 Eur bez DPH/ Nh za mechanickú prácu a v sume 70,00 Eur bez DPH/Nh za lakovaciu prácu, čo je ďalšie takmer 18%-né navýšenie jeho (údajnej) základnej hodinovej sadzby ceny práce, a čo síce tiež potom robí zásadný rozdiel medzi žalobcom fakturovanou a žalovaným uznanou cenou práce, ale žalobca toto nijak nepreukazuje. Ani 58C/40/2025 16

autorizované servisy si automaticky a vždy nenavyšujú cenu (lakovacích) prác (a čo potvrdzuje aj žalobcom predložený cenník autorizovaného servisu Vozidla). Žalovaný sa k výške uznanej sadzby Nh vyjadril už v odpore. Pri stanovení výšky sadzby za normohodinu práce aj v posudzovanom prípade totiž žalovaný vychádzal zo znaleckého štandardu, ktorého postupy pri stanovení nákladov na opravu vychádzajú z rozdielností jednotlivých opravovní a uznávajú ako primeraný náklad na opravu priemerné ceny opráv v danom regióne. Žalovaný pri určení priemernej sadzby za Nh prác vychádza z cien (cca 7000 položiek) obvyklých pre tzv. neznačkové zmluvné servisy. Jednou z rozhodujúcich podmienok zazmluvnenia je povinnosť opravovne vykonávať opravy vozidiel pre spoločných klientov opravovne a poisťovne v predpísanej kvalite podľa technologických postupov udávaných výrobcom, to znamená, že žalovaný pri výpočte priemernej sadzby vychádza z cien, ktoré používajú pri oprave najkvalitnejšie servisy na trhu (vážený priemer). Sadzba Nh (aj) pre neautorizované servisy, ktoré nie sú ani zmluvným servisom žalovaného bola stanovená podľa zaužívanej metodiky a postupom žalovaného tak, ako žalovaný oboznámil poškodeného/žalobcu ešte pred vykonaním samotnej opravy. V deň obhliadky/doobhliadky poškodeného Vozidla žalovaný preukázane oboznámil poškodeného s postupom pri výpočte poistného plnenia, pričom žalovaný predložil aj kalkuláciu nákladov na opravu (aj s odôvodnením sadzby Nh) a poškodeného oboznámil aj so zoznamom servisov, ktoré sú zmluvným partnerom žalovaného, a to nie len v danom regióne (pre väčšie pohodlie a podľa potrieb poškodeného pri výbere servisu), a ktorý je neustále dostupný aj na webstránke žalovaného a/alebo spol. Slovexperta s.r.o. vykonávajúcej obhliadku poškodeného Vozidla. Poškodený teda bez problémov mohol vyhľadať zmluvný autoservis, a to aj vo svojom regióne. Práve v spolupráci s nimi (partnerskými opravovňami) totiž žalovaný garantuje urýchlené, odborné a zjednodušené vybavenie škôd prostredníctvom servisu, bez potreby návštevy poisťovne, keď sú žalovanému doklady doručované priamo servisom. Celý proces uplatňovania nároku od obhliadky škody až po úhradu plnenia vybavuje za klienta servis v spolupráci so žalovaným elektronickou formou. Vzhľadom na skutočnosť, že universe poisťovňa pri neautorizovaných resp. nezmluvných opravovniach nepozná kvalitu vykonávaných opráv, technologické vybavenie, pôvod a kvalitu používaných náhradných dielov, nemôže poisťovňa v takýchto prípadoch priznať náklady na opravu vo výške akú účtujú autorizované resp. zmluvné preverené opravovne. Uvedený postup taktiež platí pri priznávaní sadzby za normohodinu a lakovacej konštanty pre výpočet množstva lakovacieho materiálu. Žalovaný pri kalkulácii opravy využíva rozsiahlu databázu spoločnosti Audatex Slovakia, s.r.o., s ktorým spolupracujú rovnako aj ostatné poisťovne (Allianz - SP, Generáli, UNIQA, AXA, Wustenrot a ď.) a znalci. Táto databáza obsahuje výrobcom určené množstvá a ceny práce podľa príslušného druhu práce pre daný typ a značku motorového vozidla. Kalkulácie sa uskutočňujú pre konkrétne prevedenie vozidla vrátane mimoriadnej výbavy, obsahuje o.i. údaje od výrobcov, lokálne ceny dielov vrátane historických cenníkov t.j. presné a konzistentné lokálne ceny dielov a dokonca aj možnosť zobrazenia informácie výrobcu k určitým pracovným postupom. Z týchto skutočností teda vyplýva, že poškodený bol žalovaným riadne a vyčerpávajúco vopred oboznámený s tým, ako bude žalovaný postupovať v prípade, ak škodová udalosť bude posúdená ako poistná udalosť a ako bude žalovaný postupovať pri poskytovaní poistného plnenia. Poškodený sa napriek tomu rozhodol pre vykonanie opravy (zrejme) u žalobcu (možno práve z dôvodu, že žalobca sa označuje za spol. vykonávajúcu opravu 58C/40/2025 17 prostredníctvom zmluvného servisu/lakovne poisťovní, aj keď tomu tak zjavne práve v prípade žalovaného nie je), čo však ale znamená, že pokiaľ sa poškodený dobrovoľne a slobodne rozhodol, že odstránenie poškodenia predmetného motorového vozidla dá vykonať v nezmluvnej/neautorizovanej opravovni, a tým mu vznikli iné/vyššie/neprimerané a nie bežné náklady na opravu - podľa tvrdenia žalobcu skutočná škoda, potom tieto náklady (zodpovednosť za takto vzniknutú škodu) znáša poškodený výlučne sám. Na základe týchto skutočností nie je daná pasívna vecná legitimácia žalovaného vo veci samej. Likvidácia predmetnej poistnej udalosti preto už prebehla a bola ukončená, a žalovaný už poskytol poistné plnenie, a to v zmysle zákona, pričom žalovaný poškodeného (i žalobcu) riadne oboznámil s výpočtom aj s dôvodmi neplnenia v zostávajúcej časti (§ 797 ods. 4 OZ), a to (aj) v Oznámení o poistnom plnení. Žalovaným odpočítaná časť nároku uplatneného poškodeným na základe faktúry žalobcu nie je krátením/znížením poistného plnenia (§ 799 ods. 3 OZ), ako sa mylne domnieva žalobca (a opakovane uvádza aj vo vyjadrení a k tomu rozsiahlo nedôvodne cituje aj ním vybraté rozhodnutia, ktoré sa navyše týkajú aj havarijného poistenia, nie PZP). Žalobca totiž ani vo vyjadrení nijak nereflektuje na tú skutočnosť, ktorú dôvodil žalovaný už v odpore, že pokiaľ si žalobca (ako údajný právny nástupca

poškodeného) uplatňuje tvrdený nárok podľa ust. § 4, § 15 ZoPZP, tak potom platí, že žalovaný je povinný v zmysle zákona nahradiť poškodenému nároky, ktoré sú nielen uplatnené ale aj preukázané, čo v danom prípade nie je splnené, a to ani po vyjadrení žalobcu, nakoľko žalobca nepredložil žiadne ďalšie dôkazy (v naznačovanom smere) a ani ich čo i len neoznačil. Žalobca doposiaľ nepreukázal tvrdený nárok (ani) čo do jeho celej výšky t.j. aká skutočná škoda poškodenému vznikla, a to aj čo do rozsahu ako i kvality opravy. Faktúra predložená žalobcom nestačí. Taktiež nestačí ani žalobcom (až k vyjadreniu) predložená kalkulácia. Takto sa ani konajúci súd nemôže riadne oboznámiť s rozsahom opravy/prác žalobcu a tým údajne (podľa žalobcu) zodpovedajúcej a/alebo primeranej ceny/odplaty a/ alebo žalobcom tvrdenej skutočnej škody. Vo vyjadrení však žalobca (zmätočne) tvrdí, že žalobca bol povinný žalovať na plnenie, tzn. na náhradu škody, a že je potrebné zohľadniť aj skutočnosť, že žalobcovi vznikla škoda bez jeho pričinenia a ovplyvnenia škodovej udalosti; žalobca nemal žiadnu objektívnu možnosť zabrániť škodovej udalosti a preto by nebolo spravodlivé, aby nebol odškodnený za škodu, ktorá mu vznikla konaním tretej osoby; škodou v tomto prípade treba rozumieť aj čas omeškania s plnením poistného plnenia. Doposiaľ teda nie je zrejmé, či žalobca svoj uplatnený nárok dôvodí tým, že škoda vznikla na majetku poškodeného alebo vynaložením nákladov žalobcom resp. poškodeným v súvislosti s opravou poškodenej veci a/alebo tým, čo žalobca vyčíslil poškodenému ako majetkové hodnoty (vyjadrené v peniazoch), ktoré by bolo potrebné vynaložiť, ak by oprava bola vykonaná. Žalobca je podnikateľský subjekt. Aj v tejto súvislosti netreba totiž opomenúť fakt, že v zmysle platných daňových predpisov (§ 71 a nasl. zákona č. 222/2004 Z.z.), faktúra je daňový doklad o dodanom tovare/službe (nie je teda akýmsi len vyčíslením predpokladaných/možných/potenciálnych nákladov objednávateľa opravy). Pokiaľ z tvrdení a listín predložených žalobcom vyplýva, že žalobca mal poškodenému vystaviť faktúru dňa 05.02.2025 za „plnenie“ dodané dňa 05.02.2025, potom je z toho zrejmé, že žalobca predmetné služby poškodenému mal poskytnúť údajne dňa 05.02.2025, za čo si voči poškodenému účtoval odplatu v sume 2.248,80 Eur s DPH, čo malo byť splatné dňa 19.02.2025. Poškodený bol povinný teda najneskôr dňa 19.02.2025 za takto vykonanú opravu (údajne dodané služby žalobcu) zaplatiť. Je úplne bežná prax, že 58C/40/2025 18 autoservisy vydajú opravené vozidlo až po tom, ako majú vykonanú opravu zaplatenú. Aj preto považuje žalovaný otázku preukázania žalobcom tvrdenej skutočnej škody a/alebo úhrady faktúry žalobcu poškodeným za tak podstatnú a doposiaľ za žalobcom nepreukázanú. Obzvlášť, ak je sporné, či skutočne poškodený (vlastník Vozidla) si opravu Vozidla aj u žalobcu objednal (keďže podpisy na listinách sú sporné). V posudzovanom prípade doposiaľ však žalobca nepreukázal (ani len skutočnú škodu na Vozidle, nieto ešte) to, či, kedy a v akom rozsahu vykonal opravu Vozidla poškodenému skutočne žalobca, a potom kedy mala byť oprava poškodenému skutočne dodaná. Pokiaľ žalobca tvrdí, že poškodenému (resp. žalobcovi) vznikla skutočná škoda za opravu Vozidla a že má nárok na jej náhradu voči žalovanému, potom je prirodzené, nevyhnutné a žiaduce, aby žalobca aj preukázal, že predmetná oprava bola skutočne (a potom ako a kým) vykonaná a že faktúra za takto vykonanú opravu mu bola zaplatená/uhradená poškodeným. Toto je samozrejme významné aj z dôvodu údajného (žalovaným rozporovaného) postúpenia pohľadávky, ku ktorému malo dôjsť údajne 28.03.2025. Navyše nakoľko sa v prípade žalobcu jedná o podnikateľský subjekt, táto faktúra musí byť predsa riadne zaevidovaná v účtovníctve spolu s tým, kedy, v akej sume a kým bola uhradená (či a kedy bola odvedená DPH). Nakoľko žalobca nepreukázal úhradu predmetnej faktúry, mal žalovaný za to, že táto nebola poškodeným uhradená. Žalovaný (aj) preto týmto namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu aj z tohto dôvodu, keďže poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Poškodený (ak si skutočne objednal opravu Vozidla u žalobcu) teda zrejme bol dlžníkom žalobcu a nemohol tak so žalobcom platne uzatvoriť (tvrdenú) Zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením údajnej Zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku žalobcu zrejme neuhradil a teda mu ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k „postúpeniu“ záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Uvedeným postúpením by tak došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s ustanovením § 524 Občianskeho zákonníka a ide o absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka. V žalobcom predloženom Oznámení o postúpení pohľadávky zároveň o.i. absentuje konkrétny údaj o tom, že by postupca mal postúpiť pohľadávku aj s príslušenstvom - úrokmi z omeškania. Žalobca si žalobou vo veci samej napriek tomu uplatňuje aj (tvrdené) úroky z omeškania, a to už od 27.03.2025. Na základe vyššie uvedených skutočností preto žalovaný trval na tom, že pokiaľ by čo i len teoreticky

žalobca aj preukázal (čo absentuje), že vykonal opravu (a potom ako konkrétne) Vozidla poškodeného v súvislosti s predmetnou škodovou/poistnou udalosťou a že poškodenému vznikli vyššie náklady s odstraňovaním poškodenia Vozidla (údajne skutočná škoda), potom toto nie je kryté predmetným poistením u žalovaného, nie je daná povinnosť žalovaného na plnenie, a preto sa žalovaný nemohol dostať ani do omeškania s plnením. Žalovaný trvá na tom, že zjavne predmetom postúpenia nebolo (aj) príslušenstvo pohľadávky t.j. predmetom postúpenia zjavne nebol (aj keby bol daný, čo žalovaný rozporuje) aj nárok poškodeného na úroky z omeškania. Nie je pritom zrejmé ani (nedôvodné a rozsiahle) argumentovanie žalobcu, ktorým len zjavne účelovo dezinterpretuje a vôbec nereflektuje argumentáciu žalovaného v odpore (na ktorej žalovaný trvá v celom rozsahu), pretože (ani) tento tvrdený nárok na úroky z omeškania nie je vôbec (dôvodný a ani) žalobcom preukázaný. Žalovaný v 58C/40/2025 19 odpore poukazoval na tam citované rozhodnutia dovolacieho súdu dôvodiac, že žalovaný si preukázateľne splnil svoju zákonnú povinnosť prešetriť škodovú udalosť a poskytnúť poistné plnenie v zistenom a preukázanom rozsahu v zákonnej lehote (§ 11 ods. 6 ZoPZP), a teda že sa nemohol dostať do omeškania (§11 ods. 8 ZoPZP). Žalobca zjavne naväzuje nárok na úroky z omeškania len na ust. § 11 ods. 7 ZoPZP. Žalovaný preto (aj na základe vyššie uvedených skutočností) naďalej rozporuje, neuznáva ani nárok žalobcu na úroky z omeškania uplatnené žalobou. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný naďalej považuje nárok žalobcu v celom rozsahu za nedôvodný a nepreukázaný, a preto žalovaný navrhuje konajúcemu súdu, aby po vykonanom dokazovaní žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému 100% náhrady trov konania. 5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s nasledovnými listinnými dôkazmi: technický preukaz motorového vozidla Mercedes Benz E 220 d 4MATIC, EČV: NR872LE, záznam o dopravnej nehode, faktúra č. 20250034 za opravu vozidla, zápis o poškodení motorového vozidla zo dňa 16.12.2024, oznámenie o poistnom plnení adresované žalobcovi zo dňa 11.03.2025, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 28.03.2025, oznámenie o poistnom plnení adresované poškodenému zo dňa 11.03.2025 vrátane exkasa, detail obhliadky zo dňa 16.12.2024, e-mail žalovaného zo dňa 16.12.2024 po obhliadke vrátane príloh (zápis o poškodení motorového vozidla zo dňa 16.12.2024, zmluvné opravovne, kalkulácia nákladov na neštandardnú – svojpomocnú opravu vozidla/kalkulácia nákladov na opravu v nezmluvnom neautorizovanom servise), detail doobhliadky zo dňa 05.02.2025, email žalovaného zo dňa 05.02.2025 po obhliadke vrátane príloh (zápis o poškodení motorového vozidla zo dňa 05.02.2025, zmluvné opravovne, kalkulácia nákladov na neštandardnú – svojpomocnú opravu vozidla/kalkulácia nákladov na opravu v nezmluvnom neautorizovanom servise), uplatnenie nároku na náhradu škody poškodeným zo dňa 12.12.2024, detail obhliadky po oprave dňa 07.03.2025, kalkulácia žalovaného č. 9573012878 zo dňa 10.03.2025, e-mail žalobcu žalovanému zo dňa 06.02.2025, faktúra č. 20250035 za prenájom vozidla, faktúra č. 225070094 za náhradné diely, fotodokumentácia po oprave (6 ks fotografií), kalkulácia žalobcu č. 9573012878 zo dňa 05.02.2025, zmluva o nájme dopravného prostriedku zo dňa 29.01.2025, protokol o odovzdaní vozidla po oprave zo dňa 05.02.2025, protokol o prevzatí vozidla do servisu zo dňa 29.01.2025, splnomocnenie poškodeného udelené žalobcovi dňa 09.01.2025, vodičský preukaz vodiča poškodeného vozidla, hodinové sadzby autorizovaného servisu Mercedes-Benz MB Trenčín s.r.o. platný od 01.07.2023, rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 64Cb/38/2023-86 zo dňa 10.06.2024, prehľad receptúry MB040 zo dňa 05.06.2025, cenníky servisov Alfa Repair, Autoservis PD, JM Cars Service, Autoservis A.M., Autoservis BDM, SP servis, totocars.sk, Robert Makovíny RM AUTO, Auto Green, bvauto.eu, AMS servis, autolumi.sk, faktúry žalobcu č. 20220013 a 20220350, zoznam zmluvných servisov žalovaného. Ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania strany sporu nemali, resp. na nich netrvali. 6. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav: v konaní bolo nesporné, že dňa 10.12.2024 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo Mercedes Benz E 220 d 4MATIC, EČV: NR872LE vo vlastníctve Janky Gajdošíkovej, nar. 05.09.1993, bytom Čab 60, 951 24 Čab (poškodený). Škodová udalosť 58C/40/2025 20 bola spôsobená motorovým vozidlom EČV: PP492DF, ktoré je poistené u žalovaného. O priebehu škodovej udalosti spísali účastníci škodovej udalosti správu o nehode. Poškodené motorové vozidlo

si nechal vlastník motorového vozidla opraviť u žalobcu, za čo bola vlastníkovi motorového vozidla vystavená dňa 05.02.2025 faktúra č. 20250034 na sumu vo výške 2.248,80 EUR vrátane DPH. 7. Z e-mailu žalobcu žalovanému zo dňa 06.02.2025 vyplýva, že žalobca zaslal žalovanému podklady k likvidácii predmetnej poistenej udalosti (okrem iného aj faktúru za opravu motorového vozidla, kalkuláciu Audatex, doklady o nadobudnutí náhradných dielov, splnomocnenie, uplatnenie nároku, foto vozidla po oprave). 8. Z kalkulácie žalobcu č. 9573012878 zo dňa 05.02.2025 vyplývajú náklady na opravu vo výške 2.248,85 Eur vrátane DPH. 9. Z kalkulácie nákladov na opravu v nezmluvnom neautorizovanom servise (kalkulácia žalovaného) zo dňa 16.12.2024 vyplývajú náklady na opravu vo výške 685,97 Eur vrátane DPH, pričom v bode 1.) je uvedené, že kalkulácia nákladov na opravu vozidla je vypočítaná s použitím sadzby za normohodinu práce 24 Eur s DPH. Sadzba normohodiny práce bola stanovená ako priemer sadzieb práce uvedeného typu opravcov v rámci trhu Slovenskej republiky. V bode 2.) je uvedené, že v prípade opravy vozidla v nezmluvnom autorizovanom servise, ktorý disponuje autorizáciou na inú značku vozidla ako je poškodené vozidlo, poisťovňa uhradí náklady za prácu so sadzbou normohodiny maximálne 25 Eur bez DPH. 10. Z kalkulácie nákladov na opravu v nezmluvnom neautorizovanom servise (kalkulácia žalovaného) zo dňa 05.02.2025 vyplývajú náklady na opravu vo výške 999,41 Eur vrátane DPH, pričom v bode 1.) je uvedené, že kalkulácia nákladov na opravu vozidla je vypočítaná s použitím sadzby za normohodinu práce 24 Eur s DPH. Sadzba normohodiny práce bola stanovená ako priemer sadzieb práce uvedeného typu opravcov v rámci trhu Slovenskej republiky. V bode 2.) je uvedené, že v prípade opravy vozidla v nezmluvnom autorizovanom servise, ktorý disponuje autorizáciou na inú značku vozidla ako je poškodené vozidlo, poisťovňa uhradí náklady za prácu so sadzbou normohodiny maximálne 25 Eur bez DPH. 11. Z kalkulácie žalovaného č. 9573012878 zo dňa 10.03.2025 vyplývajú náklady na opravu vo výške 1.711,16 Eur vrátane DPH (1.391,19 Eur bez DPH). 12. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 11.03.2025 súd zistil, že žalovaný oznámil žalobcovi, resp. poškodenému, že dňa 11.03.2025 ukončil šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorého bola výška plnenia v sume 1.748,08 EUR. Vyjadrenie likvidátora: Pri výpočte poistného plnenia boli do nákladov na opravu vozidla priznané alternatívne náhradné diely, primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 21,00 Eur bez DPH/hod, ktoré zodpovedajú priemernej sadzbe normohodiny práce neautorizovaných servisov v danom regióne a čase. Do poistného plnenia boli priznané primerané náklady na lakovací materiál vypočítané v kalkulačnom programe (výška lakovacej konštanty 100%). Prílohou č. 1 k oznámeniu bol nasledujúci výpočet výšky plnenia: faktúra za opravu vozidla: 58C/40/2025 21 2.248,80 Eur, rozdiel medzi faktúrou a kalkuláciou: -500,72 Eur, spolu priznané: 1.748,08 Eur. 13. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 28.03.2025 vyplýva, že poškodený oznámil žalovanému, že zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 28.03.2025 došlo k postúpení pohľadávky vo výške 500,72 Eur, ktorá predstavuje poistné plnenie zo škodovej udalosti zo dňa 10.12.2024 evidovanej žalovaným pod č. 9573012878; pohľadávka bola postúpená na žalobcu. Z uvedeného dôvodu poškodený žiadal, aby žalovaný dlh odo dňa doručenia výzvy plnil na účet žalobcu. 14. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o PZP“), poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

15. Podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP, poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené. 16. Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. 17. Podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. 18. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. 58C/40/2025 22 19. Podľa § 524 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. 20. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. 21. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. 22. Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. 23. Podľa § 822 Občianskeho zákonníka, z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú zodpovedá. 24. Podľa § 823 Občianskeho zákonníka, náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený však právo na plnenie proti poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak. 25. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 26. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. (v znení účinnom od 01.02.2013), ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

27. Aplikáciou citovaných ustanovení právnych predpisov na zistený skutkový stav dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 500,72 Eur, ktorá pozostáva z viacerých položiek, ktoré podľa názoru žalovaného neboli dostatočne preukázané zo strany žalobcu, resp. ich mal za neodôvodnené v súvislosti s opravou, a preto ich žalovaný odmietol žalobcovi uhradiť. Čo sa týka týchto jednotlivých položiek, konkrétne sa podľa vyjadrenia žalovaného v odpore malo jednať o nasledujúce položky: 1/ Náhradné diely: žalovaný uznal všetky účtované náhradné diely (okrem nitov) a vr. režijného paušálu 2,0% = 822,12 Eur; 2/ Mzda za (mechanickú) prácu: žalovaný uznal 46 ČJ x 21,00 Eur = 58C/40/2025 23 80,50 Eur; 3/ Vedľajšie náklady (konzervácia dutín): žalovaný uznal 2 ČJ x 21,00 Eur = 3,50 Eur; 4/ Mzdové náklady za lakovanie: žalovaný uznal o 9 ČJ viac ako boli ČJ kalkulované servisom t.j. 58 ČJ x 20,00 Eur a vr. paušálnej čiastky v sume 7,00 Eur = 123,00 Eur; 5/ Lakovací materiál: žalovaný uznal lakovaciu konštantu/koeficient 100%, servisom žalobcu bola účtovaná 110 % pri použití rovnakého laku; žalovaný uznal lakovací materiál vo väčšej miere ako bolo servisom kalkulované, a to v sume 362,07 Eur. Spolu teda žalovaný uznal sumu 1.391,19 Eur bez DPH (1.711,16 Eur s DPH). 28. Súd však konštatuje, že vyššie označené položky a výsledná suma uvedená v odpore sa nezhoduje s položkami a sumou uvedenou žalovaným v oznámení o poistnom plnení zo dňa 11.03.2025 (suma uvádzaná žalovaným v odpore vo výške 1.711,16 Eur s DPH zodpovedá sume uvedenej v kalkulácii žalovaného č. 9573012878 zo dňa 10.03.2025). Z oznámenia o poistnom plnení pritom vyplýva výška plnenia v sume 1.748,08 EUR s DPH, pričom suma požadovaná zo strany poškodeného nebola uhradená v celej výške s odôvodnením, že pri výpočte poistného plnenia boli do nákladov na opravu vozidla priznané alternatívne náhradné diely, primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 21,00 Eur bez DPH/hod, ktoré zodpovedajú priemernej sadzbe normohodiny práce neautorizovaných servisov v danom regióne a čase; do poistného plnenia boli priznané primerané náklady na lakovací materiál vypočítané v kalkulačnom programe (výška lakovacej konštanty 100%). 29. Ako je uvedené vyššie, v odpore však žalovaný uviedol, že žalovaný uznal všetky účtované náhradné diely (okrem nitov) – žalovaný výslovne neuvádza, či zohľadňoval alternatívne alebo originálne diely, avšak z jeho vyjadrenia, že „žalovaný uznal všetky účtované náhradné diely“ má súd za to, že žalovaný žalobcovi uznal originálne diely. Zároveň sa však žalovaný žiadnym spôsobom nevyjadril k tomu, prečo žalobcovi neuznal nity, t.j. z akého dôvodu túto položku uplatnenú žalobcom považoval za nedôvodnú. Naproti tomu z oznámenia o poistnom plnení nevyplýva, že by žalovaný nejaký náhradný diel (nity) neuznával, žalovaný iba uviedol, že priznal alternatívne náhradné diely. 30. Súdu nie je zrejmá ani argumentácia žalovaného vo vzťahu k lakovaciemu materiálu. Na jednej strane žalovaný v odpore tvrdil, že žalovaný uznal lakovaciu konštantu/koeficient iba 100 %, servisom žalobcu však bola účtovaná 110 % pri použití rovnakého laku (podľa kalkulácie/faktúry servisu žalobcu bol účtovaný materiál v sume 340,32 Eur). Napriek tomu však žalovaný v odpore zároveň uviedol, že uznal lakovací materiál vo väčšej miere ako bolo servisom kalkulované, a to v sume 362,07 Eur. Keďže v konečnom dôsledku žalovaný (podľa vlastných slov) vo vzťahu k lakovaciemu materiálu priznal žalobcovi vyššiu sumu, ako si žalobca pôvodne uplatnil, mal súd za to, táto položka nie je sporná, nakoľko samotný žalovaný dobrovoľne žalobcovi za túto položku uhradil viac, ako si žalobca uplatnil. 31. Ďalej sa žalovaný žiadnym spôsobom nevyjadril k tomu, prečo žalobcovi neuznal položku Vedľajšie náklady (konzervácia dutín), t.j. z akého dôvodu túto položku uplatnenú žalobcom považoval za nedôvodnú. Opätovne súd poukazuje na to, že uvedená položka z 58C/40/2025 24 oznámenia o poistnom plnení nevyplýva, t.j. žalovaný túto položku v oznámení o poistnom plnení vôbec neuvádza ako spornú. 32. Čo sa týka mzdových nákladov, súd poukazuje na to, že v oznámení o poistnom plnení žalovaný žiadnym spôsobom nerozporoval rozsah vykonaných prác (rozporoval iba neprimeranú výšku účtovanej

normohodiny). V odpore však žalovaný uviedol, že za mzdu za (mechanickú) prácu žalovaný uznal 46 ČJ x 21,00 Eur = 80,50 Eur oproti kalkulácii/faktúre servisu žalobcu 49 ČJ x 60,00 Eur = 245,00 Eur; zároveň za vedľajšie náklady (konzervácia dutín) žalovaný uznal 2 ČJ x 21,00 Eur = 3,50 Eur oproti kalkulácii/faktúre servisu žalobcu 4 ČJ x 60,00 Eur = 20,00 Eur. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný v odpore rozporoval aj samotný rozsah vykonaných prác napriek tomu, že v oznámení o poistnom plnení žalovaný rozsah vykonaných prác žiadnym spôsobom nespochybnil. 33. Čo sa týka samotnej výšky účtovanej normohodiny, ktorú žalovaný považoval za neprimerane vysokú, v oznámení o poistnom plnení žalovaný uviedol, že za primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis považuje sumu vo výške 21,00 Eur bez DPH/hod. Žalovaný uviedol sumu 21,00 Eur bez DPH/hod, pričom nerozlíšil, či ide o cenu za mechanickú prácu alebo cenu práce za lakovanie. V odpore však žalovaný uviedol, že uznal mzdu za (mechanickú) prácu vo výške 21,00 Eur a mzdové náklady za lakovanie vo výške 20,00 Eur. Uvedený rozpor žalovaný žiadnym spôsobom nevysvetlil. 34. Navyše, súd poukazuje aj na to, že v kalkulácii nákladov na opravu v nezmluvnom neautorizovanom servise (kalkulácia žalovaného) zo dňa 16.12.2024, ako aj v kalkulácii nákladov na opravu v nezmluvnom neautorizovanom servise (kalkulácia žalovaného) zo dňa 05.02.2025 žalovaný v bode 1.) uviedol, že: „Kalkulácia nákladov na opravu vozidla je vypočítaná s použitím sadzby za normohodinu práce 24 Eur s DPH. Sadzba normohodiny práce bola stanovená ako priemer sadzieb práce uvedeného typu opravcov v rámci trhu Slovenskej republiky“. V bode 2.) žalovaný uviedol, že: „V prípade opravy vozidla v nezmluvnom autorizovanom servise, ktorý disponuje autorizáciou na inú značku vozidla ako je poškodené vozidlo, poisťovňa uhradí náklady za prácu so sadzbou normohodiny maximálne 25 Eur bez DPH.“ Napokon však žalovaný (ako vyplýva z oznámenia o poistnom plnení) žalobcovi priznal „primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 21,00 Eur bez DPH/hod, ktoré zodpovedajú priemernej sadzbe normohodiny práce neautorizovaných servisov v danom regióne a čase“. Následne v odpore žalovaný uviedol, že uznal mzdu za (mechanickú) prácu vo výške 21,00 Eur a mzdové náklady za lakovanie vo výške 20,00 Eur. 35. Žalovaný tak žalobcovi najprv oznámil, že náklady na opravu vozidla vypočítal s použitím sadzby za normohodinu práce 24 Eur s DPH, napokon však primeranosť ním tvrdenej jednotkovej ceny práce stanovil na 21,00 Eur bez DPH/hod (resp. 20,00 Eur bez DPH/hod za mzdové náklady za lakovanie). Žalovaný žalobcovi žiadnym spôsobom nezdôvodnil a ani v konaní pred súdom žalovaný žiadnym spôsobom nezdôvodnil, prečo v danom prípade za primeranú považoval práve cenu práce 21,00 Eur/20,00 Eur (napr. predložením cenníkov za opravu porovnateľných vozidiel relevantných v danom mieste 58C/40/2025 25 a čase). Žalovaný síce predložil viaceré cenníky, ktoré však obsahovali rôznu výšku normohodín, pričom žalovaný neuviedol, či v danom prípade ide o priemer všetkých predkladaných cenníkov alebo sa priklonil k niektorým z nich, resp. ako dospel práve k výške 21,00 Eur/20,00 Eur. Žalovaný tak nepreukázal, že by ním stanovená cena vychádzala z relevantného prieskumu trhu. Žalovaný v danom prípade neakceptoval ani maximálny ním uvádzaný cenový limit (25,00 bez Eur), pričom však vôbec neodôvodnil, prečo by mala primeraná jednotková cena práce predstavovať práve ním stanovenú sumu 21,00 Eur (20,00 Eur) bez DPH/hod. Z uvedeného tak nie je zrejmé, či žalovaný berie do úvahy značku a model opravovaného motorového vozidla a obdobie a región vykonania danej opravy. 36. Podľa názoru súdu pri určení primeranej ceny normohodiny je potrebné vychádzať z celého cenového pásma relevantného trhu opravovní, ktoré tvoria spolu s nezávislými opravovňami aj autorizované opravovne. Pokiaľ opravcom účtovaná cena normohodiny pri zohľadnení obdobia opravy vozidla, náročnosti daných pracovných úkonov a značky a modelu opravovaného vozidla nevybočuje z tohto cenového pásma, tak nie je možné tvrdiť, že ide o neprimeranú jednotkovú cenu práce. Žalovaný tak mal pri určení výšky škody vychádzať z obvyklého cenového pásma, čo však neurobil, keďže ním predložené cenníky zohľadňujú iba spodné spektrum cenového pásma. 37. Nemôže byť na ťarchu poškodeného, že pri výbere servisu (opravcu) si zvolil neautorizovaný servis, a nezvolil si autorizovaný servis. V prípade, ak má obchodná spoločnosť zapísaný v obchodnom registri ako predmet podnikania opravu motorových vozidiel, opravu karosérií, čo v danom prípade

žalobca ako opravca má a je to zrejmé z jeho výpisu z obchodného registra (www.orsr.sk), neprináleží poisťovni (žalovanému) kompetencia členiť obchodné spoločnosti vykonávajúce, po splnení zákonných predpokladov, opravy motorových vozidiel a opravy karosérií na autorizované, či neautorizované servisy. Ak sa poškodený rozhodol realizovať opravu vozidla v servise žalobcu (u opravcu), ktorý za tie isté služby účtuje prípadne vyššie ceny normohodín práce, ako účtujú autorizované servisy, neznamená to, že náklady ktoré vynaložil, predstavujú náklady, ktoré nebolo potrebné vynaložiť na uvedenie veci (vozidla poškodeného) do pôvodného stavu. Žalobca do konania predložil cenník hodinových sadzieb autorizovaného servisu Mercedes-Benz MB Trenčín s.r.o. platný od 01.07.2023, z ktorého vyplýva cena za normohodinu práce pri oprave vozidla Mercedes-Benz E 220 d 4MATIC na úrovni 120,- EUR bez DPH. Žalobca si účtoval cenu vo výške 60,- EUR bez DPH, čo je o polovicu nižšia cena. Žalovaným vykonané krátenie normohodín za vykonanú prácu opravcom pri lakovacích prácach, ako aj pri mechanických/ karosárskych prácach, je neopodstatnené. 38. Zároveň súd vo vzťahu k jednotlivým položkám poukazuje na to, že prílohou č. 1 k oznámeniu o poistnom plnení bol nasledujúci výpočet výšky plnenia: faktúra za opravu vozidla: 2.248,80 Eur, rozdiel medzi faktúrou a kalkuláciou: -500,72 Eur, spolu priznané: 1.748,08 Eur. Z uvedeného výpočtu žiadnym spôsobom nevyplýva, ktoré konkrétne položky považoval žalovaný za sporné a v akej konkrétnej sume sú tieto položky sporné. Nie je tak zrejmé, ktoré konkrétne položky sú sporné a v akej výške, pričom žalovaný v priebehu 58C/40/2025 26 konania nielenže toto nevysvetlil, ale navyše uvádzal aj ďalšie sporné položky, ktoré v oznámení o poistnom plnení pôvodne vôbec neuvádzal. 39. Plnenie bolo zo strany žalovaného podľa názoru súdu určené s uvedením všeobecného odôvodnenia, z ktorého nie je zrejmé, akým spôsobom bolo poskytnuté plnenie určené. Súd tak konštatuje, že oznámenie o poistnom plnení je formulované značne všeobecne, zníženie plnenia v ňom nie je riadne zdôvodnené. Takéto oznámenie o poistnom plnení podľa názoru súdu nespĺňa obsahové náležitosti v zmysle § 11 ods. 6 písm. b) zákona o PZP, podľa ktorého je poisťovateľ povinný poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia. 40. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/166/2007 zo dňa 27.01.2009, podľa ktorého dokazovanie v súdnom spore, ktorého predmetom je plnenie z poistnej zmluvy, nemožno považovať za pokračovanie vyšetrenia poistiteľa, ktorého účelom je zistenie jeho rozsahu povinnosti plniť. Dokazovanie je časťou občianskeho súdneho konania, osobitne upravenou Občianskym súdnym poriadkom, v ktorej si súd vytvára poznatky potrebné na rozhodnutie vo veci tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov. Nemožno ho preto považovať za akési „pokračovanie vyšetrovania“ vykonávaného poistiteľom za účelom zistenia vzniku, príčin poistnej udalosti a rozsahu poistného plnenia. Je vecou poistiteľa, akým spôsobom vyšetrovanie vykoná a k akým záverom po jeho skončení dospeje. Súd v spore, ktorého predmetom je plnenie poistiteľa z poistnej zmluvy, je povinný na základe vykonaného dokazovania preskúmať, či závery poisťovne vyplývajúce z vyšetrovania sú v súlade so zákonom, resp. s obsahom poistnej zmluvy, prípadne so všeobecnými poistnými podmienkami. 41. Vzhľadom na uvedené súd nepovažoval za správny postup žalovaného, keď rozšíril rozsah nepriznaných položiek až následne, v priebehu súdneho konania. Bolo povinnosťou žalovaného riadne vykonať šetrenie poistnej udalosti za účelom zistenia rozsahu, v akom má plniť žalobcovi, pričom podľa názoru súdu nemožno tento už raz ustálený a žalobcovi oznámený rozsah následne (až v priebehu súdneho konania) dopĺňať o ďalšie položky. Súd tak dospel k záveru, že žalovaný nevykonal šetrenie poistnej udalosti riadne a postup samotného žalovaného spochybňuje správnosť výpočtu ním nepriznaných položiek. 42. Podľa názoru súdu bolo povinnosťou žalovaného, disponujúceho kvalifikovaným personálom s odbornou starostlivosťou vykonať šetrenie za účelom zistenia výšky plnenia. Ak pri šetrení poistnej

udalosti žalovaný dospel k nezrovnalostiam, nemôže ťarchu preukázania sporných položiek preniesť na poškodeného a vec uzavrieť poskytnutím plnenia v nižšej, ako požadovanej výške, bez riadneho (nielen formálneho) odôvodnenia vlastného šetrenia poistnej udalosti. Suplovať šetrenie poistnej udalosti žalovaného nie je úlohou súdu, jeho úlohou je len posúdiť oprávnenosť uplatneného nároku, ktorý však súd aj s ohľadom na princíp právnej 58C/40/2025 27 istoty a predvídateľnosti práva a aj odklon od ustálenej rozhodovacej praxe v časti týkajúcej sa dôvodnosti nepriznaných nákladov nijako nevyhodnotil a veľmi stroho odôvodnil (obdobne pozri rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Cob/208/2024 zo dňa 29.10.2024, bod 66. odôvodnenia). 43. Súd zdôrazňuje, že ak žalovaný nezahrnul do plnenia všetky fakturované položky, resp. ich znížil, tak práve on by mal podľa § 11 ods. 6 písm. b) zákona o PZP vysvetliť, z akého konkrétneho dôvodu by malo ísť o neúčelné alebo neprimerané náklady opravy vozidla a nie len paušálne uvádzať, že to, čo nie je uvedené v jeho vlastnej kalkulácii zostavenej na základe jeho vlastných vstupných údajov, je automaticky neprimerané a neúčelné. Navyše, kalkuláciou žalovaného v automatizovanom kalkulačnom systéme AUDATEX (ktorý použil aj opravca), od ktorého žalovaný odvodzuje opodstatnenosť krátenia plnenia, je určená potenciálna škoda, nie však škoda skutočná, keďže tento kalkulačný systém nemôže, bez manuálnych zásahov, zohľadniť všetky špecifiká vykonávanej opravy. Základný rozdiel medzi kalkuláciami žalovaného a kalkuláciou opravcu tkvie vo vstupných údajoch, od ktorých závisí aj výstup tohto kalkulačného systému. 44. Úlohou žalobcu a ani súdu nie je iniciatívne zisťovať a vyhľadávať, ktoré fakturované položky z kalkulácie nákladov na opravu žalovaný vôbec nepriznal, príp. priznal v nižšej sume a čo by malo byť dôvodom takéhoto postupu, pretože to je úloha žalovaného. V danom prípade žalovaný pri šetrení poistnej udalosti postupoval tak, že výška plnenia závisela od kalkulácie žalovaného, ktorú žalovaný riadne nezdôvodnil ani nepreukázal, a do ktorej žalovaný svojvoľne zadával vlastné vstupné údaje, čo má v konečnom dôsledku za následok to, že žalovaný jednostranne a až po poistnej udalosti stanovuje rozsah plnenia. Uvedený postup žalovaného mu tak umožňuje určiť de facto akúkoľvek výšku plnenia, a to bez jasne stanovených kritérií, bez náležitého objasnenia, ako žalovaný určil napr. sumu za normohodinu, bez akýkoľvek ďalších kritérií výpočtu. Z uvedeného vyplýva, že postup žalovaného pri likvidácii poistnej udalosti je nepreskúmateľný, nekonzistentný, a bez náležitého odôvodnenia, čo žalovanému umožňuje priznávať rôznu výšku plnenia. 45. V nadväznosti na vyššie uvedené súd konštatuje, že všetky náklady na navrátenie vozidla poškodeného do pôvodného - prevádzkyschopného stavu, boli vynaložené účelne tak, aby stav vozidla zodpovedal stavu pred škodovou udalosťou. Všetky náklady boli riadne preukázané faktúrou za vykonanú opravu. Reálna škoda bola žalobcom riadne preukázaná. Nemožno prenášať povinnosť na zaplatenie nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu na poškodeného a nedôvodne ho znevýhodňovať oproti škodcovi (poistenému u žalovaného). Poškodený svojím konaním neprispel k poškodeniu jeho vozidla. V dôsledku škodovej udalosti sa poškodený dostáva do situácie, keď, na rozdiel od vinníka škody, si počínal v súlade s právom (neporušil právne predpisy súvisiace s cestnou premávkou), a bol nútený ako poškodený vynaložiť prostriedky na to, aby svoje vozidlo mohol používať ako pred škodovou udalosťou. Takáto oprava vozidla bola poškodenému v podstate vnútená protiprávnym konaním škodcu (poisteného u žalovaného), a nie je preto možné od neho spravodlivo požadovať, aby na nehodu, ktorú nezavinil, doplácal. Žalovaný náležite nepreukázal 58C/40/2025 28 dôvodnosť a účelnosť krátenia plnenia. Nestačia len všeobecné tvrdenia o nepotrebnosti konkrétnej položky opravy, je nevyhnuté ich nepotrebnosť aj preukázať. 46. Žalobca výšku ním uplatneného nároku odôvodňoval s poukazom na faktúru vystavenú ním ako opravcom. Faktúra podľa názoru súdu predstavuje hodnoverný doklad preukazujúci výšku vynaložených nákladov na uvedenie poškodeného vozidla do stavu pred škodovou udalosťou. Ku preukázaniu výšky škody predložením faktúry za opravu poškodeného vozidla súd poukazuje na rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. B1-33Cb/71/2022 zo dňa 05.12.2024, v zmysle ktorého: „Naproti tomu,

žalobca svoj nárok na poistné plnenie relevantným spôsobom preukázal faktúrou č. DF22 64 zo dňa 07.06.2022. Podľa ustálenej judikatúry súdov, keďže opravu realizoval autoservis (ktorý v čase vykonania opravy mal v OR SR zapísaný predmet podnikania „oprava cestných motorových vozidiel“), na preukázanie oprávnenosti poistného plnenia postačuje ako hodnoverný dôkaz faktúra o oprave vozidla. Faktúra predstavuje hodnoverný dôkaz o oprave vozidla, keďže predstavuje konkrétne vyčíslené majetkové hodnoty /vyjadrené v peniazoch/, ktoré bolo potrebné vynaložiť, aby poškodené vozidlo malo rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické parametre ako pred škodovou, poistnou udalosťou. Na základe uvedeného má súd za to, že žalobca svoj nárok na poistné plnenie preukázal hodnoverným spôsobom (Pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 M Cdo 23/2008 zo dňa 21.12.2009; R 55/1971; R 25/1990).“ 47. Súd mal v konaní za preukázané, že žalovaný síce namietal dôvodnosť žalobcom požadovanej sumy, avšak na preukázanie svojich tvrdení nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by nasvedčovali, že žalobca si neuplatnil správnu výšku zodpovedajúcu rozsahu účtovaných prác potrebných pre konkrétnu opravu poškodeného motorového vozidla s ohľadom na mieru a charakter jeho poškodenia, čím neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný nepreukázal, že účtované práce, ktoré si žalobca uplatnil, nezodpovedajú potrebe konkrétnej opravy. 48. Napokon sa súd nestotožnil ani s námietkou žalovaného ohľadom nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ktorú odôvodnil tým, že postúpenie pohľadávky údajne žalobca v konaní nepodložil dostatočným dôkazom. Žalovaný nepovažoval oznámenie o postúpení pohľadávky za dôkaz o postúpení pohľadávky, nakoľko konajúci súd a ani žalovaný neboli oboznámení s uzatvorenou zmluvou o postúpení pohľadávky. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustanovenie § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. Z predloženého oznámenia o postúpení pohľadávky je zrejmé, že postupca oznámil žalovanému ako dlžníkovi postúpenie predmetnej pohľadávky a jej postúpenie aj zákonným spôsobom preukázal v tomto súdnom konaní. Z predmetného oznámenia o postúpení pohľadávky je zrejmá nielen samotná výška postupovanej pohľadávky, ale aj jej identifikácia čo do dôvodu jej vzniku a právneho titulu, s uvedením nielen dátumu vzniku škodovej udalosti, ale aj čísla poistnej udalosti, pod ktorou túto žalovaný eviduje. Zároveň súd poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 119/2003, v zmysle ktorého: „Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o 58C/40/2025 29 postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v tomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník.“ 49. S ohľadom na vyššie uvedené mal súd za to, že postupca preukázal postúpenie pohľadávky doručením oznámenia o postúpení pohľadávky a preto nie je žiaden dôvod na preukazovanie postúpenia pohľadávky predložením zmluvy o postúpení pohľadávky. Zároveň platí, že s postupovanou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Je preto zrejmé, že s postupovanou pohľadávkou prešlo na žalobcu aj jej príslušenstvo, vrátane úrokov z omeškania. Predmetná pohľadávka mohla byť predmetom postúpenia, pretože predmetom postúpenia bol nárok na náhradu škody, ktorý vznikol poškodenému ako následok dopravnej nehody. Vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že nejde o pohľadávku, ktorá by nemohla byť predmetom postúpenia v zmysle § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, súd dospel k záveru, že žalobca je aktívne legitimovaný a v konaní bol preukázaný vznik škody, ktorý spočíva v nákladoch na opravu poškodeného vozidla. 50. O úrokoch z omeškania súd rozhodol podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov a na základe § 11 ods. 7 zákona o PZP vo výške 7,65 % ročne zo sumy 500,72 Eur od 27.03.2025 do zaplatenia. V zmysle § 11 ods. 7 zákona o PZP je poisťovateľ povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní odo dňa skončenia prešetrovania poistnej udalosti. Žalovaný ukončil prešetrovanie poistnej udalosti dňa 11.03.2025. 15-dňovú lehotu na poskytnutie poistného plnenia tak mal do 26.03.2025. Keďže do tohto dátumu neposkytol žalovaný žalobcovi poistné plnenie v plnej

sume, tak sa dňa 27.03.2025 dostal do omeškania so zaplatením dlžného plnenia vo výške 500,72 Eur. Žalovaný neopodstatnene neposkytol plnenie v uplatnenej výške a svojvoľne a bez relevantných dôvodov posúdil nižšie plnenie. Preto by bolo nespravodlivé a na úkor poškodeného, resp. jeho nástupcu – žalobcu, posúdiť omeškanie až doručením právoplatného rozhodnutia, keďže žalovaný bol povinný poskytnúť plnenie v celej výške najneskôr do 26.03.2025. Keďže žalovaný svojvoľne poskytol nižšiu sumu – poníženú o žalovanú sumu, a to bez relevantných dôvodov, bez riadneho a opodstatneného odôvodnenia bez faktického základu, nemožno posúdiť začiatok omeškania neskôr než nasledujúcim dňom po uplynutí 15-dňovej lehoty stanovenej na poskytnutie plnenia. Žalovaný ukončil šetrenie a jeho zavinením neposkytol správne poistné plnenie, nesprávne vyhodnotil šetrenie, hoci bol povinný zaplatiť celú požadovanú sumu do 15 dní od skončenia šetrenia. Keďže zaplatil iba časť uvedenej sumy, so zvyškom je v omeškaní uplynutím 15. dňa po skončení šetrenia. Iný názor by bol na úkor poškodeného a v rozpore so spravodlivým výkladom. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná, a preto jej v celom rozsahu vyhovel. 51. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), keď 58C/40/2025 30 úspešnému žalobcovi priznal voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní, odo dňa jeho doručenia, na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.