Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava IV 39Csp/20/2024 6123395952 05. 08. 2025 Mgr. Vladimír Herich ECLI:SK:MSBA4:2025:6123395952.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava IV, sudcom Mgr. Vladimírom Herichom v sporovej veci žalobcu: 365.bank, a. s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, zastúpeným SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, D., o zaplatenie 28 763,79 Eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Súd žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: 1. Žalobou doručenou na Okresný súd Banská Bystrica do upomínacieho konania dňa 31.08.2023, doplnenou 02.10.2023 a 09.02.2024 a následne postúpenou tunajšiemu súdu dňa 13.02.2024, sa žalobca voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 28 763,79 Eur s príslušenstvom. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 24.09.2021 uzatvoril so žalovanou zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX. Na základe zmluvy jej poskytol spotrebiteľský úver vo výške 30 000 Eur. Keďže žalovaná nesplácala úver, žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru k 16.11.2022. Do zosplatnenia úveru žalovaná uhradila sumu 2 274,43 Eur, z čoho na istinu pripadlo 1 236,21 Eur, na úroky 1 038,22 Eur. Žalobca si žalobou uplatnil istinu 28 763,79 Eur (30 000 Eur výška poskytnutého úveru – 1 236,21 Eur), zvyšnú časť neuhradených úrokov 5 267,67 Eur (celkové náklady 36 305,89 Eur – istiny 30 000 Eur – úhrady 1 038,22 Eur). Zároveň si uplatňuje nezaplatené poplatky 36 Eur ako reálne náklady spojené s vymáhaním úveru. Uplatňuje si tiež zákonný úver z omeškania zo sumy nesplatenej istiny úveru. Upomienky, zosplatňujúca výzva a predžalobná výzva boli zasielané žalovanej na adresu uvedenú v zmluve o úvere. Všetky písomnosti boli riadne odoslané a doručené v súlade so VOP banky. Uvádza, že zo žiadneho zákonného predpisu nevyplýva povinnosť veriteľa, aby dlžníkovi explicitne špecifikoval, pre ktoré konkrétne splátky je v omeškaní. Ohľadne interpretácie § 53 ods. 9 OZ poukazuje na závery NSSR v uznesení sp.zn.: 2 Cdo 18/2022. Úver žalovaná splácala riadne a včas do 03.01.2022. Vo februári 2022 uhradila splátku v nedostatočnej výške. Od júna 2022 svoje povinnosti neplnila. K vyhláseniu predčasnej splatnosti dňa 16.11.2022 došlo pre nezaplatenie splátky za mesiac júl 2022. K skúmaniu bonity uviedol, že deklarovaný príjem bol overený z externého nezávislého zdroja a banka akceptovala príjem žiadateľa zo zamestnania 939 Eur. V rámci posudzovania mala banka k dispozícii kompletné informácie o úverových záväzkoch žiadateľky (výdavky) zo spoločného registra bankových informácii. Rodinný stav žiadateľka uviedla ako slobodná a 0 vyživovaných detí. Finančná analýza v tom čase bola vyhovujúca pre poskytnutie úveru 30 000 Eur na 8 rokov s mesačnou splátkou 378,19 Eur.
2. Žalovaná sa k podanej žalobe žalobcu nevyjadrila, nárok v konaní nespochybnila a v spore zostala pasívna. Žaloba spolu s výzvou na vyjadrenie sa k nej a so zákonným poučením bola žalovanej doručená v súlade s ustanovením § 116 ods. 2 CSP, dňa 28.09.2024. 3. Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na deň 05.08.2025, na ktoré predvolal obe sporové strany. Zásielka s predvolaním adresovaná žalovanej sa súdu vrátila ako nedoručená dňa 18.06.2025. Dňom vrátenia sa táto považuje za doručenú aj keď sa žalovaná o nej nedozvedela (§111 ods. 3 CSP). Žalovaná svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila, o odročenie pojednávania nepožiadala. Na pojednávanie sa dostavila právna zástupkyňa žalobcu. Uviedla, že žalobou sa domáhajú nároku z titulu nesplateného úveru. Žalovaná úver riadne nesplácala, preto žalobca pristúpil k zosplatneniu úveru pre splátku splatnú v júli 2022. Žalobcovi je známa rozhodovacia prax NSSR a je si vedomý, k akým záverom môže súd v tejto súvislosti dôjsť. Požadujú, aby súd vyhovel žalobe v časti o zaplatenie 14 164,34 Eur a úrokom vo výške 7,00% ročne z jednotlivých neuhradených splátok. Táto suma zodpovedá výške neuhradených splátok a je súčasťou celej žalovanej sumy. Žalovaná je stále povinná riadne platiť splátky úveru, ktoré neuhrádza. Uvedené nie je zmenou žaloby, nakoľko sa domáha zaplatenia nižšej sumy, než pôvodnou žalobou. Nejde ani o zmenu skutkových tvrdení. Nárok je v uvedenej časti preukázaný predloženými dôkazmi. Poukazuje na rozhodnutia NSSR sp.zn.: 4Obdo/36/2023 a taktiež ÚSSR sp.zn.: III. ÚS 160/2025. Prezentované skutkové tvrdenia nie sú natoľko odlišné. Je preukázané, aké splátky a akú sumu žalobca žiada. Žalobca riadne identifikoval úverovú zmluvu, identifikoval neuhradené splátky. Súd by mal poskytnúť právnu ochranu existujúcemu nároku žalobcu. Dlžná suma vyplýva z 37 splátok za každý mesiac počínajúc od splátky splatnej 20.07.2022, čo je splátka č. 10 až do splátky splatnej 20.07.2025, čo je splátka č. 46. Vo zvyšnej časti môže súd podanú žalobu zamietnuť. Pokiaľ ide o úrok z omeškania, toho sa žalobca domáha vo výške 7,00% z každej uvedenej splátky, a to dňom nasledujúcim po dni splatnosti tej ktorej splátky až do zaplatenia. 4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah súdneho spisu a zistil nasledovné skutočnosti: Dňa 24.09.2021 uzatvorili žalobca ako banka a žalovaná ako dlžník Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, za účelom refinancovania. Z čl. 2.2 zmluvy vyplýva výška úveru 30 000 Eur, počet mesačných splátok 96, termín konečnej splatnosti 20.09.2029, výška mesačnej splátky 378/19 Eur. Fixná úroková sadzba 4,90%, RPMN predstavovala 5,10%. Celková čiastka, ktorú mala žalovaná zaplatiť 36 305,89 Eur. Prvá mesačná splátka bola splatná 20.10.2021, splatnosť bola dohodnutá k 20dňu v mesiaci. Z čl. 2.4 zmluvy vyplýva rozpis jednotlivých splátok úveru počínajúc 20.10.2021, končiac termínom poslednej splátky 20.09.2029 pri celkovom počte 96 mesačných splátok. Podľa čl. 4.8 bod (i) zmluvy, v prípade riadneho nesplácania úveru je banka oprávnená vyhlásiť úver za predčasne splatný. V prípade omeškania dlžníka so platením splátok je banka oprávnená vyhlásiť úver za predčasne splatný, ak je dlžník v omeškaní viac ako tri mesiace so zaplatením splátky a banka upozornila dlžníka na uplatnenie tohto práva v lehote nie kratšej ako 15 dní. Zmluvné strany zároveň uzatvorili dňa 24.09.2021 aj Dohodu o zrážkach zo mzdy a žalovaná v uvedený deň prebrala aj formulár pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere, čo potvrdila svojim podpisom. Dňa 20.10.2022 žalobca adresoval žalovanej výzvu na splatenie dlžnej časti úveru. Upozornil ju, že k 20.10.2022 je viac ako 3 mesiace po splatnosti vo výške 1 557,62 Eur, z toho omeškanej splátky 1 530,62 Eur. Žalovanú upozornil na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Výzva bola žalovanej doručená dňa 25.10.2022 ako vyplýva z pripojenej doručenky. Dňa 16.11.2022 žalobca žalovanú vyzval na úhradu dlžnej sumy 29 404,62 Eur. Uviedol jej, že záväzkový vzťah vyhlásil k 16.11.2022 za predčasne splatný v celom rozsahu. Výzva bola žalovanej doručovaná poštovou zásielkou a ako nedoručená vrátená žalobcovi 13.12.2022. Z výpisu aktuálneho stavu úveru k 28.06.2023 vyplýva, že žalovaná bola v omeškaní so splácaním nepretržite od 20.07.2022. Z poskytnutej istiny splatila 1 236,21 Eur. Dlžná istina zostala vo výške
28 763,79 Eur. Nezaplatené splátky predstavovali sumu 31 053,78 Eur. Žalovaná zaplatila celkovo 6 splátok úveru. Právny zástupca žalobcu výzvou zo dňa 03.08.2023 vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy vyplývajúcej z vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Z predloženej žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru a predložených dát z dopytu v registri bankových informácií vyplýva, že žalobca skúmal pred poskytnutím spotrebiteľského úveru bonitu žalovanej. 5. Po právnej stránke posúdil súd vec nasledovne: Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje. Podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť v záhlaví zreteľne označená názvom zmluvy, ktorý obsahuje slová „spotrebiteľský úver“ v príslušnom gramatickom tvare. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.10.2024 (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára obchodník so spotrebiteľom. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Podľa § 879y ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona v znení účinnom do 31. októbra 2024 sa spravujú právne vzťahy vzniknuté do 31. októbra 2024; vznik týchto právnych vzťahov a vznik nárokov z týchto právnych vzťahov sa posudzujú podľa predpisov účinných do 31. októbra 2024, ak v odseku 2 nie je ustanovené inak. Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré sú v rozpore s ustanoveniami § 53 ods. 9 a 10 v znení účinnom od 1. novembra 2024 a v ktorých nedošlo k uplatneniu
práva obchodníka podľa § 53 ods. 9 v znení účinnom do 31. októbra 2024, sa od 1. novembra 2024 nepoužijú. 6. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a preto je potrebné ju zamietnuť. 7. V predmetnom konaní mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou, došlo dňa 24.09.2021 k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V konaní mal súd preukázané, že banka sa so žalovanou dohodla na poskytnutí úveru vo výške 30 000 Eur. Nesporné medzi stranami bolo, že poskytnutý úver žalovaná podľa podmienok zmluvy riadne nesplácala a s plnením svojich záväzkov voči banke sa dostala do omeškania. V konaní bolo preukázané, že banka ku dňu 16.11.2022 vyhlásila predčasnú splatnosť úveru a žalovanú požiadala o okamžité splatenie celého zostatku úveru. Na možnosť úver predčasne zosplatniť upozornila banka žalovanú listom zo dňa 20.10.2022, v ktorom žalovanej uviedla, že ku dňu 20.10.2022 je v omeškaní viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti so sumou 1 557,62 Eur. Z predloženého prehľadu splácania úveru tiež vyplynulo, že posledná splátka, ktorú žalovaná uhradila bola splatná 20.06.2022. Celkovo žalovaná uhradila 6 splátok. 8. Ako vyplýva z vyššie citovaných zákonných ustanovení, úspešným predpokladom pre uplatnenie práva na zosplatnenie celého dlhu naraz v spotrebiteľskom vzťahu, je povinnosť veriteľa v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upozorniť spotrebiteľa, že je v omeškaní so splácaním svojho dlhu a v prípade, ak dlh v stanovenej dobe neuhradí, veriteľ pristúpi k zosplatneniu celého úveru. Uvedené upozornenie je nevyhnutným predpokladom na to, aby veriteľ a poskytovateľ spotrebiteľského úveru mohol celý úver zosplatniť a požadovať od spotrebiteľa zaplatenie vzniknutého dlhu z úverovej zmluvy naraz a v celosti. Takýto právny úkon je jednostranným právnym úkonom, ktorý adresuje veriteľ svojmu dlžníkovi. Aby mohol takýto právny úkon nadobudnúť pre žalobcu želané právne účinky, musí spĺňať jednak obsahové náležitosti a zároveň s ním musí byť osoba, ktorej je takýto prejav vôle určený, oboznámená, teda jej musí dôjsť. 9. Podľa názoru súdu žalobca v tomto konaní nepreukázal splnenie už prvého predpokladu, teda toho, že by takáto výzva obsahovala všetky nevyhnutné obsahové náležitosti. Ak žalobca nepreukázal splnenie jedného zo základných predpokladov pre úspešné uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka v spotrebiteľskom vzťahu, nemohli v danom prípade nastať pre žalobcu želané právne následky s tým spojené – zosplatnenie celého dlhu zo spotrebiteľského úveru. 10. Z predložených dôkazov a tvrdení žalobcu vyplynulo, že výzvou v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, mala byť výzva zo dňa 20.10.2022, označená ako „Upozornenie – Výzva na splatenie dlžnej časti úveru“. Z obsahu predmetnej výzvy síce vyplýva, že jej súčasťou bolo aj upozornenie žalovanej na možnosť predčasného zosplatnenia úveru a uvedenie dlžnej sumy 1 557,62 Eur, s ktorou bola žalovaná k uvedenému dátumu v omeškaní (z toho 1 530,62 Eur na omeškaných splátkach), v predmetnom upozornení však úplne absentuje bližšie označenie splátky, pre ktorú prichádza k zosplatneniu spotrebiteľského úveru. Súd upozorňuje, že ak právo veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky môže zmluvný partner spotrebiteľa využiť najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky (kde inak špeciálna úprava z ustanovenia § 53 ods. 9 OZ spôsobuje v drvivej väčšine prípadov vrátane všetkých dojednaní o splátkach s mesačnou a kratšou frekvenciou nepoužiteľnosť všeobecnej úpravy z § 565 vety druhej OZ o možnosti použitia práva veriteľom najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky) a takému využitiu má (musí) predchádzať upozornenie spotrebiteľa na uplatnenie práva v lehote nie kratšej ako 15 dní; bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch v zákone ustanovených lehôt). Na právny úkon nekonkretizujúci splátku preto je dôvod nazerať ako na úkon zákon obchádzajúci (nakoľko napriek nezakotveniu výslovnej zákonnej požiadavky na takúto náležitosť jej absencia spôsobuje nedodržanie účelu úpravy, ktorým je možnosť overenia si splnenia požiadaviek slúžiacich zvýšenej ochrane spotrebiteľa) a i nedostatočne určitý, v oboch prípadoch sankcionovaný neplatnosťou (či už podľa § 39 alebo § 37 ods. 1 OZ) (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. februára 2025, sp. zn. 6Cdo/152/2022, R 3/2025). Žalobca síce v konaní pred súdom súdu špecifikoval, že k vyhláseniu zosplatnenia malo dôjsť pre nezaplatenie splátky splatnej v júli 2022, rozhodujúcim v danom prípade však je, že o konkretizácii splátky, pre ktorú došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti nebol informovaný žalobcov dlžník –
žalovaná, a to ani v jednej listine, ktorá predchádzala vyhláseniu mimoriadnej splatnosti, teda ani v upozornení na možnosť zosplatnenia ani pri samotnom zosplatnení. (K uvedenému pozri aj ďalšie rozhodnutia NSSR, napr. sp.zn.: 5Cdo/2/2023, 5Cdo/197/2022, 5Cdo/188/2023 alebo 6Cdo/15/2023). 11. Za daných okolností tak nebolo možné listinu označenú ako „Upozornenie – výzva na splatenie dlžnej časti úveru“ zo dňa 20.10.2022 považovať za kvalifikovanú výzvu podľa § 53 ods. 9 OZ, a súd tak musel ustáliť, že veriteľ si svoju povinnosť podľa tohto ustanovenia zákona riadne nesplnil. Žalobca preto nepreukázal, že k zosplatneniu spotrebiteľského úveru došlo v súlade so zákonom. 12. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, keď nedošlo v danom prípade k riadnemu zosplatneniu pohľadávky zo spotrebiteľského úveru, žalobca sa nemohol podanou žalobou domáhať zaplatenia dlžnej istiny 28 763,79 Eur, predstavujúcu nezaplatenú istinu z celého poskytnutého spotrebiteľského úveru a ďalšieho príslušenstva. 13. Na pojednávaní dňa 05.08.2025 žalobca požadoval, aby súd vyhovel žalobe v časti o zaplatenie 14 164,34 Eur a úrokom z omeškania vo výške 7,00% z jednotlivých neuhradených splátok úveru. Uviedol, že suma zodpovedá výške neuhradených 37 splátok od 20.07.2022 do 20.07.2025. Uviedol, že podľa jeho názoru sa nejedná o zmenu skutkových tvrdení a zároveň nejde o zmenu žaloby ani z toho dôvodu, že požaduje zaplatenie nižšej sumy než pôvodnou žalobou. Poukázal aj na rozhodnutia NSSR sp.zn.: 4Obdo/36/2023 a rozhodnutie ÚSSR sp.zn.: III. ÚS 160/2025. V tejto súvislosti sa súd s argumentáciou žalobcu nestotožnil. Súd poukazuje, že v zmysle § 140 ods. 2 CSP, za zmenu žaloby je potrebné považovať aj podstatnú zmenu alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. Zároveň je potrebné upozorniť, že v zmysle § 294 CSP je zmena žaloby v spotrebiteľských sporoch, ak je žalovaným spotrebiteľ neprípustná. Pokiaľ žalobca vymedzil svoj žalobný návrh v podanej žalobe ako aj vo všetkých ďalších nadväzujúcich písomných podaniach ako nárok, ktorý vznikol z titulu zosplatneného úveru, pričom obdobne aj zo všetkých predložených listinných dôkazov je zrejmé, že pohnútkou žalobcu pre podanie žaloby bolo vyhlásenie mimoriadnej splatnosti spotrebiteľského úveru a tento nárok s poukazom na uvedené aj následne vymedzil, je potrebné posúdiť ako doplnenie a zároveň aj podstatnú zmenu skutkových tvrdení, ak žalobca odlišne od všetkých svojich predchádzajúcich písomných podaní súdu na pojednávaní uvedie, že sa domáha zaplatenia len jednotlivých neuhradených splátok v období od 20.07.2022 do 20.07.2025, pričom zároveň aj vymedzí diametrálne odlišným spôsobom požadovaný úrok z omeškania na rozdiel od podanej žaloby. Takáto zmena a doplnenie skutkových tvrdení, ktoré sú elementárne pre riadne vymedzenie žalovaného nároku je jednoznačne zmenou žaloby, ktorá je (ako súdu uviedol vyššie) v spotrebiteľských sporoch, v ktorých je žalovaným spotrebiteľ, neprípustná. Súd upozorňuje, že ak si žalobca uplatňuje žalovanú sumu z titulu zosplatneného úveru a súd dospeje k tomu, že zosplatnenie bolo neplatné, tak mu nemôže priznať namiesto toho iba splatné splátky, lebo tak skutkovo žalobca žalobu nevymedzil. Súd nemôže rozhodovať nad rámec petitu alebo toho, čo bolo uplatnené v samotnej žalobe žalobcom. (K uvedenému pozri aj rozhodnutie NSSR sp.zn.: 4Cdo/85/2021, rozhodnutie KS v Nitre sp.zn.: 11CoCsp/2/2025 alebo rozhodnutie KS v Banskej Bystrici sp.zn.: 11CoCsp/17/2024). Na uvedenom podľa názoru súdu nič nemenia ani rozhodnutia Najvyššieho súdu SR či Ústavného súdu SR, na ktoré žalobca poukazoval na pojednávaní pred tunajším súdom. Je potrebné predovšetkým poukázať, že rozhodnutia, na ktoré poukazoval žalobca neriešili vzťah vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, ale jednalo sa o podnikateľský úver a predmetom súdneho konania bol záväzok vyplývajúci z obchodnoprávneho vzťahu. Súd upozorňuje, že v konaní pred tunajším súdom mala žalovaná postavenie spotrebiteľa ako slabšej strany sporu, ktorej prináleží diametrálne odlišná právna ochrana. Je povinnosťou žalobcu v podanej žalobe opísať rozhodujúce skutkové okolnosti, označiť dôkazy na ich preukázanie a v nadväznosti na to riadne vymedziť svoj žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností pritom nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Ak žalobca na pojednávaní odlišne od podanej žaloby vymedzuje žalovaný nárok a úplne upúšťa od rozhodujúcich skutočností, na ktorých založil svoj žalovaný nárok v podanej žalobe a všetkých nadväzujúcich písomných podaniach (dlh vzniknutý zo zosplatnenia spotrebiteľského úveru) s argumentáciou, že súd si vie sám z predložených dôkazov posúdiť dôvodnosť pozmeneného nároku, je zrejmé, že sa domáha rozhodnutia ohľadne odlišného nároku, než ako bol uplatnený v žalovanom petite, čo je potrebné považovať za podstatnú zmenu a doplnenie skutkových tvrdení, čo je v spotrebiteľských sporoch, ako už bolo uvedené vyššie, neprípustné.
14. Súd s poukazom na uvedené preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. rozsudku a podanú žalobu zamietol v celom rozsahu. 15. Pokiaľ ide o nárok na náhradu trov konania, podľa § 255 ods. 1 CSP by mala mať žalovaná ako úspešná strana v konaní nárok na plnú náhradu trov konania. Nakoľko však žalovanej v konaní žiadne trovy nevznikli, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. rozsudku, a žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku).