Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava IV 51C/12/2026 1326200449 01. 03. 2026 JUDr. Oľga Nižňanská ECLI:SK:MSBA4:2026:1326200449.1
Uznesenie Mestský súd Bratislava IV v Bratislave v právnej veci navrhovateľa : Štúdio K.F.A. architektúra a design spol. s.r.o., Karpatská 28, Bratislava, IČO : 31 431 224, zastúpený : VESTENICKÁ & BD advokátska kancelária, s.r.o., Ševčenkova 5, Bratislava, proti žalovaným : 1/ dizajnový nábytok KFA, spol. s.r.o., Karpatská 28, Bratislava, IČO : 47 930 632, 2/ A. B., nar. X.X.XXXX, Karpatská 22A, Bratislava, o neúčinnosť právneho úkonu a nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta. odôvodnenie: 1. Navrhovateľ neodkladného opatrenia podal dňa 16.1.2026 žalobu o neúčinnosť právneho úkonu . Vo veci samej odôvodnil žalobu tým, že žalobca má voči žalovanému 1/ vymáhateľnú peňažnú pohľadávku v sume 16 649,49 € s príslušenstvom (úrok z omeškania 5 % ročne od 20.12.2022) priznanú rozsudkom Mestského súdu Bratislava III sp. zn. B1-39Cb/17/2023 zo dňa 10. júla 2025. Uvedená pohľadávka vznikla z titulu neuhradeného nájomného a platieb spojených s užívaním nebytového priestoru, ktoré bol žalovaný 1) povinný platiť žalobcovi ako prenajímateľovi na základe zmluvy o nájme nebytového priestoru. Žalovaný 1) si svoje záväzky riadne a včas neplnil, v dôsledku čoho žalobcovi vznikol dlh v uvedenej výške. Mestský súd Bratislava III po vykonanom dokazovaní uložil žalovanému 1) povinnosť zaplatiť žalobcovi dlh 16 649,49 € s úrokom z omeškania od 20.12.2022 do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Uvedený rozsudok zatiaľ nenadobudol právoplatnosť, nejde však o prekážku uplatnenia odporovacieho práva veriteľa – rozhodujúce je, že žalobcova pohľadávka existuje a je vymáhateľná (splatná). Túto skutočnosť žalobca osvedčuje pripojeným rozsudkom Mestského súdu Bratislava III. Žalovaný 1) bol minimálne od konca roka 2022 preukázateľne oboznámený s tým, že žalobca predmetnú pohľadávku súdne vymáha – dňa 1. 12. 2022 mu bol doručený návrh na vydanie platobného rozkazu (postúpený následne Okresnému súdu Bratislava I dňa 16. 3. 2023). Žalovaný 1) si teda musel byť plne vedomý svojej dlžoby voči žalobcovi a hroziacej exekúcie v prípade, ak dlh neuhradí. Napriek tomu žalovaný 1) namiesto úhrady dlhu pristúpil k prevodu podstatnej časti svojho majetku na žalovanú 2). Na základe darovacej zmluvy, uzavretej medzi žalovaným 1) ako darcom a žalovanou 2) ako obdarovanou, došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/2 k nehnuteľnostiam evidovaným na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie B. C., okres D. E., konkrétne: - pozemok parc. č. 7399 (druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie) o výmere 198 m2, - pozemok parc. č. 7400 (druh pozemku: záhrada) o výmere 167 m2, - stavbu so súpisným č. 3126 (druh stavby: rodinný dom) postavenú na parc. č. 7399. Vlastnícke právo v prospech žalovanej 2) bolo povolené rozhodnutím Okresného úradu Bratislava, katastrálneho odboru, v rámci vkladového konania vedeného pod číslom V- 23471/2024, s povolením vkladu ku dňu 23.11.2024. 2. Na základe uvedeného vkladového rozhodnutia sa žalovaná 2/ stala vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/2 k predmetným Nehnuteľnostiam, čím došlo k zmenšeniu majetku žalovaného 1) v rozsahu tohto spoluvlastníckeho podielu. V dôsledku tohto právneho úkonu sa žalovaný
1) zbavil hodnotného nehnuteľného majetku (rodinný dom s pozemkami v lukratívnej bratislavskej lokalite) bez toho, aby získal akúkoľvek protihodnotu. Tým sa podstatne zhoršila majetková situácia žalovaného 1) a schopnosť uspokojiť pohľadávku žalobcu sa výrazne obmedzila až znemožnila. V čase prevodu spoluvlastníckeho podielu na Nehnuteľnostiach už existoval vyššie uvedený neuspokojený dlh žalovaného 1) voči žalobcovi, o ktorom žalovaný 1) vedel, a napriek tomu svoj majetok zmenšil spôsobom, ktorý žalobcu ukracuje na jeho uspokojení. 3. Žalovaná 2) Katarína Schwarzová ,vystupovala a vystupuje ako jediná konateľka a zároveň jediná spoločníčka žalovaného 1) , t. j. spoločnosti dizajnový nábytok KFA, spol. s r. o.. V tomto postavení žalovaná 2) plne ovládala žalovaného 1/ a mala výlučný rozhodovací vplyv na jeho obchodné vedenie, ako aj na nakladanie s jeho majetkom. Odporovaný právny úkon – darovacia zmluva – je preto potrebné vnímať ako úkon právnickej osoby realizovaný priamo prostredníctvom vôle jej jediného štatutárneho orgánu a spoločníka, teda žalovanej 2) . Ako jediná konateľka a spoločníčka žalovaného 1) mala úplnú a neobmedzenú vedomosť o právnych, ekonomických a finančných pomeroch žalovaného 1) , vrátane existencie vymáhateľnej pohľadávky žalobcu, dôvodov jej vzniku, ako aj o prebiehajúcom súdnom konaní, v ktorom si žalobca predmetnú pohľadávku uplatňoval. Žalovaná 2) si preto musela byť vedomá, že v prípade neuhradenia dlhu žalovaného 1 hrozí výkon rozhodnutia (exekúcia) postihujúci majetok spoločnosti. 4. V ustálenej judikatúre je akceptované, že pri právnych úkonoch medzi právnickou osobou a jej jediným spoločníkom alebo štatutárnym orgánom sa úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa zásadne prezumuje, keďže ide o osoby, medzi ktorými existuje úplná informačná symetria a totožnosť ekonomických záujmov. V takom prípade nie je možné hovoriť o „nevedomosti“ nadobúdateľa; naopak, vedomosť o úmysle dlžníka je priamym dôsledkom personálneho prepojenia. Dôkazné bremeno preukázať opak zaťažuje žalovanú 2), ktorá by musela preukázať, že ani pri náležitej starostlivosti nemohla úmysel žalovaného 1) poznať, čo je v danom prípade objektívne vylúčené. Žalovaná 2) neposkytla žalovanému 1) žiadnu protihodnotu, keďže išlo o bezodplatný prevod. Nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu k lukratívnym nehnuteľnostiam bez akejkoľvek ekvivalentnej protihodnoty nemá žiadne racionálne ekonomické ani obchodné opodstatnenie z pohľadu riadneho hospodárenia právnickej osoby. Jediným logickým a právne relevantným vysvetlením takéhoto postupu je snaha žalovaného 1), realizovaná prostredníctvom žalovanej 2), vyňať majetok z dosahu veriteľa a zmariť alebo podstatne sťažiť uspokojenie pohľadávky žalobcu. 5. Z majetkových a hospodárskych údajov žalovaného 1), zverejnených v dostupných verejných registroch (finstat.sk) za účtovné obdobie rok 2024, jednoznačne vyplýva, že žalovaný 1/ sa nachádza v zásadne nepriaznivom ekonomickom stave a nedisponuje reálnym majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku žalobcu iným spôsobom než prostredníctvom Nehnuteľností, ktoré boli predmetom odporovaného prevodu. Žalovaný 1) nevlastní žiadny iný hodnotný majetok, ktorý by mohol slúžiť ako reálny zdroj uspokojenia pohľadávky žalobcu. Bez určenia neúčinnosti darovacej zmluvy by žalobca nemal k dispozícii žiadny majetok, na ktorý by mohol smerovať výkon rozhodnutia. Práve Nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom odporovaného právneho úkonu, predstavovali jediný významný a reálne exekvovateľný majetok žalovaného 1). 6. Zo všetkých uvedených skutočností vyplýva, že darovacia zmluva žalovaného 1) so žalovanou 2) napĺňa všetky znaky odporovateľného právneho úkonu podľa § 42a Občianskeho zákonníka. Žalovaný 1) ju vykonal v úmysle ukrátiť žalobcu ako svojho veriteľa, žalovaná 2) o tomto úmysle vedela (resp. musela vedieť) a prevod spoluvlastníckeho podielu na Nehnuteľnostiach objektívne vedie k zmenšeniu majetku dlžníka a k ukráteniu uspokojenia pohľadávky žalobcu. Žalobca sa preto domáha aby súd určil, že uvedená darovacia zmluva je voči nemu právne neúčinná . 7. Žalobca okrem žaloby vo veci samej podal aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ktorým navrhol, aby bola žalovanej 2) uložená povinnosť zdržať sa akéhokoľvek nakladania so spoluvlastníckym podielom o veľkosti 1/2 k celku k vyššie špecifikovaným Nehnuteľnostiam, najmä zdržať sa ich scudzenia, prevodu, darovania, prenájmu, zaťaženia právom tretej osoby (najmä zriadením záložného práva, vecného bremena alebo predkupného práva) alebo akejkoľvek inej dispozície, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
8. Návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že existuje konkrétna a bezprostredná dôvodná obava, že výkon budúceho rozhodnutia súdu v tejto veci bude vážne ohrozený alebo úplne zmarený, pokiaľ súd bezodkladne neupraví pomery medzi účastníkmi konania. Ak by žalovaná 2) svoj nadobudnutý podiel scudzila, prišlo by k vzniku nezvratného stavu, v ktorom by ani prípadné vyhovenie odporovacej žalobe žalobcu nemalo praktický význam, keďže predmet ukrátenia by už nebol v dispozičnej sfére osoby, voči ktorej žalobca uplatňuje odporovacie právo. Navrhované neodkladné opatrenie je primerané, nevyhnutné a časovo obmedzené. Nezasahuje do užívacích práv žalovanej 2) k nehnuteľnostiam ako takým, ale výlučne blokuje dispozíciu so spoluvlastníckym podielom, ktorý je predmetom odporovania, a to len do právoplatného skončenia konania. Žalobca má za to, že sú splnené všetky zákonné podmienky podľa § 324 CSP na nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhované neodkladné opatrenie je primerané, nevyhnutné a časovo obmedzené. Nezasahuje do vlastníckeho práva žalovanej 2) viac, než je nevyhnutné, keďže jej neznemožňuje bežné užívanie nehnuteľností, ale výlučne blokuje dispozíciu so spoluvlastníckym podielom o veľkosti 1/2, ktorý je predmetom odporovania. Zákaz nakladania je navrhovaný len do právoplatného rozhodnutia o odporovacej žalobe, a preto predstavuje primeraný zásah sledujúci legitímny cieľ ochrany veriteľských práv žalobcu. 9. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ priložil rozsudok MS BA III pod č.k. B1-39Cb/17/2023-231 zo dňa 10.7.2025 a Výpis z LV č. XXXX. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( ďalej len „C.s.p.“ ), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p. neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa § 328 C.s.p. súd nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 10. Po preskúmaní obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a oboznámení sa s priloženými listinnými dôkazmi súd dospel k záveru, že mu nie je možné vyhovieť. 11. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd vždy posúdiť, či : a) navrhovateľ osvedčil existenciu právneho vzťahu medzi sporovými stranami, alebo existenciu subjektívneho nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov ( princíp opodstatnenosti ), c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha ( princíp efektívnosti ), d) navrhovaným neodkladným opatrením pokiaľ má podľa okolností prípadu dočasný charakter, sa nevytvorí nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu nad mieru primeranú pomerom ( princíp proporcionality ), f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 12. Neodkladné opatrenie je procesným nástrojom poskytujúcim neodkladnú procesnú ochranu, ktorým sa bezodkladne upravujú pomery sporových strán v situácii, keď je to naliehavo potrebné. Vzhľadom na tento charakter neodkladného opatrenia súd v konaní o jeho nariadenie nevykonáva dôkazy a rozhoduje iba na základe skutočností a tvrdení, uvedených v návrhu a na základe k nemu pripojených listinných
dôkazov, ktoré by mali hodnoverne osvedčovať stav, tvrdený v návrhu. Osvedčenie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre jeho rozhodnutie. Základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia je osvedčenie tvrdených konkrétnych a reálnych skutočností ohľadne obavy z ohrozenia, či porušenia práv a právom chránených záujmov navrhovateľa a nepostačuje teda iba abstraktná a všeobecná možnosť ohrozenia jeho práv. Súd však v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poskytuje ochranu nielen tomu, kto sa nariadenia neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel i tomu, proti komu návrh smeruje. S poukazom na princíp proporcionality nemožno povinný subjekt obmedziť neprimeraným spôsobom, alebo nad nevyhnutný rozsah. 13. Neodkladné opatrenie je výnimočným inštitútom a prostriedkom súdnej ochrany, kedy sa zásadne nevykonáva dokazovanie, je porušená zásada rovnosti strán konania, strany nemusia byť vypočuté a uznesenie je vykonateľné i bez ohľadu na jeho právoplatnosť. Preto povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno spočíva výlučne na tom, kto neodkladné opatrenie navrhuje. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nemožno odôvodňovať hypotézami, domnienkami, alebo úvahami, ale výlučne konkrétnymi skutočnosťami , ktoré môžu vyústiť do záveru o legálnosti, potrebe, naliehavosti a primeranosti jeho nariadenia. Neodkladné opatrenie musí byť primerané nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, musí s ním mať vecnú súvislosť a musí byť prípustné. 14. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je poskytnúť dočasnú ochranu ohrozeným, alebo porušeným právnym pomerom strán sporu dovtedy, kým tieto nepodajú žalobu vo veci samej, resp. kým súd meritórnym rozhodnutím neposkytne stranám definitívnu ochranu. 15. Tunajší súd dospel k záveru, že navrhovateľ neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov , najmä jej opodstatnenosť, naliehavosť a ani primeranosť. Navrhovateľ neodkladného opatrenia súdu nijako neosvedčil, že žalovaná 2) má nejaký zámer scudziť predmetné nehnuteľnosti, alebo že ten zámer má žalovaný 1), keďže medzi nimi ide o podielové spoluvlastníctvo o veľkosti 1 k celku, pričom žalobca má pohľadávku práve vo vzťahu k žalovanému 1/. Iba abstraktná možnosť ohrozenia práv žalobcu bez uvedenia konkrétnych skutočností ,nie je pre nariadenie neodkladného opatrenia postačujúca. 16. Navrhované neodkladné opatrenie nespĺňa ani požiadavku naliehavosti a efektívnosti, keďže jeho účel a funkciu postačujúco napĺňa aj „Poznámka“ na LV v katastri nehnuteľností o prebiehajúcom súdnom spore. 17. Napokon navrhované neodkladné opatrenie nespĺňa ani kritérium primeranosti a proporcionality a to vo vzťahu k pohľadávke žalobcu, ktorú má zabezpečovať. Pohľadávka žalobcu v sume cca 16.000 € vo vzťahu k hodnote zabezpečovaných nehnuteľností rádovo v stovkách tisíc eur , je neprimerane nízka. 18. Na základe vyššie uvedených skutočnosti súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol ako nedôvodný. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch rovnopisoch