Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava IV 48C/36/2024 1424204375 10. 07. 2026 JUDr. Mária Moskvičová PhD.LL.M. ECLI:SK:MSBA4:2026:1424204375.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Máriou Moskvičovou, PhD., LL.M. v spore žalobcu: Verdikto Group s. r. o., so sídlom Žižkova 13, 040 01 Košice, IČO: 54 625 637, právne zastúpeného: Law & Tech s. r. o., so sídlom Rooseveltova 809/22, 040 01 Košice, IČO: 53 004 621, proti žalovanému: Ryanair DAC, so sídlom Ryanair Dublin Office, Airside Business Park, Swords, Co. Dublin, K67 NY94, Írsko, reg. č. 104547, právne zastúpenému: alianciaadvokátov ak, s. r. o., so sídlom Vlčkova 8/A, 811 05 Bratislava, IČO: 36 679 771, o zaplatenie 400,- € s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 400,- € od 07. 06. 2023 do 13. 09. 2024, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Súd konanie v časti o zaplatenie istiny 400,- € z a s t a v u j e. III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. . odôvodnenie: 1.Žalobca sa žalobou podanou v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu na tlačive A zo dňa 17. 04. 2024, doručenom súdu dňa 24. 04. 2024, domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 400,- €, náhrady trov konania a zákonných úrokov z omeškania. Žalobca tvrdil, že cestujúci A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. X, XXX XX D. (ďalej len „cestujúci“), sa dňa 06. 06. 2023 zúčastnil letu č. E. prevádzkovaného žalovaným na trase z letiska Lanzarote (ACE) do konečnej destinácie Bratislava (BTS) s medzipristátím na letisku Alicante (ALC), pričom let dosiahol konečnú destináciu s oneskorením presahujúcim tri hodiny, čím cestujúcemu vznikol nárok na náhradu podľa čl. 7 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 (ďalej len „nariadenie 261/2004“) v sume 400,- €; túto pohľadávku cestujúci postúpil na žalobcu. Zákonné úroky z omeškania žalobca uplatnil od 07. 06. 2023. 2.Spor má cezhraničný charakter v zmysle čl. 3 nariadenia (ES) č. 861/2007, keďže žalobca má sídlo v Slovenskej republike a žalovaný v Írsku. Právomoc súdov Slovenskej republiky a miestna príslušnosť Mestského súdu Bratislava IV je daná podľa čl. 7 bodu 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012, keďže miestom zmluvného plnenia leteckej dopravy je letisko príletu nachádzajúce sa v Bratislave (rozsudok Súdneho dvora z 09. 07. 2009, Rehder, C-204/08). 3.Žalovaný, ktorému bolo tlačivo A spolu s tlačivom C (výzvou na vyjadrenie) doručené, vo vyjadrení podanom na tlačive C, doručenom súdu dňa 12. 09. 2024, pohľadávku neuznal. Samotné oneskorenie letu v trvaní 8 hodín a 24 minút nerozporoval, namietal však, že nárok cestujúceho zanikol uplynutím prekluzívnej lehoty podľa § 763 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“). Uviedol, že predmetný let sa uskutočnil dňa 06. 06. 2023, predžalobná výzva bola žalovanému zaslaná dňa 27. 02. 2024 a žaloba bola podaná dňa 17. 04. 2024, t. j. po uplynutí šesťmesačnej prekluzívnej lehoty; na preklúziu má súd prihliadať z úradnej povinnosti. Navrhol žalobu zamietnuť.
4.Žalobca vo vyjadrení k odpovedi žalovaného, ktorá mu bola doručená dňa 12. 02. 2025, s námietkou preklúzie nesúhlasil. Uviedol, že nárok na náhradu podľa čl. 7 nariadenia 261/2004 je osobitným (autonómnym) nárokom založeným právom Európskej únie, ktorý nemožno subsumovať pod žiaden právny inštitút zakotvený vo vnútroštátnom práve, a preto sa naň nevzťahuje šesťmesačná prekluzívna lehota podľa § 763 ods. 3 OZ upravujúca práva zo zmluvy o preprave osôb; na jeho uplatnenie sa použije všeobecná trojročná premlčacia lehota podľa § 101 OZ. Žalobca trval na žalobe. 5.Žalovaný dňa 13. 09. 2024, teda až po podaní žaloby, uhradil žalobcovi istinu vo výške 400,- €, čo je preukázané dokladom o úhrade (detailom platby). Žalobca podaním doručeným súdu dňa 15. 05. 2025 vzal žalobu v časti istiny vo výške 400,- € späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť z dôvodu úhrady istiny žalovaným, pričom naďalej žiadal, aby súd žalovaného zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania zo sumy 400,- € od 07. 06. 2023 do 13. 09. 2024 a na náhradu trov konania. 6.Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania. Podľa čl. 5 ods. 1 nariadenia (ES) č. 861/2007 je európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu písomným konaním, pričom súd nariadi ústne pojednávanie iba vtedy, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá zo strán; o nariadenie pojednávania nepožiadala žiadna zo strán a súd ho s ohľadom na povahu veci a rozsah predložených listinných dôkazov nepovažoval za potrebné na spravodlivé rozhodnutie veci. Rozsudok súd verejne vyhlásil dňa 10. 07. 2026 za zachovania podmienok podľa § 219 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v spojení s čl. 19 nariadenia (ES) č. 861/2007. 7.Súd vykonal dokazovanie listinami predloženými stranami sporu, a to najmä cestovným dokladom (palubnými lístkami) na meno cestujúceho k letu č. E., záznamom o prevádzke letu zo služby flightradar24, zmluvou o postúpení pohľadávky (Assignment Form) vrátane certifikátu o elektronickom podpise, predžalobnou výzvou, vyjadrením žalovaného, vyjadrením žalobcu, dokladom o úhrade istiny (detailom platby) a späťvzatím žaloby v časti. Z takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav. 8.Cestujúci sa dňa 06. 06. 2023 mal letom č. E. prevádzkovaným žalovaným prepraviť z letiska Lanzarote (ACE) do konečnej destinácie Bratislava (BTS) s medzipristátím na letisku Alicante (ALC), čo je preukázané z cestovného dokladu. Do konečnej destinácie cestujúci doletel s oneskorením, ktoré žalovaný vo svojom vyjadrení sám nerozporoval (8 hodín a 24 minút). Vzdialenosť medzi letiskom odletu (Lanzarote) a konečnou destináciou (Bratislava) presahuje 1 500 km (3 392 km). Nárok na náhradu za toto oneskorenie cestujúci postúpil na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávky (Assignment Form); z tejto listiny súd zistil, že označenie „Refundio“ v nej použité je obchodnou značkou žalobcu Verdikto Group s. r. o., a nie odlišným subjektom, a žalobca je preto vo veci aktívne vecne legitimovaný. Žalovaný istinu vo výške 400,- € uhradil dňa 13. 09. 2024. Takto zistený skutkový stav súd posúdil po právnej stránke nasledovne. 9.Podľa Súdneho dvora Európskej únie sa cestujúci, ktorých let bol oneskorený, na účely uplatnenia práva na náhradu môžu považovať za cestujúcich zrušeného letu a môžu sa dovolávať práva na náhradu podľa čl. 7 nariadenia 261/2004, ak z dôvodu oneskorenia letu dosiahnu cieľovú destináciu tri alebo viac hodín po pôvodne plánovanom čase príletu (rozsudok z 19. 11. 2009, Sturgeon a i., C-402/07 a C-432/07; potvrdený rozsudkom z 23. 10. 2012, Nelson a i., C-581/10 a C-629/10); v prípade letu pozostávajúceho z priamo nadväzujúcich úsekov v rámci jednej rezervácie je pritom rozhodujúce oneskorenie, s ktorým cestujúci dosiahol konečnú destináciu (rozsudok z 26. 02. 2013, Folkerts, C-11/11). Keďže išlo o let z letiska nachádzajúceho sa na území členského štátu (čl. 3 ods. 1 písm. a) nariadenia 261/2004) v rámci Spoločenstva vo vzdialenosti nad 1 500 km, pri ktorom cestujúci dosiahol konečnú destináciu s oneskorením výrazne presahujúcim tri hodiny, vzniklo cestujúcemu právo na náhradu v sume 400,- € podľa čl. 7 ods. 1 písm. b) nariadenia 261/2004. 10.Námietku preklúzie podľa § 763 ods. 3 OZ súd nepovažoval za dôvodnú. Nárok na náhradu podľa čl. 7 nariadenia 261/2004 je osobitným nárokom založeným priamo právom Európskej únie, ktorý má autonómny obsah nezávislý od kategórií vnútroštátneho práva; nejde o nárok na náhradu škody vyplývajúci zo zmluvy o preprave osôb podľa § 760 až § 764 OZ, ale o paušalizovanú náhradu za stratu času (nepohodlie) spôsobenú veľkým meškaním letu, ktorej vznik cestujúci nemusí preukazovať. Šesťmesačná prekluzívna lehota podľa § 763 ods. 3 OZ, ktorá sa vzťahuje na práva z prepravnej zmluvy podľa § 760 až § 764 OZ a je vo vzťahu k všeobecnej úprave prísnejšia, sa preto na tento nárok nepoužije. Lehotu na podanie žalôb o náhradu podľa nariadenia 261/2004 určuje v súlade s judikatúrou Súdneho dvora vnútroštátne právo členského štátu (rozsudok z 22. 11. 2012, Cuadrench Moré, C-139/11), a to všeobecná trojročná premlčacia lehota podľa § 101 OZ. Keďže predmetný let sa uskutočnil dňa 06. 06. 2023 a žaloba bola podaná dňa 24. 04. 2024, nárok bol uplatnený v rámci trojročnej premlčacej lehoty, teda nezanikol a nie je premlčaný.
11.Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145 ods. 1, 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví; o čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Späťvzatie žaloby je jedným z dispozičných oprávnení žalobcu ako strany sporu s postavením tzv. dominus litis (pána sporu), ktorý má právo procesnými úkonmi ovplyvňovať priebeh a smerovanie konania (dispozičný princíp). Keďže žalovaný istinu vo výške 400,- € v priebehu konania uhradil a žalobca v tejto časti vzal žalobu späť, súd v súlade s dispozičným prejavom žalobcu podľa § 145 ods. 1, 2 CSP konanie v časti o zaplatenie istiny 400,- € zastavil (výrok II.). 12.Vo zvyšnej časti, t. j. v časti nároku na úrok z omeškania, súd žalobe vyhovel. Nárok cestujúceho postúpený na žalobcu bol dôvodný a žalovaný ho uhradil (v časti istiny) až dňa 13. 09. 2024, čím sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, ktorý cestujúcemu patril už odo dňa oneskorenia letu (§ 517 ods. 1 OZ). Súd preto žalovaného zaviazal podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. na zaplatenie úroku z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej, než je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania (3,75 % ročne), t. j. vo výške 8,75 % ročne zo sumy 400,- € od 07. 06. 2023 (deň nasledujúci po dni oneskoreného letu, ako ho žalobca uplatnil) do 13. 09. 2024 (deň úhrady istiny). 13.O lehote na plnenie rozhodol súd podľa § 232 ods. 3 CSP tak, že určil pariačnú lehotu troch dní, ktorá plynie od právoplatnosti rozsudku. 14.O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Povinnosť nahradiť trovy konania sa v sporovom konaní spravuje zásadou úspechu vo veci (§ 255 CSP), ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie zastavenia konania (§ 256 CSP). V časti, v ktorej súd rozhodol o veci samej (úrok z omeškania), bol žalobca v plnom rozsahu úspešný. V časti, v ktorej súd konanie pre čiastočné späťvzatie žaloby zastavil (istina 400,- €), súd skúmal procesné zavinenie zastavenia konania na oboch stranách sporu. Hoci späťvzatie žaloby vykonal žalobca, k tomuto úkonu došlo výlučne v dôsledku správania žalovaného, ktorý uplatnenú istinu 400,- € uhradil až dňa 13. 09. 2024, teda po podaní žaloby, čím zároveň fakticky uznal dôvodnosť uplatneného nároku. Zavinenie zastavenia konania sa pritom posudzuje z procesného hľadiska; rozhodujúce je, že žalovaný splnil to, čoho sa žalobca dôvodne domáhal, až po podaní žaloby, a že späťvzatie bolo priamou reakciou na toto správanie žalovaného. Keďže žaloba bola podaná dôvodne (nárok cestujúceho podľa čl. 7 nariadenia 261/2004 existoval, žalovaný oneskorenie letu nerozporoval a jeho námietka preklúzie neobstála) a k späťvzatiu došlo pre správanie žalovaného, procesné zavinenie zastavenia konania v tejto časti nesie žalovaný (porovnaj uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 14CoCsp/27/2024); samotná dispozícia žalobcu (späťvzatie) mu v tomto prípade na ťarchu nejde. Dôvody hodné osobitného zreteľa na nepriznanie náhrady trov konania podľa § 257 CSP súd nezistil. Súd preto priznal žalobcovi proti žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, po právoplatnosti tohto rozsudku. Poučenie: Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Mestskom súde Bratislava IV do 15 dní odo dňa jeho doručenia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka vrátane uvedenia spisovej značky konania, čo sa ním sleduje, a podpis) uvedie aj to, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne, a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu