Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava IV 52C/54/2024 6124208957 15. 04. 2025 Mgr. Jakub Obert ECLI:SK:MSBA4:2025:6124208957.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Jakubom Obertom v právnej veci žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o., so sídlom Tolstého 20, Žilina, IČO: 50 496 166, zastúpeného: ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Tolstého 20, Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpenému: FELIX NAUPAUER & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 56 711 832, o zaplatenie 311,98 eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Žaloba sa zamieta. II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. odôvodnenie: 1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica (ako súdu upomínaciemu v zmysle zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní) dňa 10.01.2024 a postúpenou tunajšiemu súdu dňa 20.03.2024 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 311,98 eur s príslušenstvom, t. j. s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo žalovanej sumy od 24.11.2023 až do zaplatenia. 2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 20.09.2023 došlo v V. pri Žiline k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol B. W., C.. XX.XX.XXXX, S. M. XX, Ž.. K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Poškodený nechal poškodené motorové vozidlo za účelom vykonania jeho opravy odviezť do autoservisu, na čo bezprostredne nadväzovalo uzavretie zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. XXXX/XXXX zo dňa 16.10.2023, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo. Nájom náhradného vozidla trval od 16.10.2023 do 26.10.2023 po dobu zotrvania poškodeného vozidla v autoservise až do ukončenia opravy a doručenia krycieho listu poisťovňou. Žalobca v tejto súvislosti uviedol, že po dobu trvania nájmu nemal poškodený k dispozícii iné motorové vozidlo a nájom náhradného motorového vozidla bol pre neho nevyhnutný. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. XXXXXXXX splatnú dňa 09.11.2023 na sumu 601,96 eur s DPH za 11 dní, t. j. za dobu užívania náhradného vozidla. Vo fakturovanej sume bol zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla. Žalobca ďalej uviedol, že poškodený na neho odplatne postúpil svoju budúcu pohľadávku voči žalovanému titulom jeho nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla. Započítaním pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou žalobcu voči poškodenému vyplývajúcou z vystavenej faktúry v zmysle bodu 5. zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 30.10.2023 vznikla voči žalovanému pohľadávka vo výške 601,96 eur s DPH, ktorej postúpenie poškodený oznámil žalovanému. Žalobca vyzval žalovaného na náhradu nákladov účelne vynaložených na nájom náhradného vozidla, ktorá pohľadávka mu bola postúpená
poškodeným. Žalovaný dňa 08.11.2023 poskytol žalobcovi poistné plnenie vo výške 289,98 eur. Žalovaný podľa žalobcu postupoval v rozpore so svojimi zákonnými povinnosťami a poistné plnenie krátil nedôvodne a na základe svojvoľných výpočtov. Vzhľadom na uvedené si žalobca podanou žalobou uplatnil nárok na zaplatenie sumy predstavujúcej rozdiel medzi nákladmi na nájom náhradného vozidla vyplývajúcimi z vystavenej faktúry a poskytnutým poistným plnením zo strany žalovaného. Žalovaný sa podľa žalobcu dostal do omeškania s poskytnutím poistného plnenia, ktoré mu bol povinný poskytnúť najneskôr do 23.11.2023 podľa ust. § 11 ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení. Žalovaný skončil šetrenie poistnej udalosti dňa 08.11.2023 podľa oznámenia o poistnom plnení. Žalobca si preto uplatnil aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo žalovanej sumy odo dňa 24.11.2023 do zaplatenia v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. 3. Upomínací súd vo veci vydal dňa 19.01.2024 platobný rozkaz, proti ktorému žalovaný podal včas vecne odôvodnený odpor. Keďže žalobca navrhol pokračovanie v konaní na príslušnom súde, upomínací súd vec dňa 20.03.2024 postúpil tunajšiemu súdu. 4. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že nárok žalobcu v celom rozsahu neuznáva. Poukázal na to, že právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalobcom zmluvu o prenájme motorového vozidla, na základe ktorej právny predchodca žalobcu užíval v dňoch od 16.10.2023 do 26.10.2023 náhradné motorové. Denná sadzba za prenájom vozidla bola dohodnutá na 52,- eur s DPH. Po ukončení nájmu náhradného vozidla si žalobca listom zo dňa 30.10.2023 uplatnil náhradu škody z postúpenej pohľadávky. Vo vzťahu k primeranosti a účelnosti nákladov na prenájom náhradného motorového vozidla žalovaný uviedol, že žalobca predložil žalovanému faktúru č. XXXXXXXX zo dňa 30.10.2023, vystavenú žalobcom, v ktorej žalobca vyúčtoval právnemu predchodcovi žalobcu nájom náhradného vozidla v dňoch od 16.10.2023 do 26.10.2023 na sumu 601,96 eur s DPH, pričom žalovaný poskytol žalobcovi poistné plnenie vo výške 289,98 eur s DPH za päť dní nájmu náhradného vozidla. Poistné plnenie za päť dní nájmu podľa žalovaného zodpovedalo primeranej a účelne vynaloženej dobe nájmu s ohľadom na rozsah poškodenia motorového vozidla právneho predchodcu žalobcu a prácnosť opravy. Sporná v konaní je tak podľa žalovaného doba nájmu náhradného vozidla v rozsahu šiestich dní. Žalovaný ďalej uviedol, že opravu motorového vozidla právneho predchodcu žalobcu uskutočnil autorizovaný servis zn. Auto Becchi, s.r.o., ktorý za opravu vystavil faktúru č. XXXXXXXX na sumu 1.015,55 eur s DPH. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na to, že v zmysle tejto faktúry oprava vozidla trvala dokopy necelých päť hodín práce (karosárske práce - 1,70 hodín, lakýrnické práce - 2,80 hodín), určite menej ako jeden deň. S poukazom na časové parametre výrobcu danej značky motorového vozidla žalovaný pripočítal dobu ďalších dvoch dní na prácu, t. j. dokopy tri dni (t. j. priznaná doba obsahuje už výraznú časovú rezervu na vykonanie opravy). K tejto dobe žalovaný pripočítal dva dni na vyžiadanie a dodanie potrebných náhradných dielov. Žalovaný tak dokopy poskytol poistné plnenie za päť dní nájmu ako primeranú a účelne vynaloženú dobu nájmu vzhľadom na samotný rozsah poškodenia a prácnosť opravy, pričom zo strany žalobcu (resp. jeho právneho predchodcu) nebola podľa názoru žalovaného preukázaná nutnosť a účelnosť nad rámec ním priznanej doby nájmu. Žalobca nedoložil do konania žiadne dôkazy, ktorými by preukázal nevyhnutnosť doby nájmu nad rámec žalovaným priznanej doby nájmu, pritom dôkazné bremeno je na jeho strane. Žalovaný bol toho názoru, že žalobca v tejto súvislosti svoje dôkazné bremeno neuniesol. Žalovaný ďalej poukázal na to, že žalobca je v zmysle ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. povinný preukázať žalobou uplatnený nárok na náhradu škody. Je teda povinnosťou žalobcu preukázať, že ním uplatnený nárok predstavuje škodu, za ktorú zodpovedá žalovaný titulom povinného zmluvného poistenia. Predmetná skutočnosť vyplýva nielen z ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., ale aj z ust. § 4 ods. 2 písm. b) tohto zákona, keďže poisťovateľ je povinný nahradiť len preukázané nároky na náhradu škody. Žalovaný v nadväznosti na to namietol, že poškodený (právny predchodca žalobcu) má nárok na náhradné vozidlo len za podmienky, ak je jeho prenájom nevyhnutný, potrebný. V prípade posudzovania nutnosti nákladov je potrebné zodpovedať otázku, či je zapožičanie náhradného vozidla u právneho predchodcu žalobcu nevyhnutné, a to najmä vo vzťahu k následkom, ktoré by nastali v prípade, ak by si právny predchodca žalobcu náhradné vozidlo nevypožičal. Podľa žalovaného je pritom povinnosťou žalobcu (ako právneho nástupcu poškodeného) preukázať, že poškodený náhradné vozidlo skutočne potreboval a že zapožičanie bolo účelné. Bremeno tvrdenia ohľadom nutnosti a účelnosti prenajatia náhradného vozidla ťaží v tomto prípade žalobcu. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na to, že žalobca vo svojich podaniach v súvislosti s nájmom náhradného vozidla len stroho konštatuje, že "poškodený bol nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb", a to bez toho, aby uvedené nielenže
riadne špecifikoval, ale aj preukázal. Žalovaný bol toho názoru, že len samotné konštatovanie žalobcu (resp. jeho právneho predchodcu) o využívaní náhradného vozidla na zabezpečenie potrieb (bez ich bližšej špecifikácie) nie je spôsobilé preukázať odôvodnenosť a nutnosť potreby nájmu náhradného motorového vozidla, tak ako to predpokladá aj samotné ust.§ 4 ods. 2 písm. b) v spojitosti s ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. Žalobca, resp. opravca podľa žalovaného nepreukázal, prečo oprava s časovým rozsahom práce najviac jeden deň trvala až 11 dní. Išlo pritom o kozmetickú vadu a vozidlo bolo plne pojazdné. Akékoľvek neúmerné navyšovanie doby opravy zo strany opravcu (servisu) pritom podľa žalovaného nemôže byť v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, a preto ani samotné náklady za takúto nie nutne a účelne vynaloženú dobu nájmu nemôžu ísť na vrub (ťarchu) škodcu, resp. jeho poisťovateľa. Žalovaný nesúhlasil ani s tým, že by bol v omeškaní s poskytnutím poistného plnenia. V tejto súvislosti poukázal na to, že listom zo dňa 08.11.2023 oznámil žalobcovi, že dňa 08.11.2023 ukončil šetrenie poistnej udalosti a poskytol na účet žalobcu poistné plnenie vo výške 289,98 eur s DPH. Žalovaný bez zbytočného odkladu začal prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia žalobcu o škodovej udalosti oznámil žalobcovi výšku poistného plnenia v zmysle ust. § 11 ods. 6 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z. Žalovaný sa preto nemohol dostať do omeškania. 5. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného uviedol, že pre posúdenie nutnosti a účelnosti prenájmu náhradného vozidla je rozhodujúce, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a na dobu jeho opravy si musel zapožičať náhradné vozidlo. Nájom motorového vozidla vznikol v príčinnej súvislosti so škodou, ktorá bola spôsobená poistencom žalovaného. Pri posudzovaní nutnosti a účelnosti nákladov vzniknutých z titulu nájmu náhradného vozidla je podľa názoru žalobcu potrebné vychádzať z celkovej doby, počas ktorej bolo vozidlo poškodeného z dôvodu jeho opravy v autoservise, a tiež zo skúmania reálnej možnosti poškodeného užívať svoje motorové vozidlo. Poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo nie vlastným zavinením, ale zavinením klienta žalovaného. Náhradné motorové vozidlo využíval poškodený na ten istý účel ako svoje vlastné vozidlo, nie je preto možné od neho spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne konanie inej osoby bol obmedzený v užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od svojho zaužívaného spôsobu fungovania. Podľa názoru žalobcu skutočnou škodou je vyplatené nájomné za prenajaté náhradné vozidlo, nie aritmetický priemer, prípadne individuálne výpočty zamestnanca či likvidátora žalovaného o možnej dobe trvania opravy poškodeného vozidla. Krátenie poistného plnenia odôvodnené vlastným určením doby trvania nájmu predstavuje neoprávnené a svojvoľné konanie žalovaného, ktoré nemožno akceptovať. Žalovaný vôbec nezohľadnil reálnu dobu, počas ktorej sa poškodené motorové vozidlo nachádzalo v autoservise za účelom jeho opravy, neprihliadal na konkrétne okolnosti, ale vychádzal len z ním určenej kalkulácie. Žalovaným uznané a vyplatené poistné plnenie za prenájom náhradného motorového vozidla predstavuje svojvoľne určenú dobu trvania nájmu. Poškodený nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť začiatok, priebeh a dobu trvania opravy vozidla, nemôže sa preto jednať o okolnosti, ktoré by vylučovali nutnosť a účelnosť nákladov vynaložených na zabezpečenie náhradného motorového vozidla. Postup prác v servise, ako aj celková dĺžka opravy sa odvíjajú od mnohých faktorov, akými sú napríklad počet objednávok, doba dodania náhradných dielov, personálne obsadenie a technická vybavenosť servisu, pričom ide o objektívne okolnosti, ktoré nie sú závislé od vôle a konania poškodeného. Uvedené okolnosti nemožno pričítať na úkor poškodeného a vyžadovať, aby sám znášal náklady za obdobie, kedy bol nedobrovoľne obmedzený v užívaní svojho vozidla a prenájom náhradného vozidla bol preňho na účely jeho bežného fungovania nevyhnutný. Bol to práve poškodený, ktorému bol tento stav vnútený bez jeho zavinenia a ocitol sa tak v situácii, kedy nemohol využívať svoje motorové vozidlo. Žalobca ďalej uviedol, že servisný technik M. L. z autoservisu Auto Becchi, s.r.o., ktorý opravu vykonával, mu prostredníctvom emailu poskytol harmonogram opravy poškodeného vozidla spolu s objednávkami náhradných dielov, z ktorých vyplýva, že oprava nebola nijako predlžovaná a prebehla v štandardnom režime. Z faktúry za opravu vozidla síce vyplýva dátum dodania tovaru/služby dňa 25.10.2023, avšak vzhľadom na odplatný charakter tohto záväzkového vzťahu je oprava v širšom slova zmysle ukončená až poskytnutím plnenia druhej zmluvnej strany, v danom prípade z titulu náhrady škody žalovaným. Dĺžka prenájmu náhradného vozidla v predmetnej veci tak bola v priamej úmere s promptnosťou šetrenia poistnej udalosti a vydaním krycieho listu zo strany žalovaného. Poškodený si podľa žalobcu riadne splnil všetky povinnosti za účelom včasného a okamžitého uplatnenia nároku na náhradu škody v súvislosti so škodovou udalosťou, a to ako vo vzťahu k žalovanému, tak aj voči autoservisu. O tom svedčí aj skutočnosť, že poškodený nechal vozidlo opraviť v autoservise Auto Becchi, s.r.o., ktorý je obchodným partnerom žalovaného
a súčasne autorizovaným servisom pre model poškodeného vozidla. Vzhľadom na to poškodený v dobrej viere očakával, že jeho motorové vozidlo bude opravené riadne, spoľahlivo a rýchlo. Poškodený podľa žalobcu žiadnym spôsobom neprispel k navýšeniu nákladov zapožičania náhradného motorového vozidla a nie je možné od neho spravodlivo požadovať, aby ako účastník škodovej udalosti, ktorú nezavinil, disponoval finančnými prostriedkami vo výške 1.015,55 eur na vyplatenie nákladov opravy autoservisu len za účelom, aby skrátil dobu zapožičania náhradného motorového vozidla. Náklady na prenájom náhradného motorového vozidla je nevyhnutné považovať za účelne vynaložené až do momentu reálneho odovzdania opraveného vozidla, a nie už vystavením faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla bez možnosti jeho reálneho užívania. Ide o štandardný postup a bežnú obchodnú prax autoservisov pri oprave poškodeného vozidla v prípadoch náhrady nákladov za opravu z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu SR zo dňa 16.02.2023 sp. zn. III. ÚS 602/2022, v zmysle ktorého v prípade čiastočnej škody účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla, de facto vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie. Podľa názoru ústavného súdu účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje iba rozsahu zničeného vozidla, ale aj primeraným nákladom, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok. Nepriaznivosť stavu, do ktorého sa poškodený dostal z dôvodu protiprávneho konania klienta žalovaného, podľa názoru žalobcu nemožno umocňovať neprimeraným zaťažovaním žalovaného tým, aby hľadal opravovňu s najväčšou rýchlosťou opravy alebo cenovo najvýhodnejšiu požičovňu vozidiel. 6. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 14.08.2024 trval na tom, že zo strany žalobcu nebola preukázaná nutnosť a účelnosť trvania nájmu nad rámec ním priznanej doby nájmu. Žalobca v konaní nedoložil žiadne dôkazy, pričom dôkazné bremeno je na jeho strane. Žalovaný ďalej namietol, že žalobca nepreukázal skutočnú úhradu nájomného za náhradné vozidlo. Podľa žalovaného preto nevznikla skutočná škoda spočívajúca v rozdiele v majetkovej sfére poškodeného pred nehodou a po nehode. Samotné vystavenie faktúry žalobcom ešte nezakladá vznik skutočnej škody. Žalovaný bol toho názoru, že konanie žalobcu nie je v súlade s dobrými mravmi. Poukázal na to, že každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku na prírode a životnom prostredí. Aj poškodený by si mal počínať tak, aby neprichádzalo k navyšovaniu škody, a to rozumným výberom požičovne náhradného vozidla, prevzatia vozidla včas, resp. výberom autoservisu. Žalovaný preto namietol absenciu príčinnej súvislosti medzi škodou (nákladmi na nájom náhradného vozidla) a škodovou udalosťou. Žalovaný ďalej argumentoval, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný, keď zo skutkového stavu a predložených dôkazov vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre, a preto bol subjektom, ktorý bol dlžníkom žalobcu, preto nemohol so žalobcom platne uzavrieť zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu, keďže uvedenú pohľadávku žalobcu pred jej cesiou poškodený žalobcovi neuhradil a teda mu ako pohľadávka nevznikla. K úhrade faktúry nemohlo dôjsť ani na základe vzájomného zápočtu žalovaného v žalobcom predloženej zmluve o postúpení pohľadávky, keď z predloženej zmluvy vyplýva, že prejav vôle jej účastníkov najprv smeroval k cedovaniu pohľadávky a až následne k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok poškodeného a žalobcu. Ak teda poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči žalovanému pred jej postúpením, nemohol túto pohľadávku postúpiť na žalobcu a kauzálne žalobcovi následne nemohla vzniknúť pohľadávka voči poškodenému na zaplatenie odplaty za postúpenie, ktorú následne žalobca mienil použiť na započítanie. Podľa žalovaného je takýto právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný. 7. Žalobca v konaní predložil nasledovné listinné dôkazy: zmluva o nájme zo dňa 16.10.2023 spolu s protokolom o prenájme náhradného vozidla, čestné prehlásenie poškodeného zo dňa 30.10.2023, potvrdenie autoservisu zo dňa 26.10.2023, faktúra žalobcu č. XXXXXXXX zo dňa 26.10.2023, zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 30.10.2023, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 30.10.2023, uplatnenie náhrady škody zo dňa 30.10.2023, oznámenie o poistnom plnení zo dňa 08.11.2023, doklad o úhrade zo dňa 08.11.2023, oznámenie o poistnom plnení zo dňa 26.10.2023, e-mailové vyjadrenie autoservisu - harmonogram opravy spolu s objednávkami náhradných dielov, potvrdenia o bežnej obchodnej praxi autoservisov ALTERIA MOTOR s.r.o., MD-Bavaria Žilina, s.r.o. a FINAL-CD spol. s r.o.
8. Žalovaný v konaní predložil nasledovné listinné dôkazy: faktúra autoservisu Auto Becchi, s.r.o. č. XXXXXXXX zo dňa 25.10.2023, fotografie poškodeného vozidla (vrátane osvedčenia o evidencii a vodičského preukazu poškodeného, kalkulácia opravy zo dňa 29.09.2023 č. XXXXXXXXXX, zápis o poškodení motorového vozidla zo dňa 29.09.2023. 9. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v súdnom spise, pričom na základe vykonaného dokazovania a z nesporných (zhodných) skutkových tvrdení sporových strán zistil nasledovný skutkový stav: 10. V konaní bolo nesporné, že dňa 20.09.2023 došlo v V. pri Žiline k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle zn. Kia Ceed, EČV: O., ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol B. W., C.. XX.XX.XXXX, S. M. XX, Ž.. K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla zn. Volvo V50, EČV: O., ktoré bolo povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Žalovaný toto skutkové tvrdenie žalobcu nepoprel, išlo preto o nespornú skutočnosť. 11. Nesporným v konaní bolo aj to, že poškodený nechal poškodené motorové vozidlo opraviť v servise Auto Becchi, s.r.o., t. j. v zmluvnom servise žalovaného a v autorizovanom servise pre značku Kia. Autoservis za opravu vystavil faktúru č. XXXXXXXX zo dňa 25.10.2023 na sumu 1.015,55 eur, splatnú dňa 08.11.2023. V zmysle potvrdenia autoservisu o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla zo dňa 26.10.2023 bolo vozidlo autoservisom prevzaté za účelom opravy dňa 16.10.2023 a po ukončení opravy a doručení krycieho listu zo strany poisťovne (žalovaného) bolo dňa 26.10.2023 odovzdané držiteľovi. 12. Z kalkulácie opravy zo dňa 29.09.2023 č. XXXXXXXXXX súd zistil, že na prácu bolo potrebných 17 časových jednotiek (t. j. 1,7 hodín) a na lakovanie bolo potrebných 28 časových jednotiek (t. j. 2,8 hodín). Tomu zodpovedajú aj údaje uvedené vo faktúre autoservisu č. XXXXXXXX zo dňa 25.10.2023. 13. Z emailového vyjadrenia autoservisu (zamestnanca M. L.) vyplýva, že dňa 16.10.2023 prevzali a rozobrali vozidlo a skontrolovali vnútorné diely, dňa 18.10.2023 objednali náhradné diely, ktoré boli dňa 19.10.2023 dodané, v dňoch 23.-24.10.2023 bolo vykonané lakovanie dielov a ich skladanie a dňa 25.10.2023 bola urobená fakturácia. Z objednávok náhradných dielov vyplýva, že tieto boli objednané dňa 18.10.2023. 14. Z oznámenia žalovaného o poistnom plnení zo dňa 26.10.2023 (adresovaného poškodenému B. W.) vyplýva, že žalovaný dňa 26.10.2023 ukončil šetrenie poistnej udalosti, pričom poistné plnenie bolo poskytnuté podľa doloženej faktúry za opravu č. XXXXXXXX. Poistné plnenie vo výške 1.015,55 eur bolo vyplatené priamo na bankový účet servisu Auto Becchi, s.r.o. 15. Medzi stranami nebolo sporné ani to, že poškodený po odovzdaní vozidla autoservisu na opravu uzatvoril so žalobcom zmluvu o nájme dopravného prostriedku č. XXXX/XXXX zo dňa 16.10.2023, na základe ktorej žalobca prenajal poškodenému náhradné motorové vozidlo zn. Peugeot 308 SW za cenu vo výške 52,- eur za jeden deň prenájmu. Náhradné vozidlo bolo poškodenému odovzdané dňa 16.10.2023 o 15.48 hod. v autoservise Auto Becchi, s.r.o. a vrátené dňa 26.10.2023 o 16.36 hod. takisto v autoservise Auto Becchi, s.r.o. tak, ako to vyplýva z protokolu o prenájme náhradného vozidla. Po ukončení prenájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. XXXXXXXX splatnú dňa 09.11.2023 na sumu 601,96 eur s DPH za 11 dní, t. j. za dobu užívania náhradného vozidla. Vo fakturovanej sume bol zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla vo výške 30,- eur. 16. V čestnom prehlásení zo dňa 30.10.2023 poškodený B. W. uviedol, že náhradné vozidlo mal zapožičané od 16.10.2023 do 26.10.2023, t. j. v trvaní 11 dní z dôvodu, že jeho vozidlo bolo po poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.09.2023 v autoservise až do doručenia krycieho listu poisťovňou. Zároveň prehlásil, že po dobu opravy vozidla nemal k dispozícii žiadne iné vozidlo a že prenájom náhradného vozidla bol nevyhnutný. 17. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 30.10.2023 poškodený postúpil na žalobcu svoju peňažnú pohľadávku voči žalovanému, ktorý riešil ako likvidačný zástupca škodu spôsobenú vozidlom Volvo V50, EČV: O., vo výške 601,96 eur s DPH, z titulu jeho nároku voči poisťovni podľa § 4 zákona č. 381/2001 Z. z., pričom išlo o nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného
vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 20.09.2023 na vozidle Kia Ceed, EČV: O.. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené poškodeným listom zo dňa 30.10.2023. V zmysle bodu 4. zmluvy o postúpení pohľadávky sa zmluvné strany dohodli, že postúpenie pohľadávky je odplatné, pričom odplata za postúpenie pohľadávky vo výške 601,96 eur s DPH zodpovedá faktúre č. XXXXXXXX vystavenej žalobcom ako prenajímateľom postupcovi ako nájomcovi náhradného vozidla. V zmysle bodu 5. zmluvy o postúpení pohľadávky sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky (na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo) sa podpisom tejto zmluvy započítali, pričom žalobca si bude postúpenú pohľadávku poškodeného vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet. 18. Listom zo dňa 30.10.2023 si žalobca u žalovaného uplatnil nárok na náhradu škody z postúpenej pohľadávky (nárok na poistné plnenie) vo výške 601,96 eur. 19. V oznámení o poistnom plnení zo dňa 08.11.2023 žalovaný žalobcovi oznámil, že dňa 08.11.2023 ukončil šetrenie poistnej udalosti. Podľa vyjadrenia likvidátora poistnej udalosti žalovaný priznal primeranú dobu zapožičania náhradného vozidla 5 dní, v ktorej je zahrnutý čas na opravu vozidla zohľadňujúci technologické postupy udávané výrobcom, čas na objednanie náhradných dielov, čas potrebný na presun vozidla medzi jednotlivými pracoviskami. Žalovaný tak poukázal na bankový účet žalobcu sumu 289,98 eur, čo potvrdzuje doklad o úhrade (detail pohybu) zo dňa 08.11.2023. 20. V potvrdeniach o bežnej obchodnej praxi autoservisu ALTERIA MOTOR s.r.o. zo dňa 30.03.2022, autoservisu MD-Bavaria Žilina, s.r.o. zo dňa 02.11.2021 a autoservisu FINAL-CD spol. s r.o. zo dňa 30.03.2022 je uvedené, že autoservis vydá poškodenému opravené vozidlo bezodkladne po doručení krycieho listu na úhradu faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla zo strany poisťovne. 21. Ostatné (listinné) dôkazy súd nepovažoval za relevantné pre riadne zistenie skutkového stavu a pre rozhodnutie súdu vo veci. 22. V rámci právneho posúdenia veci vychádzal súd z nasledovných ustanovení právnych predpisov: 23. Podľa § 2 písm. g) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení účinnom do 31.07.2024 (ďalej len "zákon č. 381/2001 Z. z.") na účely tohto zákona sa rozumie poškodeným ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona. 24. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu: a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku. 25. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. 26. Podľa § 427 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "Občiansky zákonník") fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla. 27. Podľa § 428 Občianskeho zákonníka svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
28. Podľa § 442 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. 29. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia. 30. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. 31. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. 32. Podľa § 581 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná. Dohodou účastníkov možno započítaním vyrovnať aj pohľadávky uvedené v odsekoch 1 a 2. 33. Aplikáciou citovaných ustanovení právnych predpisov na zistený skutkový stav dospel súd k záveru, že žalobe žalobcu nemožno vyhovieť, pretože žalobca v konaní neuniesol svoje bremeno tvrdenia a najmä dôkazné bremeno ohľadom preukázania nutnosti a účelnosti nákladov vynaložených na prenájom náhradného motorového vozidla poškodeným (právnym predchodcom žalobcu) po dobu opravy jeho vlastného motorového vozidla v rozsahu uplatnenom podanou žalobou (t. j. nad rámec už vyplatenej náhrady škody žalovaným). 34. V prejednávanom prípade bolo medzi stranami nesporné, že dňa 20.09.2023 došlo v V. pri Žiline k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle zn. Kia Ceed, EČV: O., ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol B. W., C.. XX.XX.XXXX, S. M. XX, Ž.. Škoda na vozidle poškodeného bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla zn. Volvo V50, EČV: O., ktoré bolo povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Žalovaný tieto skutkové tvrdenia žalobcu nepoprel, súd preto vychádzal z nespornej skutočnosti, že vznik škody zavinila osoba (vodič motorového vozidla zn. Volvo V50, EČV: O.), ktorá bola povinne zmluvne poistená u žalovaného. 35. Nesporným bolo v konaní aj to, že poškodený si voči žalovanému uplatnil nárok na náhradu skutočnej škody. Poškodený si nechal poškodené motorové vozidlo opraviť v servise Auto Becchi, s.r.o., t. j. v zmluvnom servise žalovaného a v autorizovanom servise pre značku Kia. Autoservis za opravu vystavil faktúru č. XXXXXXXX zo dňa 25.10.2023 na sumu 1.015,55 eur, splatnú dňa 08.11.2023. Žalovaný ako poisťovateľ ukončil likvidáciu poistnej udalosti oznámením zo dňa 26.10.2023, v zmysle ktorého vyplatil priamo na bankový účet servisu Auto Becchi, s.r.o. poistné plnenie vo výške 1.015,55 eur. Žalovaný pritom vychádzal z predložených dokladov, t. j. z vystavenej faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 25.10.2023. 36. Medzi stranami nebolo sporné ani to, že poškodený po odovzdaní vozidla autoservisu na opravu uzatvoril so žalobcom zmluvu o nájme dopravného prostriedku č. XXXX/XXXX zo dňa 16.10.2023, na základe ktorej žalobca prenajal poškodenému náhradné motorové vozidlo zn. Peugeot 308 SW za cenu vo výške 52,- eur za jeden deň prenájmu. Náhradné vozidlo bolo poškodenému odovzdané dňa 16.10.2023 o 15.48 hod. v autoservise Auto Becchi, s.r.o. a vrátené dňa 26.10.2023 o 16.36 hod. takisto v autoservise Auto Becchi, s.r.o. tak, ako to vyplýva z protokolu o prenájme náhradného vozidla. Po ukončení prenájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. XXXXXXXX splatnú dňa 09.11.2023 na sumu 601,96 eur s DPH za 11 dní, t. j. za dobu užívania náhradného vozidla. Vo fakturovanej sume bol zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla vo výške 30,- eur. 37. Škoda bola poškodenému spôsobená v súvislosti s prevádzkou dopravného prostriedku - osobného motorového vozidla. Zodpovednosť za škodu sa v takom prípade riadi ustanoveniami § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov.
Predpokladmi vzniku tejto zodpovednosti sú: (i) udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, (ii) vznik škody a (iii) príčinná súvislosť medzi danou udalosťou a vznikom škody. Ide o tzv. objektívnu zodpovednosť, pri ktorej sa nevyžaduje zavinenie škodcu a dokonca ani existencia protiprávneho úkonu. To však neznamená, že škoda spôsobená prevádzkou dopravného prostriedku nemôže byť zavinená. Zavinenie však nie je podmienkou vzniku tejto zodpovednosti. Môže mať však význam najmä pri strete prevádzok (pozri § 431 Občianskeho zákonníka). Zodpovednosť za škodu podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka spočíva v tom, že ide o zodpovednosť za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku. Medzi osobitnou povahou prevádzky a medzi spôsobenou škodou musí byť príčinná súvislosť. Osobitná povaha prevádzky dopravného prostriedku spočíva v tom, že z tejto prevádzky vyplýva pre okolitý svet zdroj zvýšeného nebezpečenstva v súvislosti s činnosťou a pohybom dopravného prostriedku. Zdroju zvýšeného nebezpečenstva nemožno čeliť ani vhodnými opatreniami technického charakteru pri udržiavaní dopravných prostriedkov v stave spôsobilom na riadne užívanie, ani riadnym spôsobom ich užívania v súlade s príslušnými pravidlami premávky. Zdroje zvýšeného nebezpečenstva spočívajú často v skutočnostiach, na ktoré prevádzkovateľ ani vodič nemôžu vplývať (napr. materiálové vady, únava materiálu, zlyhanie ovládacieho mechanizmu a pod.). Preto je odôvodnená objektívna zodpovednosť. V záujme ochrany tretích (nezúčastnených) osôb sa riziko z prevádzky prenáša výlučne len na prevádzkovateľa. U prevádzkovateľa motorového vozidla je toto riziko znášania následkov zodpovednosti za škody spôsobené ich prevádzkou zmiernené tým, že každý prevádzkovateľ je zo zákona poistený pre prípad vzniku svojej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa zákona č. 381/2001 Z. z. (porovnaj CIRÁK, Ján a kol. Občiansky zákonník - komentár. Iura Edition. Wolters Kluwer s.r.o. Dostupné v Systéme ASPI). 38. V posudzovanom prípade boli splnené všetky predpoklady vzniku osobitnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku: (i) škodová udalosť bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky osobného motorového vozidla zn. Volvo V50, EČV: O., ktoré bolo v čase vzniku poistnej udalosti povinne zmluvne poistené u žalovaného ako poisťovateľa, (ii) poškodenému B. W. vznikla škoda spočívajúca v poškodení jeho osobného motorového vozidla zn. Kia Ceed, EČV: O. (vo výške 1.015,55 eur), (iii) medzi škodovou udalosťou a vznikom škody existuje priama, bezprostredná a ničím neprerušená príčinná súvislosť. Poškodenému B. W.Š. tak vznikol nárok na náhradu škody priamo proti žalovanému ako poisťovateľovi v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. Ostatne, vznik škody na strane poškodeného a zodpovednosť žalovaného ako poisťovateľa za vzniknutú škodu v konaní ani neboli sporné (neboli zo strany žalovaného spochybnené). 39. Okrem náhrady škody za poškodenie motorového vozidla má poškodený nárok na náhradu nákladov na prenájom náhradného vozidla (prevyšujúcich náklady na prevádzku vlastného vozidla) v rozsahu, v akom boli náklady nutne a účelne vynaložené na prenájom náhradného vozidla, zodpovedajúceho parametrom pôvodného (poškodeného) motorového vozidla, z užívania ktorého bol poškodený vylúčený po určitú dobu (najmä počas opravy poškodeného motorového vozidla). Rozsah náhrady, ku ktorej je zodpovedná osoba povinná, je obmedzený hľadiskom účelnosti. Preto pri určení skutočnej škody je treba ju stanoviť vzhľadom na obvyklé ceny prenájmu obdobných vozidiel v danom mieste a čase. Výška tejto náhrady nie je totiž daná čiastkou skutočne vyplatenou (napríklad dohodnutou s osobou poskytujúcou náhradné vozidlo) v akejkoľvek výške, ale vo výške čiastky účelne vynaloženej (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.06.2016 sp. zn. 3 M Cdo 3/2015). Poškodený má nárok na náhradu nutne a účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného motorového vozidla až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. Účelom náhradného motorového vozidla je totiž eliminovať škodlivý následok spôsobený dopravnou nehodou, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje iba rozsahu poškodenia vozidla, ale aj primeraným nákladom, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok. Dobu od zapožičania náhradného vozidla do momentu oznámenia žalovanej o ukončení likvidácie škodovej udalosti (a o výške poistného plnenia podľa § 11 ods. 6 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z.), resp. poukázania finančných prostriedkov možno považovať za relevantnú, keď kontinuálne pretrváva potreba používania náhradného motorového vozidla a s tým spojené primerané náklady (porovnaj nález Ústavného súdu SR zo dňa 16.02.2023 sp. zn. III. ÚS SR 602/2022). 40. V zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka má poškodený nárok na náhradu skutočnej škody a ušlého zisku. Pojem "skutočná škoda" je potrebné interpretovať tak, že musí ísť o zmenšenie majetkového stavu poškodeného či iné znehodnotenie existujúceho majetkového stavu poškodeného.
Nepostačuje zvýšenie pasív. Ak dlžník nezaplatil dlžnú čiastku svojmu veriteľovi, nemôže úspešne uplatniť nárok na ich náhradu z titulu zodpovednosti tretej osoby za škodu, pretože mu škoda zatiaľ nevznikla; samotná existencia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi ani súdne rozhodnutie o povinnosti dlžníka zaplatiť dlh nie je totiž skutočnou škodou ani ušlým ziskom. Škoda by vznikla až zaplatením pohľadávky (porovnaj Števček, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 1621). Za formu úhrady pohľadávky, ktorá môže mať za následok zmenšenie majetku poškodeného a teda aj vznik škody v jeho majetkovej sfére, je pritom potrebné považovať aj započítanie vzájomných pohľadávok poškodeného a tretej osoby. 41. Vyššie uvedené s ohľadom na konkrétne okolnosti prejednávaného prípadu znamená, že poškodenému B. W. mohla vzniknúť škoda (spočívajúca vo vynaložení nákladov na prenájom náhradného motorového vozidla) až úhradou faktúry č. XXXXXXXX vystavenej žalobcom dňa 26.10.2023 na sumu 601,96 eur. Samotná existencia pohľadávky žalobcu voči poškodenému z tejto faktúry nie je skutočnou škodou ani ušlým ziskom poškodeného. V prejednávanom prípade bolo medzi stranami nesporné, že zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 26.10.2023 poškodený postúpil na žalobcu svoju peňažnú pohľadávku voči žalovanému (na náhradu nutne a účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného motorového vozidla). Predmetnú zmluvu súd posúdil ako platný právny úkon, keďže obsahovala všetky podstatné náležitosti zmluvy o postúpení pohľadávky v zmysle § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, vôľa zmluvných strán v nej bola vyjadrená určito a zrozumiteľne a takisto bola dodržaná písomná forma tejto zmluvy. Postupovaná pohľadávka v nej bola identifikovaná dostatočne určito a nezameniteľne. Predmetom postúpenia pritom môže byť aj budúca pohľadávka, teda taká, ktorá v dobe uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky ešte neexistuje a má vzniknúť až v budúcnosti. K postúpeniu je spôsobilá aj pohľadávka, ktorej existencia je sporná, ako aj pohľadávka, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky. Okamih postúpenia budúcej pohľadávky môže byť totožný s okamihom, kedy pohľadávka vznikne (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 30.06.2009 sp. zn. 20 Cdo 2529/2007). Súčasťou písomnej zmluvy o postúpení pohľadávky bolo aj vzájomné započítanie pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky a pohľadávky žalobcu na úhradu nájomného za prenájom náhradného motorového vozidla. Súd túto dohodu o započítaní vzájomných pohľadávok vyhodnotil takisto ako platný právny úkon, keďže táto dohoda obsahovala všetky potrebné náležitosti v zmysle § 580 a nasl. Občianskeho zákonníka a vôľa zmluvných strán v nej bola vyjadrená dostatočne určito a zrozumiteľne. K tomu istému okamihu tak došlo (i) k úhrade pohľadávky žalobcu poškodeným (t. j. k úhrade nájomného za náhradné vozidlo), a to vzájomným započítaním pohľadávok žalobcu a poškodeného, (ii) ku vzniku skutočnej škody v majetkovej sfére poškodeného (spočívajúcej v úhrade nutných a účelných nákladov na prenájom náhradného vozidla) a (iii) k postúpeniu tejto pohľadávky z náhrady škody z poškodeného na žalobcu. Podľa názoru konajúceho súdu je takáto právna konštrukcia prípustná a zodpovedajúca potrebám praktického života. Súd preto dospel k záveru, že žalobcovi v tomto konaní svedčí aktívna vecná legitimácia. 42. Ako uviedol konajúci súd už vyššie, poškodenému (resp. žalobcovi ako jeho právnemu nástupcovi) svedčí právo na náhradu nákladov na prenájom náhradného vozidla v rozsahu, v akom boli náklady nutne a účelne vynaložené na prenájom náhradného vozidla, zodpovedajúceho parametrom pôvodného (poškodeného) vozidla, z užívania ktorého bol poškodený vylúčený po určitú dobu (počas opravy poškodeného vozidla). Rozsah náhrady, ku ktorej je zodpovedná osoba povinná, je obmedzený hľadiskom účelnosti. Pri určení skutočnej škody je potrebné vychádzať z obvyklých cien prenájmu obdobných vozidiel v danom mieste a čase. Výška tejto náhrady nie je totiž daná čiastkou skutočne vyplatenou (napríklad dohodnutou s osobou poskytujúcou náhradné vozidlo) v akejkoľvek výške, ale vo výške čiastky účelne vynaloženej. To, či náklady na prenájom náhradného motorového vozidla boli poškodeným vynaložené nutne a účelne, pritom v tomto konaní bolo sporné, keďže žalovaný v podanom odpore proti platobnému rozkazu túto skutočnosť spochybnil. Dôkazné bremeno ohľadom preukázania tejto spornej skutočnosti zaťažovalo žalobcu, ktorý existenciu tejto skutočnosti tvrdil a ktorý z jej existencie vyvodzoval pre seba priaznivé právne dôsledky. 43. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno možno charakterizovať ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania. Dôsledkom toho, že strana sporu netvrdí rozhodujúce skutočnosti alebo že jej skutkové tvrdenia nie sú preukázané, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie, teda strata sporu. Každá strana musí uniesť bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Zmyslom
dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola preukázaná pre nečinnosť strany sporu (v dôsledku nesplnenia jej procesnej povinnosti) alebo objektívne vzaté vôbec nemohla byť preukázaná, a teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi stranami sporu závisí na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti strán sporu. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu (presúvaniu). 44. Žalobca v konaní preukazoval nevyhnutnosť a účelnosť nákladov vynaložených poškodeným na prenájom náhradného motorového vozidla iba stručným čestným vyhlásením poškodeného, v ktorom poškodený bez ďalšieho tvrdil len toľko, že nemal k dispozícii žiadne iné vozidlo a že "prenájom náhradného vozidla bol nevyhnutný". Skutkové tvrdenia žalobcu v tejto súvislosti boli takisto len veľmi všeobecné (až generické). Takéto všeobecné skutkové tvrdenia žalobcu a jediný listinný dôkaz obsahujúci neurčité a všeobecné vyjadrenie poškodeného podľa názoru konajúceho súdu nemohli byť v žiadnom prípade dostačujúce na vyhovenie žalobe. Súd v tejto súvislosti poukazuje najmä na to, že žalovaný sa proti takýmto všeobecným tvrdeniam žalobcu nemohol efektívne brániť, t. j. nemohol uvádzať vlastné skutkové tvrdenia a navrhovať dôkazy na ich preukázanie. Takáto "špecifikácia" dôvodov pre použitie náhradného vozidla je podľa názoru súdu absolútne nedostačujúca, keďže nie je zrejmé, či poškodený nemal aj iné možnosti prepravy alebo bol odkázaný výlučne na náhradné vozidlo. Žalobca netvrdil a ani nepreukázal, či poškodený pred predmetnou dopravnou nehodou využíval svoje motorové vozidlo pravidelne (denne), na aké účely ho používal, či bol na prepravu ním objektívne odkázaný (z akých dôvodov - pracovných, rodinných, zdravotných a pod.). Súd tak nemal z čoho ustáliť, či poškodeným vynaložené náklady na prenájom náhradného motorového vozidla boli vynaložené nutne a účelne, čo je nevyhnutná podmienka pre priznanie nároku na náhradu škody v tejto súvislosti (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24.09.2020 sp. zn. 3Co/142/2019). Súd v tejto súvislosti pripomína, že každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí (§ 415 Občianskeho zákonníka). Takisto platí, že systém povinného zmluvného poistenia má slúžiť na spravodlivé odškodnenie osôb poškodených pri dopravných nehodách. Tento systém by naopak nemal slúžiť účelovému navyšovaniu nákladov na odstraňovanie škôd spôsobených pri dopravných nehodách. Nie je možné pripustiť, aby boli účelovým navyšovaním nákladov na odstraňovanie škôd čerpané finančné prostriedky, ktoré by pri poctivom konaní čerpané neboli, čo by napokon bolo na ťarchu všetkých poistníkov, keďže by to povinné zmluvné poistenie predražilo (porovnaj nález Ústavného súdu ČR zo dňa 14.02.2018 sp. zn. IV. ÚS 2043/17). Všetky tieto súvislosti však konajúci súd v prejednávanom prípade nemohol posúdiť pre absenciu skutkových tvrdení a dôkazných návrhov zo strany žalobcu. Napriek tomu, že žalovaný tieto skutočnosti namietal v odpore proti platobnému rozkazu, žalobca na to relevantným spôsobom nereagoval a svoje skutkové tvrdenia nedoplnil a v tejto súvislosti ani nenavrhol vykonanie dôkazov. 45. Nad rámec vyššie uvedeného konajúci súd konštatuje, že ani v prípade preukázania nutnosti a účelnosti nákladov vynaložených na prenájom náhradného motorového vozidla by žalobe žalobcu nebolo možné vyhovieť. Súd sa totiž stotožnil aj s ďalšou procesnou obranou žalovaného o neprimeranej dĺžke opravy poškodeného motorového vozidla, a teda aj o neprimeranej dobe prenájmu náhradného motorového vozidla. Poškodené motorové vozidlo bolo po dopravnej nehode zjavne pojazdné, keďže k dopravnej nehode došlo dňa 20.09.2023 a k odovzdaniu vozidla do servisu došlo až dňa 16.10.2023. Uvedený záver potvrdzujú aj žalovaným predložené fotografie poškodeného vozidla. Nič teda nebránilo poškodenému v tom, aby vozidlo odovzdal do servisu až po tom, ako budú do servisu doručené náhradné diely. Z faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 25.10.2023 vystavenej servisom a z kalkulácie opravy zo dňa 29.09.2023 pritom vyplýva, že oprava poškodeného vozidla si vyžiadala práce v rozsahu menšom ako je jeden pracovný deň (opravárenské práce v rozsahu 1,7 hod. a lakýrnické práce v rozsahu 2,8 hod.). Zo žiadneho dôkazu potom nie je zrejmé, prečo od odovzdania vozidla servisu (v pondelok dňa 16.10.2026) až do jeho vrátenia poškodenému (vo štvrtok dňa 26.10.2023) prešlo až 11 kalendárnych dní. Žalovaný tieto skutočnosti namietal, bolo preto povinnosťou žalobcu v tejto súvislosti uviesť konkrétne skutkové tvrdenia a navrhnúť dôkazy na ich preukázanie (t. j. ohľadom tejto spornej skutočnosti došlo k presunu dôkazného bremena späť na žalobcu). Zo žalobcom predloženého vyjadrenia autoservisu pritom vyplýva, že doba opravy poškodeného motorového vozidla nebola primeraná. Náhradné diely boli totiž
objednané až v tretí deň opravy (napriek tomu, že vozidlo bolo rozobraté a skontrolované už v prvý deň opravy) a samotné opravárenské a lakýrnické práce boli vykonané až vo štvrtý a piaty deň od dodania náhradných dielov. Rozsah prác bol pritom taký, že umožňoval vykonanie opravy v jeden deň (spolu 4,5 hod. prác). Z predloženého harmonogramu opravy teda vyplýva, že pri oprave poškodeného vozidla došlo k zbytočným prestojom v rozsahu prinajmenšom šiestich dní (aj po zohľadnení časovej rezervy na doručenie krycieho listu zo strany žalovaného). Tvrdenia žalobcu, že pri oprave nie je možné ovplyvniť dodanie náhradných dielov a vyťaženosť servisu, resp. kapacitu personálu, bez ďalších skutkových okolností nie je možné potvrdiť ani vyvrátiť. Každopádne však tieto okolnosti nemôžu ísť na ťarchu škodcu, resp. na ťarchu žalovaného ako poisťovateľa škodcu. Medzi týmito subjektívnymi okolnosťami na strane servisu (ktorý si poškodený dobrovoľne vybral v rámci pravidiel slobodného trhu) a porušením povinnosti na strane škodcu (resp. samotnou škodou udalosťou) totiž neexistuje žiadna príčinná súvislosť (vzťah príčiny a následku ako nevyhnutný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu). Konajúci súd sa v tejto súvislosti síce stotožňuje s argumentáciou žalobcu, že poškodený nie je povinný vybrať si najlacnejšiu a ani najrýchlejšiu opravovňu, avšak náklady na opravu a doba opravy nesmú vybočiť z bežných rámcov (primeraná doba opravy a primeraná cena v danom mieste a čase). Opačný názor by viedol k absurdnému záveru, že škodca (alebo jeho poisťovateľ) je povinný zaplatiť náhradu za prenájom náhradného vozidla za akúkoľvek dobu prenájmu, pokiaľ by prenájom trval po dobu opravy poškodeného vozidla. Žalovaný v tejto súvislosti vzniesol konkrétne námietky, na ktoré žalobca relevantným spôsobom nereagoval, a tak podľa názoru súdu v tejto súvislosti neuniesol svoje bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. 46. Keďže žalobca v konaní neuniesol svoje bremeno tvrdenia a najmä dôkazné bremeno ohľadom preukázania nutnosti a účelnosti nákladov vynaložených na prenájom náhradného motorového vozidla, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 47. Žalobca vo vyjadrení k replike navrhol vykonanie dokazovania zmluvou o obchodnej spolupráci medzi autoservisom Auto Becchi, s.r.o. a žalovaným. Právny zástupca žalobcu na nariadenom pojednávaní však uviedol, že na vykonaní tohto dôkazu netrvá. Súd preto tento dôkaz nevykonal. Žalobca ďalej navrhol vykonanie "písomného dopytu na autoservis Auto Becchi, s.r.o., a to za účelom poskytnutia súčinnosti súdu v podobe potrebných vysvetlení o priebehu opravy". Súd návrh na vykonanie tohto dôkazu zamietol, a to najmä s ohľadom na jeho závery uvedené v ods. 45. odôvodnenia tohto rozsudku. Skutočnosti relevantné pre riadne zistenie skutkové stavu vyplývali zo žalobcom predloženého emailového vyjadrenia autoservisu a ďalšie dokazovanie v tomto smere nebolo potrebné. Navyše, v prejednávanom prípade ani neboli splnené podmienky na postup podľa § 190 Civilného sporového poriadku, t. j. na uloženie informačnej povinnosti autoservisu. Žalobca s týmto subjektom zjavne opakovane komunikoval, keďže v konaní predložil potvrdenie autoservisu zo dňa 26.10.2023 a emailové vyjadrenie autoservisu obsahujúce harmonogram opravy. Žalobcovi tak nič nebránilo v tom, aby takýto dopyt na autoservis vykonal sám a aby súdu následne predložil (písomné) stanovisko autoservisu. Napokon, tento návrh na dokazovanie ani nebol úplný, pretože neobsahoval prípadné otázky na autoservis s tým, že tieto otázky nesformuloval ani právny zástupca žalobcu na nariadenom pojednávaní dňa 15.04.2025. Prípadné odročenie pojednávania za týmto účelom by bolo procesne nehospodárne, pričom takto dodatočne doplnený (opravený) návrh na vykonanie dokazovania by súd vyhodnotil ako prostriedok procesného útoku uplatnený v rozpore so sudcovskou koncentráciou konania zakotvenou v ustanovení § 153 Civilného sporového poriadku. V zmysle tohto ustanovenia sú strany povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Žalobca mal možnosť uplatniť uvedený prostriedok procesného útoku už skôr v priebehu konania, pričom žalobca ani neuviedol žiadne také dôvody, ktoré by mu bránili v skoršom predložení tohto prostriedku procesného útoku. Žalobca bol pritom zastúpený advokátom ako osobou znalou práva. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že žalovaný už v podanom odpore proti platobnému rozkazu spochybňoval účelnosť vynaložených nákladov, ako aj existenciu príčinnej súvislosti medzi vzniknutými nákladmi a škodovou udalosťou. Napriek tomu žalobca (jeho právny zástupca) v priebehu konania a dokonca ani na nariadenom pojednávaní nesformuloval otázky, ktoré by chcel položiť autoservisu v rámci tohto písomného dopytu. Ak by pritom žalobca postupoval starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania (a so zreteľom na to, že súd v zmysle § 179 ods. 1 Civilného sporového poriadku rozhoduje
spravidla na jedinom pojednávaní), uplatnil by tento prostriedok procesného útoku už skôr. Z uvedených dôvodov by súd na tento prostriedok procesného útoku ani neprihliadol, keďže prihliadnutie naň by si vyžiadalo vykonanie ďalších úkonov zo strany súdu a najmä odročenie pojednávania. 48. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, mal by preto voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Keďže mu však v konaní žiadne účelne vynaložené trovy nevznikli (zo spisu mu žiadne také nevyplývajú), súd mu ich náhradu nepriznal. Konajúci súd v tejto súvislosti poznamenáva, že krátko pred nariadeným pojednávaním bolo súdu oznámené prevzatie právneho zastúpenia žalovaného advokátskou kanceláriou FELIX NAUPAUER & PARTNERS, s.r.o. Právny zástupca však v konaní neposkytol žiadne právne služby, ale len ospravedlnil neúčasť žalovaného na nariadenom pojednávaní, súd preto vychádzal z toho, že žalovanému nevznikli žiadne účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.