KAUZIS.SKTestovací provoz
RozsudokMestský súd Bratislava IV3. 7. 2025plný text

Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 62Csp/29/2023 z 3. 7. 2025

CitáciaRozsudok Mestského súdu Bratislava IV z 3. júla 2025, sp. zn. 62Csp/29/2023, ECLI:SK:MSBA4:2025:6123310022.3

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Mestský súd Bratislava IV 62Csp/29/2023 6123310022 03. 07. 2025 Mgr. Milan Valla ECLI:SK:MSBA4:2025:6123310022.3

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudcom Mgr. Milanom Vallom, v spore žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovanému: A. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom C. - D. o zaplatenie 21.143,61 eur, takto rozhodol: I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 21.143,61 eur, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica ako upomínaciemu súdu domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 21.143,61 eur a nahradil mu trovy konania. V odôvodnení svojej žaloby uviedol, že na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.12.2013 žalobca ako veriteľ poskytol dlžníkovi E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX C. (ďalej len „Dlžník“) peňažné prostriedky formou medziúveru vo výške 20.800,- eur (ďalej len „Zmluva“). Dlžník sa úver zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 148,17 eur, ktoré bol povinný splácať na účet konta stavebného sporenia. Do dosiahnutia cieľovej sumy sa tieto splátky započítavali na vklady na konto sporenia sumou vo výške 32,21 eur a na úrok 6,69% sumou vo výške 115,96 eur, v poradí úroky a vklady. Žalobca vklad prijatý na konto stavebného sporenia, ako splátku úroku z medziúveru, preúčtoval na konto medziúveru. Uvedené preúčtovanie sa vykonávalo v súlade so zásadou poradia uspokojovania v súlade s čl. V., bod 5. 3. zmluvy o úvere. Splátky sú splatné k 15. dňu mesiaca. Suma poskytnutého medziúveru bola základom pre výpočet úrokov medziúveru. Žalovaný prevzal ručením na seba povinnosť uspokojiť pohľadávku, ak ju neuspokojí Dlžník. Dňa 09.11.2021 bol na Dlžníka vyhlásený konkurz. Pohľadávka sa dňa stala splatnou dňom prihlásenia do konkurzu 09.02.2018 (zrejmá chyba v písaní obsiahnutá v žalobe) v zmysle § 167c zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii. Žalobca listom zo dňa 10.02.2023 vyzval žalovaného na plnenie, ale žalovaný dlžnú sumu neuhradil. Dlžná suma ku dňu splatnosti, tj. 09.11.2021, predstavuje sumu vo výške 21.308,61 eur, pričom pozostáva z istiny vo výške 20.800,- eur, z nezaplatených 6,69 % p. a. úrokov za medziúver zo sumy 20.800,- eur do 09.11.2021 spolu vo výške 343,61 eur a nezaplatených poplatkov za upomínanie spolu vo výške 165,- eur. Žalobca si v žalobe neuplatňuje sumu nezaplatených poplatkov celkovo vo výške 165,- EUR. Uvedené poplatky boli súčasťou vyčíslenia dlžnej sumy ku dňu 09.11.2021 v Oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 09.11.2021 (21.308,61 – 165,00 = 21.143,61 eur, t. j. žalovaná suma). Žalovaná suma teda pozostáva z istiny vo výške 20.800,eur a z nezaplatených úrokov za medziúver do 09.11.2021 spolu vo výške 343,61 eur. V súvislosti s nárokom na úrok za úver po vyhlásení splatnosti, žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.07.2019, spis. zn. 6Cdo/113/2018, kde NS SR dal do pozornosti odvolaciemu súdu rozsudok Súdneho dvora (piatej komory) zo 07.09.2018 v spojených veciach C-96/16

a C-94/17, v ktorom sa uvádza, že cieľom úrokov z omeškania je sankcionovať nesplnenie svojej povinnosti dlžníkom splatiť úver v lehotách stanovených v zmluve, odradiť dlžníka od omeškania pri plnení jeho povinnosti a prípadne nahradiť veriteľovi škodu, ktorá mu vznikla z dôvodu omeškania s plnením peňažného záväzku, zatiaľ čo bežné úroky (úroky z poskytnutého úveru) majú naopak funkciu odplaty za poskytnutie peňažnej sumy zo strany veriteľa až do jej splatenia. Z týchto záverov tak vyplýva nielen záver o nároku na bežné úroky až do skutočného splatenia úveru, ale aj záver o možnosti kumulácie bežných úrokov a úrokov z omeškania. Žalobca tiež poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.06.2020, sp. zn. 5Cdo/42/2020, kde NS SR zdôrazňuje, že žiadna zmluva o úvere nemôže byť dohodnutá ako bezúročná. NS SR ďalej uvádza: ,,...neexistuje rozumný dôvod na to, prečo by dlžník nemal platiť úroky z úveru, ktoré sú odplatou za poskytnutý úver, a to vo výške, na akej sa s veriteľom dohodol. Peňažnými prostriedkami, resp. protihodnotou za nich získanou dlžník disponuje, zmluvné povinnosti porušil a z porušenia povinností profitovať nemôže, keďže zmluvné úroky sú spravidla vyššie ako úroky z omeškania.....Zosplatnenie je inštitút slúžiaci ochrane veriteľa, podstata úverového vzťahu a jeho existencia zostáva zachovaná, veriteľ nemá peňažné prostriedky, patrí mu za ne dohodnutá odmena, záväzok dlžníka v zmysle platenia dohodnutej odmeny zostáva tak nedotknutý a aplikuje sa na dobu, na ktorú bola zmluva dohodnutá ako doba riadneho splácania úveru, keďže dohodnuté úroky majú zmluvný základ.....dlžníkovi zostáva záväzok platiť úrok rovnaký, ako v čase jeho dojednania, t. j. veriteľovi patrí úrok v rovnakej výške a za rovnaké obdobie, bez ohľadu na to, či k omeškaniu dlžníka s platením úveru došlo alebo nedošlo...“ NS SR ako dovolací súd tak dospel k záveru, že ,,....v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí.“ Predmetné rozhodnutie aplikoval do praxe aj Krajský súd v Bratislave, ktorý rozhodnutím zo dňa 30.06.2020, sp. zn. 8Co/268/2019, zmenil rozhodnutie Okresného súdu Malacky zo dňa 12.07.2019, sp. zn. 27Csp/239/2017 – kde Okresný súd Malacky nepriznal žalobcovi nárok na riadny úrok po splatnosti tak, že Krajský súd v Bratislave s odkazom na predmetné rozhodnutie NS SR zo dňa 16.06.2020, tento nárok na úrok za úver po splatnosti žalobcovi riadne priznal. 2. Na preukázanie skutkových tvrdení uvedených v žalobe predložil žalobca listinné dôkazy: zmluva o úvere č. 2893363704 zo dňa 16.12.2013, všeobecné podmienky pre stavebné sporenie pre fyzické osoby, tarify sporenia pre fyzické osoby, sadzobník poplatkov pre fyzické osoby, amortizačná tabuľka, výpis z obchodného vestníka č. 215/2021, list žalobcu zo dňa 09.12.2021 s názvom „Zaslanie prihlášky“, predžalobná výzva zo dňa 10.02.2023, výpis z účtu zosplatneného medziúveru, výpis z účtu stavebného sporenia. 3. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal vo veci dňa 30.05.2023 pod sp. zn. 31Up/821/2023 platobný rozkaz, ktorým žalobe vyhovel. Platobný rozkaz nebolo možné doručiť do vlastných rúk žalovaného, pričom žalobca navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci v civilnom sporovom konaní. Vec bola Mestskému súdu Bratislava IV postúpená dňa 14.09.2023. 4. Súd podľa § 106 ods. 1 písm. a) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) v spojení s § 167 ods. 1 CSP žalovanému doručoval žalobu spolu s jej prílohami a výzvou, aby sa k žalobe vyjadril v lehote 15 kalendárnych dní na adresu trvalého pobytu, ale žalovaný si žalobu neprevzal. Súd preto postupoval podľa § 116 ods. 2 CSP doručením žaloby zverejnením oznámenia o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu. Žalovaný svoje právo vyjadriť sa k žalobe nevyužil a nepoprel žiadne zo skutkových tvrdení žalobcu uvedených v žalobe. 5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na termín 03.07.2025, na ktoré sa strany sporu nedostavili, pričom žalobca svoju neúčasť ospravedlnil podaním zo dňa 23.06.2025 z dôvodu pracovnej vyťaženosti a súhlasil s prejednaním veci a rozhodnutím bez prítomnosti žalobcu. Žalovaný svoju neúčasť neospravedlnil a na pojednávanie sa nedostavil. 6. Súd sa vo veci oboznámil s predloženými listinnými dôkazmi, a to zmluva o úvere č. 2893363704 zo dňa 16.12.2013, všeobecné podmienky pre stavebné sporenie pre fyzické osoby, tarify sporenia pre fyzické osoby, sadzobník poplatkov pre fyzické osoby, amortizačná tabuľka, výpis z obchodného vestníka č. 215/2021, list žalobcu zo dňa 09.12.2021 s názvom „Zaslanie prihlášky“, predžalobná výzva zo dňa 10.02.2023, výpis z účtu zosplatneného medziúveru, výpis z účtu stavebného sporenia. Nakoľko

žalovaný sa k žalobe nevyjadril, podkladom pre rozhodovanie súdu boli aj tvrdenia žalobcu, ktoré žalovaný nepoprel a medzi stranami tak neboli sporné. Súd zistil nasledovný skutkový stav veci. 7. Dňa 16.12.2013 uzatvoril žalobca v postavení veriteľa s Dlžníkom Zmluvu o úvere, predmetom ktorej bolo na preklenutie obdobia do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení poskytnutie medziúveru vo výške 20.800.-Eur. Dlžník sa zaviazal predmetný dlh splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 115,96 eur, so splatnosťou mesačne vždy k 15. dňu mesiaca, s počtom splátok 237, pri úrokovej sadzbe 6,69 % p.a., s konečnou splatnosťou medziúveru do 15.01.2042. Zmluva o úvere bola podpísaná Dlžníkom a zároveň ju podpísal žalovaný, ktorý prehlásil, že ručí za zaplatenie záväzku Dlžníka podľa Zmluvy, vrátane príslušenstva. 8. Z výpisu z obchodného vestníka č. 215/2021 vyplýva, že na majetok Dlžníka bol uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 29.10.2021, sp. zn. 2OdK/7/2021, uverejneným v obchodnom vestníku č. 215/2021 dňa 09.11.2021, vyhlásený konkurz. Z výpisu z účtu medziúveru súd zistil, že ku dňu 09.11.2021, teda ku dňu vyhlásenia konkurzu na majetok Dlžníka, bol Dlžník na istine dlžný sumu 20.800,- eur a na nezaplatených úrokoch za medziúver sumu 343,61 eur. Žalobca si svoju pohľadávku voči Dlžníkovi prihlásil do konkurzu a žiadal o vydanie potvrdenia o doručení prihlášky listom zo dňa 09.12.2021. Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy listom zo dňa 10.02.2023, ale žalovaný dlžnú sumu neuhradil. 9. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. 10. Podľa § 186 ods. 1, 2 CSP Skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti, ako aj právne predpisy zverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a právne záväzné akty Európskej únie, ktoré boli zverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie, sa nedokazujú. Súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada. 11. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „ObZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 12. Podľa § 1 odsek 1 zákona č. 310/1992 Z.z. o stavebnom sporení v znení do 31.12.2017, teda účinnom aj ku dňu uzavretia Zmluvy (ďalej len „Zákon o stavebnom sporení“), účelom stavebného sporenia je financovanie bytových potrieb a potrieb súvisiacich s bývaním na území Slovenskej republiky (ďalej len "stavebný účel”) uvedených v § 11 ods. 1 z účelovo vytvorených finančných prostriedkov vo fonde stavebného sporenia. 13. Podľa § 4 písm. a) Zákona o stavebnom sporení, stavebným sporiteľom môže byť fyzická osoba, ktorá uzatvorí so stavebnou sporiteľňou zmluvu o stavebnom sporení alebo v prospech ktorej je uzatvorená zmluva o stavebnom sporení. 14. Podľa § 8 ods. 2 Zákona o stavebnom sporení po splnení zmluvne dohodnutých podmienok má stavebný sporiteľ nárok na pridelenie stavebného úveru. 15. Podľa § 9 ods. 1 Zákona o stavebnom sporení stavebný sporiteľ získa stavebný úver, ak dodrží zmluvne dohodnuté podmienky stavebného sporenia a spĺňa podmienky poskytnutia stavebného úveru. 16. Podľa § 9 ods. 2 Zákona o stavebnom sporení výška stavebného úveru sa rovná rozdielu medzi cieľovou sumou a vkladmi sporiteľa, vrátane úrokov, štátnych prémií, ak sa poskytnú (§10 ods. 1), a iných zdrojov. 17. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

18. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. 19. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 20. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 21. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 22. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel. 23. Podľa § 546 Občianskeho zákonníka Dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník. 24. Podľa § 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka Ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval. 25. Podľa § 166 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu 09.11.2021, tj. ku dňu vyhlásenia konkurzu na majetok Dlžníka (ďalej len „Zákon o konkurze“), Každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou, je oprávnený domáhať sa oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom podľa tejto časti zákona a to bez ohľadu na to, či má záväzky z podnikateľskej činnosti. 26. Podľa § 167a ods. 1 Zákona o konkurze Vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. 27. Podľa § 167c ods. 1 Zákona o konkurze Prihlásením pohľadávky sa pohľadávka voči dlžníkovi stáva splatnou. 28. Ustanovením § 185 CSP bol zavedený princíp formálnej pravdy, ktorou sa rozumie to, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Proces dokazovania je teda v súčasnej právnej úprave vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania, ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa v súčasnej právnej úprave presúva na procesné strany. Na základe uvedeného preto hodnotenie dôkazov zo strany súdu má oporu vo vykonanom dokazovaní a musí byť v súlade so zásadami formálnej logiky. Preto súd pri posudzovaní skutkových tvrdení strán postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesnej obrany a prostriedkoch procesného útoku s poukazom na § 181 ods. 4 CSP a v tejto súvislosti sa dôsledne uplatňuje princíp zodpovednosti strany sporu za vlastnú procesnú aktivitu alebo pasivitu a za riadne plnenie si svojich povinností v súvislosti s vedením súdneho konania. Hoci niektoré procesné zásady sú do istej miery modifikované v tzv. sporoch s ochranou slabšej strany, medzi ktoré patria aj spotrebiteľské spory medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy, pri ktorých súd aj z vlastnej iniciatívy vykoná dôkazy nenavrhnuté stranami sporu, ak je to v prospech spotrebiteľa (§ 295 CSP) a pri ktorých je vylúčené použitie ustanovení o sudcovskej a zákonnej koncentrácii (§ 296 CSP), ani uvedené nemá vplyv na procesnú povinnosť spotrebiteľa ako strany sporu uviesť súdu rozhodujúce skutkové tvrdenia na svoju obranu, resp. poprieť skutkové tvrdenia dodávateľa. Ani v sporoch s ochranou slabšej strany súd nemôže tzv. slabšiu stranu suplovať pri splnení tejto základnej procesnej povinnosti. Nesplnenie tejto procesnej povinnosti, hoci aj v spore s ochranou slabšej strany, má za následok vyhodnotenie tvrdení dodávateľa súdom ako nesporných (§ 151 CSP), pričom

v prípade, ak spotrebiteľ ostane v konaní úplne pasívnym, žiadne z tvrdení dodávateľa nepoprie a ani len nespochybní a tieto nie sú spochybnené ani vykonanými dôkazmi, tvrdenia dodávateľa sú nespornými v celom rozsahu a tieto s poukazom na ustanovenie § 186 ods. 2 CSP nie je potrebné ani dokazovať. 29. Žalovaný bol v konaní úplne pasívny, a to napriek tomu, že súd ho vyzval na vyjadrenie sa k žalobe v lehote 15 dní. Žalovaný sa k žalobe a k skutkovým tvrdeniam žalobcu a žalobcom predloženým listinným dôkazom vôbec nevyjadril a žiadnym spôsobom sa v konaní nebránil, teda žiadne zo skutkových tvrdení žalobcu v konaní nepoprel, vôbec nevyužil svoje právo vyjadriť sa k žalobe a neuplatnil žiadne prostriedky procesnej obrany. 30. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 31. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a Dlžníkom bola uzavretá Zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa Zákona o stavebnom sporení, na základe ktorej poskytol žalobca ako veriteľ Dlžníkovi stavebný medziúver vo výške 20.800,- eur. Uvedenú zmluvu podpísal aj žalovaný v pozícii ručiteľa. Súd nezistil absenciu zákonných náležitostí Zmluvy, ani rozpor zmluvných dojednaní so zákonom, teda dospel k záveru, že Zmluva bola riadne a platne uzatvorená. Dlžníkovi preto vznikol záväzok poskytnutý stavebný medziúver splácať v pravidelných mesačných splátkach. Súd taktiež nevzhliadol žiadne dôvody neplatnosti ručiteľského prehlásenia, ktoré podpísal žalovaný, pričom týmto ručiteľským prehlásením sa zaviazal splniť záväzok Dlžníka zo Zmluvy o úvere v prípade, že tento nesplní Dlžník. 32. Dňa 09.11.2021 nadobudlo v súlade s § 167a ods. 1 Zákona o konkurze účinky vyhlásenie konkurzu na majetok Dlžníka. Žalobca si prihlásil pohľadávku voči dlžníkovi v konkurze, o čom svedčí list žalobcu zo dňa 09.12.2021, čím sa celý záväzok Dlžníka stal splatným, a to podľa § 167c ods. 1 Zákona o konkurze. Z výpisu z účtu medziúveru súd zistil, že ku dňu vyhlásenia konkurzu bol Dlžník na istine dlžný sumu 20.800,- eur a na nezaplatených úrokoch za medziúver do 09.11.2021 sumu 343,61 eur. Žalovaný v priebehu sporového konania neuplatnil žiadne prostriedky procesnej obrany, preto je potrebné prijať záver, že žalovanú pohľadávku ani len čiastočne nerozporoval čo do dôvodu alebo výšky. Skutkové tvrdenia žalobcu o výške poskytnutého úveru a výške dlžnej istiny a úrokov tak vyplynuli nielen z listinných dôkazov predložených žalobcom, ale aj zo skutkových tvrdení žalobcu, ktoré žalovaný nepoprel, ani sa k nim nijak nevyjadril, teda tieto súd považoval v súlade s § 151 ods. 1 CSP za nesporné. Súd taktiež z listinných dôkazov nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by pohľadávka žalobcu mala byť čo i len čiastočne premlčaná. Z uvedených dôvodov preto súd dospel k záveru, že žalobcovi patrí pohľadávka voči Dlžníkovi, a to v celej výške, ktorú si v tomto konaní uplatnil. 33. Žalovaný nie je priamym Dlžníkom z úverovej Zmluvy, ale túto Zmluvu podpísal ako ručiteľ, pričom podpísal ručiteľské vyhlásenie, podľa ktorého ručí za zaplatenie záväzku Dlžníka podľa Zmluvy, vrátane príslušenstva. Žalovaný teda nemá postavenie dlžníka zo Zmluvy o úvere, nejde ani o prípad pasívnej solidarity, ale jeho záväzok je subsidiárny (akcesorický) vo vzťahu k záväzku Dlžníka. Povinnosť žalovaného plniť v prospech žalobcu ako veriteľa tak nastáva až momentom, kedy Dlžník svoju povinnosť nesplnil, hoci ho na to žalobca písomne vyzval (§ 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Písomnú výzvu, ktorou veriteľ vyzýva priameho dlžníka na splnenie záväzku nemožno vykladať príliš formalisticky, táto musí byť zachytená v písomnej forme na hmotnom substráte a spravidla obsahovať údaj o dlžnej sume a splatnosti záväzku, pričom súdna prax sa zjednotila na tom, že za písomnú výzvu na splnenie dlhu podľa § 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka je potrebné považovať aj žalobu podanú na súd (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 25.01.2005, sp. zn. 29Odo/583/2004). Obdobne je preto potrebné konštatovať, že aj prihlásenie pohľadávky v konkurze v súlade s ustanoveniami Zákona o konkurze je potrebné chápať ako riadne uplatnenie pohľadávky v súdnom konaní, preto má súd za to, že prihlásením pohľadávky žalobcu v konkurze vyhlásenom

na majetok Dlžníka bola splnená podmienka vymáhania pohľadávky voči žalovanému ako ručiteľovi v zmysle § 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovanému ako ručiteľovi tak vznikla povinnosť splniť záväzok Dlžníka namiesto Dlžníka. 34. Vzhľadom na vyššie uvedené mal súd za to, že žalobca listinnými dôkazmi dostatočne preukázal, že došlo k poskytnutiu úveru Dlžníkovi, čo žalovaný v konaní ani nepopieral a keďže žalovaný nepreukázal splatenie dlhu resp. nepreukázal a ani len netvrdil, že záväzok zanikol iným spôsobom, pričom zároveň boli naplnené hmotnoprávne podmienky na uplatnenie pohľadávky z titulu akcesorického vzťahu z ručiteľského vyhlásenia voči žalovanému, súd žalobe vyhovel. 35. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 36. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 37. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení § 255 ods. 1 CSP a 262 ods. 1 CSP. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu proti neúspešnému žalovanému vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu odvolanie smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje